nosť. Je to dištanc, ktorý je nezavinený vlastným pričinením. Prosím vládu Slovenskej republiky, aby sa týmto stavom zaoberala.
Druhú interpeláciu mám na ministra školstva a ministra vnútra. Rómska občianska iniciatíva chce iniciatívne založiť rómske konzervatórium v Košiciach. Začala vyvíjať prvé snahy a rátala s pomocou ministerstva školstva. Vo februári zasadala vládna rada pre národnosti a z materiálu o národnostnom školstve, ktorý bol prerokovávaný na zasadnutí, sme sa dozvedeli, že ministerstvo školstva vyčlenilo na maďarské a ukrajinské národnostné školstvo 640 mil. Kčs a na rómske školstvo 57 mil. Kčs. Dnes, keď si nárokujeme istú časť na založenie rómskeho konzervatória, ministerstvo školstva nemá peniaze a argumentuje, že tieto peniaze vôbec nedostalo, pretože tých 57 mil. Kčs prešlo na ministerstvo vnútra, aby ministerstvo vnútra mohlo pomôcť obciam.
Otázka na ministra vnútra: teda či tieto peniaze dostali, akým spôsobom s nimi naložili. V prestávke som s pánom ministrom o tom hovorila. Povedal, že nevie o žiadnych peniazoch a že si to dá prešetriť. Paradoxné v tejto situácii je to, že nároky jednotlivých obcí na ministerstvo vnútra, ktoré sa dotýkajú tejto problematiky pomoci, sú vybavované tak, že ministerstvo vnútra nedostalo žiadne peniaze. Takže kdesi sa to točí, ale jednotlivé ministerstvá o sebe nevedia a nevedia dať kvalifikovanú odpoveď. Potom si starostovia obcí myslia, že si vymýšľam alebo klamem, keď ich usmerňujem na to, aby si nárokovali na jednotlivých ministerstvách svoje požiadavky.
Preto ešte raz prosím ministra vnútra a ministra školstva, aby toto nedorozumenie spolu zosúladili a o týchto veciach informovali na zasadnutí Výboru Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva 2. mája. Toto zasadnutie sa bude zaoberať rómskou problematikou
a bude tam hádam priestor na to, aby sme tieto nedorozumenia vysvetlili.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pani poslankyni Koptovej. Vystúpi pán poslanec Findra. Pripraví sa pán poslanec Petko.
Poslanec J. Findra:
Vážené predsedníctvo,
vážená Slovenská národná rada,
svoju interpeláciu adresujem ministrovi kultúry, minisrovi školstva a ministrovi financií. V tejto interpelácii zdanlivo pôjde o okrajový problém, ale v skutočnosti sa domnievam, že ide o otázku mimoriadne závažnú a akútnu. Chcem pri tejto príležitosti upozorniť na havarijnú situáciu, ktorá hrozí katastrofou, pokiaľ ide o vydávanie vedeckých odborných a odborno-metodických časopisov. Viaceré vedecké odborné a odborno-metodické časopisy v tejto chvíli vlastne doznievajú, takmer končia svoju činnosť. Ako máme avíza od redakčných rád časopisov, viaceré z nich sú schopné jestvovať v tomto čase ešte mesiac-dva, ak sú to mesačníky.
Myslím si, že sa nemusíme presvedčovať o tom, že vedecké časopisy sú nevyhnutné, pokiaľ ide o komunikáciu medzi členmi vedeckej obce z jednej strany a z druhej strany vlastne ide aj o prezentáciu a reprezentáciu slovenskej vedy doma i v zahraničí. Takisto netreba osobitne vysvetľovať význam odborno-metodických časopisov. Tu by som takmer zdôraznil fakt, že tieto časopisy sú možno ešte nemenej dôležité ako vedecké časopisy, pretože v nich ide o transfer - didaktický transfer nových vedeckých výsledkov a ide v nich aj o to, aby sa tieto vedecké výsledky, samozrejme,
v istom primeranom didaktickom systéme čo najskôr dostali do rúk, do myslí a do vedomia slovenskej učiteľskej verejnosti.
Žiadal by som teda uvedených ministrov, aby sa pokúsili tento problém v tomto čase riešiť, pretože pri jestvovaní, utváraní a fungovaní trhových pravidiel vedecké a školské inštitúcie nie sú schopné zabezpečiť vydávanie týchto časopisov. To znamená, že v tomto čase im nevyhnutne treba pomôcť pri prežití.
