zákon. Z toho vyplýva, že aj moja včerajšia argumentácia je v určitej miere vhodná aj dnes, k návrhu zákona č. 143.

Z hľadiska mojej argumentácie zákon podlá princípu spravodlivosti a zákonnosti neobstojí. Obstojí jedine na základe princípu hospodárnosti. V tom sa líši od návrhu zákona o mimosúdnych rehabilitáciách. A to je práve to najpodstatnejšie, vážení páni poslanci, poslankyne, v súčasnom stave našej spoločnosti, keď postupne zakladáme pluralitnú spoločnosť, parlamentarizmus, zohľadňujeme to ešte stále fungujúcim štátnym hospodárstvom, a súčasne vytvárame aj nové štruktúry hospodárstva. Na čo myslím? Aj včera som povedal, aj dnes poviem: nečakajme veľa od nových pozemkových úprav, či pozemkového zákona. Štátna družstevná forma hospodárenia v poľnohospodárstve v roku 1989 už stála pred morálnym a hospodárskym krachom. Na zoznam strát predchádzajúcich 40 rokov musíme pripísať nielen to, čo sa stratilo, čo zobrali, ale aj to, čo ani nevzniklo. Na družstvách nevznikol prirodzený vnútorný vzťah k pôde, k tovarom, čo prinieslo hlbokú morálnu krízu. A tak hodnota nášho spoločného národného majetku je zaťažená už spomínanou hospodárskou a morálnou krízou.

Spomeňme si, aj včera sme o tom rozprávali, že kríza z nadprodukcie v poľnohospodárstve vyvolá potrebu zníženia produkcie, a možno v budúcnosti nebude treba obrobiť ďalšie plochy pozemkov, ale bude treba nechať hektáre pôdy ležať ladom. Túto krízu morálne a hospodársky zaťažené družstvá a štátne majetky už neznesú. Celkove je veľmi otázne, či sa ktokoľvek ujme pôdy na poľnohospodárske používanie dovtedy, kým nebude vidieť možnosť, že produkty vyprodukované svojou ťažkou prácou môže aj predať. Veď trvalý prebytok na trhu spôsobí zníženie cien. Z tohto vyplýva, že ten, kto dnes má kapitál, neinvestuje do poľnohospodárstva.

V sústave pozemkového majetku, ktorý bude teraz reprivatizovaný, je všeobecná rozloha troch hektárov, najmä tam, odkiaľ pochádzam. Na takomto pozemku hospodárenie je veľmi ťažká vec. Navyše, podstatná časť zoštátneného majetku v družstvách sa stratila, alebo sa zmenila na nepoznanie, takže to je otázka transformácie. Z toho všetkého je zrejmé, že keď niekto ako podnikateľ predsa chce začať podnikať v poľnohospodárstve, musí cítiť vnútornú pripútanosť k pôde, k nedotknuteľnému vlastníctvu, a tým získa morálny základ, čo teraz družstvá nemajú. Poukazujem tým na to, že budúcnosť poľnohospodárstva vidím v rýchlom vytvorení súkromného vlastníctva, čo vlastne tento návrh zákona podporí. Naproti tomu voči § 34 ods. 5 mám výhrady.

