Konštatujem, že pripomienku v bode 7 sme neprijali. Poslanec K. Dubjel:
Ďalej je to bod číslo 23, kde dal pozmeňujúci návrh pán Tirinda, aby sa vyňal z hlasovania an blok. Pozmeňujúci návrh pána Tirindu neodporúčam schváliť.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 95 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 23?
/Za návrh hlasovalo 34 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. /
Konštatujem, že sme bod 23 neprijali. Poslanec K. Dubjel;
Teraz by sme prešli k pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli dané v rámci rozpravy. Prvý bol môj návrh na zmenu názvu zákona zo zákona Slovenskej národnej rady o štátnom fonde reprodukcie lesa na "zákon Slovenskej národnej rady o štátnom fonde zveľaďovania lesa Slovenskej republiky". Tento návrh podporil aj pán Macko.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 94 poslancov. / Kto je za návrh? /Za návrh hlasovalo 58 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. /
Konštatujem, že sme prijali návrh pána poslanca Dubjela na zmenu názvu zákona.
Poslanec K. Dubjel:
Ďalší doplňujúci návrh mal pán poslanec Haťapka k § 4, kde žiadal doplniť písm. j/, ktoré by malo znieť: "Prostriedky použiť na úhradu ušlého zisku vyvolaného zámerným oddialením výrubu rubne zrelého lesa a odmenu za zvlášť dobrý stav lesa, tzv. príspevkové štádium. " Daný návrh neodporúčam prijať, pretože toto je obsiahnuté v § 4 písm. lb/.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 95 poslancov. /
Kto je za návrh pána poslanca Haťapku?
/Za návrh hlasovalo 12 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. /
Konštatujem, že návrh pána poslanca Haťapku sme neprijali.
Poslanec K. Dubjel:
Potom tu bol návrh pána Hubu, ktorý žiadal zmeniť názov zákona na text: "zákon Slovenskej národnej rady o
štátnom fonde ekologickej reprodukcie lesa". Keďže sme schválili môj návrh, myslím, že o tomto návrhu nie je potrebné hlasovať.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Neviem, či nejde o doplnenie názvu. Poslanec K. Dubjel:
Nejde o doplnenie názvu. Ide o zužujúci význam oproti pôvodnému návrhu, aj oproti návrhu, ktorý som podal ja.
Podpredseda SNR M. Zemko:
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Huba. Poslanec M. Huba:
Myslím, že to nie je zužujúci návrh. Ekologickú reprodukciu chápem práve v najširšom slova zmysle ako reprodukciu celej ekologickej, biologickej a inej podstaty lesa. Keď to zoberieme povedzme z hľadiska etáží, kým hospodárska reprodukcia, ktorej sa chceme zrejme vyhnúť, reprodukuje jednu etáž, my chceme reprodukovať všetky etáže povedzme v rámci mikroorganizmov. Myslím si, že toto je to najširšie poňatie, ale viem, že vás o tom nepresvedčím.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Pán poslanec, prijímam to ako rozšírenie a dávam o tom hlasovať.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 97 poslancov. /
Kto je za návrh pána poslanca Hubu? /Za návrh hlasovalo 41 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. /
Konštatujem, že návrh pána poslanca Hubu sme zamietli.
