interpelácie v písomnej forme, ale ak, tak prerušením tohto bodu, jeho presunutím na iné miesto programu s tým, že sa teraz budeme venovať všeobecnej rozprave. To je, myslím, postup, ktorý je v súlade s rokovacím poriadkom, v súlade s ktorým však nie je to, aby sme uložili poslancom, aby nevystúpili s interpeláciami ústne, ale písomne.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Beriem to na vedomie. Interpelácie môže poslanec podávať kedykoľvek, v akejkoľvek forme, aj mimo samotného rokovania, takže žiadne obmedzenie by tu nebolo. Ale tým naozaj nesledujem cieľ obmedzovať vystúpenia poslancov. Snažím sa dostať k tomu, čo je v programe. Prosím vás, kvôli poriadku dám hlasovať o tom, či prerušíme bod 1.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 108 poslancov. /
Kto je za to, aby sme prerušili bod l - interpelácie a pokračovali bodom 2 - všeobecná rozprava? /Za návrh hlasovalo 47 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. /
Môj návrh prijatý nebol, takže pokračujeme v prvom bode. Dovolím si dať ešte ďalší návrh, aby sme si určili, resp. obmedzili dĺžku času na prednesenie interpelácie na tri minúty, pretože inak sa nedostaneme ďalej.
Hlási sa poslanec Ftáčnik.
- 71 - Poslanec M. Ftáčnik:
Podľa rokovacieho poriadku sa môžeme uzniesť na dobe obmedzenia otázky najmenej na tri minúty na otázku a desať minút na interpeláciu. Nemôžeme dať kratší čas, lebo to ukladá zákon. Takže schváľme 10 minút na interpeláciu a tri minúty na otázku. Každý povie, či bude klásť otázku alebo interpeláciu a predsedajúci nech to sleduje.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 112 poslancov. /
Kto je za skrátenie času na otázky a interpelácie na spodnú hranicu v zmysle rokovacieho poriadku? /Za návrh hlasovalo 93 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. /
Ďakujem. Prosím pánov poslancov, ktorí budú prichádzal k mikrofónu, aby ohlásili, či ide o otázku alebo interpeláciu.
Ako ďalší sa prihlásil poslanec Cyril Ivan. Pripraví sa poslanec Dušan Černák.
Poslanec C. Ivan:
Vážené predsedníctvo, vážení poslanci,
ako člen komisie pre uplatňovanie zákona o úradnom jazyku podávam interpeláciu na ministra školstva pána
prof. Pišúta. V zmysle zákona o úradnom jazyku podľa § 3 ods. 2, ods. 4 úradné tlačivá a doklady majú byt tlačené a vystavované v úradnom jazyku. Takisto názvy inštitúcii a obcí. Pred polročnou klasifikáciou žiakov boli už dávnejšie pripravované dvojjazyčné tlačivá vysvedčení v slovenskom a maďarskom jazyku. Pýtam sa pána ministra, kto dal prikáž na tlačenie dvojjazyčných vysvedčení, kde sa vysvedčenia tlačili, na či príkaz sa expedovali do škôl a na niektorých školách používali pri polročnej klasifikácii v tomto školskom roku, aj s maďarskými pečiatkami. Podobná situácia je aj pri označovaní inštitúcii a názvoch obci. Je to nedôsledné rešpektovanie paragrafovaného znenia zákona, alebo zámerná deformácia a deštrukcia zákona?
V školách so slovenským a maďarským vyučovacím jazykom sa objavili knihy expedované z Maďarskej republiky s tendenčným obsahom, s mapami veľkého Uhorska, s názvami slovenských obci a miest v maďarskom jazyku. To je iba časť poznatkov a tendenčných javov zistených pri prieskumnej činnosti, žiadam pána ministra o vysvetlenie uvedených problémov.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi poslanec Paulický. Pripraví sa poslanec Trepáč.