Zákon hovorí, že pozemkový fond môže na účely uvedené v ods. 3 nadobúdať nehnuteľnosti do vlastníctva alebo sprostredkúvať ich prenájom. Podlá mojej mienky je veľmi nebezpečné, ak znova posilňujeme štátny sektor a vlastne ho len premenujeme. Myslím si, že je dostačujúce, aby pozemkový fond mohol prenajímať pôdu. Na začiatku, keď dopyt po pozemkoch je malý, pozemkový fond bude mat dominantnú úlohu pri výkupe pozemkov, čo považujem za veľmi nebezpečné. Myslím na to, že v okresoch v dôsledku teraz ešte nevykryštalizovanej situácie môžu pozemkový fond ovládnuť také miestne mafie a kliky, ktoré môžu uskutočňovať špekulácie s pozemkami tak, že v rámci svojej kliky rozpredajú pozemky, ktoré sú vo vlastníctve pozemkového fondu, a v dohľadnej dobe budú využité na účely napríklad pouličnej výstavby, výstavby mosta atď. Preto navrhujem vyňať tento bod z hlasovania an blok, aby sme o tom hlasovali osobitne.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi Berényimu. Pán poslanec Ásványi sedí v komisii pre lustrácie, takže jeho prihlášku zatiaľ odkladám. Keď sa vráti, potom ho zaradím do poradia. Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Pirovits, tiež z Maďarskej nezávislej iniciatívy. Pán poslanec Kačmár stiahol svoju prihlášku, takže nasleduje pán poslanec Chmelo z VPN.

Poslanec L. Pirovits;

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

zrovnoprávnením všetkých foriem vlastníctva a prijatím zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku začína nová etapa aj v oblasti pozemkového vlastníctva a v celej poľnohospodárskej výrobe. Uplatnenie trhového mechanizmu v polnohospodárstve vyžaduje komplexné právne riešenie nakladania s pôdou, ktoré zasahuje do viacerých právnych odvetví a predpisov. Jedným právnym predpisom patriacim do tohoto komplexu je aj dnes predložený vládny návrh zákona o pozemkových úpravách. Ide o veľmi dôležitý zákon, ktorý má v plnej miere rešpektovať inštitút vlastníckeho práva, a to počnúc ústavou cez ustanovenia Občianskeho zákonníka a ďalších zákonov. Som si plne vedomý toho, že touto právnou úpravou sa tu sleduje aj snaha uskutočniť poriadok v pozemkovo-právnych vzťahoch, kde do dnešného dňa je značný neporiadok, ale myslím si, že ani tento pekný ciel práve dnes nemôže ísť mimo rámca zákonnej právnej úpravy vlastníctva.

Práve z uvedených dôvodov, a v snahe predísť niektorým ťažko napraviteľným chybám, by som sa snažil poukázať na niektoré nejasnosti a pochybné ustanovenia v návrhu zákona.

Ide najmä o šiesty oddiel, ktorý vo svojich ustanoveniach §§ 16 a 17 pojednáva o preukazovaní vlastníctva k pozemkom. Týmito ustanoveniami je totiž značne dotknutá oblasť vlastníckeho práva, inštitút držby a vydržania, ako aj otázka premlčania vlastníctva. Vychádzam jednoznačne zo zásady, že vlastnícke právo možno preukázať len príslušnou listinou alebo súdnym rozhodnutím, ktoré bolo vydané na to oprávneným orgánom a na základe zákona. Ako listiny na preukázanie vlastníctva prichádzajú teda do úvahy kúpna a darovacia zmluva, závet a rozhodnutie o dedičstve. Ostatné sporné prípady vlastníctva má riešiť súd. § 16 ods. 2 túto zásadu aj rešpektuje, nerešpektuje ju však ustanovenie § 16 ods. 3 a § 17 ods. 2.

Podlá § 16 ods. 3 na základe žiadosti domnelého vlastníka pozemkový úrad pre potreby tohoto zákona rozhodnutím môže uznať vlastníctvo pozemku tejto osoby za určitých pod písmenami a/ až d/ vymenovaných podmienok. V ustanovení sa používa pojem domnelý vlastník, t. j. ten, kto o sebe tvrdí, že je vlastníkom pozemku, alebo má k nemu iné právo a nemôže toto právo preukázať príslušnou listinou. Treba však zdôrazniť že tzv. domnelý vlastník nemusí byť vôbec vlastníkom veci, dokonca ani držiteľom alebo chráneným držiteľom, môže byť iba oprávneným alebo dokonca aj neoprávneným detentorom. Som plne presvedčený, že vzhľadom na zložitosť právneho vzťahu držby a vydržania posúdenie týchto vzťahov a určenie uznania vlastníctva patri iba do právomoci súdu a nie orgánu štátnej správy.

