Poslanec F. Baláž;

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

mám tri doplňujúce návrhy. Nakoľko sú jednoduché, nebudem ich odôvodňovať. V § 11 navrhujem doplniť nový odsek 5 "Zásady pre umiestnenie náhradných pozemkov platia, ak s nimi vyslovia súhlas dve tretiny účastníkov pozemkových úprav. " Ďalej v § 13 vsunúť nový odsek, ako odsek 5 v tomto znení: "Projekt pozemkových úprav sa môže schváliť po prerokovaní námietok, ak s ním vyslovia súhlas dve tretiny účastníkov. " Pôvodný odsek 5 a 6 potom prečíslovať na 6 a 7. V § 14 odsek 4 vsunúť nový bod a/, ktorý by znel: "všetkých účastníkov pozemkových úprav". Potom bod a/ a b/ prečíslovať na b/ a c/.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi Balážovi. Nasleduje pán poslanec Hajduk z Kresťansko-demokratického hnutia. Pripraví sa pán poslanec Sládek z Verejnosti proti násiliu.

Poslanec A. Hajduk;

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

mám doplňujúci návrh, ktorý sa týka § 4 odsek 2. V treťom riadku tohto odseku odporúčam za slovami "vodohospodárske diela" doplniť slová "pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov" a veta bude pokračovať ďalej - diaľnice atď. Pokúsim sa to odôvodniť. Vodné diela a pásma hygienickej ochrany

vodných zdrojov priamo súvisia s ochranou a kvalitou vody. Pásma hygienickej ochrany zdrojov povrchových, ale aj podzemných vôd vyhlasuje na základe záväzných opatrení ministerstvo zdravotníctva. Pre povrchové vody sa spravidla vyhlasujú tri stupne pásma hygienickej ochrany, pričom druhý stupeň sa ešte rozdeľuje na vnútornú časť so sprísnenými podmienkami a na vonkajšiu časť. Tretí stupeň pásiem hygienickej ochrany zahrňuje povodie celého vodárenského toku. V pásmach hygienickej ochrany prvého stupňa je vylúčená akákoľvek hospodárska činnosť a v ostatných stupňoch sa obmedzujú hospodárske aktivity. V poľnohospodárstve sa kladú zvýšené požiadavky na spôsob obrábania pôdy, obmedzuje sa hnojenie organickými priemyselnými hnojivami, aplikácia prípravkov na ochranu rastlín a tiež živočíšna výroba. V lesnom hospodárstve sa zvyšuje hospodárska úloha lesov v pásmach hygienickej ochrany a uprednostňuje sa ich vodoochranná úloha. Aj v sídlach, ktoré sa nachádzajú v pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov, sa spravidla obmedzuje hospodárska aktivita obyvateľstva.

V pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov dochádza k ekonomickým stratám, ktoré postihujú organizácie, ale aj občanov. Tieto straty u organizácií - lesné závody, štátne majetky a poľnohospodárske družstvá - spravidla boli nahradené dotáciami zo štátneho rozpočtu jednorázové, prípadne sa tieto zohľadňovali v plánovacom procese. U obcí a jednotlivých občanov tieto skutočnosti neboli riešené. Schválením zákona o pôde a po zrovnoprávnení foriem vlastníctva v pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov dochádza k rôznym stretom záujmov, ktoré zákonnými ustanoveniami zatiaľ nie sú riešené. V tejto oblasti v súčasnosti je možné hovoriť, že týmito novými zákonmi sa anulujú niektoré požiadavky vyplývajúce z vodného zákona č. 138 z roku 1973 Zb. V zákone o pôde je síce zakotvené, že pôdy v pásmach hygienickej ochrany prvého stupňa vodných zdrojov sa nevracajú majiteľom, ale sa neurčujú podmienky pre vracanie pozemkov

v ostatných stupňoch pásiem hygienickej ochrany. Majitelia na týchto pozemkoch môžu realizovať hospodársku činnosť bez ohľadu na záujmy vodného hospodárstva a ochranu vôd. Tieto záujmy pre organizácie boli zakotvené v režimoch hospodárenia v pásmach hygienickej ochrany, ktoré boli zohľadňované príslušnými hygienickými a vodohospodárskymi orgánmi. Z hľadiska nových vlastníkov pôdy z tohto pohľadu je určité vákuum.

