kej oblasti centrálne plánovanie, štátom riadenú ekonomiku, nadradenosť štátneho nad súkromným vlastníctvom, platobnú neschopnosť podnikov a hospodárstvo v troskách, čo sa tu teda má transformovať?
žiadam preto pána premiéra, aby po prvé zodpovedal na otázku, kedy informoval o termíne svojej cesty do Sovietskeho zväzu vládu a kedy Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a po druhé, aby vysvetlil Slovenskej národnej rade, ako si máme vysvetliť jeho prehlásenie a ako si predstavuje jeho uskutočnenie, v čom má spočívať pionierska úloha slovenskej vlády ako hlavného transformátora a ako bola formulovaná a prijatá ponuka premiéra Pavlova, či v ústnej alebo aj v písomnej forme.
Za seba prehlasujem, že nemám záujem dať sa opäť vohnať do náručia Sovietskeho zväzu, alebo raz sa ocitnúť v Slovenskej sovietskej republike.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský
Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:
Prosil by som slávnu snemovňu a všetkých poslancov, aby, keď vystupujú, operovali faktami a nie mystifikáciami. Prosím vás, vedúcu úlohu strany zrušili v Sovietskom zväze už aj ústavne. Ďalej si osobne myslím, že nie sme krajina, ktorá môže diktovať a pľuvať na veľmoci.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Slovo má poslanec Andel.
- 179 - Poslanec M. Andel:
Vážené dámy, vážení páni,
dňa 11. marca 1991 hovorca prezidenta republiky pán Žantovský vyhlásil, že snahy po slovenskej zvrchovanosti sú prejavom národného socializmu. Aj ten najjednoduchší Európan si pod pojmom národný socializmus okamžite predstaví nacistický režim v Nemecku, a podľa referencií svetovej tlače, bohužiaľ, aj udalosti, ktoré sa v poslednom období vyvíjajú na Slovensku, sú takto vo svete chápané. Preto ak dovolíte, za Klub poslancov Slovenskej národnej strany v Slovenskej národnej rade rozhodne protestujeme proti tomuto nehoráznemu osočovaniu slovenského národa a snahy časti jeho politickej reprezentácie dosiahnuť pre svoj národ to, čo už získal možno aj posledný národ v Afrike.
Keďže pán Žantovský vyjadruje názor pána Havla, Klub poslancov Slovenskej národnej strany v Slovenskej národnej rade žiada pána Havla, aby vysvetlil slovenskému národu alebo občanom Slovenskej republiky, v čom sú snahy po vyhlásení slovenskej suverenity svojimi cieľmi a metódami podobné cieľom a metódam Hitlerovej národno-socialistickej robotníckej strany. V opačnom prípade od pána Havla čakáme určité jasné konsekvencie. Domnievame sa totiž, že diskreditácia slovenského národa zo strany prezidentského úradu je hrubým porušením ústavného sľubu prezidenta Českej - a podotýkam - aj Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý je povinný rovnakou mierou hájiť záujmy každého občana a, samozrejme, aj oboch našich národov a národností, ktoré žijú v tejto spoločnej federácii.
Ďakujem. /Potlesk. /
- 180 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Dávam slovo podpredsedovi vlády pánovi Ondrušovi.
Podpredseda vlády SR V. Ondruš;
Vážená Slovenská národná rada,
chcel by som odpovedať v mene vlády na vyslovené pochybnosti o účele cesty premiéra do Sovietskeho zväzu. Prestaňme dramatizovať, prestaňme hľadať ďalšie výklady výrokov, aj keď nepresných. Predsa snahou všetkých výrobcov je umiestniť sa na sovietskom trhu. Tie ekonomické ťažkosti Sovietskeho zväzu sú prechodné. Všetky západné firmy, ktoré s nami rokujú, chcú spoločné podniky vytvoril predovšetkým preto, aby sa cez nás dostali na sovietsky trh. Nehľadajme za tým ďalší výklad. Každé usporiadanie obchodnej výmeny so Sovietskym zväzom je pre našu ekonomiku užitočné.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Teraz vystúpi pán poslanec Zselenák. pripraví sa pán poslanec Ján Ľupták.
