otázky vytvárania samosprávnych orgánov a postavenia komerčných právnikov. Ak by sme k jeho prerokúvaniu pristúpili iba z tohto rýdzo juristického hľadiska, mohla by to byť pre nás určitá rutinná záležitosť. Osobne si myslím, že význam vládneho návrhu zákona je širší, žijeme totiž v období rýchlych spoločenských zmien, ktoré sa dejú v záujme budovania demokratickej spoločnosti, vytvárania predpokladov pre fungovanie trhovej, ľudsky orientovanej ekonomiky založenej na rovnoprávnom postavení všetkých foriem vlastníctva. Práve v tejto súvislosti veľmi prudko narastá potreba poskytovať právnickým osobám i občanom kvalifikované právne služby. Veď si len zoberme, koľko zákonov sa novelizuje hneď alebo krátko po ich účinnosti. Dnes máme predloženú jednu takúto novelu.

Dopyt po týchto službách neustále rastie i v dôsledku obrovských zmien v našom právnom poriadku. Dnes majú problém orientovať sa v súčasnej právnej úprave i aktívni právnici, nieto ešte neprávnici. Viacerí z nás - i poslanec Krajčovič - tu kritizovali stav kriminality v spoločnosti. Tento jav je sledovateľný. Existujú štatistiky zo súdov, prokuratúry atd. Dovolím si však konštatovať, že z nezákonných postupov, či nekvalifikovaných právnych úkonov v oblasti civilnej - teda tam zahrňujeme aj obchodné právo - vzniká množstvo, možno rovnaké množstvo škôd. To vytvára určitú nervozitu u obyvateľstva a najmä tých jeho časti, ktoré sa usilujú v rámci možnosti podnikať, ale súčasne to zaťažuje prácu príslušných orgánov štátu i organizácii. Práve z tohto pohľadu sa domnievam, že je potrebné umožniť vybudovanie efektívneho a racionálneho systému právnych služieb vo veciach súvisiacich a podnikateľskou činnosťou. A tento zákon, domnievam sa, k tomu smeruje.

Dôvodová správa naznačuje, ako vznikla myšlienka vybudovania profesie "podnikový právnik". Súčasne treba

drvivej väčšine ľudí, ktorí v tejto veci pracovali a pracujú, vysloviť istý obdiv, veď v centrálnom byrokratickom systéme riadenia často museli hľadať nie cestu ako zákon hájiť, ale ako ho obísť. A myslím si, že to nerobili radi všetci.

Jedným z predpokladov vybudovania systému právnych služieb je i prijatie zákona o komerčných právnikoch. Osobne sa domnievam, že tento zákon prijímame s istým oneskorením. Napriek takto chápanému významu zákona mám k nemu dve resp. tri drobné alebo zásadné pripomienky, to posúďte vy. Z nich jedna je traktovaná i v spoločnej správe a o dvoch z nich hovoril už i podpredseda pán Zemko. Rovnako ako on odporúčam neprijať resp. vypustiť zo zákona § 3 predlohy zákona, ktorý predpokladá, že právnu pomoc za odmenu budú môcť poskytovať i právnické osoby s osobným ručením. Odporúčam to i preto, že u nás jednak nemá vybudovanie takýchto spoločnosti žiadnu tradíciu a nie je to taká pravidelná forma zastúpenia aj pokiaľ ide o jednotlivé systémy fungovania právnych služieb v Európe. Existuje, ale nie je taká častá.

Na druhej strane by text zákona mohol otvoriť možnosť prenikania zahraničných kancelárií na Slovensko, čo by mohlo spôsobiť tažkosti samotným komerčným právnikom. Nakoniec, obdobným problémom sme sa zaoberali aj v súvislosti s prijímaním zákona o poisťovníctve a práve v záujme vybudovania určitého systému u nás sme určitým spôsobom oddialili možnosť vplyvu zahraničia.

