- 588 - Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickou poznámkou ešte vystúpi pán minister Húska, potom pán poslanec Prokeš.

Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR A. M. Húska:

Chcel by som reagovať na otázku, či viem, ako je to s váhou informácie. No možno viem, ale podstata je taká, že išlo o právo na štúdiu. Predsa na štúdie sa veľmi zriedkavo vypisujú súbehy. Poznáme dokonca aj osobitný postup, ktorý sa používa pri tzv. práve exkluzivity, že si niekedy vyberieme jedného partnera, keď mu buď dôverujeme, alebo iného nemáme a v takom prípade je možné použiť rovno štúdiu. Ale to najhlavnejšie, čo si stále ponechávame, je právo rozhodnutia o tejto štúdii. Toto sa stále trvalé zanedbáva. A v tomto je grund, či je možné vyjsť z takého východiska, aby štúdia sa nejakým podvodným spôsobom dostala rovno do rozhodovacieho procesu. To sa nemôže štát, vážení. Pokiaľ viem, pán Huba pozná ten postup, že spracovatelia sa vždy stretajú aj s partnermi, ktorí majú rozdielne názory, aby sa mohli pokúsiť preklenutím rôznych kritérií nájsť také riešenie, v ktorom je možný konsenzus, v ktorom je možné negociačne dôjsť k nejakému kompromisu. To znamená, že postup vybrať si partnera pre štúdiu a potom o veci rozhodnúť, je celkom legitimný. Na toto, prosím vás, nezabudnime.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi. Slovo má pán poslanec Prokeš.

- 589 - Poslanec J. Prokeš:

Vážená Slovenská národná rada,

začínam si pripadať ako v Kocúrkove. Ak pán minister nevie, že práve na štúdie sa vypisuje súbeh, tak ma veľmi prekvapuje. To musím povedať na rovinu. Na riešenie každého problému sa najprv vypisuje súbeh - na štúdiu, ktorá ho bude riešiť a potom na realizátora. To je jedna vec. Druhá vec: pána ministra a poslanca Snopka by som chcel poprosiť, ak chce spochybňovať výsledky komisie, aby ich spochybňoval vecne a nie napádaním osoby. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi ministrovi Holčíkovi. Potom nasledujú pán poslanec Sabo, pán poslanec Majer, pán poslanec Brestenský, pán poslanec Hübel s faktickými poznámkami.

Minister priemyslu SR J. Holčík:

Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

je tu skutočne jedna zavádzajúca skutočnosť, ktorá sa zamlčala. Firma Tatra Mountains Corporation robí štúdiu na vlastné trovy. čiže tu nejde žiaden súbeh. To si uvedomte. Nemáme právo odmietnuť, keď niekto si sám takúto štúdiu platí. Práve naopak, máme povinnosť takéto veci umožniť. Ak by išlo o súbeh, ktorý vypisuje vláda Slovenskej republiky, zrejme by sa postupovalo postupom, ktorý tu bol spomínaný. Potom ide do konkurzu, tzv. tendru viac spoločnosti. /Potlesk. /

- 590 - Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi. Vystúpi pán poslanec Sabo.

Poslanec P. Sabo:

Vážená Slovenská národná rada,

ak niekto spochybňuje niekoho, kto bol v predmetnej komisii, myslím si, že to treba robiť na začiatku, keď sa komisia ustanovuje. V opačnom prípade sa natíska otázka, prečo to robí. Čo sa vlastne od tejto komisie čakalo, že k ničomu nedôjde a že nič nezisti? Predsa sme jasne navrhovali. Môžeme diskutovať vo vecnej rovine s tým, že nech sa prečíta celá správa komisie a nech sa všetky predmetné materiály rozdajú poslancom. Predsa ak nejde o nič, ak my sme ti zlí, ktorí niekoho očierňujú, je to najlepší spôsob, ako sa môže ktokoľvek očistiť tým, že na tých materiáloch dokáže, že zeleni klamú.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi Sabovi. Vystúpi pán poslanec Majer. Poslanec J. Majer:

Vážená Slovenská národná rada,

chcem poprosiť, aby páni poslanci-ministri vždy povedali, či hovoria ako ministri alebo ako poslanci. Pánovi ministrovi Snopkovi - pretože to vyzerá, že hovorí ako minister - len toľko, že tu nikto nechce byt žalobcom a nikoho nechceme obžalovať. Myslím si, že právom parlamentu v jeho kontrolnej funkcii je, aby sa dokončila diskusia o

veci, Ktorá sa otvorila, aby sme sa dozvedeli pravdu, či sa to potom bude publikovať alebo nie, to je iná vec. Ak si myslíte, že toto konanie má byt neverejné, vyhlásme ho za neverejné.

