Predsedníctvo Slovenskej národnej rady šetrením sledovalo najmä vecnú stránku problému a nepovažovalo za vhodné robiť predčasné závery a na ich základe prenášať problém do politickej roviny.

Dňa 14. februára 1991 Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vzalo na vedomie prehlásenie viceprezidenta firmy Tatra Mountains Corporation pána Stevena Lewisa o tom, že jedinou autoritou pre pôsobenie firmy Tatra Mountains Corporation na Slovensku je uznesenie vlády Slovenskej republiky zo 14. decembra 1990 číslo 603. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady preto ukončilo činnosť Komisie Predsedníctva Slovenskej národnej rady na prešetrenie dohôd o pôsobení americkej firmy Tatra Mountains Corporation vo Vysokých Tatrách a Nízkych Tatrách. Zároveň Predsedníctvo Slovenskej národnej rady zrušilo svoju požiadavku, aby predseda vlády Slovenskej republiky predložil Predsedníctvu Slovenskej národnej rady originály dohôd a zmlúv uzavretých medzi Tatra Mountains Corporation a členmi vlády Slovenskej republiky, nakoľko okrem uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 603 zo 14. decembra 1990 neexistovali a ani neexistujú žiadne právne, finančné, ani iné záväzky vlády Slovenskej republiky alebo jej členov voči firme Tatra Mountains Corporation.

Ako štvrtý dokument prečítam uznesenie z dnešného zasadania Predsedníctva Slovenskej národnej rady k problematike prešetrenia dohôd o pôsobení americkej firmy Tatra Mountains Corporation vo Vysokých Tatrách a Nízkych Tatrách.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady

A. berie na vedomie

1. list podpredsedu vlády Slovenskej republiky Jozefa Kučeráka predsedovi Slovenskej národnej rady Františkovi Mikloškovi z 13. februára 1991, v ktorom vyjadruje stanovisko k otázke prešetrenia dohôd o pôsobení americkej firmy Tatra Mountains Corporation vo Vysokých Tatrách a Nízkych Tatrách,

2. prehlásenie viceprezidenta Tatra Mountains Corporation o tom, že okrem uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 14. decembra 1990 neexistovali a neexistujú žiadne právne, finančné a ani iné záväzky vlády Slovenskej republiky alebo jej členov voči firme Tatra Mountains Corporation o jej pôsobení vo Vysokých Tatrách a Nízkych Tatrách;

B. ukončuje

činnosť komisie Predsedníctva Slovenskej národnej rady na prešetrenie dohôd o pôsobení americkej firmy Tatra Moutain Corporation vo Vysokých a Nízkych Tatrách vzhľadom na list a prehlásenie uvedené v časti A tohto uznesenia.

C. zrušuje

časť B uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady číslo 243 z 11. februára 1991.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Pán poslanec Prokeš má faktickú poznámku.

- 487 - Poslanec J. Prokeš:

Vážené dámy, vážení páni,

podľa dokladov, ktoré som mal v rukách, musím ako člen komisie konštatovať dve veci. Po prvé - vládne uznesenie zo 14. decembra neneguje a nepopiera žiadne zmluvy. Po druhé - list, ktorý pán Vecchioni napísal, takisto nepopiera existenciu žiadnych zmlúv. Takže sa dá konstatovať, že jedinný dokument, ktorý popiera právoplatnosť uzavretých zmlúv z americkej strany, je dnes podpísaný list alebo dokument a že si zástupca tejto firmy pán Kállay ako vicechairman tejto firmy ešte 6. januára myslel niečo iného. Máme na to tiež dôkaz.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy:

S faktickou pripomienkou sa hlási pán poslanec Sabo. Poslanec P. Sabo:

Dovoľujem si upozorniť ctený parlament, aby, keď sa rozídeme, rozmýšľal nad tým, prečo mu neboli dodané požadované dokumenty a prečo niekto má úmysel nezverejniť obsah záverov vyšetrovania tejto komisie. Nevidím v tom nič iné, ako kabinetnú politiku, ktorá sa zasa snaží robiť veci mimo parlamentu. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Na adresu pána poslanca Sabu by som povedal, že to je uznesenie predsedníctva, ktoré uložilo tejto komisii,

do ktorej ste boli menovaný aj vy, aby prešetrila celý prípad a s jeho výsledkami oboznámila plénum. Neviem, čo je na tom nelogické, že počas prešetrovania, pokiaľ veci nie sú jasné, sa veci neotvárajú. Naopak, myslím si, že otvorenie problémov, pokiaľ nie sú veci uzatvorené, vedú do politického zápasu a politických bojov. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy:

