práce, bez bližšej kvantifikácie nákladov obvodných úradov práce, ktorých pôsobnosť podľa zákona ako prvostupňového štátneho orgánu práce je veľmi rozmanitá.
Vychádzajúc z uvedeného kladiem tieto otázky na ministra práce a sociálnych veci pána Nováka: Do akého termínu sa majú obvodné úrady práce konštituovať? Aký je ich plánovaný počet pracovníkov s rozsahom mzdových prostriedkov? Aké má byt ich technické vybavenie a s akým finančným nákladom? Aká je kvantifikácia ďalších prevádzkových nákladov na činnosť obvodných úradov práce?
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský
Ďakujem. Vystúpi poslanec Komár. Pripraví sa poslanec Hajduk.
Poslanec V. Komár:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
mám jednu otázku na pána ministra vnútra. Ako nepohodlný občan som bol do roku 1990 odpočúvaný a sledovaný. Na základe rozkazu federálneho ministerstva vnútra pána Sachera z januára 1990 mali byt všetky odpočúvacie zariadenia verejne a v prítomnosti majiteľov demontované, žiaľ, v mojom prípade došlo k tajnej demontáži, čim bol hrubo porušený zákon. Zaujíma ma, kto a prečo ho porušil.
Druhá otázka bude smerovať na pána ministra Nováka. V roku 1985 uhoreli v ústave sociálnej starostlivosti v Šemši nedbalosťou personálu dvaja duševne chorí pacienti.
Riaditeľa ako komunistu zakryli, a sedí tam doteraz, dokonca radi a zakladá podobné ústavy na Slovensku. Chcem sa spýtať, či pán minister o týchto veciach vie?
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský
Ďakujem. Vystúpi poslanec Hajduk. Ako posledný je prihlásený poslanec Asványi.
Poslanec A. Hajduk:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
chcem nadviazať na interpeláciu pána poslanca Ho molu v súvislosti s pripravovaným rozsiahlym zvyšovaním cien palív a energie. Poznáme stanovisko vlády Slovenskej republiky, ktorá nesúhlasila s postupom vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Upozorňujem však vládu Slovenskej republiky na jeden aspekt tohoto problému, a to pohľad spotrebiteľa, ktorý je napojený na centrálne zdroje tepelnej energie. Plne sa stotožňujem s tým, aby každý odberateľ energie cez vlastné meradlá bol priamo závislý na spotrebe. Iba v takto vzniknutých podmienkach dôjde k radikálnejšiemu a úspornejšiemu zhodnocovaniu energii. A tak naopak, vzniknú ekonomické tlaky na dodávateľov energie. Dnes však odberateľ napojený na centrálne zdroje tepelnej energie nemá v byte príslušné meradlá.
Obraciam sa s touto interpeláciou na vládu Slovenskej republiky, aby uvedené nedostatky okamžite s dotknutými organizáciami riešila s cieľom diferencovať reálne
náklady pomocou meracej a regulačnej techniky tepelnej energie pre užívateľov bytov. V opačnom prípade technické nedostatky z rozvodov a iných prevádzok sa zvýšením cien tepelnej energie prenesú na odberateľov, čo nemôžeme akceptovať.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda vlády SR I. Čarnogurský
Ďakujem. Vystúpi poslanec Asványi. Ešte sa prihlásil poslanec Jozef Ivan.
Poslanec L. Asványi:
Vážené dámy a páni,
kladiem interpeláciu na neprítomného ministra financií pána Kováča. Verím, že sa to dostane k nemu a naša prosba bude vypočutá. Zúčastnil som sa na zasadnutí mestského zastupiteľstva Senec z príležitosti prerokovávania návrhu rozpočtu mesta Senec na rok 1991. Nemusím opisovať skleslú náladu z hľadiska požiadaviek a ich možností krytia či z hľadiska výstavby mesta, zveľaďovania atď. Platí zásada, sme si toho vedomí, že na čo nemáme, realizáciu nezačneme, odložíme ju.
