- 36 - Podpredseda vlády SR J. Kučerák:
Vážené predsedníctvo, dámy a páni,
i keď na interpelácie budeme odpovedať písomne v stanovenom čase, aspoň krátkymi poznámkami by som chcel reagovať na určité aktuálne problémy, ktoré boli spomenuté v interpeláciách.
Sociálna únosnosť, o ktorej hovorí pán Andel, je naozaj významná vec, ale nie je otázkou administratívneho určenia vlády. Vzniká naozaj v sociálnom prostredí a v živote a je to vlastne konsenzus medzi odbormi, vládou a zamestnávateľmi. Sociálna únosnosť sa vlastne formovala teraz, v posledných týždňoch alebo dňoch tak, že reálna životná úroveň alebo reálne mzdy pracovníkov môžu poklesnúť maximálne asi o 10-12 % od marca tohoto roku a že najnižšie mzdy alebo najnižšie sociálne dôchodky sa budú valorizovať v pomere l: l tak, ako budú rásť životné náklady. Proste toto je ekonomicky vyjadrená sociálna únosnosť. Teda nespoliehajte sa na vládu, že je taká múdra, že vopred povie, kde je hranica sociálnej únosnosti. To je konkrétny a živý jav spoločnosti.
Pokiaľ ide o spoluprácu s rôznymi skupinami ekonómov, konkrétne NEZES, sme v podstate malá ekonomická obec na Slovensku. V Bratislave sa takmer všetci poznáme a poznáme sa osobne, stretávali sme sa už pred novembrom, i po novembri 1989. Programové vyhlásenie NEZES-u bolo uverejnené v nedávnych dňoch. Samozrejme, musíme ho analyzovať, ale pritom otvorene poviem, že musíme od seba odčleniť určité prvky, odčleniť určitú tendenciu, ktorá je akýmsi náznakom reštaurácie, reformovania socializmu z rokov 1968-1969, ktorý sa vlastne reformovať nedá, teda tendencií, od ktorých je aj naša skupina poslancov v Strane demokratickej ľavice hodne dopredu. Tieto tendencie, bohužiaľ, tu sú a musím vás na to upozorniť, pretože taký závan zatuchnutých teórii stále existuje a aj bude existovať. Ten by nás vrátil o niekoľko rokov dozadu.
Ďalej treba odlíšiť to, čo je nezlučiteľné s princípom našej ekonomickej reformy alebo aspoň jej realizáciou. Napríklad vo vyhlásení NEZES-u sa hovorí vyslovene, že treba volať odbory, aby - prepáčte, ak necitujem presne - protestovali proti asociálnej federálnej ekonomickej reforme. To je taká dosť neseriózna požiadavka a nezávislí ekonómovia by s takou nemali vystupovať, pretože ekonomická reforma je všeobecná, bude rovnaká v Poľsku, Maďarsku, v Česko-Slovensku, pretože má rovnaké princípy, iba politika jej realizácie je trochu odlišná.
A samozrejme, ten tretí prvok, racionálny, ktorý je v rôznych návrhoch, o tom budeme diskutovať a ku ktorému asi treba viesť nejaké semináre. V najbližších dňoch sa uskutoční takýto seminár s rôznymi skupinami ekonómov a pán minister Filkus takýto seminár zorganizuje. Ako podpredseda vlády zodpovedný za ekonomickú reformu sa s nim dohodnem na programe a spôsobe tohto seminára.
Osobne sa vám priznám, že trochu musím prekonať aj určitú averziu kontaktu s niektorými ľuďmi z NEZES-u, pretože ich poznám. Viete, keď niekto dogmaticky, tvrdohlavo 20 rokov prekladá Marxa a potom nám vehementne predkladá návrhy na radikálnu reformu, ja tomu človeku nemôžem dôverovať. Najprv sa musím presvedčiť, že sa naozaj tak zmenil. /Potlesk. /
Pánu poslancovi Kubovi pre informáciu len toľko, že sme predložili scenár postupu ekonomickej reformy, ale len
národohospodárskemu výboru. Zrejme bude potrebné zoznámiť sa s ním aj v iných výboroch. V týchto dňoch ministerstvo pre hospodársku stratégiu pripravuje rozpracovanie cieľov a postupu ekonomickej reformy na Slovensku, ktoré bude robiť v koordinácii s rôznymi ministerstvami. To je všetko.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Hlási sa pán minister Filkus. Minister pre hospodársku stratégiu SR R. Filkus:
Takisto ako podpredseda vlády Kučerák, budeme reagovať aj písomne. Chcem znovu ubezpečiť pána poslanca Hubu, že pred dvoma týždňami pán predseda výboru Ľupták dostal koncepciu stratégie ekonomiky Slovenska do roku 1992. Znovu opakujem, ak to budete chceť prerokovať na úrovni výborov alebo na úrovni pléna, materiál je k dispozícii a môžete sa k nemu vyjadriť.
