Poslanec J. Zselenák: Dámy a páni,

som veľmi rád, že pán predseda slovenskej vlády zaujal k tomuto problému, podľa môjho názoru teraz už skutočne jasné stanovisko. Len ma mrzí, že to neurobil v liste, ktorý som od neho dostal ako odpoveď na svoju interpeláciu.

Domnievam sa, že dnes už tu nejde o spor, či tento majetok treba odovzdať alebo netreba. O tom je rozhodnuté ústavným zákonom, ide len o to, aby sa to čo najskôr veľmi seriózne a účelne zrealizovalo, aby sa tento majetok použil na konkrétne reálne potreby jednotlivých miest, obci a keď treba, nevylučujem aj možnosť, že pre potreby úradov štátnej správy. Keď si spomeniete, z toho dôvodu som navrhoval ako jednoduchú alternatívu aj pripísanie tohto majetku v prospech obcí, keď sme rokovali o zákone o majetku obcí. Ak tu vzniká problém, tak vzniká z toho, že sa nedodržuje ústavný zákon, ktorý bol schválený a nedodržujú sa v ňom uvedené lehoty a nekoná sa tak, ako z tohto ústavného zákona vyplýva. To je jedna vec.

A druhá vec: pán predseda vlády, skutočne tu ide o to, že v mnohých konkrétnych prípadoch v pobočkách Slovenskej štátnej sporiteľne boli zmrazené účty základných organizácií Zväzu mladých a celoškolských, celoučilištných organizácií Zväzu mladých. Keď si prečítate príslušný paragraf zákona číslo 497/1990 Zb., v § 2 ods. 2 je jasne uvedené, ktorého majetku sa tento problém netýka. V tomto prípade evidentne skutočne ktosi vydal pokyn, ktorý je v rozpore s ústavným zákonom. O nič iné mi nejde, len aby sa v tomto postupe dodržala zákonnosť, aby sa kroky realizovali tak, ako to bolo povedané v príslušných ústavných zákonoch.

Ďakujem.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Zselenákovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Brestenský.

Poslanec R. Brestenský;

Ďakujem pánovi premiérovi za to, že sme konečne dostali odpoveď o možnosti využívania objektov, ktoré takto získal štát, i na humanitné účely. Berieme to zároveň ako výzvu na predloženie humanitných projektov humanitnými organizáciami združenými v Slovenskej komore Česko-slovenskej rady pre humanitnú spoluprácu.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Brestenskému. Teraz prehovorí pán poslanec Dianiška a pripraví sa pán poslanec Andel.

Poslanec I. Dianiška:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

nechcem plénum zdržiavať, avšak vyčerpal som všetky možnosti riešenia tohto problému za "oponou", ale bez dostatočného efektu. Preto som tu. O čo ide? V roku 1975 sa začalo s výstavbou nemocnice s poliklinikou v Rožňave s počtom lôžok 583 a finančnými nákladmi 113 mil. korún, s termínom ukončenia v roku 1981. Stavba však doteraz nebola dokončená. Čiže stavia sa už 16 rokov. Arbitrom stanovený termín ukončenia stavby bol koniec roku 1990, ale už s nákladmi 524

mil. korún. V súčasnosti je situácia taká, že vo februári tohto roku, čiže pred dvoma mesiacmi bol spísaný medzi investorom - Okresný ústav národného zdravia Rožňava a dodávateľom stavebnej časti - Pozemné stavby Rožňava ďalší dodatok zmluvy, v zmysle ktorého by mala byť lôžková časť stavby ukončená koncom tohto mesiaca, s predpokladom začiatku prevádzkovania nemocnice s poliklinikou do konca tohto roku. Termín sa však neplní, čiže dodatok zmluvy sa po dvoch mesiacoch stáva úplne nereálnym. V dôsledku toho sa termín ukončenia nemocnice pri takomto tempe prác znovu posunie, povedzme skromne, minimálne o rok.

