navrhovanej novely zákonov hrozí riziko, že pre vedenie obci a miest schodnejšou cestou než zvyšovanie podnikateľskej iniciatívy alebo obmedzovanie neúčelových výdavkov sa môže stať cesta zvyšovania miestnych daní a miestnych poplatkov, ktorými sa táto váha bremena obce prenesie na obyvateľstvo bez toho, aby sa mohlo proti tomu brániť.
Náznaky možnosti takéhoto vplyvu v zásade sú. Rozdelením štátnej správy a miestnej samosprávy z činnosti bývalých národných výborov sa napríklad odčlenili najpracnejšie a najmenej vďačné činnosti - školstvo, sociálna sféra, vodárne a kanalizácie, pamiatková ochrana, životné prostredie, teda asi dve tretiny pôvodného rozsahu činnosti. No počet pracovníkov správy miest sa výrazne neznížil a počet draho platených vedúcich pracovníkov sa dokonca nezriedka i zvýšil. I tieto náklady sa premietajú do ekonómie chodu vedenia mesta a obce a občania - daňoví poplatníci tento stav po dobu funkčného obdobia nemajú možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť. Naše zákony totiž pamätajú na voľbu i odvolanie prezidenta, na menovanie a odvolanie federálnej vlády i národných rád, na voľbu poslancov Federálneho zhromaždenia i národných rád, aj ich odvolanie a vypísanie konania nových parlamentných volieb, no na mechanizmus možnej výmeny našich mestských a miestnych "konšelov a richtárov" naše zákony nepamätali. Škoda, že i k tomuto problému v čase prípravy týchto zákonov neodzneli žiadne podnety a žiadne podnety k tejto problematike neprišli ani zo strany Združenia miest a obci. V Bratislave v stredoveku zlého mestského konšela údajne odniesol čert a zostala po ňom iba podobizeň namaľovaná vedľa arkieru na starej radnici. V súčasnosti je takéto riešenie asi málo pravdepodobné. A toto je problematika, ku ktorej sa bude treba niekedy v budúcnosti vrátiť, pretože počas štvorročného funkčného obdobia možno doviesť obec, mesto k rozkvetu, aj prosperite, ale takisto k úpadku a biede, a to bez
možnosti ovplyvnenia vývoja občanmi, voličmi a daňovými poplatníkmi.
Napriek vysloveným pripomienkam a miernej skepse odporúčam predložený návrh zákona - tlač 103 prijať, pričom sa osobne prihováram za variant číslo II.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Hofbauerovi. Udeľujem slovo pánovi poslancovi Brndiarovi.
Poslanec I. Brndiar:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
pani poslankyne a páni poslanci,
zo spoločnej spravodajskej správy ste sa dozvedeli, že výbor pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva odporučil variant I, pričom ostatné výbory odporučili prijať variant II. Problém sme vo výbore podrobne rozoberali a teraz je na mne, aby som vysvetlil postoj tohoto výboru. Pán poslanec Lacko uviedol, že variant číslo I má menej demokratické prvky ako variant číslo II. Skutočnosť je taká, že v zákone č. 360/1990 Zb. o obecnom zriadení sa hovorí o hlasovaní občanov, aj o petícii. V § 11, ktorý má názov Obecné zastupiteľstvo, v ods. 4 sa hovorí: "Obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľstva obce, ak ide o návrh... " a pod písmenom c/ "petície skupiny obyvateľov obce v počte 20% všetkých oprávnených voličov". Teda v prípade, že 20 % občanov sa rozhodne, že chce, aby sa čosi v obci zmenilo, stačí dať petíciu.