A teraz mám ešte jednu vec. Keď som chcel vystúpiť na 9. schôdzi, nedostal som sa k otázkam. Mal som vtedy otázku, pretože som v novinách čital - myslím, že to bol Michal Šumichrast, ten čo bol poradcom vlády národného porozumenia - bolo obvinenie v novinách - neviem, či to bolo v Národnej obrode alebo kde, že využíva poznatky, ktoré tu nadobudol za ten polrok, počas ktorého robil poradcu, že ich výnosné neviem či predáva, ale využíva. Teraz sa objavilo, že pán Šumichrast je tiež nejak v tejto akcii Tatragate zamontovaný. Chcel by som poprosiť pána generálneho prokurátora Bachu, aby zistil, kto a aké informácie dával, či mal všetky informácie z vlády alebo nie len pán Šumichrast. A ak môže, aj akým spôsobom ich zneužíva.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Nasleduje pán poslanec Brestenský. Poslanec R. Brestenský:

Chcel by som poprosiť pána poslanca a ministra Snopku, ale aj všetkých nás. Prosím vás, v tomto parlamente sa neobliekajme vzájomne do talárov, lebo potom tu môžu byt senáty, ale len politické. A to tu už bolo.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Aj ja ďakujem. Vystúpi pán poslanec Hübel.

- 592 - Poslanec J. Hübel:

Dostali sme sa pred akúsi arbitráž. Pred arbitrážou sa nehovoria názory, ale fakty, takže by som rád zacitoval z prehlásenia viceprezidenta americkej spoločnosti - začiatok citát nebudem, lebo je nezaujímavý - že jedinou autoritou pre naše pôsobenie na Slovensku je uznesenie vlády Slovenskej republiky zo dňa 14. 12. 1990. V tom uznesení vlády Slovenskej republiky z tohoto dňa bod bodom 6 sa hovorí: "vypracovanie štúdie uvedenej v časti A bod 2 písm. a/ tohto uznesenia nebráni ďalším stranám predložiť na schválenie konkurenčné štúdie s obdobným zameraním". To znamená, že do tohto projektu zrejme môže stúpiť každý, kto sa o to bude uchádzať.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi. Nasleduje pán poslanec Sabo.

Poslanec P. Sabo:

Mám faktickú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Hübla. Ja môžem zacitovať iného predstaviteľa spoločnosti Tatra Maountains Corporation pána Kállaya, ktorý v liste Združeniu historických podtatranských obci ešte 6. januára tvrdil, že existujú dve právoplatné dohody. Pýtam sa, ktorá informácia, ktorého predstaviteľa je hodnoverná a ktorá nie. Obaja sú predstavitelia tejto firmy.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

K vystúpeniu pána poslanca Hübla chcem konštatovať jednu vec. V uznesení zo 14. 12. je síce napísané, že to môžu aj iné subjekty, ale nedáva im také možnosti a vlastne takú podporu, ako tejto firme, čiže ich stavia do nerovnoprávneho postavenia. Nezaručuje im tie informácie, ktoré zaručuje TMC.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi. Slovo má pán poslanec Zoričák. Pripraví sa pán poslanec Košťál.

Poslanec A. Zoričák:

Vážená Slovenská národná rada, naša vláda,

dovoľte mi, aby som na začiatok tak úsmevne podotkol a vyslovil prianie, aby sme tieto dva tábory nejak zblížili. Ja totiž aj symbolicky podľa zasadacieho poriadku sedím medzi VPN a KDH. Prosím vás, osobne zatiaľ tejto vláde dôverujem. To "zatiaľ" mi prepáčte, pretože nevieme, čo bude zajtra, pozajtra atď. Sú to informácie a sám sa musím priznať, že doteraz v tejto veci nemám celkom jasné. A to si priznajme všetci. Ako ochranár chápem potrebu ochrany Vysokých Tatier pred narušovaním vývoja prírody tejto jedinečnej lokality, ale musím zároveň brat ohľad na záujem ľudí. Každý z nás si totiž musí položiť otázku, aký zmysel bude mat ochrana tohto územia, ak z nej vylúčime záujmy človeka. Nemožno pristupovať k problému tak, že budeme riešiť ochranu Tatier bez ohľadu na záujmy obývateľstva, štátu a regiónu. Zároveň by sme si pílili pod sebou konár, ak by sme ekonomický záujem občanov považovali za výlučnú prioritu a tomuto ekonomickému záujmu podriadili osudy samotných Tatier.

