lož. Ďalší negatívny a priam destabilizujúci jav, ktorý sa z našej politickej scény dostal cez masmédiá i do celej spoločnosti, je ohováranie. Táto necitlivosť k porušovaniu základných etických noriem je napríklad vo francúzskej televízii a rozhlase neprípustná a je ešte pred zákazom propagovania násilia a pornografie. Myslím si, že štátne vysielanie, rozhlas, nie sú na to, aby sa správali fér k politikom, ale musia byť fér voči občanom. V demokratickej krajine, akou je napríklad Veľká Británia, Nemecko alebo Francúzsko, dokonca nesmie svojimi postojmi ovplyvňovať protikladné stanoviská. Jej nezávislosť spočíva v prísnom oddelení informácie od komentára a verejnosť je chránená i zákonmi proti zneužívaniu masmédiami.
Preto žiadam slovenskú vládu, aby vypracovala a predložila na schválenie Slovenskej národnej rade obdobné právne normy na ochranu verejnosti pred zneužívaním masovokomunikačnými prostriedkami.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk/.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Faktickú poznámku má pán poslanec Kliman. Poslanec L. Kliman;
Prosil by som pána kolegu poslanca Brocku, keby alebo teraz alebo najneskôr po prestávke doplnil svoje vystúpenie konkrétnymi poukazmi na deformáciu alebo na skresľovanie skutočnosti, z ktorých obvinil masovokomunikačné prostriedky - kto, kedy, v akej relácii a podobne.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Priblížila sa trinásta hodina. Do interpelácií a otázok je prihlásených ešte 19 poslancov. Preto vyhlasujem teraz hodinovú prestávku. Pokračujeme o 14. 00 hodine.
/Po prestávke. /
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia,
budeme pokračovať v interpeláciách a otázkach poslancov. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ľupták. V rámci interpelácii sa pripraví pán poslanec Košťál.
Poslanec J. Ľupták;
Bol som cez obed vonku a zastavovali ma ľudia. Rád by som poprosil pána ministra vnútra, aby mi povedal, kto dal zákaz, aby nepustili do Bratislavy autobusy. Ľudia hovoria, že je to obmedzovanie slobody. Prosím, aby na to pán minister vnútra zodpovedal. Sú to pracujúci, nie sú to eštebáci, aby si to niekto nemyslel. Poznám ich, zhodou okolností som sa s nimi stretol vonku.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Vystúpi pán poslanec Košťál. Ako ďalší sa pripraví pán poslanec Pokorný.
Poslanec P. Kôšťál;
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
moje otázky sa týkajú situácie v dvoch ústavoch sociálnej starostlivosti na Záhorí, konkrétne v Holíči a v Moravskom Jáne. Dovoľujem si požiadať pani ministerku Wolekovú a materiál odovzdávam písomne.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi Košťálovi. Ďalej vystúpi pán poslanec Pokorný. Pripraví sa pán poslanec Csáky.
Poslanec J. Pokorný;
Vážená Slovenská národná rada vážená vláda,
súčasťou prechodu celého hospodárstva k trhovej ekonomike je aj reforma bývania, ktorá patrí k základným sociálnym kategóriám každej vyspelej spoločnosti. Musím však konštatovať, že reforma bytovej politiky doteraz vo vláde Slovenskej republiky nebola prerokovaná, hoci tieto zásady predstavujú základný kameň i pre ďalšiu činnosť bytového družstevníctva a od ktorých sa budú odvíjať ďalšie legislatívne úpravy. Podľa plánu hlavných úloh vlády mal byť tento materiál prerokovaný v druhom polroku 1990. Nestalo sa tak. Keďže ide o mimoriadne citlivú oblasť, v ktorej starostlivosť štátu je jednoznačne potrebná, žiadam, aby reforma zásad bytovej politiky po roku 1990 bola vo vláde Slovenskej republiky prerokovaná a schválená najneskôr v prvom polroku tohto roku.