Moja druhá pripomienka smeruje k pripomienke, ktorá je v spoločnej správe uvedená pod číslom 8. Tiež odporúčam, aby sme o nej hlasovali osobitne a aby sme ju prijali. Ide tam o to, či komerčný právnik môže alebo nemôže túto funkciu vykonávali popri svojom zamestnaní alebo to

musí byť jeho hlavná činnosť. Spojenie výkonu zamestnania a komerčného právnika prinesie, podľa mojej mienky, problémy i v súvislosti s výkladom ustanovenia, ktoré je zapísané v zákone. Podľa textu navrhovaného zákona je síce vylúčené, aby komora zapísala do zoznamu sudcu, prokurátora, štátneho notára, advokáta či arbitra, ale tento text nevylučuje, aby zapísala tiež právnika-vojaka, právnika-policajta, prípadne iných právnikov, ktorí pracujú aj v služobnom pomere. Domnievam sa, že to by nebolo celkom správne. Naviac k tomu, čo tu bolo povedané, si myslím, že tu vytvárame podmienky pre vznik určitého profesionálneho združenia právnikov. To nemá znamenať, že máme vytvoriť iba formálne podmienky pre vznik komory, ale predovšetkým priestor pre vysokú profesionalizáciu tejto činnosti. Veď v krátkom čase bude prijatý obchodný zákonník a celý rad ďalších noriem, ktoré si budú vyžadovať vysokú erudovanú aplikáciu. Niektoré právne úkony, napríklad možnosť podať dovolanie podľa návrhu novely občianskeho súdneho poriadku dokonca bude možné urobiť iba s podpisom komerčného právnika alebo advokáta. To znamená, že má ísť o osobu, ktorá skutočne rozumie tej oblasti, ktorú nazývame civilným právom v širšom slova zmysle. Teda ten, kto chce byť zaradený do tohto stavu, by mal vykonávať činnosť komerčného právnika v plnom pracovnom rozsahu a nie ako nejaký prívesok. Ak poslanec Prokeš si kládol otázku, či je možné, aby komerčný právnik súčasne zastupoval nejakú firmu, myslím si, že bude. Veď to bude jedna z náplni jeho činnosti ako komerčného právnika. Rozdiel bude len v tom, že nebude čerpať mzdový fond z tejto organizácie, ale mu to organizácia zaplatí na faktúru. To má tiež svoj význam i svoju logiku v súčasných podmienkach platobnej schopnosti či neschopnosti podnikov.

Veľmi krátku poznámku mám k bodu 6 spoločnej spravodajskej správy. Je mi trochu nepríjemné, že sa k nemu

musím vrátiť, pretože sa to môže týkať aj mňa, ale navrhoval by som doplniť tento bod o tých, ktorí získali vedeckú hodnosť kandidáta alebo doktora vied alebo ak podľa súčasných podmienok zákona o vysokých školách absolvujú postgraduálne štúdium a teda získajú P. H. D.

S uvedenými pripomienkami odporúčam návrh schváliť.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Fogašovi. Faktickú poznámku má pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Nechcem vnášať zmätok do vašich duší, ale mám, dúfam, poslednú poznámku. Pokiaľ skúška bude vo forme testu alebo v písomnej forme, túto možno verifikovať aj súdom.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi poslancovi Szabóovi.

Poslanec R. Szabó:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

dovoľte mi, aby som v rozprave tiež upozornil na niektoré nedostatky návrhu zákona o komerčných právnikoch. Návrh zákona sa ma bytostne dotýka, keďže potom, ako som v

minulosti musel nedobrovoľne odísť z funkcie podpredsedu Slovenskej národnej rady, som ďalšie roky pôsobil ako podnikový právnik v podniku KORT Bratislava.

Pripájam sa k odznelým pripomienkam, ktoré argumentujú tým, že činnosť komerčného právnika musí byt v zákone upravená tak, aby mohla byť vykonávaná ako hlavné zamestnanie a nie ako doplnkové povolanie. S touto úpravou budú mať značné problémy aj súdy. Podnikoví právnici musia vykonávať svoju činnosť v rámci riadneho pracovného času, teda vtedy, keď na súdoch, štátnych notárstvach, arbitráži a v ďalších orgánoch je pracovný čas a treba zastupovať aj tie stránky, ktoré poveria plnou mocou vo svojich občiansko-právnych, pracovných, správnych i ďalších problémoch komerčného právnika.