Poslanec P. Paulický:
Vážená Slovenská národná rada, vážení prítomní,
adresátom mojej otázky je minister školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky pán profesor Pišút. Vláda
Slovenskej republiky uznesením č. 454 z 2. októbra 1990 súhlasila s bezodplatným odovzdaním komplexu ubytovacích zariadení sústavy vodných diel Gabčíkovo Ministerstvu školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky na zabezpečenie ubytovania a výchovno-vzdelávacieho procesu študentov. V tejto súvislosti minister školstva určil Slovenskú vysokú školu technickú za prevádzkovateľa všetkých objektov predmetného komplexného ubytovacieho zariadenia v Gabčíkove. Z dennej tlače vieme, že na nedávnom stretnutí rektorov a ďalších zástupcov slovenských vysokých škôl odznela z úst predsedu vlády kritika na margo pomalého postupu odovzdávacích prác.
V mene starostov a primátorov žitnoostrovského regiónu a osobitne starostu z Gabčíkova sa obraciam na pána ministra Pišúta s prosbou, aby poskytol informáciu o súčasnom stave realizácie citovaného vládneho uznesenia a zároveň ho prosím, aby v budúcnosti nepodceňovali a neignorovali dôležitosť účasti zástupcu obecnej samosprávy resp. starostu z Gabčíkova na rozhodujúcich rokovaniach o ďalšom osude komplexného ubytovacieho strediska, lebo príchod skoro dvetisíc vysokoškolákov, učiteľov a ďalšieho personálu do Gabčíkova je predsa len veľkým zásahom do života ľudí tejto strediskovej obce na žitnom ostrove.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi poslanec Trepáč. Pripraví sa poslanec Doboš.
Poslanec J. Trepáč:
Vážené poslankyne,
vážení poslanci, vážená vláda,
v týchto dňoch prerokúvajú výbory Slovenskej národnej rady návrh zákona o majetku obci. Máme tak možnosť zoznámiť sa s filozofiou tohoto zákona, ale najmä posúdiť úvahu vlády Slovenskej republiky na vymedzenie rozsahu, ale i charakteru budúceho majetku vo vlastníctve obci. Ako člen Výboru Slovenskej národnej rady pre obchod a služby som dostal prehľad o zaradení jednotlivých prevádzok do dražby. Takmer polovicu z týchto zoznamov tvoria práve tie prevádzkové jednotky, o ktorých vládny návrh predpokladá, že by mali byt vo vlastníctve obcí. Preto žiadam o vysvetlenie pána ministra Húsku:
1. Prečo ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku neinformovalo privatizačné komisie o tom, aby do privatizačných zoznamov nedávali prevádzkové jednotky, ktoré sú z vládneho návrhu zákona predurčené, aby prešli do majetku obce. To znamená, aby sa o týchto jednotkách rozhodovalo až po schválení zákona o majetku obci.
2. O začatí privatizácie mám poznatok, že privatizačné komisie nerešpektujú ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 474/1990 Zb., kde sa hovorí: "Komisia musí prerokovať návrhy na zaradenie prevádzkovej jednotky do zoznamu s príslušnou obcou. " Ako bude postupovať ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku pri nakladaní s tou častou výnosu z predaja prevádzkových jednotiek, ktorých zaradenie do privatizácie nebolo prerokované s obcou, alebo ak obec dala nesúhlasné stanovisko a podľa vládneho návrhu zákona o majetku obci je zrejmé, že tieto prevádzkové jednotky sa mali štát majetkom obci.
Ďakujem.
- 75 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Dávam slovo poslancovi Dobosovi. Pripraví sa poslanec Dobrovolný.
Poslanec L. Dobos:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
interpelujem pána ministra vnútra. Výbor Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva minulý týždeň mal výjazd do okresu Trebišov. Medzi inými sme narazili na pálčivý aktuálny problém - prenášanie právomoci z kompetencie okresu na obvody, menovite z Okresného úradu Trebišov na obvod Kráľovský Chlmec. Zatiaľ obvodný úrad má tieto úseky: sociálnu starostlivosť a právo. Oddelenie živnostenské, poľnohospodárstvo, obchod a cestovný ruch, referát obvodného lekára, referát cestného hospodárstva sú usmerňované mimo obvodu. Pritom k obvodu patrí 34 obci. Predstavitelia obvodu sa obrátili na okres, aj na ministerstvo vnútra s prosbou, aby bol obvodný úrad poverený výkonom štátnej správy v celom rozsahu. Pýtam sa pána ministra vnútra, kto je v tejto veci kompetentný rozhodovať? Neriešenie kompetencie je na úkor mobility obvodov a v konečnom dosahu to odnášajú obyvatelia obcí.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Vystúpi poslanec Dobrovolný. Pripraví sa poslanec Ondruš.
