ty a indície. Dotazníky boli rozdané v nevhodný čas, v pondelok po jarných prázdninách, v období chrípkovej epidémie. Pedagogický zbor Základnej školy v Prešove na Duklianskej ulici, pre budovu ktorej sa zriaďovateľ, t. j. rímsko-katolícky biskupský úrad v Košiciach rozhodol, sa nemal možnosť k akcii priamo vyjadriť.

Ignorovalo sa teda vedenie školy, ignoroval sa pedagogický zbor. Možnosť vyjadriť sa nedostali rodičia detí, ktoré v deň odovzdávania lístkov neboli v škole prítomné. Keď anketné lístky boli donesené v ďalší deň, nebolo ich komu odovzdať. Rodičia, ktorí o akcii vopred vedeli, si anketné lístky od svojich detí vyžiadali. Ankety sa nezúčastnili rodičia detí zapísaných do prvého ročníka - teda budúcich prvákov. Oproti tomu anketné lístky vyplňovali žiaci ôsmych ročníkov - teda tí, ktorí školskú dochádzku do základnej školy v mesiaci jún končia. Anketa bola anonymná. Počas ankety sú známe výroky učiteľov zo združenia kresťanských pedagógov, že učitelia školy sa do toho nemajú miešať. Anketný lístok mal tri otázky.

Prvá otázka: Preložili by ste dieťa zo školy, ktorú teraz navštevuje, na cirkevnú školu, ktorá by bola zriadená v meste? Kladne odpovedalo 81, záporne 518.

Druhá otázka: Súhlasíte, aby škola, ktorú navštevuje vaše dieťa, bola zmenená na cirkevnú? Kladne odpovedalo 211, záporne 380.

Tretia otázka - dôležitá: Ponechali by ste dieťa na základnej škole, ktorú teraz navštevuje, v prípade, že by sa stala cirkevnou? Kladne odpovedalo 317, záporne 280.

Kladné odpovede vo viacerých prípadoch však dochádzali s pripomienkami typu: Nemám inú možnosť, pretože iná škola blízko nie je a podobne. Podotýkam, že táto škola je v obvo-

de jediná, ďalšie základné školy sú pomerne vzdialené. Ďalej poznamenávam, že tretia otázka je až nápadne zavádzajúca. Ešte poznámku k tomu: Uvedené číselné údaje k otázkam sa týkajú výsledkov ankety v dosahu základnej školy na Duklianskej ulici.

Ďalší balík faktov: 18. marca tohoto roku sa v základnej škole na Duklianskej ulici konala plenárna schôdza rodičov a učiteľov, na ktorej pán kaplán z Rímsko-katolíckeho farského úradu v Prešove oznámil, že od 1. septembra bude škola zmenená na cirkevnú. Aké dôvody mal pán kaplán už vtedy na takéto tvrdenie? Ďalej tam bolo povedané, že na škole zostanú aj deti bez vierovyznania, učiť sa bude z doterajších učebníc, za základ budú teda brané doterajšie učebné osnovy. Náboženstvo sa bude vyučovať ako nepovinný predmet. Mimochodom, aj teraz sa tam vyučuje náboženstvo v rámci troch konfesií. Podotýkam, že v Prešove sa na cirkevnú školu spolu hlási asi l 400 detí. Je možné, aby za takýchto okolností v škole zostali i tí pôvodní žiaci, ktorých rodičia sú proti zmene školy na cirkevnú? Vynára sa však ďalšia otázka: Čo chce zriaďovateľ zmenou školy na cirkevnú vlastne dosiahnuť, čo chce vlastne vymeniť? Z radov zástancov zmeny školy na cirkevnú zazneli odpovede tohto typu: Morálku i odbornosť zaručia kresťanskí pedagógovia. Ďalej tam bol výrok, že nám tu vyrástla zberba, za to môže školstvo. Tento výrok, myslím, že je nekvalifikovaný, svedčí o úzkoprsom ponímaní problematiky jedincom, ktorý toto vyslovil.