Ďakujem.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi poslancovi Findrovi. Prehovorí pán poslanec Petko. Pripraví sa pán poslanec Dubovan.
Poslanec J. Petko;
Petko, Slovenská národná strana, Východoslovenský kraj.
Vážený slovenský parlament, vážená slovenská vláda,
v prvom bode sa obraciam na ministra vnútra a predsedu vlády Slovenska. Mám vážne obavy, že v súčasnom období sú vo veľkej miere ohrozené najvážnejšie ekonomické záujmy Slovenska, a táto oblasť sa doslova ponúka na vykrádanie cudzím spravodajským službám. Nechcem vyvolávať špionomániu, rád by som sa povzniesol aj nad štáto-bezpečnostné záujmy federácie, ale to, nad čím sa nemôžem ľahostajne povzniesť, je ochrana úniku závažných hospodársko-technologických informácií, ktoré budú mať priamy dopad na ekonomiku Slovenska. Vedie ma k tomu skutočnosť, že pôvodná spravodajská sieť nie
je aktivovaná a nová, efektívna neexistuje. Oficiálne sa to vysvetľuje tým, že je infiltrovaná štátnou bezpečnosťou a západné štáty sú nám aj tak priateľsky naklonené a preto ani ich agentúry na našom území nie sú pre nás nebezpečné.
Tlačový zástupca federálneho ministra vnútra pána Langoša nás naviac ubezpečil, že pán minister uzatvoril gentlemanskú dohodu s mnohými západnými spravodajskými službami, že nebudú pracovať proti nám, preto môžeme byť pokojní. Nechcem napodobňovať pána predsedu vlády Čarnogurského v uvádzaní príkladov, ale tiež sa mi ponúka prirovnanie k vysvetleniu pána ministra Langoša. Napríklad keď matka pravidelne posiela 16-ročnú výstavnú dcérku do nočného baru a manželovi na jeho výčitky vyhlasuje, že jeho obavy sú plané a staromódne. V bare predsa uzatvorila gentlemanskú dohodu s prítomnými pasákmi a dokonca aj s hlavným barmanom, že dajú veľký pozor a zaručujú sa, že dcérka bude vystavená nanajvýš platonickým návrhom, preto rodičia môžu pokojne spať. Osobne si myslím, že v obidvoch prípadoch je oveľa bližšie k smiechu, ako k spokojnosti.
Obraciam sa preto s interpeláciou na ministra vnútra Slovenska a predsedu vlády Slovenska so žiadosťou o vyjadrenie, ako sú chránené a zabezpečené ekonomické záujmy Slovenska, ktoré náväzne majú priamy dopad na zamestnanecké príležitosti, na finančné príjmy a na životný štandard obyvateľov Slovenska nielen dnes, ale hlavne v budúcnosti.
V druhom bode sa chcem obrátiť na Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. V dňoch 21. až 22. apríla sa uskutočnila návšteva slovenskej vlády a česko-slovenskej vlády v Maďarsku vo veci Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Vzhľadom na to, že informácie v tlači mali len všeobecný charakter, chcel by som, aby sa k situácii vodných diel vyjadril ten, kto bol v Budapešti vládnym zmocnencom a vedúcim delegácie, a žiadam plénum, aby k tejto téme vystúpil a podal informá-
cie o rokovaní a stanovisku maďarskej strany, lebo Gabčíkovo-Nagymaros je závažným problémom nielen ekologickým, ale predovšetkým politickým a hospodárskym.
Umŕtvené miliardy v tomto diele a denné straty desiatok miliónov korún nech sú pre nás apelom, aby sme sa povzniesli nad malicherné osobné záujmy a umožnili tomuto parlamentu, aby si vypočul závažné informácie. Opakujem, že v tomto prípade čas nepracuje pre nás.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi Petkovi. Prehovorí pán poslanec Karol Dubovan. Pripraví sa poslanec Balážik.
