tor nevytvára pracovné miesta. Podnikanie a súkromný sektor si predstavujem tak, že bude vytvárať aj nové pracovné miesta.

Na druhej strane je potrebné urýchlene prijať stratégiu rozvoja jednotlivých regiónov Slovenska, na ktorú budú nadviazané programy zamestnanosti jednotlivých zamestnávateľov. Regionálna politika vlády nebola dosiaľ predložená. Ďalej je potrebné, aby sa zamestnávatelia, v súčasnosti ide prevažne o štátne podniky, začali správať podnikateľsky, to znamená, aby nečakali na príkazy zhora, ale hľadali nové možnosti v odbytovej oblasti, nové výrobné programy a podobne.

Až po ujasnení programov zamestnanosti bude môcť vo väčšom meradle nastúpiť ďalší nástroj aktívnej politiky zamestnanosti, t. j. rekvalifikácia. Keď sme rokovali o zákone o zamestnanosti a o úradoch práce, hovorili sme o rekvalifikáciách. Podľa posledných údajov, ktoré máme z ministerstva práce a sociálnych vecí, sa na celom Slovensku rekvalifikuje 90 ľudí a pritom máme viac ako stotisíc nezamestnaných. O rekvalifikácie, pokiaľ som sa informoval u riaditeľov podnikov, aj na úradoch práce, nemá nikto záujem, lebo vlastne sa nemajú na čo rekvalifikovať. Rekvalifikovať treba vtedy, keď je perspektíva, že človek, ktorého budeme rekvalifikovať, sa zamestná. Nedostatok volných pracovných miest je tak v súčasnosti najväčšou brzdou nedostatočného rozvoja rekvalifikácie v jednotlivých okresoch na Slovensku.

Na záver si dovolím poznamenať, že nie je mi známa príčina odvolania ministra práce a sociálnych vecí. Známa je predsedníctvu, ale predsedníctvo nejaký komplexný rozbor, prečo boli jednotliví ministri odvolaní, nám zatiaľ nepredložilo. Bol som spravodajcom dvoch zákonov, ktorých gestorom bolo ministerstvo práce a sociálnych vecí, teda som mal možnosť spolupracovať s týmto ministerstvom a môžem povedať, že

sa mi s ním spolupracovalo dobre, že vychádzali v ústrety, dávali podklady a z môjho pohľadu mi teda nie je jednoznačne jasné, prečo bol minister práce a sociálnych vecí odvolaný. Ak je príčinou jeho odvolania vysoká nezamestnanosť, tá predsa nie je výsledkom politiky ministerstva práce a sociálnych vecí, ale jedným z výsledných krokov ekonomickej reformy a hlavným leadrom tejto ekonomickej reformy u nás na Slovensku bol a ostáva pán podpredseda vlády Kučerák. Žiadam preto vládu, aby predložila plán realizácie aktívnej zamestnanosti, a tým dala Slovensku perspektívu v tomto citlivom bode našej súčasnej neľahkej situácie.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Krajčovič.

Poslanec M. Krajčovič:

Nechcem rozvíjať nejaké polemiky, raz som o tom už hovoril. Nemyslím si, že výsledkom je to, čo hovoril pán poslanec Jakuš. Myslím si, že výsledkom nezamestnanosti sú práve tie neschopné kádre z minulosti, ktoré boli znovu nominované do vedúcich funkcii. A na tom trvám, pretože je to tak.

/Potlesk. / Podpredseda SNR J. Klepáč;

Prehovorí pán poslanec Dobrovodský. Pripraví sa pán poslanec Lacko.

Poslanec D. Dobrovodský;

