nej správy. Požiadavky ústredných orgánov Slovenskej republiky na zvýšenie počtu pracovníkov upravila vláda Slovenskej republiky na 112 pracovníkov, a tomu zodpovedajúce zvýšenie mzdových fondov o 5 499 000 korún. Zvýšenie počtu pracovníkov a objemu mzdových prostriedkov bude zabezpečené z úspor získaných v rámci delimitácie pracovníkov bývalých národných výborov do orgánov štátnej správy. Odškodnenie osôb nezákonne odvlečených do Zväzu sovietskych socialistických republík si vyžiada ďalších 800 miliónov korún zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a zvýšenie počtu pracovníkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o 5 pracovníkov so mzdovými prostriedkami 320 tisíc korún.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

predložený vládny návrh zákona je nevyhnutným predpokladom aplikácie zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách na území Slovenskej republiky. Odporúčame vám preto, aby ste ho po prerokovaní schválili.

Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi ministrovi Dančovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady poslanca Jána Chmelu, aby predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.

Poslanec J. Chmelo;

Vážené predsedníctvo,

vážené poslankyne a poslanci,

dámy a páni,

predložený návrh vlády Slovenskej republiky vychádza

z ustanovenia § 32 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, podľa ktorého zmiernenie niektorých majetkových a iných krívd vzniknutých v dôsledku platnosti alebo osobitného použitia niektorých právnych predpisov, alebo na základe iných dôvodov iba na území Slovenskej republiky upraví Slovenská národná rada osobitným zákonom. Zákon o mimosúdnych rehabilitáciách ustanovuje zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd vzniknutých občiansko-právny-

•

mi a pracovno-právnymi úkonmi a správnymi aktami vykonanými v období od 25. 2. 1948 do l. 1. 199O. Teraz pristupujeme naozaj len k zmierneniu krívd, ktoré boli spáchané na území Slovenskej republiky už v novembri 1944.

Keď Červená armáda obsadzovala východné Slovensko, hovorievali sme - oslobodzovala, správala sa ako dobyvateľ a nerešpektovala žiadne československé zákony ani zmluvy medzi ČSR a ZSSR, čoho dôkazom ako maják v tme sú tisíce odvlečených našich občanov jednotkami NKVD do Zväzu sovietskych socialistických republík v rokoch 1944 - 1946. Neviem si predstaviť ich utrpenie, môže o ňom hovoriť len ten, kto ho prežil a ten, kto ho neprežil, a nebolo ich málo, ten nám, ani svojim blízkym už nič nepovie. Dámy a páni, vieme si vôbec domyslieť tú obrovskú bolesť v duši človeka, keď sa mu tlačí na jazyk stále a stále otázka prečo? K ich utrpeniu a k ich pamiatke sa môžeme len zastaviť v tichej modlitbe, ale predovšetkým zmierniť túto skrivodlivosť prijatím predloženého návrhu zákona. Možno konštatovať, že išlo o hrubé narušenie medzinárodných právnych noriem. Takéto protiprávne akty, ktoré učitelia z NKVD zasiali, našli svojich oddaných a horlivých žiakov, ktorí sa realizovali mimo iného aj v akcii B, ktorá prebehla v rokoch 1952 - 1953, a ľudí násilne vysťahovali zo svojho domu, bytu, svojej rodiny na základe výmerov alebo oznámení národných výborov.

Okrem tohoto je potrebné, aby osobitný zákon Slovenskej národnej rady upravil aj ďalšie podmienky pre vykonanie zá-

kona o mimosúdnych rehabilitáciách, najmä konkretizoval príslušné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky, voči ktorým sa uplatňujú jednotlivé nároky vyplývajúce z citovaného zákona, a tiež postup pri uplatňovaní nároku Slovenskej republiky na vydanie vecí, u ktorých niet oprávnenej osoby, alebo u ktorých si táto svoj nárok neuplatní v zákonnej lehote.

