K problematike sa zatiaľ chcú vyjadriť 7 poslanci, a to pán Balážik, pani Marhulíková, pán Plesník, pán Zoričák, pán Košťál, pani Kmeťová a pán Sabo. Udeľujem slovo pánovi poslancovi Balážikovi.

Pán poslanec Balážik nie je prítomný, teda stráca poradie. Ako druhá sa prihlásila pani poslankyňa Marhulíková.

Poslankyňa O. Marhulíková:

Vážené predsedníctvo, poslankyne, poslanci, vážená vláda,

vzhľadom na to, že problematiku Vysokých Tatier sme schválili ako samostatný bod programu, dovoľte oboznámiť vás s rokovaním valného zhromaždenia Združenia historických tatranských a podtatranských obci, ktorého som sa zúčastnila 4. februára spolu s kolegom poslancom Zoričákom.

Cieľom združenia, ktorého členmi je 25 obci reprezentujúcich viac ako 50 tisíc obyvateľov, je obhajovať záujmy regiónu o obnovenie a prinavrátenie pôvodného katastrálneho územia v historických a vlastníckych hraniciach, existujúceho pred nariadením Slovenskej národnej rady číslo 52 z roku 1947. V rokoch 1947 až 1954 boli podtatranským obciam odňaté niektoré časti ich pôvodných historických a vlastníckych katastrálnych území a bola z nich vytvorená obec Vysoké Tatry. Oprávnenosť a odôvodnenosť stanoveného cieľa vidí združenie vo vytvorení predpokladov pre ekonomickú samostatnosť historických podtatranských obcí a vo vlastníckom práve občanov týchto obci resp. ich právnych predchodcov k odňatým častiam katastrálnych území. Občania historických podtatranských obci a ich právni

predchodcovia sú súčasťou Vysokých Tatier, ich imanentným atribútom, ich historicky prvými osadníkmi, z nich žijú, k nim patria.

Na spomínanom zhromaždení za početného zastúpenia predstaviteľov historických tatranských a podtatranských obci sa zaoberali problematikou zmlúv charakterizovaných ako bližšie neznámeho obsahu, uzavretých medzi zástupcami vlády Slovenskej republiky a americkou spoločnosťou Tatra Mountains Corporation o Vysokých Tatrách, ale tiež návrhmi vlastných koncepcii z pohľadu ochrany Vysokých Tatier ako jedinečného prírodného ekosystému, ktorý nemožno riešiť bez prepojenia podhoria, ktoré predstavujú práve podtatranské obce B horským pásmom Vysokých Tatier, a to v smere sever-juh. Len v tomto spojení a smere vybudované infraštruktúry môžu odbremeniť Vysoké Tatry od ťarchy ľudských aktivít, odstrániť a v budúcnosti predísť negatívnym následkom, ktoré už na tatranskej prírode nastali. Preto riešiť otázky Vysokých Tatier nemožno bez účasti historických tatranských a podtatranských obci a ich obyvateľov. Tento ich názor má svoju právnu naväznosť i vo vzťahu k rokovaniu o objektoch vo Vysokých Tatrách, ktorých síce nie sú vlastníkmi, ale ležia na pozemkoch, ktorých sú dodnes vlastníkmi. Majú teda právo nielen poznať zámery vlády, ale aj aktívne sa podieľat na ich koncipovaní.

