že vyšetrovatelia používajú novinové výstrižky, alebo sa obsah právnych noriem prenáša ústnym podaním. Myslím si, že je v silách vášho rezortu takýto flagrantný nedostatok urýchlene odstrániť.

Vážený pán minister,

som presvedčený, že moje pripomienky pochopíte ako úmysel napomôcť vašej práci, ako aj práci vašich podriadených, ktorú si nesmierne vážim.

Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Prokešovi. Ďalej vystúpi pán poslanec Hübel.

Poslanec J. Hübel:

Vážená vláda slovenskej republiky, vážená Slovenská národná rada,

v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky bola oblasť cestovného ruchu označená ako jedno z najprogresívnejších hospodárskych odvetví. Mala by okrem iného zabezpečiť i pracovné príležitosti pre uvolňovaných pracovníkov z odvetví priemyslu a stavebníctva. Zázemím cestovného ruchu by sa mali stáť prírodné krásy Slovenska, kultúrne pamiatky a historické miesta, kúpelne mestá a mestá s pamiatkovými rezerváciami. Tento program si osvojila a hodlá realizovať prevažná väčšina našich miest s kultúrnymi pamiatkami a mestskými pamiatkovými rezerváciami. Aby mohli túto náročnú úlohu splniť, musia sa takrečeno postaviť na nohy a získať svoju pôvodnú tvár.

Za účelom posúdenia súčasného stavu a perspektív pri obnove mestských pamiatkových rezervácií zišli sa v Levoči dňa 27. 3. tohto roku zástupcovia miest s mestskými pamiatkovými rezerváciami Slovenskej republiky. Po rokovaní, v ktorom urobili rozbor súčasného stavu a naznačili riešenia, vydali prehlásenie a poverili ma jeho prednesením na dnešnej schôdzi Slovenskej národnej rady.

Prosím pána predsedu vlády, aby prerokoval vo vláde zlý stav týchto miest a v spolupráci s predstaviteľmi Združenia miest a obcí na Slovensku a Výkonným výborom sekcie miest s mestskými pamiatkovými rezerváciami, ktorý je uvedený v zápisnici z rokovania, hľadali konkrétne východiská pre jeho zlepšenie. Páni ministri vlády Slovenskej republiky - financií, práce a sociálnych vecí, vnútra a Slovenskej komisie pre životné prostredie by mali zaujať stanovisko k požiadavke Levoče na príspevok na rekonštrukciu župného domu, v ktorom by mali byť umiestnené ich úrady štátnej správy, t. j. obvodný úrad všeobecnej štátnej správy, obvodný úrad životného prostredia, obvodný úrad práce, detašované pracovisko okresnej správy sociálneho zabezpečenia a daňový úrad. Táto požiadavka bola uplatnená ešte dňa 13. 3. tohto roku, no zatiaľ okrem pána ministra predsedu Slovenskej komisie pre životné prostredie ostatní páni ministri k nej nezaujali žiadne stanovisko. Navrhované riešenie je svojím spôsobom jedinečné, pretože pod jednou strechou si občan bude môcť vybaviť takmer všetko.

Dňa 11. apríla tohto roku vykonali poslanci Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a ďalší poslanci Slovenskej národnej rady poslanecký prieskum v Levoči. Mohli sa na vlastné oči presvedčiť, v akom stave sa tam pamiatky nachádzajú a ako pomaly, ale isto sa rozpadávajú. Mesto sa pritom usiluje o koncepčný prístup k rekonštrukcii a využívaniu mestských pamiatok. Na

jeho území pôsobí špecializovaný stavebný podnik zameraný na obnovu pamiatok. Pre nedostatok finačných prostriedkov investorov bude však nútený vyhľadávať takých investorov na Slovensku, prípadne v Českej republike, ktorí sú schopní platiť. Niektorých už našli na území nášho hlavného mesta Slovenskej republiky.