Predseda Slovenskej národnej rady rozhodnutím č. 95 z 13. júla 1991 pridelil vládny návrh zákona /tlač SNR 136/ všetkým výborom Slovenskej národnej rady. okrem Mandátového a imunitného výboru Slovenskej národnej rady na prerokovanie do 28. júna 1991 s tým, že správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona predložia Slovenskej národnej rade. Výbory Slovenskej národnej rady vládny návrh zákona prerokovali v určenom termíne a vyslovili s ním súhlas s odporúčaniami na jeho zmenu a doplnenia tak, ako je uvedené v spoločnej správe výborov /tlač 136b/.

Výbory Slovenskej národnej rady pri prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona mali sťažené rozhodovanie o stanovisku v tom, že súčasne prerokovali návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o rehabilitácii o odškodnení osôb nezákonne odvlečených do Zväzu sovietskych socialistických republík. Zástupcovia Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorí sa zúčastňovali na prerokovaní návrhov zákona vo výboroch, odporučili v súlade s návrhom predloženým vládou, aby sa problematika zmiernenia krívd, ku ktorým došlo odvlečením osôb do ZSSR, upravila vo vládnom návrhu, v dôsledku čoho predložili formuláciu na doplnenie príslušných ustanovení vládneho návrhu zákona, ktorou by sa zohľadnil temer celý obsah a ciel návrhu zákona podaného skupinou poslancov. Pán poslanec Hykisch už tento návrh pred chvíľou oficiálne stiahol. Výbory s nepatrnými rozdielnymi úpravami navrhovaného znenia súhlasili s doplnením § 2 v súvislosti s ustanovením vládneho návrhu zákona, čím sa prero-

kovanie návrhu zákona podaného skupinou poslancov stalo bezpredmetným.

Dovoľte mi v súvislosti s tým informovať vás, a to v nadväznosti na odôvodnenie podané zástupcom navrhovateľa, že vláda Slovenskej republiky rokovala o návrhu zákona podaného skupinou poslancov viackrát, naposledy 2. júla 1991. Výsledkom jej pozitívneho stanoviska bolo doplnenie vládneho návrh zákona o nové znenie § 2 a súvisiacich legislatívnych úprav v § 3 ods. 4 a 7, ako ich máte uvedené v tlači SNR 136a. Nakoľko z časových dôvodov nebolo možné toto doplnenie vládneho návrhu zákona prideliť na prerokovanie všetkým výborom, prerokoval ho len Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady na svojej schôdzi 4. júla, teda minulý týždeň. Pretože odporúčania výborov na úpravu § 2 boli v podstate rovnaké, ústavnoprávny výbor využijúc svoje postavenie zjednocujúceho orgánu stanovísk k návrhom zákonov odporučil Slovenskej národnej rade po zohľadnení doplňujúceho návrhu vlády Slovenskej republiky znenie ustanovenia § 2, ako ho máte uvedené v bode 16 spoločnej správy. Schválením tohoto návrhu by sa vylúčili návrhy výborov v bodoch 4, 6, 7, 8, 9 a 10 spoločnej správy. K tomu sa ešte vrátim. Ďalšie dva návrhy, uvedené v dodatku vládneho návrhu, ktoré súvisia s novým znením § 2, sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 11 a 13 v rovnakom znení, ako ich odporúča vláda Slovenskej republiky. V zmiernení krívd, ku ktorým došlo odvlečením osôb do ZSSR, sa navrhovanou právnou úpravou docieli, aby sa odškodnenie oprávnených osôb vykonalo podlá príslušných ustanovení zákona o súdnej rehabilitácii, z čoho vychádzal aj návrh skupiny poslancov. Vzhľadom na zložitosť dokazovania odvlečenia niektoré výbory odporúčajú ustanoviť až dvojročnú lehotu na uplatnenie nárokov, a to prostredníctvom okresného úradu, ktorý by mal po overení príslušných podkladov vydať osvedčenie.