Občanom Rožňavy a regiónu sa zdá byť nepochopiteľný takýto postup prác, najmä preto, že nechýbajú finančné prostriedky ani pracovné sily. Hľadajú príčiny tohto stavu preto niekde inde a rád by som vedel, či oprávnene. Preto žiadam Ministerstvo kontroly Slovenskej republiky o prešetrenie celej výstavby a financovania tohto objektu. Zároveň sa pýtam ministra zdravotníctva, ktorý je o tomto probléme veľmi dobre informovaný, a ministra výstavby a stavebníctva, zatiaľ nemenovaného, čo urobia preto, aby bola nemocnica s poliklinikou v Rožňave bezodkladne ukončená.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi. Prehovorí pán poslanec Andel. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

Poslanec M. Andel. Dámy a páni,

v poslednom období praktiky niektorých členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady prekračujú hranice únosnosti

a porušujú základné princípy uplatňovania parlamentnej demokracie. Nemám teraz tu na mysli spôsob prešetrovania vlády a jej jednotlivých členov. K tejto problematike sa mienim vyjadriť v rozprave o aktuálnych spoločenských otázkach. O čo mi teda vlastne ide? Spomínaní, no najmä z morálneho hľadiska mnou nemenovaní niektorí členovia Predsedníctva Slovenskej národnej rady ma podrobujú výsluchom, prečo poskytujem rozhovory masmédiám, teda také rozhovory, ktoré nie sú v súlade s ich názorom. Uvediem vám, ako príklad tri posledné prípady. Keď Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady hrubým spôsobom porušil rokovací poriadok Slovenskej národnej rady a práva poslanca Slovenskej národnej rady tým, že ma nepripustil na jeho rokovanie, nenechal som si túto skutočnosť pre seba a zverejnil som ju. Aké však bolo moje veľké prekvapenie, keď Predsedníctvo Slovenskej národnej rady sa nezaoberalo porušením právnych noriem, ale naopak, zaoberalo sa neslušnosťou jej člena, poslanca Andela, ktorý si dovolil nahlas vysloviť svoj názor.

Mimochodom, upozorňujem všetkých členov Slovenskej národnej rady, že nemienim túto problematiku opäť otvárať, nakoľko uvedený problém som prekonzultoval s predsedom branno-bezpečnostného výboru. Uvedením tohto príkladu som chcel iba poukázať, tak ako v ďalších dvoch prípadoch, na niektoré nedostatky v práci Predsedníctva Slovenskej národnej rady.

Teda ďalej, druhý prípad. Dňa 18. 4., teda minulý štvrtok pokračoval nekonečný maratón skúmania činnosti resp. funkčnosti či nefunkčnosti vlády Slovenskej republiky, no najmä výrokov niektorých jej členov. Z toho dôvodu som žiadal Predsedníctvo Slovenskej národnej rady o racionálnejší postup, nakoľko podľa môjho názoru sme rokovali o umelých problémoch, a na Slovensku nám zatiaľ čoraz viac rastie nezamestnanosť. V podstate nikto voči mne nevystúpil. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď asi po 3 hodinách som bol

v Predsedníctve Slovenskej národnej rady volaný na zodpovednosť za vystúpenie pána Hrnka, ktorý v masmédiách povedal, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady je nefunkčné. Nerozumiem, a dodnes si neviem vysvetliť, prečo v demokratickom parlamente, a my tvrdíme, že v demokratickom parlamente sme, nemôže si poslanec povedať svoj názor a je dokonca volaný na zodpovednosť nielen za seba. Pritom musím povedať, že skresľujúce vyhlásenia, a možno povedať i vynášania z Predsedníctva Slovenskej národnej rady pre iné zahraničné agentúry sa bez povšimnutia prehliadnu. Mám na mysli rôzne vyhlásenia pána Tatára v rádiu Slobodná Európa, a to sa nešetrilo i napriek búrke nevôle, ktoré tieto vyjadrenia vyvolali. Som presvedčený, že sme mali skúmať škodlivosť alebo neškodlivosť šírenia informácii v zahraničí o Slovensku a jeho parlamente. Dnes nevieme zaujať stanovisko, či to bolo zlé alebo dobré.