Obidve tieto veci, obidva tieto záujmy, teda záujem tatranskej prírody práve tak, ako záujem tatranského obyvateľstva, musíme riešiť spolu a jednotne. Obidva záujmy sú oprávnené, obidva treba rešpektovať. Ak v tejto súvislosti posudzujem doteraz vyvinuté iniciatívy na vytvorenie koncepcie využitia Tatier, a medzi takéto iniciatívy zaradujem i materiál, ktorý v tejto chvíli prerokúvame, o ktorom dúfam, že vyjadruje záujmy všetkých pôvodných obyvateľov Tatier, jediným kritériom je, či tieto iniciatívy dostatočne zabezpečujú ochranu a do akej miery zasahujú do prirodzených a zákonných práv obcí a ich obyvateľov. Neviem si predstaviť, aby na území Tatranského národného parku vo Vysokých Tatrách a Nízkych Tatrách nenachádzali všetci občania nášho štátu radosť a zdravie, to znamená, že by sme odtiaľ vylúčili sanatória, detské liečebne, rekreačné podniky a podobne. Naopak, domnievam sa, že v širšom regióne tejto jedinečnej lokality možno nájsť ešte priestor na rozvoj tohto druhu služieb, pri ktorých môže byt miestne obyvateľstvo dôležitým hospodárskym činiteľom. V tomto zmysle je tatranská oblasť národným majetkom v pravom slova zmysle a treba s ňou takto aj zaobchádzať.

Zároveň si neviem predstaviť, aby sa Tatry namiesto tejto svojej ozdravovacej a rekreačnej funkcie mali vyvijat ako izolovaný ostrov blaženosti - prosím o prepáčenie aj ochranárov a Strany zelených - určený samému sebe, samému sebe slúžiaci, nerešpektujúci záujmy ľudí. Inými slovami problém Tatier možno riešiť iba neustálym hľadaním zlatej strednej cesty a dohody, a nie cestou konfrontácie a ďalších následných reakcii.

Ďakujem za pozornosť.

Dovolím si ešte na záver dovetok. Možno, že pod vplyvom ďalších informácii aj ja pozmením svoj názor, ako som naznačil na začiatku. Na to má právo každý z nás.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Zoričákovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Pokorný.

Poslanec J. Pokorný:

Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Zoričáka. Povedal, že nemá celkom jasno v tomto probléme. Komu má byť jasnejšie, ak nie poslancom? Navrhujem preto, ako to už zdôraznil pán poslanec Sabo, aby sme dali hlasovať o tom, či sa precitá výsledok komisie, ktorá sa týmto zaoberala. Ako má byt potom jasno ľudom, ktorí majú informácie z masmédií, ktoré bývajú často skreslené. Dávam návrh, aby sa dalo hlasovať o tom, kto je za to, aby sa predložili výsledky komisie poslancov.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Pred hlasovaním sa s faktickou poznámkou hlási pán predseda.