Poslanec K. Dubjel;
Ďalší návrh mal pán poslanec Ďurišin, a to vyňať bod 5 z hlasovania an blok a hlasovať o ňom osobitne. To sa stalo. Pán poslanec Sečánsky navrhol vyňať bod 7 a hlasovať o ňom samostatne. Taktiež sme to urobili. Pani Homolová mala doplňujúci návrh k § 5 - za ods. l vložiť ods. 2 v znení: "na poskytnutie prostriedkov fondu nie je právny nárok s výnimkou prác, na účely ktorých bol fond zriadený vyplývajúci zo zákona. " Doterajšie odseky 2 až 5 sa označia ako 3 až 6.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Faktickú poznámku má pani poslankyňa Homolová. Poslankyňa Š. Homolová:
Po vysvetlení pána ministra svoj návrh sťahujem. Poslanec K. Dubjel:
Pán Macko navrhol názov zákona podobný môjmu návrhu. O tom sme hlasovali. Je tu ešte jeden návrh pána Macku. Chcem sa spýtať, či ho nesťahuje, pretože sme odsúhlasili, že je to iná štátna organizácia a pán Macko navrhuje zmeniť § l ods. l na znenie: "Fond spravuje ministerstvo lesného a vodného hospodárstva prostredníctvom Správy štátneho fondu reprodukcie lesa /ďalej len "správa"/ a za hospodárenie s jeho prostriedkami zodpovedá minister lesného a vodného hospodárstva. Navrhujete správu, čo by bolo veľmi správne v prípade, že by to nebola iná štátna organizácia, ale ministerstvo. V danom prípade však prosím vysvetlenie.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Slovo má pán poslanec Macko. Poslanec S. Macko;
Trvám na hlasovaní o mojom návrhu. Podpredseda SNR M. Zemko:
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 98 poslancov. /
Kto je za návrh pána poslanca Macku?
/Za návrh hlasovalo 19 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. /
Konštatujem, že návrh pán poslanca Mačku sme neprijali.
Poslanec K. Dubjel:
Ďalšie pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy nie sú.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Dubjelovi. V súlade s ustanovením § 26 ods. l rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
/Prezentovalo sa 99 poslancov. /
Kto je za navrhnutý zákon s prijatými zmenami?
/Za návrh hlasovalo 96 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. /
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o štátnom fonde reprodukcie lesa Slovenskej republiky.
/Potlesk. /
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
v zmysle § 19 rokovacieho poriadku udeľujem teraz slovo pánovi poslancovi Kusému.
Poslanec M. Kusý:
Vážené poslankyne a poslanci,
pretože ma pán poslanec Prokeš napadol za mojej neprítomnosti a vyslovil dve pochybnosti, chcem na ne odpovedať.
Po prvé: bol som neprítomný preto, že som sa zúčastnil schôdze zahraničného výboru, ktorá sa ešte do tej doby neskončila.
A pokiaľ ide o kádrové pochybnosti pána poslanca Prokeša, chcem povedať, že za Slovenského štátu môj otec bol zatvorený práve preto, že bol antifašista. Kým? Zrejme tými fašistami.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Kusému. Hlási sa pán poslanec Majer.
Poslanec J. Majer:
Pán predsedajúci, na našom poslednom hlasovaní sa zúčastnilo maximálne 98 a menej poslancov. Chcem sa opýtať, kde je tých 50 poslancov, keď ráno ste ospravedlnili len štyroch. Je to ignorovanie tohto parlamentu. Preto prosím, aby sa vybrala listina z posledného hlasovania, aby sa po poobedňajšom rokovaní každý, kto nemal dôvod, ospravedlnil, prečo nebol na tomto hlasovaní.
Ďalej ma veľmi rozčuľuje, že neuznávame svoj vlastný čas. Kradneme si ho tým, že nikdy neprídeme na zasadanie rovno. Neviem si predstaviť, ako títo ľudia mohli pracovať na predchádzajúcich pracoviskách. Ak pracovali tak, ako v tomto parlamente, tak ďakujem pekne.
/Potlesk. /
- 383 - Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Majerovi. Pokračujeme v ďalšom rokovaní.
Siedmym bodom programu je
Návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 523/1990 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice.
