- 19 - Poslanec S. Nižňanský:

Vážené dámy, páni,

dovoľte mi v krátkosti vrátiť na rokovanie a zdôrazniť aktuálny problém slovenskej tlače, na ktorý poukázali už na 10. schôdzi Slovenskej národnej rady viacerí kolegovia poslanci. Nechcem sa dlho rozširovať o dôsledkoch zavedenia smutne známej 22 %-nej dane z obratu periodík, medzi ktoré patri neschopnosť vo viacerých denníkoch vydávaných Apolopresom vyplatiť od začiatku roka honoráre a odmeny redaktorom a niekde i platy ostatným zamestnancom. Osud prvej obete Ľudových novín je nám tiež asi väčšine známy. Bez toho, že by som tu chcel napodobnil schopnosť pána Kučeráka vykresľovať apokalyptické scenáre vývoja situácie, možno predpokladať, že bez okamžitej pomoci vlády a tohoto parlamentu zanikne časť denníkov už k 1. aprílu a ďalšie asi neprežijú polrok, medzi nimi Verejnosť, Pravda, Hlas ľudu, čas, Roľnícke noviny a mnoho ďalších.

Zdá sa vám, že chcem poukázať na vytváranie umelého ekonomického, či národného likvidačného tlaku? Vôbec nie. Tak, ako to už minule spomenul kolega poslanec Sládek, v druhom polroku budú podobné prekážky prekonávať aj české periodiká. Preto až pri zistení, kto má aké šance prekonal vlastne daňový taxis, jasnejšie sa vynorí zámer politického tlaku. Prirátajme k tomu súčasnú monopolnú úlohu PNS, neexistujúci trh a snahy brzdil rozlet nezávislých médií, ktoré by však okrem iného mohli odvodmi zo zisku dotoval aj štátny rozhlas a televíziu, no a mozaika informačného monopolu sa začína črtal.

Podpredseda slovenskej vlády pán Čarnogurský sa nedávno obrátil na federálneho ministra financií Václava

Klausa s návrhom na diferenciáciu sadzby pri daniach z obratu. Vieme, že neperiodickým publikáciám bola krátko nato daň znížená postupne až na nulu. To je potrebné uvítať. V závere listu majiteľa štátnej pokladnice pánovi Čarnogurskému z 11. januára 1991 je za konštatovaním, že periodická tlač bude zaťažená 22 %-nou daňou i naďalej, je zaujímavá veta - citujem: "Vzhledem k tomu, že toto moje rozhodnutí do značné míry korešponduje s požadavky a náměty obsaženými ve vašem dopise, pokladám celou záležitost za vyřešenou. S pozdravení Václav Klaus". Koniec citácie, za ktorou verím, že ani novinárska obec a čitatelia ohrozených denníkov a týždenníkov napísať bodku spolu s autorom listu nechcú. Naopak, touto interpeláciou sa obraciam na prvého podpredsedu slovenskej vlády, aby informoval našu snemovňu o spomínaných požiadavkách a námetoch, ktoré pána Klausa tak uspokojili a našej tlači priniesli takmer bankrot. Súčasne ho žiadam aj o vysvetlenie, či ich formuloval ako člen vládneho kabinetu zodpovedný za masmediálnu politiku alebo z pozície predstaviteľa svojho vplyvného politického hnutia.

V programovom vyhlásení sa vláda zaväzuje dodržiavať slobodu tlače, šírenia informácii a vytvárať názorovú pluralitu vlastnú ozajstným demokraciám. Pýtam sa preto a žiadam priamu a jasnú odpoveď, akými praktickými ekonomickými a politickými krokmi chce tento sľub vládny kabinet naplniť a dodržať do najbližších parlamentných volieb? Myslím si, že by sme si nemali dať zobrať to, čim sme pred celým svetom dokladovali hneď po prevrate v novembri nástup demokracie. Do začiatku tohto roka bola pestrá paleta denníkov a týždenníkov tou najlacnejšou potravou, ktorú si mnohé rodiny u nás dopriali v hojnej miere. Som presvedčený o tom, že táto 22 %-ná diéta nám nepomôže k modernej štíhlej línii, ale skôr k žalúdočným vredom s dlhodobou liečbou, ale opäť iba v izolovanom európskom sanatóriu.

