ká medzi hranicou Moravy a Slovenska. To len preto, aby ste vedeli, že nie sme teda v strednej Európe. Podľa tohto názoru sme vo východnej Európe. O tom by sa dalo, samozrejme, diskutovať, ale nemienim o tom diskutovať. Dovolím si iba poznamenať, že geografické centrum Európy je pri Kremnici - obec Krahule. A myslím si, že nielen geografické. Tým by som toto uzavrel. /Potlesk. /

A teraz sa trochu pohrám so štatistikou, pretože zrejme slovenská diplomacia vychováva talenty vhodné najmä pre štáty bývalej východnej Európy. Pokiaľ ide o Sovietsky zväz, Albánsko, Maďarskú republiku, Poľsko, Rumunsko a Bulharsko, máme tam presne 50 % veľvyslancov a diplomatov 52, 4 %. Vyslovil som uspokojenie nad tým, pretože sa domnievam, že ide o zastupovanie záujmov, to znamená, že naša účasť v diplomatických službách v zahraničí nemá byť pomerná ale paritná. /Potlesk. / Nie je to iba môj nápad, pretože takto sa po 20 rokov správa Belgicko, a to tak vo vzťahu k svojim vládnym federálnym orgánom, ako aj k zastupiteľstvám v zahraničí. Budeme sa usiloval, aby sme ich v čo najkratšej dobe dobehli. Zatiaľ sa nám podarilo na východe, možno pán železný mal tak trochu pravdu. Pozrime sa ale kúsok ďalej do sveta.

Ďalej som si dovolil poznačil krajiny tzv. prioritného záujmu pre česko-Slovensko, a teda aj pre Slovensko. Dovolil som si medzi tieto krajiny počítal Nemecko, Francúzsko, Veľkú Britániu, Belgicko, Kanadu, USA, Japonsko, Taliansko a Čínu. To znamená európska pätka plus veľmoci vo svete. Tu už je pomer trochu iný. Zástupcov zo Slovenskej republiky v diplomatických službách je iba 20 % a pokiaľ ide o veľvyslancov, pomer je l: 8 v neprospech veľvyslancov zo Slovenskej republiky. Argument, že je to dedičstvo z minulosti, sa mi zdá opäť nepresvedčivý, pretože minimálne v 6 krajinách, pokiaľ viem, títo veľvyslanci boli menovaní už po revolúcii. Tak to bolo v Londýne, Paríži, Bonne, Washingtone, Japonsku, Kanade. Ďalej som si to nestihol preveriť, pretože tieto informácie som dostal len včera večer.

Pokiaľ ide o ďalšiu skupinu krajín, teda o európske krajiny s trhovou ekonomikou plus vyspelé zámorské krajiny, je tam 29, 5 % diplomatov zo Slovenska a z 20 veľvyslancov zo Slovenska je tam iba 6. A aby som bol celkom úplný, zvyšok sveta je zastúpený 37, 9 % diplomatov zo Slovenska a z 34 veľvyslancov je ich tam 9. Ešte by som si hádam dovolil povedať, že sú krajiny, kde vôbec nie sme zastúpení. Je to napríklad Kodaň, Oslo, Madrid a mnohé ďalšie krajiny vo svete, kde zo Slovenska jednoducho nie je nikto. Súhlasím s pánom Dienstbierom v tom, že sa to nedá riešiť zo dňa na deň. Budeme sa snažiť pripravovať na to ľudí a vyriešiť to v priebehu jedného alebo dvoch rokov. Len pre ukážku niektoré veľmi dôležité veľvyslanectvá: v Bonne je pomer 3: 20, v Londýne 2: 11, v Paríži 3: 8, Rím 1: 6, Washington 2: 11. Domnievam sa, že takéto zastúpenie sa nepodobá modelu federácie, o ktorý usilujeme, ktorá by mala pozostávať z dvoch suverénnych subjektov a ako som sa dokonca dočítal v ústave, dvoch národných štátov.