Vážený pán predseda vlády, vážená vláda, predsedníctvo, vážení prítomní,

pán poslanec Brocka pred obedom po svojom vystúpení bol vyzvaný, aby uviedol príklad polopravdy alebo tendenčného zamerania informačných prostriedkov. Pre príklad toho, čo mnohí cítime, však nemusíme ísť ďaleko. V piatok 19-ho o 17. 30 hodine Česko-slovenský rozhlas podal o vzniku cirkevnej školy v Prešove podobnú tendenčnú polopravdivú informáciu, akú sme dnes počuli od pána poslanca Budaya. Správa bola postavená tak, akoby celý Prešov bol proti vzniku cirkevnej školy. Nič sa nehovorilo o tom, že veriaci občania uplatňujú takto svoju oprávnenú požiadavku na výchovu podľa svojho želania. Nič sa nehovorilo o tom, že 42 rokov aj oni platili výchovu proti svojmu želaniu, aj za ich peniaze boli vybavené školy, o ktorých teraz mnohí učitelia hovoria "berú nám ich". Nič sa nehovorilo o tom, že v Prešove je 19 základných škôl a veriaci nemôžu dostať, uplatniť túto svoju požiadavku v jednej z nich. Nič sa nehovorí o tom, že v cirkevnej budove v Prešove je gymnázium, a teda zriadenie základnej školy v tejto budove by prinieslo ďalšie komplikácie s viacnásobným stanovaním. Tiež sa nič nehovorí o tom, že pred voľbami všetky strany a hnutia sľubovali pomoc pri vzniku cirkevných škôl, a teraz v praxi postupujú proti ich zakladaniu.

Zo svojho bydliska mám tiež podobný poznatok, že ateisti volajú, prečo sa ich veriaci rodičia a cirkev nepýtajú, či si cirkevnú školu môžu zriadiť alebo nie, a to často i v cirkevnej budove. Učitelia často zastrašujú deti, že budú chodiť v čiernych šatôčkach, nebudú môcť hlasne rozprávať, nebudú sa hrať, cvičiť a podobne. Nenapíše sa, že cir-

kevná škola je presne taká ako štátna, učí sa v nej všetko rovnako okrem ateizmu, že vo výchove je cieľom naučiť od detstva rozlišovať dobré od zlého s cieľom vytvoriť tak správne svedomie, ktoré neskôr samo povedie človeka správnou cestou. Veď morálny kódex socialistického človeka hovoril o nezmieriteľnom boji voči nepriateľom, o nezmieriteľnosti voči názorom iných a podobne. A táto nová výchova chce naučiť zmieriteľnosti s nepriateľom a tolerancii k názorom iných.

Teda, vážení prítomní, i ja sa pripájam k pánovi poslancovi Brockovi a žiadam podávanie objektívnych správ a pri uvádzaní problémov i obojstranných informácií.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Dobrovodskému. Pán poslanec Buday má faktickú poznámku.

Poslanec M. Buday:

Považujem vystúpenie pána poslanca za trochu demagogické. Už chápem, prečo sa ma pýtal na niektoré údaje o počte škôl v Prešove, na to gymnázium. Opakujem znovu, v Prešove ľudia, ani učitelia nie sú proti vzniku cirkevnej školy, sú len proti spôsobu, k akému tam dochádza. Myslím si, že treba prísť do Prešova, spoznať túto situáciu z oboch strán a objektivizovať ju.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Vystúpi pán poslanec Lacko. Pripraví sa pani poslankyňa Nosková.

Poslanec E. Lacko;

Vážené predsedníctvo, vážená slovenská vláda, kolegyne a kolegovia,

chodievam tu obyčajne s viacerými problémami, ani dnes nezostanem tejto svojej povesti nič dlžný, aj keď niektoré svoje otázky môžem výrazne skrátiť, pretože napríklad poslanec Ľupták už o problémoch hovoril.

Prvý problém sa týka privatizácie. K tejto problematike by som chcel uviesť, že dvojročné obdobie užívania prevádzkovej jednotky vydražiteľom nedáva dostatočnú záruku investovania finančného kapitálu na zveľadenie prevádzky po všetkých stránkach, ale podporuje úsilie vydražiteľa o rýchle navrátenie vydraženej hodnoty na úkor spotrebiteľa s prenosom najmä do cenovej oblasti.

Druhý problém sa týka uzatvorenia zmluvy o nájme nebytových priestorov vydražiteľom na dva roky. Tento problém nevytvára podmienky na stabilitu obchodnej siete. Navrhujem preto, aby sa novelizovalo ustanovenie § 15 zákona 427 z roku 1990 v tom zmysle, že dobu dvoch rokov na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov treba predĺžiť minimálne na päť a bolo by ešte lepšie na 10 rokov, pokiaľ sa, samozrejme, zmluvné strany nedohodnú inak. V prípade prevodu nehnuteľnosti po uplynutí nájomnej zmluvy stanoviť podmienky predkupného práva na kúpu prevádzkovej jednotky vydražiteľom. Pretože materiál mám v písomnej forme, nebudem sa s týmto problémom ďalej zapodievať.