Ale čo so začatými, nedokončenými stavbami v rámci komplexnej bytovej výstavby a vôbec infraštruktúry mesta? Na to rozdeľovalo ministerstvo financií prostriedky štátneho rozpočtu. Senec, mesto v okrese Bratislava vidiek s 15 tisíc obyvateľmi, rekreačné stredisko pre hlavné mesto Slovenska alebo, správnejšie, pre celú Slovenskú republiku alebo aj pre celú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku dostalo na rok 1991 na dokončenie rozostavaných stavieb
l 100 tisíc korún, či je to veľa alebo málo, chcel by som porovnať s niekoľkými mestami a údajmi rozdelenia prostriedkov zo štátneho rozpočtu v našom okrese. Pezinok, ktorý má síce viac obyvateľov, skoro dvojnásobok, dostal 23 500 tisíc, Malacky 8 247 tisíc, Modra zhruba s rovnakým počtom obyvateľov 4 407 tisíc, Stupava, výrazne menšie mesto 3 062 tisíc, Bernolákovo 4 milióny, Ivanka pri Dunaji 4 500 tisíc. Pre porovnanie v susednom okrese Dunajská Streda Zlaté Klasy, menšia obec dostala 991 tisíc korún, teda zhruba na úrovni mesta Senec s 15 tisíc obyvateľmi. Musí to byť omyl pri rozpise. Alebo že by to bola tendecia? Nechcem tomu veriť. Omyl, ktorý bude treba prešetriť a napraviť.
Spomeniem iba niektoré akcie, ktoré v Senci čakajú na zakončenie. Konkrétne je to 16 triedna základná škola, kde síce deti sedia v triedach a vyučovanie prebieha, ale nemajú dostavanú kuchyňu, nemajú dostavanú telocvičňu, nie sú cesty, chodníky, brodia sa v blate. Ani v tomto roku nebude dokončené 25 rokov rozostavané obchodné centrum. Dva obytné bloky na hlavnej ulici, ktorá je jedným veľkým staveniskom na mieste zbúraných chýbajúcich obchodov v rekreačnom stredisku. Pridelené prostriedky nestačia ani na zakonzervovanie ktorejkoľvek z týchto spomínaných stavieb. Mesto vyčíslilo potrebu vo výške 31 milión korún, pričom nezačína žiadnu novú stavbu. Sú to najnutnejšie prostriedky na dokončenie - a možno jedna akcia, to obchodné centrum by sa dalo odložiť na ďalší rok. Keď to už 20 rokov počkalo, hádam to ešte jeden rok počká.
Prosím pána ministra, aby bol tento rozpis prešetrený a pokiaľ sa stal omyl, v každom prípade ho treba opraviť. Alebo neviem, či nás odkáže, aby sme chodili po okolitých obciach a prosili o výpomoc. Nech nám aspoň ministerstvo poradí, akým spôsobom by sa dala táto otázka v
roku 1991 riešiť. Ak pán minister dovolí a bude ochotný na odpoveď, prídeme k nemu na ministerstvo s predstaviteľmi mesta.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Ako posledný vystúpi poslanec Jozef Ivan. Poslanec J. Ivan:
Vážení prítomní,
vznášam interpeláciu na podpredsedu pána Kučeráka a neprítomného pána ministra Kováča a chcem sa spýtať, s akými zámermi pristupujú títo ministri a v podstate aj celá vláda k problematike riešenia prvovýroby hliníka v závode Slovenského národného povstania v žiari nad Hronom. Ako sa s týmito problémami mieni vyrovnať, pretože sú veľké dohady v samotnom vedení tohto závodu, aj medzi pracovníkmi a vládne tam veľká neistota.
Ďalej sa chcem spýtať ministra poľnohospodárstva pána Džatku, do akej miery je mu známe a čo je na tom pravdy, že sa v rámci Slovenska, teda na Slovensku budujú a pripravujú sklady na uskladnenie potravín z EHS.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Ďakujem. Ešte sa prihlásil poslanec Javorský.