Na záver mi dovoľte ešte drobnú poznámku. Ak som na predchádzajúcich schôdzach Slovenskej národnej rady poukazoval na kritický stav Slovenskej televízie a Hlavnej redakcie televíznych novín, neviedli ma k tomu žiadne osobné pohnútky. S kolegami poslancami, slečnou Mistríkovou a pánom Ftáčnikom sme sa snažili konštruktívne prispieť aj poslaneckým prieskumom, aj prácou vo výbore k riešeniu nahromadených problémov. V odpovedi na moju interpeláciu k manipulácii, blokovaniu informácii a vybavovaniu si osobných účtov cez obrazovku sa mi však od pána prvého podpredsedu ušlo osobné osočenie a nekresťanské kádrovanie. Všetci ste si to mohli na minulej schôdzi v podstate prečítať.

život skôr či neskôr, ale vždy potvrdí pravdu. Ukázal ju v plnej nahote aj v nedeľnej televíznej afére. Tentoraz sa to ale dotýkalo priamo vládnej špičky a tak to prasklo. Náležite sa už, samozrejme, proklamovalo vyhlásenie o zabezpečení nadstraníckosti tohoto masmédia. Nepovažujem však za šťastné uplatnenie nadstraníckosti, ak riaditeľovi televízie, členovi hnutia VPN, vyjadri nedôveru a odvoláva ho z funkcie podriadený, šéfredaktor spravodajskej redakcie, príslušník KDH. Podporujem preto urýchlené riešenie tohto problému v zmysle spoločného rokovania členov Výboru Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport so zástupcami únie televíznych tvorcov a ďalších pracovníkov Slovenskej televízie, zriadením dočasnej rady Slovenskej televízie zo zástupcov všetkých politických strán v Slovenskej národnej rade, ako aj zástupcov slovenských odborov.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

- 22 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Hirjak. Pripraví sa poslankyňa Vilčeková.

Poslanec M. Hirjak:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,

odbor národnostných a etnických kultúr Ministerstva kultúry Slovenskej republiky pred niekoľkými dňami zaslal regionálnym kultúrnym strediskám list, v ktorom okrem iného uvádza, že finančné požiadavky na činnosť národnostných kultúrnych organizácii boli v plnej výške pokryté. Dovoľujem si konštatovať, že podľa informácií, ktoré mám k dispozícii, je skutočnosť úplne iná. Ide totiž o to, že otázka finančného zabezpečenia Zväzu Rusínov Ukrajincov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na tento rok nie je do dnešného dňa doriešená. Ešte 15. januára 1991 bolo na činnosť nášho zväzu vyčlenených 6 miliónov Kčs zo štátneho rozpočtu, čo je uvedené v návrhu Ministerstva financií Slovenskej republiky, s ktorým sme boli oboznámení na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky. Tá istá informácia bola v písomnej forme predložená aj na zasadanie Rady pre národnosti a etnické skupiny vlády Slovenskej republiky dňa 24. januára 1991.