Uvedené skutočnosti je žiadúce okamžite riešiť, vytvoriť legislatívne podmienky pre ochranu zdrojov a akosti vôd aj v nových podmienkach. Dôležitou požiadavkou však je spôsob a formy náhrady ekonomických strát všetkých zainteresovaných za ekonomickú ujmu, ktorá im zákonite vzniká pri obmedzovaní ich hospodárskej aktivity.

Na úrovni Východoslovenského kraja, konkrétne povodia Bodrogu a Hornádu, sú tieto problémy v súčasnosti veľmi aktuálne. Najmä v pásme hygienickej ochrany vodárenskej nádrže Starina dochádza k zásahom, ktoré môžu veľmi negatívne ovplyvniť akosť vody v tomto významnom zdroji v pásme hygienickej ochrany, rozorávaním trvalých trávnych porastov a inými činnosťami, ktoré sú v rozpore s režimom obhospodarovania pásma hygienickej ochrany. Z toho dôvodu by som chcel doplniť § 4 odsek 2 za slovami "vodohospodárske diela" vložiť "pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov".

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem poslancovi Hajdukovi. Prosím pána poslanca Sládeka z Verejnosti proti násiliu, aby sa ujal slova. Pripraví sa poslanec Boroň z KDH.

Poslanec V. Sládek;

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,

nechcem tu dávať nové pripomienky, ale chcem podporiť kolegov, ktorí o tomto hovorili. Myslím si, že vlastníctvo pozemkov je veľmi citlivou oblasťou, pretože pôda je neobnoviteľný zdroj, a tak by sme sa mali aj k tomuto zákonu správať. Chcel by som spomenúť to, čo tu už spomenul pán poslanec Chmelo. Som za vyňatie bodu 19 z hlasovania an blok, ktorý bol navrhnutý na neprijatie, aby sme o tom hlasovali osobitne. Myslím si, že obrátiť sa na súd iba s časťou rozhodnutia akéhokoľvek štátneho orgánu, tu teda pozemkového úradu, je nezlučiteľné s princípmi práva a ak, tak sa musí preskúmať celé rozhodnutie.

Bod 33 spoločnej spravodajskej správy spomenuli pán poslanec Berényi a pán poslanec Chmelo. Som tiež za prijatie tohto bodu. Pozemkový fond podlá tohto návrhu zákona by nadobúdal nehnuteľnosti do vlastníctva alebo sprostredkoval ich prenájom. Vlastne by pracoval na základe komerčných princípov. Bol by vlastníkom aj podnikateľom. Obávam sa, že ak by sme mu dali až takéto právomoci, posilnenie vplyvu byrokratických aparátov práve v tejto oblasti by bolo až neprípustné.

Takisto chcem spomenúť bod 37a spoločnej spravodajskej správy. Prihováram sa za jeho prijatie, čím by sa vylúčili body 34, 35, 36 a 37 spoločnej spravodajskej správy. Ide o to, že tu je aj kontradiktórnosť vo vnútri týchto ustanovení medzi odsekom 2 a 3 - "majetok pozemkového fondu nie je súčasťou štátneho rozpočtu", ale pritom "zo svojho majetku v rámci rozpočtu schváleného vládou". Ďalšia záležitosť. Veci, kde nie sú oprávnení alebo známi vlastníci, okamžite by

sa stávali majetkom pozemkového fondu, a ten by mohol s týmto majetkom nakladať na základe komerčných princípov. Bol tu napadnutý už paragraf 17 odsek 2, kde sa hovorí, že vlastníctvo k pôde, ktoré nebude vysporiadané, sa stáva vlastníctvom fondu po jedenástich rokoch. Desať rokov - nebudem presne citovať tie ustanovenia - a potom po jednom roku sa možno obrátiť na súd. Myslím si, že ak by v § 17 ods. 2 návrhu zákona bol prijatý takýto text, úplne to stačí. Štát si môže počkať na tých niekoľko pozemkov, kde sa vlastníci neprihlásia alebo nebudú vyhľadaní do 11 rokov.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi Sládekovi. Vystúpi pán poslanec Boroň z Kresťansko-demokratického hnutia.