Poslanec K. Dubovan:
Vážené predsedníctvo, vážená vláda,
svojím príspevkom nadviažem na interpeláciu pána poslanca Petku. Prvé rokovania s Maďarskou ľudovou republikou o využití spoločného úseku Dunaja sa uskutočnilo na úrovni vládnych delegácií ešte v roku 1952. Obidve strany vypracovali a spoločne posúdili niekoľko desiatok schém na využitie spoločného úseku Dunaja. Na ďalšom rokovaní vládnych delegácií v roku 1958 došlo k dohode o mieste vybudovania stupňa Nagymaros a o vypracovaní ďalších štyroch alternatív schémy medzi Bratislavou a Genyü. Tieto štyri alternatívy sa posudzovali na trojstrannej konzultácii československých, maďarských a sovietskych odborníkov uskutočnenej v roku 1963. Výsledkom bolo odporúčanie alternatívy s derivačným kanálom na našom území, t. j. Sústavy Vodných diel Gabčíkovo-Nagyma-
ros. Derivačná schéma sa zvolila okrem iných predností aj preto, lebo minimalizovala negatívne vplyvy na životné prostredie. Táto alternatíva bola zahrnutá do celkovej schémy využitia Dunaja od Devína až po Čierne more, ktorú v roku 1961 v Sofii schválilo spoločné zasadnutie Stálej komisie RVHP pre elektrickú energiu, dopravu a poľnohospodárstvo. Derivačná alternatíva sa v roku 1964 dopracovala a úroveň spoločnej investičnej úlohy, ktorú prijali vlády obidvoch štátov, sa stala podkladom na vypracovanie spoločného zmluvného projektu.
Ďalšia dlhoročná príprava vyústila v podpísanie medzištátnej zmluvy medzi ČSSR a MĽR o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros zo 16. 9. 1977. V roku 1978 bol vyhotovený spoločný zmluvný projekt sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros ako záväzný doklad na vypracovanie ďalšej projektovej dokumentácie a realizácie stavby. Podľa spomenutej medzištátnej zmluvy medzi ČSSR a MĽR Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros obidve zmluvné strany budujú ako spoločné vlastníctvo v rovnakom pomere, t. j. 50: 50 %. V takom istom pomere sa budú podielať aj na prínosoch v prevádzke.
Vybudovaním Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros sa sleduje viacúčelové komplexné riešenie vodohospodárskych pomerov v prospech viacerých národohospodárskych odvetví. Názov Sústava vodných diel nedostala táto investícia bez dôvodu, ale preto, že ide o technicky a ekonomicky prepracovanú koncepciu viacerých hlavných častí diela rozkladajúceho sa na úseku dlhom vyše 200 km, ktorých ekonomická prevádzka musí rešpektovať hydraulickú náväznosť medzi jednotlivými časťami sústavy, pretože tak bola od začiatku projektovaná v úzkej spolupráci česko-slovenských a maďarských projektových, ale i ďalších vedeckých a odborných organizácií.
Navrhovaná schéma efektívne využíva dotknutý úsek Dunaja jednak v záujme medzinárodnej plavby, vodného hospodárstva, ale aj výroby elektrickej energie. Prvoradým cieľom je chrániť priľahlé územia Dunaja od povodní. Z ekonomického hľadiska nie je zanedbateľné aj zlepšenie podmienok medzinárodnej plavby. Udržiavanie prevádzkyschopnosti plavebnej dráhy na česko-slovensko-maďarskom úseku Dunaja vyžadovalo vysoké náklady. Ročne sa muselo z koryta Dunaja odstrániť okolo 600 tisíc kubických metrov štrkov, najmä z tzv. brodového úseku. To je 60 km dlhý úsek medzi Bratislavou a Genyü.
Inštalovaný výkon vodnej elektrárne Gabčíkovo je 72O MgW. Sústava vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros vyrobí v priemernom vodnatom roku 3 675 GWh elektrickej energie, z čoho na špičkovú energiu pripadá l 525 GWh za rok. V minulom roku bola spotreba elektrickej energie v Slovenskej republike 24 mld kWh. Výroba však predstavuje len 20 mld kWh. Elektrická energia v Slovenskej republike sa vyrába 50 % v atómových elektrárňach, 35 % v tepelných elektrárňach, 10 až 12 % vo vodných elektrárňach, prečerpávacie vodné elektrárne dodávajú 400 mil. kWh. Náklady na výrobu jednej MWh v minulom roku boli od 330 do 735 korún. Po úpravách cien palív náklady na výrobu MWh sú v Českej republike od l 250 do l 500 korún, no na Slovensku sú 2 220 korún. Uvedenie prvého agregátu vodnej elektrárne Gabčíkovo malo byť v siedmom mesiaci 1990. Posledný agregát mal byť spustený do skúšobnej prevádzky vo štvrtom mesiaci 1992.