Posledný prípad: na záver včerajšieho večerného rokovania Predsedníctva Slovenskej národnej rady bol urobený opäť pokus volať ma na zodpovednosť za môj názor, ktorý som vyslovil vo včerajšom večernom Rádiožurnále, že verím, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady sa v tomto zložení stretá poslednýkrát. Je to prirodzené, keďže naša strana chce zobjektivizovať prácu Predsedníctva Slovenskej národnej rady a žiada jeho rekonštrukciu. Šokovaný som bol konštatovaním niektorých členov predsedníctva - citujem: "dobre, že o tom vieme". Prečo o tom hovorím v tejto časti? Pretože to je tiež interpelácia, alebo na spôsob interpelácie. Teda žiadam v zmysle § 92 ods. 2 vysvetlenie, čo sa týmto výrokom myslelo. Mám si, obrazne povedané, zbaliť kufre, ako niektorí nepohodlní členovia vo vláde, alebo sa mám spacifikovať, a ako sa ľudovo hovorí, držať hubu a krok?

Ďakujem.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Pán poslanec Andel, keby ste vysvetlili, koho ste týmto príspevkom interpelovali. V prvej otázke ste povedali, že čo sa týka predsedu branno-bezpečnostného výboru, k tomu sa nebudete vracať. K druhej otázke predpokladám, že zdôvodníte, prečo je Predsedníctvo Slovenskej národnej rady nefunkčné, ak ste tak povedali a v tretej otázke nie je zrejmé, koho interpelujete.

Poslanec M. Andel;

Uznávam, pán podpredseda, som roztržitý. Myslím na užšie Predsedníctvo Slovenskej národnej rady.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ako člen užšieho Predsedníctva Slovenskej národnej rady vám neviem odpovedať.

Poslanec M. Andel:

Môžeme o tom rozprávať buď teraz, komunikovať medzi sebou, alebo na zasadnutí predsedníctva. Neviem.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ako ďalšia vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Pripraví sa pán poslanec Ivan Cyril.

Poslankyňa Z. Tóthová:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

vo svojej interpelácii by som chcela nadviazať na to,

čo tu povedal pán poslanec Sabo a chcela by som interpelovať vládu, pána premiéra, prípadne niektorých ministrov k zabezpečeniu ekologickej výchovy. Podstatnou príčinou zlého stavu nášho životného prostredia je nedostatočné ekologické uvedomenie obyvateľstva. Výstižne to charakterizoval pán minister Vavroušek, predseda Federálneho výboru životného prostredia, ktorý povedal: "Ekologická výchova je problémom ešte závažnejším, než sú problémy severných Čiech, pretože na začiatku všetkých ekologických problémov nájdeme vždy nezodpovedný vzťah človeka k svetu. Ekologická výchova u nás je značne roztrieštená, nekoordinovaná, náhodná a nezabezpečená základnými prostriedkami. A pritom by sme jej mali pripisovať aspoň takú vážnosť, ako ekonomickej reforme. Ekonomická reforma nás zachraňuje pred krízou budúcich rokov, ale ekologická výchova pred krízou niekoľkých desaťročí.