Predseda SNR F. Mikloško:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

keďže viacerí poslanci sa tu dotkli práce predsedníctva a jej krokov, a pretože aj poslanec Pokorný chce dať hlasovať o tom, aby sme prerokúvali tzv. výsledky komisie, dovolím si vás upozorniť na niektoré veľmi vecné a jednoduché fakty.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady 28. januára 1991 ustanovilo komisiu svojim uznesením, ktorým - citujem: "Komisia Predsedníctva Slovenskej národnej rady na prešetrenie dohôd o pôsobení americkej firmy. " To znamená, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady tejto komisi prikázalo, aby prešetrila platnosť týchto dohôd. V ďalšom bode poveruje Mikuláša Hubu, v ďalšom dáva možnosť politickým klubom menovať svojich zástupcov a zistené výsledky, to znamená prešetrenie tohoto výsledku má oznámiť plénu Slovenskej národnej rady.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady bolo potom akoby interpelované zo strany vlády s tým, že dvaja z členov komisie - Mikuláš Huba a Peter Sabo - sú ľudia, ktorí sa v novinách angažovali proti vláde, pretože spochybňovali rozhodnutia týchto ministrov, aby bol Mikuláš Huba odvolaný. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady sa z tohoto dôvodu opäť zišlo a hlasovaním rozhodlo, že Mikuláš Huba ostane predsedom tejto komisie. Na predsedníctve 28. januára sme pánovi Hubovi povedali, aby výsledky predložil na toto plénum. Na predsedníctve, ktoré predchádzalo tomuto plénu, pán Huba povedal, že táto komisia nemá dokončené výsledky, najmä v súvislosti s platnosťou zmluvy, pretože chýbajú originály týchto dohôd a každá strana je písaná iným strojom. Uznesením sme preto okamžite oznámili a žiadali vládu, aby predložila originály týchto tzv. dohôd. Znovu sme išli presne v tej línii, ktorú sme si stanovili na začiatku, že chceme vyšetriť, či sú zmluvy platné alebo nie. Toto uznesenie sme poslali. Na včerajšie zasadanie predsedníctva - na to druhé - prišli predstavitelia tejto firmy a prehlásili to, čo máte všetci pred sebou. Tým predsedníctvo skonštatovalo, že cieľ, ktorý komisia mala, sa naplnil a niet ďalej o čom hovoriť. Prosím, aby sme zostali v tej vecnej rovine, v ktorej sme boli od začiatku, čo predsedníctvo týmto sledovalo a čo sa splnilo.

Na adresu pána poslanca Sabu, ktorý nás vyzval, aby sme definovali demagógiu: Demagógia začína tam, kde sa človek nedrží vecných faktov, ak niektorý vypúšťa, a tým si ich môže prispôsobovať. To, čo som povedal, sú fakty a na týchto faktoch trváme. Ak to plénum odsúhlasí, prosím, ale cieľom predsedníctva nie je predkladať tu priebežné nejasné výsledky, keď to vôbec nebolo cieľom tejto komisie. Odsúhlaste parlamentnú komisiu, dajte jej iný cieľ a tá nech hovorí, ale predsedníctvo sa nedá manipulovať tam, kde sa manipulovať nemôže dať, pretože prijalo uznesenie. Prosím, aby to niektorí poslanci láskavo vzali na vedomie. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. V zmysle § 19 rokovacieho poriadku dávam slovo podpredsedovi vlády pánovi Kučerákovi.

Podpredseda vlády SR J. Kučerák:

Vážené predsedníctvo, dámy a páni,

dovoľte, aby som bez emócii uviedol niekoľko suchých faktov alebo konštatácii. Vrátim sa k situácii, ktorá bola, keď sme sa vrátili zo štátu New Hampshire, mali sme určité pracovné dokumenty a pripravovali sme uznesenie vlády a zároveň dohodu medzi Slovenskom a štátom New Hampshire. Keďže pán poslanec Huba mal interpeláciu k týmto dohodám, tak som normálne, v riadnom termíne na túto interpeláciu odpovedal. Domnievam sa, že ju máte aj v materiáloch. Jasne som uviedol, že ako vidieť z uznesenia, vláda nikomu nič nepredáva, všetky dohody podnikateľského charakteru, ktoré sa v tejto súvislosti môžu uskutočniť, budú uzatvárané mimo vlády medzi podnikateľskými subjektami. Ďalej som pokračoval v odpovedi na interpeláciu pána Hubu takto: "Akékoľvek predbežné dohovory, ktoré predchádzali uvedeným uzneseniam vlády, nemali a nemajú nijakú právnu platnosť. Žiaden výpredaj Tatier teda nehrozil, ani nehrozí. " To som uviedol 18. decembra 1990. Toto je vyhlásenie člena vlády a takisto ústavného činiteľa, medzi ktorých sa rátam.

