Dovoľte, aby som poukázal na to, že ide o viaceré skutočnosti, ktoré si zasluhujú pozornosť. V jednej skupine týchto veci ide o prípady porušovania zákonnosti pri nadobúdaní domových nehnuteľnosti a bytov do vlastníctva týchto jednotlivcov a v druhej skupine ide o prípady majetkovej trestnej činnosti.

Do prvej skupiny patria napríklad kúpy bytových jednotiek od bytového podniku Bratislava I Vasiľom Biľakom s manželkou a jeho žatom Jozefom Švecom s manželkou. Preverovaním týchto veci sa dospelo k záveru, že vzhľadom na odstup času od spáchania skutkov nie je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť vzhľadom na ustanovenie § 67 Trestného zákona - premlčanie trestného stíhania. Prokuratúra na báze platného zákona skúma možnosti, ako s použitím vhodných právnych prostriedkov vrátiť uvedené domové nehnuteľnosti do vlastníctva štátu resp. pôvodným vlastníkom. Napríklad v spomínanej veci mestský prokurátor v Bratislave podal návrh súdu na určenie neplatnosti kúpno-predajných zmlúv, teda konkrétne u Biľaka a jeho rodiny, odpredaj dvoch bytov. Súd o návrhu doposiaľ nerozhodol. Dávam na zváženie, či by nebolo vhodné riešiť prípady protiprávneho nadobudnutia majetku legislatívnou úpravou, pomocou ktorej by štát dostal tieto domové nehnuteľnosti späť do vlastníctva a tie by sa potom mohli použiť na umiestnenie konzulátov, kultúrnych inštitúcii, ako aj pre charitatívne účely.

Do druhej skupiny môžem zaradiť prípady, kde sa uvažuje o vyvodení možného trestného postihnú za majetkové trestné činy.

Som rád, že pri tejto príležitosti môžem osobitne vyzdvihnúť aktívny podiel ministerstva vnútra a ministerstva kontroly a, pochopiteľne. Ministerstva hospodárstva

Slovenskej republiky na odhaľovaní a postihu závažnej trestnej činnosti v ZVL Považská Bystrica, kde bývalí stranícki funkcionári a vedúci hospodárski pracovníci zneužitím svojho postavenia spôsobili nášmu štátu niekoľkomiliónovú škodu. V súčasnosti sa konči rozsiahla a časovo náročná hĺbková revízia ako jeden z predpokladov podania obžaloby súdu, ktorá by mala byt podaná v mesiaci apríli.

Pre vašu informáciu si dovoľujem uviesť, že obdobných prípadov v prvej aj v druhej skupine je viac a postupne, ako budú riešené, vás budem o nich informovať.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

v rozprave k aktuálnym spoločenským otázkam často odznela možnosť konzultovať pripravované legislatívne návrhy s odborníkmi. Možno povedať, že náš rezort má dostatok takýchto pracovníkov, ktorí vám veľmi radi pomôžu vo vašej poslaneckej činnosti. Prosím, aby ste využívali poradenskú službu nášho rezortu a súčasne vás chcem požiadať o podporu pracovníkov prokuratúry, ktorí majú úprimnú snahu chrániť verejný záujem starostlivým, humánnym a dôsledným postupom v každodennej práci. Verím, že tento rezort nájde u všetkých poctivých občanov maximálnu podporu pre svoju prácu, smerujúcu k upevneniu právneho štátu.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Faktickú poznámku má predseda Mikloško.