Nestotožňujem sa ani s vymedzením licencie vo forme všeobecnej a špeciálnej, ktoré sú obsiahnuté v § 7 ods. 2 písm. a/ a b/. Nebezpečenstvo vyvoláva najmä vydanie špeciálnej licencie, ktorá môže viesť k tomu, že vyvolá neodbornosť a nekvalifikovanosť v inom odvetví práva, najmä v takých právnych kauzách, kde sa jednotlivé právne odvetvia kumulujú, pripadne prelínajú a nemožno ich oddeliť. Takýchto sporov pred súdmi je, podľa mojej skúsenosti, väčšina. Považujem za neurčitú dikciu - citujem: "vo vymedzených odvetviach práva alebo len určitý druh právnej pomoci", keďže sú známe teoretické spory ešte z bývalého socialistického práva pri určení, či úprava určitých spoločenských vzťahov tvorí to-ktoré odvetvie práva alebo nie. Tieto skutočnosti vzbudzujú vážne obavy o kvalitu poskytovanej právnej pomoci len na základe tzv. špeciálnej licencie a vyvolávajú podozrenie zo snahy o legalizáciu pokútnictva napríklad pri spisovaní zmlúv, s kvalitou ktorých majú potom štátni notári problémy. Naviac musím upozorniť na skutočnosť, že je tu reálna hrozba zneužitia špeciálnej

licencie pri poskytovaní právnej pomoci vo všetkých odvetviach práva, čím sa bude obchádzať všeobecná licencia. Prax niektorých znalcov zapísaných na súdoch v úzkej špecializácii je toho názorným negatívnym príkladom.

Z týchto dôvodov navrhujem a prosím vás o podporu, aby ustanovenie § 7 ods. 2 bolo v celom rozsahu vypustené a zostalo iba ustanovenie ods. 1 tohto paragrafu. Následne navrhujem, aby došlo k vypusteniu ods. 4 § 8 návrhu zákona, ktorý diferencuje obsah a rozsah odbornej skúšky závislej od druhu licencie.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Szabóovi.

Na základe sťažnosti pána poslanca Chmelu dovolím si obrátiť sa na pracovníkov televízie. Poslanci sú celý deň osvetľovaní dosť rezavým svetlom z reflektorov. Vaši kolegovia to riešili fóliami. Ak by to bolo možné, prosím, aby ste to urobili podobne, lebo sa dáva do priamej úmery počet poslancov s intenzitou osvetľovania a keď sa pozrieme do sály, nevyzerá to povzbudivo.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kotrus. Poslanec V. Kotrus:

Chcem zareagovať na vystúpenie pána poslanca Fogaša a pripomenúť, že odborník, ktorý získal vedeckú hodnosť v oblasti napríklad rímskeho práva, vôbec nemusí byť odborníkom v oblasti hospodárskeho alebo pracovného práva.

Ďalej by som chcel navrhnúť cteným poslancom, aby si pokúsili položiť otázku a dať aj odpoveď na ňu, prečo okolo tohto jedného bodu prebieha taká plodná diskusia.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Petko. Poslanec J. Petko:

Chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Szabóa ohľadom všeobecnej licencie. Chcem ho podporiť a doplniť jeho argumentáciu. V bode 9 je navrhované, aby bola udelená len špeciálna licencia na určitý druh či odvetvie práva, a nie všeobecná. Opakujem: bolo by to v poriadku, keby doterajší advokáti nemohli robiť komerčné právo na základe svojich skúšok vykonaných v minulosti a vôbec nie z komerčnej oblasti. Ich skúšky sú však podľa zákona o advokácii pokladané za patent na rozum vo všetkých odvetviach práva, šikovne využili porevolučné obdobie a dobehli nás, kým sme sa zorientovali. Nemožno od jedných vyžadovať, aby dokázali svoju múdrosť skúškami a iných za múdrych prehlásiť zákonom. Za skúšky advokátov v minulosti nedám ani fajku dymu, lebo nechce sa mi veriť, aby protekčné a politicky protežované deti mohli byť v minulosti prísne skúšané, česť výnimkám.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Petkovi. Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Kvietik. Pripraví sa pán poslanec Trepáč.

Poslanec Š. Kvietik:

Vážené predsedníctvo, vážené poslankyne, vážení poslanci,

svoju pripomienku veľmi zostručním, pretože niektorí predrečníci sa zmieňovali o veciach, ktoré som mal tiež na mysli. Jednako dovoľte, aby som zdôvodnil návrh, ktorý vyslovím v závere svojho vystúpenia.