Napriek tomu došlo k nedorozumeniu a objavili sa v tlači rôzne obvinenia, že sme Tatry predali, že došlo k škandalóznym dohodám. Vtedy som sa dostal do čudnej situácie. Dal som ako ústavný činiteľ vyhlásenie na interpeláciu a teraz už som mal dokazovať svoju nevinu. To, čo nebýva v demokracii zvykom. Nedokázali mi vopred, že som vinný, ale niekto sa mi snažil dokázať, že som vinný. Keď sa táto kampaň začala, pochopiteľne, podnikal som už určité kroky, aby som svoju nevinu dokázal, hoci to nebýva zvykom. Preto som 14. januára tohto roku požiadal prezidenta tejto firmy, aby písomne potvrdil to, čo bolo dohodnuté a čo nakoniec z našich predbežných dohovorov vyplýva. Poslal mi oznámenie, ktoré mám tu, je v origináli a môžem ho dať všetkým, odovzdal som ho aj komisii, v ktorom sa hovorí toto: "Jedinou súčasnou autoritou pre naše ďalšie aktivity je horeuvedené uznesenie vlády. " Prezident spoločnosti to píše 16. januára tohto roku. Toto vyhlásenie prezidenta som odovzdal pánovi Hubovi v tzv. prešetrovacej komisii a pán Huba zrejme zabudol uviesť, že toto vyhlásenie tu je.

Ak dovolíte, uvediem jeden príklad, možno je primitívny, ale prepáčte. Ak pán Sabo vyhlási, že voči pánovi Hubovi nemá žiadne pohľadávky a pán Huba vyhlási, že voči pánovi Sabovi nemá žiadne pohľadávky, nedovolím si tvrdiť, že medzi nimi je nejaká dohoda, ktorá by ich k niečomu zaväzovala. Presne do tej istej situácie sme sa dostali aj

my. Legislatívny odbor našej vlády oficiálne vyhlásil, že vláda nemá žiadne právne záväzky voči Tatra Mountains. Prezident tejto spoločnosti vyhlásil 16. januára, že žiadne záväzky voči vláde nemá, a napriek tomu sa nám snaží niekto dokázať, že medzi nami záväzky sú. V normálnej situácii je to nemysliteľné. Preto, keď táto komisia vznikla, prešetrovala a dospela k záveru, že veci sú nejasné, neuviedla tieto dva základné materiály. Predsa keď chcem skúmať vzťahy medzi dvoma partnermi, tak sa spýtam, či sú medzi nimi nejaké ekonomické, právne alebo iné vzťahy. A keď nie sú, nemám čo ďalej skúmať. Bolo by zaujímavé zistit, prečo pán Huba tieto dokumenty neuviedol, keď som mu ich oficiálne odovzdal a mali byt zaevidované v predmetnej správe.

Pokiaľ ide o to, že sme sa snažili zatajiť dokumenty, vôbec sme sa nesnažili nič zatajiť. V pondelok tento týždeň som dostal fax do môjho úradu, aby som odovzdal všetky dokumenty alebo originály v slovenskej a anglickej mutácii. To bolo v pondelok, dnes je štvrtok. Dokumenty sú tu, môžem ich nechať na stole, každý poslanec si ich môže pozrieť. Zodpovedajú kópiám, ktoré tu boli. Niektoré sú v angličtine. Takže žiaden podvod tu nie je. Myslím, že tak rýchlo nekoná žiaden činiteľ, aby ihneď na druhý deň utekal s nejakými dokumentami, tým viac, že tu sedím od utorka rána, takže som nemohol hneď reagovať na tento list.

Hovorilo sa tu o konkurze firiem. Táto firma ponúkla vypracovanie štúdie na svoje náklady a keďže nikto iný takúto komplexnú štúdiu neponúkol, nemali sme ani dôvod vyhlásiť konkurz, tým viac, že táto firma si to chce sama financovať. Nemôžeme sa predsa dostať do situácie, že vopred budeme podozrievať niekoho, či je schopný alebo neschopný, kto je v pozadí. Pána Šumichrasta nepoznám, ani som ho nepoznal, neviem, či bol poradcom vlády alebo nie.

Videl som ho iba v New Hampshire. Nezaujíma ma, či je v pozadí alebo nie. Tu treba pristupovať s dôverou, veď nemôžeme hneď v začiatku niekoho odradiť tým, že budeme hľadať nejaké pozadie. Táto firma chce niečo urobiť a chceme je to umožniť.

Ak dovolíte, poviem jednu analógiu. Nedávno jeden kanadský milionár poslal do Česko-Slovenska ponuku, že chce požičať 10 miliárd dolárov. To je konkrétny príklad. O dva týždne sa v našom úrade objavil fax, kde naše ambasády píšu, že je neuveriteľné, ba dokonca je svetovou raritou, že istý človek chce požičať našej republike peniaze a my si štyrikrát overujeme solventnosť tohoto človeka, kto je a čo je v pozadí. Toto mi pripadá trochu analogické. Zatiaľ iba toľko na vysvetlenie.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko;

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Huba, potom pán poslanec Sabo.