Najviac diskutovaným problémom je v súčasnosti otázka financovania družstevnej bytovej výstavby z dôvodu prestavby veľkoobchodných cien stavebných prác, a teda dofinancovania družstevnej bytovej výstavby rozostavanej v minulom roku. Ide o 28 600 družstevných bytov. Štát preniesol finančnú zaťaženosť priamo na družstevníkov, čím sa zvýšila cena bytu približne o jednu tretinu, bez adekvátneho zvýšenia úžitkových vlastností bytu, na čo by som chcel zvlášť poukázať. Liberalizácia cien od 1. 1. tohto roku otvorila možnosť nárastu cien za družstevné byty prakticky bez akejkoľvek alebo len minimálnej regulačnej hranice, čím štát zbavuje ovplyvňovania tejto významnej sféry spoločenského života. Finančná zaťaženosť účastníka družstevnej bytovej výstavby - občana stúpla do tej miery, že nie je schopný doplatiť finančné čiastky 100 i viactisíc korún. Predpokladám, že sa všetci chceme vyhnúť tomu, aby z dôvodu nedokončenia rozostavaných družstevných bytov vznikali miliónové škody pre bytové družstvá a štát.
Žiadam preto zainteresované orgány zabezpečiť vyčlenenie úverového limitu na poskytovanie dlhodobých úverov za jednopercentnú úverovú sadzbu na zmiernenie dopadu liberalizácie cien stavebných prác na rozostavaných bytoch s tým, že majetkovú ujmu z titulu zníženia úrokovej sadzby bude bankám uhradzovať štátny rozpočet. Taktiež zvážiť možnosť zvýšenia maximálnej hranice úveru na byť stanovený vyhláškou č. 136/1985 Zb. v znení neskorších vyhlášok.
Ďalšou mimoriadne dôležitou úlohou v oblasti bývania je vyriešenie problému v súvislosti so zvýšením cien tepla a tepelnej energie. I dnes sa na túto tému už hovorilo. Na jednej strane ide o rast cien tepla na viac ako štvornásobok. Na druhej strane však konštatujem legislatívnu nepripravenosť, a najmä technickú nespôsobilosť bytového fondu, ktorá by umožnila obyvateľom racionálne a trhovo sa chovať a
byť zainteresovaným na znižovaní spotreby tepla. Nastáva tak bezvýchodisková situácia pre obyvateľstvo, ktorá, ak nebude uspokojivo riešená, hrozí neprimeranými sociálnymi reakciami.
Vláda ČSFR prijala uznesenie o zásadách štátnej účasti pri znižovaní spotreby tepla v obytných budovách a bytoch. Bohužiaľ, nejde o komplexné a systémové riešenia, pretože sú len administratívneho charakteru. Dopracovanie zásad federálna vláda preniesla na republikové vlády. Všetkým je nám známe, že vysoká energetická náročnosť postaveného bytového fondu v panelovej technológii je dôsledkom doterajšej neuváženej technickej politiky. Z tohoto hľadiska preto považujem finančnú účasť štátu na znižovaní spotreby palív a energie v obytných domoch v zmysle zásad federálneho ministerstva hospodárstva účelovo orientovanú len na úhradu úrokov z pôžičiek poskytovaných vlastníkom obytných domov za nedostatočnú. Štátny rozpočet získava odstránením dotácií za teplo niekoľko miliárd korún. Časť týchto prostriedkov by sa mala po dobu niekoľkých rokov vracať formou účelových subvencii späť do sféry bytového hospodárstva, aby sa mohol v optimálnom čase zabezpečiť program úspory palív. Žiadam preto, aby pri prerokovaní zásad o štátnej účasti úspor palív vo vláde Slovenskej republiky bola zvážená možnosť dotačnej politiky z dôvodov, ktoré som uviedol.
Osobitným a špecifickým problémom, ktorý sa v značnom rozsahu dotýka aj bytového družstevníctva na Slovensku, je v posledných rokoch havarijný stav bytových domov typu PV2 postavených v šesťdesiatych rokoch pórobetónovou technológiou. Tento závažný problém sa dotýka 3 055 družstevných bytov. I keď sa týmto problémom zaoberala vláda Slovenskej republiky už v roku 1988, problém ostáva otvorený a užívatelia takýchto bytov, napríklad v Hlohovci, Štúrove a Želiezovciach sú z nich toho času vysťahovaní.
Ministestvo výstavby a stavebníctva Slovenskej republiky ako gestor úlohy predložilo Predsedníctvu vlády Slovenskej republiky informáciu, ktorá obsahovala aj alternatívne riešenia financovania sanácie a následných úprav. V návrhu uznesenia bola vyjadrená zásada, že náklady budú hradené zo štátneho rozpočtu, čo predstavuje na toho času uvolnené domy 54 mil. Kčs.