Druhý prípad je, keď obecné zastupiteľstvo sa nevie alebo nechce rozhodnúť a toto rozhodovanie prenesie na občanov hlasovaním. O tom sa hovorí v ods. 5, 6 a 7. Prečítam aspoň ods. 6: "Obecné zastupiteľstvo môže vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce aj pred rozhodnutím o ďalších dôležitých veciach" a v ods. 7 sa popisuje, ako sa posudzuje výsledok tohto hlasovania. Takže aj variant číslo I umožňuje hlasovanie, umožňuje použitie petície. Podľa nášho názoru, podľa názoru členov výboru pre národnosti, sa nám zdá byt variant I rovnocenný s variantom II, akurát že zákon je písaný jednoduchším spôsobom. Ak sa rozhodneme pre variant číslo II, praktický výsledok je úplne rovnaký. Vo výbore sme preberali situáciu, že obecné zastupiteľstvá sú aj v malých obciach, kde nie je skupina právnikov a poviem to úprimne, variant II je písaný kostrbatým právnickým jazykom. V tom bol celý problém.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Brndiarovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Filipp.
Poslanec J. Filipp:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, vážené dámy a páni,
dovoľte mi predniesť niekoľko poznámok, ktoré sú vlastne výhradou k tejto novele zákona. V správe pani podpredsedníčky i v správe pána navrhovateľa sme počuli, že jedným z dôvodov, prečo treba predkladanú novelu prijať je, že obyvatelia by si vari sami pre seba neodhlasovali miestne dávky a miestne dane. K tomu poznamenávam, že títo obyvatelia zvolili tento zákonodarný zbor, títo obyvatelia
zvolili svoje miestne parlamenty, svoje miestne vlády. A my ich takto podceňujeme? Skôr priznajme, že predošlý zákon bol vlastne legislatívnym zmätkom, pretože ako Kancelária Slovenskej národnej rady, i ďalší upozorňovali, že v tomto zákone sú rôzne rozpory. Vtedy sa na to nebral ohľad a dnes pochybujeme o našom národe, o našom ľude? Preto sa vyslovujem proti prijatiu tejto novely.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Filippovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?
/Nikto. /
Vyhlasujem rozpravu o siedmom bode programu za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť pani podpredsedníčka Keltošová?
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Nie. Podpredseda SNR H. Zemko;
Ďakujem, žiada si slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Lacko?
Poslanec E. Lacko: Nie.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pristúpime k hlasovaniu. Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, ktorí sa zdržujú mimo rokovacej miestnosti, aby sa urýchlene vrátili do sály.
Pán poslanec Lacko navrhol, aby sme v zmysle toho, že 8 výborov schválilo alternatívu II, hlasovali o tejto alternatíve. Ak by sme mali o nej hlasovať, musíme najskôr hlasovať o doplňujúcich návrhoch.
Poslanec E. Lacko:
V podstate ide o to, aby po referende obecné zastupiteľstvo nemohlo výsledky referenda okamžite zmeniť. Je tam minimálne ročná lehota. Ako najvyššia autorita je tu referendum.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Prosím pána spravodajcu, aby prečítal presné znenie tohoto návrhu.
Poslanec E. Lacko:
V článku l doplniť bod 5 za doterajší bod 4, ktorý by znel takto: "Ak sa hlasovaním obyvateľov obce podľa predchádzajúcich odsekov rozhodlo o zrušení v obci už zavedenej miestnej dane alebo miestneho poplatku, pripadne o tom, že sa vyrubovanie takejto dane alebo vyberanie takéhoto poplatku v obci nezavedie, môže miestne zastupiteľstvo o zavedení takejto miestnej dane alebo miestneho poplatku vo svojej pôsobnosti rozhodnúť až po uplynutí jedného roka odo dňa, kedy sa miestne referendum uskutočnilo. "
- 399 - Podpredseda SNR M. Zemko:
Faktickú poznámku má pán poslanec Galanda. Poslanec M. Galanda:
Dovoľujem si upozorniť prítomných kolegov a kolegyne, že máme pred sebou návrh zákona a spoločnú spravodajskú správu, v ktorej sú dve alternatívy. Najprv musíme schváliť jednu alebo druhú alternatívu a až potom prichádza do úvahy všetko ostatné.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Na základe toho, že väčšina výborov odporúčala druhú alternatívu, budeme hlasovať o druhej alternatíve.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 92 poslancov. /
Kto je za druhú alternatívu novelizácie zákonov?
