Žiaľ, pre profesionálneho poslanca je zrejme neprekonateľnou prekážkou čerpať informácie z dokumentov a uznesení vlády aj v iných prípadoch. Pán poslanec Huba dezinformuje verejnosť aj o politike a konaní vlády pri riešení problému Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Napríklad v Smene z 25. januára tohoto roku píše: "Skutočnosť, že aj nová vláda sa viac-menej hlási k starému projektu sústavy vodných diel, ktorý sa oprávnene označuje ako projekt stalinskej éry a technicko-megalomanského spôsobu myslenia budovateľov veľkých stavieb socializmu, je mementom. " Pán poslanec, nie je to memento, je to nepravda.
Už vláda národného porozumenia zdôraznila, že jej cieľom je minimalizovať ekologické riziká tejto stavby a maximalizovať ekonomické prínosy. Vyše roka slovenská vláda usiluje, aby experti oboch zainteresovaných strán, teda i maďarskej, rokovali o skutočných problémoch vodného diela a dospeli k riešeniu. Doterajšie odmietanie riešenia sporov maďarskou vládou spôsobuje Slovenskej republike ročnú stratu vyše 3 miliárd korún. Je dávno známe, že pravou príčinou odkladania rokovaní nie sú ekologické dôvody, lebo tie sú riešiteľné, ale vnútropolitické problémy v Maďarskej republike, kde jednotlivé strany a hnutia zneužívajú problém výstavby v politickom zápase.
Je poľutovaniahodné, že pán poslanec Huba verejne vyzýval vládu Slovenskej republiky pred návštevou predsedu vlády pána Mečiara v Budapešti, aby pristúpila k rokovaniu s Maďarskom bez akýchkoľvek predbežných podmienok, keď podobná výzva by mala byť adresovaná predovšetkým protistrane. Nečudo, že Magyar Hírlap zo 4. februára tohoto roku okamžite uverejnil toto vyhlásenie, v ktorom cituje slovenských ochranárov: "Slovenská vláda pokračuje v chybnej politike ľudí predošlého totalitného režimu. " Iste, slovenská vláda nikdy nepristúpi na maďarské ponuky investovat 30 miliárd korún do likvidácie stavby.
Pán poslanec Huba v citovanom článku tiež tvrdí, že vláda nerešpektovala varovné závery dvoch nezávislých komisií expertov. Je to tiež nepravda, ako v iných tvrdeniach pána poslanca. Práve vláda Slovenskej republiky zriadila pre problémy sústavy vodných diel konzultačnú skupinu vedenú Prof. Dr. Igorom Muchom, DrSc. V záveroch jednej svojej nedávnej práce Prof. Mucha píše: "Vodné dielo je možné využiť, ale i zneužiť pri riešení problémov v Podunajskej nížine. V každom prípade je nutné hľadať ekologické optimum, a to predovšetkým v otázkach podzemnej vody, pretože je kľúčom...
Podpredseda SNR M. Klepáč:
Pán podpredseda vlády, nehnevajte sa, ale v tomto bode sa musíme sústrediť na Tatry.
Podpredseda vlády SR V. Ondruš:
Dobre, už končím. Som presvedčený, že aj otázky dostavby vodného diela sú riešiteľné ako odborný problém. Sú však aj zneužívané na vytíkanie politického kapitálu.
Keď vznikla aféra okolo tzv. predaja Tatier, mala dve stránky sporu. Komisia Slovenskej národnej rady na čele s jednou zúčastnenou stranou tažko mohla dospieť k objektívnemu výsledku. Nie som prívržencom vyšetrovacích komisii. Ak mala vzniknúť parlamentná komisia, tak v prvom rade pre vypracovanie kódexu poslanca, pre stanovenie mravných noriem činnosti poslanca Slovenskej národnej rady. /Oživenie v sále. / Dnes pred obedom nehorázne obvinil pán poslanec Huba premiéra vlády, že robí poriadok v archíve vlády. Pán poslanec Huba by sa mal nad tým zamyslieť.