Druhá otázka, o ktorej som chcel hovoriť, je problém Výskumného ústavu dopravného v Žiline, Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline a bude sa týkať tiež zákona, ktorý máme na tomto pléne - prevzatia ďalších funkcií do ministerstva hospodárstva. Začal by som to tým, že sa mi dostala do rúk kniha Kluvánek - Černý, prvý z nich je rektorom Vysokej školy dopravy a spojov, druhý vedeckým tajomníkom Výskumného ústavu dopravného. Obidvaja predstavujú špičku v oblasti dopravy a spojov a tak sa pýtam, či nie je škoda, že takéto kapacity na Slovensku dostatočne nevyužívame. Keďže je Vysoká škola dopravy a spojov dalo by sa povedať federálnou organizáciou, podobne Výskumný ústav dopravný v Žiline patrí do pôsobnosti Federálneho ministerstva dopravy, upozorňujem na tieto inštitúcie len z toho dôvodu, že silnejú tendencie postupne, akosi do stratená tieto inštitúcie likvidovať, najmä pokiaľ ide o Výskumný ústav dopravy a spojov. Keďže v Žiline máme ešte aj Výskumný ústav spojov, v súvislosti s pripravovaným zákonom stojí za zváženie, či by sme Žilinu nemali urobiť centrom riadenia dopravy a spojov na Slovensku, eventuálne - bol by som zlý Žilinčan, keby som tvrdil niečo iné, či by v budúcnosti ministerstvo dopravy a spojov - keďže je tu také ohromné vedecké zázemie - nemalo mať sídlo v Žiline.

Tretí problém sa týka problematiky, o ktorej už bola reč - daňových úradov. Myslím si, že môžem všeobecnejšie dodať, že na radosť nás všetkých sa podnikateľská činnosť rozmáha. Ale žiaľ, rozmáha sa aj taká činnosť, ktorá nie je z hľadiska spoločenského žiadúca. Kvitnú nám burzy, obchody na trhoviskách, všelikde po zákutiach ulíc sa predáva a kupuje bez toho, či niekto na to má alebo nemá povolenie. V januári hovoril námestník pána ministra financií inžinier Tkáč, že nás z tohoto titulu čaká daňový únik okolo troch miliárd korún. Keďže sa v tom dodnes prakticky nič nerobí a tieto takzvané "kšefty" veselo kvitnú ďalej, je nám ľahostajné, či prídeme o ďalšie tri miliardy korún?

Štvrtý problém, ktorý by som rád spomenul, je fakticky problémom severozápadného Slovenska. V tomto prípade si dovoľujem označiť sa za hovorcu všetkých poslancov zo severozápadného Slovenska. Týka sa ideového zámeru na zriadenie zóny volného obchodu respektíve zóny volného podnikania. Zásadná zmena vo fungovaní miest a obcí vyjadrená v ich správnej a hospodárskej samostatnosti umožňuje hľadať a uplatňovať nové ekonomické formy podnikania, ktoré výrazne prispejú predovšetkým k ich finančnej sebestačnosti. To zároveň posilní samostatnosť v rozhodovaní vo všetkých smeroch. Správa, ktorú predkladám v písomnej forme, má zatiaľ charakter predbežného materiálu, ale môžem hovoriť, a myslím si, že môžem hovoriť za všetkých poslancov, že sme ochotní zúčastniť sa všetkými prostriedkami na rozvíjaní tejto myšlienky.

Pod zónou volného obchodu resp. volného podnikania rozumieme zriadenie alebo vymedzenie regiónu, v tomto prípade by išlo o súčasné okresy Považská Bystrica, Žilina, Čadca, Martin, eventuálne ešte aj Dolný Kubín, s výraznou aglomeráciou strojárskeho priemyslu - ZŤS Dubnica, Považské strojárne Považská Bystrica, ZŤS Martin, Tatra v Čadci, ďalej všetky ZVL, prirodzene, nevynechali by sme z toho žiaden podnik, či už textilný, či iného druhu. Máme na mysli teda zriadenie volného obchodu alebo volného podnikania, ktoré svojou funkciou prispieva k zásadnej modernizácii miestneho priemyslu zo zvýšeným zreteľom na zamestnanosť, zamedzuje sa pritom úniku technológií, má napomáhať aktivite vonkajších ekonomických vzťahov atď. Slobodné colné pásmo, ktoré by bolo súčasťou tejto koncepcie, je vyhradené teritórium najmä v miestach s výhodnou zemepisnou polohou, v ktorom môže byť umiestnený tovar bez ohľadu na množstvo, pôvod, miesto dovozu alebo určenia, vrátane tovaru, na ktorý sa bežne vzťahujú určité zákazky a záväzky alebo obmedzenia. Pod slobodným colným pásmom by sme mali na mysli pásmo, ktoré slúži na uskladnenie, kompletizáciu alebo inú obdobnú manipuláciu