Proklamovaná záruka kresťanských pedagógov je dehonestujúcim momentom v posudzovaní práce školy a jej učiteľov. Škola je naplno kvalifikačné obsadená. Výsledky školy v prijímaní na stredné školy sú výborné. Škola je hodnotená ako úspešná. Podotýkam, že takto je škola hodnotená v období po revolúcii. 21. marca, teda o štyri dni neskoršie, sa zišli v škole rodičia z oboch táborov, keď to takto môžem povedať. Z rodičov, ktorí sú proti zmene školy na cirkevnú, sa usta-

novil petičný výbor. Petícia bola podpisovaná aj za fyzickej účasti druhej strany, t. j. pána kaplána Vaška. Teda bola tam akási kontrola z druhej strany. Podpísaná petícia i s kópiami podpisov a s výstrižkami z regionálnej tlače bola poslaná pánovi ministrovi Pišútovi. Doručená mala byť 25. marca. Výsledky podpisovania petície sú takéto: petíciu podpísalo 276 rodičov, ktorí zastupujú 416 detí z celkového počtu 698 žiakov, t. j. takmer 60 %. Podotýkam, a z číselných údajov je zrejmé, že petíciu podpisovalo i množstvo veriacich, teda problém zmeny školy na cirkevnú nie je jednoznačná záležitosť.

Vyskytla sa tu ďalšia zaujímavá okolnosť. V čase podpisovania petície proti zriadeniu cirkevnej školy v budove základnej školy na Duklianskej ulici stáli - podľa svedkov - na dvore niektorí pedagogickí pracovníci zo združenia kresťanských pedagógov, ktorí posielali prichádzajúcich rodičov späť dôvodiac, že sa už nič nepodpisuje, aj keď podpisovanie petície pokračovalo. Vynára sa ďalšia otázka, či toto nie je marenie petičného práva.

Treba tu spomenúť ďalšie fakty. Základná škola na Duklianskej ulici v Prešove, aj keď bola medzi vytypovanými, neprešla pôvodne cez primárne výberové sito. V obvode je táto základná škola jediná. Deti, ktoré by boli nútené navštevovať alternatívne základné školy, budú znevýhodnené tým, že budú nútené prekonávať väčšie vzdialenosti, omnoho skôr ráno vstávať, ich bezpečnosť bude vo väčšej miere ohrozovaná prechodmi cez mestské komunikácie. Ako sa nútený odchod na iné miesto dotkne psychiky detí, to je veľká neznáma - ako pochopia toto delenie.

K zložitosti problémov z tohto hľadiska prispieva i skutočnosť, že škola v súčasnosti saturuje i časť žiakov z pôvodnej základnej školy na Mudroňovej ulici, v ktorej bo-

la zriadená osobitná škola. Okrem toho nie je nepodstatná i skutočnosť, že sa siaha na jednu z najlepšie vybavených škôl v Prešove.

Napriek výsledkom petície, ktorá sa nedá spochybniť, pokusy o spochybnenie tu boli zo strany poslanca Federálneho zhromaždenia za KDH, napriek tomu, že nebol dodržaný termín podania žiadosti do 31. 10. 1990 v súlade s vyhláškou ministerstva školstva, mládeže a športu a ministerstva zdravotníctva o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl, napriek tomu, že žiadosť podľa informácií, ktoré som dostal, nemala náležitosti v zmysle citovanej vyhlášky, napriek tomu, že sídlo školy sa nemôže zriaďovať anketou, napriek tomu, že tretia otázka v anketnom lístku je zavádzajúca a sugestívna a napriek tomu, že po zmene školy na cirkevnú nastanú nátlakové a ťaživé okolnosti. Okresná školská správa v Prešove na základe listu ministerstva školstva, v ktorom sa vyslovuje podmienečný súhlas so zriadením cirkevnej školy v Prešove s podporou optimálneho umiestnenia v budove základnej školy na Duklianskej ulici, vypracovala zmluvu, ktorá podľa informácií bola hnedí podpísaná.