- 55 - Predseda SNR F. Mikloško:

Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená vláda, vážené plénum,

týka sa to všetkých. Práve mi prišiel povedať vedúci Kancelárie Slovenskej národnej rady, že na ústredňu niekto zatelefonoval, že o 12. 00 hodine to tu buchne a zložil telefón. Považujem za potrebné, aby som vás o tom informoval. Plénum môže rozhodnúť o tom, že rokovanie prerušíme a pyrotechnici to tu prezrú. Pyrotechnici sa vyjadrili, že si myslia, že je to všetko v poriadku, pretože budova je stále kontrolovaná. Ja si tiež myslím, že to nebuchne. Pre každý prípad môžeme dať o 12. 00 hodine prestávku na obed, ale navrhujem pokračovať v schôdzi.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Faktickú poznámku má poslanec Komár. Poslanec v. Komár:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

mám len jednu otázku na pána generálneho prokurátora. Rád by som sa spýtal, či je to správne, keď do branno-bezpečnostného výboru príde obhajovať zákon o mimosúdnych rehabilitáciách osoba, ktorá šliapala po ľudských právach a ľudskej dôstojnosti.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Bartakovics. Pripraví sa poslanec Filipp.

- 56 - Poslanec Š. Bartakovics:

Vážený pán predseda, vážený parlament,

ak raz roľník pustí svoj rýľ do zeme, nevy tiahne ho bez toho, aby s nim nevyryľoval zem. Tak je to aj s našim zákonom o pôde. Ak sme sa už do toho pustili, a je to veľmi správne, že sme to urobili, odkryme aj do zeme udupanú odvekú pravdu. Ale sedliak vedel aj to, že musí rýľovať tak, aby sa divá pôda nepomiešala s obrobenou. Áno, takýmto prirovnaním musím viesť tvorcov zákona o pôde resp. najvyšší federatívny zákonodarný zbor k pochopeniu pravidla, ktoré nás napomína, aby sme jednu chybu nenapravili dopustením sa ešte väčšej chyby. Ešte presnejšie na našom živom príklade: aby po spáchanej nespravodlivosti nenasledovala ešte väčšia. Hoci, milé dámy a milí páni, tieto myšlienky sa vám zdajú známe, akoby ste ich už pred pár dňami odo mňa boli počuli, no predsa nie. A ak predsa, tak seba samého ospravedlňujem. Táto záležitosť sa nedá povedať len raz. Dovtedy ju treba hovoriť a opakovať, kým pravda nevyjde najavo, že nie my sme vinní za to, čo sa stalo? To je pravda. Ale nezabudnime na nápravu už my. Preto pokladám za svoju povinnosť vás, poslancov, pravidelne informovať z čo najhodnovernejších a zodpovedných prameňov o tom, čo sa deje resp. nedeje okolo tohoto zákona. S tým cieľom podávam teraz správu o tom, čo sa stalo od mojej poslednej interpelácie.

Po prvé - opäť sa dostala do rokovacieho poriadku výboru novšia verzia Tylovho návrhu zákona preto, že predtým prerokovávaná piata verzia už v dobe jej prerokúvania bola stará. Vtedy už žila šiesta verzia. Len takpovediac z omylu predložili Slovenskej národnej rade starú verziu, kým šiesta, najnovšia a snáď už posledná sa dostala na

slepú koľaj. Hovoria, že dôvodom bol chýbajúci spojovník medzi Prahou a Bratislavou. Znovu prerobená verzia nie je formálna, obsahové i tézovite sa prispôsobuje jej prijateľnejšej forme. Akoby to dokazovala aj skutočnosť, že piatu verziu zo štyroch výborov Slovenskej národnej rady odsúhlasil len jeden, kým novšiu už dva výbory. V návrhu sa naďalej rozhoduje o privatizácii, reštitúcii a v novom odseku sa zaoberá transformáciou poľnohospodárskych podnikov.

Prosím o prepáčenie, že udalosti natoľko spájam so svojou osobou, ale len tak ich viem pravdivo vyjadriť. V uplynulých dvoch týždňoch som sa dvakrát zúčastnil rokovaní v Prahe v spojitosti so zákonom o pôde. O prvom poviem len toľko: prejsť môže len náš návrh zákona o pôde - povedal pán Tyl. Federálne zhromaždenie môže, samozrejme, prijať len vládny návrh zákona - povedal pán Dlouhý. Z pozitív všetkých návrhov treba zostaviť konečný návrh a tento prijať - povedal pôvodný spoločný spravodajca pán Fuks. Každý jeden z nich posiela takýto odkaz Slovensku.

