Návrh zákona za vládu Slovenskej republiky odôvodní minister spravodlivosti pán Ladislav Košťa. Prosím, aby sa ujal slova.
Minister spravodlivosti SR L. Košťa:
Vážený pán podpredseda,
vážené predsedníctvo,
dámy a páni,
vážená Slovenská národná rada,
rád by som začal trochu netradične, a to čisté z toho dôvodu, že som mal čas oboznámiť sa s nesmierne vecne odôvodnenými pripomienkami jednotlivých výborov. Bolo ich 60. Taký veľký počet pripomienok je nezvyklý, i keď v tomto ohľade sme už mali určitý precedens. Položil som si otázku, či je to chyba zákona, či je zlý návrh zákona, ak znesie toľko pripomienok, alebo či je to chyba koncepcie predkladateľa a nazerania tých, ktorí ho pripomienkujú. V prípade tohto zákona si dovolím tvrdiť, že je to obrovské pozitívum na adresu výborov a poslancov Slovenskej národnej rady - pritom nechcem voči nim prejavovať len zdvorilosť. Dôvody som neidentifikoval - či preto, že v každom výbore je zopár právnikov alebo táto téma je tak nesmierne atraktívna, že všetky pripomienky majú hlavu a pätu. Pritom väčšia časť pripomienok má skôr právno-technický charakter, teda vylepšujú pôvodné znenie návrhu zákona. Iniciátorom tohto zákona je únia hospodárskych právnikov Slovenska a naše ministerstvo prevzalo len gesciu za predloženie a čiastočné vyčistenie tohto návrhu.
Dovoľte mi poznamenať, že zatiaľ čo v etape prechodu do trhovej ekonomiky sme už prijali viacero právnych noriem, ktoré sú úzko späté s výrobou, ak si odmyslím prijatý zákon o advokácii, tento návrh zákona, i keď zdanlivo
nesúvisí s výrobou, rozhodne úzko súvisí s rozvojom demokratických foriem vzťahov medzi osobami, právnymi fyzickými subjektami a medzi ekonomickou aktivitou či už súkromných osôb, spoločnosti a podobne. Teda rozhodne je v súlade s celkovým trendom privatizácie, deetatizácie a má za cieľ pomôcť v zložitých právnych situáciách občanom, fyzickým a právnickým osobám zorientovať sa v našom explozívnom celkovom právnom priestore, kde počtom pomerne malá advokácia na Slovensku sa snaží poskytovať občanom a organizáciám právnu pomoc aj v obchodných vzťahoch, ale rozhodne na to nestačí. Zvýšený dopyt po týchto právnych službách sa predpokladá predovšetkým a výlučne v súvislosti s premenou hospodárskej arbitráže na obchodné súdnictvo v pripravovaných novelách Občianskeho zákonníka, občianskeho súdneho poriadku, v návrhoch zákona o súdoch a sudcoch a v návrhu zákona o podnikaní a obchode.
Účelom tejto právnej úpravy je zabezpečiť adekvátnu ponuku na trhu právnych služieb, keďže ich nebude možné plne realizovať advokáciou najmä pre nedostatok počtu advokátov a pre ich profesionálnu orientáciu na oblasť občianskeho práva, rodinného práva a trestného práva. Navrhovaná právna úprava má umožniť poskytovanie právnej pomoci predovšetkým v podnikovej a obchodnej sfére, a to nielen podnikovým právnikom, ale aj právnikom zo štátnej správy a družstiev a sprístupni im možnosť a činnosť aj so zreteľom na prípadné zamestnanecké, existenčné dôvody, a to v súvislosti s odštátnením, privatizáciou a vytváraním menších podnikov a prevádzkových jednotiek. Zároveň sa touto právnou úpravou sleduje podpora špecializácie právnej pomoci v podnikovej a obchodnej sfére, čo však nevylučuje, aby sa na tejto činnosti mohli podieľať aj advokáti, iní právnici, patentoví zástupcovia a podobne.
Je prirodzené, že až prax v aplikácii overí dobrý a zlý zákon. Až po istom čase pôsobenia zákona nájdeme a vychytáme niektoré chyby alebo omyly. Nakoľko ide o novú formu, v našich podmienkach netradičnú, nepovažujem tento zákon za dokonalý a jeho aplikácia v živote ukáže jeho klady a zápory.