Návrh ste dostali ako tlač 103 a spoločnú správu výborov ako tlač l03a. Návrh zákona za predkladateľov odôvodní podpredsedníčka Slovenskej národnej rady pani Oľga Keltošová. Prosím, aby sa ujala slova.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, vážené poslankyne a poslanci,
návrh skupiny poslancov Róberta Brestenského, Ivana Brndiara, Milan Ftáčnika, Františka Javorského, Gabriely Kaliskej, Oľgy Keltošovej, Vladimíra Sládeka a Rezsö Szabóa na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa majú zároveň novelizovať tri spomínané zákony Slovenskej národnej rady, vychádza z aktuálnej a nanajvýš naliehavej spoločenskej požiadavky zjednodušiť vyberanie miestnych poplatkov, ktoré sa s účinnosťou od 1. januára 1991 zaviedli zákonom Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch, a tým chceme umožniť obciam urýchlene získať vlastné príjmy do svojich rozpočtov. Ukázalo sa totiž, že koncepcia zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení a naň nadväzujúcich zákonov o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a o meste Košice je málo pružná. Vyžaduje, aby sa o tom, či sa v obci budú vyberať miestne poplatky alebo nie, rozhodlo hlasovaním jej obyvateľov. Rešpektujúc plne demokratické princípy, ako sú vyjadrené v tejto koncepcii, ani zákon Slovenskej národnej rady o miestnych poplatkoch neuložil ako povinnosť obciam nim ustanovené poplatky vyberať obligatórne, ale plne ponechal na rozhodnutí obyvateľov obcí, aby si sami vo vlastnej pôsobnosti rozhodli, či tieto poplatky budú vyberať alebo nie.
Ustanovená zákonná podmienka hlasovania obyvateľov obce, ktorá musí predchádzať zavedeniu miestnych poplatkov v obci, je síce prejavom demokracie v samospráve, pretože umožňuje, aby sa na správe veci obce priamo týmto spôsobom zúčastňoval čo najväčší počet obyvateľov. Na druhej strane však zároveň predstavuje postup, ktorý kladie pomerne značné nároky tak na čas, ako aj na finančné prostriedky obci, a pritom z hľadiska svojho výsledku nie vždy bude v súlade s potrebami obce. Zo strany obci dochádza k spochybňovaniu odôvodnenosti tohto miestneho referenda a mnohé v ňom nachádzajú priam prekážku, ktorá im bráni v tvorbe vlastných príjmov.
Vyskytli sa aj názory, že za súčasných podmienok je iba málo pravdepodobné, aby občania dobrovoľne uvalili na seba ďalšie finančné bremená a že je preto plne odôvodnené, aby sa právomoci zaviesť tieto poplatky plne zverili miestnym zastupiteľstvám. Argumentuje sa tiež tým, okrem
iného, že vo vyberaní tých miestnych poplatkov, ktoré ustanoví priamo zákon Slovenskej národnej rady, by sa nemalo vôbec hlasovať, lebo aj pôvodné predstavy pri tvorbe zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení mali byt také, že hlasovanie obyvateľov obce by sa malo vzťahovať iba na tie miestne poplatky, ktoré mieni obec zaviesť nad rámec takého zákona, resp. nezávisle na tom, či takýto zákon existuje alebo nie, a to iba na základe svojej voľnej úvahy neobmedzenej žiadnym zákonom.
Návrh zákona Slovenskej národnej rady vychádza z doterajšej koncepcie, podľa ktorej sa ponecháva plne na obciach, aby o zavedení miestnych poplatkov konštituovaných zákonmi Slovenskej národnej rady si fakultatívne rozhodli vo vlastnej pôsobnosti. Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu sa však na zavedenie takýchto poplatkov nebude vyžadovať hlasovanie obyvateľov obce, ale bude postačovať rozhodnutie príslušného miestneho zastupiteľstva. Možnosť hlasovania sa zachováva, nie je však obligatórnou podmienkou pre zavedenie poplatkov.
V návrhu zákona Slovenskej národnej rady, ktorý predkladáme, sa zakladajú rovnaké podmienky, ako je tomu pri zavádzaní miestnych poplatkov aj pre zavádzanie miestnych dani, čo môže byt aktuálne vo veľmi blízkej budúcnosti. Predbežne však neexistuje žiadny zákon Slovenskej národnej rady, pripadne iný, ktorý by ustanovoval jednotlivé druhy miestnych dani, ktoré by mali fakultatívny charakter.