Ďakujem. /Potlesk. /
- 607 - Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. V zmysle S 19 udeľujem slovo pánovi ministrovi Filkusovi.
Minister pre hospodársku stratégiu SR R. Filkus: Vážení prítomní,
budem hovoriť ako minister, nie som poslanec, pán Huba mi to prepáči.
Komisia, ktorá bola konštituovaná, mala prešetriť dohody. V normálnych podmienkach je to tak, že komisia sa vyjadri k dohodám, či sú právoplatné alebo nie, oznámi to predsedníctvu a predsedníctvo uvažuje, čo ďalej. Na rozdiel od tohto myšlienkového pochodu vznikla z tohoto jedna trápna diskusia a skraty. Na jeden z nich chcem upozorniť. Z vystúpenia pána poslanca Plesníka som sa dozvedel, že komisia medziiným odporúča obmedzenie hranice vstupu zahraničného kapitálu do ekonomiky v tom zmysle, že navrhuje, aby vláda... atď. Samozrejme, stále vychádzam z toho, že komisia mala prešetriť dohody. Ale komisia - to necitujem, lebo som si to nezapísal - ale podstata myšlienky je, aby vláda povedala, pokiaľ ide o mieru vplyvu zahraničného kapitálu, jeho obmedzenie, ohraničenie, kde by sa zahraničný kapitál mal v našej ekonomike pohybovať.
Odhliadnuc od toho, že nikde na svete podobný precedens nepoznám, ani v trhovej ekonomike, odhliadnuc aj od toho, že zahraničný kapitál sa k nám nejako osobitne nehrnie, chcem povedať, že sme schopní povedať, kade by mal ísť rozvoj odvetví, zmena štruktúry, čo by sa malo tlmiť, kde sú nádejné podnikateľské odvetvia atď., ale určite nevieme dopredu povedať, kde ten zahraničný kapitál máme zastaviť alebo kde ho máme pustiť. Vieme povedať aj to, čo v terciálnej sfére, v terciálnom sektore, vieme povedať, že musíme ísť na cestovný ruch, vieme povedať, že nemáme vybudované také netradičné odvetvia terciárneho sektoru, ako je napríklad bankovníctvo, burzovníctvo, managering atď., ale určite nikdy nebudeme vedieť povedať hranice a vymedzil pohyb zahraničného kapitálu zvonku. A toto sa napríklad objavuje v materiáloch a požiadavkách komisie - medzi iným. Myslím si, že z tohto hľadiska táto komisia vyslovene prekročila svoju kompetenciu a neodpovedala na zásadnú požiadavku, ktorá sa od nej očakávala, čo očakávalo predsedníctvo a všetci ti, ktorí túto komisiu konštituovali. Teda prešetrite samotné dohody, či sú právoplatné alebo nie sú právoplatné. Na to by som chcel počuť výpoveď. Inak si myslím, že komisia sa zaoberala celkom inými, vedľajšími vecami. Samozrejme, že pri tejto príležitosti - ale to by som jej nechcel zazlievať - využila priestor, ktorý sa jej dal. Ale ten priestor sa jej dal na prešetrenie dohôd. Preto by som prosil, keby sa niekto z komisie ozval a povedal, či tie dohody sú právoplatné alebo nie.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi ministrovi, v zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi poslancovi Hubovi.
Poslanec M. Huba:
Dámy a páni,
iste uznáte, že na to, čo povedal súdruh Ondruš, nebudem schopný reagovať takto napochytro. On to mal pripravené dosť ucelene a dopredu. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prosím o kľud a pána poslanca prosím, aby sa miernil vo svojich výrazoch.
Poslanec M. Huba:
Neviem, čo zlého som povedal. Takže ak dovolíte odpovedal by som až na budúcom pléne. /Potlesk. / Ďakujem za pozornosť.