Ak pri navrhovaní a prijímaní zákona o advokácii dochádzalo k istej revnivosti a práve únia hospodárskych právnikov mala obavu, aby sa advokácia nestala monopolným poskytovateľom právnej pomoci a eventuálne vylúčila ďalšie právne a fyzické osoby v osobe podnikových právnikov, dnes opäť vo vzťahu k tomuto zákonu zástupcovia advokácie vzniesli viacero pripomienok. Zavedenie inštitútu podnikových komerčných právnikov často považovali za nekalú sútaž. Odôvodňujú to tým, že nie každý má rovnaké štartovacie pole, že advokácia potrebuje platiť vysoké nájomné za nebytové priestory, musí zamestnávať štáb ľudí, minimum aspoň jednu alebo viac sekretárok, zatiaľ čo réžia komerčných právnikov, ak by to vykonávali popri svojom zamestnaní, je pomerne nízka a finančný efekt by bol neúmerný tejto réžii. Či už to posudzujeme tak alebo onak, nezabudnime na občana. V tomto prípade musíme predovšetkým hľadieť na jeho záujmy, aby si mal možnosť vybrať toho najkvalitnejšieho, aby sa vytvorilo silné konkurenčné pole, aby sa dostali všeobecne na vyššiu úroveň. Preto nemyslím, že by v tomto prípade monopol jednej alebo druhej skupiny tých, ktorí poskytujú právnu pomoc, bol v rozpore so záujmami našich občanov a nášho ekonomického mechanizmu.
Teda ak prijmeme tento návrh zákona, zabezpečíme pluralitu subjektov, ktoré poskytujú právne služby, odstránime tým monopol na tomto úseku. Pritom si myslíme, že komerční právnici by sa mali predovšetkým orientovať na oblasť obchodného práva, obchodných komerčných vzťahov,
lebo už samotný zákon počíta s tým, že napríklad budú a priori vylúčení zo zastupovania stránok v trestnom konaní, čo je výhradnou doménou advokácie.
Prijatím tohto zákona sa dosiahne spoločný právny základ pre poskytovanie právnej pomoci, ktorá sa v súčasnosti vykonáva fyzickými osobami len podľa vládneho nariadenia číslo 2/1988 Zb. a na základe zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov. Povolenia registrácie udelené na základe týchto právnych predpisov by stratili platnosť do 30 dní od účinnosti tohto zákona a príslušný orgán komerčných právnikov, v tomto návrhu zákona je definovaný ako Predsedníctvo komory komerčných alebo obchodných právnikov, by individuálne rozhodol o zápise týchto osôb do zoznamu komerčných právnikov.
Chcem ešte uviesť, že náš český partner tento zákon prijal pred niekoľkými mesiacmi, je už v platnosti. Musím povedať, že navrhovaný zákon nie je kópiou, obdobou tohto zákona. Naopak, aj tam už počas prípravy prebehla diskusia za veľmi búrlivých okolnosti, nakoľko základná otázka bola postavená tak, či komerčný právnik môže túto odbornú prácu poskytovať ako svoje profesionálne jediné zamestnanie alebo to môže poskytovať popri zamestnaní. Ďalšia alternatíva bola, že síce popri zamestnaní, ale výlučne len so súhlasom zamestnávateľa. To boli otázky, v ktorých sa rozchádzame, nakoľko zákon o komerčných právnikoch, ktorý prijala Česká národná rada, vylúčil možnosť, aby to niekto robil popri zamestnaní.
Ďalej vo vzťahu k tomuto návrhu a k prijatému zákonu českej národnej rady sa odlišuje aj nazeranie, či aj právnické osoby, teda spoločnosti, ktoré sú registrované so širokým spektrom činnosti, môžu poskytovať právne služby. Pritom nejde o to, že by ich neposkytovali, ale je isté nebezpečenstvo, že ak do týchto spoločnosti vstúpi zahraničný kapitál, má možnosť vytvoriť také podmienky, že ti, ktorí nie sú združení v podobe takejto spoločnosti a chcú poskytoval právne služby za nevýhodnejších podmienok, budú podstatne znevýhodnení.