Dovoľte prosím, aby som vás teraz oboznámil s prehlásením sekcie miest s pamiatkovými rezerváciami na Slovensku.

Prehlásenie sekcie miest mestských pamiatkových rezervácií Slovenska pri Združení miest a obcí Slovenska z rokovania uskutočneného dňa 27. marca 1991 na radnici v Levoči. Zástupcovia miest Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Bardejov, Kežmarok, Kremnica, Levoča, Nitra, Prešov, Spišská Nová Ves sa zišli dňa 27. marca 1991 v Levoči za účelom posúdenia súčasného stavu a perspektív pri obnove mestských pamiatkových rezervácii. Na tomto stretnutí účastníci skonštatovali, že existujúca legislatíva týkajúca sa starostlivosti o obnovu a komplexnú záchranu kultúrnych pamiatok nie je zo strany štátnych orgánov rešpektovaná, dodržiavaná. Vzhľadom na to, že kultúrne pamiatky nachádzajúce sa v regióne miest svojím významom a charakterom ďaleko presahujú rámec regiónu a majú celonárodný, v mnohých prípadoch európsky, ba i celosvetový význam, nie je v silách a možnostiach jednotlivých miest, aby zabezpečili celkovú komplexnú starostlivosť len v rámci svojej kompetencie. V rámci vyspelých kultúrnych štátov je samozrejmé, že starostlivosť o takéto významné pamiatky preberá prevažne alebo úplne štát.

Zástupcovia miest konštatujú, že v súčasnosti je snaha štátu zbaviť sa finančnej zodpovednosti a túto preniesť na mestá. Neriešenie tohoto problému môže mať za následok zánik alebo nenahraditeľné škody na jedinečných pamiatkach. Uvedomujúc si tento stav, aj s ohľadom na zlú ekonomickú situáciu miest mestských pamiatkových rezervácií navrhujeme nasledu-

júce riešenie: poskytovať fyzickým osobám štátny príspevok na rekonštrukciu, modernizáciu a údržbu historických budov slúžiacich pre bytové a iné účely. V oblasti daňovej politiky zvýšiť podiel príspevku na záchranu objektov historických pamiatok v mestských pamiatkových rezerváciách. Účelovo vyčleniť podiel z odvodov zo zisku a z daňových odvodov podnikov, organizácií, účastinných spoločností sídliacich na území miest s pamiatkovými rezerváciami pre záchranu historických pamiatok. Vypracovať novú smernicu o poskytovaní finančných prostriedkov na záchranu pamiatok v mestských pamiatkových rezerváciách získaných z príjmov televíznej súťaže Mates. Časť výnosu z privatizácie prevádzok, prevádzkových jednotiek v mestách mestských pamiatkových rezervácií účelovo vyčleniť na záchranu historických pamiatok. Finančné prostriedky poukázať do rozpočtu miest. V oblasti úverovej politiky štátu poskytnúť mestám mestských pamiatkových rezervácií na záchranu kultúrnych pamiatok vhodný úver s únosnou úrokovou mierou v prospech týchto miest za podmienky prevzatia garancie štátu za poskytnutie úveru a splácanie úrokov. V oblasti medzinárodnej úverovej politiky účelovo vyčleniť časť prostriedkov na záchranu kultúrnych pamiatok v mestských pamiatkových rezerváciách. V rámci rozpočtu Slovenskej republiky vyčleniť mimo prostriedkov na obnovu pamiatok i prostriedky na budovanie technickej infraštruktúry v historických zónach, častiach miest s pamiatkovými rezerváciami. Pri investovaní domáceho a zahraničného kapitálu na záchranu pamiatok v mestských pamiatkových rezerváciách odpustiť na určitú dobu odvodové a daňové povinnosti.