Poslanec J. Zselenák:
Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážená vláda, dámy a páni,
ja skutočne nemienim polemizoval s pánom Masarikom,
asi treba žiť na zemi a treba si uvedomiť, že na mnohé otázky, ktoré položil, je jednoduchá odpoveď.
Sovietsky trh nám môže poskytnúť odbyt pre naše výrobky, môže nám zabezpečiť výrobný program pre mnohé naše podniky, čo by mohlo mať pozitívny a priaznivý odraz na sociálny priebeh ekonomickej reformy v našej krajine. To, že sa tam celý svet hrnie, je jasné. Môžeme teda profitovať aj na tranzite tovaru zo západných krajín do Sovietskeho zväzu. Môžeme odtiaľ aj naďalej pomerne výhodne získavať suroviny a môžeme tam nájsť, čo z hľadiska poľnohospodárov je v súčasnosti veľmi vážnym problémom, aj odbyt pre výrobky nášho poľnohospodárstva.
K predmetu mojej interpelácie. Vystupoval som tu s pozmeňujúcim návrhom k zákonu o majetku obci, ktorý sa týkal majetku, ktorý bol odňatý bývalej Komunistickej strane Československa. Tento pozmeňujúci návrh, ktorý by prisúdil majetok po bývalej KSČ obciam, neprešiel. Chcel by som v tejto súvislosti predložiť interpeláciu na vládu, akým spôsobom bude tento majetok, ktorý bol odňatý bývalej KSČ, vrátený ľudu. A žiadam vládu, aby Slovenskej národnej rade predložila informáciu, akým spôsobom sa bude s týmto majetkom narábať, komu sa prisúdi alebo bude prisúdený, akým právnickým a fyzických osobám a akou cestou, žiadam predložiť Slovenskej národnej rade komplexnú informáciu hneď po prebratí majetku poverenými orgánmi štátnej správy.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Ján Ľupták zo Strany demokratickej ľavice.
- 182 - Poslanec J. Ľupták:
Vážené predsedníctvo, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
dnešné moje vystúpenie by som chcel v prvom rade orientovať na uverejnený článok v Pravde dňa 15. marca 1991 pod názvom "Šok a ulica". Minister výstavby pán Dubníček presne analyzoval skutočnosť, v akej situácii sa stavebníctvo nachádza v skutočne radikálnej ekonomickej reforme. Pretože som stavbár, 25 rokov v stavebníctve zanechalo vo mne hlboký cit k tomuto povolaniu. Nie je mi jedno, že stavebné organizácie následkom šokovej terapie podľa scenára federálnej vlády môžu alebo musia absolútne skrachovať. V náväznosti na možný kolaps v stavebníctve dôjde k ohrozeniu existencie priemyslu, ktorý bezprostredne súvisí so stavebníctvom, napríklad nábytkársky, elektrotechnický, oceliarsky, chemický priemysel, ale i rad ďalších.
Na pôde parlamentu v mojich predchádzajúcich vystúpeniach som okrem kritického slova naniesol aj rad podnetných návrhov, na ktoré mnohí poslanci reagovali - dá sa povedať - škodoradostným smiechom. No dnes to už nevyzerá na smiech, je len na škodu. Problematika, ktorá v našom štáte nastane následkom nezamestnanosti, nie je riešená náhradnou výrobou, ale podporou nezamestnaným, čo si myslím, že pre ekonomiku štátu je tiež nákladné a pre samotných nezamestnaných ťažkým bremenom.
Väčšina stavebných organizácii je toho času v nepriaznivej ekonomickej situácii. Z toho zároveň vyplýva, že nesolventné stavebné štátne podniky nie sú schopné prispieť na stredné odborné učilištia, čím je výuka žiakov - učňov bezprostredne ohrozená. Opätovne sa obraciam na vládu, aby existencia učňovských škôl bola bezodkladne riešená. Odporúčam, aby učňovské školy boli financované tak, ako iné typy škôl. Veď i títo žiaci majú rovnaké práva ako žiaci iných typov škôl. V nich je záruka, že po ukončení učebného pomeru dobrou odbornou prácou vytvoria vysoké spoločenské hodnoty.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Dávam slovo poslankyni Mistríkovej.
Pán poslanec, my v Hydrostave sa nemôžeme dovolať toho, aby nám učilište nechali.