účastníci valného zhromaždenia Združenia historických tatranských a podtatranských obci sa vyjadrili, že nie sú proti podnikaniu vo Vysokých Tatrách. Po rozhovore s riaditeľom Interhotelov a riaditeľom hotela Patria je záujem o podnikanie so zahraničnými odbornými firmami. Ich stanovisko bolo totožné, že Vysoké Tatry bez zahraničného kapitálu si nepomôžu, účastníci valného zhromaždenia združenia však konštatovali, že o konkrétnych krokoch vlády Slovenskej republiky a jej jednotlivých ministerstiev, ako

napríklad v prípade hotela Patria, mali byt včas vopred informovaní predovšetkým tí, ktorých sa podnikateľské aktivity dotýkajú a mali možnosť sa k týmto otázkam zásadne vyjadriť. Ak by bol postup takýto, celý tento konflikt, teraz už, žiaľ, i aféra, nemusel byť. O liste dôvery podpísanom ministrom obchodu pánom Jozefom Chrenom o odpredaní hotela Patria spomínanej americkej firme sa dozvedeli až po ich vzájomnej dohode.

Podnikanie vo Vysokých Tatrách musí však v každom prípade byť obojstranne prospešné, zohľadňujúce predovšetkým ochranu prírody. To znamená, že výstavbu a všetky nežiadúce javy, ktoré s podnikaním prídu, treba eliminovať z územia Tanapu a presunúť do podhoria. Toto územie, ktoré z hľadiska turizmu nie je také atraktívne, by poskytovalo možnosti pre budovanie služieb, ubytovanie a administratívu. Stredné a vyššie polohy by potom boli skutočne oázou ticha a pokoja, ozajstným hodnotným prostredím pre rekreáciu i liečebné účely. Ak sa takto bude pristupovať k tatranskej prírode a jej podhoriu, nájdu podnikatelia u miestneho obyvateľstva a u orgánov samosprávy podporu.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pani poslankyni. V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi poslancovi Snopkovi.

Minister kultúry SR L. Snopko:

Vážené predsedníctvo, vážený slovenský parlament,

chcem namietať proti vyhláseniu pani poslankyne

Marhulíkovej, pretože nie je pravdivé. Nepodpísali ho podtatranské a tatranské obce. To nie je pravda. Podpísali ho podtatranské obce a z tatranských obci iba Tatranská Lomnica, aj to za veľmi rozporuplnej a kompetenčné neujasnenej reprezentácie, čiže ani štrbské Pleso, ani Vyšné Hágy, ani Tatranská Lomnica, ani Starý Smokovec, ani Nový Smokovec a ďalšie a ďalšie osady. Chcem len upozorniť, že sa tu črtá iný problém, ktorým nechcem teraz zaťažovať náš parlament. Je to problém, či zrušíme Vysoké Tatry a vrátime ich podtatranským obciam, alebo budeme brat na vedomie novovzniknutú situáciu za uplynulých 40 rokov, ktorými sú kompetentné plnoprávne tatranské obce.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi. Hlási sa poslankyňa Marhulíková.

Poslankyňa O. Marhulíková:

Pri tejto príležitosti by som poprosila pána ministra, pretože je tatrancom, aby pri najbližšej príležitosti sa spolu s nami, poslancami Slovenskej národnej rady, zúčastnil stretnutia podtatranských a tatranských historických miest a obci na ich najbližšom rokovaní. Samozrejme pokiaľ mu to čas dovolí.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Slovo má pán minister Košťa.

- 575 - Minister spravodlivosti SR L. Košťa:

Vážený pán predseda,

vážená Slovenská národná rada,

celý tento problém, ktorý nás znepokojuje a stavia nás dosť často do vzájomných protipolôh, svedči o tom, že všetci máme strašne radi naše Tatry. Myslím si, že je to správne. Bolo by chybou, keby sme na pôde tohto parlamentu medzi sebou súťažili, kto má Tatry radšej. To ako keby sme sa presviedčali, kto je viac a kto je menej Slovákom. Je to náš klenot, je to naša pýcha, ale zároveň aj naša atraktívna oblasť. Chceme, aby si tam ľudia chodili aj oddýchnuť, načerpať nové sily, ale pritom neublížili prírode. Som veľmi vzdialený od toho, aby som z čohokoľvek upodozrieval jednu alebo druhú stranu. Som presvedčený, že ani naši kolegovia poslanci zo Strany zelených nemajú dojem, že by som bol voči nim zaujatý.