Žiadame, aby Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky prehodnotilo doterajšie rozdelenie finančných prostriedkov 300 mil. korún zo štátneho rozpočtu. Nové rozdelenie vykonať za priamej účasti zástupcov ZMOS-u s vyčlenením finančného objemu pre mestá mestských pamiatkových rezervácií. Vyčlenené finančné prostriedky na obnovu a záchranu národných kultúrnych pamiatok a pamiatok mestských pamiatkových

rezervácií pre rok 1991 prehodnotiť z pohľadu cenovej úrovne roku 1991. Pre objektívnosť posúdenia skutkového stavu vo všetkých mestách pamiatkových rezervácií žiadame vyslať zodpovednú skupinu poslancov Slovenskej národnej rady priamo do týchto miest postupne v termíne do konca mája 1991.

Účastníci rokovania vyslovujú poľutovanie nad neúčasťou pozvaných zástupcov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a zástupcov Ministerstva financií Slovenskej republiky, ZMOS, ktorí napriek včasnému pozvaniu sa bezdôvodne a bez ospravedlnenia rokovania nezúčastnili. Neúčasť ústredných orgánov svedčí o malom záujme na záchrane kultúrnych hodnôt štátu.

Tu by som chcel poznamenať, že pán minister kultúry Snopko ma informoval, že toto ospravedlnenie išlo, že bolo dohodnuté a neúčasť zástupcu alebo námestníka ministra kultúry na tomto stretnutí bola riadne ospravedlnená.

Účastníci rokovania požadujú, aby písomné vyjadrenie k uvedenej záležitosti bolo zaslané primátorovi mesta Levoča ako splnomocnenému zástupcovi sekcie miest mestských pamiatkových rezervácií Slovenska. Sekcia poveruje poslanca Jozefa Hubia interpelovaním tohto prehlásenia na príslušných členov vlády Slovenskej republiky na najbližšej schôdzi Slovenskej národnej rady.

Prehlásenie obdržali: Predsedníctvo Slovenskej národnej rady dvakrát, Predsedníctvo vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ZMOS, Slovenský úrad pamiatkovej starostlivosti, redakcia Národná obroda, redakcia Obecné noviny a pozvaní na rokovanie.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Hüblovi. Ako ďalší vystúpim s interpeláciou ja. Pripraví sa pán poslanec Ivan Ľupták.

Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážená vláda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

vo svojej interpelácii chcem poukázať na neúnosnú situáciu, v ktorej sa nachádza slovenská menšina žijúca na území Poľskej republiky. Slováci v Poľsku obývajú časti bývalej spišskej a oravskej župy, ktoré sa dostali do obrodeného Poľska rozhodnutím Rady veľvyslancov z 28. júla 1920. Toto územie o rozlohe 583 štvorcových km, z toho 170 štvorcových km na Spiši, 413 štvorcových km na Orave, dovtedy Poľsku nepatrilo. V jeseni roku 1920 tu žilo necelých 24 000 Slovákov. Do zmeny hraníc v roku 1920 patrilo 14 spišských dedín do starovetského okresu a 13 oravských dedín do dolnokubínskeho okresu. Dnes tu žije asi 30 až 35 000 Slovákov. Z hľadiska cirkevnej správy bývalý spišskooravský dekanát patril do jurisdikcie spišského biskupa a jágerského arcibiskupa, no po uzavretí konkordátu medzi Poľskom a Vatikánom bolo 9 spišských a 9 oravských farností pričlenených ku krakovskému arcibiskupstvu, kam patria aj doteraz. 28. júna 1919 podpísalo Poľsko malú versailskú dohodu, ktorou sa zaviazalo chrániť menšiny žijúce na území poľského štátu. Dňa 23. apríla 1925 Polsko a Československo uzavreli dohodu o finančných záležitostiach, ktorej jedna kapitola bola venovaná ochrane českej a slovenskej menšiny v Poľsku a poľskej menšiny žijúcej na území Česko-Slovenska.