Ak vychádzame zo znenia ustanovenia § 16 ods. 3, pozemkový úrad ako orgán štátnej správy najprv by mal zistiť, či domnelý vlastník je chráneným držiteľom alebo nie. Vzniká otázka, či je na to vôbec oprávnený. Pri vymedzení pojmu oprávnenej držby v § 132a ods. l Občianskeho zákonníka, obdobne ako v ustanovení § 145 ods. l Občianskeho zákonníka z roku 1950, za oprávneného držiteľa sa považuje iba ten,

kto s vecou nakladá ako so svojou a kto je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí. Ovšem nakladať s vecou ako svojou môže i zlodej a ktokoľvek iný, kto vie, že nie je vlastníkom, a napriek tomu sa takto chová. To je už otázka dobrej viery. Z uvedenej formulácie zreteľne vysvitá, že sa chráni len tzv. vlastná oprávnená držba a nie tzv. cudzia držba, pri ktorej držiteľ nenakladá s vecou ako so svojou, aj za predpokladu, že by išlo o detenciu oprávnenú. Z predchádzajúceho teda vyplýva, že môže ísť o detentora, držiteľa alebo chráneného držiteľa. Poznamenávam však, že všetky subjekty podlá vymedzenia v tomto návrhu môžu patriť do okruhu domnelého vlastníka. Stačí, aby o sebe tvrdili, že sú vlastníkmi a pozemok prípadne užívali.

Najviac nebezpečenstva však v sebe skrýva ustanovenie § 16 ods. 3 písm. b/, podľa ktorého na základe žiadosti domnelého vlastníka pozemkový úrad pre potreby tohto zákona rozhodnutím môže uznať vlastníctvo pozemku tejto osoby, ak preukáže, že nemohla získať vlastníctvo vydržaním len preto, že došlo k zmenám v právnej úprave vydržania. Upozorňujem, že môže vzniknúť paradoxná situácia, napríklad keď domnelý vlastník neuspeje v súdnom konaní napríklad z dôvodu, že nebol chráneným držiteľom, ale iba detentorom alebo neoprávneným detentorom, a pred orgánom štátnej správy neskôr uspeje, alebo neuspeje pred súdnym orgánom z dôvodu, že súd mu nemôže započítať tie doby, keď inštitút držby náš právny poriadok neobsahoval, alebo tie doby, za ktoré pozemky fakticky neužíval z dôvodu užívania poľnohospodárskou organizáciou, a pozemkový úrad mu uzná vlastníctvo v súvislosti s ods. 4 toho istého ustanovenia návrhu zákona.

Chcel by som poukázať na skutočnosť, že vlastnícke právo a iné majetkové práva občanov právnických osôb aj štátu sú chránené ústavou a zákonmi. Vo vzťahu k fyzickým osobám takýmto zákonom je Občiansky zákonník. Nazdávam sa, že usta-

novenie § 16 ods. 3 písm. b/ bude treba z návrhu úplne vypustii.

Na prvý pohľad je prijateľným aj ustanovenie § 16 ods. 3 písm. a/ návrhu. Podľa neho na základe žiadosti domnelého vlastníka pozemkový úrad pre potreby tohto zákona rozhodnutím môže uznať vlastníctvo pozemku tejto osoby, ak predloží zmluvu, doklad o zmluve alebo inak hodnoverne preukáže uzavretie zmluvy, alebo iný úkon o nadobudnutí vlastníctva touto osobou alebo jej právnym predchodcom, ak k právne účinnému prevodu nedošlo len pre nedostatok zápisu do pozemkovej knihy alebo registrácie štátnym notárstvom, ak ide o právny úkon podliehajúci registrácii štátnym notárstvom uzavretý skôr ako 3 roky pred podaním žiadosti správe. V uvedenom ustanovení je možné akceptovať situáciu, keď pozemkový úrad môže uznať vlastníctvo, ak k právne-účinnému prevodu nedošlo len pre nedostatok zápisu do pozemkovej knihy, ale sotva bude možné nahradiť absenciu registrácie štátneho notárstva, a to z týchto dôvodov:

