Európy. Osobne nemám takú dôveru k nášmu poľnohospodárstvu a som presvedčený, že čo sa týka budúcnosti, naša vláda bude musieť rozmýšľať v iných dimenziách, ak nebude chcieť náš rezort úplne zmrzačil a tým zvýšiť aj ceny potravín na neúnosnú hranicu.
Chcel by som teda upozorniť na potrebu riešenia otázky ekonomiky nášho poľnohospodárstva, ktorá má vychádzať z jasnej koncepcie poľnohospodárskej politiky, ktorú v súčasnosti postrádame. Považujem za nevyhnutné v rámci kontrolnej činnosti Slovenskej národnej rady požiadať vládu o predloženie koncepcie vývoja poľnohospodárstva s osobitným zameraním na ekonomický dopad v jednotlivých rokoch. Toto by som chcel podal aj ako interpeláciu na pána ministra Džatku v ďalšom bode programu nášho rokovania. Náš snem by mal tento materiál patrične prerokoval a zaujal k tomu stanovisko.
Dovoľujem si poznamenal, že scenár ekonomickej reformy nebol prerokovaný na pôde slovenského parlamentu. Tento nedostatok by sme mali nahradil v priebehu krátkej budúcnosti.
V súvislosti s legislatívnou prípravou by som chcel upriamil pozornosť na rozhodujúci zákon, ktorý má riešil vlastnícke vzťahy k pôde. Našim štyrom výborom Slovenskej národnej rady boli predložené tri varianty návrhov takéhoto zákona. Aj ti, ktorí sa s tým vo výboroch nestretli, poznajú tie varianty z tlače. Podľa môjho posúdenia, keď som preštudoval záznamy jednotlivých výborov a pripomienky k týmto návrhom, mám dojem, že Slovenská národná rada sa s touto problematikou nezaoberala s takou vážnosťou, ako by mala.
Chcem upozorniť, že v uvedených návrhoch zákonov sa nevystihujú špeciálne problematiky Slovenska. Je to otázka zákazu drobenia pôdy, ďalej je to otázka tzv. spoločných obecných vlastníctiev. Tieto otázky v týchto návrhoch zákonov nie sú riešené. Vychádzajúc zo skúsenosti a z pripomienok, ktoré sme dostali od poľnohospodárov zo Slovenska, považujem za potrebné k tomu pristupovať zodpovednejšie. Som rád, že 30. januára tohto roku ma náš národohospodársky a rozpočtový výbor poveril, aby som predložil návrh slovenského zákona o vlastníckych vzťahoch k pôde. Je to návrh o pozemkovom vlastníctve. Tento návrh som predložil nášmu výboru 7. februára a po určitom posúdení, podľa mňa nie celkom podrobnom rozobratí tohoto zákona, nebola podporená naša iniciatíva, ktorou som sa chcel dostať k tomu, aby to bol iniciatívny návrh nášho výboru. Preto som si dovolil tento návrh predložiť aj Slovenskej národnej rade. Poradil som sa s pánom predsedom, ktorý podporil myšlienku, aby sa k tejto otázke naše výbory vrátili, aby sme to posúdili.
Nechcem, aby tu vznikol dojem, že mienim brzdiť otázku doriešenia týchto veci. Malo by to byť prerokované vo Federálnom zhromaždení. Sledujem to možno trochu viac ako ostatní, ktorí nepracujete v poľnohospodárstve. Táto otázka sa dostáva do slepej uličky. Iniciatívna skupina poslancov Českej národnej rady predložila taktiež český variant takéhoto návrhu zákona. V českej národnej rade to bolo prerokované v dvoch výboroch. Neprešlo to. Teraz výbory Federálneho zhromaždenia začínajú prerokúval tri verzie týchto zákonov. Sledujete, že k ničomu sa nedostali. Chcel by som pripomenúť, že minulý týždeň som bol v Prahe na poľnohospodárskej komisii. Päť a pol hodiny sme rokovali o vládnom návrhu zákona, kde sme prebrali len 4 paragrafy. Je to skutočne mimoriadne zložitá otázka. Predpokladám, že keď sa skutočne bude tomu venoval patričná pozornosť zo strany tých, pre ktorých poľnohospodárstvo niečo znamená, stihneme do 5. marca predložiť Federálnemu zhromaždeniu už prepracovaný náš variant návrhu zákona o pôde, aby sa z toho mohli využiť myšlienky a koncepcie, ktoré majú riešiť špecifické problémy Slovenska.