Aj napriek tomu, že sa zmluva výrazne odvolávala na zásadu vzájomnosti a že česko-slovenská strana ju dôsledne dodržiavala, nedostalo sa Slovákom v Poľsku akejkoľvek štáto-

právnej ochrany. Slovenské školstvo neexistovalo a v medzivojnovom období bola slovenčina postupne vytláčaná i z kostolov. Boli dokumentované viaceré prípady porušovania ľudských práv, od väznenia ľudí, konfiškácie slovenskej literatúry, popolšťovania mien a priezvísk atď.

V období druhej svetovej vojny Spiš a Orava patrili k Slovenskej republike. Na základe tzv. pražských protokolov z 20. mája 1945 sa spišskí a oravskí Slováci znova dostali do Poľska. Po vojne vypukol na území obývanom Slovákmi veľký teror a násilie, vyvíjané tak poľskými úradmi, milíciou, vojskom, ako aj bandou "Ognia". V dôsledku toho približne 5 000 utečencov zo Spiša a Oravy ušlo na Slovensko. Na pomoc Slovákom v Poľsku bol vytvorený Výbor pre oslobodenie Spiša a Oravy a Komitét utečencov zo Spiša a Oravy, ktoré presne dokumentovali prípady porušovania ľudských práv zo strany Poľska. V roku 1946 podali poslanci Demokratickej strany interpeláciu vo vtedajšom Národnom zhromaždení vo veci ochrany poľských Slovákov. V roku 1947 uzavreli Poľsko a Československo Zmluvu o priateľstve a vzájomnej pomoci. Aj táto zmluva a k nej patriace prílohy garantovali slovenskej menšine plné práva, samozrejme, na základe reciprocity.

Keďže obyvateľstvo Spiša a Oravy sa hlásilo takmer výlučne k Slovákom, boli zriadené slovenské základné školy a v Jablonke na Orave i slovenské gymnázium. Postupne sa však vytvorili aj poľské školy. Nátlak poľských školských orgánov viedol na začiatku šesťdesiatych rokov k likvidácii slovenského školstva v Poľsku. Momentálne majú Slováci dve základné školy so slovenským vyučovacím jazykom - jednu na Spiši, druhú na Orave - v ktorých sa po slovensky vyučujú všetky predmety len v rámci 1. až 4. triedy. Slovenské gymnázium prestalo existovať v roku 1967. Vo väčšine slovenských dedín sa slovenčina udržala len ako nepovinný predmet, ktorý sa od roku 1990 stal povinným pre tie deti, ktoré si ho zvolia namiesto iného cudzieho jazyka. V školskom roku 1990-1991 nav-

števuje hodiny slovenčiny asi 550 žiakov. Vyhliadky do budúcnosti nie sú optimistické, predovšetkým pre nedostatok učiteľov slovenčiny a učebníc.

Slovenská menšina v Poľsku sa od roku 1945 usiluje o zavedenie slovenčiny do kostolov, čo sa stalo veľmi aktuálne najmä po zavedení národných jazykov do bohoslužieb v dôsledku záverov 2. vatikánskeho koncilu. Toto úsilie, žiaľ, doposiaľ neprinieslo žiadúce výsledky. Celá záležitosť je v právomoci krakovského arcibiskupa. Tak sa dostávame do situácie, že z národnostných menšín žijúcich v súčasnosti v Poľsku iba Slováci nemajú bohoslužby vo svojom materinskom jazyku. Toto všetko sa deje s vedomím a tichým súhlasom svetskej a cirkevnej vrchnosti, ako keby násilná polonizácia Slovákov v Poľsku mala vyriešiť ozajstné problémy tohto štátu.

Ako irónia znejú výpovede niektorých poľských nacionalistov o prenasledovaní a odnárodňovaní poľského živlu v Česko-Slovensku. Slováci v Poľsku by boli veľmi povďační za takéto prenasledovanie i odnárodňovanie. Tamojší Slováci chápu ako iróniu podpísanie Dohody o ľudskej dimenzii Poľskou republikou v júni 1990, keďže sa nedodržiavajú základné práva slovenskej národnosti v Poľsku.