Ročné splácanie úveru a úroku predstavuje 117 mil. Kčs, ktoré už splácame. Vodné dielo Gabčíkovo je ukončené na 90 %. Nevyužitím hydroenergetického potenciálu, t. j. skoro 4 mld kWh energie ročne, budú straty pri súčasných cenách okolo 8 mld Kčs. V tepelných elektrárňach by bolo nutné spáliť tekuté palivo, ktoré reprezentuje jeden z reálnych náhradných zdrojov elektrickej energie, ktorá "obohatí" naše ovzdušie o 140 tis. ton kysličníka siričitého a ochudobní
o 550 tis. ton kyslíka. Chýbajúcu elektrickú energiu a palivá je nutné nakupovať zo zahraničia, a to v súčasnosti za doláre.
Mohutná kampaň proti vodným dielam, ktorá vznikla v Maďarsku, kde mala politický charakter, po 17. novembri sa rozšírila aj do Česko-Slovenska. Vodné diela sa stali predmetom nebývalej propagandy a v celej česko-slovenskej verejnosti boli postavené do veľmi nepriaznivého svetla. Tisíce inžinierov, vedcov, výskumníkov, technikov a robotníkov, ktorí sa desaťročia podieľali na príprave, tvorbe a realizácii vodných diel, nedostali v novej politickej klíme priestor v masovokomunikačných prostriedkoch, aby mohli obhájiť svoje dielo a svoju prácu.
Pred týždňom sa maďarský parlament vyjadril za celkové zastavenie vodného diela na maďarskom území. V pondelok sa vrátila vládna delegácia, ktorej sa tiež nepodarilo ukončiť spor o Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Vzhľadom na odborné posudky odborníkov jednak z Česko-Slovenska, ale aj zo zahraničia, ba dokonca niektorých aj z Maďarska, sa po doplnení projektu o monitoring odporúča dielo čo najskôr ukončiť. Myslím si, že aj my, slovenský parlament, by sme sa mali vyjadriť ku stavbe Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros a podporiť našu vládnu delegáciu, ktorá má ísť rokovať o ukončení Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, aby sa zasadila o dodržanie medzinárodnej zmluvy medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom v pôvodnom znení zo 16. 9. 1977. Týmto dávam otázku na slovenský parlament ohľadne podpory alebo nepodpory ukončenia Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi poslancovi Dubovanovi. Faktickú poznámku má pán poslanec Petko.
Poslanec J. Petko;
Ospravedlňujem sa pánovi poslancovi Dubovanovi, veľmi si vážim jeho vyčerpávajúcu výpoveď o Vodnom diele Gabčíkovo-Nagymaros. Súčasne sa ospravedlňujem aj predsedníctvu, že nepochopilo moju požiadavku, ale v druhej interpelácii som žiadal, aby tento parlament mohol vypočuť súčasnú informáciu o výsledkoch rokovania, ktoré viedol pán Mečiar. Aby som bol úplne "polopatistický", žiadam plénum, aby hlasovalo o možnosti vystúpenia pána Mečiara.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Vládnym zmocnencom pre dostavbu Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros však je pán Kocinger a celá táto problematika patrí do rezortu ministra Oberhausera, ktorý sa hlási s faktickou poznámkou.
Minister lesného a vodného hospodárstva SR V. Oberhauser;
Vážené predsedníctvo,
vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
chcel by som iba faktickou poznámkou upozorniť, že spracovávame správu z výsledku cesty do Maďarska k rokovaniu o Vodnom diele Gabčíkovo-Nagymaros. Predložíme ju na rokovanie Slovenskej národnej rady aj so závermi, ktoré z tejto
cesty vyplývajú. Ináč podľa záverov ďalej trvá platnosť zmluvy z roku 1977 a režim podľa platnosti tejto zmluvy, pre ktorý vytvára rámec.
Ďakujem vám. Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Balážik. Pripraví sa pán poslanec Hajduk.
Poslanec V. Balážik:
Vážený pán predsedajúci,
ctená vláda,
dámy, páni poslanci,
mám krátku otázku na vládu Slovenskej republiky so špeciálnym zaostrením na ministra financií. Moja otázka sa týka problému, ktorý bol už dopoludnia spomínaný, a to finančných náhrad na rehabilitácie zavlečencov, ktorí boli protiprávne zavlečení do Sovietskeho zväzu.
