Bol tu podaný ešte návrh na prijatie uznesenia k tomuto zákonu. Prosil by som pána poslanca Dubjela, aby ho ešte prečítal.
Poslanec K. Dubjel:
Je to návrh pána poslanca Hajduka a znie: "Slovenská národná rada odporúča vláde Slovenskej republiky v súvislosti s ods. 5 § 2 zákona Slovenskej národnej rady o Štátnom vodohospodárskom fonde Slovenskej republiky, aby v rade fondu mali zastúpenie jednotlivé vodohospodárske podniky povodí a vodovodov a kanalizácií v rámci Slovenskej republiky.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 113 poslancov. /
Kto súhlasí s návrhom uznesenia k prijatému zákonu tak, ako ho prečítal pán poslanec Dubjel?
/Za návrh hlasovalo 83 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. /
Konštatujem, že sme prijali navrhované uznesenie k zákonu o Štátnom vodohospodárskom fonde Slovenskej republiky.
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.
Štvrtým bodom nášho programu je
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o Slovenskej poľnohopodárskej a potravinárskej komore.
Návrh ste dostali ako tlač 132 a spoločnú správu výborov ako tlač 132a. Návrh zákona za vládu odôvodní minister poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky pán Jozef Kršek. Prosím, aby sa ujal slova.
Minister poľnohospodárstva a výživy SR J. Kršek:
Vážená Slovenská národná rada, vážený pán predsedajúci, dámy a páni,
vláda Slovenskej republiky vám predkladá na prerokovanie návrh zákona Slovenskej národnej rady o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore. Dovoľte, aby som z poverenia vlády tento návrh uviedol a odôvodnil.
Návrh zákona Slovenskej národnej rady o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore vychádza z konkrétnej situácie, ktorá v agropotravinárstve v súčasnosti existuje a ktorá súvisí s odštátnením ekonomiky, a obsahuje aj zmenu vlastníckych a podnikateľských foriem. Uvedené nové podmienky v našej spoločnosti na jednej strane otvárajú priestor pre vznik podnikateľských hospodárskych zväzov, ako aj samosprávnych asociácií a zároveň vyvolávajú objektívnu potrebu vzniku inštitúcie za účelom efektívneho a koordinovaného uplatňovania spoločných podnikateľských záujmov. S prihliadnutím na tieto skutočnosti si dala vláda za úlohu vypracovať návrh na vytvorenie sústavy priemyselných, obchodných a iných ústredných a regionálnych komôr ako inštitucionálnej infraštruktúry trhového hospodárstva účinne pôsobiacej vo
vyspelých európskych krajinách. Uvedený zámer bol pre oblasť poľnohospodárstva a potravinárstva konkretizovaný tak, že sa má navrhnúť samostatný zákon Slovenskej národnej rady o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore.
Je nám známe, že obdobný návrh na obchodnú a priemyselnú komoru nebol na ostatnom zasadnutí Slovenskej národnej rady prijatý. Sme si vedomí úskalí spojených s rozhodnutím o zriadení samosprávnych podnikateľských korporácií za situácie, keď tu niekoľko desaťročí nič takého nebolo, keď podnikateľské subjekty, ktoré majú tvoriť ich členskú základňu, prechádzajú zásadnou vlastníckou transformáciou. A tých "keď" možno vymenovať ešte viac. Zároveň si uvedomujeme reálnu potrebu kvalifikovanej komunikácie medzi štátom a podnikateľskou sférou ako jednou zo zložiek občianskej spoločnosti, a samozrejme, pravidiel pre túto komunikáciu.
Výrazom tejto potreby určitého spoločného konsenzu je generálna dohoda uzavretá medzi vládou, odbormi a zamestnávateľmi, teda reprezentantmi podnikateľských záujmov. Táto dohoda je inštitucionálne vyjadrená v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Presvedčujeme sa o tom, že takáto potreba je aj v užších odvetvovo vymedzených rovinách. Formy hľadania spoločného konsenzu resp. formy komunikácie nemajú však svoje záväzné pravidlá, podliehajú náhodilostiam, emóciám a podobne. Stojíme teda pred dilemou čakať, kým sa vyjasnia metodické prístupy legislatívnotechnickej koncepcie, univerzálny zákon o komorách alebo špeciálny zákon, kým prebehne reštrukturalizácia podnikateľských subjektov alebo s vedomím, že vytvárame právne podmienky pre čosi, čo sa ešte len rodí, prijať rámcový zákon, ktorý ustanoví pravidlá pre vzťahy štátu a podnikateľov pri tvorbe a realizácii hospodárskej politiky a vylúčiť tak legalitu a mravnosť rôznych nátlakových akcií, a zabezpečiť reprezentatívnosť a legitimitu hovorcov-podnikateľov.