No prosím, pán predseda, pre ktorý z nich opäť obetujeme jeden vývar halušiek? /Oživenie v sále. /

Druhé rokovanie, a o tomto sa chcem hlavne zmieniť, bolo spoločné zasadnutie poľnohospodárskych komisií Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady. So smútkom musím konštatovať, že našu komisiu sme zastupovali len traja z 11 parlamentných členov, i keď s externými odborníkmi spolu nás bolo viac. Len ako intermezzo chcem spomenúť, že našu delegáciu na slávnostnom obede prijala i predsedníčka českej národnej rady a každému z nás venovala impozantnú pamätnú knihu českého parlamentu. I touto cestou ešte raz ďakujem.

Hlavnou úlohou spoločného zasadnutia bolo prerokovanie registrovaného návrhu zákona o pôde. Rokovanie neprebiehalo bez búrlivej výmeny názorov a filozofie, no predsa sa hľadalo čo najspravodlivejšie riešenie. Silný tábor zastával vládny návrh zákona, ale takisto i návrh Tylovej skupiny. Je ovšem zaujímavé, že sa stratil egoizmus. Ani jeden tábor silou-mocou nebránil len svoje, skôr sa zasadzoval za pozitíva svojho návrhu.

Konečným výsledkom bolo prijatie spoločnej, i keď neúplnej dohody, ktorú väčšina odsúhlasila. To ovšem znamená, že dnes už nemôže byt položená otázka tak, ktorý zákon treba prijať - Tylov, Dlouhého, alebo tretí? Z týchto by bolo treba vytvoriť jednu zliatinu. A tvrdím, že toto by bola opäť jedna kalvária, bolestné a horké hľadanie pravdy. Paragrafy sa už natoľko preplietli, že už nie je zrozumiteľné ani to, koho treba odškodniť a kto bude nespravodlivo posudzovaný. Tento stav v každom prípade negatívne dopadá na našu spoločnosť a najmä negatívne ju ovplyvní. Zreformovanie poľnohospodárstva stojí na mŕtvom bode. Roľník - niekdajší vlastník, podnikateľ, všetci s neistotou hľadia von do chotára. Tento stav dáva podnety takým dohadom - je pravda, že som to počul len v Čechách - že túto situáciu by vyriešila len všeobecná pozemková reforma. Je to skutočne smelá myšlienka, no snáď situácia nie je natoľko krízová. Predsa by sa len malo sledovať uskutočnenie vlastníckeho práva položeného na reálnom podklade.

Zistil som, že českí kolegovia by boli radšej, keby sa i Slovensko tvorivejšie zapojilo do tohoto procesu. Dokonca práve od nich vyšiel návrh, aby Slovenská národná rada žiadala od Federálneho zhromaždenia samostatné zaobchádzanie so špecificky slovenskými prípadmi. Medziiným takýmto je majetková situácia občanov maďarskej národnosti

pri odškodňovaní, ktorým nie je jedno, či je to rok 1948 alebo 1945. Ale nie tak, ako to suverénne vyjadril jeden z externých odborníkov nášho výboru, keď hovoril: KDH, VPN a SNS jednoznačne prijímajú Dlouhého návrh zákona o pôde. Samozrejme, z mojej strany to nie je akási výčitka, to je vecou strán. Ale odvážim sa dodať, že dnes už treba toho povedať viac. Dnes už nedosiahneme viac ani s takým vyhlásením, ktoré vyslovilo slovenské zastúpenie v Prahe, že nie ten je roľník, ktorý vlastni pôdu, ale ktorý ju obrába a to treba len oceniť.

