medzi dvoma národmi, ktoré žijú v jednom štáte, závisia predovšetkým od toho, či v takomto štáte vládne skutočná demokracia alebo režim, ktorý sa za demokratický len vydáva. Malo by byt preto samozrejmé, že ak by sa čo len jeden z dvoch našich národov vyslovil za medzinárodno-právnu subjektivitu svojej národnej republiky, treba túto ústavne zakotviť.
Som toho názoru, že uplatnenie práva časti federácie na medzinárodné styky má svoje opodstatnenie v ktoromkoľvek regióne, vrátane Európy. A to napriek všetkým integračným tendenciám starého kontinentu, alebo aj kvôli tomu. V prípade českej a Slovenskej Federatívnej Republiky by sa republikové orgány zodpovedné za zahraničné styky mohli s federálnymi orgánmi dohodnúť na spoločnom postupe federácie v relevantných zahranično-politických otázkach. Takéto oblasti, ako aj oblasti pôsobnosti republík, by sa zakotvili v ústave. Národným republikám by sa nemalo upierať právo nadväzovať diplomatické a konzulárne styky. Využili by národné republiky toto právo? Iste by tu nezadateľnú úlohu zohrali ekonomické otázky. Federálna hospodárska politika, najmä reformná, ignoruje základnú národnú štruktúru česko-slovenskej ekonomiky a najmä slovenská ekonomika plní, ako dobre vieme, funkciu obsluhovať a zefektívňovať silnejšiu českú ekonomiku. Hospodársky suverénny nemôže byt národ, ktorý prijíma mechanizmus fungovania a riadenia svojej ekonomiky nie na základe vlastného, ale cudzieho rozhodovania.
Prijatý kompetenčný zákon hospodársku politiku v podstate koncentruje. Pár centralistov takto vopred vylučuje hospodársky suverénny národ z rozhodovania o najelementárnejších otázkach svojho hospodárskeho riadenia. Federálna vláda neviazaná hospodárskou suverenitou národných republík nemusí byt teda garantom optimálnej hospodárskej
reformy pre obe republiky. Len pri suverenite možno právom očakávať, že sa nebude preferovať jedna národná ekonomika voči druhej. Podmienkou však je nazadateľné právo národa určovať si svoje hospodárske zriadenie. Nie domáhanie sa národnej hospodárskej suverenity, ale práve jej ignorovanie v doterajšej reformnej politike v skutočnosti najviac oddiaľuje a ohrozuje skutočnú reformu. Paradoxom u nás je, že máme národný majetok, ale nemáme národné vlastníctvo, teda národný majetok nevlastní národ, ale štát. Logický záver dovoľuje vyvlastnenie občanov a národa štátom. Rozhodujúce slovo by tu mala mat ústava. Federálna vláda akoby chcela zúžiť priestor, v ktorom by sa národné ústavy mohli pohybovať. Zatiaľ sa jej to v plnej miere darí - pozri kompetenčný zákon.
V tomto slova zmysle to vidím i v medzinárodnoprávnej subjektivite Slovenska vo vonkajších ekonomických vzťahoch, ktorých garantom by sa malo štát okrem iných Ministerstvo medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky. Medzinárodná právna subjektivita národných republík by nebola naplnená, ak by nemali oprávnenie uzatváral medzinárodné zmluvy. Na základe takto uzatvorených medzinárodných zmlúv by príslušná národná republika mohla používáť práva vyplývajúce zo zmlúv a takisto plniť záväzky. Takto uzatvorená zmluva by v súlade s medzinárodným právom platila len na území príslušnej národnej republiky a táto by tiež niesla medzinárodno-právnu zodpovednosť v prípade jej neplnenia.
Pochopiteľne, v ústave by sa typy zmlúv, ktoré by mohli národné republiky uzatvárať, dali vymedziť, napríklad zmluvy hospodárskej povahy, finančnej povahy atď. Nemali by sa opomenúť zmluvy obchodné. Práve pri federatívnom usporiadaní štátu finačné vzťahy nadobúdajú na význame a štátne orgány v každej časti federácie môžu aktívne konať len vtedy, ak majú právomoc nakladať so zodpovedajúcimi finančnými prostriedkami, vrátane devízových.
Záverom možno konštatovať, že federatívne princípy sa v existujúcich federáciách upevnili, medzinárodno-právnou subjektivitou sú vybavené časti federácii, ktoré sú na rôznom stupni vývoja a vyspelosti. Myslím tým švajčiarske kantóny, sovietske republiky. Ak má teda slovenská politická reprezentácia dosiahnuť pre slovenský národ skutočnú hospodársku suverenitu, Ústava Slovenskej republiky musí zakotviť suverénne právo slovenského národa určovať si hospodárske zriadenie a svoju hospodársku politiku, nehovoriac o politickej a národnej vôli suverénneho slovenského národa.