Poslankyňa Z. Mistríková:
Mám jednu krátku otázku na pána ministra vnútra. Pán premiér tu dnes povedal, že federálny minister vnútra neodovzdal žiadne kompetencie na slovenské ministerstvo vnútra. Prosila by som vás, či by ste mohli na túto otázku reagovať, pretože pokiaľ viem, z výrokov pána federálneho ministra vnútra vyplýva, že takmer všetky kompetencie, ktoré podľa kompetenčného zákona prejsť mali, už na Slovensko prešli, okrem ochrany objektov.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Prosím, pán minister vnútra.
- 184 - Minister vnútra SR Pittner:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
môžem s radosťou konštatovať, že práve asi pred štyrmi hodinami sme s federálnym ministrom vnútra telefonicky dohodli aj posledné prekážky, pokiaľ išlo o kompetenciu ochranky ústavných činiteľov. Bola nám daná kompetencia aj pokiaľ ide o ochranu tejto budovy, aj o ochranu budovy vlády. Nebola to záležitosť len ministra vnútra. Každý minister, žiaľbohu, má aj svoj aparát, ktorý je často poznamenaný určitou administratívnou zotrvačnosťou. Je tu ešte technický problém - počty, ale to už nie je až taký vážny problém, čiže po tejto stránke pán premiér zrejme túto informáciu ešte nemal.
Ďakujem vám. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Pán poslanec Ľupták má faktickú poznámku. Poslanec J. Ľupták:
Pán podpredseda, aj minule som tu vystupoval a pán podpredseda Kučerák reagoval takisto ako vy. Chcem povedať len toľko, že učilištia sú zadĺžené a ak podniky sú platobne neschopné, z čoho budú tieto učilištia žiť? Deti pôjdu na ulicu? To chcem tu počuť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec, plne s vami súhlasím. Opačne, len som to chcel priklincovať, že aj v opačnom prípade, keď to
chceme financovať, aj tak nám to nechcú prideliť. Takže rozpory sú tam obojstranné.
Ďalej vystúpi poslanec Horváth. Poslanec V. Horváth;
Vážená Slovenská národná rada,
chcel by som sa vyjadriť k trom bodom.
Cesta nášho premiéra do Sovietskeho zväzu s následným založením spoločnej banky bola, podľa mňa, v poriadku. Po zrušení bartrových obchodov so zahraničím, ak obe strany, ktoré sa na týchto obchodoch zúčastňujú, nemajú konvertibilnú menu, si musia urobiť zúčtovanie medzi sebou. A práve táto spoločná banka by mala byť cestou, ktorá toto zúčtovanie je schopná vykonať. Má to však jeden negatívny dopad. Myslím si, že je potrebné, aby si to naše podniky uvedomili. Pokiaľ si to nebudú vedieť uvedomovať, neviem, či má vláda nejaké páky, aby podniky prinútila k určitému zamysleniu sa. Ide totiž o to, že na tento trh skutočne chcú preniknúť aj iné západné firmy, a naše podniky, ak sme pre nich našli odbytištia, uspokoja sa tým, že tieto odbytištia majú. Ale o rok o dva tieto odbytištia môžu stratiť a už potom nám nepomôže žiadna spoločná banka, pretože naše výrobky by mohli byť nepredajné. Vyzývam preto podniky, aby nepoľavili v úsilí o hľadanie nového, efektívnejšieho výrobného programu.
Druhý bod, na ktorý by som chcel upozorniť, je rozhlas. Myslím si, že medzinárodné vysielanie Interprogram Praha je momentálne dosť pročeské. Náklady na toto vysielanie ovšem idú z dani poplatníkov a myslím si, že sa veľmi nepomýlim, ak poviem, že aj z našich dani. Keďže pri
schvaľovaní rozpočtov hájime záujmy poplatníkov, myslím si, že máme právo nejakým spôsobom vedieť, aké vysielanie a aké správy pretekajú týmto vysielaním. Správy, ktoré vysiela Interprogram Praha, sa nám zdajú byť dosť tendenčné. Počúvajú ich zahraniční Slováci, a nielen zahraniční Slováci, keďže toto vysielanie sa uskutočňuje aj v rozličných cudzích rečiach. Myslím si, že robia zlé meno u vlád iných štátov.