s tovarom, obchodné slobodné colné pásmo na úpravu, opravu alebo výrobu, to znamená, že zahŕňa priemyselné podniky.

Podmienky pre vznik slobodného colného zákona v ČeskoSlovensku alebo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike upravuje colný zákon - hlava 2 §§ 18 a 19 a vykonávacie vyhlášky k colnému zákonu - hlava 6 § 83. Sme teda toho názoru, že takúto myšlienku možno u nás začať uplatňovať.

Čo by bolo cieľom tohto programu? Vytvoriť v priestore vymedzenom spomínanými dnešnými okresmi región volného podnikania, čo znamená liberalizačnou, daňovou a colnou politikou vyvolať záujem o podnikateľskú aktivitu najmä zahraničného kapitálu, ale aj domácich subjektov, oživiť priemysel a obchodnú činnosť v regióne, dosiahnuť transfer a alokáciu, technológiu, vznik zmiešaných spoločností, vytvoriť vlastnú generáciu podnikateľov a manažérov, využiť súčasné zdroje a podniky v regióne, ozdraviť zahraničné trhy pre naše výrobky a prispôsobiť hospodársku situáciu v regióne potrebám ľudí. Pretože sa domnievam, že takéto regióny možno vytvárať aj v iných častiach Slovenska, prosím, aby ste zvážili racionálne jadro tohto návrhu.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Lackovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Balážik.

Poslanec V. Balážik; Dámy a páni, mám dojem, že požiadavku môjho predrečníka v tej časti,

kde hovoril o privatizácii a zmene ustanovenia o prenájme nebytových priestorov, treba odmietnuť. Vieme totiž, že nebytové priestory za tie ceny, aké sa v súčasnosti ponúkajú, sa v skutočnosti realizujú za štyri, niekedy až desaťkrát vyššiu hodnotu. Takže tí, ktorí na to majú, skutočne si to dovoliť môžu. To po prvé. Po druhé - že by boli obavy, že by vzhľadom na túžbu po rýchlom zisku nahodili vysoké ceny - myslím, že konkurencia by ich veľmi rýchlo z týchto myšlienok vyviedla. A po tretie - vzhľadom na to, že sa blíži veľká privatizácia, ktorá bude prebiehať práve v najbližších dvoch rokoch, musíme si uvedomiť, že nebytové priestory sú vo vlastníctve organizácií, ktoré budú vlastne privatizované v rámci tejto druhej veľkej privatizácie, takže zrejme by sme im potom narúšali možnosť a koncepciu práce s vlastnými priestormi.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Prehovorí pani poslankyňa Nosková. Pripraví sa pán poslanec Zselenák.

Poslankyňa V. Nosková:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

po prijatí jazykového zákona bola vytvorená komisia Slovenskej národnej rady, ktorej cieľom má byť dohľad na dodržiavanie jazykového zákona. Vedením komisie bol poverený poslanec pán Brndiar. Prosím pána Brndiara ako predsedu komisie, aby podal krátku informáciu, či komisia pracuje, akým spôsobom zhromažďuje informácie a objektívny dokumentačný materiál, ktorý by poslúžil pri vypracovaní nového zákona. K tejto požiadavke ma vedú hlasy ľudí, ktorí sa pýtajú, čo sa v tejto veci robí, keď ľudia majú pocit, že zákon sa ne-

dodržiava, že v rozpore s ním sa v školstve, v podnikoch vydávajú rozličné dokumenty a písomnosti.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pani poslankyni Noskovej. Vystúpi pán poslanec Zselenák. Pripraví sa pán poslanec Homola.