Náprava následkov devastácie prostredia i etiky je nevyhnutná. Rovnako ako v ostatných oblastiach, i v životnom prostredí a v ekologickej výchove nesie u nás následky uplynulých 40 rokov. V prvom rade je potrebné postihnúť príčiny a príčiny treba hľadať v človeku, v jeho postojoch, etike, morálke a v potrebách. Budeme musieť zmeniť hierarchiu hodnôt, zmeniť životný štýl. Budúcnosť ľudstva na zemi, ale i nášho národa a každého z nás môže byť zabezpečená jedine trvalo udržateľným rozvojom spoločnosti, to znamená takým rozvojom, ktorý zabezpečí naplnenie ľudských potrieb bez zníženia potenciálu naplnenia potrieb budúcich generácií iných spoločností, či zníženia bohatstva prírody. Význam ekologickej výchovy bol zásadným spôsobom na medzinárodnej úrovni formulovaný v roku 1977 na kongrese v Tbilisi, ktorý usporiadalo UNESCO spolu s UNEP podľa rozhodnutia Spojených národov. V roku 1980 bol odporučený model ekologickej prípravy učiteľov na seminári UNESCO v Prahe, u nás však nebol realizovaný. V roku 1987 bol v Moskve Svetový kongres UNESCO a UNEP na tému Výchova a príprava odborníkov pre starostlivosť o životné prostredie. Na uvedených rokovaniach sa kon-

štatovalo, že ekologická výchova by vo všetkých štátoch mala mať priznané priority, ktoré jej dnes v záujme ďalšieho rozvoja ľudstva patria. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa k tomuto problému hovorí: "Program zlepšovania životného prostredia sa musí sústrediť na výchovu a ekologickú osvetu obyvateľstva. " A ďalej: "Ochrana životného prostredia, prírody a krajiny je základným predpokladom prežitia tejto spoločnosti. K chápaniu tejto skutočnosti však treba viest človeka od malička. Vláda bude iniciovať spracovanie programu ekologickej výchovy. "

K deľbe kompetencií v Slovenskej republike nebola doteraz stanovená zodpovednosť za ekologickú výchovu, a neviem, či sa vôbec takýto program pripravuje. V praxi sa výchove k ochrane a tvorbe životného prostredia venuje pozornosť hlavne z radov dobrovoľných nadšencov ochrany prírody. Profesionálne sa realizácii ekologickej výchovy okrem oblasti školstva venuje veľmi málo ľudí. Jediná profesionálna škola ochrancov prírody v rámci štátnej, ochrany prírody v Gbeľanoch, zameraná na výchovu všetkých vekových skupín obyvateľstva, má v súčasnosti neistú budúcnosť. A pritom štandard vyspelých krajín sa pohybuje od desiatok po stovky takýchto zariadení.

Máme niekoľko výchovných zariadení pre deti a mládež. Sú to domy detí a mládeže, stanice mladých prírodovedcov. Ich sieť však nie je dostatočná, často sú personálne, technicky a ekonomicky zle vybavené. V základnom školstve je v súčasnosti situácia zlá, pretože v rámci osnov nie sú ekologické aspekty zahrnuté. V Charte ľudských práv sa zaručuje právo občanov na znalosť svojho životného prostredia, ale v praxi mizne to najpodstatnejšie - možnosť konkrétnej ekologickej výchovy deti a priestor a čas na praktickú prácu s deťmi. Ekologická výchova by sa mala stať súčasťou rozvrhu základných škôl vo všetkých ročníkoch. Hoci novelizácia školského zákona číslo 171/1990 Zb. hovorí o zabezpečení

ekologickej výchovy na základných i stredných školách, v praxi to vyzerá tak, že na stredných školách sa vyučuje jedna hodina týždenne len v prvom ročníku - je to predmet ekológia - a na základnej škole len sporadicky na základe osobnej iniciatívy učiteľov jednotlivých predmetov.

Je potrebné začať výuku pedagógov pre predmet ekológia a pre všetky typy škôl, uskutočniť prienik ekológie do všetkých typov vysokých škôl. Realizácia ekologickej výchovy však nemôže byť len záležitosťou školstva. Ekologická výchova je medziodborová a preto ani jej zabezpečenie nemôže byt viazané na jeden rezort. Ekologická výchova je záležitosť celej vlády i každého občana. Tak, ako sa to pripravuje v Českej republike, i u nás by sa mala v tejto oblasti vytvoriť spolupráca medzi ministerstvom školstva, mládeže a telesnej výchovy, Slovenskou komisiou pre životné prostredie, ministertvom kultúry, ministerstvom vnútra, zdravotníctva, prípadne ďalších, prekonať roztrieštenosť, nekoordinovanosť v ekologickej výchove a zabezpečiť pre ňu základné predpoklady, preferovať tie metódy výchovy, osvety a vzdelávania, ktoré povedú k ekologicky šetrnejšiemu spôsobu života.