Skutočne treba vidieť, že rôzne kroky postupu ekonomickej reformy - tej radikálnej ekonomickej reformy, pretože je rovnaká platforma v Čechách i na Slovensku - postupné kroky radikálnej ekonomickej reformy ukazujú, že postup, ciele, ale aj miera a intenzita dopadov týchto krokov sú veľmi odlišné z hľadiska českej republiky a Slovenskej republiky. Samozrejme, uvedomujeme si to. Myslime si, že každý nasledujúci krok, ktorý sa robí k východiskovému prechodu k trhovému mechanizmu, vždy závisí od toho, ako dopadne ten predchádzajúci. Tie predchádzajúce kroky s väčšou mierou, intenzitou dopadajú napríklad z pohľadu sociálnych dopadov, z pohľadu miery nezamestnanosti na slovenskú ekonomiku.
Toto všetko si uvedomujeme. Napríklad existuje materiál tzv. alternatívy v skratke, predložený KDH. Existuje spomínaný materiál NEZES-u, i keď musím povedať, že to nie je materiál, je to jedno vyhlásenie. Keď som išiel po zdrojoch a chcel som mat predstavu o ich prístupoch k celej ekonomickej reforme, dodnes sa mi to nepodarilo. Napriek tomu vám chcem povedať, vyšlo to z iniciatívy predsedu vlády, aby sme zobrali do úvahy všetky rôzne prístupy, aj tie, ktoré a priori môžeme považovať za nevhodné alebo za neuskutočniteľné, za iluzórne, že ich chceme zobrat do úvahy a chceme k nim zaujať stanovisko. K alternatívam sme niektorí ekonómovia zaujali stanovisko v novinách, ale to tiež nepovažujeme za skončený proces. Zrejme sa dohovoríme, len vám chcem povedať, že to, čo jedni nazývajú špecifiká slovenskej ekonomiky z hľadiska východiskových vecných podmienok, iní hovoria o špecifických aspektoch slovenskej ekonomiky z iných podmienok, napríklad postavenie štátu a sociálne dopady - vybral som dva problémy.
Pokúsime sa všetky rôzne názory analyzovať. Chceme to urobiť najneskoršie do konca tohto mesiaca, čiže záverom ešte raz ubezpečujem pána poslanca Hubu a znovu mu hovorím, že ak sa spojí s pánom poslanom Ľuptákom, má k dispozícii koncepciu stratégie, má k dispozícii materiál o postupe a cieľoch ekonomickej reformy na Slovensku a takisto bude mat k dispozícii rezultát z posúdenia rôznych názorov ku krokom ekonomickej reformy Slovenskej republiky.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Chcel by som rozšíriť otázky, ktoré predniesol pán Dobrovodský. Rokovanie na Vikárke inak pokladám za urážku ústavnosti, pretože rokovať o ústavách v krčme, hoci je to aj hradná krčma, nepokladám za dostatočne dôstojné, ale vydávajú sa za rokovania politických reprezentácii Slovenska, českých krajín a federácie.
Keďže, podľa mojich prepočtov - neviem, či som dobrý v matematike - ti reprezentanti, ktorí sa schádzajú na Vikárke, nie sú schopní svojimi poslancami prijal ani obyčajný zákon, prečo sa potom vyhlasujú za reprezentáciu Slovenska? Reprezentácia Slovenska, ktorá môže prijať ústavu, musí byť minimálne trojpätinová. Teda v mene klubu poslancov Slovenskej národnej strany, ktorí sme mohli sledovať včerajšie vystúpenia pána prezidenta, zdôrazňujem, že s takouto ústavou by sme nesúhlasili, nesúhlasíme a nikdy súhlasiť nebudeme.