/Za návrh hlasovalo 77 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. /
Konštatujem, že sme prijali druhú alternatívu navrhovaného zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony Slovenskej národnej rady v tom zmysle, ako je to vymenované v návrhu.
Teraz prikročíme k doplňujúcim návrhom. Pán poslanec Lacko predniesol svoj prvý návrh týkajúci sa doplnenia tejto alternatívy.
Poslanec E. Lacko:
Tento návrh sa týka práve prijatej druhej alternatívy.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Faktickú poznámku má pán poslanec Majer. Poslanec J. Majer:
Ešte by som k návrhu dodal: "pokiaľ sa neuskutočni nové referendum".
Podpredseda SNR M. Zemko:
Návrh odznel, musíme o ňom hlasovať. Rozprava skončila.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 92 poslancov. /
Kto je za návrh pána poslanca Lacku?
/Za návrh hlasovalo 47 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. /
Konštatujem, že návrh pána poslanca Lacku bol prijatý.
Keďže ďalšie doplňujúce návrhy neboli, dávam hlasovať o návrhu zákona ako celku v jeho druhej alternatíve s doplnkom, ktorý sme prijali.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
/Prezentovalo sa 96 poslancov. /
Kto je za návrh zákona s prijatým doplnkom?
/Za návrh hlasovalo 86 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. /
Zisťujem, že sme návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady schválili.
/Potlesk. /
Vyhlasujem teraz hodinovú prestávku. /Po prestávke. / Podpredseda SNR M. Zemko:
Pokračujeme v rokovaní. Prosím, aby sme sa prezentovali.
Konštatujem, že sme uznášaniaschopní a môžeme pristúpiť k ôsmemu bodu programu, ktorým je
Správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 15. februára až 6. marca 1991.
Správu ste dostali ako tlač 105.
Má niekto z vás otázky, alebo sa chce niekto k správe vyjadriť?
Konštatujem, že nikto.
Dávam teda hlasovať o návrhu na uznesenie, ktoré máte v predloženom materiály.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 85 poslancov. /
Kto je za predložený návrh uznesenia?
/Za návrh hlasovalo 82 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. /
Zisťujem, že sme vzali so súhlasom na vedomie správu o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady.
Deviatym bodom programu sú
Odpovede na interpelácie a otázky poslancov.
Máte predložený materiál, ktorý obsahuje písomné odpovede na interpelácie poslancov Slovenskej národnej rady Antona Hrnku a Jána Petku prednesené na 8. schôdzi Slovenskej národnej rady.
Prosím poslancov Antona Hrnku a Jána Petku, aby sa vyjadrili, či odpovede na interpelácie považujú za dostačujúce.
Zisťujem, že ani jeden z menovaných poslancov nie je prítomný.
Podľa rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady k odpovedi na interpeláciu možno konať rozpravu. Pýtam sa, či k odpovediam na interpelácie máme otvoriť rozpravu. Dávam o tom hlasovať.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 86 poslancov. /
Kto je za otvorenie rozpravy?
/Za návrh hlasovalo 27 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. /
Konštatujem, že rozpravu k odpovediam na interpelácie neotvoríme.
V zmysle rokovacieho poriadku máme k odpovediam na interpelácie zaujať stanovisko uznesením. Odporúčam aby sme prijali uznesenie tohto znenia:
"Slovenská národná rada súhlasí s odpoveďami ministra vlády Slovenskej republiky Milana Kňažku na interpelácie poslancov Antona Hrnku a Jána Petku prednesené na 8. schôdzi Slovenskej národnej rady. "
Dávam o tomto návrhu hlasovať.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 86 poslancov. /
Kto je za návrh?