Predsedníctvo vlády Slovenskej republiky na zasadnutí 18. marca tohto roku zamietlo predložený návrh a uložilo ministrovi výstavby a stavebníctva iniciovať spôsob riešenia uvedenej úlohy v spolupráci s vlastníkmi domov. Konkretizácia tejto úlohy spočíva v tom, aby sa na financovaní sanácii a opráv podieľali aj vlastníci domov, to znamená prenesenie týchto nákladov na družstevných užívateľov. Tento návrh je pre stavebné bytové družstvá a pre užívateľov bytov neprijateľný, nakoľko sa títo na financovaní už zúčastnili vo forme členského podielu a splateného úveru a nemajú najmenšiu vinu na tom, že k takejto situácii došlo.
Žiadam preto, aby vláda Slovenskej republiky opätovne prerokovala už predložený materiál, prizvala na rokovanie vlastníkov bytového fondu a rozhodla v intenciách navrhovaného uznesenia, ktoré zodpovedá danej realite.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi poslancovi Pokornému. Ďalej prehovorí pán poslanec Pavol Csáky. Pripraví sa pán poslanec Miškovský. V zmysle § 19 vystúpi minister vnútra pán Pittner.
Minister vnútra SR L. Pittner;
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán premiér a vláda,
vzhľadom na to, že tu bola otázka, že polícia blokuje príchod autobusov do Bratislavy, a mohlo by to vo verejnosti vzhľadom na priame vysielanie vyvolať nežiadúcu reakciu, chcem povedať, že táto informácia je nepravdivá. Je to typická dezinformácia. Polícia monitoruje pohyb vozidiel, autobusov smerom do Bratislavy, pretože máme informácie o tom, že sa tu predpokladá príjazd takýchto autobusov s demonštrantmi a aby sme vedeli takúto situáciu zvládnuť z hľadiska verejného poriadku, tento pohyb monitorujeme. Ale nikomu nezabraňujeme a nezabránili sme vjazd do Bratislavy.
Keď už som pri doprave, chcem niečo povedať k jednej otázke. Všetci vieme, ako Dopravný podnik mesta Bratislavy zápasí s finančnými problémami a so zaplatením rôznych oprávnených požiadaviek pracovníkov tohoto podniku. Preto je mi divné, ako je možné, že sa tu 9 až 11 autobusov podieľa na blokovaní komunikácií v meste. Takisto je mi divné, že niekoľko desiatok taxíkov, ktoré takisto majú problémy so zháňaním svojich zákazníkov, plní túto úlohu. Kto to vlastne organizuje a na čo je to dobré?
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi ministrovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kliman.
Poslanec L. Kliman:
Pýtam sa pána ministra Pittnera, odkiaľ má informáciu, že tieto autobusy sú - ako sa vyjadril - s demonštrantmi.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Polícia je zodpovedná za vašu bezpečnosť a bezpečnosť všetkých občanov, preto niektoré zdroje nezverejňuje.
/Potlesk. / Podpredseda SNR J. Klepáč;
Vystúpi pán poslanec Csáky. Pripraví sa pán poslanec Miškovský.
Poslanec P. Csáky:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
ani nie tak dávno tu existoval štátny útvar, ktorý sme nazývali československá socialistická republika. Tento štát bol charakterizovaný medziiným aj tým, že mal ústavu a zákony, ktoré často neboli rešpektované, vôľa a hlas centrálnych a miestnych mocipánov bola vždy silnejšia, ako váha zákona. Po novembri 1989 sú u nás údajne už iné pomery.
Vážené predsedníctvo,
ctená vláda,
vážený snem Slovenskej republiky,
dovoľujem si vás informovať, že v Leviciach, kde žije asi 15 % občanov maďarskej národnosti, nesobášia a ani nepo-
chovávajú po maďarsky, hoci to doteraz bolo samozrejmé. Považujú to, prosím, za úradný styk. Keby to nebolo príliš morbídne - úradný styk s mŕtvolou - chcelo by sa mi nad týmto zdôvodnením poriadne zasmiať. Keď naši miestni poslanci poukázali v tejto súvislosti na nedávno prijatý ústavný zákon o ľudských právach - počúvajte dobre, plénum hlasovalo o platnosti ústavného zákona na území mesta Levice. A výsledok: ono to neprešlo. Zdá sa mi, že plénum levickej samosprávy, vďaka iniciatíve niektorých "vzdelaných" poslancov Slovenskej národnej strany a SDĽ predmetným hlasovaním porušilo územnú integritu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Opakujem, nie samospráva malej dedinky niekde za božím chrbtom, ale samospráva tridsaťtisícového mesta. Vzhľadom na to, že nejde o ojedinelý prípad, mám otázku na ctené predsedníctvo, je to naozaj tá naša cesta do 21. storočia?