Poslanci sa zhodli na tom, aby do vydania osvedčení bola zainteresovaná Slovenská asociácia násilne odvlečených do ZSSR a Konfederácia politických väzňov Slovenska, ktoré majú o odvlečených osobách príslušné podklady a v niektorých prípadoch aj doklady.

Najzávažnejšia zmena sa dotýka § 2, ktorý ústavnoprávny výbor odporúča Slovenskej národnej rade schváliť v znení, ako je uvedené v bode 16 spoločnej správy. To je po úprave nadväzujúcej na rokovanie výboru 4. júla 1991. Zohľadňujú sa v ňom legislatívno-technické úpravy, ako ich odporúčajú viaceré výbory Slovenskej národnej rady, ako aj návrh vlády Slovenskej republiky, uvedené v tlači 136a. § 2 sa dopĺňa o nový odsek 3, v ktorom sa ustanovuje, kto sa nepovažuje za oprávnenú osobu. Takéto ustanovenie v pôvodnom vládnom návrhu chýbalo, a pre úplnosť právnej úpravy ho treba do zákona doplniť.

V odseku 6 sa naproti tomu vypúšťa odporúčanie viacerých výborov Slovenskej národnej rady o tom, že oprávnená osoba má uplatniť svoj nárok na príslušnom ústrednom orgáne prostredníctvom okresného úradu, ktorý by mal vydať aj osvedčenie o odvlečení a dĺžke odvlečenia. Vypustenie tohoto odporúčania výborov sa odôvodňuje najmä tým, že takýmto ustanovením by sa zasahovalo do federálneho zákona, t. j. zákona o mimosúdnej rehabilitácii, § 13 ods. 3, podlá ktorého treba písomnú žiadosť o finančnú náhradu podať na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy.

Podávanie žiadosti na ústrednom orgáne štátnej správy má aj praktické dôsledky. Ak by sa v zákone Slovenskej národnej rady ustanovila povinnosť podať žiadosti o finančnú náhradu prostredníctvom okresných úradov, takáto právna úprava by platila len na území Slovenskej republiky, nezaväzovala by okresné úrady Českej republiky vo veci konať a vydať osvedčenie pre oprávnené osoby žijúce v českej republi-

ke, lebo Česká národná rada takýto zákon neprijala. Ide vlastne o možné oprávnené osoby, ktoré žijú v Českej republike.

Tretím dôvodom pre navrhovanú právnu úpravu je, že oprávnená osoba by mala možnosť obrátiť sa na súd v prípade nevydania osvedčenia okresným úradom, kdežto proti rozhodnutiu ústredného orgánu opravný prostriedok nemá.

Vládny návrh zákona upravuje aj formy riešenia krívd, ku ktorým došlo násilným vysťahovaním osôb na základe výmerov alebo oznámením národných výborov alebo iných orgánov podlá § 3 ods. 2 zákona o hospodárení s bytmi. Proti navrhovanej právnej úprave neboli vo výboroch podané zásadnejšie pripomienky.

Pokiaľ ide o vymedzenie pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, niektoré výbory odporúčajú doplniť príslušné ustanovenia, ktoré nadväzujú najmä na právnu úpravu zmiernenia krívd, ku ktorým došlo odvlečením občanov do ZSSR, alebo ktoré bolo potrebné spresniť. Pomerne široko diskutovanou otázkou bola príslušnosť, a to v tých prípadoch, ak nie je určená zákonom. Podlá môjho názoru sa ustanovila správna zásada, že v takomto prípade sa postupuje podlá zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Z neho vyplýva, že ak niet ústredného orgánu, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonne rozhodnuté, je príslušným ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

K navrhovanej právnej úprave o postupe pri uplatňovaní nároku Slovenskej republiky ako oprávnenej osoby v prípadoch, ak si žiadna z oprávnených osôb neuplatnila nárok na vydanie veci v zákonom stanovenej lehote, neboli podstatnejšie pripomienky. Je však nedostatkom vládneho návrhu zákona,

že na informáciu poslancov nie je pripojený návrh vyhlášky, ktorý má vydať Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Je to pretrvávajúci problém, pretože nedodaním návrhu vykonávacieho predpisu nevieme posúdiť, či niektoré veci nemali byt upravené zákonom alebo naopak, a najmä či navrhovaná právna úprava vo vykonávacom predpise nevybočuje z rámca splnomocnenia alebo z rámca právnej úpravy vykonanej zákonom.