Poslanec J. Zselenák:

Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážená vláda Slovenskej republiky,

som Jozef Zselenák, poslanec zvolený vo Východoslovenskom kraji za Stranu demokratickej ľavice. Dámy a páni, obdržal som odpoveď, teda kvázi odpoveď na položené otázky v rámci interpelácií poslancov na 12. schôdzi Slovenskej národnej rady. Vyslovujem s touto odpoveďou nespokojnosť. Od pána Jána Čarnogurského síce som formálne dnes ráno našiel na stole list, ale i pri značnej dávke tolerancie som nútený stanovisko pána Jána Čarnogurského označiť za vyhýbavé. Neodpovedal mi totiž na položené otázky, ale iba akýmsi nejasným spôsobom vysvetlil počínanie vlády. Na našej predchádzajúcej schôdzi som sa totiž nepýtal na to, ako majetok bývalej Komunistickej strany Československa bude prevedený orgánom štátnej správy, charitatívnym organizáciám, či odpredaný v procese privatizácie, ale pýtal som sa na to, ako bude vrátený ľudu Slovenskej republiky. V zmysle § l zákona č. 496 Zbierky zo dňa 16. novembra 1990 totiž pre dnešnú Stranu demokratickej lavice vyplýva povinnosť do 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto ústavného zákona, čo sa stalo vlastne 1. januárom 1991, odovzdať majetok bývalej Komunistickej strany Československa. To je jedna strana mince.

Druhá vec je, že z § 4 toho istého ústavného zákona vyplýva pre vládu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky po dohode s vládami Českej republiky a Slovenskej republiky úloha upresniť postup a konkrétne kroky pri vykonaní tohto ústavného zákona, teda nielen odovzdaní majetku, ale aj vykonaní procedúry vrátenia ľudu. Pán Čarnogurský ma vo svojom liste informuje o tom, že vláda Slovenskej republiky sa touto otázkou bude zaoberať a že predmetný materiál bude predložený na rokovanie vlády. Vidím tu istý rozpor medzi tým, ako sa tento majetok v rýchlej lehote 30 dní mal odovzdať a vláda sa od nadobudnutia účinnosti tohto ústavného zákona ešte do dnešného dňa neusilovala a nemala nejako naponáhlo prijať konkrétny realizačný predpis, ktorý by riešil aj otázku narábania s týmto majetkom.

Druhý problém vyplýva zo schválenia ústavného zákona číslo 497/1990 Zb. zo dňa 16. 11. 1990, ktorý rieši navrátenie majetku bývalého Socialistického zväzu mládeže ľudu. V tomto zákone v § 2 ods. 2 sa uvádza, že sa nevzťahuje na peňažné prostriedky, hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré sú v držbe základných organizácií bývalého Socialistického zväzu mládeže, v mnohých prípadoch niektorých organizácií dnešného Zväzu mladých. Pýtam sa preto kompetentných orgánov a zástupcov kompetentných orgánov, ktorí sú činní v otázkach finančných záležitostí, kto dal oprávnenie na zmrazenie účtov základných organizácií Zväzu mladých v Slovenskej štátnej sporiteľni, pretože toto opatrenie a takýto pokyn je zjavne v rozpore s ústavným zákonom.

Podľa môjho názoru ústavný zákon sa prijal preto, aby sa vykonal, a nie preto, aby sa podľa vôle kohosi neznámeho deformoval. V súvislosti s touto odpoveďou, ktorú som dostal od pána Jána Čarnogurského, by som chcel vysloviť svoje presvedčenie, že v novej kvalite premiéra slovenskej vlády bude pán Čarnogurský odpovedať listom, ktorý sa bude týkať veci a bude rešpektovať aj schválený zákon o úradnom jazyku,

a nepodpíše list s hrubými pravopisnými chybami ako sa o tom môžete presvedčiť v tom liste, ktorý som dostal.