- 93 - Poslanec F. Javorský:
Mám len jednu otázku na premiéra pána Mečiara. Na 8. plenárnom zasadnutí Slovenskej národnej rady som adresoval interpeláciu jemu osobne. Dodnes som nedostal odpoveď. Bol by som rád, keby som ju dostal ešte v priebehu tohto zasadania.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Odporúčam pre istotu zopakovať túto interpeláciu. Poslanec F. Javorský:
Nemám to poruke, ale obsah bol v tom, že som upozornil plénum, že pán Mečiar v určitom prípade konal protiústavne, žiadal som vysvetlenie, a v prípade, že je to tak, žiadal som ho o ospravedlnenie sa celému plénu.
Prvý podpredseda SNR l. Čarnogurský:
Dávam slovo predsedovi vlády pánovi Mečiarovi. Predseda vlády SR V. Mečiar:
Vážená Slovenská národná rada,
viacero vašich pripomienok smerovalo k tomu, akým spôsobom sa pripravuje ústava Slovenskej republiky. Bol som tiež jeden z tých, ktorý sa zúčastnil rokovania na Vikárke. Môžem povedať, že rokovanie, ktoré prebiehalo v pondelok, sa od predchádzajúcich líšilo tým, že pivo aj večera už išli z prostriedkov Hradu.
Pokiaľ ide o priebeh rokovania, komuniké poznáte. Toto komuniké bolo výsledkom kompromisu, žiadal som, a podobne i prevažná väčšina ostatných členov slovenskej delegácie, aby bolo uznané, že po prvé federácia sa tvorí zdola od občana, cez slobodnú obec, republiku až k federálnym orgánom. /Potlesk. / Ďalej som žiadal, aby sme pri tvorbe ústav uznali prioritu republík, ktoré následne odvodzujú svoje práva k federálnym orgánom. Tieto názory boli predmetom diskusií, neskončili a nie sú uzatvorené. Dohoda bola v tom, že sa na budúce o nich bude rokovať znovu. To bola podmienka, s akou sme komuniké prijali.
Pokiaľ ide o kresťanských demokratov, trvajú na svojom stanovisku a žiadajú, aby Česká republika a Slovenská republika uzatvorili medzi sebou štátnu zmluvu, aby táto štátna zmluva bola primárnym aktom a z nej aby sa potom odvodzoval ústavný akt, t. j. prijatie federálnej ústavy tak, ako sa predpokladať má.
Proti tomuto stanovisku kresťanských demokratov nebola druhá alternatíva. Navrhovali sme ešte jednu možnosť, ktorá je predmetom diskusii, ale nie je zamietnutá ešte ani tá prvá časť, že by mohla existovať deklarácia Slovenskej národnej rady a českej národnej rady, ktorou
po prvé - uznávajú existenciu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vôľu žiť v spoločnom štáte,
po druhé - potvrdzujú právo federálnych orgánov prijať ústavu a rozsah ich oprávnení,
po tretie - touto zmluvou sa garantuje právo národa na sebaurčenie i s právom vystúpiť z takéhoto zväzku s tým, že by sa stanovili pravidlá a podmienky, za akých takýto záväzok možno prijať.
Sami si nemyslíme, že prijatie takéhoto záväzku znamená rozpad republiky. Ani zákon o rozvode neznamená možnosť manželského rozvratu, ale je poistkou pre prípad, že sa to jednému z dvoch nepáči, aby sa takéto vzťahy vyriešili kultúrnym a zákonným spôsobom. Nevravíme, že chceme vystúpiť, chceme len, aby boli dojednané pravidlá pre jednu i druhú stranu.