To sú, vážené poslankyne, vážení poslanci, najpodstatnejšie skutočnosti, o ktorých som vás mal ako spoločný spravodajca Slovenskej národnej rady informovať ako o hlavných dôvodoch navrhovanej úpravy.

V závere mi dovoľte pripojiť sa k stanovisku výborov a odporučiť Slovenskej národnej rade, aby schválila vládny návrh zákona s úpravami, ako sú uvedené v spoločnej správe, prípadne ako vyjdú z rozpravy, čo sa týka spoločnej správy, tlač SNR 136b, odporúčam an blok schváliť body l, 2, 3, 5, 11, 12, 13, 14 a 15. Bod 16 navrhujem na samostatné schválenie s tým, že ho odporúčam schváliť. Schválením bodu 16 sa vylučujú pripomienky zo spoločnej správy v bodoch 4, 6, 7, 8, 9 a 10.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Pán poslanec Chmelo, ďakujem ti za prednesenie spravodajskej správy. Prosím, aby si zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady.

Otváram rozpravu o piatom bode programu. Do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásilo 11 poslancov. Ako prvý vystúpi pán poslanec Hamerlík za KDH. Pripraví sa pán poslanec Pirovits.

Poslanec R. Hamerlík:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážení členovia vlády, dámy a páni,

svoj príspevok môžem rozdeliť na dve časti. Prvá časť sú konkrétne pripomienky. Druhá časť je taká, že by som bol rád, keby ste ju vypočuli, a nielen vy, ale aj tí poslanci, ktorí tu nie sú, a vôbec každý, kto má uši.

Najprv niekoľko pripomienok. Odvolám sa na to, čo povedal pán spoločný spravodajca. Odporučil zo spoločnej správy prijať bod 16, čím sa vylúčia iné body. Z bodu 16 teraz niečo odcitujem, je to na strane 10 materiálu 136b: "Oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorá bola protiprávne násilne odvlečená"... atď., "je štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a má na jej území trvalý pobyt". Tu sa definuje oprávnená osoba. Vzápätí v § 2 ods. 4 sa hovorí: "Ak oprávnená osoba uvedená v ods. 2 zomrela,... " Pýtam sa, čo sa stane v prípadoch tých, a takých prípadov je nemálo, podlá dôvodovej správy asi 3 000, ktorí zomreli pri transporte, alebo ktorí zomreli priamo v lágri. V takom prípade oprávnená osoba nie je definovaná. Preto navrhujem v bode 16 uvedený § 2 ods. 2 upraviť takýmto spôsobom: vo štvrtom a piatom riadku vyčiarknúť "z terajšieho územia Slovenskej republiky" a dať tam písmeno a/, čiže "Oprávnenou osobou je fyzická osoba"... atď. - "a/ je štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a má na jej území trvalý pobyt" a pridať písmeno b/, na ktoré sa tiež vzťahuje horná hlavička, ktoré by znelo: "b/ alebo pochádza z terajšieho územia Slovenskej republiky, a žijú tu jeho potomkovia". On už tu žiť nemôže, lebo zomrel v lágri alebo pri transporte. A potom sa už ods. 4 môže odvolať na oprávnenú osobu definovanú týmto spôsobom.