V súvislosti s listom Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky a s vypracovanou zmluvou sa vynorili ďalšie - môžem to nazvať - záhadné skutočnosti. Po prvé: list s hlavičkou námestníka ministra pána Hejného je podpísaný nečitateľne, v zastúpení. Po druhé: list z ministerstva nie je opatrený úradnou pečiatkou. Po tretie: v liste sa konštatuje, že zriaďovateľ predložil dokumenty a splnil podmienky na zaradenie školy do siete škôl. Toto je v rozpore s tvrdeniami druhej strany, ktoré som pred chvíľou spomenul. Po štvrté: predchádzajúci bod týmto dokladuje, že prešetrovanie situácie v Prešove bolo nekvalifikované, resp. nekvalitné. List ináč konštatuje, že situácia v Prešove bola prešetrená. Po piate: list ministerstva je dátumovaný dňom 9. apríl 1991, na Okresnú školskú správu v Prešove došiel až

o 10 dní - 19. apríla okolo 9. 00 hodiny. Po šieste: následne právnik okresnej školskej správy okamžite - hovorím s otáznikom - vypracoval návrh zmluvy, ktorou sa budova školy odovzdáva do dočasného bezplatného užívania zriaďovateľovi cirkevnej školy. Je tu namieste otázka, či je možné zmluvu napísať a podpísať tak rýchlo, ihneď po doručení listu na okresnú školskú správu. A po siedme: Prečo ministerstvo poslalo kópiu listu prednostovi Okresného úradu v Prešove - musím povedať, že je členom Kresťansko-demokratického hnutia - keď ten nie je v kauze ani nadriadenou, ani zo zákona inakšie ovplyvňujúcou osobou?

Záverom: Ani rodičia, ani učitelia školy nie sú proti zriaďovaniu cirkevných škôl, ale sú proti takému spôsobu, ktorý je spojený s nátlakom a manipuláciou. Ich cieľom je, aby v prvom rade nebolo ublížené deťom, aby v tvrdej a zložitej spoločenskej situácii nepribudli rodičom ďalšie stresové problémy. Donedávna sa rodičia, ani deti školy, ani učitelia nedelili. V drvivej väčšine to neboli oni, ktorí vyvolali narastajúcu vzájomnú nevraživosť medzi rodičmi

i medzi žiakmi. Príznačné je, že toto delenie nevyplýva jednoznačne z toho, či je niekto veriaci alebo bez vierovyznania. Myslím si, že je nemorálne, ak vedenie školy, a tým i ostatní pedagogickí pracovníci, neboli informovaní o vývine situácie. Ako je možné, že cirkev už dopredu udávala ako faktum, že škola bude v tomto roku cirkevná?

Medzi pedadogickou verejnosťou a rodičmi panuje takýto názor: Zakladanie cirkevných škôl nemôže ísť na úkor štátnych škôl. Krivdy spáchané na cirkvách v nedávnej minulosti nemôžu byť kompenzované takýmto spôsobom. Je to aj môj názor, stotožňujem sa s ním. Zároveň si myslím, že sa nemôže spájať, dovoľte mi to povedať, s kresťanskou etikou taký spôsob eliminovania krívd, ktorý zároveň pácha nové krivdy. Aj pre cirkev má platiť, že trpezlivosť ruže prináša. Systém, ktorý krivdy na cirkvách páchal, ľudia, ktorí mu priamo

napomáhali, už nie je resp. takmer nie sú. Teraz sa pýtam, či neuľpejú nové krivdy na novom nositeľovi bezprávia. Ako poslanec Slovenskej národnej rady týmto protestujem proti takýmto spôsobom zakladania cirkevných škôl.