Dovoľte mi, aby som sa teraz prezentoval predovšetkým ako právnik, ktorý za posledných 20 rokov sa mal možnosť v dvoch rôznych útvaroch nápravnej prevýchovy dostať do intímneho kontaktu s medzinárodným právom, verejným aj súkromným. Neraz som bol prizvaný ako konzultant k rôznym medzinárodným zmluvám. Preto mi dovoľte, aby som sa prejavil predovšetkým profesionálne. Tu je totiž základný problém. Druhá vec je, že neujasnenosť problematiky, ktorá je predovšetkým problematikou právnou, premenila tento problém na problém politický. Bolo by nesprávne, aby sme z tejto našej neskúsenosti alebo z nedostatku skúsenosti spájania sa so zahraničnými partnermi, chceli predovšetkým vyťažiť nejaký prolitický kapitál. Myslím si, že to by nebolo na našej úrovni.

Rád by som vás informoval, že všetky tzv. dohody - známe i menej známe - podľa niektorých majú charakter zmlúv, teda majú charakter právnej skutočnosti, na ktorú potom nadväzujú aj isté právne záväzky - nie je možné posudzovat z hľadiska medzinárodného verejného práva, lebo len tie zmluvy podliehajú medzinárodnému verejnému právu, režimu tohto práva, ktoré sa uzatvárajú na medzivládnej úrovni, teda kde vládne strany uzatvárajú zmluvy v hierarchii najvyššie a z toho potom vyplývajú ďalšie právne akty, zmluvy a podobne. Tu aj keby bola na jednej strane vláda ako partner, ale na druhej strane súkromná firma, samotná táto skutočnosť vylučuje, aby akékoľvek dohody a zmluvy boli subsumované pod režim medzinárodného verejného práva.

Tento problém možno posudzovať len z hľadiska medzinárodného súkromného práva. Ak vychádzame z toho, že písomnosti, ktoré boli citované nie raz, aj v masmédiách, nemajú právnu relevantnosť, v tom prípade ani režim medzinárodného súkromného práva nemôžem aplikovať na tento konkrétny prípad. Totiž či budeme hovoriť o tzv. dohodách alebo zmluvách o zmene, alebo zmluve o rozvoji, ani jedna z nich nezakladá platný právny vzťah alebo záväzok. Teda podľa povahy nedostatkov v týchto zmluvách a týchto kritérií ide o absolútnu neplatnosť, pri ktorej zmluva vôbec v právnom zmysle nevzniká. Ak máme pred sebou uznesenie vlády, ktorá rokovala o dohode ako o dohode o spolupráci vcelku v medzinárodných praktikách, skôr to má charakter tzv. zápisu pamäti, kde jedna strana dá druhej strane možnost, aby vstúpila do istého vzťahu, v tomto prípade, aby vypracovala štúdiu na konkrétny projekt. Pritom z rizika, že štúdia sa objektívnymi posudzovateľmi neprijme, teda sa nebude realizovať, nevzniká česko-slovenskej strane žiaden záväzok, ani hmotný. To je riziko podnikania druhej strany, že do toho niečo vkladá, a teda z toho vyvodzuje potom

aj isté právne dôsledky. Až potom, keby štúdia o koncepcii Tatier ako takej, vrátane ekologických aspektov a celej infraštruktúry, sa premenila, po zhodnotení realizačného projektu, a na ňu by nadväzovali konkrétne zmluvné úkony, vznikajú právne záväzky.