Ďalšie doplnenie, ktoré navrhujem, je tiež v bode 16 ods. 3. Navrhujem doplniť slovo "dobrovoľný". Prečítam, ako by mal znieť ods. 3: "Za oprávnenú osobu sa nepovažuje najmä dobrovoľný príslušník armády" - to je písmeno a/ - "dobrovoľný príslušník inej ozbrojenej skupiny", "dobrovoľný príslušník nemeckej a maďarskej armády". Takže to sú zmeny, ktoré navrhujem.

§ 32 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách znie: "Zmiernenie niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli v dôsledku platnosti alebo osobitného použitia niektorých právnych predpisov alebo na základe iných dôvodov len na území Slovenskej republiky, upraví Slovenská národná rada osobitným zákonom. " Týmto zákonom bude pravdepodobne predložený návrh zákona obsiahnutý v tlači číslo 136, aj s dôvodovou správou, doplnený v duchu návrhu zákona o rehabilitácii a odškodnení osôb nezákonne odvlečených do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944 - 1946 /tlač číslo 129/, o čom už tu bola reč.

Osobitne ma zaujali niektoré časti z dôvodovej správy. Dovoľte, aby som ich odcitoval. "Osobitne chceme zdôrazniť ťažký osud vdov a detí osôb, ktoré v Sovietskom zväze zahynuli, a museli sa v živote veľmi pretĺkať, pretože zostali bez živiteľa rodiny a bez akéhokoľvek príjmu. " Ďalšie citovanie: "Príbuzní dosial nevedia, kde sú ich hroby a kedy konkrétne umreli. " Ďalšia citácia: "Slovenská národná rada by mala podobne ako v prípade osôb židovského a nemeckého pôvodu, ktorým sa v minulosti ukrivdilo, vydať vyhlásenie, v ktorom vysloví poľutovanie nad nespravodlivosťou, ktorá spolu s rodinnými príslušníkmi postihla desaťtisíce občanov nášho štátu. Bol by to akt morálnej rehabilitácie nevinne odsúdených. "

Ako člen výboru pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva som sa zúčastnil viacerých stretnutí s obeťami, ktoré prežili a vrátili sa z pracovných táborov. Bolo to v Trebišove, Lelesi, Spišskej Novej Vsi. Na otázky, kde, v ktorom tábore boli, kto okrem nich tam bol, nás informovali, že často boli v jednom tábore s vojnovými zajatcami. Teda zo sovietskej strany sa k odvlečeným správali tak ako k zajatcom. Nerobili rozdiely. Z hľadiska dieťaťa tiež nebol rozdiel. Rovnako trpelo diéta, ktorému otca zobrali, či už na povolávací rozkaz alebo bez neho, na "malenkij robot". Dlho som nechápal, prečo iní majú otca, a ja nie, zvlášt potom, keď napísal zo zajatia. Nechápal som, prečo sa nemôže vrátiť k nám domov. Každý večer som sa zaňho modlil, dodnes. Prepáčte, nechcem vás zaťažovať osobnými problémami, rád by som však uviedol niektoré objektívne doložené skutočnosti. Sú tu.

V liste zo dňa 1. augusta 1944 nám otec oznamuje, že ho nepustia domov, neodstroja /v máji bol operovaný na nález v brušnej dutine, v júli rukoval, vtedy ho zavolali/ a píše, že ho zaradili na ľahšiu službu, bude dôstojníckym sluhom práporčíka Čukoniho. Dňa 4. augusta toho istého roku 1944 píše, že ide na obrannú líniu do Karpát. Potom denne píše list, posledný datovaný 18. septembra 1944. V roku 1948, 22. apríla, nám pán Čukoni napísal už z domu, že dňa 20. septembra 1944 padli do zajatia. Odviezli ich do tábora Sombor, kde boli spolu do 6. novembra 1944. Otec tam zostal, lebo sa prihlásil do československej légie. Ďalšie informácie, vlastne iba o tom, že žije, sme dostali od otca, keď zo zajatia napísal prvý list datovaný dňa 20. októbra 1946. Dostali sme spolu 5 listov, posledný z roku 1948. Dali sme ho hľadať cez Československý Červený kríž, bezúspešne.