Poslanec J. Dobrovolný:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
včera v Aktualitách bolo zverejnené, že cena slovenského uhlia sa zvýšila o 300 %. Mám preto otázku na pána podpredsedu Kučeráka, kedže tu nie je pán minister financií, s akým návrhom cenovej politiky pôjde naša slovenská vláda na rokovanie federálnej vlády ku konečnému ustanoveniu cien palív a energie, ktoré si dali vtedy termín do 15. marca - dozvedel som sa, že už nie je ani to pravda - a akým spôsobom sa toto zvýšenie dotkne obyvateľov Slovenska. To je jedna otázka.
Pri schvaľovaní rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1991 som žiadal dotácie pre Slovenské uhoľné bane vo výške l 400 miliónov korún. Tento návrh, ani druhý, ktorý hovoril o vypracovaní ekonomického provizória pre Slovenské uhoľné bane, nebol akceptovaný. Toto súvisí s mojou druhou otázkou. Vo Federálnom zhromaždení bol schválený reštitučný zákon, ktorý vraj bude stáť Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku podľa odhadu približne od 60 do 280 miliárd korún, z toho okolo 50 miliárd v kupónoch a cenných papieroch a 10 miliárd v hotovosti. Preto sa pýtam pána podpredsedu, či už ministerstvo financií alebo vláda má spracovaný rozbor, koľko táto "maličkosť" bude stáť Slovenskú republiku a odkiaľ vláda Slovenskej republiky zoberie prostriedky, keď všade tvrdí, že peňazí niet a preto sa nemohla vyčleniť ani dotácia pre Slovenské uhoľné bane.
Ďakujem.
- 77 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Vystúpi poslanec Ondruš. Pripraví sa poslankyňa Tóthová.
Poslanec M. Ondruš:
Mám veľmi krátku otázku na pána ministra Kňažku. Minulý utorok bol uverejnený rozhovor v denníku Smena, kde pán minister uvádzal, že v krajinách, ktoré sú prvotné v záujme Česko-Slovenska, je pomer slovenských a českých diplomatov 1: 8. Mňa by zaujímalo, podľa čoho sú určované krajiny, ktoré sú prvotným okruhom záujmu našej republiky a konkrétne, prečo tam bolo Taliansko a nebolo tam Rakúsko, pretože nevidím medzi nimi rozdiel. Prečo tam napríklad bolo Belgicko a neboli tam napríklad Holandsko a Fínsko? Tiež nevidím medzi nimi nejaký veľký rozdiel?
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Na otázku bude hneď reagovať pán minister Kňažko. Minister medzinárodných vzťahov SR M. Kňažko:
Taliansko je jednou z európskych veľmoci. Belgicko tam bolo. Boli tam všetky krajiny Európy, ktoré sú dôležité nielen pre nás, pre Česko-Slovensko, ale ktoré tvoria Európu, a potom tam boli všetky zámorské krajiny, ktoré môžeme označiť za veľmoci - Spojené štáty, Kanada, okrem toho Čína a to je hádam všetko. Belgicko tam bolo. A Rakúsko? Prepáčte, ale Rakúsko s Talianskom ťažko porovnávať. /Potlesk. / Všetko ťažko porovnávať. Prepáčte, ale to je úplne iná kategória. Fínsko s Francúzskom síce môžete porovnávať alebo Belgicko, pretože v Belgicku sú európske spoločenstvá a v Holandsku nie sú.
- 78 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi poslankyňa Tóthová. Pripraví sa poslanec Laciak.
Poslankyňa Z. Tóthová:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,
dovoľte mi, aby som sa obrátila za poslanecký klub Strany zelených interpeláciou na ministra poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky pána Michala Džatku v súvislosti s ochranou a racionálnym využívaním genofondu kulúrnych rastlín v Slovenskej republike.