Bolo by potrebné utvoriť medzirezortnú dohodu o rozvoji ekologickej výchovy, vytvoriť medzirezortné profesionálne stredisko ekologickej výchovy a zadávať mu výskum a realizačné projekty. Napríklad v oblasti študijné odbory ochrany prírody a životného prostredia v sieti stredných a vysokých škôl, ekologizácia školskej sústavy, ekologická výchova v štátnej správe, výrobnej sfére, v obciach.

Ďalej je potrebné budovať sieť ekocentier súbežne so sieťou stredísk ekologických informácií a poradenstva, ktoré sú vo svete bežnou praxou. U nás tieto ekostrediská doteraz suplovali v podstate Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, ale tie sú tiež už ohrozené, pretože v rámci deli-

mitácie majetku Národného frontu sú im brané priestory a v podstate vlastne i táto činnosť zanikne. Ďalej rozvíjať spoluprácu s nevládnymi organizáciami, cirkvami, využívať zahraničné výsledky a skúsenosti, zaviesť na základných a stredných školách predmet ekologická výchova, zabezpečiť výuku učiteľov na vysokých školách a zabezpečiť ekologickú výchovu na všetkých typoch vysokých škôl.

Dnes sa stále tvrdí, že v žiadnom prípade nemôžeme ekologické problémy vyriešiť bez nastolenia dobrých ekonomických vzťahov. Tvrdí to pán Klaus. Analogicky a hádam ešte naliehavejšie to platí o ekologickom vedomí a o výchove. Nemôžeme ďalej váhať a prešľapovať na mieste. Musíme začať vysoko profesionálne konať na všetkých úrovniach, a to hneď teraz.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pani poslankyni Tóthovej. Vystúpi pán poslanec Cyril Ivan. Pripraví sa pani poslankyňa Oravcová.

Poslanec C. Ivan:

Vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážení poslanci,

podávam opätovnú interpeláciu na pána Pišúta, ministra školstva, mládeže a športu ohľadom konštituovania rád škôl v zmysle § 7 zákona o štátnej správe, školstve a školskej samospráve. Interpeláciu proti zneniu tohto paragrafovaného znenia som predložil už na 10. zasadnutí Slovenskej národnej

rady. Odpoveď je pripravená na dnešnom plenárnom zasadnutí. Osobne som odpoveď dostal už prv.

Konštituovanie rád škôl v týchto dňoch na školách podľa pokynov ministerstva školstva, mládeže a športu vo vzorovom štatúte napriek mnohým protestom, i spomínanej mojej interpelácii vytvára situáciu, že sa bude opakovať scenár volieb z januára 1991 - scenár volieb riaditeľov škôl. Pokračovať v utváraní rád škôl je rešpektovanie zlého a škodlivého nariadenia, ktoré umožňuje reštaurovať v slovenskom školstve praktiky a deformácie známe v čase totality pred 17. novembrom 1989. Školské rady takto uberajú demokratické právo učiteľom, čo sa prieči aj Listine ľudských práv a slobôd, v rámci pedagogických rád, ktoré majú učitelia, rodičom v rámci výborov a plén rodičovského združenia, samotným odborovým zväzom, a zamedzujú vyjadrovať sa k školskej problematike po odbornej stránke.