Slovo má pán poslanec Huba. Poslanec M. Huba:

Budem sa, ctený parlament, možno opakovať, ale pred dvoma dňami som tu už povedal, že niektoré tie závery nie sú úplne definitívne a z mnohých objektívnych a subjektívnych príčin ani definitívne byť nemohli. Sú natoľko závažné, že by ste ich mali poznať, ale hlavne by sa malo v ich duchu konať, lebo niektoré veci do istej miery horia a ak sa urgentné nevyriešia, môže to byt riskantné. Riskantné môžu byt napríklad neujasnené pomery okolo majetko-právnych vzťahov a prevodov na území národných parkov, pretože celý rad súvislosti, ktorý vyplynul z prešetrovania tejto záležitosti, má určitý širší dosah. Je vecou parlamentu, nakoľko má o to záujem a, samozrejme, nikto nikomu nič vnucovať nebude. Na druhej strane väčšinové rozhodnutie spred dvoch dni zaradiť tento bod ako samostatný, signalizovalo záujem. Po tejto stránke som bol potešený vašim záujmom.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Hlási sa pán poslanec Tatár.

- 489 - Poslanec P. Tatár:

Pýtam sa pána poslanca Hubu: Neujasnené komu? Predseda SNR F. Mikloško:

A navyše, ako to súvisí s problémom tej komisie? To je vec budúcnosti, o ktorej sa môže diskutovať, ale to nebolo cieľom komisie.

Poslanec M. Huba:

Išlo o to, aby sa veci, ktoré sa ukázali byt jasné a podľa názoru komisie akútne, riešili akútne.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Faktickú poznámku má pán predseda Mikloško. Predseda SNR F. Mikloško:

Chcel by som upozorniť, pretože som bol pri zriadení tej komisie ako predseda Slovenskej národnej rady, že cieľom komisie bolo prešetriť platnosť údajných zmlúv medzi vládou resp. ministrami a tou zahraničnou firmou. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady tejto komisii nedalo žiadny iný cieľ. Dnes sa tu predložili dôkazy, že okrem uznesenia vlády žiadne iné zmluvy, ani finančné pohľadávky a záväzky neexistujú. Tým komisia skončila svoje vyšetrovanie. Vy môžete otvoriť problém Vysokých Tatier v akejkoľvek forme, ale to už nesúvisí s tým, na čom sa uznieslo predsedníctvo. Prosím, aby sme to jasne rozlišovali.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Hlásil sa pán poslanec Chmelo.

- 490 - Poslanec J. Chmelo:

V utorok sme schválili program. Teraz sme v bode 18a, ak to môžem tak nazvať. O tomto probléme bude rozprava. Pochopil som, a myslím aj vy, že to, na čom sa predsedníctvo dnes na mimoriadnej schôdzi uznieslo, bolo ad informandum. Preto navrhujem, aby sa dalo hlasovať o uzavretí dnešného dňa rokovania. Zajtra je k tomu otvorený bod. Predsa sme to odsúhlasili.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Nikto nič nehovoril, o tom, že by sa zajtra nemalo rokovať o bode 18a/. Som za to, aby sme dnešné rokovanie ukončili a dávam o tomto návrhu hlasovať.

Ešte sa s faktickou pripomienkou hlási pán poslanec Bárány.

Poslanec E. Bárány:

Mal by som v tejto súvislosti prosbu na Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, keby sme text, ktorý nám pán poslanec Tatár čítal - je veľmi významný, na každom slove záleží - dostali zajtra v písomnej podobe.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Nič tomu nebráni. Dávam hlasovať o ukončení dnešného rokovania.

Prosím prezentáciu.

/Prezentovalo sa 99 poslancov. /

Kto je za tento návrh?

/Za návrh hlasovalo 76 poslancov. /

Ďakujem. Pokračujeme zajtra o 9. OO hodine.

Štvrtý deň rokovania 10. schôdze Slovenskej národnej rady

15. februára 1991

Podpredseda SNR M. Zemko:

Pokračujeme v rokovaní 10. schôdze Slovenskej národnej rady rozpravou k aktuálnym spoločenským otázkam.

Prosím, aby sme sa tlačidlom prezentovali.