Poslanec P. Boroň:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni,

dovolím si v stručnosti predložiť niekoľko pozmeňovacích návrhov. Prvý sa týka ustanovenia § 40 odsek l, ktoré vymedzuje okruh osôb, ktorým sa ustaľuje vlastnícke právo k tzv. osadníckym pozemkom. Navrhujem doplniť na začiatku prvej vety slová "osadníkom v zmysle osobitných predpisov - odkaz pod bodom 37 - alebo" ďalej pokračovať - "právnym nástupcom osôb, ktoré boli osadníkmi" - tam vypustiť "v zmysle osobitných predpisov" a potom pokračovať ďalej, ako je uvedené v tomto prvom odseku. Domnievam sa totiž, že nie je možné opomenúť aj možnosť, že môžu žiť aj pôvodní osadníci v zmysle ustanovenia zákona č. 224/1925 Zb., pričom ide len o upresňujúci návrh, ktorý nemení zmysel ustanovenia § 40.

V súvislosti s tým si dovoľujem navrhnúť tiež v § 46 doplniť nový bod 7, ktorým by sa výslovne zrušil spomínaný zákon č. 224/1925 Zb. o úprave pozemkov vzniklých z usídlenia osadníkov na základe pomeru námedzného alebo pomerov podobných na nemovitom štátnom majetku na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Považujem totiž za potrebné jednoznačne zakotviť právnu istotu našich občanov - osadníkov, resp. ich právnych nástupcov i z toho dôvodu, že dodnes trvá nejednotnosť v odborných právnických kruhoch ohľadom platnosti resp. neplatnosti uvedeného zákona č. 224/1925 Zb., kde sa v niektorých prípadoch na tento odvolávajú i sudcovia. Faktom zostáva, že tento zákon nebol dodnes výslovne zrušený a sporné je, či bol právnym vývojom po roku 1948 dotknutý. Vzhľadom na to, že sa vlastníctvo k osadníckym pozemkom rieši v § 40 návrhu zákona výslovným zrušením zákona č. 224/1925 Zb., sa predíde zbytočnej právnej neistote. Terajší bod 7 § 46 navrhujem označiť ako bod 8 a všetky ostatné body ďalej prečíslovať.

Nakoniec navrhujem, aby v § 46 v bode 8, kde sa zrušujú niektoré zákony z Rakúsko-Uhorska týkajúce sa pozemkov, boli upresnené posledné slová "ich meniace a doplňujúce", a to minimálne legislatívnym odborom pri záverečnej redakcii zákona, a to upresnené o úplný výpočet právnych predpisov, ktoré menili a doplnili zákony uvedené v bode 8 § 46. Dovoľujem si uviesť, že takýto všeobecný odkaz "ich meniace a doplňujúce" nie je dostačujúci na to, aby bolo v právnej praxi zrejmé, ktoré všetky zákonné resp. podzákonné úpravy ich menili a doplnili.

Ďakujem.

Podpredseda SNR Ľ. Nagy:

Ako ďalší vystúpi pán poslanec Žingor. Predtým má faktickú pripomienku pán poslanec Hamerlík.

Poslanec R. Hamerlík:

Chcem reagovať na to, čo povedal vedia mňa sediaci pán kolega poslanec Hajduk. Hovorím to nahlas, jemu som to už povedal. Tou vsuvkou do § 4 ods. 2 chcel dosiahnuť, aby sa vyňali z pozemkových úprav nejaké ochranné zóny. Ale čo sa stane tým, že ich vyjmeme z pozemkových úprav? Zostane na novej katastrálnej mape nejaké prázdne miesto? Pán Hajduk asi chcel dosiahnuť, aby sa tam intenzívne nehospodárilo. Takže treba to zahrnúť do pozemkových úprav s tým, že sa tam nebude intenzívne hospodáriť, nebude sa tam hnojiť a vykonávať takéto veci. Dávam mu na zváženie, aby svoj návrh stiahol, lebo sám sebe protirečí.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Pán poslanec Žingor, chcem sa vám ospravedlniť, že som vás nezaradil skôr, ale vy ste napísali na prihlášku, že sa hlasité k tlači SNR 136, a to bola tlač z predchádzajúceho bodu. Myslel som, že to nie je aktuálne. Prosím, máte slovo.