V prijatí ústav je veľkou neznámou vývoj moravskej politickej scény, kde cez posledný víkend bolo znovu niekoľkotisícové zhromaždenie, odhady sa pohybujú rôzne, kde treba predpokladať, že pravdepodobne sa nepodarí vyriešiť otázky Moravy v rámci Českej republiky, ale je možné, že budú žiadať uznanie v rámci celej federácie. Potom budeme musieť zaujať stanovisko k tomuto faktu ako k novej skutočnosti. Pri všetkých rozhovoroch s delegáciami z Moravy odpovedáme, že Slováci nie sú prekážkou túžbam ľudu z Moravy, ich vysporiadanie je vnútornou vecou Českej republiky a do toho im zasahovať nebudeme. Teda keď niekto hovoril, že Slovensko drží kľúč od týchto rúk, nie je to pravda. Máme svoju republiku, svoju jednotu, tú si hájime, tú chceme ústavne zakotviť a tou sa chceme vo svete i všade prezentovať, ako s našim primárnym útvarom a s federáciou ako odvodeným útvarom.
Pokiaľ ide o prijímanie ústavy republík, je pravda, že na Hrade boli odovzdané ústavy federácie. Predtým nám pán prezident poslal svoju predstavu o federácii. Je to predstava nezáväzná. Hneď namieste sme tlmočili mnoho výhrad s tým, že naša predstava je iná. Ale je tu konkrétny dokument, o ktorom sa môžeme rozprávať. Podobne pán predseda Slovenskej národnej rady odovzdal doklad, ktorý je nezáväzný. Je iba materiálom, ktorý je predmetom diskusie. Okrem komisie, ktorá pracuje pri Slovenskej národnej rade, pri vláde ešte existuje jedna iniciatívna pracovná skúpina, ktorá pracuje pri sekretariáte predsedu vlády a ktorá pripravuje tiež jednu z možných alternatív ústavy Slovenskej republiky. Uisťujem vás, že potom, čo oponovanie tejto ústavy skonči, budete ju mat všetci v rukách a budete si ju môcť pozrieť. Návrh musí ísť cez vás. Viem, že sa ešte pripravujú ďalšie tri návrhy koncepcií ústavy Slovenskej republiky. Je dobré, že bude z čoho vyberať. Ale vyberať budete vy, vážení páni poslanci a poslankyne, rozhodovať budete vy a nikto iný. Vy ste orgán, ktorý vyjadruje suverenitu Slovenskej republiky a vy ste ti, ktorí o tejto veci záväzne rozhodnete. Buďme v rôznych diskusiách, zjednoťme sa v spoločnom zákone, prijmime ho za svoj nielen právnou cestou, ale aj svojim vnútorným stotožnením sa, že Slovensko budeme vytvárať ako moderný, demokratický štátny útvar.
Pokiaľ ide o otázky, ktoré tu boli predmetom diskusie ohľadom BAZ Bratislava, dovolím si povedať, že BAZ Bratislava mala niekoľko partnerov, ktorí boli oslovení. V závere došlo k tomu, že sa výber sústredil na firmu General Motors a Volkswagen. Je pravda, že interpretácia predposledného zasadnutia vlády, ktoré vyznelo v prospech General Motors, nebola jednoznačná, pretože vláda mala vtedy k dispozícii posudok, ktorý hovoril o tom, že táto ponuka je nevýhodná, aby sme ju neprijali. Naviac, na základe ponuky General Motors sme mali byt zaviazaní k príspevku na budovanie infraštruktúry, vzdelávania a podobne i k ďalším nákladom, takže celkový rozdiel medzi ponukou firmy General Motors a Volkswagen v náročnosti na vlastné zdroje činí približne 1, 6 miliardy korún v neprospech General Motors.