Na záver by som si dovolil poznámku, že pokiaľ ide o našu prácu v medzinárodnej politike, ak si ju tak dovolím nazvať, v oblasti bilaterárnej sme dosiahli to, čo sme mohli. Stali sme sa členmi Rady európskych regiónov a z dennej tlače sa dozvedáte, že táto spolupráca je dosť aktívna. V tomto trende budeme aj pokračovat. Ďalšia naša spolupráca so zahraničím a vôbec koncepcia našej zahraničnej politiky závisí od toho, ako budeme definovať subjekt, od ktorého sa odvíja. A to už závisí iba na vás. Prajem vám, aby ste mali v tejto príprave veľa úspechov.

Ďakujem vám. /Potlesk. /

- 521 - Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Porubec. Potom bude mať slovo pani poslankyňa Keltošová.

Poslanec L. Porubec:

Prosím pani poslankyňu Keltošovú, aby sa na mňa nehnevala, ale mám takú okamihovú otázku na pána ministra zahraničných vzťahov. Prosím vás, 11. 2. 1991 v Haagu vznikla tzv. alternatívna organizácia Spojených národov pod skratkou UNPO. Pýtam sa pána Kňažku, či už nadviazal s touto organizáciou kontakt. Mohla by totiž byt prostriedkom pre vstup Slovenska do riadnej Organizácie spojených národov. Len pre informáciu, bolo to v novinách, sú tam také neuznané národy ako Estónci, Lotyši, Gruzínci, Tibet, Formóza.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Pán minister Kňažko odpovie hneď. Minister medzinárodných vzťahov SR M. Kňažko:

Áno, som informovaný o tom, že to vzniklo. Môžeme spolu uvažovať o tom, či sa máme stať členmi organizácie neuznaných národov, ako ste to povedali, to znamená národov, ktoré nemajú z hľadiska medzinárodného práva subjektivitu, nie sú teda subjektom medzinárodného práva, alebo budeme v rámci prípravy novej ústavy hovoriť o istej deľbe kompetencii, aby sme sa čiastočne predsa len stali subjektom medzinárodného práva. Mne sa tento druhý variant vidí zaujímavejší. /Potlesk. /

- 522 - Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási ešte pán poslanec Kmeť, predseda Zahraničného výboru Slovenskej národnej rady.

Poslanec V. Kmeť:

Vážený pán predseda, ctené predsedníctvo,

vláda i Slovenská národná rada skutočne garantuje, a kvitujem túto chvíľu, pretože vlastne po prvýkrát od Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky sa v tomto pléne hovorilo o určitých aspektoch medzinárodno-politických záležitosti, ktoré sa viažu a vzťahujú na slovenskú politickú scénu, konkrétne na ministerstvo medzinárodných vzťahov. Čo by bolo žiadúce tu zdôrazniť? Ak ste informovaní, včera v českej národnej rade vystúpili zástupcovia vlády českej republiky, kde určitým spôsobom hodnotili plnenie programového vyhlásenia. Chcel by som v súvislosti s tým, čo tu bolo povedané, požiadať pána ministra Kňažku, aby podľa možnosti v čo najkratšej dobe nás oboznámil s koncepčnými záležitosťami, to znamená jednak s koncepciou budovania vlastného rezortu a jednak koncepciou toho, čomu sa hovorí prenikanie Slovenska do zahraničia. Je to veľmi široký komplex otázok, ktorý začína hneď informačnými tokmi, pokračuje koncepciou budovania stykov a konči konkrétnymi predstavami o postavení Slovenska ako regiónu. Bolo tu citované, že proste pracujeme na úrovni regiónov. Aká úroveň je to? Ide o úroveň regionálnu v zmysle okresov? Pretože táto regionálna záležitosť nemá takú špecifikáciu, aby bolo možné usúdiť, či ide o spoluprácu okresov, obvodov, komún alebo o spoluprácu republík.