Poslanec R. Žingor:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, vážené dámy, páni,

mám tri pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o vykonávaní pozemkových úprav. V § 15 ods. l na konci usta-

novenia navrhujem doplniť vetu tohto znenia: "Vykonávanie pozemkových úprav je možné i v časti katastrálneho územia v záujme uspokojenia určitej skupiny žiadateľov usilujúcich sa o urýchlené hospodárenie na pozemkoch bez toho, aby úpravy boli vykonané v celom katastrálnom území. " Zdôvodnenie: Takouto realizáciou sa dosiahne maximálne uspokojenie jednotlivých žiadateľov o vrátenie poľnohospodárskej pôdy za účelom jej obhospodarovania vlastníkom.

§ 16 ods. l navrhujem upraviť takto: "Preukázať vlastníctvo je povinný vlastník alebo oprávnená osoba na základe údajov v evidencii nehnuteľností, pozemkovej knihy alebo iných verejných kníh, organizácia, ktorá pôdu užíva, vlastník alebo oprávnená osoba, ktorá je jej členom, organizácia, ktorá pôdu užíva a vlastník alebo oprávnená osoba, ktorá nie je jej členom. "

Posledný pozmeňujúci návrh je k § 42 ods. 1. Myslím si, že tam treba doplniť vecne príslušné ministerstvo.

Návrh zákona upravuje postup pri usporiadaní pozemkového vlastníctva, ktoré bolo zanedbané 40 rokov. Z tohto dôvodu usporiadanie bude veľmi náročné a obtiažne. Zároveň odporúčam, aby k predloženému návrhu zákona boli vypracované vykonávacie predpisy a spoločný postup, podľa ktorého by sa usporiadali i niektoré špecifické prípady vlastníctva. Nakoniec odporúčam návrh zákona s pripomienkami schváliť.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy;

Ďakujem pánovi poslancovi Žingorovi. Prosím pána poslanca Ásványiho z MKDH, aby sa ujal slova. Pripraví sa pán poslanec Rózsa zo Spolužitia.

Poslanec L. Ásványi;

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni,

moje pripomienky k vládnemu návrhu zákona o vykonaní pozemkových úprav sa nedostali do spoločnej správy, resp. neboli akceptované vo výbore, a preto využívam túto možnosť na ich predloženie. Usporiadanie vlastníctva k pozemku, jeho držby a užívania mnoho našich občanov začalo už na základe zákona č. 114/1990 Zb. a zákona č. 162/1990 Zb. Predložili žiadosti a dôkazné listiny na ONV, po ich zrušení na okresné úrady a súčasne aj užívateľskej organizácii. Nebolo by správne, ak by sme nebrali zreteľ na tieto zákonom podopreté kroky, a prípadne by sme nútili oprávnené osoby znovu zaťažovať seba a úrady zadovážením nových dokladov o vlastníctve. Preto odporúčam alternatívne doplniť buď § 8 alebo § 9 o ďalšiu povinnosť pozemkového úradu v rámci prípravných prác prevziať od okresných úradov písomnosti predložené oprávnenými osobami, ktoré sa týkajú usporiadania pozemkového vlastníctva. Text doplnenia odovzdám spoločnému spravodajcovi.

V § 9 ods. 3 návrhu zákona sa v rámci prípravy úvodných podkladov ukladá pozemkovému úradu v prvom vyhotovení registra pôvodného stavu, čo treba pokladať za inventúrny súpis všetkých pozemkov v katastri, aj s označením bonity a ceny pozemku, spočítať úhrnnú cenu pozemkov podlá jednotlivých vlastníkov. Považujem tento úkon sčítavania úhrnnej hodnoty všetkých pozemkov podlá jednotlivých majiteľov v prvom vyhotovení registra pôvodného stavu za veľmi obtiažny a zbytočný, ktorý predĺži jeho vyhotovenie. Vecí na vlastníckych listoch pozemkovej knihy sú veľmi často vedení ako majitelia naši dávno nežijúci prarodičia, v prípade dedičstva a pozostalostného konania v posledných desaťročiach je uvedený ako