Tretí bod súvisí s podobnými vyhláseniami, ktoré tu už boli povedané. Ide i hovorcu prezidenta republiky pána Žantovského. Vyhlásenie, že Slovensko ide k národnému socializmu - a doslova som videl americké noviny, kde bolo napísané, že k fašizmu, je neseriózne. Pokiaľ to vyhlasoval starý režim, takého vyhlásenia nebral ani v demokratických štátoch nikto vážne. Ovšem pokiaľ to vyhlási hovorca hlavy štátu, ktorý si hovorí, že je demokratický, toto vyhlásenie nejde na ľahkú váhu a poškodzuje záujmy nielen Slovenska, ale i Slovákov v zahraničí, žiadam preto Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby zaslalo list na Kanceláriu prezidenta republiky s vyjadrením k tomuto vysielaniu.
Mám otázku aj na pána ministra Kňažku, aká reakcia na toto vyhlásenie pána Žantovského bola v zahraničí.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Nasleduje poslanec Hamerlík. Pripraví sa poslanec Filipp.
- 187 - Poslanec R. Hamerlík:
Vážená Slovenská národná rada,
vzhľadom na pokročilý čas som rozmýšľal, či sa mám ísť postaviť pred vás a predniesť to, čo som chcel pôvodne povedať, keby sa to bolo skončilo zavčasu. Ale vzhľadom na to, že viacerí predomnou vystúpili, prepáčte, ale musím povedať to, čo vám poviem.
V poslednom období náš výbor pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva chodil po vonku na poslaneckom prieskume. Boli sme v okresoch Svidník, Lučenec, Trebišov a Spišská Nová Ves. Z posledného miesta sme sa vrátili dnes ráno, takže mám také čerstvé dojmy, že som v noci ledva spal. Ide o postavenie niektorých Rómov u nás. V niektorých lokalitách, nebudem pre krátkosť času zabiehať do detailov, sme videli prípady, ako sa to nemá riešiť. Videli sme zdevastované činžiaky, krásne poschodové panelové byty, na ktoré by každý, aj hocikto z nás, mohol byt pyšný, keby taký mal. čiže tak sa tá otázka riešiť nemôže a nemá.
Včera sme boli v dvoch osadách, kde sme videli brlohy. A videl som bezmocné oči, tie detské tváre, ktoré od nás niečo očakávali, že im nejakým spôsobom pomôžeme. Počuli sme slová starostu, že nemá peniaze na vyriešenie týchto veci. Mohol som to napísať, ale neviem, na koľko listov by som to bol napísal, a nakoniec ani neviem, na koho by som to adresoval, či ministrovi financií, či predsedovi vlády. Treba tým ľuďom, ktorí si to zaslúžia, potrebujú, nejakým spôsobom pomôcť z bezvýchodiskovej situácie, lebo nikto im nepomôže. Prosím vás, urobme niečo. Už som povedal, že v noci som veľmi zle spal, lebo sa mi stále objavovali tie bezmocné tváre, tie oči, tak som prišiel
na jedno riešenie. Náš výbor ešte o tom ani nevie, lebo som to nemal B kým konzultovať. Je jedno riešenie - veľmi rýchla pomoc, lacná, najlacnejšia pomoc, ako sa to dá vôbec urobiť.
Niektoré podniky u nás, ako ZIP a rôzne iné panelárne trpia nedostatkom zákaziek na prácu. Netreba stavať žiadne prepychové byty s luxusným vybavením. Stačí takmer obyčajná betónová garáž, namiesto vrát tam dať dvere a okno. Možno je to niekomu smiešne. Tým, ktorým sa to nepozdáva, máme možnosť pomerne lacno cestovať, choďte sa pozrieť a potom podporíte môj návrh dať zákazku týmto panelárňam. Bol som už s nimi dnes v styku, konkrétne so ZIP, s odborníkmi. Vedia urobiť 3x5 metrovú panelovú bunku, obytnú, suchú, hygienicky udržiavateľnú, ktorá sa dá aj izolovať. Takáto bunka sa dá urobiť za 25 tisíc korún. Veľa ľudom by sme pomohli, keby sme urobili nejakých tisíc, desaťtisíc. Oni potrebujú pomoc okamžite.