Keď sa robil výber partnera, vychádzalo sa z 10 ukazovateľov. V prospech General Motors boli dva: meno firmy, rýchlejší nábeh. V prospech Volkswagenu všetko
ostatné. Očakávame, že prvé auto zmontované v BAZ-ke pod značkou Volkswagen a nie Volkswagen-Škoda, len Volkswagen-BAZ, by malo vyjsť v decembri tohoto roku. Ide ešte o montáž, pretože komponenty tam budú dovezené a vyrábať by sa tam malo od 350 do 500 tis. kusov prevodoviek. Je to aj výsledok cesty vlády v Dolnom Sasku. Konkrétne závery, ktoré sa tam prijali počas našej návštevy resp. konkrétne obchodné jednania, ktoré tam boli, našli výraz v tom, že vláda dala súhlas, aby sa uzatvorila zmluva. Hľadáme tým pracovné príležitosti, hľadáme možnosť finalizácie výroby, hľadáme možnosť nových podnetov pre našu výrobu z hľadiska systému organizácie riadenia, aj všetkého ostatného.
Ak ste sa pýtali na ostatné rokovania a ostatné dohody, ktoré máme, ak Slovenská národná rada bude mať záujem, môžeme zložiť účet zo všetkých ciest, na ktorých sme boli. Dosiahlo sa v prospech Slovenskej republiky veľmi veľa. Pripravujú sa konkrétne dohody, ktoré budú znamenať investície s miliardovými zdrojmi, ktoré my nemáme a preto ich chodíme von zháňať a prosiť o ne.
V diskusii, ktorá tu bola vznášaná, boli dávané i otázky, ako je to so sociálnymi istotami a podobne. Pán podpredseda Kučerák na tie otázky odpovedal, ale myslím, že by sme si mali povedať pravdu. Mali by sme povedať aj tú časť, o ktorej vieme, že aj keď existuje dohoda medzi vládou, zamestnávateľmi a odbormi o určitej hranici znášania sociálneho zaťaženia, táto dohoda by mala byt v krátkom čase prehodnotená, pretože ak by vývoj išiel tak ako doteraz, spodná hranica zárobku na konci roku by mala predstavovať 3 000 korún a nie 2 000, ako teraz. Pritom by ale ostatné rásť nemalo, čo už je hranica, ktorú by sa nedalo dosiahnuť. Čiže to zaťaženie obyvateľstva bude väčšie. Touto otázkou sa treba tiež zaoberať.
Ďalej pán poslanec, ktorý ma interpeloval, aby som odpovedal na otázku, ktorú tu mysli. Pamätám si na to veľmi dobre, či je pravda, že som ako predseda vlády prevzal riadenie úseku bezpečnosti a tým som narušil kompetencie bývalého ministra vnútra Andráša. Išlo o situáciu, ktorá na Slovensku vznikla po prijatí jazykového zákona. Viete, čo sa tu dialo, boli ste toho všetci svedkami. Vo vláde sme o tom rokovali a pýtali sme sa ministra na informácie. Nevedel nám dať ani tie informácie, ktoré boli k dispozícii v tlači. Na základe toho vláda rozhodla, že poveruje mňa a JUDr. Čarnogurského ako prvého podpredsedu vlády, aby sme spoločne riešili niektoré operatívne úlohy.
O čo išlo? Zvolali sme dve porady dôstojníkov ministerstva vnútra, krajských správ, prokuratúr, ministerstva spravodlivosti a súdov, kde sme sa snažili koordinovať činnosť všetkých orgánov navzájom medzi sebou. Do právomoci a kompetencie ministra vnútra sme zasiahli iba v tom, že sme poradu všetkých troch zložiek zvolali my dvaja a na tejto porade minister vnútra nebol prítomný. Riadenie činnosti úseku ministerstva vnútra sme nevykonávali, to prebiehalo normálnym spôsobom. Ak sa mám za niečo ospravedlniť, tak iba za to, že som mal obavy o vašu bezpečnosť, mal som obavy o to, aby nepokoj, ktorý bol na uliciach, neprerástol do nejakých iných akcii. Mali sme aj informácie, že určité skupiny by sa mohli pokúsiť aj o násilnú činnosť. To bol jediný dôvod, prečo takéto uznesenie vláda prijala a prečo sa rozhodla tak, ako sa rozhodla a všetko, čo sme v riadení bezpečnosti obaja vykonali, bolo toto.