Žiaľ, týmto deformáciám dopomohol aj náš parlament, aj vy páni poslanci, pri schvaľovaní tohoto zlého zákona. Za týchto podmienok sa dáva možnosť kolektívneho rozhodovania bez zodpovednosti a možnosť manipulácie vedením školy, inšpekčného centra i riaditeľa školskej správy. Na výber kandidátov pre riaditeľov škôl sa aj v iných sférach a inštitúciách jednoznačne používa konkurzné konanie. Súčasný stav v slovenskom školstve, urýchlený zákon o školskej správe, ktorý nebol dostatočne medzi pedagogickou odbornosťou a odborníkmi diskutovaný, si vyžaduje tento zákon urýchlene novelizovať.

Žiadam vás preto, pán minister, aby ste dôrazne zvážili uvedený stav, pozastavili utváranie rád škôl, kým sa vytvorené problémy v odborných kruhoch neprehodnotia a zákon urýchlene neznovelizuje.

Pozastavenie činnosti školských rád za neúnosnej spoločensko-politickej situácie bola nútená uskutočniť aj Školská správa v Nitre a podobné kroky sú avizované aj z iných okresov. Tisíce učiteľov je zhrozených z možného návratu starých praktík.

Ešte ďalšia interpelácia: dňa 30. 10. 1990 poslal pánovi ministrovi Biskupský úrad v Nitre požiadavku na zriadenie cirkevných škôl, a to základnej školy a gymnázia. Do dnešného dňa, ako mi to bolo avizované, ministerstvo školstva ešte neposlalo na biskupský úrad žiadnu odpoveď, čo sa do určitej miery pokladá za negatívne posudzovanie. Preto vás prosím o urýchlenú odpoveď a vysvetlenie tohto problému.

Podávam ďalšiu interpeláciu na ministerstvo poľnohospodárstva a na ministerstvo školstva, na prítomného pána ministra Pišúta. Pri riešení otázky pôdneho fondu vznikajú vážne problémy, čo bude s tisíckami športových ihrísk telovýchovných jednôt i škôl a takisto športových letísk na území Slovenskej republiky, ktoré sú v správe telovýchovných jednôt, škôl a našich aeroklubov. Týka sa to aj letísk, ktoré sú v správe prevádzkovateľov, ako je ministerstvo obrany a Česko-slovenské aerolínie. V návrhu zákona o pôde, ktorý bol prerokovaný vo Federálnom zhromaždení, nie je jasná zmienka o športových plochách, do ktorých sa radia aj uvedené športoviská a športové letiská. Z uvedeného dôvodu hrozí nebezpečenstvo, že pokiaľ nebude v uvedenom zákone presne formulované, do akého vlastníctva sa citované plochy dostanú, môžeme po prijatí tohto nedokonalého znenia zákona prísť o tieto športové plochy a letiská, eventuálne platiť budúcim majiteľom horibilné sumy za užívanie daných plôch.

Nakoľko daná situácia ohrozuje športovú činnosť jednotlivých odvetví, žiadam jednotlivé ministerstvá o pomoc a určité právne vyjadrenie.

Ďalšiu interpeláciu vznášam na ministerstvo stavebníctva a na pána ministra Pišúta, ministra školstva. Ako poslanca Slovenskej národnej rady ma požiadalo vedenie Stredného odborného učilišťa Pozemné stavby v Nitre o skutkovú previerku priestorov praktického vyučovania ich rôznych odborností. Z tejto faktickej prehliadky a previerky je zrejmé, že vedenie podniku Pozemné stavby Nitra nedôsledne rieši akútne požiadavky učňovskej mládeže, dáva prednosť privatizačným tendenciám a necitlivo rieši praktickú výučbu žiakov tohto stredného odborného učilišťa. Tým nerešpektuje zákon o stredných odborných učilištiach.

Navrhujem, aby sa vytvorila odborná komisia za účasti poslanca Slovenskej národnej rady, alebo poslancov, vedenia stredného odborného učilišťa, zástupcov uvedených ministerstiev na urýchlenie a vyriešenie akútnych jestvujúcich problémov.