Z hľadiska medzinárodného práva česká a Slovenská Federatívna Republika nie je federáciou - hovorím z hľadiska medzinárodného práva - pretože podľa základného zákona štátu - ústavy - časti federácie, teda národné republiky, nemajú medzinárodno-právnu subjektivitu. To znamená, že pre medzinárodné právo sme štátom unitárnym. Ovšem z hľadiska vnútroštátneho, presnejšie povedané štátneho práva, federáciou sme. Niet dôvodov pochybovať o tom, že medzinárodno-právnu subjektivitu popri úplnej subjektivite federácie mohli mat aj česká republika a Slovenská republika. Popri rovnoprávnosti vo vnútri štátu by vybavenie národných republík medzinárodnou subjektivitou upevnilo federáciu. Toto je však potrebné fixovať v ústave česko-slovenskej federácie, ako aj v ústavách národných republík.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Kaňovi. Slovo má poslanec Csáky. Pripraví sa poslanec Dobos.
Medzitým chcem navrhnúť, aby sme dnes pokračovali do siedmej hodiny. Vzhľadom na to, že do rozpravy o spoločensko-politických otázkach je prihlásených ešte 14 poslancov, v tomto bode programu budeme pokračovat zajtra.
Poslanec P. Csáky:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážení páni ministri,
členovia Klubu poslancov Maďarského Kresťansko-demokratického hnutia a Együttélés s hlbokým zadosťučinenim vzali na vedomie a podporili v decembri 1990 vyhlásenie Slovenskej národnej rady k deportácii židovských občanov zo Slovenska v rokoch 1942 až 1944. Klub poslancov Maďarského Kresťansko-demokratického hnutia a Együttélés podporoval taktiež vyhlásenie Slovenskej národnej rady o odsune občanov nemeckej národnosti zo Slovenska po druhej svetovej vojne. Hlboko súhlasíme aj s vetami - citujem: "My, predstavitelia slobodného demokratického Slovenska chceme vstúpiť do spoločenstva národov s čistými účtami. Odsudzujeme princíp kolektívnej viny, nech sa zdôvodňoval akýmikoľvek argumentami. Pokúsme sa zabudnúť na spory a krivdy. Spoločne pracujeme na zveľaďovaní našej domoviny. "
Myslím, že sú to slová skutočne veľkorysé a dokazujú duchovnú veľkosť tých, ktorí s takýmto prehlásením súhlasia. Som však hlboko presvedčený, vážené kolegyne a vážení kolegovia, že svedomie, či už osobné alebo kolektívne
nemôže byt selektívne. Mám na mysli skutočnosť, že predmetné právne normy a zákony vtedajšieho Československa, ako aj vtedajšej Slovenskej národnej rady aplikovali princíp kolektívnej viny v tých istých zákonoch, v tom istom znení, nielen na občanov nemeckej, ale aj maďarskej národnosti. V tejto súvislosti nechcem apelovať len na Slovenskú národnú radu, ale aj na Federálne zhromaždenie a na Pražský hrad.
Vážená Slovenská národná rada,
vítame akt odsúhlasenia vyhlásenia Slovenskej národnej rady vo veci odsúdenia princípu kolektívnej viny ohľadom občanov nemeckej národnosti a súčasne dúfame, že v blízkej budúcnosti bude nasledovať ďalší, ktorý obdobným spôsobom - citujem "podáva priateľskú ruku" - koniec citátu - terajším, ale aj násilne odsunutým bývalým občanom Slovenska maďarskej národnosti. Som presvedčený, že všetci prítomní v tejto sále, a vzhľadom na terajšiu situáciu dúfam, že aj momentálne neprítomní členovia Slovenskej národnej rady a vlády Slovenskej republiky, súhlasia s myšlienkou, že po 45-tich rokoch je najvyšší čas, aby sa zotrel biľag kolektívnej viny z každého občana Slovenskej republiky.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Csákymu. Slovo má poslanec Dobos. Pripraví sa pán poslanec Brňák.