/Za návrh hlasovalo 55 poslancov. /
Kto je proti?.
/Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. /
Zisťujem, že sme schválili uznesenie k odpovediam členov vlády na interpelácie poslancov.
Pýtam sa členov vlády, či budú na interpelácie a otázky poslancov z 11. schôdze odpovedať teraz, alebo v zmysle rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady zašlú odpovede písomne.
O slovo žiada pá minister Džatko. Minister poľnohospodárstva a výživy SR M. Džatko:
Vážený pán podpredseda,
vážené poslankyne, poslanci,
vážení členovia vlády Slovenskej republiky,
pretože sme svedkami stupňujúcich sa obáv o naše poľnohospodárstvo až do takej miery, že niektorí dokonca predpovedajú kolaps, dovoľte, aby som využil túto príležitosť a pokúsil sa sumárne, veľmi stručne odpovedať na celý rad oprávnených, menej oprávnených a žiaľ, aj neoprávnených otázok a pripomienok, či už zo strany poslancov alebo aj ostatných.
Na minulom zasadaní Slovenskej národnej rady ma pán poslanec Varjú požiadal, aby som podal písomnú správu o stave nášho poľnohospodárstva, pochopiteľne aj s vysvetlením, či a do akej miery sú naše koncepcie a predstavy jasné. Ubezpečujem vás, a najmä pána poslanca, že takýto materiál by som bol zákonite predložil aj bez interpelácie, lebo to chápem ako samozrejmú povinnosť každého ministra. Preto budem rád, ak si nájdeme viac času na tvorivú diskusiu v poľnohospodárskej komisii, a tu predstúpime viac-menej už len s výsledkami rokovaní resp. s návrhmi.
Materiál podobného charakteru, ktorého sa dožaduje pán poslanec Varjú, je v konečnej verzii pripravený a bude prerokúvaný v Hospodárskej rade vlády Slovenskej republiky. Nehľadiac na to, aké stanovisko k tomuto materiálu záujme hospodárska rada, nemôžem nepovedať, že sa tento materiál môže aj nesprávne interpretovať ako dôkaz toho, že v našom poľnohospodárstve máme nie málo a skutočne veľmi komplikovaných ťažkosti. Lenže aj tu je podstata otázky, či chceme riešiť tieto problémy konfrontáciou alebo konštruktívnym dialógom, či je to alibizmus, alebo povinnosť. Dovoľte, aby som veľmi krátko poukázal na niektoré hlavné problémy. Sú to:
1. znížená spotreba potravín, a s tým súvisiaci prebytok najmä mlieka, hovädzieho mäsa a hydiny,
2. neúmerné zvyšovanie cien základných vstupov,
3. reštrikčná úverová politika a insolventnosť podnikov a
4. nízka adaptabilita nášho poľnohospodárstva najmä na Slovensku rýchlo sa prispôsobiť trhovým podmienkam.
Na principiálnu otázku, či a do akej miery si náš štát poľnohospodárstvo váži a chráni, odpovedám: viete veľmi dobre, že do poľnohospodárstva sme schválili celkovú sumu dotácii 10, 4 miliárd, z toho na trhovú či cenovú reguláciu 2, 3 mld korún. Áno, treba povedať, že táto suma je podstatne nižšia ako bola v minulom roku, a najmä v predchádzajúcich rokoch, keď ceny poľnohospodárskych výrobkov boli dotované formou diferenčných príplatkov.