Neuplynul ani mesiac a rozpočet na činnosť organizácie bol dvakrát krátený, prvýkrát na 4 milióny a druhýkrát na 2, 8 mil. Kčs. Najmä posledné krátenie finačnej dotácie je pre nás nepochopiteľné a v konečnom dôsledku ohrozuje nielen celkovú činnosť zväzu, ale znamená aj jeho zánik. Dlho sme uvažovali o príčinách tohto prípadného

zníženia dotácie a prichádzame k záveru, že asi sa tak deje podľa scenára, ktorý vypracoval profesor Zárečňák z Georgetownskej univerzity v Spojených štátoch, ktorý z pozície rusofilstva vystúpil proti Zväzu Rusínov Ukrajincov ČSFR po svojej minuloročnej návšteve v Česko-Slovensku. Náš zväz, s prácou ktorého je oboznámený len veľmi povrchne, považuje za organizáciu, ktorá je ovládaná Ukrajincami

- dodám, že my a ja sa hrdo hlásime k národnému rusínstvu

- a preto je vraj nevyhovujúca, lebo nerešpektuje špecifiká Rusínov. Nazdávame sa, že je to číry výmysel, ktorý nemá s realitou nič spoločného. Zväz Rusínov Ukrajincov ČSFR urobil pre povznesenie národnostného a kultúrneho života našej menšiny v Česko-Slovensku veľký kus práce, dôkazom čoho sú okrem iného aj tradičné kultúrne podujatia, ktoré sú výsledkom kultúrnych snažení desaťtisícov našich občanov.

Vrátim sa však k osobe profesora Zárečniaka. Tento pán, ktorý sa pri svojej návšteve u nás nechal oslovovať ako profesor Zaričňak, si svoje ľubozvučné rusínske priezvisko zmenil na veľkoruské Zaričňak. Len nezasvätený človek nevie pochopiť, za čo pán profesor agituje. Navrhuje totiž štátnym orgánom vysielať na štúdium ruského jazyka do zahraničia našich študentov v čase, keď tisíce učiteľov ruského jazyka sú nútení prechádzať rekvalifikáciou v dôsledku značného poklesu záujmu o vyučovanie ruštiny. Nakoľko sa pán profesor znížil, svedči aj jeho tvrdenie o tom, že náš zväz dostáva dotácie z Mníchova. Ako predseda Zväzu Rusínov Ukrajincov českej a Slovenskej Federatívnej Republiky s plnou zodpovednosťou prehlasujem z tribúny slovenského parlamentu, že je to nezmysel a bohapustá lož, ba až provokácia. Vždy sme zastávali názor, že žijeme v republike národov a národnosti, ktorá má pochopenie pre zabezpečovanie potrieb a rozvoja našej svojbytnej kultúry.

V poslednom období sme svedkami vzrastajúceho záujmu o našu národnostnú menšinu, najmä v zahraničí. Nie je tajomstvom, že existujú programové vyhlásenia, v ktorých sa konštatuje, že v pamäti Rusínov stále pretrváva myšlienka založenia rusínskeho štátu a že jej treba dať legislatívnu podobu. Protagonistom tejto myšlienky medzi Rusínmi je profesor Paul R. Magoči, ktorého vzťah k nášmu Slovensku nie je jednoznačný. Sme si vedomí toho, že ekonomická situácia, v ktorej sa ocitla naša republika, bude mat zákonite vplyv aj na činnosť nášho zväzu, preto sme pozitívne reagovali na list ministra kultúry Slovenskej republiky a pristúpili sme k racionalizovaniu a zefektívneniu činnosti organizácie v oblasti čerpania mzdových prostriedkov a nákladov na prevádzku. S poľutovaním však musím konštatovať, že dňom 1. marca 1991 sme pozastavili vydávanie dvoch našich časopisov, stále nevychádza detský časopis Veselka. Ohrozené je aj vydávanie týždenníka Nové žitia. To všetko sú dôsledky kritického zníženia dotácie na činnosť zväzu. Takýto postup jednoznačne povedie k úplnej likvidácii našej národnostnej organizácie, čo bude mat neblahé následky na ďalší rozvoj rusínskej ukrajinskej kultúry na východnom Slovensku.