Máme už skúsenosť, že podniková sféra vo vzťahu k vláde a k ministerstvám sa stavia do takej pozície, až na výnimky, že žiada a nič neponúka. Sme tej mienky, že svoj diel zodpovednosti musí preberať za výsledky ekonomickej reformy aj podnikateľská sféra. Jednou z foriem a zložiek tohto mechanizmu sú nepochybne samosprávne korporácie typu komôr. Nebolo to, podotýkam, spochybnené ani vo výboroch. Som presvedčený, že po zapracovaní odporúčaní síce len dvoch výborov Slovenskej národnej rady by navrhovaný zákon mohol úspešne splniť funkciu, ako ju naznačujeme, tým skôr, že poľnohospodárstvo je rozložené plošne po celom štáte, a je teda veľmi ťažká komunikácia medzi štátom a jednotlivými subjektami v rámci celého veľkého celku.
Oboznámili sme sa s činnosťou i právnou úpravou obdobných inštitúcií v zahraničí. Ani jeden z ich platných zákonov nebol postavený pred úlohu vyriešiť vznik komory. Všetky vznikali v istej historickej situácii. Aj v tejto situácii a v súvislosti navrhujeme dobrovoľné členstvo, aby bolo zaručené, že komora musí preukázať svoju životaschopnosť predovšetkým svojim členom. Vzťahy so štátom, okrem základnej pozície, ktorá sa navrhuje vymedziť týmto zákonom, sa budú kryštalizovať postupne tak, ako sa budú kryštalizovať v príslušných predpisoch funkcie štátnej resp. verejnej správy. Oproti iným odvetviam, najmä v poľnohospodárstve je rozdiel v tom, ako som už spomenul, že je tu väčší počet podnikateľských subjektov. A čo je tiež nevýznamné, značná časť z nich nie sú štátne podniky. Oproti obchodnej a priemyselnej komore je rozdiel aj v tom, že sa nenadväzuje na nejakú konkrétnu organizáciu, ktorá by už existovala. Treba podotknúť aj to, že kým voči odborom sú vzťahové otázky so štátom vo viacerých veciach právne upravené, voči podnikateľom to tak nie je.
Odporúčam preto, aby ste návrh zákona Slovenskej národnej rady o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore po rozprave schválili.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem ministrovi poľnohospodárstva a výživy pánovi Kršekovi za uvedenie návrhu zákona. Prosím spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady pána poslanca Jozefa Trepáča, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec J. Trepáč:
Vážená Slovenská národná rada, vážené poslankyne, poslanci,
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je novou verejno-právnou organizáciou, ktorej poslaním je zjednocovať a presadzovať spoločné záujmy svojich členov pri tvorbe hospodárskej politiky poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu, ako aj poskytovať kvalifikované informačné a poradenské služby svojim členom pri rozvíjaní ich podnikateľskej činnosti a podielať sa na realizácii hospodárskej politiky vo vymedzených oblastiach. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora bude aj významnou súčasťou tripartitného systému, popri vláde a odboroch bude v nej v podstate zastupovať podnikateľov. V tomto postavení je jej úlohou hájiť záujmy poľnohospodárstva ako celku v rámci sociálno-politického systému.
Vytvorenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory je súčasťou procesov vytvárania inštitucionálnych štruktúr trhového hospodárstva. Poslaním tohto zákona
je vytvoriť rámcový právny základ pre konštituovanie a pôsobenie komory, ktorá nemá v právnom poriadku ani v praxi žiadnu kontinuitu. Konkrétne úlohy bude preto potrebné rozpracovať v stanovách Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Vážené poslankyne, poslanci,
spoločnú správu výborov Slovenskej národnej rady máte na stoloch ako tlač 132a. Z nej vyplýva, že osem výborov Slovenskej národnej rady s predloženým návrhom nesúhlasilo a dva výbory ho odporučili prijať. K tomu však dovoľte niekoľko poznámok.