Vážený pán minister,

bol som informovaný, že učitelia školy budú štrajkovať. Od pondelka mali byť v štrajkovej pohotovosti, mali by byt v štrajku. Neviem, čo sa tam deje. Podľa všetkého sa k nim pripoja i učitelia z ďalších základných škôl v Prešove. Taký je zámer. Rodičia, ktorí nesúhlasia so zriadením cirkevnej školy v budove základnej školy na Duklianskej ulici, nepošlú svoje deti do školy, pripoja sa teda k štrajku. Podľa toho, čo som zistil, nie je situácia vôbec taká jednoznačná, aby v budove spomínanej základnej školy mohla byť zriadená cirkevná škola. Práve naopak, jej zriadenie môže mať nenapraviteľné dôsledky v politickom, spoločenskom i citovom vedomí občanov.

Chcem vás, pán minister, požiadať aj poprosiť, aby ste situáciu v Prešove pomohli riešiť promptne a spravodlivo, aby ste zvážili, na ktorej strane je pravda a komu v konečnom dôsledku prospeje vyhrotenosť problémov. Ako poslanec Slovenskej národnej rady žiadam vyjasniť stanovisko ministerstva k opísanej situácii v odpovedi na túto interpeláciu. Odpoveď neočakávam len ja, ale aj značná časť prešovskej verejnosti, možno aj verejnosť na Slovensku, pretože podľa informácií podobné prípady nie sú ojedinelé.

Na záver vás prosím, pán minister, až si overíte veci na ministerstve, ktoré vediete, odpovedajte podľa možnosti ešte dnes na otázku, či list z Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky z 9. apríla 1991 číslo

1026/91 - sekretariát, poslaný na Okresnú školskú správu v Prešove, je právoplatný a právne účinný.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Budayovi. Teraz vystúpi pani poslankyňa Kmeťová. Pripraví sa pán poslanec Černák.

Poslankyňa D. Kmeťová:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

mrzí ma, že vystupujem po mojom predrečníkovi a znovu sú to otázky na pána ministra Pišúta. Dovoľte mi teda vysloviť niekoľko otázok. Určite sa pamätáte na zákon o štátnej správe a samospráve v školstve, keď sme priam v maratónskom rokovaní chceli pomôcť ministerstvu školstva vydať životaschopný zákon. Napriek nášmu úsiliu sa tento v praxi javí ako nedokonalý. Riaditelia škôl nenachádzajú vždy podporu školských správ a školské správy sa sťažujú na nedostatočné riadenie v ekonomických otázkach na ministerstve. Vyhláška o školských správach umožňuje vytvoriť funkciu zástupcu pre ekonomiku školskej správy, ale mzdový fond vytvorený nebol. Stále nie je doriešená právna subjektivita škôl a školských zariadení. Zákon rozhodol o refundácii miezd pracovníkov odborných učilíšť, bez možnosti kontroly školskou správou. Robí sa to na úkor miest učiteľov. Napríklad školská správa II v Banskej Bystrici dostala dotáciu od ministerstva školstva na 8 500 učňov, ale skutočný počet učňov bude asi o 4 000 viac.

Školské správy pociťujú ťažkopádnosť riadenia zhora. Pán minister sa k riaditeľom školských správ ešte oficiálne

nedostal, na čo si veľmi sťažujú. Funkcionári škôl sa sťažujú na veľkú neprítomnosť riaditeľov odborov a niektorých námestníkov ministerstva. Zdá sa, že fond zahraničných ciest ministerstva je pre jeho pracovníkov nevyčerpateľný, ale odborníci zostávajú doma. Ekonomické riadenie ministerstva zaostáva za metodickým, i keď aj to je zložité. Nechce sa mi veriť, že ekonómovia si svoje pôsobenie pomaly, ale isto menia z pôvodného poslania na politickú moc. Riaditelia škôl a školských správ sú v ekonomickej oblasti a prevádzke dezorientovaní. Je pravdou, že sú noví, ale po telefóne sa skutočne riadiť nedá. Ministerstvo sa doteraz viac zaoberalo personálnymi otázkami, na ďalšie zmeny sa v tomto ohľade pripravuje. Pracovníci školstva to stále chápu ako politickú záležitosť, ktorá destabilizuje pedagogické kolektívy. Na ministerstve pribúda sťažností a v školách nespokojnosť.