Ani to nebolo celkom k našej cti, a najmä ku cti veľkolepej histórie kresťanského zmýšľania slovenského národa, že - citujem jedného nášho externého odborníka: "Podľa Tylovho zákona pôda na Slovensku bude patriť cirkvi a maďarským grófom. " Treba vedieť, že maďarskí grófi boli pozemkovou reformou zbavení svojich majetkov už v roku 1919. Rok 1945 väčšinou by znamenal odškodnenie už len pre malých a stredných roľníkov. A ešte stále sa produkuje naša poslanecká úroveň a hovorí sa: vlastníctvo nebolo zrušené, to zostalo a je i teraz. Poznáme ako to je. Je pravda, že ani kontra nebola so svojimi názormi milosrdná. Ako hlavný tromf uviedli neracionálne a neefektívne 40-ročné hospodárenie družstiev kladúc otázku, čoho je schopná taká výrobná forma, v riadení ktorej nemôže byt hlavnou hybnou pákou uplatnenie vlastníctva. Od Tylovcov sa boja len čelní predstavitelia, lebo družstvo vlastníkov by zrušilo túto štruktúru riadenia. Krédom Tyla je - pôda len vlastníkom a právo o ďalšom rozhodovaní. Dokonca vlastníctvo postavili na európsku úroveň hovoriac: do Európskeho spoločenstva môžeme vstúpiť len prinavrátením vlastníckych vzťahov. Dokonca kontra prehodila ešte i cez plot: treba zrušiť zákon číslo 162/1990 Zb. o družstvách. Tento do potrebného rámca nahradzuje Zákonník práce. Ostatné časti nie sú potrebné, lebo dnes už nie je potrebné diktovať družstvám, čo majú robiť.

Teda, dámy a páni, taká je skutková situácia päť minút pred dvanástou. Dnes, zajtra z tohoto bude spravodlivé zadosťučinenie. čo asi môže v takejto situácii povedať jeden kresťan? Pane, daj ľudom múdrosť.

/Potlesk. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Priatelia, mám jeden návrh. Viete, že je toľko rôznych náloží na našej politickej scéne, ktoré pravidelne vybuchujú, to je jedno v ktorom hnutí, v ktorej strane, že nejaký primitívny anonym, ktorý tvrdí, že v tejto budove je umiestnená bomba, by nemal spôsobiť, že prerušíme dnešné naše rokovanie. Pozrite sa, keby to tu buchlo, tak nás to trafí všetkých. /Smiech a oživenie v sále. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Slovo má pán poslanec Filipp. Poslanec J. Filipp:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,

dovoľte v prvom rade niečo osobné. Prestal som byť členom Slovenskej národnej strany, vzdal som sa všetkých funkcii a vyhlasujem sa za nezávislého poslanca za SNS.

V prvom rade by som sa chcel obrátiť na pána generálneho prokurátora, pripadne na pána ministra vnútra Slovenskej republiky s tým, aby snáď oni interpelovali u námestníka pána Rumla, teda u námestníka federálneho ministra vnútra. Naši poslanci cestujú lietadlami na rokovania, na výbory. Stretávajú sa v podstate s ponižujúcimi prehliadkami, takže sú postavení na úroveň arabských študentov, pripadne iných potencionálnych záškodníkov v súvislosti s konfliktom v Kuvajte. Stalo sa mi to osobne, keď som sa zdráhal dať tašku a podobné veci. žandári, nechcem povedať policajti, pretože policajt zrejme jedná s ľuďmi slušne, jednajú skutočne ponižujúco. Treba s tým dačo robiť. Neviem, kto to má v právomoci. Námestník ministra vnútra - český, lebo potom mi poslali list, že sa musím prehliadke podrobiť, bol tam podpísaný pán Ruml, ktorý cituje možno 10-15 rôznych osôb, predsedov vlád, ministrov atď., ktorí sa nemajú podrobiť prehliadkam. Sú tam aj manželky, deti diplomatov a podobne. Prosím vás, poslanec nie je ani toľko, ako diéta nejakého diplomata? Jednoducho nerozumiem tejto ponižujúcej procedúre. Chceme snáď unášať lietadlá? Proste nechápem to. Alebo minister, ktorého schvália poslanci, vyjadria mu dôveru, je niečo viac? Treba to nejakým spôsobom riešiť.