V neskoršom období Slovenská národná rada vo svojom predsedníctve poverila JUDr. Čarnogurského riadením ministerstva vnútra a tento ho riadil až do nástupu nového ministra vnútra Pittnera. Nejde o žiadne porušenie zákonov.
Išlo o mimoriadne opatrenie trvajúce dva dni, na upokojenie a vyriešenie situácie, ukľudnenie, zistenie všetkých prameňov nepokoja.
Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne,
napriek tomu, že politický systém sa sem-tam rozkolíše, oceňujem to, že parlament si od všetkých veci zachováva odstup, že nedopustí, aby sa parlament a vláda stali predmetom politických kríz, že hľadáme kľud, stabilitu, istoty a riešenia v prospech obyvateľov i v prospech všetkých. Za toto vám ďakujem.
/Potlesk. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Majer. Poslanec J. Majer:
Vážená Slovenská národná rada,
nepochybujem o tom, že slovenská reprezentácia išla na Vikárku a uplatňovala tam požiadavky, o ktorých hovoril pán premiér Mečiar, ale je jednoznačné, že neuspela. Dobre som včera počúval pána prezidenta jednak poobede v rozhlase a ešte v noci som to znovu pozeral v televízii, ktorý dlho vykladal, prednášal ústavu, ktorá sa veľmi podobá ústave, ktorú nám pred tromi alebo tri a pol rokmi tu prednášal pán Čalfa /potlesk/ ako federálnu ústavu, vraj trojjedinú. Tomu predchádzalo zrušenie čl. 142 ods. 2 ústavného zákona 143 o československej federácii, v ktorom je hovorené, že môžu byt tri ústavy. Ten článok sa najprv zrušil. Takže nerobme si ilúzie.
Jediné riešenie vidím v tom, čo uplatňoval pán podpredseda Čarnogurský - jednoznačne zmluvu, /potlesk/, aj keď pán prezident už včera vo svojom prejave agitoval, že Česká národná rada túto zmluvu neprijme, pretože sme mali Pittsburskú dohodu, i viacero deklarácii, ani jedna sa nedodržala.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Hlási sa pán poslanec Javorský. Poslanec F. Javorský:
Prepáčte, ešte by som chcel tlmočiť jednu prosbu. Nakoľko nie som spokojný s odpoveďou pána premiéra, nechcem tu rozvádzať dôvody, prosím ho, aby mi to dal písomne.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Na prednesené otázky a interpelácie budú členovia vlády odpovedať v rámci posledného bodu programu.
Teraz prikročíme k druhému bodu programu, ktorým je
Rozprava k aktuálnym spoločenským otázkam.
Ako prvý sa do všeobecnej rozpravy prihlásil poslanec Sládek.
Poslanec V. Sládek:
Svoju prihlášku stanujem.
- 101 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec Sládek stanuje svoju prihlášku. Ako ďalší sa prihlásil poslanec Brňák. Pripraví sa poslanec Peter Weiss.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada, vážení hostia,
myslím si, že nie je potrebné nikoho v tejto republike osobitne presviedčať o význame prijatia ústavy Slovenskej republiky. Tvorba a proces prijímania tejto ústavy konečne jasne a nezvratné ukáže každému občanovi Slovenskej republiky, ako parlamentné, ale aj mimoparlamentné politické sily naplnia základné krédo ich poslania, t. j. služby slovenskému národu a ostatným príslušníkom národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na tomto území. Zároveň niektoré politické strany a hnutia budú musieť ukázať farbu, pretože aj v účelovej politike platí princíp, že nie slová, ale činy sú rozhodujúce. Mám na mysli koaličné, teda vládne, ale aj ostatné politické strany a hnutia, ktoré sa doteraz vo viacerých zásadných slovenských otázkach viac viezli ako ťahali.