Menovanie riaditeľov viacerých školských správ sa udialo primitívnou politickou manipuláciou vládnej koalície. Vyhlasovanú odbornosť predčil politický záujem. Odbornosť a pedagogická vyspelosť je v rezorte stále v úzadí mocenskej politiky. Poukazuje sa na nekompetentnosť niektorých pracovníkov ministerstva. Návrhy niektorých predpisov sa musia pripomienkovať vo veľmi krátkych časových limitoch. Napríklad na vzorový štatút rady školy a školského zariadenia mali školské správy lehotu jeden týždeň. Chcem sa opýtať, prečo zákon a školských zariadeniach mešká už pol roka? Nevedia, nechcú, alebo ho nemôžu vydať a prečo? Odchádzajú zo zariadení odborníci, špekuluje sa s pracovníkmi a budúcnosť učiteľov je neistá. Nepomáha ani kritika v tlači a vlastne sa len potvrdzuje, že pedagogika volného času je na ministerstve popoluškou a školské stravovanie akoby zbytočnosťou.

Na školských správach máme dvoch pracovníkov pre riadenie školského stravovania v okrese, ale na ministerstve tiež dvoch pracovníkov pre riadenie celého Slovenska. Dňa 15. 8. 1990 bol pod číslom 5657/90-412 predložený ďalší návrh roz-

voja školského a vysokoškolského stravovania, vyplývajúci zo záverov expertnej skupiny pre školské a vysokoškolské stravovanie, ako materiál na rokovanie operatívnej porady ministra. Vôbec nebol rešpektovaný. Prečo je na ministerstve stravovanie tak zaznávané? Veď dieťa počas vyučovacieho procesu musí aj obedovať. Ako je možné, že neexistuje samostatné oddelenie pre školské a vysokoškolské stravovanie, ale len dvaja referenti? Na Slovensku sa denne stravuje takmer pol milióna detí a mládeže. Títo dvaja referenti vypracovali a pripravili podklady a materiály, ktoré mali ísť na jednotlivé školské správy ohľadom školského stravovania a organizácie riadenia v trhovom mechanizme. Riaditeľ personálnych a sociálnych činností rezortu zaslanie nových vyhlášok podpísal, ale pozastavila ho jeho zastupujúca. A tak pracovníci dole môžu zas len čakať.

Načo sa vlastne zriadili expertné skupiny, keď ich výsledky nemajú na ministerstve dostatočnú podporu na realizáciu? Chceli sme priblížiť štátnu správu občanom, ale týmto zákonom sme urobili to, že pracovníci základných škôl a materských škôl musia cestovať niekoľko kilometrov napríklad pre jednu pečiatku na svoju objednávku. Základné školy a materské školy mali, podľa mňa, zostať v správe obcí.

A na záver sa chcem opýtať pána ministra zdravotníctva, kedy ministerstvo zdravotníctva prehodnotí zastaralé, pre súčasnú dobu nefunkčné československé štátne normy pre potravinársky priemysel. Stoja v ceste a sú bariérou pre rozvoj školského stravovania. Nežiadam ich zmierniť, môžu byť ešte prísnejšie, ale nech sú, prosím vás, logické.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pani poslankyni Kmeťovej. Predtým, než dám slo-

vo pánovi poslancovi Černákovi, pohľadom do pléna zisťujem, ako keby si niektorí poslanci vyhlásili svojvoľne prestávku. Obraciam sa preto na predsedov poslaneckých klubov, aby ich upozornili na dodržiavanie poslaneckej disciplíny. Vystúpi pán poslanec Černák. Pripraví sa pani poslankyňa Vilčeková.