Zisťujem, že na dnešnom rokovaní je prítomných 83 poslancov, takže Slovenská národná rada je schopná sa uznášať.

Do rozpravy je ešte prihlásených 14 poslancov. Dávam slovo pánovi poslancovi Chmelovi. Pripraví sa pán poslanec Plesník.

Poslanec J. Chmelo:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,

už i v našom parlamente bola otvorená otázka spoločného podniku so zahraničnou majetkovou účasťou Interthermal, účastinná spoločnosť so sídlom v Piešťanoch, nehovoriac o tom, že na túto tému bolo publikovaných množstvo článkov. Ako keby kameň do vody padol, a všetko utíchlo. Myslím si, že utíchnuť nemôže a preto si dovolím uviesť pár faktov.

Predovšetkým je nutné si uvedomiť, že bez účasti zahraničného kapitálu, radikálnej ekonomickej reformy,

privatizácie, ekonomiku Slovenskej republiky nedáme dohromady, účasť zahraničného kapitálu však môžeme vpustiť len cestou konkurzného konania, zváženia všetkých kladov a záporov uchádzačov zo zahraničia pri konkrétnom projekte. Samozrejmosťou musí byť dodržiavanie česko-slovenských právnych predpisov. Nemôžeme vytváral precedens ako je Interthermal, ktorý vo vzťahu k zahraničným partnerom nás nerobí ani chytrými, ani serióznymi.

Hlavným a rozhodujúcim prejavom vôle medzi zakladajúcimi členmi musí byť vôľa založiť spoločný podnik so zahraničnou majetkovou účasťou v súlade s platnými československými právnymi predpismi. Táto samozrejmá a nevyhnutná požiadavka nesporne platila aj podľa predtým platnej právnej úpravy zákona č. 243/1949 Zb. a platí i dnes v ustanoveniach zákona 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach.

V konkrétnej situácii, pri vzniku účastinnej spoločnosti Interthermal uvedená právna norma nebola dodržaná a mnohé okolnosti nasvedčujú, že to bolo vedome. Dňa 17. februára 1989 totiž bola medzi česko-slovenskými štátnymi kúpeľami Piešťany a firmou GHB Grassi so sídlom vo Viedni podpísaná zakladajúca zmluva o založení akciovej spoločnosti Interthermal. V ten istý deň sa uskutočnilo aj prvé valné zhromaždenie novovzniknutej akciovej spoločnosti. Priebeh tohoto ustanovujúceho valného zhromaždenia bol osvedčený v notárskej zápisnici štátneho notárstva v Trnave. Hneď konštatovanie v § l stanov akciovej spoločnosti nie je pravdivé, keď sa tu medziiným uvádza, že povolenie k založeniu akciovej spoločnosti bolo udelené po predchádzajúcom súhlase ústredným orgánom, vtedy Ministerstvom zdravotníctva a sociálnych veci SSR.

Tento súhlas, ktorý bol zákonnou požiadavkou ustanovenia § 3 spomínaného zákona č. 243/1949 Zb., pre vznik

akciovej spoločnosti neexistoval. Keď predstavitelia jednej a druhej strany podpísali zakladajúcu zmluvu a sadli si, aby odsedeli prvé valné zhromaždenie vo februári 1989, existovalo len povolenie ministerstva zdravotníctva a sociálnych veci zo dňa 30. januára 1989 na zriadenie tejto spoločnosti. Povolenie na založenie účastinnej spoločnosti bolo vydané až 14. novembra 1989, teda deväť mesiacov po podpísaní zmluvy. Musím teda konštatovať, že právny úkon zo dňa 17. februára 1989, ktorým mala byt založená akciová spoločnosť Interthermal, je podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný, nakoľko bol v rozpore so záväzným právnym predpisom.

Pre mňa je záver jednoznačný. Účastinná spoločnosť Interthermal dňa 17. 2. 1989 z formálnych dôvodov nevznikla. V konečnom dôsledku mi uvedené potvrdzuje aj list generálneho prokurátora českej a Slovenskej Federatívnej Republiky z 29. decembra 1990, doručený generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, ktorý po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady vzniku účastinnej spoločnosti Interthermal v rozhodnej dobe. Neplatnosť platného prejavu vôle vidím aj v tom, že nebol dodržaný § 5 stanov akciovej spoločnosti, v ktorom je ustanovené, že najneskôr v priebehu 30 dni od založenia a registrácie akcionári zložia minimálne 50 % nominálnej hodnoty akcii v banke k výlučnej dispozícii akciovej spoločnosti. Rakúsky účastník svoj podiel zložil až 24. januára 1990 v banke vo Viedni, a to ešte kapitál nebol zložený k výlučnej dispozícii akciovej spoločnosti a lehota 30 dni podľa ustanovenia S 5 stanov uplynula už v polovici marca 1989,