Preto sa obraciam na vás, vážený pán predseda vlády, s prosbou o zohľadnenie našich finančných požiadaviek, ktoré na činnosť predstavujú celkovú čiastku 6 miliónov Kčs. Verím, že aj našej vláde záleží na ďalšom rozvoji kultúr národnosti žijúcich na území Slovenska a preto zohľadni naše oprávnené požiadavky. Preto záverom nekladiem otázku, ale obraciam sa na vládu Slovenskej republiky, na Ministerstvo financií Slovenskej republiky, na Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky s prosbou, aby posúdili situáciu, v ktorej sme sa ocitli s naším zväzom, a svojim rozhodnutím pomohli našej ďalšej činnosti.

Ďakujem za pozornosť.

- 25 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Prihlásil sa poslanec Andel. Po ňom vystúpi poslankyňa Vilčeková.

Poslanec M. Andel:

Vážené dámy, vážení páni,

udalosti posledných dní poriadne rozvírili hladinu politického života v Slovenskej republike. Nemienim tieto udalosti podrobne hodnotiť, nakoľko vo veľkej miere sú vnútornými problémami hnutia VPN. Avšak na jeden moment, ktorý sa pritom vyplavil na povrch, som povinný poukázať. Potvrdilo sa totiž, že niektorí predstavitelia masovokomunikačných prostriedkov boli priamo usmerňovaní Koordinačným centrom VPN. To spôsobilo, že i v konkrétnom prípade pred Slovenskú národnú stranu bola postavená informačná bariéra, cez ktorú sa jednoducho nedalo preraziť. Je zarážajúce, že pán Zeman ako riaditeľ nadstraníckej organizácie, ktorá je čiastočne financovaná i z peňazí našich daňových poplatníkov, slúžil jednému hnutiu tak, ako jeho predchodcovia v totalitnom režime slúžili jedinej strane. Tým porušil nielen etické, ale i pracovné normy.

Vychádzajúc z uvedených skutočnosti žiadam preto prvého podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Jána Čarnogurského, aby na najbližšom rokovaní vlády Slovenskej republiky predložil návrh na okamžité odvolanie pána Zemana z funkcie riaditeľa Slovenskej televízie.

Po druhé - žiadame, aby boli prijaté také opatrenia, ktoré by v budúcnosti vylúčili možnosť zneužívania masovo-komunikačných prostriedkov.

Po tretie - žiadame, aby v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase bola zriadená pravidelná rubrika pod názvom "čo na to opozícia", čim by sa vytvoril priestor na objektívne informovanie verejnosti o činnosti, práci a názoroch opozičných strán a hnutí. /Potlesk. /

Na poslednej plenárnej schôdzi Slovenskej národnej rady na moje vystúpenie, ktoré som mal vo všeobecnej rozprave, reagoval podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Jozef Kučerák žiaľ, okrem invektív nič konkrétne som sa z jeho reakcii nedozvedel. Z toho dôvodu sa opakujem. Veľký experiment nazývaný "radikálna reforma" sa zrýchleným tempom približuje k hranici svojej únosnosti. Medziiným existujú združenia ekonómov, ktoré sú ochotné realizovať sa pri riešení rôznych ekonomických problémov. Napríklad Rada nezávislého združenia ekonómov Slovenska je pripravená navrhnú t ucelenú koncepciu radikálnej hospodárskej reformy prechodu od administratívnej ekonomiky k sociálne a ekologicky orientovanému trhovému hospodárstvu. Pýtam sa, využije sa táto a podobné ponuky na spoluprácu, alebo budeme stále tvrdiť, že už existujú vyvolené skupiny expertov, ktoré majú vyhradený patent na rozum?

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Dávam slovo poslankyni Vilčekovej. Pripraví sa poslanec Varjú.