Ďalej by som interpeloval ministra financií vzhľadom na to, že dochádza k mnohým rozporuplným názorom ohľadom prerozdelenia finančných prostriedkov v rámci schváleného štátneho rozpočtu v podobe dotácií pre obce. Mám za to, že v tomto prípade sa nedodržujú ani pravidlá hry a predpisy alebo zvolený postup, ktorý si ministerstvo financií a vláda zvolili pre prerozdelenie predmetných finančných prostriedkov. Myslím si, že tu nastala do značnej miery neprehľadná situácia a bolo by veľmi rozumné, keby vláda - súčasne chcem o to požiadať pána ministra - predložila Slovenskej národnej rade konkrétnu, jasnú a vecnú informáciu o tom, ako boli finančné prostriedky podľa jednotlivých investičných akcií, neivestičných akcií alebo dotácií na KBV prerozdelené v prospech jednotlivých obcí, na základe akých kritérií, a rád by som tiež počul, vzhľadom na to, že minule som na túto otázku nedostal odpoveď, jasné stanovisko ministerstva financií, či je možné pristúpiť v krátkej budúcnosti k prerozdeleniu finančných prostriedkov v rámci štátneho rozpočtu tak, aby požiadavky obcí na realizáciu už začatých stavieb a investičných akcií a podujatí, alebo podujatí, ktoré je nevyhnutne potrebné riešiť v podmienkach jednotlivých obcí, bolo možné uskutočniť, aby bolo možné zvýšiť tento finančný objem účelovo určený na podporu našich obcí.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Zselenákovi. Chcem vás informovať, že do tejto chvíle prehovorilo 26 poslancov. Prihlásených mám ešte 15 poslancov.

Prehovorí pán poslanec Homola. Pripraví sa pán poslanec Dianiška.

Poslanec P. Homola;

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená vláda,

interpelujem ministra školstva pána Pišúta, kde ho chcem požiadať o riešenie katastrofálnej situácie v školstve na Kysuciach. Pánovi ministrovi som osobne odovzdal podklady na riešenie tejto katastrofálnej situácie ešte začiatkom januára 1991. Pán minister sám potvrdil, že najhoršia situácia v školstve je na Kysuciach. Kysucké deti v mnohých prípadoch by boli veľmi rady, keby sa mohli učiť na dve smeny. Bohužiaľ, na Kysuciach sa už tento rok bude vyučovať na tri smeny. Ďalší problém je vo vykurovaní škôl. Nakoľko na Kysuciach je veľmi dlhá vykurovacia sezóna a školská správa nemá dostatočné prostriedky na uhlie - plynom sa na Kysuciach prakticky nevykuruje - v mnohých školách vykurujú drevom, ktoré si deti donesú, alebo skracujú hodiny a majú namiesto hodín telocvik. Aj keď podklady na riešenie, ako som už spomínal, som odovzdal v januári a pán minister prisľúbil, že to budeme spoločne riešiť, zatiaľ sa žiadne konkrétne kroky nevykonali, okrem toho, že tento región navštívil pán námestník, ktorý prisľúbil pomoc. Preto kysucké deti, keď budú mať akú-takú strechu nad hlavou, že sa budú vyučovať aj vo večerných hodinách, budú sa vyučovať v chladnom a nezdravom prostredí.

Ďalej by som interpeloval ministra financií pána Kováča. V rámci rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1991 boli pridelené trom okresom finančné prostriedky - tzv. zaostalým okresom. Po zdĺhavých rokovaniach o rozdelení týchto finanč-

ných prostriedkov medzi starostami a primátormi okresu Čadca bol návrh na rozdelenie týchto prostriedkov odovzdaný ministerstvu financií. Nakoľko s týmto rozdelením nesúhlasil jeden starosta, rozdelenie urobilo samo ministerstvo financií tak, že niektoré obce dostali ešte viac ako potrebujú, niektoré nedostali vôbec nič. Bohužiaľ, sú to niektoré také obce, ktoré na svoju existenciu nemajú žiadne prostriedky. Žiadal by som pána ministra o vysvetlenie a možnú nápravu.

Ešte v tejto súvislosti som na minulej schôdzi podal interpeláciu na ministerstvo financií. Nedostal som odpoveď, skúsim to s pánom ministrom prerokovať osobne.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil predseda vlády pán Čarnogurský.

Predseda vlády SR J. Čarnogurský:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

chcel by som reagovať na interpeláciu alebo príspevok pán poslanca Zselenáka týkajúci sa zákona o vrátení majetku KSČ ľudu ČSFR. Najskôr chcem povedať toľko, že tento jeho diskusný príspevok mi trochu pripomenul scénku alebo poviedku Lasicu a Satinského spred mnohých rokov, ktorí v onej scénke rozprávali o tom, že ČSD, železnica patrí štátu, že oni tiež patria štátu a podľa dĺžky železníc a počtu obyvateľov si vypočítali, že im patrí jedna koľajnica a že si tú jednu koľajnicu chcú zobrať. Predpokladám, že pán poslanec nemá na mysli vrátenie majetku KSČ ľudu ČSFR takýmto spôsobom. Ale teraz snáď k danej problematike vecnejšie. Ústavným

zákonom bolo nariadené vrátenie majetku KSČ ľudu ČSFR. Od prvého januára t. r. nastúpili do väčších majetkových objektov, predovšetkým do nehnuteľností, splnomocnenci ministerstva financií, ktorí zabezpečovali inventarizáciu tohoto majetku a jeho preberanie. Inventarizáciu a preberanie menšieho majetku po okresoch zabezpečovali okresné úrady.