Začiatkom šesťdesiatych rokov, keď som už trošku podrástol, napísal som priamo do Moskvy. Odpoveď som nedostal.

Samozrejme, že som uviedol jeho poslednú adresu ZSSR, Červený kríž, Moskva, poštový priečinok 232/5, ako to bolo uvedené na fotokópii listov, vlastne priamo na jeho liste. V roku 1977 som bol v Moskve osobne. Bol som na rôznych úradoch, dokonca sme našli aj môj list, ktorý som tam onoho času v šesťdesiatych rokoch poslal. Sľúbili mi odpoveď, dodnes som ju nedostal.

Vážená Slovenská národná rada,

všetci dobre vieme, že občania odvlečení do Sovietskeho zväzu boli viac-menej náhodne vybraní. Podobne povolávacie rozkazy boli náhodne rozosielané, pričom pod pojmom náhodne čiastočne myslím aj to, že dotyčný trpiteľ to nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Dialo sa to mimo jeho dosahu. Z hľadiska detí a manželiek to bola bolesť a strádanie, v oboch prípadoch. Skúsme si to uvedomiť pri hlasovaní a pri prípadnom iniciovaní iného zákona, ktorý by aj tieto prípady zohľadnil. Ak chceme zmierniť niektoré "iné krivdy", tak to robme dôsledne. Skúsme obete nekádrovať.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem poslancovi Hamerlíkovi. Prosím poslanca Pirovitsa - Maďarská nezávislá iniciatíva, aby sa ujal slova.

Pripraví sa pán poslanec Géci - Demokratická strana.

Poslanec L. Pirovits;

Vážená Slovenská národná rada,

dovoľujem si predniesť pár poznámok k tej časti návrhu zákona, ktorá sa zaoberá rehabilitáciou a odškodnením osôb

nezákonne odvlečených do Zväzu sovietskych socialistických republík v rokoch 1944 - 1946. Ako je známe, skupina poslancov svoj návrh vzala späť z dôvodu, že rehabilitácia nezákonne odvlečených v nimi navrhnutom rozsahu bola zapracovaná do vládneho návrhu zákona.

Návrh ministerstva financií bol prerokovaný vo vláde a následne vo vládou prijatom znení aj vo výboroch Slovenskej národnej rady. Neskôr sa objavila ďalšia zmena pod číslom tlače 136a, ktorá bola prerokovaná iba v ústavnoprávnom výbore dňa 4. 7. 1991, ktorý s ňou vyslovil súhlas, a ktorý nie je totožný s prerokovanou verziou v ostatných výboroch. Hlavne z dôvodu, že som sa 4. 7. nezúčastnil rokovania ústavnoprávneho výboru, a ako spravodajca výboru som na predchádzajúcej schôdzi ústavnoprávneho výboru navrhol kompromis z dôvodu, že do vládneho návrhu bola prevzatá skupinou poslancov navrhnutá koncepcia, a keďže so zmenou v tlači pod číslom 136a resp. pod bodom 16 správy nemôžem súhlasiť, cítim potrebu sa k tomu vyjadriť.

Po prvé: Návrh na odškodnenie osôb nezákonne odvlečených do ZSSR v rokoch 1944 - 1946 vychádza z § 32 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, podlá ktorého zmiernenie niektorých majetkových a iných krívd vzniknutých v dôsledku platnosti alebo osobitného použitia niektorých právnych predpisov, alebo na základe iných dôvodov iba na území Slovenskej republiky, upraví Slovenská národná rada osobitným zákonom.