Súčasný vývoj tvorby ústav na celom území federácie z hľadiska filozofických, právnych a politických prístupov je vážnym mementom pre ďalšiu budúcnosť Slovenska. Ak vychádzam z posledných rokovaní vrcholnej politickej reprezentácie na hostinskej pôde pána prezidenta v Prahe, domnievam sa, že zainteresované osoby by mali nám, poslancom, predložiť prognózu katastrofického národného scenára,
s ktorým sme boli oboznámení napríklad v ekonomickej oblasti.
Stanovisko pána prezidenta na ďalšiu tvorbu a obsah ústavy federácie a oboch republík, podporené rozhodujúcimi politickými silami na Slovensku a v Čechách, je pre Slovenskú republiku neprijateľné. Jedine KDH v určitých oblastiach odporuje koncepciám pána prezidenta. Navrhované primárne postavenie federálnej ústavy k ústavám republík, navrhovanie časovo a obsahovo skoordinovaných troch ústav, navrhovaná politická deklarácia o spolužití Čechov a Slovákov určuje Slovenskej republike postavenie nesvojprávneho subjektu.
Pani poslankyne, páni poslanci,
dovolím si odcitovať časť Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktorý dokument bol zaväzujúcim spôsobom schválený na pôde tohto parlamentu. Citujem: "Súčasný vývoj vo svete je charakterizovaný rozvíjaním a završovaním rozvoja národných spoločenstiev a súčasne s tým s rôznou intenzitou rozvíjania integračných tendencií, v súlade s tým bude vláda vytvárať podmienky pre plný demokratický a slobodný vývoj Slovenska. Jednou z podmienok je, aby sa zásadným spôsobom prehodnotil vzťah Slovenskej republiky k Českej republike a k spoločnej federácii. Tento problém nechápeme len ako zápas o kompetencie, ale výraz realizovania práva národa na sebaurčenie. Za základ budúceho riešenia považujeme primárne práva republík, ktoré federácii postupujú tie činnosti, ktoré sú pre ich spoločný vývoj výhodné. Zavŕšením tohto vývoja v legislatíve bude prijatie ústavy Slovenskej republiky, ústavy Českej republiky a ústavy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. " - koniec citátu.
V rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky politická reprezentácia Verejnosti proti násiliu vyslovila predbežne súhlas s návrhom trojjedinej ústavy s prioritným postavením federálnej ústavy. Aj keď nejde o konečné stanovisko VPN, akým právom a prečo takto koná? Osobne si myslím, že zo strany VPN ide o kontinuálne zavŕšenie procesu prijatia centralistickej trojjedinej ústavy federácie, aj keď obsiahnutej v troch dokumentoch, ktorý proces zahájil ešte v iných farbách hrajúci terajší čelný predstaviteľ VPN pán Čalfa. /Potlesk. / Viacerým je nám známa jeho obhajovacia reč v parlamente na podporu prijatia podobnej trojjedinej ústavy ešte v predchádzajúcom režime.
Zásadným príspevkom národne a demokraticky orientovaných skupín v otázke ďalšej budúcnosti Slovenska je návrh Deklarácie o štátnej suverenite Slovenskej republiky, ktorý bol publikovaný zatiaľ v Literárnom týždenníku, Smene, Verejnosti, Práci a Pravde. Predmetný návrh deklarácie je postavený na troch principiálnych pilieroch.
Po prvé: návrh deklarácie vyjadruje zvrchovanosť Slovenskej republiky, jej štátnych orgánov a zákonov prijatých Slovenskou národnou radou. Prakticky takáto zvrchovanosť znamená mat výlučné právo rozhodovať o svojom osude.
Po druhé: návrh deklarácie dáva zákonný predpoklad pre vypracovanie a prijatie ústavy Slovenskej republiky výlučne na základe vôle občanov Slovenskej republiky. Preto do procesu tvorby a prijatia Ústavy Slovenskej republiky nemajú právo zasahovať orgány federácie, ktoré môžu existovať len z vôle republík a nie opačne.