Na to, čo povedal pán minister Filkus: myslím, že sa ho tam najviac dotklo to, že by bolo treba predložiť stratégiu hospodárskej reformy, čo, myslím si, logicky prináleží jeho rezortu. Komisia ako parlamentný orgán nie je prokurátor, ani súd. V niečom má poslanie logicky uššie ako tieto orgány, v niečom však nepomerne širšie. A som presvedčený, že komisia postupovala práve v týchto parlamentných intenciách.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem aj ja. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Prokeš. Predtým má pripomienku pán minister Filkus.
Minister pre hospodársku stratégiu SR R. Filkus:
Chcem povedať len jednu vetu. Chcel by som počuť odpoveď, či dohody sú právoplatné alebo nie, lebo komisia bola konštituovaná na to, aby prešetrila dohody. To bolo hlavnou funkciou komisie. O všetkom sa tu hovorí, len nie o tom.
- 610 - Podpredseda SNR M. Zemko:
Slovo má pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:
Pán minister, ak dovolíte, som členom tejto komisie. Dovolím si konštatovať, že komisii napriek opakovaným žiadostiam neboli predložené originály materiálov, že posudky boli vypracovávané z neoriginálov, takže komisia nemohla k tomu dospieť, že list od pána Vecchioneho, o ktorom hovoril pán podpredseda Kučerák, je právne irelevantný, pretože vôbec neneguje žiadne, ani nepopiera, že existujú nejaké dohody, že pán Huba ich komisii predložil. Dovolím si zacitovať ešte jednu vec z listu dôvery: "Na rokovaniach vlády Slovenskej republiky a jednotlivých ministerstiev so spoločnosťou Tatra Mountains Corporation v Bratislave a New Hampshire v septembri a októbri 1990 bolo dohodnuté, že hotel Patria na Štrbskom Plese bude odpredaný Tatra Mountains Corporation resp. jeho právnemu nástupcovi spoločnému podniku Tatra Developement Corporation, akciová spoločnosť Bratislava. Tak áno alebo nie? Je to podpísané jedným ministrom.
Minister pre hospodársku stratégiu SR R. Filkus:
Nie, lebo ste nepovedali dve posledné veci, ktoré to negujú.
Poslanec J. Prokeš:
Prečítam to celé: "Na základe tejto dohody súhlasíme v rámci zrýchleného chodu privatizácie vytvoriť z hotela Patria akciovú spoločnosť v priebehu novembra 1990 a celý majetok alebo akcie odpredať v roku 1991 akciovej
spoločnosti Tatra Developement Corporation, akciová spoločnosť Bratislava so zahraničnou majetkovou účasťou za cenu, ktorá bude stanovená dvoma nezávislými odbornými zahraničnými firmami podľa platných česko-slovenských zákonov v čase vytvorenia akciovej spoločnosti. " V poriadku? Bola dohoda alebo nebola dohoda? To je jedna vec. Druhá vec: konštatujem, že páni ministri robia všetko preto, aby sa tu nehlasovalo o tom, či má byt plénum oboznámené s výsledkami alebo nie.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
V zmysle S 19 my mal mat slovo pán podpredseda vlády, ale o slovo sa hlási pán poslanec Košický.
Poslanec M. Dziak-Košický:
Rád by som upozornil na uznesenie predsedníctva. Predsedníctvo ustanovilo komisiu na prešetrenie dohôd o pôsobení... atď. Rád by som upozornil na vyjadrenie člena tejto komisie pána Sabu, ktorý povedal, že nešlo o právnu záležitosť, ale išlo aj o to, upozorniť na možné... atď. Teda o čo ide? Ide o usporiadanie budúcich vzťahov, ktoré táto komisia chce, neviem akým vešteckým spôsobom kontrolovať. To je prvá poznámka. A druhá - osobne mám taký pocit, že tu nejde o právnu podstatu sporu, ale o dokázanie zlého úmyslu tým členom vlády, ktorí v Spojených štátoch boli. To ale potom musíme diskusiu previesť na celkom inú rovinu.