- 523 - Podpredseda SNR M. Zemko:

Faktickú poznámku má pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Chcel by som sa pána ministra opýtať, či Slovenská republika uvažuje zo zriadením samostaných zastupiteľských orgánov, ako ich má napríklad samostatne zriadené Quebec resp. iné takéto republiky.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Odpovie pán minister Kňažko. Minister medzinárodných vzťahov SR M. Kňažko:

čo sa týka regionálnej spolupráce, v tomto zmysle regiónom sa rozumie ďalší územný celok, ktorý nasleduje po štátnom útvare. To znamená, že je niekoľko druhov regiónov. Sú tam republiky, pripadne slobodné štáty, ako je Bavorsko alebo Valónsko - to síce nie je slobodný štát, ale je to tiež republika. Potom sú tam tzv. regióny, ako ich môžeme v rámci istej decentralizácie pozorovať v Taliansku, pripadne v španielsku alebo vo Francúzsku. Potom sú tam - dovolil by som si povedať - kraje, ako sú vojvodstvá v Poľsku alebo župy v Maďarsku. Takže sú tam tieto tri oblasti. My sa ako slovenský región pravdepodobne nachádzame v tej prvej časti.

Čo sa týka samostatných zastupiteľstiev, uvažujeme o otvorení predovšetkým obchodných misii, pripadne kultúrnych zastupiteľstiev, ale o diplomatických zastupiteľstvách Slovenskej republiky zatiaľ nemôžeme uvažovať, pretože by sme porušovali ústavu. Ale nový návrh ústavy sa

pripravuje, takže to závisí od vás, to som vám už pred chvíľou povedal.

Podpredseda SNR M. Zemko:

S faktickou poznámkou sa hlási ešte pán poslanec Kmeť, potom pán poslanec Masarik.

Poslanec V. Kmeť:

Aby som ešte moju faktickú pripomienku ukončil, skutočne veľkú pozornosť bude treba venovať tomu, aby do diplomatických služieb zo Slovenska sa dostali takí ľudia, ktorí tam patria. Mal som možnosť o tejto problematike hovoriť s ministrom Dienstbierom, ktorý zastáva názor, že z našej strany badať určité otáľanie a nerozhodnosť v tom zmysle, že možno schopní ľudia zo Slovenska sa bránia ísť na určitý čas do Prahy, absorbovať tam nejaké vedomosti, ktoré sú nevyhnutné pre výkon práce v regióne. Teda odporúčal by som ministerstvu medzinárodných vzťahov kvalifikovane sa týmto problémom zaoberať už aj z toho hľadiska, že na verejnosť sa dostali informácie, že údajne máme až 4 500 záujemcov o diplomatické služby. Potom čoho sa máme báť, keď máme toľko ochotných ľudí tam isť? Zrejme je niekde chyba, ktorá bráni, aby sa to efektívne uskutočňovalo.

Podpredseda SNR J. Zemko:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlásil pán poslanec Masarik.

Poslanec J. Masarik:

Pán minister Kňažko hovoril o zastúpení Slovákov na miestach veľvyslancov. Zaujíma ma zastúpenie ostatného personálu veľvyslanectiev.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Myslím, že táto otázka patri do ďalšieho bodu. Pán minister chce na ňu krátko odpovedať.

Minister medzinárodných vzťahov SR M. Kňažko:

Hovoril som o miestach diplomatov. Čo sa týka technického personálu a administratívy, na viaceré urgencie sme nedostali z Federálneho ministerstva zahraničných veci odpoveď. Tu by sme pokojne prijali kvantitatívne delenie 1: 3, pretože tu nejde o skutočné zastúpenie záujmov.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi Kňažkovi. Slovo má podpredsedníčka pani Keltošová. Pripraví sa pán poslanec Porubec.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Vážené poslankyne,