Stotožňujem sa s niektorými pripomienkami, ktoré signalizujú, že schválenie zákona za podmienky výkonu povolania komerčného právnika popri zamestnaní alebo členskom vzťahu a podobne nemá charakter konkurencie s advokátmi, keďže nevychádza z rovnakých podmienok a možností. V tomto smere si myslím, že česká verzia a úprava zákona je vyváženejšia a kvalifikovanejšia.

Zásadnú pripomienku mám a podporujem návrh pána podpredsedu Zemku k § 3, ktorý sa týka poskytovania právnej pomoci právnickými osobami. Toto ustanovenie môže viest k okamžitému preniknutiu zahraničných právnych firiem, pričom naši právnici budú v týchto tvrdých pomeroch zatlačení do úlohy bezvýznamných zamestnancov alebo len nastrčených osôb. Začínajúca sa malá privatizácia nám môže ilustrovať tento problém nastrčených osôb. Ďalším nebezpečenstvom je okolnosť, že mnohé právnické osoby budú vykonávať právnu pomoc iba okrajovo, popri obchodnej alebo inej strediskovej činnosti, čo môže viesť k nekvalifikovanému výkonu týchto služieb a následným vleklým sporom v prípade ustaľovania zodpovednosti za vzniknuté škody z titulu nekvalifikovane poskytnutej právnej služby.

Skúsenosti našich susedov vo vzťahu k výkonu resp. poskytovaniu právnej pomoci právnickými osobami nabádajú

tiež k opatrnosti. Napríklad v Rakúsku, Nemecku, Francúzsku a ďalších európskych krajinách sa doteraz právna pomoc prostredníctvom právnických osôb neposkytuje. Toto riešenie je, podľa môjho názoru, zjavne predčasné a ohrozuje budovanie daných právnických stavov, ktoré by mohli byt po vytvorení obchodného a správneho súdnictva dôstojnými a rovnocennými partnermi právnických stavov v iných vyspelých európskych krajinách. Z uvedených dôvodov navrhujem ustanovenie S 3 návrhu zákona vypustiť a ďalšie ustanovenia chronologicky prečíslovať.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Kvietikovi. V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi poslancovi Tatárovi.

Poslanec P. Tatár:

Vážená Slovenská národná rada,

môj návrh smeruje k tomu, aby sme tento zákon neprijali. Poviem dôvod. Nejde o dôvod odborný, o dôvod nepodporiť činnosť komerčných právnikov, právnikov v hospodárskej sfére, ale komora je zvonku nekontrolovateľná, je to uzavretý systém. Prvý pojem, ktorý je dôležitý, že je to uzavretý systém. A druhý pojem, ktorý je dôležitý, že v podstate ovplyvňuje spoločnosť, štruktúry okolo seba, čiže ona vplýva, ale na ňu nemožno vplývať, niet tam spätnej väzby. Toto tam chýba a je to potrebné dopracovať. Z tohto hľadiska odporúčam návrh neprijať a vrátiť na dopracovanie v tomto zmysle.

Ďakujem.

- 307 - Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Paučo. Poslanec J. Paučo:

Nemôžem súhlasiť s pánom poslancom Tatárom, že ide o akúsi nekontrolovateľnú činnosť. Predsa kontrolujú súdy, arbitráže alebo aj iný orgán, kde komerčný právnik vystupuje. Takže nemôžem súhlasiť s tým, čo povedal.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Hlási sa pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Chcem upozorniť na to, že ak príslušný paragraf, ktorý hovorí o právnickej osobe, vypadne, čiže v zákone to nebude zakázané, tak pri pozitívnom výklade práva prečo by takáto organizácia nevznikla? čiže musíme to zo zákona zakázať, nielen odtiaľ vyškrtnúť.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Trepáč. Pripraví sa pán poslanec Agárdy.

Poslanec J. Trepáč:

Vážené poslankyne, poslanci, vážené predsedníctvo,

keď som tento zákon konzultoval s viacerými odborníkmi, stretol som sa s veľmi pozitívnym stanoviskom a dokonca ani s jedným zákonom nevyjadrovali súhlas tak, ako s týmto. Mohlo to byt z dvoch dôvodov, že to právnikom, a najmä podnikovým, vyhovuje, alebo preto, že tento zákon je dobre urobený. Myslím si, že keď ho podpísal aj náš premiér pán Mečiar, ktorý ako bývalý podnikový právnik iste tomu rozumie - a aj podľa mňa, nie je tento zákon najhorší. Napriek tomu mám niektoré pripomienky, ktoré sa však týkajú skôr spoločnej spravodajskej správy.