vlastník iba jeden zo súrodencov, ak prepis vôbec bol vykonaný. Existuje veľký počet zápisov o konfiškácii, vyvlastnení, ktorých značná časť nie je právoplatná. Medzi oprávnenými osobami teraz začína vrieť vzťah vlastníctva k pôde, obnovujú sa pozostalostné konania, pripravujú, vyhľadávajú sa doklady o zmenách osoby majiteľov. Ďalším impulzom k zmene evidovaných vlastníkov bude zverejnenie registra a výzva známym účastníkom, vlastníkom. K čomu by bolo sčítavanie úhrnnej hodnoty pozemkov na takýto stav evidencie o vlastníctve? V § 10 sa ukladá prvý variant registra prerokovat s daňovým úradom. Vieme odhadnúť význam tohoto informovania daňového úradu, ale v registri uvedené mená veľmi často nebudú potencionálni daňovníci.

Navrhujem, aby vyčíslenie úhrnnej ceny pozemkového vlastníctva a prerokovanie upraveného registra s daňovým úradom bolo vykonané až po prerokúvaní úvodných dokladov podlá § 10 návrhu zákona, keď oprávnené osoby písomnosťami dokážu vlastnícke právo a do registra sa dostanú mená skutočných majiteľov, ktorí môžu byť aj potenciálnymi daňovníkmi. V tomto zmysle navrhujem upraviť odsek 3 § 9 a odsek l a odsek 4 § 10. Presný text navrhovaných zmien takisto odovzdám spoločnému spravodajcovi.

V § 28 návrhu zákona je zakotvená povinnosť pozemkového úradu do 6 mesiacov od účinnosti zákona nariadiť prípravné konanie pozemkovej úpravy. Podlá § 7 návrhu zákona v prípravnom konaní sa začnú šetriť okolnosti, dôvody a predpoklady pozemkovej úpravy, rokovať so zainteresovanými orgánmi. Načo takýto dlhý termín k začatiu príprav, keď útvary pozemkových úradov sú prakticky dané? Podlá prehlásenia pána námestníka ministra sú už teraz konštituované teamy odborného vedenia úradov, a o ďalšie i pomocné sily, dúfame, núdza nie je. Veď tieto úrady existujú už dlhé roky, len pod iným názvom a s inou náplňou činnosti. Povinnosti ministerstva poľnohospodárstva a výživy a ministerstva financií sú zakot-

vene v § 44. Prípravné práce môžu byt do účinnosti zákona už hotové, a konkrétna práca na pozemkových úradoch sa môže začať dňom účinnosti zákona. Preto navrhujem, aby v § 28 uvedený termín do šesť mesiacov bol pozmenený na termín do troch mesiacov. V poľnohospodárstve zainteresovaná verejnosť a najmä oprávnené osoby, majitelia pozemkov a poľnohospodárskych zariadení už dosť dlho čakali na usporiadanie užívacieho práva, vlastníckych vzťahov, na odstránenie krívd. Nenaťahujme, nepredlžujme zbytočne administratívne konanie.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy;

Ďakujem poslancovi Ásványimu z Maďarského kresťanskodemokratického hnutia. Prosím teraz poslanca Rózsu zo Spolužitia, aby sa ujal slova.

Poslanec E. Rósza:

Vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,

dovoľte mi niekoľko poznámok k predloženému návrhu zákona o pozemkových úpravách. Poznámky sa týkajú tých vecí, kde vidím určitú disproporciu medzi hmotným právom a procesným právom. O čo v podstate ide? Zákon č. 229 z roku 1990, ktorý je hmotno-právnym predpisom pre pozemkové úpravy, prakticky sleduje tri základné myšlienky, a síce zmiernenie následkov krívd, obnovenie vlastníckych vzťahov a vytváranie nových vzťahov a lepšej starostlivosti o pôdu. Na základe týchto základných myšlienok samotný zákon potom určuje, na ktorý okruh otázok sa vzťahuje, určuje okruh oprávnených osôb, určuje okruh povinných osôb a určuje čo, kedy, komu a ako treba vydať. Som toho názoru, že ak teraz prerokúvame návrh zákona o pozemkových úpravách, môžeme povedať aj to,

že tento zákon a predpis je procesný, hovorí o tom, ako realizovať všetko to, čo je ustanovené v zákone o pôde.