Dovoľte mi preto, aby som interpeloval vládu Slovenskej republiky, obrátil sa na federálnu vládu i Federálne ministerstvo zahraničných vecí a prosím i vás, Slovenskú národnú radu, menovite Výbor Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a ľudské práva, aby sa všetci v rámci svojej pôsobnosti zasadili o zlepšenie podmienok slovenskej menšiny v Poľsku.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Poslanec I. Ľupták:

Vážený pán predseda,

vážená Slovenská národná rada,

vážená vláda,

v súčasnom období už môžeme začať hodnotiť prvé výsledky ekonomickej reformy. Chcel by som sa venovať hlavne rozvoju súkromného podnikania, ktoré malo vytvoriť konkurenčné prostredie, odstrániť monopol veľkých podnikov, najmä v prevádzkach, ktoré nie sú tak finančne náročné, aby do trhu mohol vstupovať subjekt osoby alebo aj niekoľkých osôb. Uvolnenie súkromného podnikania v prvej fáze podporilo podnikavých ľudí schopných realizovať svoje myšlienky. Tieto vychádzali v zásade zo skúseností o nekvalitných službách. Začali sa množiť najmä stánky s predajom rôznych výrobkov, ktoré uspokojili obyvateľstvo, ale aj podnikateľov. Toto obdobie je už pomaly za nami. Takzvaný malý trh sa čiastočne naplnil a súkromní podnikatelia začínajú narážať na nedostatok volných finančných zdrojov u obyvateľstva, ale aj v štátnej sfére.

Znižujú sa výdavky v oblasti investičnej výstavby, v oblasti rozpočtovej sféry. Zvýšenie cien sa prejavilo v znížení aktivity obyvateľstva pri výstavbe a zvelaďovaní obydlí, znižuje sa spotreba výrobkov v naturálnych jednotkách, obchod sa stáva insolvetným, nemá záujem ani o kusovú výrobu individuálnych podnikateľov. Toto spôsobilo veľké tažkosti i solventnejším podnikateľom so značným objemom realizovaných výkonov. A do tohto prostredia vstupujú individuálni podnikatelia. Možno sa teda diviť, že približne až 80 % registrovaných robí túto činnosť ako vedľajšie zamestnanie? Zvýšili sa ceny vstupných materiálov, rastie úroková miera, ktorá dnes dosahuje úroveň najväčšej konjunkturálnej situácie. Je 20 až 24-percentná. A odbyt, samozrejme, nie je zabezpečený.

Stanovili sme colné bariéry, ktoré možno síce chápať pri dovoze. Pripúšťam, že naša ekonomika ešte potrebuje do určitej miery ochranné opatrenia, aby sa dostala na nohy, prečo však pri vývoze každý vyvezený tovar podporuje výrobu, dáva nové finančné zdroje, samozrejme, pri rentabilných cenách? Ale myslím si, že aj pri dovoze, a to je nám všetkým všeobecne známe, treba vykonať niektoré opatrenia, aby sa už konečne zamedzilo, pokiaľ je to možné, pokútnemu predaju pašovaného tovaru. Vzniká paradoxná situácia. Tí, ktorí neplatia dovozné clo, si veselo predávajú bez daní štátu a získavajú, a seriózni podnikatelia, obchodníci, ktorí by chceli dačo dovážať, nemajú proti týmto ľuďom šance. Navyše aj z toho mala, čo realizujú v obchode, musia platiť dane.

Z toho dôvodu žiadam vládu - je to síce vec federálnej vlády, ale myslím si, že naša vláda tiež môže v smere federálnej vlády niečo podniknúť, aby sa jednoznačne skvalitnila práca na colniciach, ale myslím si, že aj polícia ako taká by mohla pomôcť zvýšenou kontrolou pri týchto pokútnych predajoch, nakoľko je to daňový únik, a to je trestné v každej poriadnej krajine.