Rovnako zaujímavá je aj otázka diplomatických pasov. Poslanci vo Federálnom zhromaždení ich majú dávno. V novom zákone by to malo byt priznané aj poslancom Slovenskej národnej rady. Ale pýtam sa teraz, či sme menejcennejší ako poslanci Federálneho zhromaždenia? Neviem, kto mi na to zodpovie.

Ďalej by som sa chcel obrátiť na ministra financií ohľadom listu, ktorý som dostal od primátora mesta Košíc. Pri požadovaní prostriedkov na komplexnú bytovú výstavbu ministerstvo financií tieto prostriedky krátilo o 200 miliónov korún. Pán Kopnický s ďalšími štyrmi starostami mestských častí v Košiciach navštívil pána ministra, pripadne niektorého námestníka. Jednoducho ich nikto neprijal. Odmietli ich prijať. Pýtam sa preto: tým, že vyhodíme košického primátora, prípadne ďalších starostov, sme niečo vyriešili? Alebo vyhadzovanie ľudí, ktorí niečo požadujú, sa stane metódou práce ministerstva financií? A ďalej: ako sa tieto veci vyriešia?

Podobne by som prosil ministra školstva, pripadne aj ministra financií o riešenie podobnej otázky v Čani. Je to malá obec v blízkosti Košíc, kde 690 deti chodí do školy, ktorá má kapacitu zhruba pre 300 deti. Nemajú telocvičňu, nemajú šatne. Budova je postavená v roku 1911. Predošlé dve vlády tam sľúbili investovať zhruba 71 miliónov korún. Vyvlastnili sa domy, záhrady. Náklady na stavebnú prípravu, projekty, zemné práce a ďalšie stáli už celkove 9 miliónov korún, pričom táto pripravená stavba sa jednoducho nefinancuje, chátra to. Deti na základe rozhodnutia hygienika nesmú chodiť do tejto školy. Je to zdravotne závadné. Učia sa v suterénnych miestnostiach v trojsmennej prevádzke. Čo s tými deťmi? Odporúča sa, aby chodili do okolitých škôl, aby boli dovážané, ale v okolitých školách do niekoľko desiatok kilometrov je situácia rovnaká, čiže školy sú preťažené. Ibaže by sme požiadali našich priateľov v Maďarsku, kde je situácia lepšia, aby nám naše deti zobrali do škôl a učili ich, samozrejme, v maďarčine? Prosím, aby sa patriční ministri vyjadrili k tomu, ako tieto veci riešiť.

Ďalej by som mal prosbu na ministra školstva. Ide o zákon o mimosúdnych rehabilitáciách, kde v § 13 ods. 2 sa hovorí o tom, že minister školstva bude riešiť otázku rehabilitácie tých študentov, ktorí boli vylúčení zo štúdia na stredných a vysokých školách pre názorové, pripadne nejaké politické sankcie v tých dobách. Pán profesor Findra mi už čiastočne povedal, že vraj dekani, rektori sa už tieto veci pokúšajú riešiť sami. Zákon to však ukladá ministrovi školstva a preto by som ho prosil, aby sa k týmto veciam vyjadril.