Po tretie: návrh deklarácie zjednocuje občanov, politické strany a hnutia, záujmové združenia a spolky v Slovenskej republike, ktorým skutočne ide o slovenskú vec.
Návrh deklarácie o štátnej suverenite nerieši, ani neurčuje budúce štátoprávne usporiadanie Slovenskej republiky s Českou republikou alebo s inými národmi či štátmi. Dôkazom toho je fakt, že osoby a skupiny, ktoré podpísali návrh deklarácie, sa v ďalšom štátoprávnom usporiadaní Slovenskej republiky rozlišujú. Sú tam predstavitelia, ktorí preferujú či už federáciu, ale aj konfederáciu alebo samostatný Slovenský štát. Napriek rozdielnosti názorov na budúce štátoprávne usporiadanie Slovenska sú všetci signatári jednotní v potrebe vyhlásenia Deklarácie o štátnej suverenite Slovenskej republiky, ako aj v tom, že o ďalšej forme štátoprávneho usporiadania Slovenska môžu rozhodnúť len občania Slovenskej republiky.
Najvhodnejšou formou, ako zistiť názor Slovákov v tejto závažnej otázke, sa javí byť ľudové hlasovanie na území Slovenskej republiky. Predkladaný návrh Deklarácie o štátnej suverenite Slovenskej republiky sa časovo viaže na vypracované návrhy ústav Slovenskej republiky, ktoré majú byt verejnosti dané na diskusiu v krátkom čase. Je preto nezmyselné a zavádzajúce tvrdenie tých, ktorí dávajú súvis medzi návrhom deklarácie s historickými udalosťami v slovenských dejinách.
Na záver si dovolím poznámku nad súčasným myšlienkovým Babylonom na Slovensku. Niet na svete národa, ktorého príslušníci by sa dobrovoľne, dokonca aktívne vzdali vlastnej identity, vlastnej zvrchovanosti a vlastnej štátnosti. Budeme mat Slováci v tomto primát?
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. O slovo sa prihlásil predseda Slovenskej národnej rady pán Mikloško.
Predseda SNR F. Mikloško:
Chcel by som len doplniť niektoré skutočnosti z troch stretnutí na Vikárke.
Po prvé: pán Fedor Gal ako predstaviteľ hnutia Verejnosť proti násiliu na všetkých troch stretnutiach zdôraznil, že Verejnosť proti násiliu chápe tvorbu federálnej ústavy tak, že základné subjekty sú republiky a z nich je odvodená federácia. V tomto po všetky tri večery, a v posledný večer sa to dosiahlo celkom zreteľne, sa rozišiel s predstaviteľmi iných koncepcií, ktoré sú viac-menej proklamované na českej strane. To je za predstaviteľa hnutia Verejnosť proti násiliu.
Ja som predložil pracovný návrh ústavy, v ktorej sa celkom jednoznačne hovorí o medzištátnej zmluve medzi českou republikou a Slovenskou republikou. Bol som na to opýtaný pánom prezidentom a zároveň aj pánom Klausom. Povedal som: to je stanovisko komisie Slovenskej národnej rady a stanovisko Slovenskej národnej rady sa vlastne prikláňa k tomuto pohľadu, ktoré ako prvý predniesol pán Dr. Čarnogurský.
Stanovisko pána premiéra nebudem tu hovoriť, môže sa k nemu sám vyjadriť, ale naznačím, že sám sa už pri prvom stretnutí vyjadril k myšlienke formy akejsi zmluvy.
Chcel by som ešte povedať, že počas všetkých troch večerov, aj na poslednom, sme zdôraznili, a ja som to zdôraznil celkom osobitne, že Ústava Slovenskej republiky nie je ústavou koaličných strán, je to ústava celého parlamentu. Koaličné strany nemajú trojpätinovú väčšinu v parlamente a ak nepríde ku konsenzu ohľadom ústavy, príde k parlamentnej kríze, ktorá znamená predčasné voľby. Takže v