Poslanec M. Huba:

Celkom na úvod, dámy a páni, také pozastavenie sa: odkiaľ vie pán Kučerák, keď nie je poslancom Slovenskej národnej rady, čo sme priložili k dokumentom a čo nie, keď to ešte neviete ani vy, poslanci? /Oživenie v sále. /

čo sa týka spochybňovania, prečo sme to - podotýkam komisia, nie moja osoba - nepriložili k správe resp. čo sme priložili a čo nie, toto stanovisko bolo, pokiaľ si dobre pamätám, publikované aj v tlači, takže nejaké snahy

o zatajovanie sú v tomto vylúčené. Zvolili sme postup, všetci sme sa na tom v komisii zhodli, že budeme predkladať dokumenty, ktoré sú právne relevantné a ktoré nie sú vnútorne rozporné, o ktorých môžeme s určitosťou tvrdiť, že niekto ich platnosť dokázal, ľudia, ktorí ich signovalí, potvrdili pravosť svojich podpisov a podobne. Predpokladali sme, že budeme vo svojej práci pokračovat a dotiahneme do konca právnu relevantnosť a pravosť ďalších dokumentov. Je to aj stanovisko dvoch nezávislých právnikov, jedného z akadémie vied. Celý rad ďalších zaujímavých dokumentov, ktoré sa postupne začínajú citovať a ktoré sú v príkrom rozpore s tým, čo tu poslal pán prezident Vecchione, sme takisto nepriložili, z toho istého dôvodu. Aby nevzniklo nejaké nedorozumenie, že sme sa snažili nedokladovat všetky dokumenty. Samozrejme, všetky sme tam nedali. Dôvod je takýto a pri predkladaní týchto záverov som ho takto aj interpretoval.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem. Hlási sa pán poslanec Sabo. Poslanec P. Sabo:

Mám dve faktické poznámky. Prvú, ak dovolíte, k vystúpeniu predsedu Slovenskej národnej rady pána Miklošku, ktorý hovoril, že na základe prehlásenia americkej strany v podstate bol ďalší postup bezpredmetný. Dovolím si to komentovať. Je veľmi smutné, že slovenský parlament sa dostal tam, že prehlásenie kohokoľvek, kto príde zo zámoria, má väčšiu váhu, ako prehlásenie celej komisie. /Oživenie v sále. / Nehovoril by som o tom, keby neexistovali rozporné prehlásenia. Osobne sme veľmi radi, že sa udial ten včerajší akt. Ale netvárme sa, prosím vás, že toto je objasnenie záležitosti. Druhý rozpor, na ktorý si dovoľujem

upozorniť - hovorilo sa tu o stanovisku legislatívneho odboru úradu vlády. V tomto stanovisku je rozpor v tom, že na jednej strane sa tvrdí, že medzivládne zmluvy, aj v dohode a zmluve o zmene - to citujem: "Kde sa ako zmluvná strana uvádza vláda Slovenskej republiky, je druhou zmluvnou stranou súkromná firma Tatra Mountains Corporation a nie reprezentatívny orgán iného štátu. Obidve uvedené písomnosti však nemajú právnu relevantnosť ani podľa medzinárodného práva súkromného, pretože česko-slovenský právny poriadok nepočítal s možnosťou, aby vláda uzatvárala obchodné zmluvy. " Na druhom mieste sa píše: "Zo všetkých uvedených skutočnosti vyplýva, že písomnosti, ktoré vznikli počas návštevy delegácie vlády Slovenskej republiky v New Hampshire, nemajú právnu záväznosť, ale je možné ich považovať iba za pracovné či prípravné návrhy možného usporiadania budúcich vzťahov. " Teda na jednej strane je to bezpredmetné, na druhej strane sú to návrhy na možné usporiadanie budúcich vzťahov. O toto možné usporiadanie budúcich vzťahov a o tieto zámery nám ide. Vyjasnenie týchto zámerov pokladám za vyjasnenie záležitosti.

Podpredseda SNR M. Zemko:

V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi podpredsedovi Ondrušovi.