Prosím vás, podporte to nejakým spôsobom. Z tých rezerv, čo vláda má, možno sa takýto malý peniaz nájde.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prihlásil sa pán minister Kňažko, potom pán poslanec Filipp.
Minister medzinárodných vzťahov SR M. Kňažko:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
prepáčte, že sa vrátim ešte krátkou poznámkou k vystúpeniu podpredsedu vlády pána Ondruša. Nebojte sa, nebudem odpovedať na invektívy, na ničím nepodložené tvrdenia, na silné slová, ktorým chýba obsah. Chcel by som upozorniť iba na to, že tento prejav mal formu nekrológu, ako keby hovoril o niekom, kto tu už nie je, kto už svoj život skončil, kto sa v tej práci zničil, kto sa precenil, skrátka už tu nie je. Ale som pevne presvedčený, že srdcová slabosť premiéra pominie a opäť sa vráti medzi nás.
Ešte by som chcel poukázať na jednu zdanlivú maličkosť. Predsedníctvo slovenskej národnej rady poverilo výbory, aby skúmali, aby prešetrovali, aby sa snažili objektivizovať skutkový stav veci a potom možno bude vynesený nejaký rozsudok. Pán Ondruš k tomu nepotreboval fakty, on už odsúdil niekoho skôr, ako tieto komisie skončia svoju prácu. To je tak trochu svedectvom systému práce mojich bývalých kolegov a priateľov.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR J. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Filipp. Pripraví sa poslanec Brestenský.
Poslanec J. Filipp;
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
dovoľte, aby som sa pripojil k tomu zbožnému želaniu pána poslanca Hamerlíka, aby som to zároveň doplnil, že by sa dali na tieto účely využiť prostriedky, ktoré sa plánujú ako vládne programy na prekonávanie problémov s nezamestnanosťou. Ak sa nemýlim, je to zhruba až okolo 16
mld korún, takže by sa dali účelne využiť aj na zabránenie nezamestnanosti a zároveň na vybudovanie takýchto snáď nedôstojných, ale predsa len čiastočne riešiacich tento katastrofálny problém, ktorý nám zostal po predošlej vláde, ktorá pred svetom hovorila, že všetko je u nás bezozvyšku vyriešené.
Dovoľte ďalej, aby som sa obrátil na pána ministra vnútra, na pána generálneho prokurátora, ktorí, ako viem, vyšetrujú incidenty okolo návštevy pána prezidenta 14. marca na mítingu v Bratislave. Bol by som rád, keby nás mohli informovať, či zaviedli vyšetrovanie alebo vyšetrujú rozvesovanie plagátov po východnom Slovensku, v Košiciach a v ďalších mestách, kde bol napádaný, ohováraný predseda vlády pán Mečiar, že chystá komunistický puč v spolupráci s KGB a podobne. Je to takisto napadnutie ústavného činiteľa, ohováranie a teda treba túto činnosť vyšetrovať. Možno, že nejaké údaje o osobách, ktoré tieto plagáty tlačili a vyvesovali, by sme vedeli podať.
Chcem sa ďalej opýtať, či začali vyšetrovanie invektív, urážok, ohováraní pána Žitného a ďalších, ktoré boli adresované na pána premiéra v časopise Echo, i v českých časopisoch, pretože takisto ide o urážku ústavného činiteľa a myslím, že z vlastnej moci, bez toho, aby ich niekto o to požiadal, už toto vyšetrovanie mali začať.
Ďalej by som sa chcel opýtať pani poslankyne Mistríkovej, či je propagáciou Slovenska, keď časopis Echo s týmito surovými urážkami ústavných činiteľov rozdávala včera a predvčerom po desiatkach kusov poslancom Českej národnej rady na stretnutí výboru kultúry a vzdelávania s českým výborom pre kultúru a sociálne záležitosti.
Keďže ekonomická reforma u nás úspešne napreduje, najmä astronomickým zvyšovaním cien, úspešne postupuje aj
tým, že sa rozpadá výroba, budú sa zatvárať strojárske podniky, rozpadlo sa už - zdá sa mi - stavebníctvo, pripravuje sa dokonalý rozpad poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, prosil by som aspoň tu prítomných pánov ministrov, pána ministra Dubnička, ako vidia budúcnosť týchto rezortov, teda v stavebníctve, potravinárstve atď., aby náš ľud nakoniec hladný, utrápený, s motykami, s lopatami nešiel tieto veci riesiť sám.