Súčasťou dedičstva kultúry a bohatstva obyvateľov Slovenska je aj zachovanie prirodzenej variability kultúrnych rastlín. Kultúrne rastliny dnes tvoria neodmysliteľnú súčasť poľnohospodárskej výroby. Sú to poľné plodiny, ovocné rastliny, zelenina, vinič, tvorby životného prostredia - okrasné rastliny a zdravotníctva - liečivé rastliny a postupne stále viac prenikajú aj do sféry lesného hospodárstva. Ochrana a využívanie genofondu kultúrnych rastlín je súčasne nevyhnutným východiskovým bodom šľachtiteľských programov. Táto otázka je v popredí pozornosti nielen vo väčšine vyspelých štátoch sveta, ale i v mnohých rozvojových krajinách a ani Slovenská republika si nemôže dovoliť ju ďalej podceňovať.
Napriek tomu, že v Slovenskej republike bola ochrane a využívaniu genofondu venovaná určitá pozornosť od roku 1951, súčasný stav je kritický, časť genofondu, najmä pokiaľ sa to týka poľných plodín, ovocných rastlín a zeleniny, sa síce rieši v rámci programu vedeckotechnického
rozvoja pri obmedzených finančných zdrojoch, ale väčšinou len v rámci šľachtenia nových odrôd, čo je naprosto nedostatočné. Naviac, v tomto roku prestali byt financované niektoré úlohy, ktoré v minulosti boli koordinované s českou republikou. V dôsledku chronického nedostatku finančných zdrojov neboli na Slovensku budované hlavne klimatizované sklady na dlhodobú ochranu genofondu, čim došlo a neustále dochádza k jeho devastácii. V Slovenskej republike sa takto v dôsledku nedostatku a zastaralosti ochranných zariadení stratil prakticky celý genofond cenných pôvodných krajových populácii, vrátane genotypov vytvorených na ich báze a celé série genotypov, polotvarov, ktoré neboli registrované ako odrody.
Tento stav je potrebné zmeniť a vyčleniť prostriedky na ochranu genofondu. Súčasné rezortné dotácie môžu byt len dočasným riešením. Treba si uvedomiť, že nejde iba o odbornú záležitosť, o ochranu a efektívne využívanie genofondu pri šľachtení rastlín, ale o vec doslova celospoločenskú, o zachovanie dedičstva genetickej variability druhov kultúrnych rastlín pre budúce generácie. Naviac, pri snahách o zníženie úrovne vstupov priemyselných hnojív a pesticídov do poľnohospodárskej výroby sa podstatne zvyšuje genetický, ekologický a ekonomický význam starých krajových odrôd.
Žiadame preto, aby sa v čo najkratšom čase pripravila a realizovala koncepcia národného programu ochrany a využívania genofondu kultúrnych rastlín Slovenskej republiky tak, ako je tomu dnes vo všetkých európskych krajinách, vrátane českej republiky. Tento národný program by mal zahŕňať a koordinovať otázky ochrany a efektívneho využívania celého genofondu kultúrnych rastlín. Jeho vytvorenie otvorí Slovenskej republike aj cestu do európskeho programu spolupráce pri ochrane a využívaní genofondu a k
spolupráci s Medzinárodnou radou rastlinných genetických zdrojov. Finančné prostriedky naň podľa predbežných odhadov by mali byt okolo 100 miliónov korún. Je potrebné v ďalšom rozpočtovom období vyčleniť tieto peniaze zo štátneho rozpočtu podobne, ako je tomu v ostatných európskych krajinách. Vzhľadom na kritický stav v ochrane nášho genofondu je program potrebné už teraz pripravovať a začať hneď od začiatku roku 1992. Toľko interpelácia.
Ešte by som mala jednu otázku na pána ministra financií, ale nie je tu, tak pripadne na pána ministra Tirpáka alebo Oberhausera. Zaujímalo by ma, akým spôsobom a na základe akých kritérií sa budú dofinancovávať ekologické stavby, teda vodovody, kanalizácie, čističky, ktoré samosprávy, teda mestá a obce prebrali rozostavané od bývalých národných výborov.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Hneď bude reagovať pán podpredseda vlády pán Kučerák.
Podpredseda vlády SR J. Kučerák;
Vážené predsedníctvo, dámy a páni,
dovoľte mi, aby som v krátkosti reagoval na niektoré otázky, ktoré sa týkajú mňa.