Okrem týchto krokov akcionárov bola uzavretá zmluva dňa 29. septembra 1989, ktorou došlo k prevodu siedmich liečebných domov, dvoch vrtov a studne, tiež pozemkov o

výmere 25 261 metrov štvorcových ku dňu 1. 10. 1989 v hodnote až smiešnej, teda 21 miliónov 66O korún, na účastinnú spoločnosť Interthermal. Môžem vyčísliť aspoň štyri dôvody, prečo je táto zmluva neplatná. Ale rozhodnúť o neplatnosti tejto zmluvy je v kompetencii Krajskej štátnej arbitráže v Bratislave, ktorá dňa 11. 2. 1991 vydala rozhodnutie - išlo o vyslovenie neplatnosti hospodárskej zmluvy, ako som uviedol, a rozhodnutie krajskej arbitráže znie: "Hospodárska zmluva č. I/1 o prevode vlastníctva národného majetku uzavretá stranami dňa 29. 9. 1989 je neplatná. " Samozrejme toto rozhodnutie je možné napadnúť podľa poučenia, ktoré sa nachádza v rozhodnutí krajskej štátnej arbitráže.

Starý politický systém sa zrútil, Interthermal, účastinná spoločnosť bola jedno z jeho deti. Nový nie je doteraz vybudovaný. V Slovenskej národnej rade sme už prijali mnoho nových zákonov, ktoré tvoria prvé základy skutočne právneho a demokratického štátu. Nemôžeme preto pripustit existenciu vecí, ktoré sú v rozpore s česko-slovenskými platnými právnymi predpismi. Preto žiadam Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, aby kauzu Interthermal sledovala a prostredníctvom pána generálneho prokurátora nás informovala, lebo akcionári z Interthermalu už majú nachystané bagre, ktorými sa chcú zahryznúť do zeme, ktorá im nepatri.

Na druhej strane však už včera bolo neskoro, lebo kúpele v Piešťanoch, ktoré sú pre rozpočet Slovenskej republiky veľmi zaujímavé, sú vo veľmi zlom stave. Predovšetkým veľké liečebné domy, ktoré postavili Winterovci pred druhou svetovou vojnou. Jeden z nich je liečebný dom Slovan, na ktorý siahla ruka akcionárov. Myslím si, že v čo najkratšom čase je nutné zabezpečiť rekonštrukciu kúpeľov, ale cestou objektívneho konkurzného konania, prostredníctvom zahraničných dodávateľov resp. kapitálu. Treba myslieť i na bývalých vlastníkov, ktorých objekty spadajú do reštitúcie a samozrejmosťou musí byť dodržiavanie československých právnych predpisov.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Chmelovi. Slovo udeľujem poslancovi Plesníkovi. Pripraví sa poslankyňa Deáková.

Poslanec J. Plesník:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

určite som nebol jediný z poslancov, ktorý predpokladal, že potom, čo jeden z najžiadanejších zákonov spoločensko-ekonomickej reformy, zákon o majetku obci a obecnom podniku, ktorý bol z rokovania 9. schôdze stiahnutý, sa stane predmetom rokovania tejto, 10. schôdze. Nestalo sa tak.

Vážené kolegyne a kolegovia,

prečo tak apelujem práve na tento zákon? Spolu s ďalšími kolegami poslancami, pánom Dobrovodským, Balážikom a Hrnkom som sa zúčastnil prvej regionálnej konferencie Združenia obci Záhorskej oblasti a aj oni môžu potvrdiť, že otázka majetku sa dnes stáva témou číslo 1. Rozvoj svojich území starostovia často priamo spájajú práve s dobre prosperujúcim majetkom obci a miest. Majú pravdu? Prikláňam sa k názoru, že áno. Medzi základné atribúty právneho stavu obce patrí majetok obce s možnosťou samostatného narábania s nim, ako aj rozhodovania o finančných zdrojoch, ich nadobúdaní a najmä vydávaní. Výnosy z obecného majetku umožňujú obciam zabezpečiť si zdroje do rozpočtu nezávislým spôsobom od štátu, čim zvyšujú mieru svojej nezávislosti od štátnej správy. Myslím, že štátna správa si to celkom dobre uvedomuje a preto sa snaží obmedziť možnosti obci získať resp. vlastniť taký majetok, ktorý by sa stal výnosným zdrojom príjmov.