Tretou otázkou je, či sa má poskytovať špeciálna licencia iba na niektorú oblasť, na niektoré odvetvie alebo tzv. generálna licencia. Som veľmi rád, že pripomienky neobišli ani niektoré tieto rozpory a som presvedčený, že podľa vášho rozhodnutia bude prijatá tá najlepšia alternatíva, ktorá tento zákon aj vďaka vašej pomoci vylepši.
Pri tejto príležitosti sa chcem poďakovať nielen vám, ale aj legislatívnemu odboru Kancelárie Slovenskej národnej rady, ktorý výborom poskytol dosť rozsiahly a odborne erudovaný materiál.
Na záver mi dovoľte malú exkurziu. V mojom rezorte sa mám predovšetkým starať o to, aby justícia perfektne fungovala, aby sa vytvorili základy demokracie aj v podobe základov právneho štátu. Mám na pamäti skutočnosť, že je komerčná, osobná vidina či už na strane advokácie alebo komerčných právnikov v podobe istých príjmov. Nech je, veď čim bohatších občanov budeme mat, tým väčšie dane od nich získa štát pre spoločné blaho. Prijatím týchto dvoch zákonov - už existujúceho a tohto zákona - sa naši sudcovia pri svojom veľmi nízkom materiálnom zabezpečení, pri nárokoch, ktoré sú zo dňa na deň vyššie, kedy naše súdnictvo je pred kolapsom čo do počtu výkonných sudcov v porovnaní s občiansko-právnym, komerčným nápadom, ktorý ich čaká aj v súvislosti s aplikáciou zákona o mimosúdnej rehabilitácii, ocitnú so svojimi príjmami v diskriminovanom a veľmi zlom stave, na ktorý prv alebo neskôr upozorni aj našu republiku Európska rada, ako to urobila vo vzťahu k Maďarsku, kde požadovala, aby jednou zo základných podmienok vytvorenia nezávislých súdov bolo aj hmotné zabezpečenie sudcov, aby sa a priori vylúčilo akékoľvek nebezpečenstvo, že sudca by eventuálne podľahol korupcii vo forme protislužby alebo úplatku. Teda pre budúcnosť máme spoločnú zodpovednosť aj za to, aby sme pri budovaní právneho štátu komplexne chápali poskytovanie právnych služieb občanom, aby sme dbali o skutočné nastolenie stavu spravodlivosti zákonnosti cez nezávislé súdne orgány, kde nebude nikto zasahovať do rozhodovacej právomoci z nejakých osobných, politických alebo iných dôvodov. K tomu však musí spoločnosť vytvoriť aj primerané materiálne podmienky. Toľko som si dovolil povedať na záver mojej predkladacej správy.
Ešte raz srdečne ďakujem poslancom v jednotlivých výboroch za nesmierne vzácnu prácu, ktorú odviedli, výsledkom čoho sú aj pripomienky, ktoré zhrnie náš spravodajca.
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi ministrovi Košťovi za odôvodnenie návrhu zákona. Prosím spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady pána Boroňa, aby predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec P. Boroň:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni poslanci, vážená vláda Slovenskej republiky, vážení hostia,
dovoľte mi ako spoločnému spravodajcovi výborov podať Slovenskej národnej rade správu o prerokovaní vládneho návrhu zákona Slovenskej národnej rady o komerčných právnikoch a právnej pomoci nimi poskytovanej vo výboroch Slovenskej národnej rady a odôvodniť nimi navrhované zmeny a doplnky uvedené v spoločnej správe výborov - tlač SNR 97a. Vzhľadom na pomerne značný počet zmien a doplnkov mi v závere vystúpenia dovoľte odporučiť aj racionálny postup pri hlasovaní.
Potrebu prijatia právnej úpravy o komerčných právnikoch odôvodnil za navrhovateľa minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán docent Košťa. On a jeho námestníci odôvodňovali vládny návrh zákona aj vo výboroch Slovenskej národnej rady, v ktorých sme po dôkladnom prerokovaní vládneho návrhu zákona prijali vo svojich uzneseniach súhlasné stanovisko a odporučili Slovenskej národnej rade vládny návrh zákona schváliť.