Pána ministra vnútra sa pýtam: súhlasíte s takýmto postupom?
Ďakujem pekne. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Csákymu. Teraz prehovorí pán poslanec Miškovský. Pripraví sa pán poslanec Dobrovolný.
Poslanec V. Miškovský:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
svoje nasledujúce otázky by som rád adresoval pánovi ministrovi kultúry. Na úvod by som rád odcitoval jednu jeho
vetu: "Keby nám, nedajbože, Maďari odrazu všetko vrátili, kam to dáme? Takúto otázku s odvolaním sa na najvyššiu autoritu si položil pán minister na tlačovke venovanej zahraničným aktivitám ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Výrok, ktorý ušiel ináč pozorným ušiam Predsedníctva Slovenskej národnej rady, podľa mňa, vhodný pozornosti a skúmania funkčnosti pána ministra. A tak sa ho pýtam: Viete vôbec, pán minister, čo nám majú vrátiť? Viete, v akom stave sú a hlavne kde sú dokumenty a zmluvy o vrátení nášho kultúrneho majetku, a v akom štádiu sú aktivity ministerstva kultúry Slovenskej republiky pri získavaní materiálneho kultúrneho dedičstva Slovenska neoprávnene odvlečeného a napriek dohodám nevráteného?
Ďalej by som chcel poznať stručnú odpoveď, čo je na tom pravdy, že ste sa tohoto slovenského dedičstva chceli zriecť na najbližšom rokovaní ministrov kultúry pentagonály.
A potom posledná otázka: tlačou prešli informácie, že v máji 1990 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky požičalo Koordinačnému centru Verejnosť proti násiliu 2, 5 milióna korún. Je táto informácia pravdivá? Ak áno, prosím si odpoveď na otázku, z akých fondov sa pôžička realizovala, aká bola výška úrokov, dokedy bola pôžička splatná a či je už splatená?
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem. Prehovorí pán poslanec Dobrovolný. Pripraví sa pán poslanec Krajčovič.
Poslanec J. Dobrovolný:
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,
keďže som pracovníkom Slovenských uholných baní a obyvateľ Kanianky, zaujíma ma situácia okolo poddolovania obce Koš a časti Novák, teda Laskár. Pri posudzovaní ťažby ložiska v Novákoch v roku 1980 sa zistilo, že ťažba uhlia v týchto priestoroch si vyžiada asanovanie rodinných domov a kostola v uvádzaných častiach. Preto vláda ČSSR prijala uznesenie č. 45 z roku 1980, v ktorom rozhodla o postupe asanácie rodinných domov a tým o ich zabezpečení, vybudovaní nových náhradných bytov v súbore Kanianka formou IBV a KBV. Na výstavbu vtedy vláda vyčlenila 356 miliónov korún. Nadväzne na toto uznesenie bolo prijaté uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 87 z 19. marca 1980, v ktorom bolo uložené jednotlivým rezortom a Rade Stredoslovenského krajského národného výboru v Banskej Bystrici v spolupráci so Slovenskou plánovacou komisiou vyčleniť prostriedky na realizáciu vyvolaných investícií. Na základe týchto skutočností bola utvorená komisia pre ťažbu uhlia v Uholných a lignitových baniach - Baňa Nováky. Vedením tejto komisie bol poverený vtedajší podpredseda plánovacej komisie pán Turoň.
Pokiaľ viem, tieto uznesenia neboli nikým zrušené a teda by sa malo pokračovať podľa týchto uznesení, čo však nie je realizované. Podľa harmonogramu sa do tejto doby presťahovalo okolo 2 500 obyvateľov z poddolovaných obcí a teraz má obec Kanianka 3 200 obyvateľov. Takže v obci Kanianka sú ľudia presťahovaní, avšak chýba tu široká škála služieb, športovísk, penzión pre dôchodcov, kultúrny dom, obecný úrad, pošta, atď., ktoré boli v projekte.