Pri diskusiách vo výboroch nebol pripomienkovaný vecný obsah návrhu zákona, ale skôr išlo o to, či sa stotožniť s predloženým návrhom, alebo uložiť vláde Slovenskej republiky vypracovať nejaký všeobecný návrh na zriaďovanie komôr, čo vo svojom uznesení navrhuje Výbor Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva. Aj z tohto dôvodu nebol na minulej schôdzi schválený návrh zákona Slovenskej národnej rady o obchodných a priemyselných komorách. Tu sa natíska otázka: Vznik koľkých druhov komôr môžeme ešte očakávať? Domnievam sa, že z tzv. hospodárskych komôr iba priemyselnú a obchodnú a poľnohospodársku a potravinársku. Ostatné komory, uvediem napríklad už schválenú advokátsku komoru, sa zriaďujú na tzv. stavovskom princípe, a teda jednotný zákon by nebolo možné aplikovať na všetky druhy komôr. K hlasovaniu v jednotlivých výboroch treba ešte poznamenať, že vo viacerých výboroch návrh neprešiel iba tesnou väčšinou hlasov.
Predložený návrh zákona bol iniciovaný prípravnými výbormi, ktoré pracujú v 36 okresoch Slovenska. Ide tu teda o to, o čo nám ide všetkým - o iniciatívu zdola. Mám tiež
k dispozícii prehľad zväzov, združení, pracovných skupín podieľajúcich sa na príprave založenia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Je ich 26. Významný je fakt, že žiaden z jestvujúcich úradov sa netransformuje do pripravovanej komory. V prípade prijatia predloženého návrhu komora bude zohrávať významnú úlohu v komunikácii medzi štátom a rôznymi formami podnikateľských aktivít vyplývajúcich zo zmeny vlastníckych vzťahov.
Ako spoločný spravodajca výborov Slovenskej národnej rady odporúčam Slovenskej národnej rade predložený návrh zákona po rozprave schváliť. Navrhujem, aby sme zo spoločnej správy výborov spoločne schválili tieto body: l, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 14 a 16. Neodporúčam prijať bod 15. Ďalej prijatím bodu 4 sa vylúči bod 3. Osobitne navrhujem hlasovať o bode 11 v tom smere, že v znení odseku 3 odporúčam slovo "šesťkrát" zmeniť na "dvakrát". Body, ktoré som navrhol schváliť spoločne, smerujú k vylepšeniu a upresneniu predloženého návrhu. Bod 15 neodporúčam preto, že prijatím navrhovaného znenia by sa spochybnil základný princíp budovania komory zdola.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi poslancovi Trepáčovi za prednesenie spravodajskej správy. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady.
Otváram rozpravu o treťom bode programu. Do rozpravy sa ako prvý prihlásil pán poslanec Štefan Kružliak. Dávam mu slovo.
Poslanec Š. Kružliak:
Vážený pán predsedajúci, vážený slovenský parlament, vážená slovenská vláda,
poľnohospodárstvo patrí medzi rezorty, ktoré považujeme za rozhodujúce. Je potom logické, že so všetkými otázkami, ktoré sa týkajú tohto rezortu, sa poľnohospodárski odborníci zaoberajú s potrebnou vážnosťou. Dôkazom tohto bolo aj vystúpenie pána ministra Kršeka a interes našich poslancov o tento rezort.
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore bol prerokovaný so širokým štábom regionálnej poľnohospodárskej informačnej sústavy spolu so zástupcami poľnohospodárskych podnikateľov. Všetci, ktorých som menoval, sa vyslovili proti prijatiu predmetného návrhu zákona. Uvediem aspoň dva dôvody z mnohých.
Náplň zákona o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore sa javí ako duplicitný činnosti, ktorú zabezpečujú okresné regionálne poľnohospodárske informačné sústavy. Ďalej - v oblasti poľnohospodárstva bol prijatý dôležitý zákon o pôde. Nebol však prijatý zákon o transformácii pôdy. Z uvedených dôvodov pokladám prijatie predmetného zákona za predčasné, a odporúčam jeho prerokovanie a prijatie v neskoršom čase.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Kružliakovi. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,
tiež sa pripájam k názoru, aby sme dnes predkladaný zákon neprijali, nakoľko pri prerokúvaní v 8 výboroch Slovenskej národnej rady bol zamietnutý. Takisto treba povedať, že filozofia tohto zákona nemôže predbiehať transformáciu v poľnohospodárstve. Tak, ako je postavený, by vytváral akúsi paralelnú štruktúru časti ministerstva poľnohospodárstva a výživy. Má aj niektoré ďalšie nedostatky, takže jednoznačne podporujem, aby sme hlasovaním odporučili odložiť tento zákon na ďalšie obdobie, vrátili ho na prepracovanie a neprijali ho.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Plesník.