Navrhujem vyňať z hlasovania an blok bod číslo 5, kde sa hovorí, že bod d/ sa nahradzuje novým ustanovením, ktoré znie: "zložil odbornú skúšku /§ 8/". Navrhujem ponechá E znenie podľa vládneho návrhu, kde bod d/ znie: "zložil odbornú skúšku, ak mu nebola odpustená". Komora komerčných právnikov by mala mat oprávnenie odpustiť zloženie skúšok tak, ako to predpokladá ďalej i § 8 ods. 3 a § 45.

Najdiskutovanejším bodom v rozprave je bod číslo 8 spoločnej správy. Chcem podporiť spoločného spravodajcu, aby tento bod nebol prijatý. Okrem iných dôvodov, ktoré tu už odzneli, by som chcel uviesť, že riešenie navrhované vládou podporila únia hospodárskych právnikov, ako aj široká diskusia vedená v tlači, najmä však v Hospodárskych novinách. Riešenie je vyvolané potrebou reálnej praxe, kde vznikajú resp. vznikli požiadavky na rozšírenie činnosti právnej služby a nie všetci právnici sa môžu osamostatniť ihneď, a to z viacerých, najmä objektívnych dôvodov. V pripomienkach legislatívneho odboru Kancelárie Slovenskej národnej rady sa ako protiargument používajú hraničné situácie a zdôvodňuje sa aj poukazovaním na situáciu v advokácii a v riešení právnych pomerov komerčných právnikov v českej republike. Proti tomu treba namietať, že advokácia je budovaná ako osobitná inštitúcia, ktorá vzhľadom na orientáciu na trestné právo je budovaná na princípoch slobodného povolania. Poukazovanie na zákon českej národnej rady tiež nie je presvedčivým argumentom, pretože tento zákon bol vytváraný ako priekopnícky a v súčasnosti sa už navrhujú jeho zásadné zmeny najmä v tejto oblasti.

Návrh vlády Slovenskej republiky vychádza práve z poznania tejto situácie. Nič nemôže brániť tomu, aby právnik mal napríklad čiastočný pracovný úväzok u svojho zamestnávateľa a súčasne v určitom rozsahu vykonával i povolanie komerčného právnika. Takáto situácia nastane najmä v prvých rokoch existencie komerčných právnikov. Podobná situácia je aj v iných krajinách.

Ďalej mám pripomienku k § 7 - bod 9 spoločnej správy, členenie licencii tak, ako to navrhuje vláda, považujem za nesprávne a navrhujem upraviť § 7 nasledovne: "Na základe zápisu do zoznamu vydá komora komerčnému právnikovi licenciu, ktorá ho oprávňuje poskytovať právnu pomoc v zmysle tohto zákona. " Ďalej odsek 2 navrhujem vypustiť. Tento postup by znamenal zosúladenie so zákonom Českej národnej rady, kde v tejto oblasti nie sú žiadne problémy a bol by zhodný i so zákonom o advokácii, kde tiež neexistuje žiadna špecializácia, iba praktická orientácia. Kladenie prekážok komerčným právnikom by znamenalo ich diskrimináciu a v konečnom dôsledku by spôsobovalo tažkosti samotným klientom najmä v menších mestách.

Ďalej mám pripomienku k bodu 12 spoločnej správy k S 8 ods. 4, kde navrhujem znenie: "Obsah a rozsah odbornej skúšky určí predsedníctvo komory. "

Ďalší návrh: bod 18 spoločnej správy takisto navrhujem vyňať z hlasovania an blok. Odporúčam neprijať návrh na doplnenie § 11 ods. l písm g/, pretože si myslím, že je rozdiel vyčiarknúť zo zoznamu komory, alebo pozastaviť výkon činnosti. Navrhujem to nechať tak, ako je to pôvodne v zákone. To sú všetky pripomienky.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Trepáčovi. Teraz prehovorí pán poslanec Agárdy. Pripraví sa pán poslanec Hamerlík.

Poslanec G. Agárdy:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni,

chcel by som povedať pár pozmeňujúcich veci ohľadom toho, že vlastne ide o poskytovanie služieb.