Najdôležitejšia situácia v súčasnej dobe je v rozostavaných stavbách KBV a IBV, ktoré majú byť ukončené v rokoch
1991 a 1992. Sú to nasledujúce stavby: materská škola, zdravotné stredisko, kotolňa, dom smútku, inžinierske siete pre druhú stavbu IBV, ktoré majú byť ukončené v roku 1991. Združená stavba obecný úrad, kultúrne zariadenie a zariadenie spojov, ktoré majú byť v jednej budove, minimálne činí na tento rok 500 000 korún. Na uvedené už začaté stavebné prvky pre pokračovanie vo výstavbe je potrebné zabezpečiť 14 945 000 korún, avšak písomným oznámením Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 29. 3. 1991 č. 1400/1991 sekr. bolo Obecnému úradu v Kanianke ako investorovi prisľúbené na dofinancovanie KBV 4 083 000 korún. Táto suma postačí akurát na vyrovnanie sklzu za faktúry z roku 1990 a na zaplatenie I. štvrťroku 1991. Preto sa pýtam, čo ďalej, či sa zastaví výstavba podľa spomínaných uznesení, ktoré výstavbu vlastne určili. V rokoch 1980 až 1990 boli občania týchto obcí presviedčaní o potrebnosti uhlia, čo aj pochopili a vlastne pre potreby všetkých občanov našej republiky súhlasili s tým, že sa vysťahujú a bolo im prisľúbené, že budú mať všetko tak, ako v dedinách a obciach, ktoré museli opustiť. V tomto prípade sa mi natíska jedno porekadlo: "Sľuby sa sľubujú, atď. "
Tento môj príspevok som si spracoval na základe žiadosti Obecného úradu v Kanianke. Materiál, z ktorého som vychádzal, odovzdávam pánovi ministrovi Kováčovi a žiadam, aby sa vzniknutá situácia urýchlene riešila a reagovalo sa na ňu.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Dobrovolnému. Teraz prehovorí pán poslanec Krajčovič. Pripraví sa pani poslankyňa Kaliská.
Poslanec M. Krajčovič;
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
situácia v oblasti hospodárstva na Slovensku je dnes veľmi vážna. Všetky politické sily dnes tvrdia, že sú za rýchlu a radikálnu ekonomickú reformu, prax je však celkom iná. Rád by som sa teraz spýtal nielen vlády, ale vlastne všetkých nás, či je možné, aby konverziu zbrojárskeho priemyslu mohla priviesť do víťazného konca k spokojnosti najmä robotníkov tých podnikov, ktorých sa tento problém týka a či je to možné práve s takými kádrami, ako sú bývalé nomenklatúrne kádre, ktoré s konverziou prichádzali do styku už od roku 1987 a venovali jej iba formálnu pozornosť. Pýtam sa, či je možné, aby to dokázal napríklad bývalý riaditeľ závodu špeciálnej výroby ZŤS Martin, ktorý bol aj hlavným inžinierom tohto podniku, Ing. Sedla, ktorý dokonca ešte koncom novembra 1989 vyhlasoval, že študentom treba dolámať nohy za to, že spravili revolúciu, či to môže zvládnuť ako súčasný riaditeľ ZŤS? Či môžeme ponechať miliónové hodnoty v rukách bývalého generálneho riaditeľa ZŤS Ing. Volfa, ktorý je súčasne riaditeľom pofidernej akciovej spoločnosti ZŤS Martin? Zoznam týchto bývalých nomenklatúr, ktoré sa v rámci kolobehu ružových kádrov v prírode uchopili významných funkcií jednak na ministerstve hospodárstva a na iných ministerstvách, ale aj vo významných funkciách na podnikoch, je veľmi dlhý a nebudem ho tu čítať celý. Odovzdám ho pánovi ministrovi. Pritom podotýkam, že sa to netýka len Martina, ale takmer všetkých veľkých podnikov.
Chcem povedať, že osobne neverím takému zloženiu kádrov, ktoré boli zodpovedné za konverziu v minulosti a nezvládli ju. Neverím ani takým kádrom, ktoré už prehajdákali
stámilióny korún a dnes zase na čele konverzie začínajú s podporou tzv. nezávislých odborov žiadať od vlády nové dotácie. Takže sa pýtam, či je to možné, aby títo ľudia opäť neprehajdákali ďalšie milióny? Uťahovanie opaskov za takúto cenu som nikdy voličom v predvolebnej kampani nesľuboval, ani som si to nikdy takto nepredstavoval.