Ďakujem.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Hlási sa viac ministrov. Prednosť má pán podpredseda vlády. Potom pán minister Húska, pán minister Kováč.
Podpredseda vlády SR J. Kučerák:
Dovoľte faktickú poznámku k tomu textu. Už som pred chvíľkou povedal, že prezident tejto spoločnosti 16. januára jasne formuloval: "Jedinou autoritou pre naše ďalšie aktivity je horeuvedené uznesenie vlády. " Neviem, aké sú o tom pochybnosti. A keď boli pochybnosti, tak sme využili to, že náhodou tu včera boli reprezentatívni zástupcovia, tí to potvrdili ešte raz. Sú teda dve potvrdenia o tom, že žiadne takéto záväzky nie sú platné.
Pokiaľ ide o predaj hotela. Prosím vás, vláda i ministerstvo má právo na to, aby v rámci privatizácie urobili s kýmkoľvek dohodu, že hotel odpredajú. Ale samozrejme, zmluva nadobúda platnosť vtedy, keď zasadá vláda, keď sa to schváli, keď je to v súlade s našimi zákonmi a keď sa to urobí uznesením. Nič protiprávneho sa tu nestalo a ten hotel sa fakticky neodpredal. Vláda samotná neodpredávala, táto dohoda neznamená predaj.
A už len jednu takú ľudskú otázku pánovi poslancovi Hubovi: Spolu sme sedeli v lietadle, spolu sme sedeli v autobuse do New Hampshire, spolu sme chodili od rána do večera. O všetkom mohol vedieť, o všetkom sa mohol dozvediet priamo pri rozhovoroch. Považujem to, nechcem to charakterizovať za čo, keď sa počas celej tejto cesty spolu stretávame, spolu jeme, obedujeme a keď sa vráti, naraz rozvíri kampaň, že slovenská vláda niečo predala. K tomu nemám slov. /Potlesk. /
- 613 - Podpredseda SNR M. Zemko:
Slovo má pán minister Húska.
Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR A. M. Húska:
Ak dovolíte, mám poznámku k vystúpeniu pána poslanca Prokeša. Pri čítaní bez kontextu môžeme obviniť všetkých zo všetkého. Ale podstata je taká a to je úplne legitimne: v našich pravidlách je stanovené, že môžeme vybrať buď sútažou - tam kde sútaž je - alebo napríklad pokiaľ ide o jednotlivé objekty predaja, vláda má oprávnenie aj predať ich jednotlivým firmám. Aby bola zabezpečená podmienka objektivity, uviedli sme tú zásadu, ktorú na konci prečítal pán poslanec, že k tomu budú potrebné dve nezávislé oceňovacie firmy, ktoré urobia ocenenie takéhoto objektu. Postupuje sa tak preto, aby sa nestalo, že budú odpredané nejaké objekty pod cenu. Rád by som poznamenal, že technológia privatizácie dokonca predpokladá v niektorých prípadoch aj predaj pod cenu, a to vôbec nie je nejaké - povedal by som - podvodné riešenie. To je v takom prípade, keď sa dosahuje nižšia trhová cena, než je cena štatistická. Na trhu je tento prípad veľmi častý. Nejde o žiaden podvod. Práve to sme odporučili dať do zmluvy a tak to bolo dohodnuté.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Slovo má pán minister Kováč.