Najskôr k uhliu. Ak hovoríme o svojbytnosti slovenskej ekonomiky, musíme si uvedomiť, aké dôsledky to prináša. Donedávna boli uhoľné bane spojené určitým systémom
prerozdelenia tzv. banskej renty. Každý rok dostávali Slovenské uhoľné bane asi 1, 7 miliárd z prerozdelenia z českých bani, ktoré mali lacnejšiu povrchovú ťažbu. Ale chceme mat svojbytnú slovenskú ekonomiku, tak si musíme zvyknú t na to, že české bane nám tých 1, 7 miliárd dávať nebudú. Boli by - s prepáčením - hlúpe, keby to dávali, pretože tiež majú svojbytnú ekonomiku. Dôsledky toho, že chceme mat oddelenú ekonomiku, aspoň v týchto prípadoch, musíme niesť na svoj účet a nemáme sa na koho vyhovárať. 1, 7 miliárd treba zabezpečiť Slovenským uhoľným baniam, 1, 7 miliárd treba niekde nájsť. Mali sme tu vlastný rozpočet, o ktorom sme rozhodovali. Bola možnosť zobrať to školstvu, zdravotníctvu alebo kultúre, ale demokraticky ste rozhodli, že dotácia baniam nepôjde. Myslím si, že to bolo správne rozhodnutie, pretože za odber uhlia musia platiť odberatelia, tí, ktorí naozaj uhlie odoberajú.
Keď sme mali poradu s odberateľmi, s najväčším odberateľom - Novácke elektrárne - boli ochotné odoberať uhlie zo Slovenských uhoľných bani i za vyššiu cenu. Keď sme to prerátali, až do ceny 900 korún to bolo pre nich stále výhodnejšie, ako dovážať lacnejšie české uhlie, pretože súčet dopravných nákladov a nižšej ceny by bol stále ešte vyšší, než je cena asi 900 korún zo Slovenských uhoľných bani. Pochopiteľne, požiadali sme Ministerstvo financií Slovenskej republiky, aby zvýšilo maximálnu cenu uhlia zo Slovenských uhoľných bani na tých 900 korún. To je celkom prirodzené, lebo štátny rozpočet by dotácie, tých 1, 7 miliárd, aj tak musel zobrať vám na daniach. Museli by sme to vlastne platiť všetci a takto to platia ti, ktorí odoberajú uhlie. Trochu sa to premietne potom do zvýšených cien elektriny, ale to už sú ekonomické vzťahy, ktoré tu musia byt. Tieto ceny nesúvisia bezprostredne s cenami tepla, ktoré sa teraz pripravujú. Ceny tepla a palív - to vlastne nie je cenová otázka v pravom slova zmysle. Ide tu
o odstránenie dotácií stratovým podnikom a organizáciám, ktoré dodávajú teplo obyvateľom. Tie sú stratové, dodávajú za nižšie ceny, než majú náklady. Aby mohli ďalej dodávať teplo, tak im túto stratu treba uhradil - a zase sme pri probléme, z čoho im túto stratu uhradíme. Uhradíme to vyššími daňami obyvateľov alebo vyššími daňami podnikov? Zase je tu také riešenie, že sa odstránia tieto dotácie, zvýšia sa ceny palív a dodávaného tepla, časť sa bude kompenzovať, ale časť musia platiť bezprostrední odberatelia. Tým chceme dosiahnuť, aby sa vyvinul určitý tlak na dodávateľov tepla, aby sa začali zavádzať meracie zariadenia, regulačné zariadenia, pretože i keď je tu určitý monopol, bez tlaku odberateľov nikdy nedôjde k nijakým racionálnym opatreniam. Dobre sa pamätáte, koľko uznesení tu bolo za tie desiatky rokov, ktoré sa zaoberali znížením spotreby palív, energie, a k ničomu to neviedlo, lebo nefungovali ceny.
Okrem toho z federálneho rozpočtu je vyčlenených asi 500 miliónov korún na podporu výroby meracích a regulačných zariadení. Zároveň sa už od mája začnú sprísňovať česko-slovenské normy na spotrebu palív, energie a na výrobu stavebných látok a hmôt, aby dochádzalo k týmto úsporám. V priebehu tohto týždňa má slovenské ministerstvo financií a ministerstvo hospodárstva, myslím, že aj ministerstvo priemyslu, prepočítať určitý dopad týchto opatrení na obyvateľov a navrhnúť určité riešenia, či by to malo byt v dvoch etapách, či by sa to nedalo riešiť prípadne vo viacerých etapách a akým spôsobom by sa to malo kompenzovať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský
Pán podpredseda, odpovede na interpelácie sú posledným bodom programu. Predpokladal som, že budeš reagoval len nejakou vetou.