Na veľmi často zdôrazňovanú otázku špecifických podmienok Slovenska môžem veľmi smelo odpovedať a argumentovať, že sme na základe celoštátne dohodnutých zásad vypracovali osobitný slovenský variant ekonomickej reformy v poľnohospodárstve a že v subvenčnej politike sa v plnej
miere uplatňujú diferencované sadzby podľa produkčného potenciálu konkrétnych územných jednotiek. Príklad: na jeden kus priemerného ročného stavu kráv na južnom Slovensku, čiže v dobrých podmienkach, je subvencia od 500 do 2 000 korún, kým v severných oblastiach Slovenska, čiže tam, kde je viac ako 60 % trvalých trávnych porastov, je subvencia na jednu kravu 4 až 5 tisíc korún. U bahníc je rozpätie subvencie od 300 do l 200 korún, podľa diferencovaných prírodných podmienok. V rámci systémových subvencii na reštrukturalizáciu výroby sa poskytujú subvencie od 300 až po 4 500 korún na jeden hektár, zase v závislosti od produkčno-ekonomických podmienok daného regiónu.
Vo výrobe obilnín sa neočakáva podstatnejší pokles, čiže nižšia produkcia ako 4 mil. ton, čo v plnej miere kryje požiadavky na zásobovanie obyvateľstva a živočíšnej výroby. Zatiaľ sa, žiaľ, očakávajú nižšie plochy kukurice na zrno o 25 tisíc hektárov a zníženie plochy cukrovej repy o 7 tisíc hektárov z dôvodov výrazného zvýšenia cien agrochemikálií a nafty. Tu musíme jednoznačne povedať, že v produkcii cukru nebudeme sebestační a že už v tomto roku budeme musieť doviezť cca 90 tisíc ton cukru. Na trhu potravín je veľký prebytok hovädzieho mäsa a mlieka. U dobytka je to prebytok cca 70 tisíc ton, u mlieka 200 až 250 miliónov litrov. Je to spôsobené tým, že len v januári sa znížila spotreba mlieka o cca 33 %, masla o 47 %, syrov až o 53 %. Dodávky mäsa do trhových fondov boli nižšie o 36 %. Sklady sú preplnené. Preto sme museli oproti pôvodným úvahám okamžite uvoľniť fond cenovej regulácie a začať dotovať nákup hovädzieho mäsa a takisto aj nákup mlieka. Pochopiteľne, že výdavky z tohoto fondu trhovej regulácie sú veľmi vysoké. V súčasnosti pre túto akciu sa počíta s viac ako 385 miliónmi. Áno, treba jednoznačne povedať, že sa prejavujú aj tendencie zahraničnej konkurencie a preto normálnou, legálnou cestou konzultujeme s príslušnými orgánmi federálnej vlády o prijatí dočasných opatrení na zvýšenú ochranu tuzemskej produkcie v niektorých, u nás prebytkových výrobkoch.
Dostal som otázku, či sa u nás budujú sklady pre potraviny z EHS. žiaľ, musím sa usmiať. To som nikdy nepočul. Skutočne to nie je podložené. Ale musíme si jednoznačne povedať, že sa v jeseni naplnili sklady mnohých, ktorí chceli zbohatnúť a toto teraz jednoznačne cítime. Je tu skutočne nové nebezpečenstvo vo finančnej situácii niektorých poľnohospodárskych podnikov, v sekundárnej insolventnosti a v tomto prípade boli vykonané konkrétne kroky. Ako viete, ste informovaní, že na úrovni federálnej vlády sa riešila otázka odľahčenia trvalé sa obracajúcich zásob.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
predvčerom som sa zúčastnil na prijatí zástupcov poľnohospodárov u pána prezidenta, kde sa diskutovalo predovšetkým o novom zákone o pôde. Tu dovoľte, aby som opakoval to, čo som povedal aj u pána prezidenta.
1. Každému má byť vrátené to, čo mu zobrali, vrátane živého a mŕtveho materiálu a každý sa môže slobodne rozhodnúť, či bude hospodáriť sám, alebo kolektívne, či pôdu predá alebo ju dá do prenájmu. Úlohou štátu je kontrolovať, aby bola splnená zásada, že poľnohospodárska pôda sa má využívať len na poľnohospodárske účely.