1. Registrácia zmluvy štátnym notárstvom je osobitná právna skutočnosť, s ktorou je spojená účinnosť zmluvy. Prevod totiž nenastáva zmluvou samotnou, ale až jej účinnosťou. Do tejto doby môže byť platná iba ak vyhovuje právnym náležitostiam zmluvy v zmysle zákona.

2. Podľa § 47 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nedošlo k registrácii zmluvy na návrh podaný do troch rokov po uzavretí zmluvy, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Zákon tu stanovuje nevyvrátiteľnú domnienku o odstúpení od zmluvy. To znamená, že zmeškanie trojročnej lehoty nie je možné spojiť inak, než uzavretím novej zmluvy. Pritom zanikla aj viazanosť zmluvnými prejavmi.

3. Podľa predloženého návrhu napriek tomu rozhodnutím štátneho orgánu jednak by došlo k nahradeniu rozhodnutia

štátneho notárstva, na to príslušného orgánu podlá zákona, a jednak aj v rozpore s Občianskym zákonníkom k predĺženiu lehoty viazanosti zmluvnými prejavmi a dokonca aj skúmaniu kvalifikovanosti zmluvy. Pýtam sa, či je na to orgán štátnej správy oprávnený.

Pochybnosti vyvoláva aj pojem "inak hodnoverne preukazuje uzavretie zmluvy. " Druhá veta ustanovenia § 17 ods. 2 podlá mojej mienky je v rozpore so zásadami vlastníckeho práva zakotveného v ústave, ako aj v Občianskom zákonníku. Podlá § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva, práva osobného užívania bytov a pozemkov, atď. Ďalej v zmysle ústavného zákona č. 100/1990 Zb. a jeho čl. 7 vlastnícke právo a iné majetkové práva občanov, právnických osôb aj štátu sú chránené ústavou a zákonmi, Štát poskytuje všetkým vlastníkom rovnocennú ochranu. Podlá čl. 11 vlastnícke právo k pôde a dedičské právo k nej zostávajú nedotknuteľné. Aj podlá čl. 9 toho istého ústavného zákona ods. l vyvlastnenie alebo iné nútené obmedzenie vlastníckeho alebo iného majetkového práva je možné len vo verejnom záujme, a to zákonom alebo na základe zákona za náhradu. Proti rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na súde. Ak vychádzame z čl. 24 písm. a/ ústavného zákona o československej federácii, podlá ktorého úprava vlastníctva patrí do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, je predmetné ustanovenie v návrhu zákona viac ako pochybné. Som toho názoru, že pri nedoložených právnych vzťahoch pozemkový úrad, ako aj pozemkový fond k pozemkom majú a vykonávajú právo hospodárenia, ale pozemky neprechádzajú do vlastníctva štátu. Postupujú pritom v zmysle ustanovenia § 18 zákona č. 229/1991 Zb.

Vychádzajúc z uvedených argumentov na zabezpečenie súladu tohoto zákona s ostatnými zákonmi navrhujem: v § 16 ods. 3 písm. a/ za slovo "predloží" vsunúť slovo "platnú" a slová "alebo inak hodnoverne preukáže uzavretie zmluvy"