Po druhé: Je nesporné, že ide o prípad mimosúdnej rehabilitácie, ktorá vo svojej koncepcii vychádza a musí vychádzať zo zásad zákona číslo 87 z roku 1991 o mimosúdnych rehabilitáciách vyjadrených najmä v § 1. To znamená, že sú rehabilitované majektové a nemajetkové krivdy, ktoré vznikli v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti rešpektujúcej práva občanov vyjadrené Chartou OSN, Všeobecnou deklará-

ciou ľudských práv a nadväzujúcimi medzinárodnými paktami o občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Teda predmetom rehabilitácie je tu nezákonnosť, a protiprávnosť.

Po tretie: Ako to vyplýva z navrhnutého znenia § 2 odsek 2, aj podlá tohto návrhu je predmetom rehabilitácie protiprávne násilné odvlečenie. Predmetom rehabilitácie nie sú teda vojenské, vojnové skutky, činy alebo krivdy, ale krivdy spáchané na občanoch, ktoré neboli v súlade s demokratickými zásadami, ani medzinárodnými zvyklosťami, a hrubo narušili všeobecne uznávané ľudské práva.

Do znenia § 2 v tlači číslo 136a, uvedeného pod bodom 16 spoločnej správy, sa však nečakane dostal nový odsek 3, ktorý by z rehabilitácie a odškodnenia vylúčil určitý rozsah subjektov za ich účasť v inej ako spojeneckej armáde. To znamená, že príslušný občan napriek skutočnosti, že bol protiprávne a násilne odvlečený, a nie ako vojnový zajatec, ale ako občan, a pracoval v nútených pracovných táboroch v gulagu, nebude rehabilitovaný iba z dôvodu, že napríklad bol predtým príslušníkom armády bývalého Slovenského štátu alebo Československej armády, prípadne príslušníkom inej ozbrojenej skupiny a bojoval proti spojeneckým armádam po 29. 8. 1944, alebo bol príslušníkom maďarskej alebo nemeckej armády. To znamená, že napríklad československý štátny občan, ktorý inak by spĺňal podmienky nároku, ale po roku 1918, povedzme v roku 1938 slúžil v československej armáde, po zmene hraníc v rokoch 1938 - 1945 v maďarskej armáde, a to bez ohľadu na národnosť, keďže v južnej časti Slovenska to bolo pravidlom, po oslobodení a ďalšej zmene hraníc znova vykonával vojenské cvičenia v Československej armáde, a bol nezákonne násilne odvlečený, nie ako vojnový zajatec, sa nepovažuje za oprávnenú osobu.

Poznamenávam, že takáto úprava v rámci mimosúdnej rehabilitácie, ale ani reštitúcie, nemá obdobu. Jedine pri majetkových krivdách, vrátení majetku a nie tzv. iných krivdách, je vylúčená skupina osôb štátne nespoľahlivých, ktorí ale majetok získali v čase neslobody, to znamená vojnoví zločinci, vyložení fašisti, kolaboranti atď. a nie jednoduchý občan, ktorý slúžil v tej-ktorej armáde počas zmeny hraníc.

Ďalej vzniká otázka, kto bude skúmať, či príslušná osoba po 29. 8. 1944 bojovala proti spojeneckým armádam. Pri odškodnení v dôsledku zaradenia do tábora nútených prác a pracovných útvarov sa odškodňuje časť výkonu takýchto prác bez skúmania ďalších podmienok. Podmienkou je štátne občianstvo, trvalý pobyt a rozhodné obdobie - pozri § 17 zákona číslo 87 z roku 1991 Zb. Potvrdením toho, že sa tu rehabilituje skutok nie vojenský, ale nezákonnosť, protiprávnosť, vykonané v rozpore s demokratickými zásadami, spáchané na civilnom obyvateľstve, je aj skutočnosť, že aj vláda Maďarskej republiky, ktorá zhodou okolností bojovala proti spojeneckým armádam, rokuje so sovietskou stranou o regresívnych náhradách za vyplatené náhrady rehabilitovaným občanom. Som toho názoru, že ohraničenie okruhu oprávnených osôb tým, že má ísť o česko-slovenského štátneho občana ČSFR, že má trvalý pobyt na jej území a dokonca, že bol odvlečený z terajšieho územia Slovenskej republiky, je dostatočne prísny. Dokonca aj podmienka, že občan mal byť odvlečený z terajšieho územia Slovenskej republiky, je dosť tvrdá pre prípady, kedy napríklad z dôvodu presťahovania sa na naše územie nebude odškodnený ani podlá nášho zákona, ani zákona príslušnej krajiny, z ktorej bol odvlečený, a to napriek skrivodlivostiam.