Súhlasné stanovisko, žiaľ, nemohlo byť prijaté vo Výbore Slovenskej národnej rady pre obchod a služby, Výbore Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva a vo Výbore Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy, lebo podľa S 47 ods. l zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady nevyslovila s nim súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Zmeny a doplnky, ktoré odporúčali, boli však v podstate zhodné s tými, ktoré máte uvedené v spoločnej správe výborov.
Z hľadiska tohto hodnotenia výsledkov prerokúvania vládneho návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady môžem Slovenskú národnú radu informovať, že zmeny a doplnky, na ktorých sa výbory uzniesli, sú v podstate zhodné, čo by malo uľahčiť rokovanie a najmä hlasovanie.
Milé dámy a páni,
dovoľte mi poukázať na niektoré otázky prerokúvaného vládneho návrhu zákona, ktoré boli vo výboroch Slovenskej národnej rady často pertraktované.
Prvým znakom vládneho návrhu zákona, ktorý vyplynul z prerokovania vo výboroch, je pomerne vysoký počet zmien a doplnkov. Chcem však ako spoločný spravodajca aj na tomto mieste prehlásiť, že pomerne vysoký počet zmien a doplnkov podstatne neovplyvňuje zmysel a cieľ zákona, len ho z rôznych hľadísk vylepšuje.
Je len na škodu veci, že návrh zákona o komerčných právnikoch a právnej pomoci nimi poskytovanej vláda Slovenskej republiky nepredložila už skôr. Obdobný zákon totiž schválila česká národná rada už 18. mája minulého roku.
Prijatie takéhoto zákona, ako to zdôraznil aj pán minister Košťa, je nevyhnutné najmä z toho dôvodu, že trhová ekonomika založená na rovnoprávnom postavení všetkých foriem vlastníctva a podnikania vyvoláva potrebu zabezpečiť širšiu ponuku poskytovania právnej pomoci aj v oblasti obnovujúceho sa obchodného práva, daňového práva, pozemkového práva, ale aj občianskeho práva, hospodárskeho práva, finančného práva a v ďalších odvetviach. Vzrastá aj požiadavka tuzemských a zahraničných subjektov na kvalitu poskytovania právnej pomoci v podnikateľskej činnosti.
Zvýšená požiadavka na poskytovanie právnej pomoci sa nemôže plne uspokojiť len prostredníctvom advokácie, lebo advokáti sú zväčša profesionálne orientovaní na poskytovanie právnej pomoci občanom v ich osobných veciach, v odvetviach trestného práva, občianskeho práva, rodinného práva, a je ich pomerne malý počet - v súčasnosti sa pohybuje okolo 400 advokátov.
Nemenej diskutovanou otázkou vo výboroch bolo aj to, či prijatím takéhoto zákona sa neutvorí monopol komerčných právnikov na poskytovanie právnej pomoci v podnikateľskej činnosti. Len pre poriadok zopakujem, že právnu pomoc budú môcť poskytovať aj ďalšie subjekty, a to v súlade s inými právnymi predpismi, najmä právnici v pracovnom alebo inom obdobnom vzťahu, advokáti, patentoví zástupcovia, aj ostatní občania.
Z hľadiska významu prerokúvaných otázok vo výboroch Slovenskej národnej rady bolo na poprednom mieste posudzovanie riešenia uvedeného v § 6. Podľa neho sa vláda Slovenskej republiky priklonila ku koncepcii, že komerčný právnik môže vykonávať svoju činnosť aj popri svojom zamestnaní. Poukázalo sa pritom na rôzne argumenty pre a proti navrhovanému riešeniu. O tejto otázke sa vo výboroch hlasovalo oddelene. Ako máte uvedené v bode 8 spoločnej správy, za odchylné riešenie prijali uznesenie len dva výbory, a to Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady a Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Podľa odporúčania uvedeného v bode číslo 8 by sa doplnil § 6 o nové písmeno c/, čo by znamenalo, že komora nezapíše do zoznamu komerčných právnikov toho, kto je v pracovnom alebo inom obdobnom vzťahu. V ostatných výboroch sa pri hlasovaní o tomto návrhu nedosiahla potrebná väčšina všetkých členov výboru, takže zostal návrh vlády Slovenskej republiky uvedený v S 6 v pôvodnom znení.