Poslanec J. Plesník:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
je nesporným faktom, že osem výborov prerokovanie tohto zákona neodporučilo, ale na druhej strane je nesporným faktom, že v mnohých výboroch odôvodnením neprijatia tohto zákona bol práve fakt akejsi spoločnej šablóny pre zákon o komorách. Treba však povedať, že neprijatie zákona o obchodných a priemyselných komorách, jeho nepripravenosť z procedurálneho hľadiska nemožno zrovnávať s týmto zákonom.
Argumenty mojich predrečníkov, prečo by sa nemal prijať tento zákon, chcem vyvrátiť nasledovne: V ďalšom bode programu máme predložený návrh zákona o pozemkovom fonde, teda zákon, ktorý bezprostredne nadväzuje na zákon o pôde. Tento zákon by mal vlastne zabezpečiť rozvoj trhového hospodárstva v oblasti poľnohospodárstva práve pre novovznikajúcich i súkromných roľníkov. Otázka štátnej správy tak, ako je v zámere rezortu poľnohospodárstva a redukcia štátnej správy v rámci regiónov by v tomto smere plne podporila prechod na trhové hospodárstvo. Minimálne z týchto dvoch argumentov by som žiadal o zváženie dôvodov, či prerokovať, či neprerokovať zákon, ale prihliadnuť, na odôvodnenie spoločného spravodajcu, i ministra poľnohospodárstva a výživy. Odporúčam, aby Slovenská národná rada predmetný zákon s touto argumentáciou prijala a odsúhlasila.
Ďakujem.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi. Hlási sa ešte niekto do diskusie?
/Nikto. /
Nie. Vyhlasujem rozpravu o štvrtom bode nášho programu za skončenú.
Chce sa vyjadriť k rozprave pán minister Kršek? Minister poľnohospodárstva a výživy SR J. Kršek; Nie.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Pristúpime k hlasovaniu. V rozprave odzneli dva návrhy, aby sme o zmenách, spoločnom stanovisku výborov a doplnkoch nehlasovali, ale zamietli návrh zákona ako celok a vrátili ho vláde na prepracovanie. Považujem za potrebné hlasovať najprv o tomto návrhu a potom, v prípade neschválenia tohto návrhu, hlasovať o pripomienkach zo spoločnej správy.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 103 poslancov. /
Kto je za to, aby sme predložený návrh zákona o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore zamietli a vrátili vláde na prepracovanie?
/Za návrh hlasovalo 61 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. /
Konštatujem, že Slovenská národná rada vládny návrh zákona o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore zamietla a vracia ho vláde na prepracovanie.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
máme teraz možnosť pokračovat, alebo rokovanie prerušiť a pokračovat zajtra ráno. Všeobecný názor je, aby sme v rokovaní pokračovali. Dám teda hlasovať, kto je za to, aby sme pokračovali v rokovaní 16. schôdze.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 103 poslancov. /
Kto je za pokračovanie 16. schôdze? /Za návrh hlasovalo 68 poslancov. /
Je to väčšina, čiže budeme pokračovat v rokovaní.
Druhý návrh bol na vyhlásenie 15-minútovej prestávky.
Prosím prezentáciu,
/Prezentovalo sa 103 poslancov. /
Kto je za to, aby sme vyhlásili 15-minútovú prestávku?
/Za návrh hlasovalo 54 poslancov. /
Takže teraz bude prestávka. Pokračovať budeme o 18. 35 hodine.
/Po prestávke. / Podpredseda SNR L. Nagy:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, budeme pokračovat v rokovaní.
Piatym bodom programu je
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o zmiernení niektorých ďalších majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácii.
Skôr ako pristúpime k rokovaniu o tomto bode programu, dávam slovo členovi Predsedníctva Slovenskej národnej rady pánovi Antonovi Hykischovi.
Poslanec A. Hykisch;
Vážený predsedajúci,
vážená vláda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte, aby som pred prerokovávaním tohto zákona ešte vybavil niektoré legislatívne problémy. Predovšetkým v mene poslancov, ktorí navrhli návrh zákona o rehabilitácii a odškodnení osôb nezákonne odvlečených do Zväzu sovietskych socialistických republík v rokoch 1944 - 1946, to je tlač SNR 129, dovolím si vám prečítať prehlásenie týchto poslancov.