Domnievate sa, že mistifikujem? Nuž podívajte sa spolu so mnou na niektoré súvzťažné zákony, ktoré ovplyvňujú skladbu rozpočtu obci, ako sa pristupuje k ich realizácii. Odvolávajúc sa na zákon o malej privatizácii prevládajú v rámci vládnej politiky snahy o úplnú privatizáciu majetku podnikateľského charakteru, čo sa zdôvodňuje efektívnejším hospodárením s majetkom, ale nik nepoukazuje na skutočnosť, že pri presadení týchto snáh by obec zostala výrazne najslabším článkom v trojuholníku štát - obec - podnikateľské subjekty. A to nehovorím o zavádzajúcich argumentoch, že sa vytvorí tisíc malých socializmov. Ti, ktorí tak hovoria, si asi pletú hospodárenie národného výboru s ekonomikou obce. Je to zrovnateľná vulgarizácia, ako nerozoznanie hospodárenia štátneho podielu podľa plánu a napríklad podnikanie zmiešanej alebo súkromnej spoločnosti. A naviac, i priame popieranie § 8 ods. 3 zákona o samospráve miest a obci, kde sa konkrétne hovorí, že obec má majetok podnikateľského charakteru a má s nim aj podnikať.

V tejto súvislosti podotýkam, že pri schvaľovaní štátneho rozpočtu ministerstvo financií predpokladá, že výnosy z obecných podnikov prinesú do rozpočtov obci v Slovenskej republike cca 1, 8 mld Kčs. Oceňujem v tejto chvíli, že ministerstvo financií vo svojich zásadách zabezpečenia rozpočtového hospodárenia obci Slovenskej republiky v roku 1991 už v podstate predurčilo, aká časť z majetku národných výborov by sa prevodom zakladateľskej a zriaďovateľskej funkcie z národných výborov na obec mala stať i obecným podnikom so všetkými právami obce na jej nakladanie. Pre konkretizáciu môžete sa pozrieť do Verejnej správy číslo 2/91 na strane 23.

Na druhej strane sa dostávam k interpretácii odpovede z ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku v Slovenskej republike, z ktorej vyberám. "V zmysle koncepcie samosprávneho budovania obci a ich ekonomickej bázy treba predpokladať, že obce budú priamo vlastníkmi tých majetkových prostriedkov, ktoré majú predovšetkým verejno-prospešný charakter. Na zabezpečenie ekonomickej prosperity a rozpočtových zdrojov obce v budúcnosti nebude dôležité mat v držbe obci aj majetok, ktorý má podnikateľský charakter, teda prosperitu obce budovať nie na jej priamej podnikateľskej aktivite a s ňou spojenej vlastníckej tržbe, ale na rozsiahlosti dani, dávok a poplatkov plynúcich zo zdrojov súkromných podnikateľov. "

A teraz sa pozrime, ako túto koncepciu rešpektoval návrh zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1991, ktorý sme schvaľovali. Podotýkam, že pri prerokovaní zákona o rozpočtových pravidlách predkladateľ v jednotlivých výboroch informoval poslancov, že pri podiele dane zo mzdy sa uvažuje cca s 25 až 35 %-ným odvodom do rozpočtov obcí. Skutočnosť pre rok 1991 všetci dobre poznáme. Odsúhlasilo sa navrhnutých 13 t, keď nebol prijatý ani pozmeňujúci návrh poslanca Zselenáka za Stranu demokratickej ľavice, aby zvýšenie na 20 %-ný odvod, ktoré predstavovalo zvýšenie o 2 miliardy, sa odrazilo v znížení záväzku štátu v dotačnej politike pre obce. Teda tu prognózy našich ekonómov akosi nevychádzajú.

Nemýľte sa prosím, stále hovorím o hospodárení v roku 1991, kedy už malá privatizácia začala a kedy týchto 13 % odvodu je stanovených pre tento rok.