vypustiť. Za slovo "iný" vsunúť slovo "právny". Časť vety "alebo registrácie štátnym notárstvom, ak ide o právny úkon podliehajúci registrácii štátnym notárstvom uzavretý skôr ako 3 roky pred podaním žiadosti správe" vypustiť. Teda písm. a/ znie nasledovne: "predloží platnú zmluvu, doklad o zmluve alebo iný právny úkon o nadobudnutí vlastníctva touto osobou alebo jej právnym predchodcom, ak k právne účinnému prevodu nedošlo len pre nedostatok zápisu do pozemkovej knihy". Ďalej navrhujem písm. b/ vypustiť a písm. c/ a d/ prečíslovať. Z ustanovenia § 17 ods. 2 vypustiť druhú a tretiu vetu. Zámerom týchto zmien okrem zabezpečenia súladu zákona s ústavou a s Občianskym zákonníkom je aj snaha predísť subjektivizmu a prípadnej korupcii na úseku štátnej správy, ktorá naďalej pretrváva.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

v ďalšej časti svojho príspevku v krátkosti by som sa chcel dotknúť ustanovenia § 39. Toto ustanovenie do určitej miery je vykonávacím ustanovením k § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde. To znamená, že musí byť v súlade s ustanoveniami tohoto zákona a nemôže ísť pod a nad rozsah ustanovený v zákone. Podlá ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. - citujem: "obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podlá osobitných predpisov. " To znamená, že v rozsahu a za podmienok zákona číslo 229/1991 Zb. sa reštituujú aj občania, ktorým vznikol nárok na vyňatie majetku z konfiškácie podlá osobitných predpisov. Vychádza sa iba z nároku a z okruhu subjektov, ktorých stanovuje nariadenie Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. a ďalšie podmienky stanovuje zákon č. 229. Týmto ustanovením je zabezpečené, aby nedošlo k odškodneniu fyzických osôb maďarskej národnosti nad rozsah stanovený v zákone č. 229, keďže tam došlo ku konfiškácii už aj v predchádzajúcom období,

a k vyňatiu z konfiškácie došlo neskôr. Vyplýva to aj zo slov "obdobne sa postupuje". Ak by platil opak, nebolo by potrebné tieto vzťahy osobitne upraviť, keďže nariadenie Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. nebolo dodnes zrušené.

V záujme dodržania čistoty zákona a odstránenia možných pochybností navrhujem z § 39 ods. l z tretieho riadku vypustiť slová: "v rozsahu a za podmienok v nich uvedených". Ods. l teda znie: "Nehnuteľnosti vyňaté z konfiškácie podlá osobitných predpisov - označené číslicou 30 - sa vydávajú - označenie 31 -, ak nárok nebol uspokojený podlá týchto predpisov a to aj vtedy, ak boli pridelené po 28. februári 1948. " Odkaz na osobitný predpis pod čiarou úplne postačí a reštitúcia sa zabezpečuje ďalej podľa podmienok a postupu stanovených v zákone č. 229/1990 Zb., ktorý platí jednotne pre všetky subjekty podliehajúce jeho úprave.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi Pirovitsovi. Prosím, aby odovzdal svoje návrhy. Ako ďalší sa prihlásil pán poslanec Chmelo z Verejnosti proti násiliu. Pripraví sa pán poslanec Haťapka z KDH.

Poslanec J. Chmelo:

Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,

dovoľte mi hneď pristúpiť k mojim pozmeňovacím návrhom. V prvých dvoch ide o zosúladenie pojmov. V § 16 ods. l a v § 23 ods. 3 sa používa ešte z pôvodného návrhu, ktorý

išiel do vlády, inštitút správy. Tu je potrebné v § 16 ods. l za slovom "účinnosti" vypustiť slovo "správy" a nahradiť ho slovami "pozemkového úradu". Platí to aj pri § 23 ods. 3 - za slovom "môže" vypustiť slovo "správu" a nahradiť ho slovami "pozemkový úrad".