Majetok KSČ môžeme zhruba rozdeliť do štyroch kategórií. Sú to nehnuteľnosti typu administratívnych budov, nehnuteľností typu rekreačných zariadení, hnuteľný majetok, čiže rôzne zariadenie, vybavenie budov, autá a podobne a budova bývalého vydavateľstva Pravda, terajší podnik Sepos a Apolopres v Bratislave. Tento majetok, ako som povedal, sa preberá a vzhľadom na to, že splnomocnenci ministerstva financií zistili veľké nedostatky pri evidencii tohto majetku a nezákonné alebo protizákonné majetkové prevody tohto majetku v priebehu minulého roku, predĺžila sa inventarizácia a preberanie majetku práve v záujme toho, aby bol majetok dôkladne inventarizovaný a prevzatý.

Ďalšie použitie alebo odovzdanie majetku spracúva komisia, ktorá doteraz bola na slovenskej vláde pri mne, takisto je pri českej vláde a ak sa nemýlim, aj pri federálnej vláde a počíta sa zhruba s takýmto využitím tohoto majetku: administratívne budovy dostanú do vlastníctva a aj do užívania buď mestské obecné samosprávy, prípadne orgány štátnej správy podľa toho, aká je potreba v jednotlivých mestách alebo okresoch a v značnej miere aj podľa toho, ako ich už doteraz užívajú. Jedna budova je snáď výnimkou - bývalá budova OV KSČ v Trnave. V tejto je už teraz umiestnená fakulta Slovenskej technickej univerzity - myslím strojárskej technológie - a táto fakulta si túto budovu uplatňuje. Všetko nasvedčuje tomu, že by bolo účelné odovzdať túto budovu tejto fakulte. Spracúva sa projekt využitia výškovej budovy Prescentrum v Bratislave na redakčné a tlačiarenské účely, čiže naďalej to bude budova a podnik slúžiaci na vydávanie tlače.

Rekreačných objektov je na Slovensku okolo 14 či 15, ak sa nemýlim. Tieto by mali byť prednostne pridelené humanitárnym organizáciám. Humanitárne organizácie uplatnili nárok na využitie týchto budov a v súčasnosti sa práve robí výber humanitárnych organizácií z hľadiska činnosti, ktorú vykonávajú, z hľadiska výsledkov, ktoré už doteraz dosiahli, z hľadiska projektu, ktorý musia predložiť na využitie týchto objektov a na základe toho bude predložený do vlády návrh na pridelenie týchto rekreačných zariadení humanitárnym organizáciám.

Hnuteľný majetok inventarizovali a spísali jednotlivé okresné úrady. Je sústredený po okresoch. Rôzne inštitúcie a organizácie si uplatnili nárok na tento majetok. Taktiež pôjde do vlády návrh, ktorý bude obsahovať určité kritériá na pridelenie tohoto majetku s tým, že rozhodovať o ňom sa bude na okresnej úrovni. Toľko pokiaľ ide o majetok KSČ.

Pán poslanec, ak sa nemýlim, vaša otázka sa týkala uvolnenia kont základných organizácií SZM v podnikoch. Na Slovensku bol daný pokyn na uvolnenie týchto kont minimálne mesiac, ak nie dva mesiace. Pokiaľ viem, aj tento pokyn sa realizoval. Ak ste mali na mysli iba nejaké zmrazenie konta základnej organizácie v Slovenskej štátnej sporiteľni, priznávam sa, že o tom nič neviem, pretože pre vládnu úroveň je to vcelku zanedbateľný problém. Samozrejme, dám pokyn, aby to preskúmali a bude sa tam postupovať rovnako, ako v iných základných organizáciách. Pán poslanec, toľko na vysvetlenie.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi predsedovi vlády. Faktickú poznámku má pán poslanec Zselenák.