- 614 - Minister financií SR M. Kováč:
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,
prosím vás o trochu strpenia, pretože táto záležitosť sa dotýka aj mňa ako člena vlády. V uplynulom období sa rozprúdila nebývalá a nezvyčajná kampaň, v ktorej sa obviňovali členovia vlády z predaja našich Tatier Američanom. Verejnosť bola upozorňovaná - a teraz citujem: "na akútne riziko faktickej nekontrolovateľnosti súčasnej slovenskej vlády resp. jej čelných predstaviteľov. " /Nové slovo č. 4 z 24. januára 1991, článok "Nepredajme si dušu Slovenka", Mikuláš Huba. / Na začiatku kampane sa naša tlač hemžila titulkami s otáznikmi, ako Predané Tatry? Sú ešte Tatry naše alebo už americké? Ako predávame Tatry? a podobne. Zaráža však, že potom, čo už mohlo byt jasné najmä pánovi poslancovi Hubovi, že Tatry sa nepredali, v spomenutom článku pán Huba píše - citujem: "Stále častejšie počúvam otázku: "Je to pravda, že sme predali Tatry? A mne" - pokračuje pán poslanec - "je stále jasnejšia odpoveď: Predali sme a predávame neuveriteľne lacno a neuveriteľne ľahkomyselne v prvom rade samých seba. " /V tom istom článku z 24. januára 1991. /
články a rozhlasové relácie väčšinou iniciované i písané niektorými poslancami Strany zelených, nielenže obviňujú vládu z nekompetentnosti a neplnenia si ústavných povinností voči parlamentu, ale obviňujú niektorých čelných predstaviteľov vlády, najmä pána Kučeráka a mňa z predajnosti, z kupčenia s vlastnými podpismi a podobne. Robilo sa to takým rafinovaným spôsobom, že vo verejnosti sa otvorene hovorilo, že sme Tatry predali za tažké peniaze, ktoré sme si strčili do vlastného vrecka. Pýtal som sa
môjho syna: Prosím ta pekne, čo sa hovorí medzi pracovníkmi, kde sa pohybuješ? No otec, hovorí sa, že ste dostali po jednom milióne dolárov za to, že ste Američanom predali Tatry.
O tom, či pracovné dokumenty z rokovania v New Hampshire, na ktorých sú podpisy členov vlády, sú právoplatnými zmluvami, je a bolo možné sa ľahko presvedčiť vyžiadaním si stanoviska a odpovede zmluvných strán. Iba tieto strany boli a sú kompetentné vyvrátiť pochybnosti v tejto veci. To, že z rokovania v New Hampshire nevznikli zmluvné záväzky medzi vládou Slovenskej republiky a americkou stranou o predaji Tatier, pán poslanec Huba mohol už dávno vedieť. Zistením skutkového stavu veci mohla celá záležitosť dávno skončiť a všetky ďalšie otázky môžu byt síce zaujímavé, ale idú už nad rámec hlavnej otázky, t. j. otázky, či vláda predala Tatry alebo ich inak ohrozila resp. či schválila zmluvy o predaji Tatier. Viem, že sme ľudia, sme zvedaví, a preto sa aj nám stavala ďalšia otázka. Keď ste Tatry nepredali, čo znamenajú podpisy na pracovných dokumentoch, ktoré mali byt hlavným usvedčujúcim argumentom dokazujúcim predaj Tatier? Z právneho hľadiska podpisy na pracovných dokumentoch nemajú, ako to právni odborníci potvrdili, konštitutívny význam, ale predstavujú parafovanie textu návrhu dohody. V našom druhom vyhlásení v tlači 17. januára 1991 v článku "Druhý polčas aféry Tatragate" sme boli nútení porušiť dôvernosť rokovania a vysvetlili sme, že tieto pracovné dokumenty mali poslúžiť istým zámerom americkej strany vo vzťahu k ich obchodným partnerom. Neveriacim Tomášom to nestačilo, a preto naďalej pokračovalo obviňovanie a tvrdilo sa, že keď nič iné, tak podpisy na dokumentoch s takým obsahom nás usvedčujú o našich zámeroch.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
z čoho by mal seriózny a poctivý oponent vychádzať, ak by sa chcel presvedčiť o našich zámeroch? Iba z obsahu pracovných materiálov právne nezáväzných a určených pre potrebu druhej strany, alebo z našich ďalších konkrétnych činov a tiež z verejného proklamovania našich zámerov? Už dávno bolo našim oponentom jasné, že sme vláde nepredložili na rokovanie žiaden z kritizovaných pracovných dokumentov, ale návrh na uznesenie, ktoré vláda prijala 14. decembra 1990. To bolo vyvrcholenie nášho úsilia z rokovania o vypracovanie komplexnej štúdie a tým aj úplne zrejmý náš zámer. Ľuďom, ktorí nás obviňovali bez toho, aby s nami o tejto veci hovorili, bez toho, aby mali na to seriózne dôkazy, nestačilo verejné proklamovanie našich zámerov o našej ceste v New Hampshire. Naďalej nás špinili a vylievali pomyje na našu hlavu.