Jedno je isté - a to som si preštudoval aj správu americkej advokátskej kancelárie - dvaja americkí advokáti objektívne posudzujúc zmluvné podklady v jednom bode vyhlasujú, že keby k ničomu nedošlo, z tej zmluvy nevyplýva žiaden záväzok uhradiť druhej strane ani jedinú korunu, ani jeden dolár, lebo to, čo oni do toho vkladajú na vypracovanie štúdie, je bežné podnikateľské riziko. Ale keby tá štúdia bola pre nás z hľadiska ekologického, ekonomického, turistického a podobne tak zaujímavá, že ju prijmeme, táto strana by mala dostať z hľadiska právneho a morálneho prednosť medzi konkurenčnými ponukami na eventuálnu realizáciu. Toto je veľmi dôležitý aspekt.

Osobne som z vlastnej vôle preštudoval prístupné dokumenty, nebol som nikým poverený, aj profesionálne ma to veľmi zaujímalo. Môžem vás, dámy a páni, vážení kolegovia, ubezpečiť, že z uvedených skutočnosti jednoznačne vyplýva, že písomnosti, ktoré vznikli počas návštevy delegácie vlády Slovenskej republiky, nemajú právnu záväznosť. Možno ich považovať iba za pracovné, prípravné návrhy možného usporiadania budúcich vzťahov. V tom je podstata nášho problému. Na druhej strane musím objektívne konštatovat, že náš právny poriadok je v mnohých veciach diametrálne odlišný od amerického právneho systému. Preto je v budúcnosti potrebné akékoľvek dokumenty vopred prekonzultovať s väčšou skupinou expertov a mat na zreteli aj závažnost istej jazykovej stránky, aj právnej terminológie, proste všetkých detailov. Osvedčení zahraniční partneri - dúfam, že raz aj my takí budeme - dbajú aj na túto stránku.

Myslím si, že je to modelový prípad. Išlo o jedno veľké nedorozumenie. Rozhodne v budúcnosti bude x podobných prípadov. Slovenská ekonomika musí byt na to po stránke ekonomickej a právnej lepšie pripravená. Inak vás upozorňujem, že podľa amerického práva pri akomkoľvek projekte, ktorý sa realizuje vo vzťahu k akýmkoľvek objektom vsadeným do prírody, ekologický aspekt je vždy prioritný. To znamená, že ak sa ekologicky rešpektuje, ten druhý sa subsumuje, podriaďuje sa ekologickému aspektu. Myslím si, že to je veľmi správne, a to uznávajú aj všetky medzinárodné právne normy, ktoré vo svete existujú.

Na záver odporúčam, aby v demokratických podmienkach si každý povedal na to svoju mienku, ale nech nikto nikoho nepodozrieva, že niekto pre svoj vlastný prospech alebo záujem zapredal náš klenot, ktorý máme tak strašne radi, a to sú naše Tatry. Švajčiarsko tiež dbá o svoje ekologické špecifiká. Niekedy sme hovorili, že keby Slovensko neboli zaťažili ťažkým priemyslom, mohli by sme byt druhým švajčiarskom. Musíme nájsť správnu mieru, ako zosúladiť využitie krás nášho Slovenska pre občanov, pre ľudí, ktorí sa chcú relaxovať, chcú si vylepšovať svoje zdravie a kde potrebujeme zohľadňovať tento aspekt, aby nenastala ďalšia devastácia našej prírody. Myslím, že tu je tá miera možnej dohody všetkých strán, ktoré vyhrotili svoju často až nenávistnú kampaň do kategórii, ktoré presahujú aj inteligenčnú úroveň nášho národa a aj nášho parlamentu.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi Košťovi. Slovo udeľujem pánovi poslancovi Plesníkovi. Pripraví sa pán poslanec Zoričák.