Podpísaní poslanci Slovenskej národnej rady ako navrhovatelia zákona Slovenskej národnej rady o rehabilitácii a odškodnení osôb nezákonne odvlečených do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944 - 1946 /tlač SNR 129/ v zmysle § 22 ods. 6 berieme náš návrh zákona Slovenskej národnej rady späť, lebo pri jeho prerokúvaní vo väčšine výborov Slovenskej národnej rady sa podstatné časti právnych úprav včlenili, inkorporovali do vládneho návrhu zákona Slovenskej národnej rady - tlač 136 a 136a. Podpísaní poslanci: Adamica, Brndiar, Čečetka, Dziak-Košický, Géci, Haťapka, Hykisch, Jakuš, Javorský, Komár, Seják, Strýko.
To je prvá - povedal by som - legislatívna stránka tohto problému, tejto smutnej kapitoly našich novodobých dejín. Myslím si, že by sme nemali ostať len pri tejto legislatívnej stránke, teda uspokojiť sa tým, že o týchto smutných osudoch budeme hovoriť najmä v rámci zákona, ktorý som spomínal a ktorý o chvíľu budeme prerokúvať, ale táto smutná kapitola má okrem legislatívnej a svoju ľudskú stránku.
Od jesene 1944 až po skončenie vojny v roku 1945 a neskôr orgány NKVD nezákonne, proti akýmkoľvek zásadám medzinárodného práva, odvliekli z územia Slovenska, konkrétne
z východného Slovenska, 8 až 10 tisíc našich občanov. Do rúk NKVD sa dostali ľudia bez súdov, v mnohých prípadoch išlo o náhodne vybratých ľudí, sčasti zrejme na základe nejakých anonymných udaní, nebolo možné nijako argumentovať. Niektorí ľudia boli odvlečení z ulice. Známy je prípad, že odvliekli celú skupinu 160 svadobných hostí, z ktorých sa domov vrátilo 54, dnes ich žije 7. Bola to masová akcia, ktorá nemá páru v moderných dejinách strednej Európy. Išlo o akciu proti civilným osobám, proti naprosto nevinným ľuďom, nevojakom, nebojujúcim. Mnohé rodiny stratili otcov - živiteľov. Nielenže šlo o hrubé porušenie medzinárodných právnych noriem, ale aj noriem vnútroštátnych. Títo ľudia bez súdu, rozsudkov aj samotných sovietskych orgánov boli donútení pracovať v nepredstaviteľne tažkých podmienkach 12 až 16 hodín denne, bez lekárskej opatery, v neprimeranom oblečení a teda pri neustálom strádaní. Mnohí v týchto táboroch umreli, a tí, čo prežili toto obrovské obdobie od jedného do 9 až 10 rokov, za ďalšieho polstoročia sa vlastne dnešných dní nedožili.
Žiaľ, vinou predošlého režimu ani po návrate títo ľudia, naši občania, nemali nejakú možnosť rehabilitácie. Žili desiatky rokov ako kádrové poznamenaní ľudia. Ani pri odchode do dôchodku sa im tento čas strávený v "gulagoch" nezapočítal pre stanovenie dôchodku. Boli vlastne po celý život šikanovaní. Dnes sú to starí, často chorí, zlomení ľudia, ktorým treba pomáhať.
V mene týchto dnes žijúcich asi 3 alebo 4 tisíc ľudí, našich spoluobčanov, a v mene pozostalých, ktorí sa zo Sovietskeho zväzu nevrátili, alebo umreli počas transportu alebo po návrate na následky krutého zaobchádzania, chcem vám navrhnúť, vážené predsedníctvo, vážená vláda, vám všetkým, poslankyniam a poslancom, aby sme si teraz minútou ticha uctili pamiatku týchto ľudí. Bude to len malá splátka, spomienka za to, čo sme im dlžní nielen legislatívne, ale aj ľudsky. Prosím vás, keby ste povstali a učinili tak.
/Minúta ticha. / Podpredseda SNR L. Nagy:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
pristúpime k rokovaniu o vládnom návrhu zákona Slovenskej národnej rady o zmiernení niektorých ďalších majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácii. Návrh ste dostali ako tlač 136, zmenu tohoto návrhu ako tlač 136a a spoločnú správu výborov ako tlač 136b. Návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Jozef Dančo. Prosím, aby sa ujal slova.