Mám niektoré pripomienky aj k ústave. Pán predseda totiž spomínal, že pánovi prezidentovi do tej krčmičky doniesli vraj poslednú verziu ústavy, ktorú spracovala naša parlamentná komisia. Niekoľkokrát som počul, že boli tri návštevy, zakaždým sa predkladali iné verzie ústavy, teda zrejme nielen tá posledná, a tie verzie zakaždým boli upravované podľa pokynov niekoho. Samozrejme, že nevieme koho. Keďže je tu nejaká zvrchovaná kompetentná parlamentná komisia, ktorá má mandát ľudu, aby túto ústavu urobila, bol by som rád, aby sme sa my, poslanci, mohli k tejto ústave dostať, pripadne aj k tým predošlým verziám, aby sme si mohli utvoriť mienku, akým spôsobom, kam sa ustavenie tejto ústavy uberá. Nemáme právo vzdať sa tejto svojej povinnosti - sledovať a kontrolovať vývoj a prípravu ústavy. Jednoducho by sme takto zradili sami seba a zradili svoj národ.

Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:

Ak dovolíte, hneď odpoviem. Stretnutia na Vikárke boli tri. Prvé dve sa týkali vyslovene východísk ústavy, kde sa mali vyjadriť koaliční partneri, ako vidia usporiadanie a tvorenie federálnej ústavy. Do novín a do masmédií sa dostali správy o tom, že prakticky zatiaľ nemožno dôjsť k dohode kvôli tomu, že sa rokuje o akejsi medzirepublikovej dohode. Na poslednú, tretiu som priniesol - a to v komuniké je zdôraznené, pracovnú verziu, pracovný návrh slovenskej ústavy, ktorá vznikla ako výsledok parlamentnej a vládnej komisie, ktorá pracovala už vyše pol roka a ktorú mi predložil vo štvrtok alebo piatok profesor Plank.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Chcel by som ešte informáciu doplniť, pretože je to dosť závažná záležitosť a boli vznesené otázky z niekoľkých strán, o aký dokument išlo, keďže som poverený Predsedníctvom Slovenskej národnej rady a stále zastávam úlohu gestora komisie na vypracovanie nového návrhu ústavy Slovenskej republiky a súčasne som aj členom komisie 3 x 10, ktorú sme tu kedysi za Slovenskú národnú radu schválili a poslali do Prahy. Komisiu pracovne vedie prof. Plank, predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Je zostavená prevažne z odborníkov v oblasti ústavného práva. Má 23 členov a okrem 15 vyslovene odborníkov delegovaných po linke odbornej sú tam zastúpení aj odborníci, ale v dresoch jednotlivých politických strán zastúpených v Slovenskej národnej rade. Čiže zastúpenie v komisii práve kvôli tejto kontrole, o ktorej sa tu toľko hovorí, je aj členom z každej politickej strany alebo hnutia.

Samotná práca na ústave prebiehala v prvom období vo všeobecnej rovine. Pripravovala sa ústava, ktorá by riešila problémy kompetencie, ku ktorým sa v rozpravách niekoľkokrát vyjadrilo celé plénum a na základe ktorých sme vlastne schválili už prvý ústavný kompetenčný zákon. V ďalšej fáze sa práca v tejto komisii zamerala na princíp, ktorý schválili a odsúhlasili všetky vládnuce koaličné strany a ku ktorému sa v tlači prihlásili aj zástupcovia ostatných strán, konkrétne pán Weiss v televízii a poslanci SNS - k princípu, že ústava Slovenskej republiky a ústava Českej republiky má byt základom federácie, to znamená, že postup má byt zdola hore. V rámci tohoto princípu

sa vypracovala aj posledná verzia, o ktorej sa tu hovorí. Keďže medzitým vznikli problémy s pokusmi niektorých odborníkov zo strany Federálneho zhromaždenia predsa len vtláčať opačný postup, dohodli sme sa na dvoch alternatívach, že ústava bude urobená raz - hovoríme tomu v "mixovanej" podobe, to znamená, že obsahuje všetky kompetencie a návrhy pre princíp zdola hore, ale zároveň v jednotlivých paragrafoch obsahuje aj články, ktoré sa týkajú spolupráce alebo previazanosti Slovenskej republiky a českej republiky a druhá verzia je tzv. čistá, ktorá z tejto ústavy vybrala všetky články, ktoré sa týkajú výlučne kompetencie Slovenska a tie články, ktoré sa týkajú prepojenia na federáciu, sú pripravené do návrhu štátnej zmluvy alebo do podkladu pre federálnu ústavu. Takže obidve verzie sú spracované.