/Potlesk. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Dobrovolný.
Poslanec J. Dobrovolný:
Vážený pán predsedajúci,
na základe toho, čo tu povedal pán minister Filkus, chcel by som požiadať Slovenskú národnú radu, aby nielen pán Huba, ale všetci poslanci dostali ten materiál k dispozícii.
Ďakujem. /Potlesk. /
- 41 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Slovo má pán poslanec Prokeš. Pripraví sa pán poslanec Homola.
Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Slovenskej národnej rady,
vážený pán premiér Slovenskej vlády,
vážená Slovenská národná rada,
vážená Slovenská vláda,
dovoľte mi najprv zareagovať na vystúpenie pána podpredsedu vlády Kučeráka. Hneď na úvod hovorím, že som nikdy nebol komunistom, ani som nikdy nemal so stranou nič spoločné. Napriek tomu sa domnievam, že obyvateľstvo republiky nie je štatistickým číslom, ale sú to konkrétni ľudia, ktorých nemožno odstaviť ako auto a až potom, keď budeme mat benzín, naliať. To sú ľudia, ktorých životné potreby treba denne uspokojovať. Ak stojíme pred priepasťou, sú dve možnosti, ako sa dostať na druhú stranu: skočiť dolu a ak to prežijeme, preliezť na druhú stranu alebo pokúsiť sa nájsť obchádzku.
A teraz k tomu, s čim som chcel pôvodne vystúpiť. Obraciam sa na slovenskú vládu a menovite na pána ministra Tirpáka s nasledovným: Minulý týždeň som sa zastavil v Demänovskej doline, konkrétne na parkovisku Lúčky pod Jasnou. Na tom parkovisku bolo odstavených 15 autobusov, z toho v 10 išlo kúrenie nonstop celý deň. Bol tam len šofér. V tej doline bol väčší smrad ako v Bratislave. Domnievam sa, že tento problém životného prostredia dokážeme vyriešiť aj bez zahraničnej spoluúčasti napríklad vyhláškou, ktorá zakáže používať kúrenie v odstavenom alebo parkujúcom autobuse minimálne v oblasti národných parkov, ak nie inde.
Po druhé - chcel by som poprosiť slovenskú vládu, aby mi odpovedala, či má pripravenú nejakú koncepciu, čo s rezortnými výskumnými ústavmi, pretože sa mi dostali informácie, že majú byt zlikvidované, a to takou formou, že časť pracovníkov by mala prejsť na vysoké školy, časť by mali zobrať podniky, neviem ktoré, keď sú nesolventné, a majetok by sa mal vydražiť. Súčasne sa mi dostala taká informácia, že tu bola skupina ľudí z International Research Managing a Svetovej banky, ktorí - čuduj sa svete - prejavili záujem investovať u nás do vedy a výskumu ako do najperspektívnejšieho odvetvia. Dokonca sa hovorilo aj o odkúpení Slovenskej akadémie vied s tým, že, samozrejme, výsledky by patrili Američanom. Preto sa chcem opýtať vlády, či tieto informácie sú správne, či teda o nich niečo vie.
Ďalej sa obraciam na vás, páni poslanci, ale súčasne chcem poprosiť pána ministra vnútra, aj keď viem, že to nie je pravá osoba, ale snáď mi pomôže nájsť odpoveď na otázku, odkedy Federálny štatistický úrad vlastne supluje prácu ŠtB, pretože to, čo sa nazýva sčítacími hárkami, ktoré sme dostali, nie je nič iné ako kádrový dotazník občana. Nikto ma nepresvedči o tom, že štatistika potrebuje rodné čísla, pretože v tom okamihu ako je tam vaše rodné číslo, je to kádrový dotazník a konkrétne vlastnosti alebo danosti sú pripísané každému človeku. Je fakt, že niektoré údaje sa dajú aj štatisticky ďalej spracovať, ale tu nám vzniká kartotéka, ktorú by nám ŠtB mohlo len závidieť. /Potlesk. /
Ďalej mi dovoľte dotknúť sa toho, čo tu hovoril predo mnou pán Hrnko. Priznám sa, že ako poslanca ma hlboko urazilo, že naša školopovinná politická vládna reprezentácia utekala najprv predložiť návrh ústavy svojmu pánovi učiteľovi ako domácu úlohu na opravu a až potom má byt predložená nám, poslancom /potlesk/, až potom má byt
predložená slovenskému národu, ale nielen slovenskému národu, ale všetkým obyvateľom Slovenska, ktorých sa to bytostne dotýka, veď je to základný dokument, podľa ktorého budeme žiť. Domnievam sa, že skutočne je našou úlohou, aby sme si rozhodli o tom, akú ústavu budeme mat a nie aby sa o tom rozhodovalo v Prahe.