vážení poslanci,

vážená vláda,

vážení kolegovia novinári,

som veľmi rada, že sme tu dnes v takom hojnom počte, lebo nechcem hovoriť z pozície podpredsedníčky Slovenskej národnej rady, ale ako vaša bývalá kolegyňa. Vo svojom stručnom vystúpení sa chcem obrátiť práve na pánov ministrov, ktorí sú tu dnes tiež v takom hojnom počte. Hoci na túto tému už včera hovoril pán poslanec Sládek, dovoľte mi predsa len niekoľko poznámok, ktoré, myslím si, môžu byt veľmi zaujímavé. Chcem totiž hovoriť o vládnom denníku Národná obroda a v súvislosti s tým o situácii, aká sa vyvinula na Slovensku aj medzi ostatnými periodikami jednotlivých strán a hnutí.

Jednotná 22 %-ná daň z obratu na prvý dojem možno vyvoláva pocit úžasnej demokracie, spravodlivosti, aspoň z pohľadu pána Klausa a jeho ministrov. V podstate vzhľadom na naše podmienky je to pseudospravodlivosť. Podľa tejto logiky by mali rovnakú šancu písať rovnako dobré články absolventi žurnalistiky, ako žiaci 8. triedy základnej školy, ovšem za podmienky, že by sme obom dali rovnaké plniace perá, rovnakej značky, alebo rovnaké písacie stroje. Navštívila som redakciu Národnej obrody a od jej redaktorov, kolegov, som dostala niekoľko poznámok a skutočnosti, ktoré ma vedú k tomuto vystúpeniu.

Ako viete, vydávanie Národnej obrody schválila vláda Slovenskej republiky 28. februára 1990 svojim uznesením číslo 94. Zároveň stanovila termín 1. mája 1990, ovšem tento termín z rôznych administratívnych dôvodov nebol dodržaný. Národná obroda začala vychádzať až 15. mája 1990. V koncepcii, ktorú redakcia vypracovala a s ktorou vláda súhlasila, sa podčiarklo, že poslaním Národnej obrody ako nestraníckeho denníka je predovšetkým presadzovať vládny program, informovať o jeho realizácii, presadzovať myšlienky humanity, ľudských a občianskych práv, demokracie, slovenskej a česko-slovenskej štátnosti a úsilia o spoločný Európsky dom. Všetci dobre vieme, že Národná obroda má svoje špecifické postavenie v spektre slovenských denníkov. Dnes už nikto, ani medzi novinármi, ani medzi širokou verejnosťou nepochybuje o jej kvalitách. Dokazuje to jej stotisícový náklad, ktorý odoberajú čitatelia všetkých sociálnych vrstiev a dalo by sa povedať, že aj príslušníci všetkých politických, alebo väčšiny politických strán a hnutí.

V čom je problém? Podľa výsledkov hospodárenia za minulý rok vo vydavateľstve Apollopres vykazuje Národná obroda finančnú stratu vo výške takmer 8 miliónov korún. Mám tu uvedených niekoľko dôvodov, nebudem vás zaťažovať podrobnosťami, čím bola táto strata spôsobená. Spomeniem len vysokú počiatočnú remitendu, pretože na zavedenie nového denníka, ako kolegovia novinári vedia, treba niekoľko mesiacov. Národná obroda mala na to 2 alebo 3 mesiace. Ďalej je to, slušne povedané, chaotická distribúcia zo strany PNS. A to som sa vyjadrila veľmi mierne. Okrem toho PNS ako monopolná organizácia si samovoľne zvyšuje a znižuje náklady. Všetci veľmi dobre vieme, že podľa ich odhadov sa náklady našich denníkov samovoľne odrazu zvýšia, zostáva remitenda, alebo sa znížia a potom naše denníky nedostať. Nehovorím už o nepravidelnom dodávaní všetkých našich denníkov do jednotlivých stánkov. Neodôvodnené zníženie nákladu zo strany PNS od júla minulého roka spôsobilo Národnej obrode finančnú stratu približne 3 600 000 korún.