Keďže tento bod sú interpelácie a otázky, dovoľte na predsedníctvo jednu otázku. Všeobecný spoločenský, politický, ba i vojenský bontón a procedurálne normy zabezpečujú dôstojné rokovanie a odchod patričných vysokopostavených osôb, s patričnými poctami. Ako sme sa dočítali v novinách a počuli včera v rozhlase a televízii, pánovi premiérovi Mečiarovi ďakoval nový priemiér pán Čarnogurský, i prezident našej federácie. Pýtam sa preto: bolo treba dnes hlasovať o vystúpení bývalého pána premiéra, nemohla sa zabezpečiť aj na pléne patričná dôstojná rozlúčka? Pri takýchto veciach platí pravidlo: Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva /potlesk/, ako počúvame, aj pred priestorom Slovenskej národnej rady.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Pán premiér bol včera pozvaný predsedom Slovenskej národnej rady na 13. 00 hodinu na pôdu Slovenskej národnej rady. Nakoľko sa nedostavil, ústne a osobné poďakovanie mu pán predseda nemohol tlmočiť. Telefonovali spolu a pán premiér sa vyjadril, že možno príde, možno nie. Nakoľko neprišiel, zrejme pán Mikloško osobne sa mu nemohol ospravedlniť v priamom kontakte.

Ďalej vystúpi pán minister Pišút. Prosím, aby to neboli odpovede na dnešné interpelácie, ale faktická poznámka.

Minister školstva, mládeže a športu SR J. Pišút;

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

bol som požiadaný o odpoveď, teda odpoviem veľmi stručne. Pán poslanec Cyril Ivan sa vyjadril k zákonu o štátnej správe a samospráve v školstve a navrhol jeho novelizáciu. Podstatou tejto novelizácie je fakticky návrat k nášmu pôvodnému návrhu, ktorý bol zmenený v Slovenskej národnej rade. Prirodzene to vítame a sme vďační pánovi poslancovi za iniciatívu. To je otázka rozdelenia právomoci pri menovaní riaditeľa medzi riaditeľa školskej správy a školskú radu a medzi ministra a územnú školskú správu pri menovaní riaditeľa školskej správy.

Ďalej sa dotkol otázky zriaďovania cirkevných škôl. O tejto otázke hovoril aj pán poslanec Buday. Nebudem sa touto otázkou podrobne zaoberať, len by som chcel vysvetliť postoj ministerstva školstva.

Súhlasíme s tým v duchu zákona o základných a stredných školách a napokon aj v duchu zásad prijatých dnes v rozvinutých krajinách, kde sa hovorí, že o type školy, ktorú má navštevovať diéta, má právo rozhodovať rodič. U nás ešte sieť škôl nie je tak vybudovaná, aby možnosť vykonať toto právo bola jednoduchá a automatická. Pokiaľ sa zariaďujú cirkevné školy v novom objekte alebo pokiaľ sa zriaďujú v cirkevnom objekte, nie sú žiadne problémy. Problémy vznikajú vtedy - a to je prípad Prešova, keď sa konvertuje štátna škola na cirkevnú školu. Aj tento prípad podporujeme, aby bolo možné uspokojiť prirodzené požiadavky rodičov na výchovu svojich detí, ale vedie to k problémom. Napríklad v Prešove máme dohodu so školskou správou. Okrem toho, že školská správa nám predloží, ako už aj urobila, návrh na zaradenie cirkevnej školy do siete, bude uzavretá aj dohoda s odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy, ktorá zaručí delimitáciu učiteľov, teda, aby učitelia, ktorí na tejto škole doteraz učili, sa nedostali do stavu sociálnej neistoty, ktorá potom vedie k nestabilitám v danom meste. Týmito otázkami sa dnes zaoberá v Prešove pán námestník Hejný a dúfam, že to bude všetko vyriešené.

Pokiaľ ide o cirkevnú školu v Nitre, som veľmi vďačný pánovi poslancovi Balážovi, ktorý sa v tejto otázke veľmi angažoval a dúfam, že to tiež povedie k úspešnému výsledku, ale nebudem o tom podrobnejšie hovoriť, ako som sľúbil.