Chcel by som upozorniť, že rozdielnym spôsobom musíme riešiť otázku komasácie, teda zjednotenia pôdy. U nás je to skutočne veľmi rozdrobené. Nechcem rozvíjať filozofiu alebo koncepciu tohoto zákona, chcel by som však naznačit, o čo ide. Ide tu v prvom rade o to, že chceme riešit predovšetkým otázku vlastníckych vzťahov k pôde, teda aj pozemku ako takému. V tomto návrhu zákona na rozdiel od vládneho návrhu mienime riešiť aj otázku transformácie.
Ďalšia otázka je využívanie pôdy. Nakoniec, keď sa mi to umožni, uvidíte to pri prerokúvaní návrhu. Chcem požiadat pánov poslancov o podporu nášho rezortu.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Varjúovi. V zmysle § 19 rokovacieho poriadku udeľujem slovo podpredsedovi vlády pánovi Kučerákovi.
Podpredseda vlády SR J. Kučerák:
Vážené predsedníctvo, dámy a páni,
mám iba faktickú poznámku. Pán poslanec Varjú vykreslil situáciu hrozivo, ako keby sa štát nestaral o poľnehospodárstvo. Pán poslanec, zrejme ste zabudli, že nedávno sa tu schvaľoval štátny rozpočet a z výdavkovej časti štátneho rozpočtu ide 8 až 9 % práve na poľnohospodárstvo. Teda z každých 100 korún príjmovej časti ide asi 9 korún na poľnohospodárstvo. Pamätáte sa ako sa včera úporné bojovalo aspoň o 0, 5 % na kultúru. Tak buďme, prosím vás, realisti.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Zemko:
Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Faktickú poznámku má pán poslanec Varjú.
Poslanec J. Varjú:
Pán podpredseda, nehnevajte sa, chcel by som spresnit vaše vysvetlenie. Poznám štátny rozpočet, som členom národohospodárskeho a rozpočtového výboru, ktorý sa nim zaoberal podrobnejšie. Je tam vyčlenených 12 800 mil. korún pre poľnohospodárstvo, pre náš rezort. V roku 1988 to ešte bolo 18 mld korún. Zvýšenie vstupov znamená pre náš rezort, ako som to spomínal na 8. schôdzi, až vyše 17 mld korún. Ak to nebude viac, alebo ak to bude menej, to len preto, že sa nekupujú umelé hnojivá a ďalšie potreby, že poľnohospodári nehnoja. Len tým ušetria. Inak do výrobnej sféry z tejto štátnej dotácie zostáva 10, 4 mld korún. Pritom odvod formou dane z poľnohospodárstva znamená 12 400 mil. korún. Suma sumárum sa to anuluje. Bojovali sme o zníženie dane z miezd z 50 % na 25 %. Nechcem to rozvádzať dopodrobna. Ale z jedného roka na druhý je to skutočne veľká záťaž. Nevychádza sa z toho, že je málo peňazí, že nemáme na to - to ešte viem pochopiť, ale z presvedčenia, že na to niet nárok. Predpokladám, že sa poľnohospodári
ozvú, lebo niektoré poľnohospodárske podniky sa dostávajú do takej situácie, že zbankrotujú. Lenže kto bude siať, kto bude orať, na túto otázku nie je odpovedané.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi poslancovi Tatárovi.
Poslanec P. Tatár:
Vážená Slovenská národná rada,
aby nákladovosť v poľnohospodárstve nebola tak vysoká, musí sa tam veľa zmeniť. Preto nie je možné ľpieť na princípoch, ako ste ich spomínali donedávna. Ešte sa vrátim k predchádzajúcemu vystúpeniu. To, že by v ostatných návrhoch zákona o pôde, okrem toho ľavičiarskeho, nebolo nič hovorené o vzťahu k majetku obce a k pôde, je omyl.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Tatárovi. Udeľujem slovo pánovi poslancovi Pokornému. Pripraví sa pán poslanec Bartakovics.