Poslanec D. Černák;

Vážené dámy, vážení páni,

prepáčte mi, že sa vrátim k problematike, ktorá už tu bola pertraktovaná. So svojou interpeláciou sa obraciam na vládu Slovenskej republiky. S touto interpeláciou som sa rozhodol vystúpiť napriek tomu, že pravdepodobne budem obvinený z populizmu. V mene svojich voličov zo severných oblastí Stredoslovenského kraja, predovšetkým Horehronia, žiadam o presun termínu 1. mája 1991, kedy má dôjsť k zvýšeniu cien palív a energie, na termín 1. januára 1992. Keď sa už zvýšeniu cien palív a energie nedokážeme ubrániť, urobme pre našich občanov aspoň to, aby nebola postihnutá príliš vysokým zvýšením cien iba jedna skupina občanov, tá, ktorá nebude od 1. mája zásobená. Odložením termínu dosiahneme aspoň to, že všetci sa ocitnú v rovnakej situácii a budú rovnako postihnutí.

Súčasná situácia je nezvládnuteľná. Všetci odberatelia chcú byť zásobení urýchlene za súčasné ceny, a tí, ktorým sa to nepodarí, ocitnú sa v nezávideniahodnej situácii. Medzi ľuďmi narastá napätie, nevraživosť, závisť, až nepriateľstvo. S touto požiadavkou sa na mňa obracajú voliči pri každom mojom stretnutí s nimi. Ubezpečujem vás, že nejde o malichernú vec. Napríklad pre Horehronie neplatí vykurovacie obdobie. Vykuruje sa tu takmer po celý rok a spotreba uhlia v rodinných domoch je priemerne 100 metrických centov. Pri dnešnej liberalizácii cien, raste nezamestnanosti a nízkych

mzdách si väčšina ľudí ani pri najväčšom odriekaní a sebazaprení nedokáže dať dohromady zhruba 10 000 korún iba na teplo v byte. Naši voliči by takéto rozhodnutie vlády dokázali vysoko oceniť a medzi občanmi by zavládol aspoň na určitý čas pokoj, ktorý sa vytratil z ich života v každodennom zápase a nebudú to iba veľké slová, ak poviem, že v každodennom zápase o prežitie. Verím, že vláda chápe vážnosť situácie a preto pochopí aj moju interpeláciu prednesenú na žiadosť mojich voličov.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Černákovi. Vystúpi pani poslankyňa Vilčeková. Ako ďalší sa pripraví pán poslanec Gašpar.

Poslankyňa A. Vilčeková;

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,

dávam interpeláciu k postaveniu slovenských občanov, ktorí boli v rokoch 1944-45 násilne odvlečení do Sovietskeho zväzu. Po mnohých desiatkach rokov, keď početní občania Slovenskej republiky, ktorí boli v rokoch 1944-45 jednotkami NKVD násilne odvlečení do Sovietskeho zväzu, z ktorých mnohí sa už do svojich domovov nevrátili, začínajú prenikať v súčasnosti na verejnosť informácie o týchto tragických udalostiach. Podľa údajov Slovenskej asociácie násilne odvlečených sa to týkalo okolo 10 000 občanov Slovenskej republiky. Mnohí z nich už nežijú, ale tým, čo sú ešte medzi nami, patrí plná morálna a materiálna satisfakcia. V mene týchto postihnutých, už prestárlych našich spoluobčanov, mojich voličov, sa musím spýtať predsedu Slovenskej národnej rady a predsedu

vlády Slovenskej republiky, či o tomto probléme vedia, aké opatrenia sa prijali, či intervenovali federálnu vládu, poprípade či federálna vláda vyvinula patričnú diplomatickú činnosť v tejto veci na pôde OSN, prípadne v akom stave sú rokovania s vládou ZSSR, alebo či sa už naša federálna vláda obrátila na pomoc pri riešení tohoto problému na Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Zatiaľ sa títo občania, moji voliči takto postihnutí, márne dovolávajú spravodlivosti, nikto nereflektuje na ich žiadosti. To asi Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vláda Slovenskej republiky, federálna vláda, čakajú, kým títo občania nevymrú.