Dámi a páni, nechcem zdržovať, a preto detailné otázky, na ktoré mám veľmi seriózne podklady, prerokujem konkrétne s pánom ministrom Belcákom, s ktorým som sa už o týchto veciach dohodol. Čo však očakávam od tejto mojej otázky a interpelácie, je to, že v písomnej odpovedi v zákonnej lehote by som sa rád dozvedel o tom, aké je konkrétne riešenie personálnych zmien v týchto podnikoch, ktorých sa dotýka jednak konverzia a ktoré podliehajú ministerstvu hospodárstva, pretože sa stále domnievam, a mám na to skutočne podklady, že títo ľudia vedú našu ekonomickú reformu a vôbec ekonomiku ku krachu, a tým ekonomické problémy vlastne prerastajú do problémov politických.
Ďakujem za pozornosť. Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi poslancovi Krajčovičovi. Prehovorí pani poslankyňa Kaliská. Pripraví sa pán poslanec Sabo. Faktickú poznámku má pán poslanec Bárány.
Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
ako vidím, opäť sme v našom vývoji dospeli do momentu.
kedy máme zoznamy ľudí, ktorí sú na niečo vhodní a iné zoznamy ľudí, ktorí sú na niečo nevhodní. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Vystúpi pani poslankyňa Kaliská. Poslankyňa G. Kaliská:
Vážení prítomní,
mám jednu interpeláciu na ministra Tirpáka vo veci Demänovskej doliny. Podľa správy z previerky Ministerstva kontroly Slovenskej republiky vyplynuli závery - citujem: "Účastníci územného a stavebného konania nevyužili všetky dostupné poznatky a možnosti najmä pri ochrane záujmov prírodného a životného prostredia. " Koniec citátu.
Pán minister, aké opatrenia ste vyvodili vo vašom rezorte na základe tejto správy?
V tej istej veci interpelujem aj premiéra slovenskej vlády, aby oboznámil plénum Slovenskej národnej rady, aké závery prijala vláda k tomuto materiálu ministerstva kontroly a či stanovila nejaké opatrenia pre jednotlivé rezorty na zlepšenie stavu Demänovskej doliny.
Ďakujem.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pani poslankyni Kaliskej. Vystúpi pán poslanec Sabo. Pripraví sa pán poslanec Markotán.
Poslanec P. Sabo:
Vážená Slovenská národná rada, vážení členovia vlády, dámy a páni,
dovoľte pripomenúť vám jeden sviatok, ktorý sa môže zdať na prvý pohľad odťažitý od našich problémov, ale myslím, že sa nás všetkých bytostne týka. Je to sviatok, ktorý bol v pondelok 22. apríla. Ide o sviatok Dňa Zeme, ktorý bol oslavovaný na celom svete a dokonca sa údajne na niektorých miestach konali zasadania parlamentov venované práve tomuto výročiu. Napriek tomu, že máme svoje každodenné problémy, ktoré doliehajú na väčšinu z nás, domnievam sa, že cez ich prizmu by sme nemali strácať zo zreteľa ani globálne nebezpečenstvá, ktoré dnes Zemi hrozia. Nemienim ich rozoberať, predpokladám, že väčšina z vás ich pozná a pokúsim sa byť stručný. Chcem len zdôrazniť jeden fakt, že fakt ohrozenia planéty ako celku nás odlišuje od všetkých generácií, ktoré žili na Zemi pred nami. Dnes sme totiž v časovom bode, kedy sa rozhoduje o všetkom a kedy budúcnosť tejto Zeme závisí od každého národa a od každého jednotlivca takou mierou zodpovednosti, ako nezávisela nikdy predtým.