Po prvé - dávam návrh na malú zmenu názvu zákona. Názov zákona by mal byt "Zákon Slovenskej národnej rady o komerčných právnych poradcoch a právnej pomoci nimi poskytovanej. " Myslím si, že to lepšie pokrýva predmet zákona, lebo právny poradca môže podávať právne rady a pomoc s týmto spojenú, teda aj nie právnik, ale napríklad hospodársky, finančný pracovník. Uvediem príklad: ak chcem uzavrieť obchod so zahraničnou firmou a neviem, ako sa tvorí zmluva s nejakou zahraničnou firmou, idem za odborníkom, ktorý 20 rokov pracoval v medzinárodných hospodárskych vzťahoch a dám mu túto zmluvu, textáciu tejto zmluvy pripraviť. On ešte nemusí byť právnikom a jeho služby už nevyužijem možno dva roky. Skutočne ide o služby.

Ďalej k § 4 - odpoviem tu slečne Mistríkovej, že tvoríme monopol, uzavretý cech. Môžeme to odstrániť jediným ťahom tužky tak, že v § 4 dáme paragrafu nové znenie vsunutím jedného slova, a to nasledovne - čítam pôvodné znenie § 4: "Komerčným právnikom je ten, kto je zapísaný do zoznamu komerčných právnikov /ďalej len "zoznam"/ vedeného Komorou komerčných právnikov Slovenskej republiky /ďalej len "komora"/. " Nové znenie je: "Komerčným právnikom je ten, kto je zapísaný do zoznamu komerčných právnikov vedeného jednou z komôr komerčných právnikov Slovenskej republiky. " Prosím, nech si títo právnici vytvoria toľko komôr, koľko chcú. Prečo im kážeme, aby sa združovali v jednej komore? Tu sa ukáže pravá konkurencia. Nepredpisujme také skúšky, onaké skúšky, môžeme odpustiť, nemôžeme odpustiť. Nech si tá komora sama urči svoje kritériá a takto získame rôznu úroveň komôr, kde bude môcť pracovať konkurencia.

Okrem toho súhlasím s pánom Petkom, že neprofesionálny komerčný právnik nájde zákonnú obchádzku, že nemusí byt profesionálom. Veď je predsa fiškál. Okrem toho snáď malá ukážka, že nielen právnik s vysokoškolským vzdelaním môže dať dobrú radu. Predsa aj Louis Amstrong nemal vysokú školu múzických umení a predsa výborne hral na trúbke.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi. Teraz prehovorí pán poslanec Hamerlík. Pripraví sa pán poslanec Galanda.

Poslanec R. Hamerlík:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne a kolegovia, ktorí ešte ostali v tejto miestnosti napriek tomu, že každý z nás je viac-menej unavený,

prosím, venujte pozornosť tomu, čo poviem. V tomto návrhu zákona som našiel jedno logické protirečenie. Ide o § 12, kde sa hovorí o tom, kedy môže byt niekomu pozastavený výkon činnosti. Pôvodne som chcel odporučiť, aby tam bolo ešte písmeno d/, a to v znení, "ak právnik porušil povinnosť mlčanlivosti". To som chcel doplniť. Teraz to už nenavrhujem, lebo podľa bodu 21 spoločnej správy je to perfektne vyriešené. Je tam povedané, že ak porušil zákon a v § 16 zákona je povedané, že komerčný právnik je povinný zachovávať mlčanlivosť. Teda ak nezachová mlčanlivosť, porušil tento zákon a podľa nového znenia § 12 ak porušil zákon, môže sa mu pozastaviť činnosť. Lenže v novom znení v bode 21, a bolo to aj v starom znení, v odseku 3 je napísané, že "pozastavenie výkonu činnosti komerčnému právnikovi komora zapíše do zoznamu". To je jedna veta. A druhá veta, ktorá je dôležitá: "ak odpadnú dôvody pre pozastavenie výkonu činnosti". Prosím vás, ako môžu odpadnúť dôvody pre pozastavenie činnosti, ak porušil povinnosť mlčanlivosti? Však už prehovoril, tie dôvody neodpadnú. A tu je to logické protirečenie, ktoré by sa žiadalo v tomto zákone napraviť, lebo vieme, že tie dôvody neodpadnú. Aby sme to nejakým spôsobom vyriešili a konkrétne mysleli na nezachovanie mlčanlivosti, žiadalo by sa tam niečo doplniť. Prosil by som právnikov alebo jazykovedcov, aby to lepšie štylizovali. Navrhujem pôvodnú vetu doplniť: "ak odpadnú dôvody pre pozastavenie výkonu činnosti, ak sa vyriešia následky dôvodov, ktoré viedli k pozastaveniu činnosti". Ak sa tam táto malá vsuvka doplní, vyrieši sa aj ten prípad, že prehovoril, že nezachoval mlčanlivosť. Myslím, že je dôležité to doplniť. Prosil by som pána ministra, aby sa vyjadril k tomu, či je to potrebné alebo nie. Myslím si, že je to treba doplniť a vás prosím, aby ste potom takto hlasovali.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Hamerlikovi. Ako posledný sa do diskusie prihlásil pán poslanec Galanda.