PNS okrem toho, že samovoľne reguluje náklady našich denníkov, vrátane Národnej obrody, mala za úlohu - za čo brala 25 %-ný rabat - spoločne s vydavateľstvom Apollopres zabezpečovať aj inzerciu. Takisto redaktori vedia, že väčšina západných denníkov žije z inzercie, zhruba 75 % príjmov každého denníka pokrýva inzercia. Toto ani Apollopres, ani PNS nezabezpečovali, žiaľ, hospodárska zmluva medzi úradom vlády Slovenskej republiky a vydavateľstvom Apollopres nepredpokladala takúto finančnú stratu. Preto reálne hrozí, že Národná obroda prestane vychádzať. Viem, že mnohí z vás si povedia, že aj ďalšie denníky, konkrétne aj denník čas, sú v kritickej finančnej situácii. To si ovšem musia riešiť strany a hnutia, každý podľa svojich možnosti a schopnosti. Národná obroda je niečo mimoriadne, Národná obroda patri pod vládu.

Podľa názoru redakcie tu zostáva niekoľko alternatív, s ktorými by som potom radšej už bližšie oboznámila pána podpredsedu vlády, akým spôsobom by sa táto strata dala riešiť tak, ako mi to predložili kolegovia z Národnej obrody. Hlavným faktorom, ktorý predovšetkým ovplyvnil tieto negatívne výsledky tak, ako je to aj u ostatných denníkov, je 22 %-tná daň z obratu a ďalej neodôvodnená výška rabatu PNS 25 %. Podľa reálneho odhadu redakcie by sa mohlo teraz predávať 130 000 výtlačkov, ovšem PNS má k tomu zase výhrady.

Záverom môjho vystúpenia sa obraciam na jednotlivých ministrov s prosbou o podporu. Všetci veľmi dobre vieme, ako ľudia hodnotia a prežívajú priebeh ekonomickej reformy a najmä jej konkrétne dôsledky. Podľa môjho názoru jedným z mala pozitív, ktoré naši obyvatelia vnímajú ako pozitíva, je práve pestrosť ponuky denníkov a pluralita názorov, ktorá sa v nich objavuje. Ak v súčasnosti tieto výdobytky ľuďom nedoprajeme, ak tieto výdobytky budú ohrozené - už starí Rimania hovorili, že ľudu treba dať chlieb a hry a ten, kto ľuďom chlieb a hry nedáva, nemá veľkú nádej na úspech. Hovorím to aj s tým vedomím, že som sama členkou vládnej koalície.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem podpredsedníčke pani Keltošovej. Slovo udeľujem pánovi poslancovi Porubcovi. Pripraví sa pani poslankyňa Kaliská.

- 529 - Poslanec J. Porubec:

Vážené predsedníctvo,

vážený pán predseda Slovenskej národnej rady,

vážení páni ministri,

vážení páni poslanci,

z môjho prejavu zostalo iba niekoľko fragmentov, pretože to, čo som chcel povedať, sa tu už povedalo. Začal by som tak, že obdivujem rečníkov, ktorí tu už vyše hodiny dokážu svojim hlasom búšiť do tohto poloprázdneho parlamentu. Na minulej schôdzi Slovenskej národnej rady pán poslanec Lacko veľmi solídnym spôsobom upozornil našu vládu, aby sa ráčila zúčastňovať týchto zasadaní. Prosím, vláda je tu takmer kompletná, napriek tomu, že všetci páni ministri majú ďaleko viac povinnosti ako my. A páni poslanci tu nie sú. Navrhujem preto zásadným spôsobom znížiť príjem poslancov tohto parlamentu. /Potlesk. /

Mám obavu, že zaradenie Slovenska medzi regióny je miernym porušením ústavy. Predsa Slovensko tu má slovenský národný štát a nie región. To len na okraj. Na druhej strane chcem povedať, že obdivujem túto vládu, akým spôsobom sa vehementne snaží nadviazať styky so zahraničím. A keď sa už nemôže dostať k širokej rieke slobody, stačí aj žblnkajúci potôčik. Ide len o to, aby centralistom poriadne žblnkal na nervy. /Potlesk. /