- 508 - Poslanec J. Pokorný:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
v januárovom vystúpení na margo úlohy inteligencie a vedy na Slovensku predseda slovenskej vlády pán Mečiar predložil obsiahlu analýzu jej momentálneho stavu z hľadiska filozofie vládnej politiky. Táto analýza odráža reálnu a komplikovanú situáciu v slovenskej vede. Závery pána premiéra o nevyhnutnosti ozdraviť a očistiť Slovenskú akadémiu vied sú nesporné. Naneštastie ich reálny dopad aj na dobré pracoviská je veľmi negatívny. Myslím si, že takáto perestrojka za pochodu sa jednoducho robiť nedá. Je už polovica februára a pracoviská vedia, že dostanú približne 40 % neinvestičných prostriedkov, čo pri výraznom raste materiálových vstupov nepokryje ani nevyhnutnú réžiu. Výška grantových prostriedkov bude jasná až o niekoľko mesiacov, teda veda musí počkať. Áno, môžeme podnikať, ale v dnešnej situácii, keď sú naši odberatelia málokedy solventní, to predstavuje časovo náročný a málo efektívny marketing.
Ešte by som uviedol niečo na margo ozdravenia a očistenia Slovenskej akadémie vied. 70 % ústavov Slovenskej akadémie vied má nových riaditeľov zvolených na základe konkurzov. Ekonomické privretie kohútikov má aj pomoci k očiste Slovenskej akadémie vied od neefektívnych ľudí. Otázne je, do akej miery. Reálny odhad je, že približne 10 % ľudí je skutočne málo prospešných, ale Slovenská akadémia vied dostala približne 50 % mzdových prostriedkov zo stavu roku 1990 priamo, to znamená nevyhnútnost odchodu viac ako jednej tretiny pracovníkov. Vzhľadom na to, že grantové peniaze budú isté až o niekoľko mesiacov, riaditelia musia dať výpoveď dnes už približne 30 % pracovníkov. Počas plynutia výpovednej lehoty sa upresnia presné objemy miezd a u menšej časti sa môže výpoveď stiahnuť. Dôsledok: panuje veľká neistota, ľudia sú v stálom strese. Je všeobecne známe, že pracovný výkon je negatívne ovplyvnený hroziacim znižovaním počtu zamestnancov. Ďalší negatívny dôsledok tohoto stavu: ti lepší z ohrozených si nájdu miesto urýchlene mimo akadémie, ak nie mimo republiky. Je otázne, kto potom bude robiť vedu. Mobilita pracovníkov a vytváranie nových pracovísk alebo tímov podľa praxe bežnej vo vyspelom svete, sú podmienené omnoho lepšími dodávateľsko-odberateľskými vzťahmi a výrazne vyššími vstupmi do výskumu. V západnom svete je to približne 30-40 % financií, ktoré závisia na štátnom rozpočte.
Naše vysoké školy a univerzity na jednej strane proklamujú zapojenie pracovníkov akadémie vied do pedagogického procesu, na druhej strane sa viac-menej podvedome bránia prieniku externých prednášateľov, ktorí vlastne ich môžu nepriamo pripraviť o miesto. Obdobie extenzívneho rastu vysokých škôl zrejme pri reštriktívnej ekonomickej politike nebude tak skoro pokračovat. Slovenská akadémia vied počas normalizácie prijala veľa pracovníkov z vysokých škôl, ktorí boli odborne na výške, ale nevyhovovali ideovo-politicky. Ak by sa dnes Slovenská akadémia vied mala asociovať s vysokými školami, muselo by dôjsť k opačnému procesu. Budú pracovnici vysokých škôl ochotní uvoľnit svoje miesta na katedrách zo dňa na deň vedcom zo Slovenskej akadémie vied?
Súhlasím s názorom, že je nevyhnutné rozbiť hierarchickú štruktúru riadenia Slovenskej akadémie vied, ale je nutné zachovať Slovenskú akadémiu vied ako takú. Prečo? Roky bola Slovenská akadémia vied podriadená československej akadémii vied a jej zahraničné kontakty a medzinárodná prezentácia boli sprostredkované cez Prahu. Samozrejme, bilancia medzinárodných stykov nezodpovedala celkom parite. Bol to odraz celkovej zahraničnej politiky. Napriek tomu ústavy Slovenskej akadémie vied majú celý rad úspešných medzinárodných kontaktov a spolupráce. Ak Slovenská akadémia vied ako strešná organizácia zanikne, táto spolupráca bude smerovať na nástupkyňu československej akadémie vied - Českú akadémiu vied. Na túto možnosť je tiež nutné pozerať.