Ďalšou dôležitou otázkou, o ktorej sa v niektorých výboroch hlasovalo oddelene, je problematika uznania vysokoškolského vzdelania na právnických fakultách nadobudnutého v českej a Slovenskej Federatívnej Republike, ako sa uvádza v § 6 písm. b/ návrhu zákona. Po vysvetlení dopadov pri uplatňovaní rôznych navrhovaných alternatívnych formulácii sa Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport uzniesli na doplnení uvedeného ustanovenia /bod číslo 4 spoločnej správy/ o text, ktorý znamená, že za vzdelanie na právnickej fakulte v českej a Slovenskej Federatívnej Republike možno uznať aj právnické vzdelanie získané na vysokej škole v zahraničí.
V nadväznosti na uvedené ustanovenie sa ako o ďalšej dôležitej otázke diskutovalo aj o tom, či podobne ako je to stanovené v zákone Slovenskej národnej rady o advokácii by komora nemohla zapísať aj profesorov a docentov v odbore právo /bod 6 spoločnej správy/. K tomuto návrhu prijali súhlasné stanovisko Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady, Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.
Vážené dámy a páni poslanci,
v úvode môjho vystúpenia som uviedol, že vzhľadom na pomerne značný počet zmien a doplnkov, na ktorých sa výbory uzniesli, ale najmä preto, že zmeny a doplnky nie sú rozdielne alebo protichodné a až na niektoré neznamenajú zmenu zmyslu a cieľa navrhovaného vládneho návrhu zákona, a tiež preto, že s nimi zástupcovia navrhovateľa vyslovili súhlas, odporúčam racionálny postup pri hlasovaní.
Podľa § 3 ods. 2 platného rokovacieho poriadku si Slovenská národná rada podrobnejšie pravidlá svojho rokovania upravuje vlastným uznesením. Podľa § 26 ods. 2 rokovacieho poriadku sa hlasuje najskôr o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch, a to v poradí, v akom boli podané. Pri uplatňovaní toho ustanovenia neraz ignorujeme zmeny a doplnky, na ktorých sa výbory uzniesli v zmysle § 71 rokovacieho poriadku, ktoré boli podané ako prvé a máme ich uvedené v presnom znení v spoločných správach, a napriek tomu dávame neraz prednosť v hlasovaní pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom podaným v rozprave. Tým ignorujeme stanoviská výborov podané ako prvé, ktoré vychádzajú z riadne prediskutovaných a premyslených názorov a uprednostňujeme zmeny a doplnky, ktoré, hoci sú niekedy dobre mienené, nemôžeme v čase hlasovania dokonale posúdiť, najmä ich dopad na navrhovanú platnú úpravu a súlad s inými ustanoveniami navrhovaného zákona alebo inými právnymi predpismi, či dokonca i s ústavou. V tomto smere sme urobili už nejednu chybu.
Navrhujem preto, aby sa po mojom vystúpení Slovenská národná rada uzniesla bez rozpravy na tomto uznesení: "Na schôdzi Slovenskej národnej rady sa hlasuje najskôr o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch Predsedníctva Slovenskej národnej rady alebo výborov Slovenskej národnej rady, ak materiál prerokovali a svoje stanoviská doručili poslancom pred rokovaním Slovenskej národnej rady. O ostatných pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch poslancov sa hlasuje potom v poradí, v akom boli podané. "
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
dovoľte mi, aby som vám odporučil v bloku pripomienky výborov uvedené pod bodmi spoločnej správy l, 2, 5,
7, 10, 16. 17, 18, 19, 20, 21, 25, 26, 27, 28. 29, 33, 35, 36, 37, 39, 40, 41, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 52, 53, 56, 58 a 59. Tieto pripomienky sú podľa môjho názoru bez rozporov a obsahovo prehlbujú alebo formálne a štylisticky upravujú jednotlivé ustanovenia predloženého návrhu. Upozorňujem pritom, že pripomienky uvedené pod bodmi 18 a 19 spolu súvisia, preto musia byt spolu prijaté, pripadne neprijaté.