Súčasné konzumné poňatie existencie človeka uvedené hlavné globálne problémy nerieši, iba ich prehlbuje, prípadne presúva ich riešenie do vzdialenejších a chudobnejších oblastí sveta, prípadne do budúcnosti na naše deti. Je to vedomé zatváranie očí pred hrozbou, ktorá nebude menšia, keď ju budeme ignorovať alebo ju nazveme nevinnejším výrazom. Chceli by sme vás preto ku Dňu Zeme len upozorniť na nevyhnutnosť zastavenia všetkých týchto globálnych devastačných procesov, pretože ide o procesy s tak silnou vnútornou zákonitosťou, že sa môžu dostať za hranicu, v ktorej už nebudú ľudským umom a ľudskými silami zvládnuteľné. Dnes už deštrukcia genetického materiálu a celých rozsiahlych ekosys-
témov dosiahla takú úroveň, že mnohí významní vedci varujú, že ak sa trendy rýchlo nezmenia, môžeme v priebehu pätnástich až dvadsiatich rokov čeliť enviromentálnej katastrofe takého rozsahu, ako by bol jadrový holocaust.
Dovoľte preto pripomenúť vám materiály, ktoré ste si našli na stoloch. Je to niekoľko myšlienok pre Zem v súvislosti s týmto výročím. Konalo sa osem dní akcií pre Zem. Nie sú to myšlienky, ktoré by sme chceli do kohokoľvek z vás indoktrinovať. Berte ich, prosím, ako hľadanie alternatív.
V súvislosti s týmto výročím dovoľujeme si predložiť našej vláde menom poslaneckého klubu Strany zelených interpeláciu týkajúcu sa jedného z globálnych problémov deštrukcie tropických pralesov. Opäť sa vám to určite zdá byť odťažité, ale chcem zdôrazniť, že tento problém sa nás bytostne dotýka takou mierou, akou nás v budúcnosti zasiahnu všetky globálne deštrukčné procesy. Sme si vedomí toho, že z našej iniciatívy nemôžeme zásadne zmeniť pomery v ochrane tropických pralesov, ale existujú určité minimálne možnosti, ktorými k tomu môžeme prispieť. Preto si dovoľujem požiadať o riešenie tejto otázky aj z našej strany s tým, aby sme sa zo Slovenska aspoň minimálnou mierou zasadili o riešenie tohto hlboko etického a morálneho problému, ktorý zasiahne v prvom rade tých, ktorí prídu po nás. Interpeláciu odovzdávam písomne.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi poslancovi Sabovi. Vystúpi pán poslanec Markotán. Pripraví sa pán poslanec Jakuš. Pán poslanec Markotán nie je prítomný, preto stráca poradie. Prehovorí pán poslanec Jakuš. Pripraví sa pán poslanec Dobrovodský.
Poslanec J. Jakuš:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
problém nezamestnanosti už dnes od tohoto pultu odznel a začína byť čím ďalej častejším predmetom rozborov všetkých masmédií, ktoré máme u nás k dispozícii. Myslím si, že problém nezamestnanosti sa stal akousi metódou vytĺkania politického kapitálu. Ale prosím vás, nezamestnanosť nám stúpa, my to konštatujeme, a pritom nepoznáme metódy, alebo nikto nám doposiaľ nepredložil spôsob, ako postupovať v otázkach aktívnej politiky zamestnanosti. Aktívna politika zamestnanosti v jednotlivých štádiách vývoja ekonomiky využíva rôzne nástroje. Súčasná situácia v slovenskej ekonomike je charakterizovaná vysokým nárastom nezamestnanosti a nedostatkom nových pracovných miest. Podľa posledných údajov máme 4, 5-percentnú nezamestnanosť, blížime sa k magickej hranici 5 %, o ktorej sme hovorili, že tá je ešte pre ekonomiku zdravá. V niektorých regiónoch sme už túto 5-percentnú nezamestnanosť prekročili a podľa všetkých prognóz nezamestnanosť bude stúpať.
Na riešenie tohto negatívneho javu je potrebné, aby vláda Slovenskej republiky urýchlene prijala také opatrenia, ktoré dokážu rozhýbať tvorbu nových pracovných miest, a to tak v štátnom, ako i v súkromnom sektore. Riešenie tejto otázky nie je v kompetencii len jedného, či dvoch rezortných ministerstiev. Je to otázka celej slovenskej vlády, preto aj moja interpelácia predovšetkým smeruje na celú slovenskú vládu. Preto je potrebné urýchlene prijať také legislatívne dokumenty a také systémové opatrenia, ktoré na jednej strane podporia súkromné podnikanie resp. vytváranie nových pracovných miest v súkromnom sektore. Pán Ľupták tu hovoril o privatizácii a o súkromnom sektore. Doposiaľ nám súkromný sek-