Od malej privatizácie sme očakávali rozvoj súkromného podnikania. Je otázne, či sú výsledky adekvátne, a ak nie sú, prečo. Z mojich skúseností usudzujem, že jednou z najväčších prekážok malej privatizácie je ten nešťastný dvojročný nájom. Pre záujemcu o prenájom, o obchodovanie alebo o akékoľvek podnikanie dva roky je totiž krátky čas, a je ťažko predpokladať, že by sa mu vrátili čo i len vložené financie a nie že by mal ešte z toho nejaký dôchodok. Mám už informácie z vlády, z ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, že sa má novelizovať zákon o nebytových priestoroch, kde by sa predĺžila doba nájmu na päť rokov. Jednoznačne podporujem tento úmysel a dokonca žiadam urýchlene novelizovať tento zákon a túto dobu predĺžiť na päť ro-

kov. Určite by to aktivizovalo záujemcov, ktorí ešte dnes stále v malej privatizácii váhajú.

Pri demonopolizácii sme uvažovali, že sa veľké socialistické podniky rozčlenia na menšie, operatívnejšie celky, ktoré dajú lepšiu východiskovú základňu pre veľkú privatizáciu. Prečo sa tak nedeje všade? Sú to riaditelia veľkých podnikov, ktorí nedovoľujú vytváranie menších výrobných celkov, alebo - a túto otázku dávam s váhaním, ale ju dám - aj niektorí z ministrov, ktorí sedia alebo sedeli vo vláde

- teraz už iba tým, ktorí sedia. Môže sa totiž stať, že pri veľkej privatizácii budú hlavne tieto veľké podniky, tieto monštrá, najväčšou prekážkou veľkej privatizácie.

Na ekonomickej rade vlády, ktorej som sa zúčastnil, bol predložený materiál generálneho riaditeľa Hlavného ústavu Štátnej banky česko-slovenskej. Z neho vyplýva, že nedostatočné služby v oblasti finančníctva sú spôsobené i malým počtom peňažných ústavov na Slovensku. Ich rozvoj brzdí hlavne nedostatok priestorov a ľudí v Bratislave - podotýkam

- v Bratislave. Terajšie ústavy majú sťaženú prácu nedostatočným vybavením. Pýtam sa: musia všetky peňažné ústavy a banky a všetky ústredné orgány vznikať v Bratislave? Veď v niektorých iných slovenských mestách sú priestory, ktoré by mestá ochotne poskytli a ktoré by mohli dobre slúžiť a sú aj kvalifikovaní ľudia, zatiaľčo Bratislava je tým kvantom, monštrom ústredných orgánov tak vyčerpaná, že už sa dôjde na každého, kto chce robiť v ústrednom orgáne. Pýtam sa, prečo je až taký bratislavský centralizmus, keď hovoríme, že je to hlavné mesto Slovenska?

Dnes sme už niekoľkokrát počuli v diskusiách mojich kolegov o nerovnakých podmienkach, čo sa týka intenzity a doby vykurovania. S tým sme sa stretli pred dvomi týždňami aj v Bardejove, kde sme boli s pánom predsedom Slovenskej národnej rady a kde sme boli oslovení z pléna na tú istú proble-