A do tretice, ako je to s nakladaním s dotáciami. Najprv krátky pohľad na neúčelové dotácie. Tieto v štátnom rozpočte predstavujú čiastku cca 170 mil. Kčs. Podľa pravidiel na poskytovanie neúčelovej dotácie zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ktoré vydalo ministerstvo financií /uverejnené sú vo Verejnej správe 2/91/ je veľký predpoklad, že vzhľadom na uvedené fakty rozpočty mnohých obci budú odkázané práve na poskytnutie neúčelovej dotácie. A značnú časť ich vlastných príjmov pohlti najmä tá činnosť, ktorá je nazvaná samosprávna. Nuž a tu opäť rozmýšľam nahlas. Podľa vyjadrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky po vykonaných delimitáciách pracovných činnosti bývalých národných výborov základného stupňa na novú sústavu orgánov miestnej štátnej správy zostáva k dispozícii pre samosprávne orgány miest a obci celkom 3 710 funkčných pracovných miest, čo predstavuje objem mzdových prostriedkov vo výške 275 mil. Kčs. Prosím, ide o počet funkčných miest zodpovedajúcich rozsahu agendy štátnej správy, ktorú sme my, poslanci Slovenskej národnej rady, zverili zákonom o samospráve miest a obci obciam. Nemajú potom obce právo žiadať od štátu dotáciu na túto činnost, ktorú vykonávajú za štát? A podotýkam, že podľa vyjadrenia ministra vnútra pána Pittnera rozsah agendy štátnej správy na obciach nie že sa bude znižovať, ale je predpoklad, a celkom správny, že sa bude rozširovať. Kde sa potom podelo v návrhu štátneho rozpočtu oných 3 710 funkčných miest, ale najmä 275 mil. v neúčelovej dotácii pre obce?

účelové dotácie poskytujú ústredným orgánom možnosti ovplyvňovať a kontrolovať rozvoj jednotlivých území. S

tým možno len súhlasiť. Do akej miery však tento proces bude objektívnym, tažko vnesú svetlo poznania pravidlá či kritériá, ktoré prijalo ministerstvo financií /uverejnené sú vo Verejnej správe 1/91/. Pri procese ich tvorby nebol prítomný ani zástupca tých subjektov, ktorých sa tieto dotácie budú bezprostredne dotýkať, teda zástupca obci. Tu nevyvstáva problém len v tom, ako zabezpečíme proklamovanú ekologizáciu obcí a či náhodou ona nebude zmietnutá práve demižónikom dokumentujúcim väčšiu dôležitosť výstavby budúceho kultúrneho domu. Odkladanie procesu rozhodovania o prideľovaní účelových dotácii až v priebehu marca, už dnes uvádza mnohé obce do ťažkej situácie. Pokračovat v započatých stavbách? Ako zaplatiť dodávateľa, keď niet z čoho? Odporúčanie, aby si obce zobrali úver z banky, naráža opäť na otázku. Akým obecným majetkom vyvážime prijatý úver?

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená vláda,

načo teda obec potrebuje majetok? Ako najhlavnejšie dôvody môžem uviesť: rozvoj verejnoprospešného sektoru, sociálna výstavba, vytváranie podmienok pre rozvoj podnikateľského sektoru, posilnenie vlastných príjmov s následnou možnosťou samosprávneho rozhodovania o výdavkoch a v neposlednom rade je lepšia možnosť získavania úveru zlúčeným vlastným majetkom.

Nezmieňoval som sa o prinavrátení vlastníctva k pôde. Toto by mal riešiť federálny zákon o vlastníctve pôdy. Je preto trochu paradoxné, že z troch predložených návrhov, ktoré sme tu v Slovenskej národnej rade mali, len ľavičiarsky rešpektoval právo obci na prinavrátenie ich vlastníckych vzťahov k pôde.

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

na budúci týždeň vo vláde, a predpokladám, že následne na 11. schôdzi Slovenskej národnej rady sa objaví už druhýkrát dopracovaný, predpokladám, že tentokrát už definitívny návrh zákona o majetku obci a obecnom podniku. Mal som možnosť ho vidieť. Zisťujem alebo sa presvedčujem, že je to jeden z najlepšie vypracovaných návrhov, najmä pri akceptovaní druhých alternatív. Obraciam sa na vás tentoraz v mene starostov, a nielen združenia obci Záhorskej oblasti, ale aj ostatných. Buďte pri rozhodovaní o tomto zákone pamätliví tých časti argumentov, ktoré som tu vzniesol. Nepodceňujte starostov a poslancov obecných zastupiteľstiev, ich schopnosti rozvíjať samosprávu, teda aj ich požiadavky na zodpovedajúcu legislatívu k zabezpečeniu tejto činnosti. Rozhodujte pri tomto zákone tak, akoby ste vy vystupovali ako potencionálny starosta v súčasnej ekonomickej reforme, aby ste mohli zabezpečiť všetky poslania samosprávy obci.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Plesníkovi. slovo má pani poslankyňa Deáková. Pripraví sa pán poslanec Varjú.