Jedným z úderov slovenskej politike je znovuutvorenie prísne centralisticky ladenej tlačovej kancelárie. Neviem pochopiť, ako môže Slovensko nemať vlastnú tlačovú kanceláriu, keď iste každý uzná, že takúto tlačovú kanceláriu by potrebovalo. Neviem pochopiť, že samotní vládni činitelia Slovenska sú proti tomu, aby sme ju mali. Povedzme si bez okolkov. Pokiaľ Slovensko nemá svoju vlastnú

tlačovú kanceláriu, dovtedy bude pred svetom zamlčované, očierňované a nesprávne informované o vonkajšom svete. Je naprosto nepochopiteľné, že v dnešnom čase, keď prepuká doslova informačná revolúcia, sa sami ideme izolovať od priameho styku so svetovým informačným systémom. Tento nepochopiteľný počin našich predstaviteľov je pre Slovensko mimoriadne nebezpečný a môže nás uvrhnút do beznádejnej situácie, zaostávania a izolácie od vonkajšieho sveta. Isteže, sú tu finančné problémy, ale pri dobrej vôli by sa dali prekonať.

Ďalší fragment môjho príhovoru - líce každého Slováka sa muselo doslova skropiť slzou radosti pri pohľade na jeden opozičný časopis, kde bol vyfotografovaný hlúčik slovenských chlapcov majúcich na prsiach slovenský odznak. Boli to chlapci, ktorí nám vybojovali historické víťazstvo na turnaji vo Švajčiarsku, Švajčiarsky národný team sme tam porazili 7: 3. To pre tých, ktorí nečítajú opozičnú tlač. /Oživenie v sále. / Klub poslancov Slovenskej národnej strany im vyslovuje hlbokú vďaku za reprezentáciu slovenského národného štátu. Vyslovujem im úprimnú vďaku, že urobili ďaleko väčší kus roboty, ako rozdeľovník v názve provizórneho štátu ČSFR. Ďakujem.

Pohovorilo sa tu o všetkom. Pravdu povediac, očakával som od pani Keltošovej, že povie o tejto veci. Nad Slovenskom visia chmáry rozdelenia tohoto územia na viacero časti. Všetci o tom veľmi dobre vieme a všetci mlčíme. Neviem, ako je to možné, žiadam preto tento parlament, aby sa k tomuto problému vyjadril.

Ďakujem, to je všetko. /Potlesk. /

- 531 - Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem poslancovi Porubcovi. Slovo má pani poslankyňa Kaliská. Pripraví sa poslanec Gašpar.

Poslankyňa G. Kaliská: Vážení prítomní,

v prvom rade sa chcem opýtať, prečo nie je prítomný na politickej rozprave pán premiér, ako nám bolo sľúbené. Moje dve otázky sú smerované na neho.

Predseda SNR F. Mikloško:

Pán premiér sa ospravedlnil z vážnych pracovných dôvodov. Sú tu dvaja podpredsedovia a keď to zrátate, je to jeden premiér. /Smiech v sále. /

Poslankyňa G. Kaliská:

Prešla by som do vážnejšej roviny. Dúfam, že sa všetci zhodneme, keďže sedíme v tomto parlamente, že prvou funkciou parlamentu je kontrolná funkcia výkonnej moci a teda slovenskej vlády. Ak sme si všetci dobre prečítali rokovací poriadok, je tomu venovaná druhá časť, § 4 písm. a, c, f a celá deviata časť. Hovorím za seba a moja doterajšia skúsenosť je úplne iná, pretože na mnou položené otázky a interpelácie alebo otázky položené v politickej rozprave sa mi nedostáva odpovedi a keď, tak majú meškanie 60 až 90 dni. Upozornila som na to aj predsedu Slovenskej národnej rady pána Miklošku. On o tom vládu informoval. Ale v podstate sa chcem opýtať, dokedy bude vláda takto pokračovat a dokedy slovenský parlament to bude tolerovať, lebo sa domnievam, že potom nemusíme tento bod vôbec mat, alebo tu nemusíme vôbec sedávať.