A na záver mi dovoľte, aby som vám povedal, že ma ako občana hlboko urazilo, že o takomto vážnom dokumente sa rokuje v krčme, aj keď je to hradná krčma, pretože to považujem za vyjadrenie úcty alebo vzťahu týchto ľudí, ktorí o tom rokujú v krčme, k tomuto dokumentu.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Faktickú poznámku má predseda pán Mikloško. Predseda SNR F. Mikloško:
Vzhľadom na to, že som odovzdal pracovný dokument slovenskej ústavy, cítim potrebu hneď odpovedať. Odovzdal som pracovný návrh ústavy, ktorý vznikol ako výsledok parlamentnej a vládnej komisie pre prípravu ústavy. Pokiaľ viem, pán doktor Hrnko je priamo v tejto komisii prítomný. Nie je mojou vinou, že zatiaľ ste o tomto návrhu nevedeli. Bola to dohoda najvyšších predstaviteľov vlád, parlamentov atď., že si vymeníme pracovné materiály - to isté urobil prezident Havel - čisté v internej rovine a dohodli sme sa, že dovtedy bude dané akési embargo na zverejňovanie týchto informácii, aby nevznikol zbytočný rozruch v spoločnosti. Myslím si, že prezident Havel ako hlava tejto republiky má právo zvolať predstaviteľov. Môžem vymenovať.
kto všetko tam bol. Bol tam predseda federálnej vlády Čalfa, predseda českej vlády Pithart, pani Burešová, pán Mečiar, ja, pán Jičinsky, za hlavné politické strany pán Klaus, pán Čarnogurský, pán Gál, a už ani neviem, pán Dubček. Boli tam vlastne predstavitelia celej zákonodarnej a výkonnej moci. Bolo to pracovné stretnutie, povedal by som stretnutie, ktoré nemalo žiadny záväzok, k ničomu nás nezaväzovalo, k ničom sme sa tam nezaväzovali. Neviem prečo jeden prezident republiky by nemal právo takéto pracovné stretnutie zvolať. Opakujem, odovzdal som tam materiál, ktorý bol výsledkom vyše polročnej práce poslaneckej komisie, v ktorej sú zastúpení členovia všetkých politických strán zúčastnených v parlamente, čiže to, čo ste vy urobili, to som ja tam odovzdal.
/Potlesk. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:
Chcem doplniť informáciu pána predsedu Slovenskej národnej rady. Áno, zúčastňoval som sa pravidelne všetkých rokovaní o ústave, až na to, že posledná verzia mala byt prerokovaná vo štvrtok, predtým ako predseda Najvyššieho súdu vám odovzdal návrh ústavy, a to sa nekonalo. O poslednej redakcii nemám informáciu a nemá ju pravdepodobne nikto z komisie, pretože sa nezišla.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Slovo má pán podpredseda Kučerák.
- 45 - Podpredseda vlády SR J. Kučerák:
Vážené predsedníctvo, dámy a páni,
myslím si, že toto rokovanie prenáša televízia a vystúpenie pána Prokeša by snáď mohlo vzbudiť u našich občanov dojem, že sčítanie naozaj je nejakým kádrovým dotazníkom. Pretože sčítanie sa robí práve v týchto dňoch, nemôžeme čakal na písomnú odpoveď. Chcel by som iba upozorniť, že rodné číslo má iba čisté praktický technický význam, aby sa počas niekoľkých sčítaní idúcich následne po sebe v priebehu 5, 1O až 15 rokov mohli dotazníky k sebe priradiť, pretože to je dôležité identifikačné číslo, aby sa zistil pohyb obyvateľstva alebo sociálna mobilita v čase, to znamená presun medzi sociálnymi skupinami, rast majetku atď. Pokiaľ ide o utajenie týchto dotazníkov, už teraz je pripravený návrh zákona, ktorý zakazuje zverejňovanie, použitie, či odovzdávanie akýchkoľvek individuálnych údajov v štatistike. Je to trestné a nikdy sa takéto veci zneužívať nemôžu, ani sa nebudú.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:
Chcem v prvom rade poďakovať pánovi podpredsedovi Kučerákovi, že plne podporil, že ide o kádrový dotazník. Plne to potvrdil, pretože ak budeme priraďoval tieto štatistické listy k sebe, tak to nemá iný význam, len kontroloval občana, pretože na štatistiku nepotrebujem presne vedieť, ktorý občan má koľko.