- 27 - Poslankyňa A. Vilčeková:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

mám interpeláciu na vládu Slovenskej republiky k problému BAZ. Ako sa mohlo stať, že sa nerešpektovala stratégia plánovania pri General Motors, keď sa mu prekážalo plánovať úlohy na rok 1992 zanedbaním vyjadrenia vlády Slovenskej republiky? Nebolo to preto, že s 25 % vláda Slovenskej republiky nemohla a nemôže vytvárať priestor na kooperáciu žiadnemu podniku na Slovensku, napríklad BAZ-ke a podobne. Tým, že škodovka je už na Volkswagen napojená, sa obišiel fakt 25 %-mi z rozpočtu pre Slovensko, takže v rámci celého Volkswagenu sa vlastne bude operovať s čiastkou 35 % z Čiech, 40 % z federálu a 25 % Slovensko. Toto je tá dohoda vlády Slovenskej republiky s Volkswagenom, lebo 25 %-mi sa vlastne Slovensko zmrazilo v podnikaní na voľnom trhu. Nemožno si myslieť, že Volksvagen kvôli nám bude pestovať byrokratický aparát.

S druhou interpeláciou sa obraciam na pána ministra Oberhausera. V zmysle zákona o štátnom podniku podalo niekoľko vnútropodnikových štruktúr žiadosti o založenie nových štátnych podnikov vyčlenením z existujúcich štátnych podnikov Vodární a kanalizácii. V mojom volebnom obvode s chronicky narušenou ekológiou sú to Kanalizácie a čistiarne odpadových vôd v Ružomberku, stále anachronicky patriace i v súčasnosti do štátneho podniku Severoslovenské vodárne a kanalizácie Žilina. V tomto zväzku sa Kanalizácie a čistiarne odpadových vôd v Ružomberku nemôžu stať funkčným činiteľom pri realizácii ozdravovania životného prostredia v tomto regióne.

Uvedené Kanalizácie a čistiarne odpadových vôd v Ružomberku svoju žiadosť zdôvodňujú najmä tým, že hoci v

rokoch 1987 až 1990 mali ročne 20 - 25 miliónové zisky, tieto v prevažnej miere slúžili na krytie ekonomických strát iných nerentabilných závodov v rámci štátneho podniku SEVAK Žilina. Na druhej strane pre Ružomberok, ktorého životné prostredie vplyvom známych okolnosti je najviac postihnuté miestnym priemyslom, nedostáva dostatok investičných prostriedkov na rozšírenie kanalizačnej siete a na opravy existujúcej kanalizácie a čistiarní odpadových vôd. Najväčšie zisky pre Severoslovenské vodárne a kanalizácie š. p. Žilina pochádzajú práve z poplatkov za vypúšťanie znečistených vôd do verejnej kanalizácie zo Severoslovenských celulóziek a papierní v Ružomberku. Nie je to vlastne legálny parazitizmus na porušovaní jestvujúcej legislatívy s požehnaním orgánov, ktoré udeľujú výnimky, miesto aby strážili plnenie zákona?

Neúnosnosť jestvujúceho stavu si obzvlášť uvedomujú obyvatelia a mestské zastupiteľstvo v Ružomberku, ktoré uvedenú žiadosť podporujú s očakávaním oveľa väčšej efektívnosti závodu Kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. Samotní zamestnanci závodu sú presvedčení, že v zmysle vládnej hospodárskej politiky ministerstvo lesného a vodného hospodárstva vydá súhlas na osamostatnenie, založenie štátneho podniku Kanalizácie a čistiarne odpadových vôd v Ružomberku a tým vytvorí podmienky na zapojenie do trhového mechanizmu i pre toto odvetvie. Zamestnanci Kanalizácii a čistiarní odpadových vôd v Ružomberku na svoju žiadosť z 27. 12. 1990 nedostali doteraz žiadnu odpoveď, žiadam pána ministra Oberhausera o posúdenie konania v tejto veci, ktorá je dôležitou súčasťou vládneho plánu ozdravenia životného prostredia tohto mesta a jeho okolia.

Ďakujem.

- 29 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Varjú. Pripraví sa poslanec Huba.

Poslanec J. Varjú:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,

dovoľte mi, aby som precital interpeláciu na ministra financií pána Kováča, i keď nie je prítomný.