Poslanec M. Galanda:

Pán predsedajúci, vážené poslankyne, páni poslanci ctení prítomní členovia vlády, milí hostia,

ak lekár povie, že je lekárom, väčšinou sa ho spýtame na to, akú má špecializáciu, aký má odbor. Ak nám povie, že je kardiológ alebo gynekológ, určite od neho nebudeme chcieť, aby sa nám pozeral na zuby alebo aby nám naprával kosti. Ak je niekto právnik, ak to o ňom vieme, chceme od neho, aby nám radil vlastne vo všetkom. Ale napriek tomu, že niekto získa vysokoškolské vzdelanie v odbore právo, určite sa na niečo špecializuje, určite je v niečom dobrý a určite si na určité veci netrúfne z profesionálnej hrdosti riešiť. Napríklad osobne som tiež nedávno absolvoval právnickú fakultu, mal som tú česť absolvovať všetky predmety z rozsahu práva, dokonca aj medzinárodné právo, ale nedovolil by som si povedať, že sa v tom vyznám alebo nevyznám. To len aby sme si osvetlili, že vlastne to povolanie alebo poslanie právnika nie je až také jednoduché.

Dovolím si navrhnúť určité doplnky k tomuto zákonu. V § 5 písm b/ by som navrhoval, aby toto písmeno znelo nasledovne: "získal vysokoškolské vzdelanie v odbore právo". Zvyšok vety tam nemusí byť. K § 7 už tu bola vedená rozprava k otázke licencii. Súhlasím s tým, že stačí, aby tam bolo iba udeľovanie licencie a tým pádom ods. 2 tohto paragrafu, aj ods. 4 v § 8 musí vypadnúť.

Dovolím si ešte zareagovať na spoločnú spravodajskú správu. Nech mi profesori a docenti odpustia, najmä môj kamarát docent Fogaš, osobne nemám nič proti docentom a profesorom, ale myslím si, že nemal by to byt dôvod na to, aby mali byť zapísaní do zoznamu.

Takisto sa ešte vrátim k § 8. Nech mi priatelia advokáti, prokurátori, sudcovia odpustia, podľa mňa by odsek 2 a navyše aj odsek 3 mali vypadnúť. Tu si ešte dovolím povedať jednu vec. Osobne sa nazdávam, že ideálny stav by sme dosiahli tým, keby sme nerobili jeden zákon o právnickej komore resp. o komerčných právnikoch, druhý o advokácii. Môj osobný názor je, že by to najlepšie vyriešil jeden zákon, zákon o právnej pomoci, ktorý by určil, za akých podmienok môžu fyzické a právnické osoby poskytovať pomoc. Boli by tam určené všetky tieto pravidlá.

Vrátim sa ešte k otázke odborných skúšok. Myslím si, že budúcnosť nám vyrieši, či je niekto dobrý alebo zlý právnik. Myslím si, že za tými dobrými budú chodiť, aj keď nebudú advokáti, aj keď nebudú komerční právnici. Ale je úlohou legislatívy riešiť také pravidlá a také podmienky, aby títo ľudia boli registrovaní, aby boli známi, aby si ich mohli občania vyhľadať a aby títo ľudia, ktorí za to budú brat určité peniaze - a hovorím zaslúžené peniaze - potom z týchto zaslúžených peňazí odvádzali štátu primerané dane.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Galandovi. Technickú poznámku má pani podpredsedníčka Keltošová.