Predkladáme návrh v dvoch alternatívach. Podľa obidvoch bude plne v právomoci miestnych a mestských zastupiteľstiev, aby o zavedení miestnych poplatkov fakultatívneho charakteru v obci rozhodli vo vlastnej pôsobnosti. Rozdiel medzi prvou a druhou alternatívou je iba v tom, že podľa prvej nebude mat prípadné hlasovanie obce o zavedení
miestneho poplatku vždy konštitutívne účinky. Tieto však nastanú v každom prípade podľa alternatívy číslo dve, a to vtedy, ak miestne zastupiteľstvo sa vzdá svojej právomoci, uznesie sa na tom, že o zavedení miestnych poplatkov majú rozhodnúť obyvatelia v miestnom referende. V tom prípade hlasovanie obyvateľov obci bude v týchto prípadoch zo zákona priamo nahrádzať rozhodnutie príslušného miestneho zastupiteľstva. Osobne odporúčam s návrhom skupiny poslancov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady vysloviť súhlas, a to v znení uvedenom v alternatíve číslo dve.
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pani podpredsedníčke Keltošovej za odôvodnenie návrhu zákona. Prosím spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady pána Emila Lacku, aby predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec E. Lacko:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,
vzhľadom na to, že pani podpredsedníčka Slovenskej národnej rady pomerne podrobne uviedla účel i koncepciu navrhovaného zákona, obmedzím sa vo svojej spravodajskej správe iba na výsledky rokovania výborov Slovenskej národnej rady k nemu a oboznámim vás tiež so stanoviskom, ktoré k tomuto návrhu zákona predložila vláda Slovenskej republiky.
Návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa súčasnou novelou až troch zákonov Slovenskej národnej rady majú obciam vytvoriť jednoduchšie podmienky na zavedenie a vyberanie miestnych poplatkov a dani, Predsedníctvo Slovenskej národnej rady svojím uznesením 259 z 15. februára 1991 pridelilo na prerokovanie do 1. marca 1991 všetkým výborom Slovenskej národnej rady, okrem Mandátového a imunitného výboru Slovenskej národnej rady. Výbory prerokovali návrh skupiny poslancov v priebehu 26. až 28. februára 1991 a vyslovili s nim zhodne súhlas.
Ako vyplýva zo spoločnej správy výborov Slovenskej národnej rady - tlač 103a, z 10 výborov Slovenskej národnej rady ho až 8 odporučilo prijal. Za schválenie návrhu zákona podľa prvej alternatívy je iba Výbor Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva. V ústavnoprávnom výbore Slovenskej národnej rady nedostala ani jedna z navrhovaných alternatív zákona vyžadovaný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov. K návrhu tohto zákona zo strany výborov Slovenskej národnej rady sa 8 vyslovilo za prijatie druhej alternatívy bez akýchkoľvek pripomienok.
Pomerne obsiahle stanovisko k návrhu zákona zaujala vláda Slovenskej republiky. Toto stanovisko je však v niektorých jeho častiach rozporuplné. Vyplýva z neho konštatovanie, že vznik tohto problému zapríčinila vlastne skutočnosť, že zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych daniach a poplatkoch nerešpektoval pôvodnú predstavu, ktorá mala spočívať v tom, že základné miestne poplatky budú určené pre všetky obce záväzne zákonom Slovenskej národnej rady bez toho, aby sa o ich zavedení muselo v každej obci osobitne rozhodovať hlasovaním jej obyvateľstva. Toto hlasovanie sa predpodkladalo uplatnil iba pre zavedenie určitého mimoriadneho poplatku nad rámec
zákona. Zo stanoviska vlády nie je však zrejmé, kto nerešpektoval túto predstavu resp. konštrukciu. Isté je však jedno, že to nebola Slovenská národná rada, pretože fakultatívnosť vyberania miestnych poplatkov bola založená už v koncepcii vládneho návrhu tohto zákona, ako bol predložený. V týchto reláciách bol aj v Slovenskej národnej rade schválený.