2. Družstvá majú svoju budúcnosť a perspektívu, ale majú sa pretransformovať na družstvá podielnikov a majú byt formované na demokratickom princípe.
K otázke podielov opakujem, že všetky koaličné strany a hnutia sú za spravodlivé rozdelenie majetku na
základe objektívneho výpočtu podielu tak pôdy, ako aj práce a kapitálu. A v tejto súvislosti by som chcel aj odpovedať na otázku, či vôbec vieme, koľko má mat farmár hektárov, aby bol rentabilný a vôbec či je nám jasná koncepcia. Na takéto otázky odpovedám: tu nikto nikoho nenúti, každý je slobodný vo svojom rozhodovaní a má sa rozhodnúť podľa svojich konkrétnych podmienok. V subvenčnej politike je jasné, že podporujeme aj súkromne hospodáriacich roľníkov. Informujem vás, že dodnes bolo podaných 35 tisíc žiadosti o vrátenie pôdy na výmere 52 tisíc hektárov. I keď sú to malé výmery, nemáme právo nepodporovať tento vývoj. Informujem vás, že viac ako 647 žiadateľov chce pôdu využívať ako hlavný zdroj výživy. Nie je to veľa, ale domnievam sa, že k týmto procesom premeny v poľnohospodárstve máme pristupovať tak, ako sme si to zaumienili v našich programoch. Sme za zrovnoprávnenie všetkých foriem vlastníctva a sme za to, aby sme vytvorili také podmienky, aby sme u nás vyrábali dostatočné množstvo, ale vysoko kvalitných a na sortiment bohatých potravín pre všetkých obyvateľov našej republiky.
/Potlesk. / Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi ministrovi Džatkovi. O slovo sa prihlásil pán minister Kňažko.
Minister medzinárodných vzťahov SR M. Kňažko:
Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,
dovolil by som si pár poznámok k interpelácii pánov poslancov Ondruša a Chmelu týkajúcej sa diplomatických
miest v zahraničí. Túto interpeláciu považujem tak trochu za nepriame obvinenie, že hádam som sa pokúsil o svojvoľné delenie sveta a takým spôsobom, aby som mohol na základe tejto štatistiky poukázať na negatívnu politiku vo vzťahu k Slovensku týkajúcu sa rozdeľovania miest diplomatov zo Slovenskej republiky v zahraničí. Rád by som teda podotkol, že nie ja som vymyslel delenie štátov sveta z hľadiska priority. Ide tu o bežné, svetom uznávané preferencie v diplomatickej praxi.
Existuje totiž sedem najbohatších štátov sveta. Sú to Spojené štáty americké, Kanada, Japonsko, Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Tieto štáty sa pravidelne stretávajú na úrovni hláv štátov a určujú základy svetovej politiky, ekonomiky. Sú to teda centrá politickej, ekonomickej a finančnej moci sveta. Okrem toho v Taliansku ešte sídli hlava katolíckej cirkvi. To je teda tých sedem štátov. Tým ôsmym štátom je Čína, pretože je to štát s najväčším počtom obyvateľov na svete a okrem toho je stálym členom Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov. Deviatym štátom je Belgicko, skôr by som povedal jeho hlavné mesto Brussel. Brussel môžeme považovať z istého hľadiska za hlavné mesto Európy. Sídli tam Európske hospodárske spoločenstvo, sú tam európske spoločenstvá, je tam NATO, striedavo so Strassbourgom tam zasadá Európsky parlament. Takže kto by k týmto deviatim štátom chcel pripojiť ešte Holandsko, alebo v tomto zmysle sa chcel ospravedlniť Rakúsku, prejavuje tým iba akúsi základnú neznalosť v oblasti zahraničnej politiky.
Ďakujem. /Potlesk. /
- 410 - Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi ministrovi Kňažkovi. O slovo sa prihlásil pán minister Kováč.