Minister financií SR J. Dančo:
Vážený pán predseda,
predsedníctvo Slovenskej národnej rady,
vážení členovia vlády,
pani poslankyne, páni poslanci,
vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Slovenskej národnej rady vládny návrh zákona o zmiernení niektorých ďalších majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií. V súlade so zákonom Federálneho zhromaždenia č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách vládny návrh zákona upravuje:
1. zmiernenie následkov niektorých krívd spáchaných v dôsledku platnosti alebo osobitného použitia niektorých právnych predpisov len na území Slovenskej republiky,
2. pôsobnosť príslušných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky pre uplatnenie reštitučných nárokov, podmienky poskytnutia finančnej náhrady a súčinnosť ostatných orgánov,
3. uplatnenie nároku Slovenskej republiky na vydanie vecí v prípade, keď niet oprávnenej osoby.
Návrh upravuje tieto špecifiká odškodnenia vzťahujúce sa len na územie Slovenskej republiky: násilné odvlečenie československých občanov orgánmi NKVD v rokoch 1944 - 1946 do Zväzu sovietskych socialistických republík a násilné vystahovanie československých občanov v rámci akcie B mimo svojho bydliska v rokoch 1952 - 1953.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
po predložení vládneho návrhu zákona Slovenskej národnej rady, tlač 136, na rokovanie Slovenskej národnej rady obdržala vláda Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o rehabilitácii a odškodnení osôb nezákonne odvlečených do Zväzu sovietskych socialistických republík v rokoch 1944 - 1946. Vláda Slovenskej republiky dňa 2. júla 1991 schválila odškodnenie nezákonne odvlečených osôb do Sovietskeho zväzu v rovnakom rozsahu, ako priznáva zákon č. 119/1991 Zb. v znení zákona č. 47/1991 Zb. za väzbu a výkon trestu odňatia slobody, čo je v podstate zhodné s návrhom poslancov.
V súlade s týmto svojím rozhodnutím vláda Slovenskej republiky predložila Slovenskej národnej rade ako tlač 136a návrh nového znenia §§2 a 3 vládneho návrhu zákona Slovenskej národnej rady - tlač 136. Podlá tohoto návrhu majú odvlečené osoby do Sovietskeho zväzu nárok na náhradu za stratu na zárobku a na náhradu škody. Na účely dôchodkového za-
bezpečenia sa im doba odvlečenia posudzuje ako doba zamestnania v I. pracovnej kategórii. Pozostalí majú nárok na jednorazové odškodnenie vo výške 100 000 korún. Odvlečení si môžu svoje nároky na úpravu dôchodku uplatniť na Ministerstve práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky a ostatné nároky na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky.
Pôsobnosť ústredných orgánov vychádza z princípu, že krivdu má napraviť ten orgán, v pôsobnosti ktorého bola spáchaná. Ministerstvo financií Slovenskej republiky bude príslušné pre nápravu krívd v oblasti majetkovej, t. j. na vyplatenie finančných náhrad. Na vyplatenie peňažných náhrad za zaradenie do pracovných útvarov a táborov nútenej práce budú príslušné Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. V nefinančných nárokoch bude konať vždy príslušný rezort. Návrh upravuje aj potrebné spolupôsobenie príslušných orgánov pri šetrení a overovaní potrebných údajov.
Dôležité je ustanovenie o nároku štátu na vydanie vecí voči povinným osobám v prípade, že niet oprávnenej osoby, alebo ak si táto nárok v zákonom určenej lehote neuplatní. Štát tu bude konať prostredníctvom okresných úradov. Pôjde najmä o prípady predaja nehnuteľností po emigrantoch politickým a vládnym činiteľom minulého režimu, pretože nepriznanie štatútu oprávnených osôb emigrantom by znamenalo, že tieto neoprávnene nadobudnuté majetky by zostali vo vlastníctve osôb, ktoré ich nadobudli buď v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo na základe protiprávneho zvýhodnenia osoby nadobúdateľa.
Aplikácia zákona si vyžiada z titulu vyplácania finančných náhrad v hotovosti v sume 10 tisíc korún čiastku asi 366 miliónov korún, ktoré budú hradené z neúčelovej rezervy vlády Slovenskej republiky podlá nariadenia vlády. Táto nová agenda si vyžiada aj posilnenie niektorých orgánov štát-