Ďakujem pekne.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Vystúpi pani poslankyňa Oravcová. Pripraví sa pani poslankyňa Koptová.

Poslankyňa M. Oravcová;

Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená vláda,

mám otázku na predsedu vlády pána Jána Čarnogurského. Ako chce ako predseda vlády pri výkone svojej funkcie zosúladiť súčasný trend tzv. Klausovej ekonomickej reformy, ako ju v slovenskej vláde reprezentuje podpredseda pán Jozef Kučerák na jednej strane, s politickým záväzkom vrcholného predstaviteľa hnutia, ktoré predložilo alternatívu ďalšieho postupu na Slovensku na strane druhej. Vieme, že pán podpredseda, ako aj skupina ekonómov okolo neho to verejne kritizovali. To, že vývoj hospodárstva na Slovensku, predovšetkým priebeh ekonomickej reformy, má na Slovensku negatívne dôsledky, potvrdzuje aj správa o plnení uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 290 z 19. 3. 1991 k súčasnej vnútropolitickej situácii na Slovensku z 18. a 19. apríla na strane 9, kde sa jednoznačne konštatuje, že ekonomika Slovenska, jeho podnikov a závodov sa dostáva do katastrofického stavu. Za túto reformu je predovšetkým zodpovedný pán Kučerák. Bude to preto zrejme nové jablko sváru medzi predsedom a podpredsedom. Pritom to stálo kreslo premiéra a pán Kučerák vo vláde zostal. Týmto sa teda dá spochybniť i práca Predsedníctva Slovenskej národnej rady.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem. Vystúpi pani poslankyňa Koptová. Pripraví sa pán poslanec Findra.

Poslankyňa A. Koptová:

Vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

i keď dnes má slovenská vláda iné problémy, určite citlivejšie a naliehavejšie, dovolím si upozorniť na jeden vážny problém, ktorý zasahuje celú spoločnosť. Veľmi dobre viete, že sa zvyšuje nezamestnanosť. Dnes som v novinách čítala, že už presiahla stotisíc. Žiaľ, nedozvedela som sa, koľko je z toho Rómov. I keď v minulosti alebo v minulých dňoch to noviny nezabudli pripomenúť, teraz to už neoznamujú. Z toho dôvodu apelujem na ministerstvo práce a sociálnych vecí, aby v nasledujúcich dňoch, keďže to neurobil pán Novák, ktorého som o to žiadala pred dvoma týždňami, na východné Slovensko, zvlášť do regiónov s veľmi silnou koncentráciou Rómov poslal pracovníkov alebo aspoň terénnych pracovníkov, ktorí by priamo na mieste zistili stav sociálnej odkázanosti mnohých rómskych rodín na pomoc štátu. Viem, aj dnes mi jeden sociálny kurátor hovoril, že za to, že informuje Rómov o možnostiach podpory, je z pozície svojej nadriadenej kritizovaný, dokonca mu hrozia prepustením. Z toho dôvodu opätovne žiadam, aby ministerstvo práce a sociálnych vecí prijalo k tejto skutočnosti náležité opatrenie.

V tejto súvislosti ešte musím pripomenúť, že nejeden úradník posiela neinformovaného Róma na Rómsku občiansku iniciatívu, vraj aby si tam nárokoval svoje práva a zdôrazňujú, že Rómska občianska iniciatíva prevzala od vlády veľké peniaze na riešenie rómskej problematiky. Nazdávam sa, že takáto lživá argumentácia štátnych úradníkov je zámerná a chce zasiahnuť do rómskeho vývoja. Otvorene poviem, je to otvorená diskriminácia. Preto to hovorím, lebo na úradoch práce visia oznamy o možnostiach zamestnania, ale v závere sa nezabudne pripomenúť, že to sa nevzťahuje na Rómov. Teda i tí Rómovia, ktorí by chceli robiť, nemajú jednoducho mož-