Interpelujem pána ministra vo veci účelovej dotácie na dofinancovanie komplexnej bytovej výstavby. Podľa mojich informácii na dofinancovanie komplexnej bytovej výstavby bola pre Západoslovenský kraj vyčlenená čiastka 770 mil. Kčs. Z toho Ministerstvo financií Slovenskej republiky stanovilo pre okres Komárno čiastku 16 mil. Kčs, pre mesto Komárno 8, 2 mil. Kčs. Táto čiastka je pre náš okres zjavne nepomerne nízka, nepostačuje na dokončenie stavieb a nie je v súlade s kritériami na poskytovanie účelových dotácii zo štátneho rozpočtu na dofinancovanie komplexnej bytovej výstavby, ktoré vydalo vaše ministerstvo. Interpeláciu podávam na základe požiadavky mestského zastupiteľstva a primátora mesta Komárno. Zároveň si dovoľujem upozorniť na žiadosť pána primátora Ing. Štefana Pásztora adresovanú na vašu osobu v predmetnej veci zo dňa 26. 2. 1991, kde sú k nej uvedené konkrétne argumenty. Prosím o vysvetlenie uvedenej problematiky.

Druhá časť mojej interpelácie nadväzuje na otázku, ktorú som vám položil pri konaní 10. schôdze Slovenskej národnej rady vo veci financovania ekologických stavieb

uskutočňovaných v rámci rozvojových programov v prechodnom období do uvoľnenia účelových dotácii. Dostal som od vás odporúčanie, aby obce toto prechodnné dvoj-trojmesačné obdobie riešili pôžičkami z banky. Toto vaše odporúčanie neuspokojilo starostov obcí, keď som im to tlmočil pri príležitosti stretnutia starostov s poslancami Slovenskej národnej rady dňa 2. 3. 1991 v Komárne. Pri podrobnejšom preskúmaní tejto otázky som sa presvedčil o tom, že problematika vyplýva jednak z nedostatočnej legislatívnej prípravy riešenia majetku obci, ale aj nepružnosti zo strany vášho ministerstva. Vzhľadom na to, že ďalšie odkladanie uvoľnenia účelových dotácii bude mat ďalekosiahly dopad aj pre dodávateľov týchto stavieb, považujem za svoju povinnosť požiadať vás o vysvetlenie a v prvom rade o riešenie uvedenej problematiky.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Slovo má poslanec Huba. Pripraví sa poslanec Hudec Ivan.

Poslanec M. Huba:

Vážené dámy a páni,

v týchto chvíľach, kedy víťazné politické hnutie z posledných parlamentných volieb spôsobuje neúnosné traumy nielen sebe, ale aj celej slovenskej verejnosti, rád by som upriamil vašu pozornosť na niektoré vecné otázky, ktoré sa nás všetkých dotýkajú bez ohľadu na akékoľvek politické krízy, či politikárčenie. Dovoľujem si týmto položiť pánovi premiérovi a príslušným členom vlády Slovenskej republiky niekoľko otázok.

1. Ako je možné, že počas našich poslaneckých prieskumov v mesiacoch január a február pracovalo vo všeobecnej miestnej štátnej správe na Slovensku 6 684 pracovníkov, zatiaľ čo v osobitnej štátnej správe pre životné prostredie len l 100, pričom rozsah vykonávanej agendy a spoločenská závažnosť činnosti oboch týchto typov štátnej správy sú približne rovnaké? Ako je možné, že po stránke materiálnej zdelili úrady všeobecnej miestnej štátnej správy po bývalých okresných národných výboroch takmer všetko a úrady pre životné prostredie takmer nič? Ako je možné, že platy pracovníkov všeobecnej miestnej štátnej správy s porovnateľnou kvalifikáciou sú až o 500 Kčs vyššie, než u pracovníkov úradov pre životné prostredie? Neodporuje vari toto všetko nedávno prijatým zákonom Slovenskej národnej rady o organizácii miestnej štátnej správy? Som presvedčený, že odporuje.