Moja otázka znie: Kto to bude platiť? Myšlienka, že to bude platiť Sovietsky zväz, nie je celkom jednoznačná. Sovietska strana sa po konzultáciách s odborníkmi na medzinárodné právo totiž vyjadrila, že sú ochotní vykonať tieto úhrady, ale len v prípade, že bude dokázané, že NKVD konala svojvoľne, bez spolupráce česko-slovenských orgánov.
Ako člen výboru pre národnosti, etnické skupiny a ľudské práva sa touto otázkou zaoberám. Vypočúvame mnohých ľudí, ktorí v tomto období žili, ktorí boli zavlečení do Sovietskeho zväzu a podobne. Z rôznych prameňov sa dozvedáme, že nevina československej vlády nie je jednoznačná, ba skôr
by som povedal naopak, je veľmi pochybná, pretože v roku 1943 boli rokovania medzi Molotovom a predstaviteľom exilovej vlády Benešom, kde Beneš požadoval a dával sovietskym orgánom akýsi placet na tieto násilné akcie. Tieto násilné akcie sa konali v spolupráci s vtedajšími tzv. revolučnými národnými výbormi. Na týchto revolučných národných výboroch sa sústreďovali zoznamy, kto, kam a kedy má byť odvlečený. Takže vzhľadom na to, čo som uviedol, zhromažďovanie podkladov, zoznamov a materiálov nám voči sovietskej strane bude platné asi toľko - keď tu už boli spomínaní humoristi - čo Ivanovi Mládkovi chaloupka v Blatné. Takže musíme sa pýtať, kto to bude platiť.
Vzhľadom na to, že zákon má prijať Slovenská národná rada, zrejme sa počíta, že to bude náhrada poskytovaná z rozpočtu Slovenskej republiky. Je to krutý omyl, pretože Slovenská republika sa nepokladá za právneho následníka benešovskej vlády. Logicky vzaté, keďže náš pán prezident sa pokladá za ideového pokračovateľa Masaryka a Beneša, snáď by mohol niektorú z tých svojich cien obetovať na tento účel. Nepredpokladám, že tento návrh u neho prejde, ale predpokladám, že federálna vláda ako právny následník povojnovej československej vlády by mala tieto náklady znášať. Preto zrejme bude potrebné urobiť určité kroky zo strany Slovenskej národnej rady i zo strany slovenskej vlády, aby sa táto otázka prerokovala vo federálnej vláde.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Balážikovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Filipp.
Poslanec J. Filipp:
Prosím vás, to len potvrdzuje, koľko nešťastia, koľko krívd sa našim občanom v histórii stalo, aj v tej novej. Ale nie o tom chcem hovoriť. V predošlom vystúpení pána poslanca Petku odznel návrh na hlasovanie a nehlasovalo sa.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Pán Petko postavil otázku Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, či by mohol vystúpiť pred slovenským parlamentom vedúci delegácie a informovať o situácii v ďalšej výstavbe Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Podľa § 90 poslanci môžu klásť otázky. Opýtaný odpovie na otázku bučí na schôdzi alebo do 30 dní. Myslím si, že na programe našej schôdze nie je problematika Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Môžeme ju zaradiť na program niektorej budúcej schôdze. Dnešný program schôdze sme už schválili.
Vyhlasujem teraz prestávku do 17. 15 hodiny, nakoľko sedíme už dve a pol hodiny. Zároveň žiadam, aby sa zišlo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady o 16. 50 hodine v malej zasadačke.
/Po prestávke. / Podpredseda SNR J. Klepáč:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
pokračujeme v rokovaní 13. schôdze Slovenskej národnej rady. Do interpelácii sa prihlásili ešte šiesti poslanci. V zmysle § 19 sa hlási predseda Slovenskej národnej rady pán Mikloško.
Predseda SNR F. Mikloško:
Vážená Slovenská národná rada,
cez túto prestávku som dostal nasledovné dva listy, kvôli ktorým som zvolal mimoriadne zasadnutie predsedníctva:
Prvý list:
"Vážený pán predseda Slovenskej národnej rady,
podľa čl. 131 ods. l ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných neskoršími ústavnými zákonmi, podávam týmto Predsedníctvu Slovenskej národnej rady demisiu. Podpísaný Rudolf Filkus, minister pre hospodársku stratégiu Slovenskej republiky. "
/Potlesk/.