- 579 - Poslanec J. Plesník:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

keď včera pán poslanec Tatár dočítal uznesenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady z jeho druhého mimoriadneho zasadnutia, pripadal som si ako malé dieťa, ktorému vlastná mať vypráši gate len preto, že je zvedavé. Ako inak si potom vysvetliť postup Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktoré najprv ustanoví komisiu predsedníctva na prešetrenie dohôd o pôsobnosti americkej firmy vo Vysokých Tatrách a Nízkych Tatrách, uloží jej vypracovať výsledky šetrenia a tieto predložiť plénu, aby vzápätí zrušila toto svoje rozhodnutie a zúžila záber len na právne aspekty, ktoré sa preukázali ako neplatné na poslednú chviľu, včera, pri návšteve zástupcov americkej firmy. A tým považuje celý prípad za vyriešený. Prečo Slovenská národná rada, jej predsedníctvo nechce poznať celé pozadie tých skutočných gatí, tých tatranských, do ktorých sa dostali v dôsledku - no poviem to tak - nešikovnosti významní členovia vlády. A som rád, že i pán minister Košťa vo svojom vystúpení na túto skutočnosť, nepripravenosť svojich kolegov pri tomto rokovaní upozornil. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vôbec ako keby nebolo ochotné akceptovať závery komisie vedúcej k politickým aspektom celej tejto aféry. A aj pán minister Košťa vo svojom príhovore uviedol, že tieto skutočnosti tu skutočne sú.

Uvediem len niektoré príklady. Komisia vo svojej konštatačnej časti uvádza, že odpovede vládnych činiteľov na interpelácie poslancov na 8. a 9. schôdzi Slovenskej národnej rady neboli relevantné. Potvrdzuje to skutočnosť, že existenciu zmlúv, ktoré predtým nikto nevyžadoval - ako potvrdenie ich právoplatnosti, len potvrdenie ich existencie - oficiálne potvrdili páni Kučerák a Kováč snáď až v januári, keď v otvorenom liste cez masmédiá 17. januára uvádzajú, že sú to pracovné dokumenty, ktoré nemajú v úmysle zverejňovať, ale písomnosti môžu novinárom i poslancom ukázať, aby sa presvedčili, že nejde o zmluvy, ale i celý postup, ktorý zvolilo predsedníctvo, a teda prijalo zo strany vládnych činiteľov, postupného dokazovania platnosti či neplatnosti týchto dokumentov slovenskou i americkou stranou najmä v posledných dňoch.

Pýtam sa potom sám seba, prečo tak nespravili už na novembrovom, najneskôr na decembrovom zasadnutí Slovenskej národnej rady? Prečo stanovisko k právnym aspektom dohôd medzi delegáciou vlády Slovenskej republiky a americkou firmou Tatra Mountains Corporation si pán podpredseda vlády vyžiadal od legislatívneho odboru úradu vlády vlastne až po prizvaní na komisiu, pretože je datovaný dátumom 4. 2? Prečo komisia musela konštatovať, že prizvaní vládni činitelia jej nedali všetky dokumenty, ktoré k Tatrám mali? Chýbalo vládne uznesenie o zložení, cieľoch poverenia kompetencii vládnej delegácie pri ceste do Spojených štátov v septembri minulého roku. Chýbal zvukový záznam z rokovania vlády 2. októbra minulého roku, kedy pán podpredseda informoval o ceste a výsledkoch cesty v Spojených štátoch na rokovaní vlády. Neboli doložené prílohy správy zo služobnej cesty vládnej delegácie, na ktoré sa táto správa zo služobnej cesty odvoláva.

Nuž toto všetko ma vedie k zamysleniu, že pre niektorých členov vlády ako keby neplatilo ustanovenie 9. časti zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady, ktoré hovorí o kontrolnej činnosti Slovenskej národnej rady. Prečo potom túto skutočnosť Predsedníctvo Slovenskej národnej rady sa snaží dať kdesi do nenávratná, prečo by o tejto skutočnosti nemali vedieť