Druhá moja pripomienka v politickej rozprave je, že sa vám snažím zrekapitulovať, od decembra medzi akých ľudí som bola zaradená. Dozvedela som sa, že som zaradená medzi ľudí, ktorí vás všetkých chcú dostať na stromy a do jaskýň, dokonca, že zamieňame nejaké papiere v zmluvách a podobne. Preto si dovolím opýtať sa pána Mečiara, kde, kto a kedy zo zelených povedal to, čo uviedol v Národnej obrode 7. februára 1991 a či to vôbec niekto zo zelených povedal na pôde parlamentu. Citujem: "A čo sa týka stanoviska zelených, závidím im, jednými a tými istými ústami, v jednej a tej istej veci vedia povedať, že treba zbúrať Gabčíkovo, odstaviť Nováky, zastaviť atómku v Bohuniciach a zvyšovať sociálnu a životnú úroveň našich obyvateľov. To sú fantastické kombinácie. Závidím im schopnosť, s ktorou sa tak ľahko prenesú cez problematiku a vedia vypovedať ešte aj o tom, aby to vláda podľa ich predstáv vyriešila. " To je všetko. Pýtam sa, kde sme to tými jednými ústami povedali?

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pani poslankyni Kaliskej. Slovo má pán poslanec Gašpar. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

Poslanec J. Gašpar:

Vážené dámy, vážení páni,

rok 1991 je u nás rokom prijímania ústav. Myslím, že na Slovensku niet sporov o tom, že pri návrhu je nutné vychádzať z prvotnosti republík, ktoré delegujú určité právomoci federácii. Kardinálnou otázkou ostáva, koľko a

akých právomocí odovzdáme. Naše rozhodnutie v tejto oblasti bude určujúce pre budúci model štátoprávneho usporiadania. Ako sa však občan môže rozhodovať, aké právomoci má delegovať, keď dnes tieto právomoci republikám nepatria. Ako má človek odovzdať niečo, čo mu vlastne nepatri. Domnievam sa preto, že treba najprv vypracovať dve zvrchované národné ústavy, akoby ústavy dvoch samostatných štátov so všetkými právomocami, aby občan mal čierne na bielom, že národným ústavám patria aspoň v takejto teoretickej polohe všetky právomoci a kompetencie. Až keď niečo mám aspoň takto teoreticky, môžem odovzdávať. Treba si uvedomiť aj tú skutočnosť, že český národ samostatnú českú ústavu v celej svojej histórii ešte nevytvoril. A bolo by už pomaly žiadúce, aby si prestal mýliť českú štátnosť s česko-slovenskou. /Potlesk. /

V prílohe ústav by mali byt uvedené tie oblasti, napríklad zahraničná politika, v ktorých navrhujeme vzdať sa plnej národnej suverenity a odovzdať časť právomoci vyšším orgánom. V rámci jednotlivých oblasti by boli vymenované základné alternatívy postúpenia právomoci. Napríklad oblasť daňového systému má patriť: a/ do kompetencie republík, b/ do kompetencie federácie. Sú oblasti, kde existujú viac ako dve alternatívy.