2. Bude v súlade s tým, čo sme žiadali na minulej schôdzi Slovenskej národnej rady, pán premiér v priebehu 11. schôdze informovať parlament o výsledkoch oficiálnych návštev Nemecka, Maďarska a Juhoslávie? Dozvieme sa podrobnosti o rokovaniach s firmou Siemens, o údajných ponukách na vývoz produkcie nášho papierenského priemyslu do SRN, rokovaniach s firmou Volkswagen, rokovaniach o Gabčíkove a ďalších s maďarskou stranou, ako aj o ostatných podstatných výsledkoch týchto ciest, o ktorých by mal byť parlament informovaný?

3. Bude na tejto schôdzi predložený vládny scenár ekonomickej reformy v slovenských podmienkach, ako sme to požadovali na minulej schôdzi? Ak nie, načo živíme ministerstvo hospodárskej stratégie?

4. Ako pokračujú práce na prekládke ropovodu z chránenej vodohospodárskej oblasti žitný ostrov, nutnosť financovania ktorých predstavoval jeden z hlavných argumentov v príslušnom kompetenčnom spore o ropovod?

5. Dokedy a za aké prostriedky bude zneškodnená a odstránená Jadrová elektráreň Al v Jaslovských Bohuniciach, ktorá je od svojej havárie pred 14 rokmi mimo prevádzky a stále predstavuje zdroj akútneho i latentného ohrozenia okolitej krajiny?

6. Aká časť česko-slovenského zahraničného dlhu pripadá na slovenskú ekonomiku? Aký trend má tento dlh? Do čoho sa plánujú investovať pôžičky na Slovensku? Dokedy a čím ich plánujeme splácať?

7. Prečo vláda Slovenskej republiky preferuje realizáciu tzv. alternatívy C dokončenia vodného diela Gabčíkovo, keď podľa záverov oboch komisii expertov z jari 1990 a troch komisií z jesene 1990 je táto alternatíva málo vhodná, nevhodná až neprijateľná.

Na záver ešte dovoľte jednu otázku špeciálne pre pána premiéra. Boli vám známe všetky existujúce dokumenty týkajúce sa Tatier a TMC dňa 20. 12. 1990, keď ste na 9. schôdzi Slovenskej národnej rady veľmi ostro reagovali na vystúpenie členov poslaneckého klubu zelených? Zdieľate v súčasnosti ten istý názor, aký ste tlmočili v súvislosti s týmto prípadom prostredníctvom televíznych Aktualít 14. 1. 1990?

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Hudec. Pripraví sa poslanec Dobrovodský.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážená Slovenská národná rada,

mám otázku na neprítomného pána ministra kultúry Ladislava Snopku. Nedávno prijala Slovenská národná rada ospravedlnenie sa židovskej komunite za neprávosti spáchané na ich členoch v rokoch našej neslávnej časti histórie. Po niekoľkých osobných prieskumoch na miestach a v objektoch židovskej kultúry na Slovensku mám pocit, že slová síce padli, dokonca na najvyššom slovenskom fóre, ale užitočnejšie a rukolapnejšie budú skutky. Zatiaľ sme, žiaľ, zaregistrovali iba ak hanobené náhrobné kamene na židovských cintorínoch. Preto sa pýtam, aká je vlastne situácia objektov hmotnej a nehmotnej kultúry tejto súčasti slovenskej kultúry i histórie? V akom stave a koľko objektov sa zachovalo napríklad zo 117 synagóg a 620 cintorínov na Slovensku? To je informácia z ústredného zväzu židovských náboženských obci v Slovenskej republike.