Druhý list:
"Vážený pán predseda Slovenskej národnej rady,
podľa čl. 131 ods. l ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných neskoršími ústavnými zákonmi, podávam týmto Predsedníctvu Slovenskej národnej rady demisiu na funkciu člena vlády Slovenskej republiky povereného riadením Ministerstva financií Slovenskej republiky. Michal Kováč. "
/Potlesk/.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady zasadlo v prestávke tohto rokovania a prijalo dve uznesenia.
Uznesenie číslo 337 z 24. apríla 1991: "Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a/ b e r i e n a v e d o m i e,
že podľa článku 131 ods. l ústavného zákona číslo 143/1968 Zb. o československej federácii minister financií Slovenskej republiky Michal Kováč listom z 24. apríla 1991 podal demisiu na funkciu ministra vlády Slovenskej republiky povereného riadením ministerstva financií,
b/ v zmysle článku 132 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii demisiu podanú ministrom financií Slovenskej republiky neprijíma.
Predseda Slovenskej národnej rady. František Mikloško. "
Uznesenie číslo 338 z 24. apríla 1991: "Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a/ berie na vedomie,
že podľa článku 131 ods. l ústavného zákona číslo 143/1968 Zb. o československej federácii minister pre hospodársku stratégiu Slovenskej republiky pán Rudolf Filkus listom z 24. apríla 1991 podal demisiu na funkciu ministra vlády Slovenskej republiky povereného vedením ministerstva pre hospodársku stratégiu Slovenskej republiky,
b/ v zmysle čl. 132 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii demisiu podanú ministrom pre hos-
podársku stratégiu Slovenskej republiky neprijíma.
Predseda Slovenskej národnej rady
František Mikloško. " /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi predsedovi Slovenskej národnej rady. Faktickú poznámku má pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko;
Dovolil by som si jednu otázku na predsedníctvo: či si skutočne myslí, že mu je dané právo ministrov len vyhadzovať, či ministri, keď dostanú vôľu, nemôžu z vlády odísť sami. Iba toľko.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč;
Vystúpi pán Andrej Hajduk. Pripraví sa pán poslanec Dubjel.
Poslanec A. Hajduk:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
rozpočet Slovenskej republiky na rok 1991 sme schválili v závere minulého roka so všeobecne známou skutočnosťou, že ide o rozpočet reštriktívny. Podľa zistenia medzi voličmi v okresoch Východoslovenského kraja zameriam sa iba na oblasť financovania obcí.
Schválením zákona o rozpočtových pravidlách sme zaviazali vládu Slovenskej republiky, aby finančne zabezpečila ukončenie rozostavaných stavieb budovaných v rámci KBV, stavieb podmieňujúcich KBV a stavieb zlepšujúcich životné prostredie, ako kanalizácia a čistiarne odpadových vôd, do roku 1992. V súčasnosti ministerstvo financií rozdelilo finančné prostriedky pre účelové dotácie obciam. V tejto súvislosti sa starostovia obcí nádejali v tom, že konečne nastane obrat v štandardizácii vybavenosti obcí, ktoré v minulosti nemali šancu.
Plne chápem, že dnes nie je možné radikálne zmeniť situáciu v obciach, kde za 42 rokov nič nenadobudli. Podľa zistenia na ministerstve financií obce podali žiadosti na poskytnutie účelových dotácií zo štátneho rozpočtu na objem 8, 5 mld. korún. Pritom my sme v štátnom rozpočte schválili 689, 6 mil. korún. Vzhľadom na závažnosť uvedeného problému obraciam sa s touto interpeláciou na vládu Slovenskej republiky, aby pristúpila ku kvantifikácii skutočných príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu za uplynulé obdobie, s cieľom posilniť rozpočty obcí so zameraním na rozvojové a ekologické programy, prípadne navrhnúť riešenie na zabezpečenie neutešenej finančnej situácie v obciach. Myslím si, že zmrazenie resp. utlmenie rozostavaných stavieb nás bude stáť podstatne viac, ako ich dokončenie.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk/.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi poslancovi. Prehovorí pán poslanec Dubjel. Pripraví sa pán poslanec Markotán.