Postup je taký, že komisiu menovalo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, to znamená, že materiál na najbližšom rokovaní Predsedníctva Slovenskej národnej rady bude oficiálne prevzatý, bude predmetom prvej diskusie v Predsedníctve Slovenskej národnej rady a vzápätí bude postúpený podľa dohody všetkým poslaneckým klubom, aby sa k nemu vyjadrili. Potom sa to znovu vráti do komisie a až v záverečnej fáze, keď bude natoľko pripravený, že bude schopný prerokovávania vo výboroch, dôjde k normálnemu procedurálnemu postupu Slovenskej národnej rady. Toľko na vysvetlenie, aby sme vedeli, čo sa vlastne deje.

Dávam slovo podpredsedovi vlády pánovi Zászlósovi. Podpredseda vlády SR G. Zászlós:

Vážené predsedníctvo,

vážená Slovenská národná rada,

zrejme nebude spor o tom, keď súčasnú vnútropolitickú situáciu budeme kvalifikovať ako mimoriadne komplikovanú. Domnievam sa teda, že časový faktor je pre nás nesmierne dôležitý, má pre nás nesmierny význam. Mám k vám, vážené poslankyne, vážení poslanci, jedinú prosbu. Dovoľte, aby som upriamil vašu pozornosť na §§ 89 a 90 nášho rokovacieho poriadku. Podľa môjho vedomia teraz prerokúvame prvý bod schváleného programu. Je tu celý rad mimoriadne závažných spoločenských otázok, ktorým by sme sa mali venovať namiesto toho, aby sme sa venovali možno mnohokrát, ako to vyznieva, aj okrajovým otázkam. Som jeden z vás, poslancov, ale prosím, aby sme zvažovali, kedy s akými otázkami vystupujeme, a či je to vôbec v súlade s programom, ktorý sme schválili.

Otázky a interpelácie majú svoje obsahové a formálne náležitosti. Prosím a žiadam vás, aby sa to rešpektovalo v intenciách nášho rokovacieho poriadku. V minulom volebnom období Kancelária Slovenskej národnej rady vypracovala vzor otázok a interpelácii. Myslím si, že aj teraz, pokiaľ sa niekto chce bližšie s tým oboznámiť, určite sú tieto vzory k dispozícii.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. S ďalšou faktickou poznámkou sa prihlásil poslanec Sládek.

Poslanec V. Sládek:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,

väčšina z vás má pred sebou mimoriadne číslo denníka Smena. Mal som vystúpiť až v bode 2, lebo toto merito

veci sa týka bodu 2, ale po pánovi Zászlósovi si dovoľujem prečítať jeden text, ktorý bol prijatý o druhej hodine ráno. Chcem upozorniť na jeden fakt, ktorý je v tom texte dezinformáciou. Prepáčte, budem citát.

Uznesenie Slovenskej rady VPN zo dňa 6. 3. 1991.

Na svojom prvom zasadnutí po republikovom sneme v Topoľčanoch Slovenská rada VPN kooptovala týchto členov: Alexander Dubček, Zuzana Mistríková, Ján Pišút, Milan Šútovec, Ernest Valko. Slovenská rada VPN zvolila svoje predsedníctvo. Jeho členmi sa stali Fedor Gál, František Mikloško, Jozef Kučerák, Marcel Strýko, Marián Čalfa, Vladimír Čečetka, Peter Zajac, Miroslav Kusý, Martin Bútora, Juraj Flamík, Daniel Brezina. Slovenská rada VPN potvrdila Fedora Gála vo funkcii predsedu Slovenskej rady hnutia Verejnosť proti násiliu. Konštatovala, že legitimita a činnosť Slovenskej rady VPN je daná závermi republikového snemu hnutia VPN v Topoľčanoch.