Vláda Slovenskej republiky však s navrhovaným zákonom Slovenskej národnej rady vyslovila súhlas. To zdôrazňujem. Z navrhovaných alternatív sa prikláňa k alternatíve
I. V jej stanovisku sa to zdôvodňuje tým, že alternatíva I je stručnejšia a prehľadnejšia, ďalej tým, že ani prijatie tejto alternatívy nevylučuje možnosť hlasovania obyvateľov o zavedení alebo zrušení miestneho poplatku a poukazuje sa pritom na S 11 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Je to síce pravda, ale hlasovanie v konkrétne uvádzanom prípade nezakladá konštitutívne účinky, t. j. toto hlasovanie nenahrádza rozhodnutie miestneho zastupiteľstva, o čo práve ide v alternatíve
II. ak sa toto zastupiteľstvo rozhodne, že o zavedení poplatku nechá rozhodnúť práve hlasovaním obyvateľov. Alternatíva II je preto aj o niečo komplikovanejšia, lebo na rozdiel od alternatívy I rieši naviac práve túto otázku resp. problematiku.
V prípade prijatia alternatívy I zároveň vláda Slovenskej republiky odporúča, aby sa v nej používaný termín "rozhodovať podľa osobitných predpisov" nahradil termínom "rozhodovať podľa zákona Slovenskej národnej rady". Obidva tieto termíny sú rovnocenné a preto nerozhoduje, ktorý z nich sa použije. Termín "osobitný predpis" je v legislatívnej technike zaužívanejší. Okrem tejto pripomienky vláda Slovenskej republiky tiež odporúča, aby sa vykonala aj novelizácia zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990
Zb. o miestnych dávkach a poplatkoch a navrhuje, aby sa doterajší začiatok textu § 15, ktorý znie, citujem: "po zavedení poplatkov ustanoví obec všeobecne záväzným nariadením druhy miestnych poplatkov, ktoré sa v obci vyberajú" nahradil týmto znením - citujem: "obec všeobecne záväzným nariadením ustanoví druhy miestnych poplatkov, ktoré sa v obci vyberajú. " Má ísť o spresnenie doterajšej dikcie. Podľa môjho názoru nejde o zásadnú zmenu, ktorá by si vynucovala vykonanie novelizácie zákona č. 544/1990 Zb. Okrem toho aj táto dikcia je pôvodná, t. j. prevzala sa bezo zmeny z vládneho návrhu tohto zákona Slovenskej národnej rady a nevyhovuje celkom alternatíve II, ktorú aj ja odporúčam prijať.
Za závažnú pripomienku však pokladám nesúhlas vlády Slovenskej republiky s názorom vyjadreným vo všeobecnej časti dôvodovej správy na str. 4, v ktorom sa konštatuje, že vyberanie miestnej dane alebo miestneho poplatku nad tzv. rámec ustanovený zákonom Slovenskej národnej rady, t. j. podľa voľnej úvahy obce, by bolo v rozpore s príslušnými ústavnými zákonmi. Na rozdiel od dôvodovej správy sa v stanovisku vlády Slovenskej republiky uvádza iba jeden z tam citovaných ústavných zákonov. Pozabudlo sa na čl. 12 ods. l ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii, podľa ktorého možno dane a poplatky ukladať iba na základe zákona.