Súhlasím s názorom pána Hubu, že spor nemusel vzniknúť. Áno, spor nemusel vzniknúť, keby pán poslanec Huba tu v tejto miestnosti, kde sa stretávame, skôr než interpeloval vládu, opýtal sa mňa alebo pána Kučeráka na to, čo ho zaujímalo v súvislosti s návštevou v New Hampshire. Ale pán poslanec Huba to neurobil, lebo radšej sa chcel predviesť pred parlamentom a našou verejnosťou s nádejne senzačným odhalením. Je zrejmé, že tento spor spôsobil on sám, no napriek tomu si v spomínanom článku Nového slova zo dňa 24. januára tažké, keď píše: "Totiž spor, ktorý vôbec nemusel vzniknúť, sa takto stupňuje, súperiace strany si vylievajú na hlavy stále väčšie kýble pomyji, verejnosť sa prizerá a je nielen stále viac a viac dezorientovaná, ale je stále viac a viac zhnusená. A práve zhnusený občan sa stáva tým najlepším predpokladom lability, úpadku a rizika postupného návratu k totalite. " - koniec citátu z článku pána Hubu.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
vy, ktorí ste túto záležitosť sledovali, posúďte sami. Kto zapríčinil tento spor a rozvíril ho do podoby aféry? A kto, na hlavy koho vylieva kýble pomyjí? Pán Kučerák a ja sme sa v tlači ozvali iba jediný raz, a to 17. januára 1991, zatiaľčo pán Huba a jeho pomáhači vypracovali komplexný plán ako zložiť vládu na lopatky, ak nie celú vládu, tak aspoň pána Kučeráka alebo mňa. Skutočne nás pošpinili a vylievali na nás kýble pomyjí. Na túto tému bolo podľa ich zoznamu článkov z dennej tlače uverejnených v rôznych novinách 67 článkov, nerátajúc do toho články uverejnené v českých novinách, a odvysielali sa štyri nehorázne rozhlasové relácie. Kto teda prispel k tomu, že spoločnosť bola touto aférou zhnusená a občan dezorientovaný, ako o tom písal pán poslanec Huba? Priznám sa, že som pociťoval značné ponižovanie a pokorovanie, ktoré môžem prirovnať k tomu, ktoré som prežíval po roku 1969, keď som bol totalitnou mocou označovaný spolu s ďalšími za špinavú ovcu. Vrchol pokorovania a ponižovania sa dosiahol, keď som sa dozvedel, že predsedom komisie, ktorá ma má vyšetrovať, je ten pán poslanec, ktorý to vylievanie kýblov pomyjí na našu vládu spôsobil, útechou a povzbudením mi boli listy, ktoré mi občania počas kampane zasielali. Dovoľte, aby som vám prečítal aspoň jeden z nich. Píše Ing. Košecký Ernest, Gagarinova 4, Žilina, 23. januára 1991.
"Vážený pán minister,
s dobrým pocitom vnútorného uspokojenia môžem konštatovať, že v poslednom období som zaregistroval niekoľko vašich podarených krokov vo veciach verejného záujmu. Posledným takýmto vaším dobrým krokom je dnešný článok v denníku Práca pod názvom "Druhý polčas aféry Tatragate".