Akékoľvek rozširovanie alebo zužovanie pôsobnosti zákona o pôde je neprípustné a protizákonné. Prečo? V § 39 návrhu zákona sa rozvádza a zužuje sa okruh oprávnených osôb, zužuje sa spôsob, množstvo vecí, ktoré sa majú vydať, lebo zákon o pôde v ustanovení § 6 ods. 2 hovorí o tom, že obdobne treba postupovať u fyzických osôb, u ktorých vznikol nárok na vyňatie veci z konfiškácie. Ak teda toto ustanovenie platí pre celý zákon, potom v § 39 nemožno zužovať tento problém odvolávajúc sa na osobitné predpisy, ako je nariadenie bývalého Zboru povereníkov č. 26 z roku 1948. Dokonca v ďalších vysvetleniach sa odvoláva aj na tajnú 17-ku z roku 1965, to je tajné nariadenie bývalého Zboru povereníkov, kde prakticky spája s takýmito podmienkami vydávanie majetku, čo je diskriminujúce. Prečo? V nariadení č. 26 sa hovorí len o 50 hektároch, v 17-ke sa hovorí len o tom, že ak tam majiteľ býva, ak to užíva, ak hospodári, a dokonca je tam ešte aj také ustanovenie, že pokiaľ sa chová lojálne voči socialistickému zriadeniu. Teda teraz, v tomto zriadení, súčasnou právnou úpravou by sme prakticky potvrdili a prebrali stanovisko pána Husáka a pána Falťana.

Som toho názoru, že aplikovať v tomto predpise, v tomto návrhu, o ktorom teraz rokujeme, ustanovenie § 7 zákona o pôde je nemiestne a nepríslušné. Nepríslušné preto, lebo § 7 zákona č. 229 o pôde hovorí o tom, že v iných prípadoch, ktoré sa vyskytli v Českej republike alebo v Slovenskej republike, môže prijať zákonodarný zbor iné zákonné opatrenie. Ale tieto veci, o ktorých hovorí § 39, sú riešené v zákone o pôde, preto je to v rozpore so základnou normou o pôde.

Preto by som si dovolil navrhnúť v § 39, ktorý je formulovaný v spoločnom návrhu, za slovami "sa vydáva" - ostatné vyčiarknúť - a doplniť iba textom "obdobne ako v ostat-

ných prípadoch". A bod 43 spoločnej správy výborov, ktorý v podstate preberá a rozširuje ustanovenie § 39, tiež by som navrhoval vynechať, lebo v praxi, v každodennom živote prinesie neprekonateľné prekážky. Dávame možnosť pozemkovému úradu a okresnému úradu, aby ľubovoľne posudzoval jednotlivé otázky a z toho nebude mier, nebude porozumenie, ale budú hádky, dokonca bitky a teda nevraživosť, ktorú neskôr budeme ľutovať.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi Rózsovi. Ako predposledný je prihlásený pán poslanec Masarik z KDH. Pripraví sa poslanec Tatár z VPN.

Poslanec J. Masarik;

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

pán spoločný spravodajca navrhoval prijatie bodu 7 spoločnej spravodajskej správy, ktorý sa týka § 4 ods. 2. Poviem, čoho sa týka odsek 2. Týka sa pozemkov, ktoré majú byť vyňaté z pozemkových úprav. V odseku 2 sa píše, že ide o pozemky vyhradené pre obranu štátu, pre vodohospodárske diela, pre diaľnice - slovom ide tam o pozemky, na ktorých sa v najbližších desiatkach rokov nebude nič pestovať. Sú tam zahrnuté cesty, železnice, cintoríny, stavebné pozemky, dobývacie územia výhradných ložísk, ďalej národné parky atď. Ide o pozemky, ktoré sa nedajú využiť pre poľnohospodárske účely. Pán spravodajca ovšem navrhol prijať bod 7, podlá ktorého by z pozemkových úprav mali byť vyňaté aj šlachtitelské stanice a školské pozemky. To sú ovšem typicky pro-

dukčné plochy, ktoré musia podliehať pozemkovým úpravám. Preto navrhujem, aby bod 7 nebol prijatý.