- 83 - Podpredseda vlády SR J. Kučerák:
Prepáčte, ospravedlňujem sa, nezaregistroval som, že odpovede sú až potom.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský
Vystúpi poslanec Laciak. Pripraví sa poslanec Horváth.
Poslanec I. Laciak:
Vážený parlament, vážená vláda,
vo svojej interpelácii by som sa chcel dotknúť pomerov na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení. Podotýkam, že táto interpelácia už tu odznela, ale zatiaľ na ňu nebola daná odpoveď. Bývalá divadelná fakulta bola na základe rozhodnutia federálnej vlády zrušená, na jej základe boli vytvorené dve nové fakulty. Táto nová koncepcia fakulty neobsahovala odborné, metodické a štrukturálne atribúty vysokých škôl a zavrhovala všetko pozitívne, čo sa dovtedy na divadelnej fakulte vytvorilo. Vysokoškolský systém divadelnej fakulty sa v podstate degradoval na štúdium amatérskeho divadelného experimentu. Proklamuje sa akýsi americko-fínsky model výučby úplne nevhodný pre vysokoškolské a zodpovedné štúdium a posúva výučbu na fakulte na úroveň záujmového krúžku. Prepracovaná metodika, ktorú akceptovalo aj zahraničie v minulosti, sa hodila úplne cez palubu. Vyučuje sa živelne, neexistuje ani základná pedagogická dokumentácia. žiadam pána ministra školstva, aby vysvetlil súčasné postavenie Vysokej školy múzických umení v našom vysokoškolskom systéme.
Ďakujem.
- 84 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Horváth. Pripraví sa poslankyňa Badálová.
Poslanec V. Horváth:
Vážená Slovenská národná rada,
vláda Slovenskej republiky vo februári tohto roku zverejnila svoje rozhodnutie vo veci Bratislavských automobilových závodov v prospech firmy General Motors. Beriem to tak, že vyhral najlepší. Ovšem z úst zástupcov firmy General Motors sa vzápätí dozvedáme, že toto rozhodnutie vlády prichádza vlastne neskoro. General Motors po predlžovaní termínov zo strany našej vlády v júni, septembri, decembri a nakoniec v januári tohto roku má obavy, či stihne nábeh svojej výroby a preto pravdepodobne svoju ponuku stiahne. Samozrejme, už rozposlali ponuky aj iným vládam, ktoré boli v tomto smere pružnejšie. Napokon General Motors svoju ponuku aj stiahol. Teraz prichádza vláda aj ústami premiéra pána Mečiara s rozhodnutím pre firmu Volkswagen, a to bez zmienky o svojom predchádzajúcom rozhodnutí v prospech General Motors, bez zmienky o tom, že to bol práve General Motors, ktorý svoju zmluvu stiahol a nie voľba našej vlády. Pýtam sa preto, čo bolo dôvodom postupného nedodržiavania termínov voľby partnerov pre BAZ.
Myslím, že je to hanba, keď sme sa nerozhodli my, ale opäť niekto za nás. Veď stiahnutím zmluvy General Motors vlastne zostala pre nás jediná reálna ponuka, a to bez výberu, čiže Volkswagen. Kto nám však zaručí, že BAZ-ka sa nestane závodom Škody Mladá Boleslav. Slovne to síce zaručila vláda, avšak ak Volkswagen časom bude mat väčšinový majetkový kapitál v BAZ-ke, bude to Volkswagen a
nie naša vláda, ktorá určí, kto bude v koho područí. Uvedomujem si, že Volkswagen ponúka väčšiu zamestnanosť a lepšie sociálne podmienky. Ale skutočne nebolo možné realizovať oba návrhy, General Motors v BAZ-ke, čo bola jeho požiadavka, a ponuku Volkswagenu realizovať pripadne v Martine, v Dubnici alebo v Považskej Bystrici, alebo v iných strojárenských centrách Slovenska, kde stále máme vysokokovalifikované pracovné sily?
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský
Ďakujem. Vystúpi poslankyňa Badálová. Pripraví sa poslanec Pirovits.