K tomu, čo povedal pán predseda Slovenskej národnej rady: nepovedal som, že neviem, čo je v ústave, len tvrdím, že nám nebola predložená. A nebola predložená ani občanom. Domnievam sa, že dostatočným dôkazom toho, že sme sa nedokázali zjednotiť, je aj základný rozpor medzi postojom KDH a VPN. Okrem toho sa domnievam, že ústava je vecou nielen všetkých parlamentných strán, ale i všetkých občanov a preto na takýchto rokovaniach by aspoň z princípu mala byť zastúpená aj opozícia.
/Ďakujem. / /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďalšiu faktickú poznámku má poslanec Ondruš. Poslanec M. Ondruš:
Zaujala ma poznámka pána Prokeša o tej priepasti. Snáď len toľko, že nestojíme pred ňou, sme v nej. A hľadať obchádzky je úplne zbytočné. Nám sa treba štverať hore. A že sa pritom doráňame, to je pravdepodobné. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Mám krátku poznámku k sčítaniu obyvateľstva. Myslím, že nie je potrebné zdôvodňovať nevyhnutnosť časových radov. Sčítanie a štatistiky bez časových radov sú v podstate bezcenné. Možno ich zahodiť, to nie je sčítanie. To je jedna záležitosť.
Druhá záležitosť k tej Vikárke - prosím vás, Memorandum slovenského národa v minulom storočí sa prijímalo v dome Šimka-Klanicu, Martinská deklarácia u čierneho orla. To len tak pre osvieženie pamäti. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR l. Čarnogurský:
Obávam sa, že bude protestoval historik Hrnko. Nie? Dobre. Vystúpi pán poslanec Homola a pripraví sa generálny prokurátor pán Bacho.
Poslanec P. Homola:
Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážený slovenský parlament,
podávam interpeláciu na vládu Slovenskej republiky. Ako nám bolo oznámené, má nastať zvýšenie cien palív. Chcem vládu upozorniť, a žiadam, aby v tomto prípade boli zohľadnené klimatické podmienky jednotlivých okresov Slovenskej republiky. V severných oblastiach Slovenska treba domácnosti vykurovať 8 až 9 mesiacov v roku, kdežto v južných okresoch, podľa prieskumu, vďaka klimatickým podmienkam sa vykuruje asi o polovicu menej. Preto by som žiadal vládu, aby pri zvýšení cien palív toto zohľadnila a navrhujem, aby cena pre severné okresy bola znížená asi o jednu tretinu.
Ďalej podávam interpeláciu na ministra financií pána Kováča, ktorý na spoločnú interpeláciu poslancov Kysúc odpovedal, že všetky rozostavané stavby komplexnej bytovej výstavby začaté do 31. 12. 1990 budú v tomto regióne dofinancované. Podľa skutočnosti však regiónu Kysúc bolo pridelené len 30 % finančných prostriedkov, ktoré sú potrebné na dofinancovanie stavieb komplexnej bytovej výstavby, žiadam vládu, aby prehodnotila svoje programové vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že zaostalým regiónom sa bude venovať zvýšená pozornosť. Bohužiaľ, do dnešného dňa sa tak nedeje.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Faktickú poznámku má poslanec Andel. Poslanec M. Andel:
Mne to nedá, vždy musím vystúpiť na kolegu Ondruša, ale inak sme priatelia, nemáme proti sebe nič. Povedal, že už sme padli do priepasti. V podstate nechcem povedať, že tým už pochoval slovenský národ, ktorý v tej priepasti je, ale pokiaľ sme si aspoň nohy nedolámali, potom sme - aspoň poniektorí - padli na hlavu a tak to aj vyzerá. To je všetko. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Slovo má pán prokurátor Bacho. Pripraví sa poslanec Bartakovics.