Poslankyňa E. Deáková:

Vážené dámy, vážení páni,

návšteva pána Mikloška a pána Mečiara v Maďarskej republike má nepochybne veľký význam pre zlepšenie vzájomných vzťahov medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Cenné je, že medziiným i pán prezident Göncz prejavil mimoriadny záujem o riešenie národnostných problémov. Som presvedčená, že je to človek čestný, vysoko humánne založený. Prečo to spomínam? Pán Mečiar v informácii pre ČSTK medziiným povedal, že postavenie národnostných menšín je nevyvážené a preto sa vynára otázka, či máme na Slovensku čakať, kým nás maďarská strana nedostihne, alebo či máme postupovať ďalej. Myslím, že existuje odpoveď na okamžité začatie riešenia tohto problému. Z rozpočtu Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky určeného na rozvoj národnostného školstva vyčleniť čiastku 18 mil. forintov - ide o 7, 2 mil. Kčs, dať ju k dispozícii na rozvoj školstva slovenskej menšiny v Maďarsku a tým uhradil jeho potreby, keďže to odmietol urobil parlament v Maďarskej republike. Pán prezident Göncz, ale aj iní politickí predstavitelia Maďarskej republiky určite pochopia tento akt ako humánny čin a nie ako zasahovanie do vnútorných záležitosti ich štátu. Som presvedčená, že takisto aj štátny tajomník pán Katona to nebude chápať ako prejav protimaďarských, protižidovských a protičeských nálad, ale ako našu prirodzenú obavu o ďalší osud Slovákov v Maďarsku.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Zemko:

Ďakujem pani poslankyni Deákovej. Slovo má pán poslanec Varjú. Pripraví sa pán poslanec Pokorný.

Poslanec J. Varjú:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda,

vážené predsedníctvo,

vážená Slovenská národná rada,

dámy a páni,

náš snem sa doteraz málo zaoberal poľnohospodárstvom. Odzneli tu iba ojedinelé vystúpenia dotýkajúce sa problematiky tohoto, podľa mňa nie menej dôležitého rezortu, než ostatné odvetvia nášho národného hospodárstva. Poľnohospodári sa nás oprávnene pýtajú, prečo je tomu tak. Veď roľník takisto cíti potrebu riešenia nakopených problémov, ako iné vrstvy obyvateľstva. Dáva to aj najavo, niekedy snáď hlasnejšie a spôsobom, ktorý v radoch vládnucej vrstvy vyvoláva určitú nervozitu, nie však dostatočnú k tomu, aby sa táto problematika začala riešiť so zaslúženou vážnosťou. Nemalá neistota, ktorá dnes existuje v radoch poľnohospodárov, sa prehlbuje jednak meškaním legislatívnej prípravy na nové podmienky. Chcem pripomenúť, že prerokovanie všetkých návrhov zákonov týkajúcich sa poľnohospodárstva, plánovaných na druhý polrok minulého roka, bolo odsunuté na tento rok. Na druhej strane vzniká neistota z takmer neznesiteľnej ekonomickej záťaže vzniknutej výrazným zvýšením cien vstupov pri súčasnom takmer anulovaní štátnej dotácie, štátnej pomoci pre poľnohospodárstvo.

Chápem vysvetlenie odvolávajúce sa na nedostatok finančných zdrojov pre dotácie poľnohospodárstva. Tieto chýbajú aj zdravotníctvu, školstvu, baníctvu, kultúre, strojárstvu, proste každému rezortu. Mám však dojem, že vláda pri uplatňovaní poľnohospodárskej politiky vychádza z presvedčenia, že náš rezort ani nemá nárok na vyššiu štátnu pomoc, nech sa naučí lepšie hospodáriť. Ak je to pravda, mohlo by sa to chápať ako prejav vysokej dôvery k súčasnej štruktúre poľnohospodárstva, ktorá sa zaobíde aj bez pomoci štátneho rozpočtu, čo v súčasnosti nedokáže poľnohospodárstvo ani v najvyspelejších štátoch Západnej