Na osobitné hlasovanie navrhujem pripomienky uvedené v bodoch 3 a 6, v bodoch 4 a 38 - tieto dvojice vzájomne súvisia, v bode 11, v bode 13 - pritom v bode 13 odporúčam sústrediť sa na pripomienku Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady, Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Slovenskej národnej rady a Výboru Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, v bode 14 odporúčam pripomienku ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady, pretože tieto body majú v podstate dve časti, v bode 6O - tu odporúčam prijať účinnosť zákona od 1. júna 1991.
Tieto teda nie sú jednoznačné a treba, aby sme sa po rozprave rozhodli a zaujali k nim stanovisko osobitným hlasovaním.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
neodporúčam vám schváliť pripomienky v bloku uvedené v bodoch 8, 9, 12 a 23 - to opäť spolu súvisí, v bodoch 15, 22, 24, 32 a 51 - to je zase trojica, ktorá vzájomne súvisí, v bodoch 30, 31, 34, 42, 54, 55 a 57 spoločnej správy.
Teraz by som povedal pár slov o bodoch, ktoré neodporúčam prijať v bloku.
Pripomienku uvedenú pod bodom 8 neodporúčam prijať, pretože sa domnievam, že pôvodný text návrhu lepšie zodpovedá podmienkam, v ktorých komerční právnici budú začínať svoju činnosť. Pritom rozsah i oprávnenia, teda licencie, môžu byt len parciálne a umožnia vykonávať túto činnosť i popri zamestnaní. Uvedomujem si, že toto je bod, na prijatí alebo neprijatí ktorého iste veľmi záleží aj advokátom.
Ďalej pripomienky uvedené v bodoch 9, 12 a 23 spolu súvisia. Ich spoločným menovateľom je vylúčenie možnosti vydať špeciálnu licenciu, ktorá by oprávňovala poskytovať právnu pomoc len vo vymedzených odvetviach práva alebo len určitý druh právnej pomoci. Myslím si však, že táto možnosť by mala byt zachovaná, pretože mnohí špecialisti napríklad na daňové či na medzinárodné súkromné právo nebudú chcieť poskytovať právnu pomoc v iných oblastiach. Upozorňujem, že o týchto troch pripomienkach treba hlasovať spolu.
Pripomienku uvedenú pod bodom 15 neodporúčam prijať preto, že nie je opodstatnené, aby uchádzač skladal sľub bez toho, aby si podal žiadosť o zapísanie do zoznamu, hoci už zložil skúšku. Myslím si, že lehota by sa mala počítať práve odo dňa podania žiadosti.
Pripomienka uvedená pod bodom 22 je vágna a nemá striktne normatívny charakter, je tažko kontrolovateľná, dokazovanie i sankcie sú značne pochybné. Neodporúčam ju preto prijať.
Pripomienky uvedené pod bodmi 24, 32 a 51 opäť spolu súvisia. Navrhujú upraviť právo klienta obrátiť sa na komoru o určenie zástupcu komerčného právnika a povinnosť komory takéhoto zástupcu určiť. Podľa môjho názoru ide o dve veci. Ak komerčný právnik odmietne poskytnutie právnej
pomoci, klient sa môže obrátiť na iného právnika. V opačnom prípade by išlo o akési zastupovanie ex offo. Ak však komerčný právnik začal poskytovať právnu pomoc a z najrôznejších dôvodov ju ďalej poskytovať nemôže, bude aj v jeho záujme zabezpečiť svoje zastupovanie, pretože mu hrozí prípadná zodpovednosť za škodu, ktorá by jeho nečinnosťou klientovi vznikla. Opakujem, že body 24, 32 a 51 spolu súvisia a treba ich prijať alebo neprijať spolu.
Prijatie pripomienky uvedenej pod bodom 30 vylučuje prijatie pripomienky 21, ktorú som navrhol prijať. Jej znenie však možno spresniť. Podám návrh po spoločnej správe.
Pripomienku uvedenú pod bodom 31 neodporúčam prijať preto, že spôsob poskytovania pomoci pri spoločnom zastupovaní je vnútornou vecou komerčných právnikov, pripadne ju upravujú iné právne predpisy. Spôsob zastupovania pritom môže byt aj vecou dohody klienta a komerčných právnikov, ktorí ho zastupujú.