Ďakujem za skoré vyrozumenie vo veci. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pani poslankyni Vilčekovej. Pán poslanec Gašpar prepáči, sú tu dve faktické pripomienky v rámci § 19. Pán poslanec Javorský a pán poslanec Andel.

Poslanec F. Javorský: Vážení prítomní,

som prekvapený vystúpením pani poslankyne, pretože pred časom som plénum informoval o situácii, aká v tejto oblasti je. Stačilo sa poinformovať ďalej. Mohla vedieť to, že z nášho podnetu bol vypracovaný dodatok k návrhu zákona o mimosúdnej rehabilitácii. Ten však nebol akceptovaný, preto sme iniciovali právnikov, ktorí vypracovali nový návrh zákona o mimosúdnej rehabilitácii občanov násilne odvlečených do Sovietskeho zväzu. Tento zákon je v súčasnosti rozdaný v Branno-bezpečnostnom výbore Slovenskej národnej rady a vo Výbore Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva. V týchto výboroch je návrh zákona rozdaný. Pracuje sa na tom, sme v kontakte s obidvomi or-

ganizáciami, ktoré týchto odvlečených evidujú. Problém je viac-menej v ich osobných sporoch, lebo doposiaľ sa nám nepodarilo získať presnú evidenciu, aby sme mohli vyčísliť finančné nároky na úhrady, ktoré bude treba kryť.

Ďalej chcem informovať, že práve včera náš generálny prokurátor v zastúpení federálneho generálneho prokurátora odišiel do Sovietskeho zväzu na dohovorenie podmienok rehabilitácie a finančnej úhrady týchto postihnutých. Iste viete, že v minulom roku na základe rehabilitačného zákona pána Gorbačova bol návrh na odškodnenie vo výške dvojmesačnej mzdy v Sovietskom zväze paušálne pre všetkých. Túto ponuku sme neprijali a práve o tomto išli rokovať, akou formou budú rehabilitovaní všetci, nielen niektorí, podľa ich kritérií, a akou formou sa úhrada prevedie na konto týchto postihnutých.

Toľko som chcel povedať a mrzí ma, že na takejto úrovni dochádza k dezinformácií.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Pán podpredseda, myslím si, že upozornenie na neprítomnosť poslancov nebolo veľmi taktné. Ak v našej činnosti chceme presadzovať prácu demokratických parlamentov, myslím si, že by sme mali vedieť, že v západných parlamentoch je to bežné a táto sála je oproti tomu plná. A ak chceme kritizovať, tak sa treba pozrieť aj na nás, členov predsedníctva, sami to nedodržujeme.

Ďakujem.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Pán poslanec, považujem toto vyhlásenie za váš osobný názor. Ako ďalší sa do diskusie prihlásil pán poslanec Gašpar. Pripraví sa pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Gašpar;

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

na vývoz rôznych druhov tovarov na trhy krajín Európskeho hospodárskeho spoločenstva existujú určité kvóty, ktoré pre česko-slovenskú ekonomiku určuje aparát Federálneho ministerstva zahraničného obchodu. Chcem sa opýtať, ako vyzerá podiel slovenských podnikov na týchto kvótach, ako ich zabezpečuje a ako ich chce slovenská vláda zabezpečiť v budúcnosti v prospech slovenskej ekonomiky.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Gašparovi. Teraz vystúpi pán poslanec Prokeš. Pripraví sa pán poslanec Filipp.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci, vážená slovenská vláda, vážená Slovenská národná rada,

mám interpeláciu na ministra vnútra pána Pittnera. Je pomerne dlhá, odovzdám ju písomne. Uvediem z nej len podstatné časti.