Z uvedených dôvodov a argumentov uznávam ústavnoprávny výbor za zjednocujúceho činiteľa, ale iba v tých veciach, ktoré boli prerokované ako predmet rokovania v ostatných výboroch. Navrhujem v tlači 136a, ako aj v bode 16 v § 2 uro-

bit určitú korekciu s tým, že navrhujem vypustiť odsek 3, keďže toto je podstatná zmena, ktorá nebola prerokovaná v ostatných výboroch a je to dosť podstatná zmena. Pritom však podporujem návrh, aby oprávnená osoba uplatnila svoj nárok na príslušnom ústrednom orgáne a nie prostredníctvom okresného úradu štátnej správy.

V závere by som chcel ešte pripomenúť, že prijatím hociktorého variantu, aj mimo variantu uvedeného pod bodom 16, nedôjde k prekročeniu rozpočtovanej položky uvedenej v dôvodovej správe, keďže rozpočet bol spracovaný na základe zmapovania odvlečených, bez všelijakého obmedzenia a podmienok.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem poslancovi Pirovitsovi. Prosím poslanca Géciho z Demokratickej strany, aby sa ujal slova. Pripraví sa poslanec Paulický. Poslanec Prokeš má faktickú pripomienku.

Poslanec J. Prokeš:

Pán predsedajúci, ospravedlňujem sa, že takto vstupujem. Plne sa stotožňujem s názorom doktora Pirovitsa, presne to isté som chcel povedať, a sťahujem svoju prihlášku do diskusie.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Géci, máte slovo.

Poslanec M. Géci;

Vážené predsedníctvo,

vážená vláda,

vážení páni poslanci,

nebudem sa zaoberať priamo rozborom navrhovaného zákona, ale chcem trocha objasniť to, čo sa v minulosti stalo, a dnes by to malo byt rehabilitované. Novembrovou revolúciou v roku 1989 boli vytvorené podmienky pre demokratizačný proces v našej spoločnosti. Je však celý rad otázok bez objasnenia, ktoré je potrebné objasniť a zákonne zosúladiť. Medzi ne patrí rehabilitačné riešenie nezákonne násilne odvlečených našich občanov v roku 1944 a 1945 do pracovných táborov Sovietskeho zväzu orgánmi NKVD.

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky schválilo zákon číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Podlá § 32 tohto zákona má Slovenská národná rada upraviť osobitným zákonom zmiernenie niektorých majetkových krívd vzniknutých pôsobnosťou len na území Slovenskej republiky. Tým prikročí k rehabilitácii osôb, ktoré boli odvlečené v rokoch 1944 až 1945 do Sovietskeho zväzu. Z odvlečených značná časť bola z východného Slovenska. Odvlečení občania neboli Červenou armádou zajatí ako vojnoví zajatci, ako tvrdili sovietske orgány, ale boli zozbieraní priamo na uliciach, čo sa priečilo všetkým dohodám pri postupe frontu na území Československej republiky. Dnes už aj Najvyšší súd Sovietskeho zväzu všetkých takto zaistených československých občanov plne rehabilitoval ako úplne nevinných. Tí, ktorí zostali nažive, sa postupne vrátili domov. Z hľadiska vtedajších československých zákonov, i zásad prijatých medzinárodnými humanitnými organizáciami o porušení ľudských práv išlo i v tomto prípade o hrubé zneužitie moci sovietskych vládnych orgánov na území cudzieho štátu.