Generálny prokurátor SR V. Bacho:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,
sotva 6 mesiacov od môjho nástupu do funkcie generálneho prokurátora Slovenskej republiky predstupujem pred
vás v úprimnej snahe oboznámiť vás s najdôležitejšími úlohami rezortu i s ďalšími problémami, ktorých riešenie nemožno ďalej odkladať tak, ako tu uviedli poslanci pán Hübel, pán Fogaš, pán Majer, pani Koptová a naposledy poslankyňa slečna Zuzka Mistríková.
Hneď v úvode si dovoľujem vás ubezpečiť, že rezort prokuratúry na Slovensku bude v celej svojej činnosti postupoval zásadovo, korektne, plne rešpektovať a chránil ľudské práva a ľudskú dôstojnosť v záujme zabezpečenia zákonnosti a budovania právneho štátu.
K súčasnému stavu rezortu podotýkam, že v súvislosti s radom politických opatrení, ktorými bol tento rezort v minulosti neodpustiteľne deformovaný, sa dnes zhosťuje svojich úloh s plnou váhou objektivity a zodpovednosti. Zbavuje sa chýb, ktoré za posledných 4O rokov spôsobil totalitný režim. Neváham preto konštatovať, že prokuratúra sa so svojou minulosťou, aj keď veľmi tažko, predsa vyrovnáva.
Očista prokuratúry sa začala tak, že od začiatku minulého roku sa postupne realizovali personálne zmeny na úrovni námestníkov generálneho prokurátora a 6 riaditeľov odborov generálnej prokuratúry z celkového počtu 8, ako aj zmeny na stupni všetkých krajských prokurátorov a mestského prokurátora v Bratislave. K 1. 4. odchádza JUDr. Trokan, krajský prokurátor Západoslovenského kraja do advokácie a súčasne odchádza aj viacero ďalších prokurátorov v rámci Slovenska, predovšetkým do advokácie. Tu súčasne odpovedám poslankyni slečne Zuzke Mistríkovej, ktorej cez prestávku odovzdám vyčerpávajúci list a rád s ňou podebatujem o koncepcii prokuratúry.
Došlo k výmene 26 okresných prokurátorov a ich 19 námestníkov. Stalo sa tak jednak na základe posudzovania ich exponovaných postojov a účasti na deformáciách práva, ako aj v dôsledku ich vlastného rozhodnutia nezotrvávať ďalej v spomenutých funkciách. V tejto súvislosti chcem však upozorniť aj na niektoré nezdravé javy. Ovplyvnené sú názormi, ktoré sa ešte aj dnes prejavujú a vychádzajú z negatívneho postoja občanov voči prokuratúre z minulosti, z obdobia totality, keď tento vzťah mal vlastne základ v deformáciách práva na úseku trestnej politiky. Ľudia si nie vždy uvedomujú, že rezort prokuratúry nerozhodoval o vine a treste. To vždy prislúchalo súdom. Prokuratúra v prítomnosti je skoncentrovaná na trestnú represiu. Jej úsilie na tomto úseku je vyvolané prudkým vzostupom závažnej kriminality, ktorá sa prejavuje najmä u trestných činov proti životu a zdraviu, v ochrane osobnosti občana a v oblasti trestných činov proti majetku.
Silne stúpajúca krivka kriminality je zrejmá aj z týchto štatistických údajov: v uplynulom roku došlo k výraznému vzostupu kriminality, ktorá bola v predchádzajúcich rokoch charakterizovaná miernym poklesom koeficientu trestnosti na 1O OOO trestne zodpovedných obyvateľov. Podstatný zlom vo vývoji trestnej činnosti sa nepriaznivo prejavil predovšetkým v dynamike nárastu počtu stíhaných osôb za trestné činy až o 25 % a v Bratislave dokonca o 39 %. Výrazne poklesla objasnenosť kriminality, ktorá dosiahla iba 6O %, čo znamená, že až 4O % páchateľov zostalo neodhalených, pričom v Bratislave ich podiel dosiahol dokonca až 6O %. Znepokojujúcim signálom je aj stúpajúci podiel mladistvých na počte osôb stíhaných za trestné činy. Tento vzrástol o 6 % a v súčasnej dobe dosahuje až 1O %, pričom vo Východoslovenskom kraji dokonca až o 12 %. Z celkového počtu známych stíhaných osôb Rómovia tvorili až 17 %, hoci ich podiel na celkovom počte obyvateľstva Slovenskej republiky je iba 5 %. Zhruba každý štvrtý občan, na ktorého bola podaná obžaloba, bol Róm.