Minister financií SR M. Kováč:
Vážené predsedníctvo, vážené poslankyne, vážení poslanci,
dovoľte mi, aby som odpovedal na interpelácie troch poslancov - pána poslanca Varjú, pána poslanca Jozefa Jakuša a na interpeláciu ohľadne neprijatia starostov mesta Košíc, pripadne Východoslovenského kraja na ministerstve financií.
Pokiaľ ide o interpeláciu pána poslanca Varjú, jedna časť sa týkala toho, akým spôsobom boli rozdelené účelové dotácie na dofinancovanie komplexnej bytovej výstavby. Chcem upozorniť, že pri rozdeľovaní sa nešlo tradičným spôsobom rozvrhovania, či rozpisu na jednotlivé regióny - kraj, okres, ale išlo sa spôsobom podľa ucelených časti stavieb v jednotlivých mestách. Iba z toho mohlo nápočtom vyjsť, že pre jeden okres vychádza taká a pre iný okres vychádza iná suma. Konkrétne na dofinancovanie komplexnej bytovej výstavby pre rok 1991, ako viete, bola schválená dotácia zo štátneho rozpočtu v sume 3 233 mil. korún. Znovurozdelenie či spresnenie účelových dotácii, ktoré bolo predbežne vykonané na základe očakávanej skutočnosti jednotlivých stavieb v jednotlivých mestách, sa vykonáva v týchto dňoch a znovu opakujem, podľa týchto kritérií a v takomto poradí: najsamprv sa vyčlenia prostriedky, ktoré sú nutné na uhradenie faktúr za rok 1990, ktoré neboli do konca previsového obdobia uhradené, po druhé sa rešpektujú
už uzatvorené odberateľsko-dodávateľské vzťahy na rok 1991 tak, ako boli vyjadrené v druhej fáze režimov komplexnej bytovej výstavby a dotáciou sa pokryjú predovšetkým tie ucelené časti stavieb, ktoré majú termín dokončenia v roku 1991, a napokon to, čo zostane, sa použije na dofinancovanie tých ucelených časti stavieb, ktoré sa majú dokončiť po roku 1991, do konca júna 1992. Rozostavané objekty občianskej vybavenosti realizované v rámci komplexnej bytovej výstavby pre podnikateľské účely sa odovzdajú v rámci delimitácie odplatným prevodom nasledujúcim majiteľom podľa pôvodného vecného zamerania využitia objektu. Finančné prostriedky sa vrátia v takomto prípade späť do štátneho rozpočtu.
V prípade ich nezáujmu môže obec ponúknuť objekt na odkúpenie súkromnému podnikateľovi za nadobúdacie náklady. Ak dôjde k predaju objektu, finančné prostriedky vynaložené na ich výstavbu zo štátneho rozpočtu budú vrátené v rozsahu 50 % do štátneho rozpočtu a 50 % bude príjmom obce. Pri neexistencii záujmu ani u súkromných podnikateľov obec môže objekt dofinancovať z vlastných zdrojov a použiť ho práve pre potreby obce alebo ho prenajať. V prípade, že obce budú chcieť urýchlil výstavbu niektorých objektov rozostavaných ucelených časti stavieb komplexnej bytovej výstavby, môžu dohodnúť s peňažným ústavom krátkodobý úver a zo štátneho rozpočtu poskytneme na krytie úrokových rozdielov určité finančné prostriedky.
Pokiaľ ide o družstevnú bytovú výstavbu, v štátnom rozpočte pre rok 1991 sú vyčlenené finančné prostriedky v sume 400 mil. korún. Tieto sú určené predovšetkým na poskytnutie osobitných príspevkov v zmysle príslušnej právnej normy, ktorých konečná výška sa stanovy z vyúčtovania skutočných nákladov družstevných bytov. Predpokladáme, že na tento účel bude potrebné asi 200 mil. korún a zostáva-