Ani zahraničné investície do nášho priemyslu nie sú zatiaľ tak početné a výhodné, ako si to mnohí ekonómovia predstavovali. Áno, máme kontakty so západoeurópskymi firmami, overujú si naše možnosti a niektoré naše výrobky sú ochotní kupovať. Neviem, či je to však najefektívnejšie zhodnotenie našich možnosti a schopnosti. Existujú aj systémy podpory vedy cestou nadnárodných grantov cez európske spoločenstvá, ale tu je konkurencia veľká. Prednosť majú veci z krajín spoločenstva, ktoré prispeli do fondu. Organizujú sa aj programy na podporu vedy v bývalých socialistických krajiných, ale fondy sú veľmi obmedzené a uchádzačov je veľa. Žiaľ, súčasná legislatíva Slovenskej akadémie vied ako rozpočtovej organizácii neumožňuje okrem darov prijať devízové prostriedky zo zahraničia. Preto by bolo vhodné, alebo by som navrhol zriadiť devízové a korunové konto na podporu slovenskej vedy.
Ak by sme chceli charakterizovať momentálnu situáciu v Slovenskej akadémii vied, nie je ďaleko od kolapsu. Ekonomický tlak zo strany vlády a objektívny rast vstupov tlači ústavy ku hranici, od ktorej už nebude návratu. Aby ústavy mohli prežiť, musia mat garantovanú réžiu v nových cenách. V oblasti mzdových prostriedkov v zmysle platného zákonníka musí byť zaručených aspoň 90 % zo skutočnosti minulého roka, aby mohlo dôjsť k odchodu neproduktívnych
ľudí - počíta sa 10 až 30 % - a zachovaniu ľudí perspektívnych. Ak tieto vstupy nebudú urýchlene garantované, ani perspektívne aj medzinárodne uznávané ústavy neprežijú. Ak napríklad nebudeme mat prostriedky na prevádzku Arboréta Mlyňany, stromy vyrúbeme a znovu zasadíme o niekoľko rokov a budeme čakať, kým sa naša ekonomika pozviecha? Veď vyrastú za 100 rokov. Tento čas ale nemožno rátať na mesiace alebo do 30. apríla. Veda rovnako ako kultúra, čo bolo spomínané včera, je súčasťou bohatstva národa, jeho prezentáciou, čo sa dnes zničí škrtom pera, zajtra sa tým istým perom na zelenej lúke nevybuduje. Ak majú intelektuáli podporovať vládu alebo jej robiť konštruktívnu opozíciu, v prvom rade musia mat aspoň základné existenčné istoty.
Záverom by som chcel požiadať slovenský parlament,
aby bolo umožnené vystúpiť na našej pôde reprezentantovi
Slovenskej akadémie vied v čase, keď sa v parlamente budú
prerokúvať zákony o vede a výskume, zákony o fonde vedy resp. o akadémii vied.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Pokornému. Slovo má pán poslanec Bartakovics. Pripraví sa pani poslankyňa Keltošová.
Poslanec S. Bartakovics: Vážený parlament,
činnosť parlamentu sa stáva historickým tým, zákony akého významu prijal. V našom volebnom období bude málo
takých príležitosti, keď parlament môže prerokúvať a prijat dôležité zákony historického charakteru. A takýmto je teraz návrh zákona o pôde. žiaľ, vyplývajúc zo známej kompetencie, i tento náš parlament obíde. Nie je historický okamih, nie je historická väčšina hlasov, ale je, zostáva zodpovednosť, bremeno. A či sme my, poslanci, náš snem, naša vláda, naša krajina urobili tomuto zadosť? Nie celkom. Aby som začal hneď od stredu, bolo vydaných viac ako 10 návrhov zákonov, z ktorých v oblasti tvorby zákonov niektoré dokázali vysekať väčšiu či menšiu - aby som bol štýlový - brázdu. Ale predsa mali jedného spoločného menovateľa. Všetky do jedného pochádzajú z českej zeme, všetky do jedného sú písané jej jazykom, teda ich tvorcami sú českí ľudia.