Základné tendencie celkového vývoja kriminality sa v uplynulom roku prejavovali takto: u trestného činu vraždy podľa § 219 Trestného zákona došlo k nárastu o 3O %, vo Východoslovenskom kraji dokonca až o 42 % a v Bratislave o 4O %. Podľa policajnej štatistiky v roku 1989 bolo evidovaných 59 vrážd, pričom v tomto roku ich počet stúpol až na 105. Zvýšenie o 34 % bolo zaznamenané aj u trestného činu ublíženia na zdraví podľa §§ 221 a 222 Trestného zákona. Najcitlivejšie sa rast kriminality prejavil u trestného činu lúpeže podľa S 234 Trestného zákona, kde bol zaznamenaný nárast o 100 %, v Bratislave dokonca až dvojnásobne. Vysoký nárast bol zaznamenaný tiež u trestného činu krádeže podľa § 247 Trestného zákona, kde došlo k nárastu stíhaných osôb dvojnásobne a v Stredoslovenskom kraji dokonca až skoro trojnásobne.
Možno konštatovať, že kriminalita má živnú pôdu najmä vo veľkých koncentráciách obyvateľstva, osobitne vo veľkých mestách. Násilná trestná činnosť je vo väčšine prípadov páchaná pod vplyvom alkoholu osobami, ktoré sa už predtým dopustili trestnej činnosti, a najmä rómskymi občanmi, ktorých kriminalita sústavne narastá. Podiel Rómov na kriminalite je výrazne vyšší, ako ich podiel na počte obyvateľov. Tento podiel je cca 5 %-ný a účasť Rómov na trestnej činnosti je vyjadrený 17 %-mi.
Treba poznamenať, že v minulosti v snahe riešiť otázku Rómov sa do tejto etnickej skupiny investovalo veľké množstvo finančných prostriedkov, ale vlastný problém ich života nebol koncepčne riešený. Sústavné ohľady a výnimky poskytované spoločnosťou Rómom utvrdili niektorých z nich v negatívnych postojoch a v protispoločenskom konaní v tom smere, že môžu využívať našu spoločnosť bez toho, aby si plnili povinnosti voči spoločnosti ako ostatní naši občania. Som presvedčený, že spoločnosť, musí konečne požadovať od Rómov tak, ako od všetkých občanov, dôsledné plnenie si občianskych povinnosti a prestať ich zvýhodňovať na úkor ostatného obyvateľstva rôznymi sociálnymi mnohomiliónovými výhodami.
Dámy a páni,
orgány prokuratúry, Ministerstvo kontroly Slovenskej republiky a orgány Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zaznamenali od začiatku roka 1990 nebývalý nárast oznámení občanov a organizácii o podozrení z trestnej činnosti funkcionárov straníckych, štátnych a vedúcich pracovníkov hospodárskych organizácii. Nedostatkom väčšiny týchto oznámení je ich anonymita a nekonkrétnosť, ktoré sťažujú možnosť urýchlene vykonať preverovanie a sústrediť prácu orgánov činných v trestnom konaní na podstatné skutkové a právne okolnosti. Navyše, veľký časový odstup od spáchania protispoločenského konania do jeho oznámenia komplikuje dôkaznú situáciu, ako je smrť svedkov, skartácia dokladov a podobne, časový faktor medzitým umožnil vytvoriť zákonné prekážky trestného stíhania - amnestia z minulého roku, premlčanie trestného stíhania podľa S 67 Trestného zákona, smrť podozrivých osôb a podobne.
Získané poznatky nasvedčujú, že činnosť značného počtu bývalých vysokých straníckych, štátnych funkcionárov a vedúcich hospodárskych pracovníkov nebola vždy v súlade s proklamovanými zásadami zákonnosti a morálky. Neoprávnené nadobúdanie osobného majetku na úkor majetku štátu stávalo sa bežnou praxou v činnosti uvedených funkcionárov. Spôsobovalo to okrem hmotných škôd aj nevyčísliteľné morálne škody a deštruktívne vplývalo aj na právne vedomie našich občanov.