matiku. Oblasť Kysúc, Oravy, Tatier, má iste drsnejšie podmienky ako juh Slovenska. Nebolo by teda správne kompenzáciu za teplo poskytovať na celom území Slovenska rovnako, pri rôznej dĺžke vykurovacieho obdobia, ale aj intenzite vykurovania. Žiadam preto vládu, aby rozdelila Slovensko na niekoľko, napríklad na tri teplotné pásma, a aby sa v týchto rozdielne poskytovala kompenzácia nákladov na teplo. Žiadam, aby takto spracovaný návrh bol predložený najneskôr do konca mája 1991 Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Slovenskej národnej rady, aby ho mohol výbor posúdiť resp. pripomienkovať a snáď aj zlepšiť. Myslím si, že takisto selektívne sa bude musieť pristupovať aj k otepľovaniu bytov, aj z tých financií, ktoré údajne na riešenie tohto problému už prišli v rozsahu asi 131 miliónov, ďalšie vraj majú prísť, aby sa to neurobilo plošne, bez starosti o to, či to bude mať alebo nebude mať dobrý výsledok.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Ľuptákovi. Teraz prehovorí pán poslanec Weiss. Prestávku by som vyhlásil o 13. 00 hodine. Podľa dĺžky príspevku pána poslanca Weissa sa pripraví pán poslanec Žingor.

Technickú pripomienku má pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer;

Ospravedlňujem sa pánovi poslancovi Weissovi. Nie je mi známe, načo sme osvietení a oslepovaní týmito reflektormi, keď priamy televízny prenos sa neuskutočňuje a televízne kamery v podstate len kamuflujú, že sa priamy televízny prenos deje. Odporúčal by som priznať farbu, reflektory vypnúť

a nech sa sníma iba to, čo sa sníma a nech sa vysiela iba to, čo sa vysiela. Je skutočne zbytočné, aby sa tu na nás svietilo.

Predseda SNR F. Mikloško;

Pán poslanec, môžem vám odpovedať, uskutočňuje sa priamy televízny prenos.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Slovo má pán poslanec Weiss.

Poslanec P. Weiss; Dámy a páni,

mám najprv jednu otázku alebo skôr prosbu a potom opakovanú interpeláciu. Žiadam účastníkov stretnutia s pánom prezidentom v Ľanoch, na ktorom sa rokovalo o príprave ústav, aby v rámci rozpravy podrobne informovali plénum Slovenskej národnej rady o jeho výsledkoch a dohodách, ktoré sa tam urobili. Informácie v tlači o tak dôležitej veci pokladám za nedostatočné. Opozičné strany, od hlasov ktorých schválenie ústavy bude tiež závisieť, neboli na toto stretnutie prizvané, ale mali by byť o postupe pri príprave ústav taktiež informované.

Ďalej žiadam Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby vo vzťahu k vláde konečne uplatňovalo systematickú kontrolnú funkciu a žiadalo plnenie povinností členov vlády. Opakovane som totiž žiadal informáciu o tom, ktorí členovia vlády Slovenskej republiky počas svojho funkčného obdobia boli alebo ešte sú členmi správnych rád domácich a zahranič-

ných spoločností. Dúfam, že odpoveď na túto otázku konečne dostanem v najkratšom možnom čase.

Ďakujem pekne. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Weissovi. Teraz prehovorí pán poslanec Žingor. Pripraví sa pán poslanec Brocka.

Poslanec R. Žingor:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená vláda,

naša automobilová doprava na našich cestách je čoraz hustejšia a naše kvalitné cesty a mosty na zhustenú dopravu už nebudú stačiť. Cez to všetko, že v našej republike stále stúpa nezamestnanosť a naše cesty sú už na niektorých úsekoch vo veľmi zlom stave, neriešime problémy cestnej premávky, o čom svedči aj táto skutočnosť. Na ceste prvej triedy číslo 18, a to na hlavnom dopravnom ťahu Žilina - Košice je postavený most pri obci Turany nad Váhom v okrese Martin, ktorý je v dezolátnom stave, nehovoriac o tom, že most cez kanál Váh sa prepadáva a hladina Váhu v týchto miestach dosahuje hĺbku vody štyroch metrov. Most je v katastrofálnom stave, a to na ceste medzinárodného významu. Do dnešného dňa nebolo vydané povolenie na jeho výstavbu, o čom svedčí aj množstvo zápisov. Tento problém pretrváva už od roku 1984, kedy sa začala riešiť potreba nového mostu za terajší opotrebovaný a nevyhovujúci.