poslanci Slovenskej národnej rady? Prečo nechce Predsedníctvo Slovenskej národnej rady poznať, prečo všetky dokumenty a zmluvy týkajúce sa Tatra Mountains Corporation, ktoré komisii boli známe, uvádzajú Slovenskú republiku do silne nerovnoprávneho postavenia voči firme Tatra Mountains Corporation, inými slovami, sú koncipované tak, aby jednostranne preferovali americkú firmu a aby slovenská strana garantovala výsady firmy Tatra Mountains Corporation? A naviac, nesú medzi sebou akúsi neujasnenú paralelu vzájomnej postupnosti krokov. Ide o nasledovné dokumenty: zmluva z 31. augusta minulého roku podpísaná medzi zástupcami firmy Tatra Mountains Corporation a zástupcami ministerstva obchodu a cestovného ruchu, záznam z pracovnej služobnej cesty do Spojených štátov zo septembra minulého roku, parafovaná dohoda, zmluva o zmene zo septembra minulého roku, ktorá bola predložená v slovenskom znení, list dôvery ministra obchodu a cestovného ruchu, ktorý sa odvoláva na rokovanie vlády a na uzavreté dohody, ale napokon uvádzaný ako jediný platný dokument k Tatrám, a to je vládne uznesenie č. 603 z roku 1990, kde sa v bode A/2 vláda nielenže aklamačne vyslovuje za súhlas - a tu by som vás poprosil skúmať, či moja úvaha je skutočne taká nesprávna - aby skupina odborníkov a podnikateľov americkej firmy Tatra Mountains Corporation vypracovala odbornú štúdiu, ale i s tým, aby orgány štátnej správy Slovenskej republiky poskytli dostupné informácie potrebné na vypracovanie štúdie. A navyše, túto záväznosť ukladá podpredsedovi vlády, ministrovi predsedovi Slovenskej komisie životného prostredia, ministrovi obchodu, ministrovi pre správu a privatizáciu národného majetku a ministrovi hospodárstva - zabezpečiť plnenie úloh vyplývajúcich z tohto uznesenia. Toto uznesenie, teda táto jeho časť, je akosi alogicky pridaná k uzneseniu k návrhu medzivládnych dohôd medzi Slovenskou republikou a vládou štátu New Hampshire a naviac, vyvodzuje akúsi neobjasnenú paralelu, že ide vlastne

o naplnenie záväzku slovenskej strany k prvej fáze štúdie podľa uvádzaných nám známych dokumentov.

Po ďalšie: prečo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a poslancov nezaujíma, prečo sa vláda rozhodla práve pre firmu Tatra Mountains Corporation, prečo túto firmu predurčilo k takej hlbokej dôvere. Ak sa nemýlim, výber partnera pre Bratislavské automobilové závody sa uskutočňoval viac ako rok z viacerých ponúk, teda v konkurze. A pritom hodnota BAZ a hodnota národných parkov je vôbec nezrovnateľná. A naviac, chceme považovať informácie, ku ktorým sú vládni činitelia zaviazaní, aby ich poskytli tejto americkej firme, za absolútne bezhodnotné, alebo dnes vo svete biznisu informácie neznamenajú žiadnu hodnotu? A napokon: prečo sa pri všetkých týchto rokovaniach obchádzali pôvodní vlastníci - historické tatranské obce?

Myslím, že tento celý rad neobjasnených resp. jednoznačne nevyvrátených otázok mne osobne nedovoľuje súhlasil s postupom Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Preto navrhujem prijať nasledovné uznesenie Slovenskej národnej rady: "Slovenská národná rada schvaľuje ustanovenie parlamentnej komisie pre vyjasnenie všetkých doposiaľ zahmlených a nedošetrených skutočnosti v súvislosti s pôsobením americkej firmy Tatra Mountains Corporation. Ukladá Predsedníctvu Slovenskej národnej rady vydať zákonné opatrenie na moratórium na majetko-právne prevody nehnuteľnosti na území národných parkov a prírodných rezervácii až do úplného objasnenia prípadu, s výnimkou prípadov týkajúcich sa reštitúcie. Žiada vládu Slovenskej republiky prijal uznesenie, ktoré ruší platnosť, záväznosť a právnu vymáhateľnosl akéhokoľvek dokumentu, ktorý bol podpísaný s firmou Tatra Mountains Corporation a iniciuje obojstranne ratifikovanú zmluvu o zbezpredmetnení týchto dokumentov. Žiada vládu Slovenskej republiky pozastaviť platnosť vládneho uznesenia č. 603 v bodoch A/2, B a D týkajúcich sa vyjadrenia k Tatra Mountains Corporation, žiada vládu, aby na 11. schôdzu Slovenskej národnej rady predložila scenár ekonomickej reformy v Slovenskej republike s dôrazom na vyšpecifikovanie zámeru vstupu zahraničného kapitálu a jeho prípustného rozsahu v jednotlivých oblastiach národného hospodárstva. "