Vážené dámy a páni,
nie je to na zamyslenie? Až natoľko nepoznáme osud poľnohospodárov našej zeme? Natoľko nepoznáme minulosť i súčasnosť poľnohospodárstva Slovenska? Natoľko je pre nás ľahostajná minulosť nášho poľnohospodárstva, ktorá je omnoho zložitejšia ako bola minulosť českého poľnohospodárstva? Teda len takúto zodpovednosť cítime za nápravu, ponižovanie našich roľníkov v minulosti, za budúcnosť bývalých či nových poľnohospodárskych podnikateľov, ako i za budúcnosť členov roľníckych družstiev. Len takúto zodpovednost cítime za naše poľnohospodárstvo? žiaľ, len takú. Dosiaľ nemáme dôkaz na to, že by sme cítili viac. Teda sa pýtam: Nedokázal náš štát vytvoriť dodnes aspoň jeden návrh zákona o pôde? Aspoň jeden pôvodný, slovenský, ktorý by vychádzal hlavne z minulosti slovenského poľnohospodárstva, o ktorom naši priatelia nemajú ani predstavy? Oni si až do dnešného dňa myslia, že na Slovensku sú omnoho lepšie usporiadané vlastnícke vzťahy ako u nich. Nevedia, že v roku 1947 v 3 554 katastroch rozprestierajúcich sa na
4 896 500 ha pôdy bolo rozdaných 11, 5 mil. parciel medzi vlastníkmi. Alebo sme sa báli hľadať pravdu, povedať pravdu? Teda pýtam sa nezávisle od toho, že aj tak konečné slovo povedia v Prahe, akým právom sme to urobili? Totiž, akým právom sme to zanedbali?
Dámy a páni, nechápte ma zle. Práve teraz nehovorím zvýšeným hlasom za prijatie, či proti odmietnutiu princípov istého zákona o pôde. Tobôž nie pre konzervovanie doterajších foriem družstiev, nie pre skratkové myšlienky aprílových téz napísaných v chatrči. Ale boli ma to, že pôda, úrodná zem našej krajiny nedostala toľko úcty, takú poctu, také postavenie od predstaviteľov štátu, akú si zasluhuje. Boli ma to, že pre na celý život zničené osudy, na celý život obratých chudobných boháčov, Slovensko de jure nepovedalo ešte ani jedno rekviem. Nezabudnite, že za toto zanedbanie nás ešte budú brat na zodpovednosť. A nie národ, ale dejiny. Verte, takto sa ochudobnila agrárna história našej malej krajiny a zároveň i dejiny národa.
Počas oboznamovania sa s návrhom zákona tisícmi našich voličov, na ktorom bol prítomný aj rezortný minister, sme pociťovali tento nedostatok a pýtali sa nás, či návrh zákona predložilo aj Slovensko. A po odpovedi sme dostali len pomenovanie - milosťpáni. Počuli sme sťažnosť, ak sa tak páči, karhanie takto: Áno, pre slovo "bez výnimky" dokážeme zburcovať celú republiku, premeniť noci na strachom preplnené len preto, aby sme robili dejiny. A to už hovorím ja: uzákonili sme taký volebný zákon, ktorým sme na 4 roky odsúdili čestných ľudí národných či národnostných skupín toho-ktorého regiónu. Opäť sa pýtam: Sme schopní na tvorbu len takýchto zákonov? A keď očami sedliaka pozeráme na to, že zákon o cestovaní do zahraničia je taký dôležitý, že tento zákon prerokovávali spoločne výbory, tak sa už úplne vykryštalizuje, v poradí asi kde má miesto v nasom parlamente naše poľnohospodárstvo v rámci národohospodárskych odvetví. Nehovoriac o tom, že dokážeme zvolať tzv. malé plénum na vytvorenie právneho poriadku nepatriaceho ani do kompetencie slovenského parlamentu. Ale nielen to, neurobili sme ešte ani toľko, aby materiál prerokovala každá parlamentná komisia, lebo týmto z 11 komisii boli poverené len 4. Nech to neberie nikto za urážku, časť parlamentu sa ani neoboznámila s jedným či druhým návrhom zákonov novodobej pozemkovej reformy. Možno, že nevie detailne, že existuje jeden návrh zákona, ktorý by radikálne rozbil doterajšiu kolchoznú formu poľnohospodárskych družstiev a krivdy spáchané na bývalých majiteľoch by týmto zákonom chcel napraviť tak, že by spoločný majetok rozdelil do vlastníckeho pomeru a týmto - a to je jedna z hlavných myšlienok návrhu - by budúci súkromne hospodáriaci roľníci spolu s pôdou zobrali aj hospodárske nástroje. Tým by tento zákon vytvoril reálne podmienky na súkromné hospodárenie. A tu je otázka: A bezzemkovia? A hodnota práce? Pravda, týlovci majú odpoveď aj na toto. To sú tí, ktorí tak ako robotnici v závodoch dostali za svoju prácu mzdu.