Ďalšia moja pripomienka sa týka § 16 odsek 1. Tento odsek určuje spôsob preukazovania vlastníctva k pozemkom. Formulácia odseku l je značne neurčitá, pretože hovorí, že vlastníctvo k pozemkom sa zisťuje v súčinnosti - a teraz sa vymenúva: štátna správa, príslušné orgány a účastníci. Ak je táto činnosť definovaná ako súčinnosť, myslím si, že nie je to jasne definované. Nie je teda jasné, aké sú povinnosti zúčastnených strán pri preukazovaní vlastníctva. Súhlasím s pánom poslancom Chmelom v tom, že pozemkové úrady budú zavalené množstvom práce a akákoľvek nejasnosť v určení povinností pri preukazovaní vlastníctva k pozemkom by situáciu skomplikovala. Preto navrhujem odsek l v pozmenenom znení, ktorým sa jasne určia povinnosti každej strany. Znenie § 16 ods. l teda je: "Preukazovanie vlastníctva k pozemkom z údajov evidencie nehnuteľností v pozemkovej knihe alebo z iných verejných kníh, právnych listín alebo iných prostriedkov, ktorými možno objasniť skutočný stav vecí, je povinnosťou:

a/ vlastníka alebo opravnej osoby" - myslím, že je to opodstatnené, pretože je predovšetkým v záujme vlastníka a oprávnenej osoby, aby preukázal vlastníctvo k pozemkom,

"b/ organizácie, ktorá pôdu užíva a vlastník alebo oprávnená osoba je jej členom" - tým sa myslia jednotné roľnícke družstvá,

"c/ organizácie, ktorá pôdu užíva a vlastník alebo oprávnená osoba nie je jej členom" - a teda tým myslím štátne majetky a členov resp. už nečlenov družstiev.

Myslím si, že v tomto znení by boli jasné povinnosti každej zo zúčastnených strán.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR L. Nagy;

Ďakujem poslancovi Masarikovi z KDH. Prosím poslanca Tatára z Verejnosti proti násiliu, aby sa ujal slova. Pán poslanec Tatár je posledným prihláseným diskutujúcim.

Poslanec P. Tatár:

Vážená Slovenská národná rada, vážené dámy, vážení páni,

najprv len v krátkosti k časovému faktoru. Som veľmi rád, že sa tento zákon prerokováva ešte teraz, pred prázdninami. Chcem upozorniť na to, že nadväzujúc na zákon Federálneho zhromaždenia ho nebolo možné prijať skôr, ale keby sme si ho nechali na september, vlastne zmeškáme celú sezónu. Istým úsilím skupiny poslancov po dohovore s pánom ministrom poľnohospodárstva a výživy, a aj zrýchleným úsilím vlády bol predložený, a môžeme ho mať na stole. Na to som chcel zvlášť upozorniť.

Potom chcem upozorniť na jeden všeobecný faktor. Touto reštitúciou sa zároveň začína reštituovanie aj prirodzených vzťahov pri poľnohospodárskej výrobe. Samozrejme, očakávame ešte zákon o transformácii družstiev, ktorý má byt prijatý na jeseň. Tam možno bude problém práve v tom, o čom tu bola reč včera, v deblokácii § 33, nakoľko sa okrem pôdy má reštituovať aj inventár, a v prípade, ak sa nejaká mafia rolníckeho družstevného zväzu veľmi iniciatívne ujme toho deblokovaného § 33, potom je možné ochudobnenie ľudí, ktorí sa v reštitúcii majú zúčastniť. Zároveň táto deblokácia môže ovplyvniť aj výsledok transformácie.

Čiže prvý bod bol časový faktor, druhý je vlastne reštitúcia, reforma a transformácia v našom poľnohospodárstve,