Zastávam názor, že v dôvodovej správe je toto stanovisko kvalifikovane a vecne dostačujúco odôvodnené. Nevzťahuje sa na verejnú dávku, ktorej vybratie resp. zavedenie vo forme príspevku, poplatku alebo v naturálnom plnení umožňuje obciam pri splnení ustanovujúcich podmienok S 9 ods. 4 zákona č. 369 o obecnom zriadení a nevyžaduje sa na to žiadny iný zákon Slovenskej národnej rady. Keďže v prípade verejnej dávky odpadá väzba na iný zákon Slovenskej národnej rady, je zachovaná povinnosť, aby sa o jej zavedení rozhodlo obligatórne v miestnom referende, čo rešpektuje aj návrh zákona - tlač 1O3. Keďže táto pripomienka vlády Slovenskej republiky sa netýka priamo navrhovanej osnovy zákona Slovenskej národnej rady, nejde o prekážku, ktorá by nám teraz bránila v jeho schválení. Odporúčam však, aby sa vládou Slovenskej republiky namietaná časť dôvodovej správy doriešila na úrovni nášho legislatívneho odboru a legislatívneho odboru úradu vlády Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o môj názor, vyjadrujem plnú podporu alternatíve číslo II návrhu tohto zákona tak, ako ho prijalo všetkých 8 výborov Slovenskej národnej rady. Podľa môjho názoru táto alternatíva vytvára podstatne väčší priestor pre účasť obyvateľov na samospráve na úseku miestnych dani a miestnych poplatkov. Na rozdiel od alternatívy I táto alternatíva II nepredstavuje až taký odklon od demokratických prvkov samosprávy, ktoré sú vyjadrené v doterajších konštrukciách zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení, ako aj v naň nadväzujúcich zákonoch Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a o meste Košice.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Lackovi za prednesenie spoločnej spravodajskej správy. Otváram rozpravu a zároveň mu udeľujem slovo. Do rozpravy sa ďalej písomne prihlásili pán poslanec Hofbauer a pán poslanec Brndiar.
Poslanec E. Lacko:
Ak dovolíte, chcel by som k tomuto zákonu predložiť jeden doplňujúci návrh, ktorý som prekonzultoval s pánom JUDr. Benešom, ktorý je spolutvorcom tohto návrhu zákona. V doplňujúcom návrhu ide predovšetkým o ustanovenie lehoty, od ktorej by mohlo miestne zastupiteľstvo vo vlastnej pôsobnosti rozhodnúť osobitne o zavedení miestneho poplatku alebo miestnej dane potom, čo predtým na základe jeho uznesenia už o odmietnutí takéhoto poplatku resp. dane alebo jeho zrušení rozhodli obyvatelia obce v miestnom referende. Ide teda o akúsi časovú postupnosť, aby to, o čom rozhodlo referendum, v zapätí zastupiteľstvo nemalo možnosť zrušiť. Podľa môjho názoru zapracovanie tohoto uznesenia do novely zákona je dôležité už aj preto, aby sa zabránilo vzniku takých možných prípadov, v ktorých by z rôznych dôvodov miestne zastupiteľstvo chcelo negovať výsledky hlasovania obyvateľov obce.
V prípade prijatia alternatívy II, ktorú som odporučil, odporúčam v článku l doplniť ďalšie ustanovenie, ktoré by sa vložilo ako bod 5 za doterajší bod 4. Teda v § 11 sa za ods. 5 vkladá nový ods. 6, ktorý znie: "Ak sa hlasovaním obyvateľov obce podľa predchádzajúcich odsekov rozhodlo o zrušení v obcí už zavedenej miestnej dane alebo miestneho poplatku, pripadne o tom, že sa vyrubovanie takejto dane alebo vyberanie takého poplatku v obci nezavedie, môže miestne zastupiteľstvo o zavedení takejto miestnej dane alebo miestneho poplatku vo svojej pôsobnosti rozhodnúť až po uplynutí jedného roka odo dňa, keď sa miestne referendum uskutočnilo. " Doterajšie odseky 6 až 8 by sa potom označili ako odseky 7 až 9. Toto ustanovenie by rovnako zaväzovalo aj miestne a mestské zastupiteľstvá v Bratislave a v Košiciach. Nebolo by preto potrebné vykonať obdobné úpravy v príslušných zákonoch Slovenskej národnej rady, čo vyplýva z § 29 zákona č. 377/1990 Zb. a z S 24 ods. l zákona č. 41, podľa ktorých sa toto ustanovenie bude vzťahovať aj na tieto mestá, t. j. Bratislavu a Košice, keďže osobitné zákony nestanovujú niečo iné.