- 473 - Poslanec L. Dobos:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
hľadám niečo, chcem vám povedať niečo o tom, ako sa časť zákona stal neúčinným. Zrejme sa pamätáme na prerokovanie rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1991. Diskusia finišovala 20. decembra minulého roku. Výbor pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva po prerokovaní návrhu rozpočtu v snahe vylepšiť pozíciu kultúry dal návrh vytvoriť v kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky špeciálny fond na účelovú dotáciu tlače, umeleckej tvorby určenej pre detskú tvorbu, pôvodnú tvorbu slovenskú, tvorbu národnostných menšín a menšinové umelecké žánre. Tento návrh sa pojal do spoločnej správy o rozpočte ako bod 18. Okolo návrhu bola veľká diskusia. Otázkou bolo, odkiaľ vziať peniaze. Začali sme skracovať rozpočty jednotlivých ústredných orgánov. Medzitým KDH z rozpočtu cirkvi ponúklo 25 miliónov pre podporu detskej literatúry, detskej a mládežníckej tlače. Pritom ďalej otvorenou ostala druhá časť návrhu - pôvodná tvorba slovenská, tvorba národnostných menšín, menšinové umelecké žánre. Poslanci dali návrhy aj na sumy pre tento účel. Poslanec Ivan Hudec navrhol 45 miliónov, poslanec Peter Tatár navrhol 29 miliónov, poslanec Ľupták 20 miliónov.
Hlasovalo sa najprv o texte návrhu. Text bol schválený veľkou väčšinou. Mysleli sme si, že hlasovaním sa vytvoril dojímavý konsenz. Ovšem suma pre účely návrhu bola zamietnutá. Návrh poslanca Ivana Hudeca na 45 miliónov národná rada neodhlasovala. Ostatné návrhy boli stiahnuté. Ostala teda odhlasovaná časť zákona v tomto znení: "Vytvoriť v kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky špeciálny fond na účelovú dotáciu tlače a umeleckej tvorby
určenej pre pôvodnú tvorbu, tvorbu národnostných menšín, menšinové umelecké žánre. " Ovšem bez peňazí s tým, že to minister kultúry vo vlastnej kompetencii vyrieši. Čakali sme na vyhlásenie zákona. Na naše veľké prekvapenie však citovaná časť zákona nebola vyhlásená, to znamená, že pozmeňujúci návrh Výboru Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva nebol zapracovaný do zákona. Na naše otázky sa vypracovala písomná informácia, vysvetľujúca okolnosti nezaradenia tejto časti zákona. Pre mňa je celý prípad záhadou. Písomná informácia pre mňa v tejto forme nestačí, nemôže nahradiť odsúhlasovanú kapitolu zákona.
Pýtam sa, ako je možné, že pre kultúru tak dôležitá odhlasovaná časť zákona jednoducho zmizla v mlyne právnického aparátu. Prosím o vysvetlenie a o úpravu, lebo neviem, čo si o tom mys liet, že odhlasovaný, platný zákon neexistuje.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem poslancovi Dobosovi, Zrejme to bude úloha pre legislatívny odbor Kancelárie Slovenskej národnej rady a myslím si, že aj pre overovateľov zákona. Faktickú pripomienku má pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Chcel by som povedať len dve vety na vystúpenie poslanca Csákyho. To, čo sa stalo po skončení druhej svetovej vojny, nebola iniciácia, ale reakcia. Takže aj budúce možné vyrovnanie v tejto záležitosti žiada najskôr reakciu
iniciátora, nielen odsúdenie reakcie, ale ospravedlnenie najskôr toho subjektu, ktorý túto vec inicioval. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ak dovolíte, mám tiež faktickú pripomienku na faktickú pripomienku pána poslanca Hrnku.
Delegácia Slovenskej národnej rady, ktorá minulý týždeň navštívila Maďarskú republiku a rokovala aj v maďarskom parlamente, rokovala aj o tejto otázke. Obidve strany sa dohodli na vytvorení spoločnej komisie obidvoch parlamentov, ktorá bude skúmať otázku postavenia resp. otázky krívd, ktoré boli počas druhej svetovej vojny a po druhej svetovej vojne vykonané alebo realizované, či už na príslušníkoch slovenskej menšiny v Maďarsku alebo maďarskej menšiny v Československu. Výsledkom práce tejto komisie by mala byt štúdia resp. spoločné vyhlásenie oboch parlamentov s úmyslom, že obidva parlamenty by zaujali k tomuto stanovisko.
Ďakujem. /Potlesk. /
Dávam slovo pánovi poslancovi Brňákovi. Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda Slovenskej republiky,
vážená Slovenská národná rada,
svoje vystúpenie, ktoré sa dotýka bezprostrednej, a tým zároveň na dlhú dobu určujúcej budúcnosti Slovenska, začnem citátom britského sociológa, politológa a ekonóma
Ralpha Darrendorfa, ktorý bol uverejnený v denníku Národná obroda v mesiaci júl 1990. Citujem: "Východná a stredná Európa a komunistická Európa v protiklade k slovám Václava Havla objavili krásu národa, identity národa, pretože národný štát sa javí garantom nezávislosti na hegemonistickej dominácii veľkej sily. A som presvedčený, že stredná Európa nie je zatiaľ pripravená deliť sa o moc nad svojou krajinou. Pre krajiny strednej Európy je momentálna nezávislost dôležitejšia ako spoluúčasť. " - Koniec citátu.