Ďalej navrhujem nové znenie v § 33 ods. la 2, ktoré znie: ods. l - "Pozemkové úrady sú osobitnými zložkami ministerstva. Minister poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky /ďalej len "minister"/ zriaďuje ich sídla a územné obvody, ktoré sú totožné so sídlami a územnými obvodmi okresných úradov pôsobiacich v Slovenskej republike a s územím hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košíc. Ak je to potrebné pre plnenie úloh, môže pozemkový úrad zriadiť svoje stále alebo dočasné pracovisko v sídle obvodného úradu alebo v inej obci. " Odsek 2 - "Na čele pozemkového úradu je prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva minister. "

K § 33 ods. l a 2: Ako konštatuje dôvodová správa k návrhu zákona, navrhnutá koncepcia organizácie pozemkových úradov je prechodná. Nateraz sa odporúča zriadiť týmto zákonom samostatné orgány štátnej správy na úrovni okresu, mimo sústavy všeobecnej miestnej štátnej správy s komplexnou pôsobnosťou na oblasti poľnohospodárskeho i lesného majetku. Súhlasím s touto koncepciou, ale odporúčam, aby pozemkové úrady boli osobitnými zložkami ministerstva. Vedie ma k tomu skúsenosť s vytváraním nových a samostatných špeciálnych úradov štátnej správy, keď mnohé úrady sa ocitli bez priestorov a stali sa na niekoľko mesiacov funkčné. Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky pol roka pripravovalo tieto oddelenia s tým, aby po prijatí zákona o pôde a následne zákona, ktorý práve prerokovávame, to boli pozemkové úrady, teda aby tieto pozemkové úrady boli okamžite a hneď s účinnosťou zákona funkčné, aby boli schopné akcií. Veď § 28 navrhovaného zákona dáva pozemkovým úra-

dom nariadenie, že do 6 mesiacov od účinnosti zákona treba pripraviť alebo spracovať prípravné konanie v každom katastrálnom území v ich územnom obvode, a niektoré obvody majú až 140 katastrálnych území. Ak pripustíme ich osamostatnenie, obávam sa, že vzniknú v mnohých úradoch tažkosti s priestormi, nebudú mať kde pracovať, nastanú materiálne problémy, starostlivosť len o založenie úradov bude prvoradá. Keď k tomu pripočítam prípadnú nezhodu dvoch ministrov, koho navrhnúť za prednostu úradu vláde Slovenskej republiky, kto rozbehne prácu v týchto úradoch? Musíme si uvedomiť, že pozemkový úrad bude utopený v reštitúciách, vlastníci pozemkov budú žiadať, budú sa oprávnene domáhať svojich zákonných nárokov a pozemkový úrad nebude fungovať.

Ako konštatuje dôvodová správa, koncepcia organizácie pozemkových úradov je prechodná. Preto navrhujem kontinuitu, aby pozemkové úrady boli osobitnými zložkami ministerstva tak, ako to bolo navrhnuté v pôvodnom návrhu zákona, keď bol predložený na rokovanie do vlády Slovenskej republiky. V prípade, ak plénum bude môj pozmeňovací návrh akceptovať, potom treba vypustiť § 45, nakoľko v prípade takto konštituovaného pozemkového úradu, ak by sa stal osobitnou zložkou ministerstva poľnohospodárstva a výživy, už by nebolo potrebné, aby na pozemkové úrady prechádzali pracovné miesta, majetok a záväzky ministerstva slúžiace jeho okresným úradom.

Ďalej sa dotknem spoločnej správy, ako nám ju predložil pán spoločný spravodajca. Plne sa stotožňujem s pánom poslancom Berényim, keď podporuje prijatie bodu 33 zo spoločnej správy, čiže odporúčam ho schváliť, lebo sa domnievam, že ustanovenia, ktoré sú v § 34 ods. 3 písm. b/ za slovom "využitie" ide nad rámec zákona č. 229/1991 Zb. o pozemkových úpravách a taktiež ods. 5. Ani v jednom ustanovení zákona o pôde nie je určené, že pozemkový úrad bude mat nejaké

vlastníctvo. A čo sa týka prenájmu, hovorí o tom § 18 zákona o pôde.