Prosím aj pána ministra kontroly, ako sa oni orientujú v tejto oblasti, čo toto ministerstvo urobilo vo svojej oblasti vo vzťahu k cenám, k ich rastu u takých štátnych monopolov, ako je š. p. Zdroj, pripadne spotrebné družstvo Jednota atď.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Prihlásil sa pán minister Pittner. Pripraví sa poslanec Brestenský.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
keďže pán poslanec chce priamu odpoveď, poviem to, čo teraz viem povedať. Pokiaľ ide o incident, ktorý vznikol 14. marca, za okolností, ktoré samy osebe nie sú jednoznačné, chcem povedať, že bol utvorený vyšetrovací tím za účasti generálneho prokurátora českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, generálneho prokurátora Slovenskej republiky a prezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorí celú túto udalosť vyšetrujú. V súvislosti s tým by som chcel zároveň povedať, že z Kruhov okolia pána prezidenta zatiaľ polícia Slovenska dostala len ústne poďakovanie za to, akým spôsobom sme sa zhostili svojej úlohy pri tomto incidente. Mam informáciu, že táto činnosť polície Slovenska má byť ohodnotená aj písomným vyjadrením.
Pokiaľ ide o plagáty na východnom Slovensku, dostal som práve včera dva z týchto plagátov - jeden, ktorý sa dotýka priamo obviňovania premiéra Mečiara a ministra Kňažka. Ministrovi Kňažkovi som na jeho vyžiadanie tento plagát odovzdal a podľa jeho ústnej informácie zvažuje možnosť podania trestného oznámenia.
Pokiaľ ide o článok pána redaktora žitného v časopise Echo, podal som podnet prokuratúre na preskúmanie toho, či nejde o trestný čin hanobenia ústredného orgánu štátnej správy. Dnes som rozprával s pánom redaktorom žitným. Môj osobný dojem je, že pravdepodobne naozaj som mal pravdu, keď som minule konštatoval, že ide zrejme o mladého neskúseného novinára, ktorý mal ten najlepší úmysel, ale ako sa to v tej slovenskej pesničke spieva: "Mieril na líšku a trafil Marišku" /smiech, potlesk/. Takže z tohoto hľadiska vec bude vyšetrovaná, predpokladám, že prokuratúra zaujme k tomu stanovisko.
Keď už mám slovo, chcel by som povedať jedno. Vážení páni poslanci a pani poslankyne, situácia naozaj nie je až natoľko komická, ako to vidíme navonok, na povrchu. Nezabúdajme, že žijeme historickú chvíľu, že naozaj tu ide o všeličo. Preto buďme múdri a buďme triezvi. Nebezpečenstvo tu existuje a je vážne. Len niekto by nám chcel podstrkovať indície tohto nebezpečenstva tým smerom, ktorým ono nepôsobí. Preto je potrebné, aby sme na druhej strane zase neupadli do druhej krajnosti, do typickej podozrievavosti.
Jestvujú zápasy, určité hnutia, a nehovorím teraz len ako optimista, ale zároveň ako človek, ktorý má z tejto oblasti určité skúsenosti. Ak zostaneme pri rozume, ak neurobíme politické chyby, všetko toto nebezpečenstvo pominie.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Faktickú poznámku má pán poslanec Filipp. Poslanec J. Filipp:
Vážené dámy, vážení páni,
dovoľte mi faktickú poznámku. Počas môjho prejavu Česko-slovenský rozhlas - mám informácie z Česko-slovenskej tlačovej kancelárie - prerušil vysielanie, takže vlastne naši občania sa nedozvedeli, že tu bol podaný návrh na trestné stíhanie pána žitného a neznámych autorov plagátov, ktoré ohovárali ústavných činiteľov.
Pokiaľ je potrebné, aby niekto podal podnet na trestné stíhanie, zdá sa mi, že ho potrebujete, prosím vás, v oboch prípadoch týmto žiadam, aby bolo trestné stíhanie pre urážku ústavných činiteľov začaté.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Slovo má pán minister Dubníček. Pripraví sa poslanec Brestenský.