Je aj druhý zákon, ktorý by majetok družstva rozdelil nie tak veľkodušne, a ak aj áno, potom aj na prácu, lebo aj práca je hodnototvorný faktor. No v jeho podstate je zachovaná myšlienka formy družstevného hospodárenia, t. j. nedáva reálne podmienky na súkromné hospodárenie. Je ešte aj tretí zákon, ktorý vlastne každú pozemkovú reformu prísne uznáva a konzervuje socializáciu poľnohospodárstva.
Páni, dokázali by ste sa vyrovnať s tým, že sa budete ako poslanci vôbec podieľať na tvorbe takéhoto historického dokumentu? Bojazlivo, veľmi bojazlivo vyslovujem názor, že prerokúvanie týchto zákonov nám bude spôsoboval veľa tažkých dni. Ešte bojazlivejšie zdôrazňujem, že všetko môže na tom padnúť, lebo sa to už rozrástlo natoľko, že to už nie je zákon o pôde, ale sám osebe chce byt transformáciou, reštitúciou a privatizáciou, dokonca i rehabilitáciou. Hľa, takéto vysoké postavenie má poľnohospodárstvo v našom parlamente. Chceme presvedčiť o tom, že sa budeme starať o novovytvorenie súkromného hospodárenia. Chceme presvedčiť o tom, že vždy budeme mat na programe dňa vec poľnohospodárstva. Tvrdím, že už to by bolo vytvorilo viac smelosti a rozhodnosti u bývalých hospodárov, ale i podnikateľov, keby Slovensko bolo prejavilo väčší záujem o návrh zákona o úprave vlastníckych vzťahov a užívania pôdy. Práve preto kritizujem všetko a každého, kto mohol a mal urobiť niečo pre vec, a neurobil to.
Napriek všetkému pokladám za správne a aj navrhujem, aby ešte predtým, než Federálne zhromaždenie bude rokovat o návrhu zákona o pôde, ako sa to už v iných prípadoch stalo, nech je spoločné zasadnutie výborov Slovenskej národnej rady spolu s najkompetentnejším zástupcom Federálneho zhromaždenia. Na jednom zo stretnutí pri oboznamovaní sa s návrhom zákona jeden z poľnohospodárov sa vyjadril takto: Páni poslanci, rozhodnite tak, aby čo najviac ľudí malo z toho osoh. Veľmi múdro povedané, vyjadruje to zložitosť situácie, vyjadruje kresťanskú dušu, vyjadruje hľadanie zmierenia sa. Námaha, ktorú som vynaložil v záujme oboznámenia sa s návrhom zákona o pôde, keď už pre iné nie, tak preto sa vyplatila. A ak už viac urobiť nemôžeme, prosím vás, aby ste po poslednom slove, krátkym potleskom odkázali Prahe, nech rozhodne tak, aby čo najviac ľudí malo z tohto rozhodnutia osoh. A my, poľnohospodári, prosíme predstaviteľov nášho štátu, nech vedú našu krajinu tak múdro, aby sa stalo platným príslovie "Pax arva cola", "V mieri obrábajme polia", "Béke a szántóvetöknek".
Ďakujem, že ste ma vypočuli. Megköszönöm, hogy meghallgattak.
/Potlesk. /
- 516 - Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Bartakovicsovi. Faktickú poznámka má pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Chcel by som ubezpečiť pána poslanca, že určite by bol dostal potlesk aj bez toho, že to povedal. Jeho vystúpenie bolo skutočne perfektné. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
V zmysle § 19 zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady udeľujem slovo pánovi ministrovi Kňažkovi. Pripraví sa pani poslankyňa Keltošová.