Pripomienku uvedenú pod bodom 34 neodporúčam prijať. O disciplinárnom opatrení rozhoduje jeden orgán, konkrétne disciplinárny senát komory, o odvolaní rozhoduje iný orgán, konkrétne predsedníctvo komory a odvolanie sa pritom má podávať tretiemu orgánu, ktorého postavenie a právomoc návrh zákona meritórne neupravuje. Pokladám to za zbytočné.
Pripomienka uvedená pod bodom 42 oprávňuje snem určiť sídlo komory. Je všeobecným pravidlom aj pri registrácii združení či dobrovoľných organizácii, že pri vzniku samosprávnej organizácie sa určí aj jej sídlo. Pretože komora je ustanovená zákonom, domnievam sa, že aj jej sídlo ako podstatná náležitosť by malo byt ustanovené zákonom.
Pripomienku pod bodom 54 taktiež neodporúčam prijať. Podľa tejto pripomienky môže dozorná rada kedykoľvek odvolať svojho predsedu, a to bez uvedenia dôvodu. To nepokladám za správne. Z toho istého dôvodu neodporúčam prijať ani pripomienku uvedenú pod bodom 55, ktorá sa týka disciplinárnej komisie a jej predsedu.
A nakoniec neodporúčam prijať pripomienku uvedenú pod bodom 57, ktorá zbytočne obmedzuje poskytovanie právnej pomoci len na území Slovenskej republiky.
Milé dámy, vážení páni,
vzhľadom na uvedené skutočnosti a najmä na nevyhnutnosť prijatia právnej úpravy o komerčných právnikoch, ako aj na súhlasné stanoviská výborov, odporúčam vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o komerčných právnikoch a právnej pomoci nimi poskytovanej po prerokovaní a schválení takto diferencovaných podmienok, pripadne po odsúhlasení pripomienok vznesených v rozprave, schváliť. Zároveň si dovoľujem poprosiť pani poslankyne a pánov poslancov, aby mi konkrétne znejúce pozmeňovacie resp. doplňujúce návrhy, ktoré prednesú v rozprave, odovzdali v písomnej forme.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem spoločnému spravodajcovi pánovi poslancovi Boroňovi za prednesenie spravodajskej správy. V rámci svojho vystúpenia predložil návrh na uznesenie, ktoré na doterajších našich zasadnutia bolo viackrát predmetom sporu. Vychádzali sme často z § 16 ods. 3, že pri otvorení rozpravy predsedajúci pridelí slovo rečníkom tak, ako sa prihlásili. Teraz rozprava ešte nebola otvorená, otvorím ju až po vystúpení pána poslanca. Návrh, ktorý dáva,
spresňuje povinnosť prioritne hlasovať o pripomienkach z výborov. Zároveň však informujem o tom, že je už pripravený návrh nového rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady, zatiaľ ho má len predseda a podpredsedovia, myslím si, že v krátkom čase sa dostane aj ďalej, kde by takéto problémy už nemali byt. Nakoniec sa k nemu budete môcť vyjadrit aj vo výboroch.
V zmysle rokovacieho poriadku o tomto návrhu by bolo potrebné hlasovať bez rozpravy. Prosím pána poslanca, keby svoj návrh prečítal znovu.
Poslanec P. Boroň:
Tento návrh znie: "Na schôdzi Slovenskej národnej rady sa hlasuje najskôr o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch Predsedníctva Slovenskej národnej rady alebo výborov Slovenskej národnej rady, ak materiál prerokovali a svoje stanoviská doručili poslancom pred rokovaním Slovenskej národnej rady. O ostatných pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch poslancov sa hlasuje potom v poradí, v akom boli podané. "
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Vypočuli ste návrh pána poslanca. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Celkom dobre tomu nerozumiem. Má pán spravodajca na mysli takú situáciu, že by sme vôbec neotvorili rozpravu a hlasovali teraz o tom, čo je uvedené v spoločnej spravodajskej správe, alebo má na mysli takú situáciu, že by bola otvorená rozprava a potom by sa postupovalo tak, ako to navrhol?