- 194 - Minister výstavby a stavebníctva SR J. Dubníček:
Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, dámy a páni,
pán poslanec Filipp ma svojou iniciatívou a celkom prirodzenou poslaneckou zvedavosťou vyzval k tomu, aby som mu odpovedal na základnú otázku - ako vidím ako človek poverený riadením rezortu stavebníctva jeho perspektívu v týchto chvíľach a v najbližšom období. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Stavebníctvo na rozdiel od moderátorov a stratégov zmeny ekonomickej reformy z bývalej totalitnej na ekonomiku trhovú je principiálne postavené na konjunktúre stavebníctva. Klausovci si zvolili systém vytvoriť z 15 miliónov občanov, vytvorením priestoru pre tzv. šokovú ekonomiku, laboratórium s pokusnými králikmi bez toho, aby povedali, koľko z tých 15 miliónov pokusných králikov zajtra prežije po prvé v českej republike a po druhé v Slovenskej republike. /Potlesk. /
Je to naozaj kľúčová otázka, pretože konjunktúra stavebníctva je kdesi v prognostických úvahách zavesená na nebeskú klenbu /smiech a potlesk/, kde mohli existovať iba bulharské konštanty a nikdy v živote nebolo schopné kontrolné riešenie, koľko škôd alebo teoretických osohov takáto ekonomická súvaha prinesie. Laboratórium - to nehovorím prvýkrát. Chcel by som, aby som toto slovo použil posledný krát, pretože ako človek, jeden z 23 v slovenskej vláde, zodpovedný prinajmenšom za 5 miliónov duši, ktoré žijú v Slovenskej republike, a zajtra budú mať krajec chleba alebo nie, túto osobnú zodpovednosť naozaj cítim. Jednoducho takúto politiku, pokiaľ budem členom vlády, pripustiť nesmiem a nemôžem. /Potlesk. /
Svoje názory som interpretoval pri každej príležitosti, či už to bolo na zasadnutiach vlády Slovenskej republiky, v hospodárskej rade alebo v tzv. rade pre ekonomických ministrov vlády Slovenskej republiky, v Prahe môj hlas - vzdialený predsa len veľkou vzdialenosťou - dodnes počutý nemohol byť /smiech/. Ale nebol počutý ani na tých pár centimetrov alebo metrov v týchto kolégiách ekonomických ministrov, ani vo vláde tak, ako by sme si všetci želali. Hazard, ktorý sa tu hrá, je prinajmenšom otázkou principiálnej nezodpovednosti. Pretože ak dnes musíme konštatovať, že Slovenská republika, a teda aj rezort, ktorý riadim, má viac ako dvojnásobok nezamestnaných ako rezort v českej republike, ak dnes priemerný zárobok je výrazne vyšší v Českej republike ako v Slovenskej republike, my, ktorí sme zodpovední za ekonomiku a prežitie Slovenska, musíme si uvedomiť, že tu sú zásadné disproporcie v schopnosti týchto dvoch národných ekonomik obstáť, prežiť, alebo skrachovať. A to už nie je len otázka tých 23 mužov, ktorí túto zodpovednosť s vašim zvolením a z vôle ľudu, ktorý nás volil, máme brat na seba. Je to otázka podstatne vážnejšia, pretože sa netýka len tých 23, ale týka sa rovnako aj ďalších, ktorí si uzurpujú právo rozhodovať o perspektívach a budúcnosti Slovenskej republiky z pražského centra. A to už nie je otázka len pozícií vlády Slovenskej republiky a jej zodpovednosti, ale zodpovednosti, ktorú v týchto chvíľach, napriek prijatému a deformovanému kompetenčnému zákonu stále má povinnosť niesť federálna vláda a tí, ktorí ju riadia.
Problém, ktorý tu nastolil pán poslanec Filipp, je nielen otázkou stavebníctva. V úvodných slovách som povedal, že ak stavebníctvo v jednom štáte alebo v rámci dnes kvázi federálneho štátu rieši ekonomické problémy, rozhodne diktuje a bude diktoval vždy konjunktúra v stavebníctve. A tá tu - aspoň v Slovenskej republike - už dlhé mesiace neexistuje. Ani nemôže. Teda treba si jasne uvedomil, že odvetvové ekonomiky môžu nastúpil cestu konjunktú-