Poznáme osudy synagóg v Bratislave, v Čadci, ale i stav pamiatok napríklad v Stupave, Nitre, Seredi. Viem, že sú aj objekty v Myjave, v Mliečne - to je časť Šamorína, a vo Vŕbovom, čo je však pravidlo a čo výnimka? Pýtam sa, ako pokročilo rokovanie a odovzdanie sľúbenej Žigrajovej kurie pre pamätník Slovenské židovské múzeum? Alebo pán riaditeľ Matoušek sľúbil, čo nesplní, lebo zámer je už dnes inakší? Stihne tento projekt rovnaký osud ako pridelenie budovy bývalého Leninovho múzea Matici slovenskej? Máme európsku raritu židovskej kultúry v Senici. Aký bude jej osud? Súčasťou kultúry sú i možnosti a potreby terajších členov židovských náboženských obci. Týka sa to ich starobinca i kóšer-reštaurácie. Čo bude s nimi? Ak už prijímame nejaké rozhodnutia, povedzme ospravedlnenia sa, a vzápätí ich neoslabíme inými ospravedlneniami, ktoré sú spochybniteľné, ak už nie samotnou sériou ospravedlnení najhriešnejšieho národa na svete, čiže nás, tak aspoň konajme tak, aby to neboli iba prázdne slová, obzvlášť, keď sa to týka takej významnej súčasti kultúry Slovenska, akou je kultúra židovských obci.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Dávam slovo poslancovi Dobrovodskému. Pripraví sa poslanec Prokeš.

Poslanec D. Dobrovodský:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážení prítomní,

v pondelok 4. marca bolo na Vikárke u prezidenta republiky stretnutie predstaviteľov vlád, parlamentov a hlavných politických strán k otázke vypracovania nových ústav republík a federácie. Z rokovania bolo publikované desaťbodové vyhlásenie, o ktorom v noci nadnes tiež hovoril i prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Pochopil som z toho, že predstavitelia oboch prúdov Občianskeho fóra a Verejnosti proti násiliu sa dohodli na legislatívnom postupe priprav týchto závažných dokumentov. Predstavitelia Kresťansko-demokratického hnutia závery dohodnuté u prezidenta republiky neakceptovali s výnimkou bodu č. 1. K tomuto postoju sa KDH rozhodlo z toho dôvodu, že vychádza z predpokladu originálnej suverenity republík a následnej, odvodenej suverenity federácie.

Federálna ústava a federálne orgány môžu mat len toľko práv, koľko im republiky ponechajú, postúpia. Po vypracovaní ústav Českej republiky a Slovenskej republiky by sa medzi obidvomi uzavrela štátna zmluva ako právny dokument, ktorá by bola základom budúcej federálnej ústavy. KDH považuje tento postup za absolútne logický, ktorý pripomína stavanie domu od základov a nie od strechy.

Po prečítaní tohoto dokumentu a z úst pána prezidenta dnes v noci sme počuli, že slovenská politická reprezentácia s výnimkou KDH odsúhlasila dokument, v ktorom sa okrem iného v bode 3 hovorí: "Základným dokumentom definujúcim federatívny štát, vrátane jeho hlavných orgánov a jeho kompetencii, bude nová federálna ústava. Všetky právomoci, ktoré nebudú touto ústavou dané federácii, budú prislúchať republikám alebo priamo občanom. "

Z uvedeného bodu vyplýva nadradenosť federálnej ústavy, čo je pre KDH neprijateľné. Preto súhlasíme so zásadou vyjadrenou v bode č. 1. V ostatných bodoch KDH zotrváva na svojom návrhu uzavretia štátnej zmluvy medzi oboma republikami s tým, že táto zmluva by bola právnym dokumentom a nie iba politickou deklaráciou.

Dovoľujem si preto vzniesť interpeláciu na predsedu vlády Slovenskej republiky pána Vladimíra Mečiara, ako si po prijatí tohoto dokumentu predstavuje dosiahnutie svojbytnosti Slovenska a naplnenia túžob slovenského národa?

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Prihlásil sa podpredseda vlády pán Kučerák. Po ňom nasleduje poslanec Prokeš.