Vážené kolegyne, kolegovia, domnievam sa, že na základe preukázania nerelevantnosti odpovedi na interpelácie a po následnom spochybňovaní serióznosti práce poslancov Strany zelených i jednotlivých redaktorov masmédií, by bolo vhodné, aby oslovení členovia vlády sa dotknutým verejne ospravedlnili. Myslím, že nemáme žiadne právo žiadať, aby sa onen počin vládnych činiteľov stratil v nenávratne, že nemáme právo ho odsúdiť len do polohy hodnotenia právneho aspektu platnosti či neplatnosti. Naša kontrolná funkcia musí byť i v tom, aby vláda, ktorá dostala dôveru tohto parlamentu, jej jednotliví členovia sa takýchto chýb naďalej vyvarovali. Lebo potom už skutočne neviem, kto komu vyslovoval dôveru, teda kto komu má skladať účty, či parlament vláde alebo vláda parlamentu.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi a prosím ho, aby nám odovzdal návrh uznesenia. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán minister Snopko.

- 584 - Minister kultúry SR L. Snopko:

Vážené predsedníctvo, vážené poslankyne, vážení poslanci,

po tomto prejave, ktorý bol vlastne akéhosi účtovateľského alebo účtujúceho charakteru, ma napadá jedna veľmi dôležitá vec, ktorú si pre budúcnosť musíme uvedomiť všetci. Myslím si, že by bolo veľmi dobre, keby sme si uvedomili, že ak v budúcnosti budeme koncipovať komisiu takéhoto druhu, žalobca by nemal byt jej členom, nieto predsedom. Tým sa jej činnosť vymyká akejkoľvek objektivite.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán minister Húska.

Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR A. M. Húska:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

myslím si, že hoci všetci poslanci máme právo vyjadrovať svoje názory, ale sú určité miery, ktoré by sme mali dodržiavať. O tom prášení gatí by sa malo hovoriť trocha inak. K pokusom spájať niektoré veci do takých konštrukcii, ktoré v podstate vytvárajú dojem absolútne nelegálneho postupu - bolo to formulované tak, že vláda vlastne nemá právo alebo by nemala dávať niekomu cudziemu podklady a informácie. Aké informácie? Špionážneho typu? Informácie o tom, aké kapacity, aké štatistické údaje v regióne sú, aký je rozsah turistického ruchu, aké sú štandardy ekologickej závadnosti alebo nezávadnosti, to sú v podstate celkom legitimné základné informácie, ktoré sa na to majú dávať. A tento spôsob, takáto insinuácia spájania vecí do takého postupu, že dokonca sa žiada, aby z tohoto titulu sa zrušilo uznesenie vlády s poukazom, že veď informácie nie sú zadarmo! Snáď vie poslanec Plesník o nejakom prípade nejakej vlády, ktorá je v kontakte s nejakým komerčným partnerom, o spôsobe účtovania a fakturovania informácii, ktoré poskytuje vláda pre potrebu takéhoto partnera? To je proste nehoráznosť. /Potlesky

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Huba.