Po sérii rokovaní na rôznych úrovniach sa 14. 1. 1991 Obecný úrad v Turanoch obrátil na odbor dopravy Minister-

stva vnútra Slovenskej republiky, i na Úrad vlády Slovenskej republiky, o čom svedčia aj fotokópie listov, no do dnešného dňa obecný úrad odpoveď nedostal. Podobný problém budeme riešiť o niekoľko mesiacov, pretože takýto nevyhovujúci most je o niekoľko kilometrov západne v obci Sučany okres Martin. Vzhľadom na zdĺhavý a nezodpovedný prístup zainteresovaných orgánov v predmetnej veci obraciam sa na ministra vnútra a ministra životného prostredia, aby bol tento tak závažný problém uzavretý skôr, ako dôjde k havárii a k jej nežiadúcim dôsledkom spojeným s obchádzkou i národohospodárskymi stratami.

Ešte niekoľko slov k doprave na železnici. Som jeden z tých, čo pravidelne cestujú na trati Bratislava - Spišská Nová Ves - Košice. Je pravdou, že máme zastaralý vozový park, ale poriadok a čistotu by sme si mali vedieť udržiavať. Cestovné sa zvýšilo o 100 %, ale na kultúre cestovania to nevidno. Už niekoľkokrát sa stalo, že rýchliková súprava vypravovaná zo Spišskej Novej Vsi do Bratislavy premávala bez prvej vozňovej triedy. Cestujúci oprávnene nadávali, pretože mali zakúpené lístky do prvej cestovnej triedy a vagóna nikde. Teraz sa situácia síce neopakuje, ale čistota a pohodlie vo vlaku sú pre nás stále neznámym pojmom.

Chcem poukázať na niektoré nedostatky, ktoré by bolo potrebné odstrániť. V niektorých kupé sa v zimných mesiacoch vôbec nekúri. Sú rozbité sedačky a operadla, a to nehovorím už o umyvárkach a WC. Je to problém, ktorý pretrváva už dlhšiu dobu a nevieme ho riešiť. Viem, za koho hovorím, ale neviem, na koho sa mám obrátiť, pretože ČSD riadi zatiaľ federál a naša Správa východnej dráhy. No jedno viem, že jednotliví zodpovední vedúci - výpravcovia venujú tejto problematike veľmi malú alebo vôbec žiadnu pozornosť. Dočkáme sa zlepšenia pri takomto počte nezamestnaných v Slovenskej re-

publike?

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Žingorovi. Ako posledný v dopoludňajšom programe vystúpi s interpeláciou pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážení kolegovia poslanci,

je to síce interpelácia na vládu, ale chcel by som zaujať pred obedom aj vašu pozornosť. Obrátili sa na mňa viacerí moji voliči pobúrení v posledných dňoch a týždňoch jednostrannosťou a tendenčnosťou vysielania Slovenského rozhlasu, špeciálne relácie Rádiožurnál. Nechcem spochybňovať právo občana na vyjadrovanie svojich názorov, ale existuje i právo občana na nezávislosť oznamovacích prostriedkov, najmä voči politickej moci a myslím si, že je jednou zo základných verejných slobôd vo všetkých pluralitných demokraciách. Aj keď sme si v bývalom režime tohto práva príliš neužili, verejnosť bola v značnej miere imúnna voči zneužívaniu masmédiami, nakoľko sme viac verili správam o nás zvonku, ako z domácich zdrojov.

Dnes sa situácia podstatne zmenila. Občan v naivnej dôvere v nezávislosť masovokomunikačných prostriedkov a so stratou imunity je zavalený množstvom tendenčných správ, komentárov a poloprávd. A polopravda je niekedy horšia ako