Niektoré nepodložené informácie publikované v časopise Echo, ako aj vaša, podľa môjho názoru nie celkom vyčerpávajúca odpoveď na interpeláciu poslankyne Mistríkovej vo veci delimitácie pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ma primäli k návšteve niektorých pracovísk Mestského veliteľstva Policajného zboru v Bratislave. Z rozhovoru s riadiacimi pracovníkmi ministerstva vnútra, Policajného zboru, s policajtami i občianskymi pracovníkmi som dospel k záveru, že vo vedúcich funkciách sú noví, zodpovední a kvalifikovaní pracovníci, ktorí majú reálne predstavy o mieste a úlohe polície, ako aj o formách a metódach jej činnosti. Na druhej strane som však zistil, že technické a priestorové možnosti, aj početné stavy policajtov a s tým súvisiace pracovné podmienky sú väčšinou nevyhovujúce a nezodpovedajúce v porovnaní s európskymi parametrami. Videl som archaickým spôsobom vedenú evidenciu motorových vozidiel, kde sa využitie výpočtovej techniky bytostne žiada. Pripravované vybavenie technikou však, podľa môjho názoru, už teraz nezodpovedá požiadavkám doby a čoskoro bude zastaralé a neefektívne. Samotná dislokácia odboru dopravnej techniky a evidencie je nevyhovujúca a nepraktická.

Preto, pán minister, navrhujem, preskúmajte ponuku pána Polku na prenajatie vhodnejších priestorov, ktorá bola podľa mojich vedomostí daná ministerstvu vnútra.

Nadobudol som tiež presvedčenie, že delimitácia pôsobnosti bola vykonaná len formálne a nemá reálny dopad na skvalitnenie výkonu služby i jej podmienok. Je zrejmé, že niektoré sféry činnosti buď ešte nie sú vo vašej kompetencii, alebo sa nevyužívajú tak, ako predpokladá zákon 384/1991 Zb. Ide najmä o problematiku spojenia, informatiky, technického rozvoja, školstva, telesnej prípravy a športu. Je to o to prekvapujúcejšie, že Česko-slovenská televízia priniesla informáciu o ponuke Federálneho ministerstva vnútra na využitie rôznych technických prostriedkov z vlastného

vývoja. Za zbytočné, ba až urážlivé možno považovať formuláre vodičských oprávnení, schvaľovaných a vyrábaných v Prahe s množstvom gramatických chýb. Domnievam sa, že spomenuté oblasti je nutné pre výkon služby komplexne riadiť z jedného centra a tým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, prípadne Prezídium Policajného zboru.

Dovoľujem si vás preto požiadať o informáciu o súčasnom stave rozdelenia pôsobnosti, aby sme v prípade potreby mohli iniciovať interpelácie poslancov Federálneho zhromaždenia.

Pokiaľ ide o finančné ohodnotenie práce policajtov, môžem konštatovať značné zlepšenie, i keď náročnosť a nebezpečnosť práce policajta ešte spoločnosť plne nedoceňuje. Zarazila ma však skutočnosť, že niektoré pracovníčky Mestského veliteľstva Policajného zboru sú odmeňované na hranici minimálnej mzdy, dokonca pod jej úrovňou. Minimálna mzda, ktorej výška činí podľa nariadenia vlády ČSFR od 1. 2. 1991 2 000 korún, tvorí v podstate hranicu sociálneho minima. I keď viem, že sú možnosti istých príplatkov, predsa len základná mzda na takejto úrovni je dehonestáciou práce štátnych orgánov, osobitne u polície. Osobne som sa presvedčil, že tieto pracovníčky pracujú v neúmerne náročných psychohygienických podmienkach, denným 8-hodinovým permanentným stykom so stránkami, kde musia znášať rôzne subjektívne averzie občanov voči policajtom, úradom, štátu. Na druhej strane práve ony môžu výrazne formovať vedomie občanov a vytvárať priaznivejšie nálady. Som presvedčený, že vykonáte účinné opatrenia na odstránenie tejto sociálnej nespravodlivosti, pretože i tu zatiaľ platí, že čím je úradník vzdialenejší občanovi, tým je jeho príjem vyšší.

Nemilo ma prekvapila aj skutočnosť, že pracovníci polície sú veľmi nedostatočne vybavení právnymi predpismi potrebnými pre výkon svojho povolania. Je nepríjemne vidieť,