Taktiež navrhujem, aby sme vyňali zo spoločného hlasovania body 34, 35, 36 a 37 a odporúčam schváliť bod 37a fakticky z tých istých dôvodov, lebo sa domnievam, že § 35 vo svojich ustanoveniach ide nad rámec zákona o pôde.

Dotkol by som sa ešte bodu 19, ktorý bol tiež navrhnutý na neprijatie v spoločnom hlasovaní. Podporujem jeho prijatie, nakoľko možnosť podať odvolanie na súd iba vo veciach základu alebo výšky nároku je v rozpore so zákonom o pôde, kde sa predpokladá odvolanie na súd proti celej časti rozhodnutia.

To by boli moje pozmeňovacie návrhy a odporúčania. Ďakujem pekne.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi Chmelovi. Prosím pána poslanca Haťapku z Kresťansko-demokratického hnutia, aby sa ujal slova. Pripraví sa pán poslanec Rózsa z hnutia Együttélés.

Poslanec P. Haťapka:

Vážený pán predsedajúci, vážení zástupcovia vlády, vážené poslankyne a poslanci,

rád by som uviedol niekoľko poznámok, ktoré súvisia s prerokovávaným zákonom, ako to vidia aj niektorí právni odborníci v oblasti pozemkového vlastníctva. Podľa legislatívnej zásady navrhovaná zákonná úprava by mala obsahovať všetky zákonné skutkové podstaty vzťahujúce sa na zamýšľanú úpravu tak, aby nedochádzalo k roztrieštenosti predpisov,

aby, pokiaľ je možné, všetky predpisy boli zahrnuté v jednej norme a neboli k nej vydávané vykonávacie predpisy. Takto by sa zachovala prehľadnosť a rýchla upotrebiteľnosť zákona. Vychádzajúc z týchto legislatívnych požiadaviek bolo by vhodné nejako zvážiť, aby výška náhrady v hotovosti za pozemky podlá § 16 zákona 229/1991 Zb. o pôde bola upravená priamo v navrhovanom zákone o pozemkových úpravách. Potom tiež aby ako osobitná časť návrhu zákona o pozemkových úpravách bola kapitola "Stanovenie spôsobu výpočtu výšky náhrad živého a mŕtveho inventára". Podklady k týmto dvom zásadným doplnkom by iste dodalo Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky.

Zákon č. 229/1991 Zb. o pôde v ustanovení § 10 ods. 3 spomína ocenenie vecí, pričom však cena pozemku sa riadi bonitou pôdy a kultúrou pozemku. V tejto súvislosti k § 9 ods. l písm. a/ pripomínam, že oceňovanie pozemkov v obvode pozemkových úprav by bolo možné doplniť, a rád by som to navrhol. "Oceňovanie pozemkov v obvode pozemkových úprav" sa dopĺňa takto: "pričom oceňovanie pozemkov v obvode pozemkových úprav sa riadi bonitou pôdy a kultúrou pozemku na základe pedologických poznatkov a výskumu pôdy".

Niekoľko poznámok k pozemkovým knihám: Do 1. januára 1951 pre pozemkové knihy platil intabulačný princíp, podlá ktorého vlastníctvo k nehnuteľnosti sa nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy. Od vydania Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. sa pozemková kniha stala len záležitosťou evidencie. Dňom 1. apríla 1964 nadobudol právnu účinnosť zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, a vykonávanie zápisov v pozemkových knihách sa zastavilo. Dňom 1. 4. 1964 nadobudol platnosť zákon č. 40/1964 Zb. o vlastníctve k nehnuteľnostiam a podľa § 134 tohto nového Občianskeho zákonníka nadobúda sa registráciou zmluvy na príslušnom štátnom notárstve. Hovorím to k tomu, že v minulosti dochádzalo