Bez servilnosti a falošného obdivu dovolím si na vašu adresu povedať: Klobúk dolu pán minister. Domnievam sa, že lepšie ste na všetky tie nezmyselnosti ani reagovať nemohli. Môj názor je len postoj jednotlivca, ale je určený na vašu podporu. Som kvalifikovaný odborník v odbore cestovného ruchu a som aj veľký priateľ prírody, a predsa si viem dobre predstaviť vyvážený stav záujmov ochrany prírody, uspokojovania potrieb ekonomiky i rozvoja cestovného ruchu. Nedajte sa odradiť nerozumnosťou iných od dobrých zámerov a predsavzatí. Ľudia, ktorí to dobre myslia s našou spoločnosťou, vás chápu a podporujú, želám vám všetko najlepšie a ešte veľa podarených krokov vo veciach verejného záujmu. "
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
dovoľte mi ešte jednu poznámku. Páni poslanci za Stranu zelených sa vehementne dožadovali, aby im vláda predložila zmluvy či dohody, ktoré schválila, a to aj potom, čo pán Kučerák na tlačovej konferencii začiatkom decembra minulého roku vyhlásil, že žiadne zmluvy neboli schválené. Ozaj, čo mohla vláda predložiť, či už pánom poslancom alebo parlamentu, keď nič nemala, lebo jej nič nebolo predložené. A prečo by členovia vlády mali komukoľvek predkladať pracovné materiály, ktoré vznikali v priebehu rokovania? To si niekto takto predstavuje obchodné a iné rokovania? Ak by sme zaviedli túto prax, tak pomaly nebude chcieť s nami nikto rokovať.
Dovoľte mi, aby som položil ešte niekoľko rečníckych otázok potom, čo je zrejmé, že vláda Tatry nepredala, ani ich neohrozuje. Ako poslúžila táto kampaň slovenským záujmom v zahraničí, najmä v USA? Kto v skutočnosti vo veci starostlivosti o Tatry i o turistický ruch poškodil
slovenské záujmy? Kto porušil etiku oponentského vzťahu a premenil starosť o ochranu životného prostredia na politický boj a kto v tomto boji porušil etiku a kultúru politického zápasu? Kto vniesol nedôveru a hnus do radov našich občanov? Kto na koho nabrízgal špinu? Ťažko a dlho sa budeme očisťovať od špiny, ktorá bola na členov vlády nabrizganá, či už vedome alebo v zápale boja za dobrú vec. Chcem veriť, že to bolo v zápale boja za ušľachtilé ciele, avšak boj za ušľachtilé ciele statoční ľudia vedú férovými a nie špinavými prostriedkami. Verím, že všetci ti, ktorí v zápale boja nevedomky pošpinili česť vlády, i česť moju, pána Kučeráka a ďalších, urobia všetko, aby sa z nás špina čo najskôr zmyla. Ti, čo tak neurobia, potvrdia, že im nešlo o samotnú vec, alebo ak aj áno, potvrdia, že patria medzi tých, ktorí v boji za ušľachtilé ciele používajú špinavé prostriedky.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
dovoľte mi, aby som vyjadril moju vieru v serióznosť a spravodlivosť naprostej väčšiny nášho slobodne zvoleného parlamentu. Práve preto som sa zdôveril aj s niektorými vnútornými pocitmi. Prosím, berte moje vystúpenie predovšetkým ako pokus o obranu cti vašej vlády. Pevne verím, že aj väčšine z vás záleží na tom, aby v tak ťažkej a zložitej situácii nebola bezdôvodne spochybňovaná statočnosť prvej slobodne zvolenej slovenskej vlády. Ak máme rýchlo prekonať naše súčasné ťažkosti, potrebujeme vnášať do vedomia našich občanov prvky istoty, dôvery a nie pochybnosti a nevraživosti. Je to náš spoločný záujem i určitá povinnosť.
Ďakujem za porozumenie. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi ministrovi. V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi poslancovi Tatárovi.
Poslanec P. Tatár:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
stručne v piatich bodoch: Pozrite sa, viny niet, žiadna vina nie je dokázateľná. O čo teda ide? To je prvý bod.