Slovenská rada VPN na svojom mimoriadnom zasadnutí riešila i vzniknuté problémy v súvislosti s vyhlásením ministra Milana Kňažka dňa 3. marca 1991 v Slovenskej televízii a s tým súvisiace vyhlásenia premiéra Mečiara v rozhlase a v televízii. Slovenská rada vidí v svojvoľnom a neodôvodnenom konaní pána Kňažka a pána Mečiara porušenie zásad spolupráce v hnutí. Slovenská rada VPN prejavila veľkú snahu o zistenie skutkovej podstaty a riešenie problémov. Pán minister Kňažko s pánom premiérom Mečiarom kritiku neprijali a namiesto snahy o riešenie problémov opustili rokovaciu sieň. Ďalej rokovanie rady opustilo 13 členov rady, 5 členovia Slovenskej rady boli ospravedlnení. Slovenská rada hnutia VPN počtom 55 z celkového počtu 75 zostala uznášania-schopná a pokračovala vo svojom programe. Slovenská rada VPN bude vo svojej práci naďalej vychádzať z programu "šanca pre Slovensko". Kľúčovými bodmi tohoto programu sú:

- suverénna Slovenská republika v rámci federácie,

- celistvosť územia Slovenskej republiky premietnutá do územného členenia na princípe historickej kontinuity,

- pokračovanie v radikálnej ekonomickej reforme,

budovanie pluralitného politického systému na Slovensku a spolupráca s koaličnými partnermi,

- budovanie hnutia VPN na demokratických princípoch.

Vychádzame z priority mravnosti, pravdy a tolerancie pred vlastným získavaním popularity. Podporujeme svojich zástupcov v Slovenskej národnej rade, Federálnom zhromaždení, v republikovej a federálnej vláde, ktorí zotrvávajú na týchto princípoch.

Podpis - Slovenská rada VPN - nie koordinačné centrum.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Páni poslanci,

prosím o kľud, veď sme v parlamente. Upozorňujem na článok 19 platného rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že členovi Predsedníctva Slovenskej národnej rady sa môže udelit slovo kedykoľvek o to požiada, a to aj na vyhlásenia, ktoré nesúvisia s programom schôdze. Stalo sa, je to v poriadku. Môžeme pokračovať.

Navrhujem, aby sme naše rokovanie prerušili do 13. 00 hodiny.

/Po prestávke. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Pokračujeme v rokovaní, prosím, aby sme sa prezentovali.

Konštatujem, že sme schopní uznášať sa. Dovolil by som si informovať, že doteraz v bode l, ktorý sa týka výlučne interpelácii a otázok poslancov, vystúpilo 15 rečníkov a trvalo nám to celé dve hodiny. Ďalej je s interpeláciami písomne prihlásených ešte ďalších 14 rečníkov, čiže týmto tempom by nám to trvalo ďalšie dve hodiny, kým by začala, domnievam sa, dôležitejšia časť nášho rokovania k bodu 2 - všeobecná rozprava.

Využívam rokovací poriadok a dovolím si navrhnúť, aby sme ďalšie interpelácie dali písomne, pretože sa týkajú všetkých konkrétnych ministrov a ministri na ne budú odpovedať na záver v rámci posledného bodu nášho programu a aby sme prikročili k bodu 2 - všeobecná rozprava. S týmto návrhom sa nemusíte stotožniť, ale dovoľte mi, aby som dal o ňom hlasovať.

Hlási sa poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:

Pán podpredseda,

nazdávam sa, že Slovenská národná rada nemôže svojim hlasovaním odobrať poslancovi právo, aby vystúpil so svojou interpeláciou ústne. Takisto sa nazdávam, že by bolo vhodné, aby sme čim skôr prikročili k ďalšiemu bodu, nie však spôsobom uznesením nútiť poslancov, aby podávali