Vzhľadom na význam veci by bolo najlepšie usporiadat referendum, v ktorom by sa každý občan vyjadril, ktoré kompetencie, v akom rozsahu a v akých oblastiach chce delegovat na federáciu. Rovnako by mali postupovať v Českej republike. Federácii sa odovzdajú tie kompetencie, pri ktorých vznikne medzi republikami obojstranný súhlas. Pokiaľ v tej istej oblasti bude jedna republika navrhovať odovzdanie väčšej a druhá menšej kompetencie, bude platiť tá menšia. Nemožno niekoho nútiť, aby odovzdal viac, ako sám chce. Takýto prístup považujem za najdemokratickejší a

najschodnejší k dosiahnutiu konsenzu. Slovenský národ sa v referende rozhodne pre určitý variant odovzdania kompetencii federácii a druhá strana bude musieť toto rozhodnutie rešpektovať. Vyvarujeme sa tým zbytočným napätiam vo vzájomných vzťahoch, ako aj osočovaniu jednotlivých predstaviteľov. Nebudú sa musieť opakovať dramatické situácie, ako pri prerokúvaní kompetenčných zákonov. Nebudeme už hovorit, že nemáme kam ustúpiť, ale jednoducho neustúpime.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Gašparovi. Slovo má pán poslanec Hofbauer. Pripraví sa pán poslanec Findra.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážená vláda, poslankyne, poslanci,

včera sme si tu vypočuli rad vystúpení kolegov poslankýň a poslancov predovšetkým na ekonomickú tému, v ktorej spochybňovali súčasné trendy nášho ekonomického rozvoja. So značne zmiešanými pocitmi som počúval tieto vystúpenia, pretože otvorene povedané, málokedy som počul také kvantum tendenčného vyjadrovania a - trúfam si povedat - demagógie, v sústredenej paľbe na súčasný stav našej ekonómie a na jej trendy. Včera som získal nejaký taký pocit, že vari návrat súdruhov Jakeša, Husáka, Lenárta a Šlapku by našej ekonómii prospel a mohla by pokojne šlapkat ďalej do budúcnosti. Mal som pocit, ako keby títo rečníci buď v predchádzajúcom období žili mimo územia česko-Slovenska, alebo predpokladali sklerózu značnej časti

tohoto poslaneckého zboru. A ďalej, ako keby súčasné problémy boli dôsledkom zlých ľudí - Klausa, Mečiara, Kučeráka, Kováča alebo, nedajbože, ďalších. Dokonca pán poslanec Prokeš nám tu predvádzal grafické zobrazenie týchto hrozivých skutočností. V tom grafe som postrádal časovú os, časový horizont a hlavne ktorý bol ten nulový bod, či to bol rok 1989 alebo 1965. Nechcem vás nudiť, ale domnievam sa, že niektoré body by bolo účelne pripomenúť v záujme boja proti skleróze.

Ekonomický úpadok v tomto štáte sa nezačal v roku 1989 novembrovou revolúciou, ale bol evidentný v rokoch 1965 až 1967, keď sa evidentne vyčerpali zdroje extenzívneho rozvoja našej spoločnosti. Už reformní komunisti v týchto rokoch a v tomto období to postrehli, preto sa pokúsili o komunistickú obrodu tohoto systému, ktorý sa v Československu rozvíjal. Otvorene povedané, úspešnosť tohoto pokusu mala rovnakú šancu, ako zmena účesu na hlave mongoloidného človeka, účes sa zmeniť mohol, ale mozgová kapacita nie. Totiž model socializmu a komunizmu bol nereálny a pokojne môžem povedat vadný vo svojich zásadných princípoch. Napriek tomu z hľadiska medzinárodného nebol prijateľný ani tento pokus našich reformných ekonómov a preto nasledoval vývoj, ktorý si všetci smutne pamätáme. Tam, kde na medzinárodnej scéne chýbali argumenty, siahlo sa po kyjaku. A prišiel august 1968. Spomalenie nášho hospodárskeho úpadku vojenským zásahom bolo umelé a vydržalo maximálne do roku 1972. Od roku 1973 sa začal zrýchľujúci pád nášho hospodárstva. Stačí siahnuť do hospodárskych štatistik, do hospodárskych ročeniek, a mohol by to pokojne dokumentovať predseda štatistického úradu, čiže nášho hospodársky úpadok nie je možné odvádzať od roku 1989.

Dva ropné šoky, ktoré otriasli svetovou ekonomikou, socialistické štáty v podstate orientovali iba na jediný