Druhý bod: Je tu napätie, politické obviňovanie, škandál, zo Strany zelených sa to prenieslo aj do radov komunistickej strany či Strany demokratickej ľavice a aj na reprezentantov Slovenskej národnej strany, minimálne cez nezávislého reprezentanta pána Prokeša. To je druhý bod.
Tretí bod: Vlastne by sa po tomto celom bolo treba spýtať, či by vláda nemala požiadať napríklad pána Plesníka a ďalších o ospravedlnenie za všetko, čo sa dnes, a už aj predtým, deje na verejnosti. Ak teda nepožiada, je to výraz tolerancie, dobromyseľnosti a aj takej túžby po dôvere.
štvrtý bod - teda definujem: v tomto momente sme len v škandáli, v politickom napätí, v akomsi opozičnom klane, v ničom inom. Rozhodne nie sme v ochrane životného prostredia, rozhodne nie sme v otázke viny a neviny.
Piaty bod: to, čo tu žiadal pán Pokorný, to nie je záver žiadnej komisie, žiaden taký záver neexistuje. Pán
Pokorný mal na mysli, hovorím ako člen predsedníctva, iba odporúčania komisie pre Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. K tomu hovorím: Nikdy neboli tieto odporúčania predsedníctvom prijaté, ale zároveň hovorím, že rozhodne ich nikto nebude utajovať, môžeme o tom kľudne diskutovať, je to názor členov komisie. V samotnej komisii sa o tomto názore nehlasovalo.
Myslím si, že po celom tomto napätí si teraz urobme prestávku a po prestávke si preberme tie odporúčania, ktoré táto komisia urobila. Toto som vám považoval za potrebné povedať. Niet tu žiadneho zatajovania.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. O faktickú poznámku sa už dlhšie hlási pani poslankyňa Kaliská.
Poslankyňa G. Kaliská: Vážení prítomní,
chcela som túto faktickú poznámku povedať trocha skôr. Teraz mám obavu, či sem môžem prísť, lebo tá Strana zelených a ja, hoci som nezávislý kandidát, som asi taká špinavá, že pomaly nemôžem sedieť v tomto slovenskom parlamente.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pani poslankyňa, prosím vás, aby ste si odpustili tieto insinuácie.
Poslankyňa G. Kaliská:
Chcela som reagovať na vystúpenie pána podpredsedu Ondruša - poslanca. Chcem sa opýtať, kedy vstúpil do Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, v ktorom roku a čo teda konkrétne urobil pre ochranu prírody. /Oživenie v sále. / Môžem ešte dohovoriť? /šum v sále. /
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem aj ja. O slovo požiadal pán predseda. Predseda SNR F. Mikloško:
Pani poslankyňa, zakiaľ si podržíš svoj šarm, vždy môžeš predstúpiť pred tento mikrofón. Ako predseda ti to zaručujem, a to nehovorím ironicky.
Prosím vás, ide tu o nedorozumenie. Tu sa mieša práca komisie s problémom Vysokých Tatier. Prosím, aby ste vzali na vedomie, že komisia bola poverená prešetrením platnosti zmlúv. V tomto zmysle komisia svoju prácu ukončila. Myslite si, že nechceme tu predložiť problém, ktorý komisia prešetrovala a niektoré závery. Môžeme to otvoriť. Môžeme o tom hlasovať tak, ako to povedal pán poslanec, ale to nesúvisí s prácou komisie, ktorou ju predsedníctvo poverilo. Prosím, aby to bolo oddelené. Otázka Vysokých Tatier sa môže kedykoľvek otvoriť. Je to otázka nás všetkých. Prosím však, aby sa to nezmiešavalo s tým, čim komisiu poverilo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. V tomto zmysle môžeme dať hlasovať, môžeme hovoriť o všetkých problémoch, a tým aj zverejniť všetky dokumenty, ktoré sú v priebežnej správe.