Minister medzinárodných vzťahov SR M. Kňažko:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,
dovoľte mi predovšetkým, aby som sa vám ospravedlnil za to, že som sa tak málo zúčastňoval zasadaní Slovenskej národnej rady. Verte mi, bolo to najmä preto, že som pracoval. I keď ste mi znížili rozpočet a pán predseda Slovenskej národnej rady to vtipne komentoval, že preto, že tu nie som, teraz sa tu snažím byť, aby ste mi ho neznížili ešte viac. Včera som tu nebol kvôli tomu, že som mal stretnutie v Prahe s pánom Dienstbierom. Rád by som sa s vami podelil o problémy, ktoré sme sa spolu snažili riešit. Inak, kde je pán predseda Mikloško? Nemali by sme mu náhodou túto neúčasť siahnuť z platu? /oživenie a smiech v sále. /
Ešte by som rád k tomu poznamenal, že na svete neexistuje ministerstvo zahraničných veci alebo medzinárodných vzťahov, ktoré by nebolo rentabilné. Nebudem vás unavovať dlhou prednáškou o tom, prečo to tak je, ale jeden malý príklad si dovolím uviesť. Ak budeme realizovať koordináciu neinvestičnej a investičnej pomoci pre Slovensko, na ktorej sme sa dosiaľ podieľali, žiaľ, iba jednou osminou až jednou šestinou z hľadiska celkového objemu určeného pre českú a Slovenskú Federatívnu Republiku, možno to pre team ľudí, ktorý to bude realizovať, bude štát o 3-4 milióny navyše, ale možno neprídeme o desiatky a možno stovky miliónov dolárov. Takže to, čo ste mi odsúhlasili, ste nevyhodili do luftu. Ďakujem vám aj za to.
Začal by som hádam tým, prečo som išiel do Prahy. Viete, že spolupráca medzi našim rezortom a Federálnym ministerstvom zahraničných veci skutočne nie je ideálna. Hovorili sme predovšetkým o spôsobe vzájomnej informovanosti. Pred niekoľkými týždňami sme sa dohodli, že sa zriadi v Bratislave šifrovacie pracovisko, že budú fungovať faxy, počítače atď., že budeme mat priamy kontakt so zastupiteľskými úradmi v zahraničí, ale stále narážame na akési problémy. Preto som volil túto formu osobného stretnutia.
Hovorili sme ďalej o princípoch vysielania pracovníkov do zahraničných diplomatických služieb. Hovorili sme o tom, že zahraničná služba na zastupiteľstvách neinformuje objektívne o situácii v Česko-Slovensku a už vôbec nie o situácii na Slovensku. Vyžiadali sme si monitoring, ktorý chodí na naše zastupiteľské úrady - mali by sme ho dostávať. Žiadali sme v tom prípade o účasť slovenskej tlače na monitoringu, pretože argument, že noviny prichádzajú na Federálne ministerstvo zahraničných veci neskoro, a už sa nedostanú do toho prehľadu, je pre mňa dosť nepresvedčivý. Pokiaľ ide o šifrovacie pracovisko, opäť sme narážali na
problémy, že v tom budú nejaké zákonné opatrenia, ktoré by zabraňovali zriaďiť šifrovacie stredisko v Bratislave. To sme si preverili, takéto problémy nie sú. Ide o čisté technický problém a v krátkom čase v spolupráci s Federálnym ministerstvom vnútra a naším ministerstvom vnútra toto šifrovacie pracovisko zriadime.
Hovorili sme takisto o obsadení misie do Brusselu pri príležitosti vstupu českej a Slovenskej Federatívnej Republiky do Rady Európy. Zastávame názor, že kvôli istej vyváženosti šéf tejto misie by mal byt občan Slovenskej republiky. Takisto sme hovorili o možnosti udelenia diplomatických funkcii vybraným pracovníkom ministerstva medzinárodných vzťahov v Bratislave. A keď sme už pri tom umiestňovaní našich pracovníkov do zahraničných služieb, pán minister Dienstbier tu mal expozé, kde hovoril zhruba o 30 % zástupcov zo Slovenska. Dovoľte mi, aby som sa trošku pohral so štatistikou, čítal som asi pred dvoma dňami článok v Newsweeku, kde hovorca Občianskeho fóra pán železný...
Predseda SNR F. Mikloško:
Vraj si mi chcel znížiť plat. /Oživenie a smiech v sále. /
Minister medzinárodných vzťahov SR M. Kňažko:
No, navrhol som to, dúfam, že sa to neodzrkadli v zakupovaní tvojej garderóby, že trenírky už máš kúpené. /Smiech v sále. /
Odpusťe, teraz vážne, alebo ak chcete, položartom. Pretože mne to pripadalo tak trochu ako žart. Hovorca Občianskeho fóra pán železný v Newsweeku označil hranicu medzi strednou a východnou Európou. Táto hranica je identic-