Poslankyňa B. Badálová:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
zákonom 169 z roku 1990 boli zriadené pri bývalých Zboroch národnej bezpečnosti občianske komisie až na úroveň okresov. Rozkazom federálnych ministrov vnútra pánov Sachera a Langoša bola im určená kompetencia. Občianske komisie sa vyjadrovali k hodnoteniam v tomto čase už bývalých príslušníkov ŠtB, najmä v otázke ich ďalšieho zotrvania v zboroch, ako aj k iným problémom, ktoré odporúčali alebo neodporúčali riešiť. Myslím, že komisie boli potrebné na získavanie dôvery občanov k skompromitovanej zložke Zboru národnej bezpečnosti.
Situácia je zmenená. Zriadením polície Slovenskej republiky občianske komisie majú značne oklieštenú právomoc. Nemôžu sa napríklad vyjadriť ku kádrovému obsadeniu
jednotlivých postov na okresnej polícii Slovenskej republiky, aj keď máme vedomosti, že poverený veliteľ okresnej polície menuje na posty práve tých príslušníkov, ktorých sme na občianskej komisii odporúčali odvolať z funkcii ako skompromitovaných príslušníkov. Znovu sa hlásia do služieb polície bývali príslušníci ŠtB, a to na podnet pána ministra vnútra Slovenskej republiky. Nech sa nenahnevá, ale to mám zo žiadosti bývalého príslušníka ŠtB, ktorý sa odvoláva na jeho vyhlásenie uverejnené v denníku Smena a občianska komisia už dostáva na vyjadrenia žiadosti týchto žiadateľov - bývalých príslušníkov ŠtB. Ak by činnosť občianskej komisie mala byť zameraná len na znovuprijímanie týchto bývalých príslušníkov ŠtB do polície Slovenskej republiky, myslime si, že je to málo a členovia odmietajú len takúto činnosť komisie.
žiadam preto ministra vnútra Slovenskej republiky pána Pittnera o zaujatie stanoviska k ďalšiemu pôsobeniu občianskych komisii, keď viem, že federálny minister vnútra už toto urobiť nemôže, žiadam písomnú odpoveď a súčasne žiadam informovať o tom všetky občianske komisie v Slovenskej republike.
Súčasne vám, vážení poslanci, oznamujem, že sme podali - poslanci Slovenskej národnej rady pán Hajduk, pán Német a pani Badálová písomnú interpeláciu pánovi ministrovi vnútra o bezpečnostnej situácii v okrese Michalovce a dali sme to na vedomie aj Branno-bezpečnostnému výboru Slovenskej národnej rady so žiadosťou o riešenie tohto vážneho problému v našom okrese.
Ďakujem pekne. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Pirovits. Pripraví sa poslanec Komár.
- 87 - Poslanec L. Pirovits:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené dámy, vážení páni,
v nových ekonomických trhových podmienkach je veľmi dôležitá otázka zamestnanosti a štátna politika zamestnanosti. Keďže cieľom politiky zamestnanosti je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom na trhu práce a produktívne využitie zdrojov pracovných síl pri slobodnom výbere zamestnania, veľmi významnú úlohu v tomto procese majú zohral štátne orgány práce, hlavne okresné a obvodné úrady práce. Prvým predpokladom konštituovania úradov práce bol zákon Slovenskej národnej rady schválený na 7. schôdzi Slovenskej národnej rady dňa 29. 10. 1990 o zriadení úradov práce. Ide o zákon uverejnený pod číslom 444 z roku 1990 Zbierky zákonov. Tento zákon umožnil konštituovanie okresných úradov práce, ale nie obvodných úradov práce. V dôvodovej správe k návrhu tohto zákona boli zahrnuté aj náklady na zriadenie a činnosť štátnych orgánov práce. V dôvodovej správe k návrhu zákona sa konštatovalo, že po vytvorení obvodných úradov práce vznikne ďalšia potreba pracovníkov a finančných prostriedkov na výpočtovú techniku, mzdu a prevádzkové náklady.
Možnosť konštituovania obvodných úradov práce vytvára iba zákon schválený na predchádzajúcej 10. schôdzi Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti. Dôvodová správa predmetného návrhu zákona obsahovala celkovú kvantifikáciu nákladov na prácu štátnych orgánov práce. Súčasťou tejto kvantifikácie sú aj plánované náklady na zriadenie a činnosť úradov práce, ale iba okresných úradov