Poslanec K. Dubjel:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
mám niekoľko krátkych otázok a interpelácií na vládu. Moji voliči pri verejných stretnutiach, ktorých som sa teraz zúčastnil, sa sťažujú a protestujú, že koncesionárske poplatky, ktoré sú za televíziu a rozhlas, nie sú v súlade s trhovým princípom, keďže vytvárame trhové hospodárstvo. Konštantné poplatky, či už zvýšené alebo znížené, vôbec nenútia spoje k zabezpečovaniu služieb koncesionárom. To znamená, že poplatky sú rovnako vysoké tam, kde majú 7 programov, ako aj v našom okrese, kde sú 2 programy, aj to nie kvalitné, v mnohých dolinách ani nie je televízny signál, alebo je veľmi zrnitý, a poplatky sú úplne rovnaké. Myslím si, a moji voliči podobne, že ak pracujeme na trhovom princípe, poplatok musí byť nejakým odrazom kvality služieb, ktoré spoje podávajú. A je to aj tým, že doposiaľ sme nevytvorili žiadny systém ochrany spotrebiteľa pred agresívnymi snahami zvyšovania zisku.
Najlepšou ochranou pre spotrebiteľa je konkurenčné prostredie, systém zákonov na jeho ochranu, organizácie na ochranu spotrebiteľa, taký systém, ktorý spotrebiteľovi podáva informácie, právne rady, vybavuje mu sťažnosti, dotiahne jednotlivé sťažnosti až po súd a chráni ho. Túto ochranu štát naozaj vypustil z rúk. Vidíme, že agresívne snahy sú obrovské. Treba si uvedomiť, že trhové hospodárstvo nikde na svete nie je džungla. Štát všade drží ochrannú ruku nad spotrebiteľom a jeho právami a má na to dostatočné množstvo pák, aby podnikateľa pribrzdil. Nechcem sa o tom rozširovať, dám o tom rozsiahlu správu na výbore pre obchod a služby.
Chcem sa ešte dotknúť ďalšieho problému, ktorý sa dotýka nášho okresu, a to je problém zvyšovania ceny uhlia. Keď-
že je to ten istý problém, ako je v Kysuciach, na Orave, dotýka sa takisto severného Spiša, nebudem sa o tom rozširovať. Chcem však interpelovať ministra lesného a vodného hospodárstva, že vzhľadom na zvýšenú cenu uhlia ľudia sú nútení vrhnúť sa na náhradné zdroje. A náhradným zdrojom je les. Keďže v lese nie je dostatočné množstvo dreva na to, aby sa použilo ako palivo, je skoro isté, že ľudia siahnu ku krádežiam a umožníme im to tým, že v lesnom hospodárstve nemáme fungujúcu štátnu správu, čo sme aj vďaka parlamentu neprijali alebo presnejšie povedané neprerokovali, dostatočne ešte nefunguje ochrana pomocou polície, policajný zákon ešte len bude. Ďalej všetky sťažnosti, ktoré boli dané na prokurátora o krádeži dreva, sa nejako odkladajú a neprerokúvajú sa na úrovni dnešných zákonov. Naviac, vďaka nesprávnej propagande v televízii vládne v lese taká situácia, že lesníci dnes chodia do lesa so zbraňou a na ich mechanizačných prostriedkoch sa dejú sabotáže. Takže stalo sa už mnohým národom, že hlad a chlad zničil lesy v danej krajine natoľko, že ten dej je už nezvratný. Ale to by som musel robiť celú prednášku na túto tému. Skrátka ministerstvo lesného hospodárstva a náš parlament zatiaľ neurobili dostatočné opatrenia na ochranu pred krádežami. A to sa týka aj budúcich majiteľov, ktorí musia zdediť lesy podľa možností ešte také, ako sú.
Ďalej by som sa chcel dotknúť privatizácie, o ktorej sa tu hovorilo. Nehovorilo sa o najzávažnejšom probléme privatizácie. Aby som nedokumentoval iba svoj názor, pred týždňom, 18-teho sme mali stretnutie všetkých predsedov privatizačných komisií na ministerstve privatizácie. Odznelo tam niekoľko závažných pripomienok jednak v kuloároch, jednak verejne. Týkalo sa to druhého kola dražieb. Zákon umožňuje vytváranie rôznych skupín, ktoré umožňujú holandskú dražbu. Vyskytovali sa názory, že by ministerstvo malo iniciovať, aby tieto holandské dražby boli zakázané.