Poslanec M. Huba:

Dámy a páni,

za žalobcu som sa nepasoval sám, bol som pašovaný inými. Som len interpelujúci poslanec, ktorý sa chcel dopátrat pravdy vo veci, ktorá by mala vzrušovať nás všetkých. Do funkcie predsedu alebo vedúceho tejto komisie Predsedníctva Slovenskej národnej rady som bol navrhnutý pánom predsedom Mikloškom. Za dôveru mu opäť vyjadrujem vďaku. Inak som sa nikdy o túto funkciu neuchádzal. Keď sa o dva dni neskôr zvolalo mimoriadne predsedníctvo, nebol som z pochopiteľných - myslím vám všetkým - dôvodov veľmi náchylný sa už tej funkcie vzdať, lebo by to vyvolávalo veľké dohady. Nemal som ani žiadny iný dôvod sa tejto

funkcie vzdať. Myslím si - a potvrdili to aj členovia vlády páni Kučerák a Kováč, že pohovor B nimi bol vedený v objektívnom a netendenčnom duchu. Takto sa aspoň vyjadrili, čo sa týka mimoriadneho zasadania, je tu o ňom zmienka v informácii Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorú ste všetci dostali. Tu sa hovorí, že som z tej funkcie nebol odvolaný preto, že úlohou komisie bolo overenie skutočnosti a ich predloženie do predsedníctva. Pravda je taká, že som nebol odvolaný preto, že návrh na moje vymenenie nezískal dosť hlasov v predsedníctve.

To, čo hovorí pán minister Húska, ma prekvapuje vzhľadom na to, že je profesiou informatík, doktor vied a minister pre privatizáciu, čiže práve ten najkompetentnejší človek, ktorý vie, ako sa dá urobiť preferencia nejakej firmy, ktorá by sa mala uchádzať v konkurze o právo zúčastnit sa vypracovania nejakej štúdie, akú obrovskú váhu má informácia o danom regióne. Predsa ak jedna firma dostane všetky informácie - tie najzasvätenejšie - a a propos predsedom správnej rady tejto firmy je čestný poradca vlády Slovenskej republiky pán Šumichrast, tak si viem predstaviť, akým obrovským potenciálom táto firma disponuje oproti iným, ktoré by mali šancu eventuálne jej konkurovať. Preto zvýhodnenie alebo nezvýhodnenie nemusí byť naozaj v rovine rýdzo materiálnej, môže byt významné v tejto rovine informačnej.

Zatiaľ iba toľko, aby som neprekročil limit pre faktickú pripomienku.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Hubovi. S faktickou poznámkou sa opäť hlási pán minister Snopko.

- 587 - Minister kultúry SR L. Snopko:

Viem, že pripomínať niektoré veci nie je dobré, ale neustále musím apelovať, najmä po vystúpení pána Hubu, ktorý sa stotožnil s tým, či už iniciatívne alebo mu to bolo zverené, ale žalobcom je. Má byť vyšetrovateľ stranný, má to byt žalobca? Majú byť sudcovia žalobcami?

Podpredseda SNR M. Zemko:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ľupták, potom pán poslanec Huba, pán poslanec Prokeš a pán poslanec Sabo.

Poslanec I. Ľupták:

Mal by som otázku na vládu. Bolo viac záujemcov, podnikateľov o tento konkrétny spôsob podnikania u nás? A ďalšia otázka: Keby boli - ale pokiaľ viem tlačenica s tým zahraničným kapitálom na našich hraniciach nie je - dostali by tie isté informácie, ako dostala táto spoločnosť? To sú moje dve otázky.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Huba. Poslanec M. Huba:

Chcel by som pána ministra a pána poslanca Snopka upozorniť, že to bolo rozhodnutie predsedníctva a preto nemalo by sa to takto spochybňovať. K otázke pána poslanca Ľuptáka - ako sme konzultovali s viacerými expertami, napríklad s riaditeľom Interhotelov Vysoké Tatry, tak tých ponúk je pomerne veľa. Môžeme to konkretizovať.