Podpredseda vlády SR V. Ondruš:

Vážená Slovenská národná rada,

podstatou tohoto sporu bol spor o existenciu nejakých tajných dohôd slovenskej vlády o predaji Tatier. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady nám včera na základe predložených dokumentov oznámilo, že existuje iba jediný dokument, uznesenie vlády, ktoré umožňuje americkej

firme vypracovať štúdiu o ochrane prírody a rozvoji turistického ruchu v Tatrách. Myslím, že tým je o podstate veci povedané dosť, ale stále sa tu hovorí o nejakom temnom pozadí, o politických aspektoch. Dovoľte mi preto zamyslenie nad širšími súvislosťami práce nášho parlamentu.

V stredu podvečer po našom celodennom rokovaní, keď sa schvaľoval zákon o zmene názvu vysokých škôl, prišlo k nepochopeniu výkladu spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady. Plénum reagovalo neadekvátne a pán poslanec Findra sa cítil oprávnene dotknutý. Bol som veľmi rád, že okamžite jeden z poslancov v mene nás všetkých sa mu ospravedlnil, pretože parlament ako demokratická inštitúcia nemôže fungovať a plniť svoje poslanie bez úcty k človeku, bez korektných vzťahov medzi poslancami, bez rešpektovania foriem parlamentnej práce. Uplynula takmer tretina času vymedzeného činnosti demokraticky zvolenej Slovenskej národnej rady. Som presvedčený, že Slovenská národná rada za ten čas urobila kus práce v prospech občanov Slovenskej republiky a poslanci našli dôstojné východiská i v zložitých situáciách. To všetko zvyšuje dôveryhodnosť parlamentu i vlády, posilňuje dôveru občanov k demokratickému politickému systému. A v dobe hlbokých spoločenských zmien je takáto dôvera potrebná ako soľ.

V práci Slovenskej národnej rady však vidno aj znepokojujúce tendencie straníckeho politikárčenia, podnecovania spoločenského napätia a spochybňovania parlamentu i vlády v záujme osobných ambícií niektorých poslancov. Nie je neznáme, že viacerí zakladajúci členovia hnutia Verejnost proti násiliu pochádzajú z okruhu slovenských ochrancov prírody. Tu sa v minulých rokoch zrodili iniciatívy na ochranu životného prostredia, aj iniciatívy smerujúce k zásadným politickým zmenám na Slovensku. Nie je tiež tajomstvom, že medzi ochranármi existovali dva myšlienkové

prúdy - prvý okolo Jána Budaja vidiaci problém životného prostredia v širších spoločenských a politických súvislostiach a druhý inklinujúci k zelenému fundamentalizmu.

Po novembri 1989 pokračoval v činnosti Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny a z časti členov vznikla Strana zelených. Predseda Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny pán Dr. Huba sa stal poslancom Slovenskej národnej rady ako nezávislý kandidát na listine Strany zelených. Poslanci Slovenskej národnej rady ho zvolili za predsedu svojho výboru pre životné prostredie. Ako si pamätám, bol zvolený takmer jednomyselne a tento krok iste potvrdzuje, že žiadna parlamentná strana alebo hnutie nemá ignorantský vzťah k ochrane životného prostredia. Moja predstava o činnosti ochranárov po ich vstupe do parlamentu bola jednoduchá. Budú iniciátormi právnych noriem na ochranu životného prostredia, budú podporovateľmi ich prijímania, prispejú k potrebným systémovým zmenám v rozvoji spoločnosti. Aká je moja doterajšia skúsenosť? Pán poslanec Huba, ani poslanci Strany zelených doposiaľ nepredložili ani jediný návrh zákona na ochranu životného prostredia. Pán poslanec Huba sa však stal tvorcom politických afér, objaviteľom podozrivých činnosti vlády a šíriteľom poloprávd, ktoré neprispievajú ani životnému prostrediu, ani záujmom Slovenskej republiky. Raz ide o Tatry, inokedy napríklad o Dunaj. Podľa pána poslanca vláda stále niečo tají pred úbohými občanmi, podvádza, a nebyť pána poslanca Hubu, bohvie čo by ešte všetko vykonala.

Nepovažujem za potrebné opäť sa vracať k smiešnosti predstavy o možnostiach členov vlády predať Tatry. Akoby člen vlády vydával územné rozhodnutie, stavebné povolenie, akoby neexistoval stavebný zákon a ďalšie predpisy. Mňa by tiež zaujímalo, ako možno absolvovať zaplatenú pracovnú cestu do zámoria a po návrate sa pýtať na účel cesty.