k prevodom nehnuteľností len na základe ústnych kúpno-predajných zámenných a darujúcich zmlúv, síce aj za prítomnosti svedkov, ale tieto faktické prevody neboli a ani nemohli byť zapísané do pozemkovej knihy. Zmluvné strany a svedkovia pomreli. Pozostalí po takýchto zmluvných stranách nemohli dokázať, že napríklad stavebný pozemok je ich vlastníctvom, pozemková kniha im nemohla vydať hodnoverný pozemno-knižný výpis. Takýchto prípadov podlá odborníkov bolo donedávna 19 až 20 tisíc. Z tohoto miesta by som rád upozornil aj poškodených resp. ich právnych nástupcov, aby si doma vyhľadali všetky doklady, ktoré sa vzťahujú na nehnuteľnosti.

Záverom by som upozornil na sporné ustanovenie vyhlášky Ministerstva financií a cien Slovenskej republiky č. 289/1990 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách, za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov. Ide o evidentne problematické, skoro vykorisťovateľské ustanovenie § 16 ods. 2 o výške náhrady za dočasné užívanie poľnohospodárskej pôdy

a o nesprávne ceny poľnohospodárskej pôdy za l m2. Tieto ceny sú uvedené v prílohe 9 vyhlášky. Sadzba dane z jedného hektára poľnohospodárskej pôdy v prvej bonitnej triede je podľa zákona č. 172/1988 Zb. o poľnohosporskej dani 3 000 korún. Cena ornej pôdy v prvej bonitnej triede činí za l m2 10 korún, cena tejto pôdy za l ha teda 100 000 korún. Ročné nájomné za dočasné užívanie ornej pôdy činí podľa ustanovenia § 16 ods. 2 vyhlášky 1, 5 %, pri lúkách a pasienkoch l % a pri iných pozemkoch 0, 5 %. Z tohto príkladu jednoznačne vyplýva, že daň činí 3 000 korún ročne, nájomné činí ročne l 500 korún, to znamená, že užívateľ alebo roľník musí doplatiť na daň, ak chce mať pokoj s daňovým úradom. Isteže v tejto súvislosti aj ministerstvo poľnohospodárstva a výživy v spolupráci so Slovenskou národnou radou by malo tento neúnosný právny stav riešiť a prehodnotiť, a zrušiť všetky tzv. ceny poľnohospodárskych nehnuteľností, ktoré sú v roz-

pore so skutočným a právnym stavom, v rozpore s platnými cenami poľnohospodárskych pozemkov v európskom spoločenstve a s poznatkami Európskej únie poľnohospodárskych ekonómov v Haagu.

Či bude zákon o pozemkových úpravách dobrým pomocníkom pre našich roľníkov, to všetko bude záležať od toho, či pozemkové úrady, pozemkový fond, Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky obsadia skutoční odborníci, ktorí budú chcieť nezištne poslúžiť vlastníkom, ľuďom a poľnohospodárskej reforme.

K ustanoveniu § 13 ods. 6 návrhu zákona, kde sa hovorí, že účastník môže podať návrh na preskúmanie schváleného projektu, treba pripomenúť, že riešenie pozemkových úprav si vyžiada primeranú úroveň nášho súdnictva. Je však otázne, či bude možné a na ktorej úrovni bude možné zapájať súdy do týchto pozemkových úprav. V každom prípade súd bude musieť mať k dispozícii odborníka-špecialistu na pozemkové úpravy, ktorý by ako samosudca o podanom návrhu rozhodoval.

Celkove možno k navrhovanému zákonu uviesť, že je predložený na dobrej legislatívnej úrovni, že je potrebný, a preto je potrebné aj jeho urýchlené zavedenie do praxe. Odporúčam ho teda po pripomienkach schváliť.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi Haťapkovi. Pán poslanec Rózsa je tiež v komisii, takže jeho prihlášku odkladám. Prosím pána poslanca Baláža z Kresťansko-demokratického hnutia, aby sa ujal slova. Pripraví sa pán poslanec Hajduk, tiež z Kresťansko-demokratického hnutia.