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Lackovi. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spoločného spravodajcu výborov. Súčasne udeľujem slovo pánovi poslancovi Hofbauerovi.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážené poslankyne, poslanci,
iba niekoľko mesiacov nás delí od času, keď sme prerokúvali a schvaľovali zákony, ktoré boli označované za jedny z prvých schodíkov ku slobode a demokracii a k pluralite na úrovni miest a obcí. Dnes sa zaoberáme prvou resp. druhou mutáciou ich novelizácie. Ide o zákon o obecnom zriadení, zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a zákon o meste Košice. Prečo k takémuto stavu a postupu dochádza, či je to stav prijateľný alebo ho možno kvalifikovať inak? Uvedené zákony, ktorých novelizáciou sa práve zaoberáme, patrili medzi jedny z prvých zákonov, ktoré boli prerokúvané po júnových parlamentných voľbách. Odrážali a odrážajú klímu ich tvorby, prerokúvania, atmosféru svojej doby, vyspelosť predkladateľov, občanov i pripomienkovateľov. Netreba tajiť, že zákony sú i zrkadlom našej práce, veď i práci poslanca v parlamente sa treba učiť. Či si to chceme priznať alebo nie, aj tieto zákony odrážajú naše, trúfam si povedať učňovské obdobie.
Už počas ich prerokúvania v Slovenskej národnej rade bolo zjavné, že do pôvodného znenia zákonov sa dostali aj také formulácie, ktorých optimálnosť preverí až čas. Sám som na to upozornil. Prerokúvanie návrhov zákonov naznačovalo, že rad navrhovateľmi odporúčaných zmien vyvoláva problematické spätné väzby, ktorých dôsledky, domnievam sa, neboli vždy presne preskúmané. Podobne ako liek môže vyvolať aj priaznivú indikáciu a neprijateľnú kontraindikáciu. Ak sa dnes zaoberáme novelizáciou uvedených zákonov, navrhovanú úpravu nemôžem posudzovať taktiež za definitívnu a jediný optimálny stav. To, čo nie je obsiahnuté v predkladanej novele, pravdepodobne bude musieť byť obsiahnuté možno v niektorej z ďalších novelizácii týchto zákonov.
O čo ide? Podľa dosiaľ platných zákonov zavedenie či zrušenie miestnej dane alebo miestneho poplatku je možné na základe kladného rozhodnutia v referende obyvateľov. Ak v komunálnych voľbách, konkrétne v Bratislave, sa zúčastnilo v priemere iba približne 45 % zapísaných voličov a v niektorých veľkých častiach mesta účasť vo voľbách sa priblížila k 30 %-ám voličov, je zrejmá minimálna pravdepodobnosť účasti nadpolovičnej väčšiny voličov v referende, v ktorom by si obyvatelia mohli odhlasovať zavedenie miestnej dane alebo miestneho poplatku. Vedenia miest a obci by prakticky nemali možnosť takouto formou zvýšiť svoj príjem. A prijatie navrhovanej novely zákonov tento nedostatok vyrieši. No súčasne s tým sa otvorí nový problém, ktorý zatiaľ existuje iba v latentnej, skrytej forme. Týmto problémom je otázka možnosti kontroly hospodárneho využívania prostriedkov obecných zastupiteľstiev občianskou verejnosťou, možnosť kontroly členov obecných a mestských zastupiteľstiev, starostov a primátorov obcami až po ich možné odvolanie z funkcii.
Zabezpečenie prosperity a solventnosti obci a miest nie je, ani nebude jednoduchou a ľahkou problematikou. Solventnosť obce závisí nielen od výšky jej príjmov, no predovšetkým od veľkosti a účelu jej výdavkov. Prijatím