Tieto slová si zobrali za svoje možno bez toho, aby o nich vedeli, národné a národnostné spoločenstvá rozpadajúceho sa Sovietskeho zväzu a niektoré na zložený štát doplácajúce republiky Juhoslávie. Citovaná myšlienka je však cudzia pre viacerých súčasných politikov, ktorí reálne ovplyvňujú život na Slovensku. Domnievam sa, že títo viac presadzujú záujem stranícky a mocenský, ako aj tzv. záujem európsky alebo svetový, menej už záujem slovenského národa, od ktorého najmä dostali mandát vo voľbách. Týmto mandátom uvedené politické sily si v súčasnosti osobujú právo na objektívny úsudok a pravdu, hoci obidve kategórie sú relatívne.
Na dokumentáciu toho, čo som uviedol, je klasickým príkladom napríklad televízna beseda s názvom "S odkrytými kartami" dňa 12. 2. 1991 na programe Fl, na ktorej sa zúčastnili vedúci predstavitelia koaličného zoskupenia a ktorá sa dotýkala tiež otázok štátoprávnych, či budúcich ústav alebo možnosti vyhlásenia zvrchovanosti Slovenskou národnou radou. Miešanie a stotožňovanie pojmov vyhlásenie zvrchovanosti s vyhlásením samostatného štátu alebo deklarativnostou - teda rozumej podľa besedujúceho - nezaväznostou takejto deklarácie a jej protiústavnosťou s doteraz platnou ústavou a zároveň s tvrdením, že v novej ústave Slovenskej republiky bude vyjadrená aj zvrchovanosť Slovenskej republiky, čo už protiústavné zrejme nebude, resp. neviem. Toto sú veci, ktoré sú definované už v Trumanovom recesnom zákone života. Citujem: "Keď ich nevieš presvedčit, tak ich aspoň popleť. " - Koniec citátu. /Potlesk. /
Myslím si, že zvrchovanosť je návrat a predpoklad, podotýkam predpoklad, na riešenie podstaty veci. Ak nie som zvrchovaný, neriešim podstatu veci, ale stále sa pohybujem v začarovanom kruhu existujúcich a zabehaných danosti. V tomto smere nemal zvrchovanosť slovenský národ napríklad pri vzniku československej republiky v roku 1918, nemal ju ani po komunistickom puči po druhej svetovej vojne. Zvrchovanosť záujmu národa nemôže určiť nikto iný, len národ sám. Nikto si nemôže z akýchkoľvek pohnútok, či už minulých, prítomných alebo budúcich osobovať právo v podstatných veciach týkajúcich sa národa ako celku rozhodovať sám alebo v úzkom kolektíve. Preto ak chceme v súčasnosti kvalitatívne novým spôsobom vyjadriť štáto-právne postavenie slovenského národa a zároveň konštatujeme, že doterajší model unitárnej federatívnej formy štátoprávneho usporiadania Čechov a Slovákov je nevyhovujúci, nemôžeme tak urobiť bez toho, aby najvyšším zákonodarným zborom Slovenskej republiky nebola vyhlásená deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky, jej štátnych orgánov a zákonov. /Potlesk/. Vyhlásenie zvrchovanosti slovenským parlamentom teda nerieši ďalšie štáto-právne usporiadanie Slovenskej republiky a českej republiky alebo s inými národmi či štátmi, ale vráti na toto územie len slobodu voľby a právo rozhodnutia, ktoré sú koniec-koncov zakotvené v prospech národov aj v medzinárodno-právnych deklaráciách a paktoch. Až po vyhlásení zvrchovanosti možno slobodne a vážne vypracovať novú ústavu Slovenskej republiky, a to bez vplyvu a zasahovania federálnych orgánov, ktoré nie sú pôvodným subjektom tejto federácie.
Ďakujem. /Potlesk. /
- 478 - Podpredseda SNR L. Nagy:
Faktickú poznámku má pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:
Plne sa stotožňujem s vystúpením pána poslanca Brňáka a pripomínam tejto snemovni, že okrem Lužických Srbov už všetky národy strednej a východnej Európy vyhlásili svoju vlastnú zvrchovanosť.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ako posledný dnes vystúpi pán poslanec Lacko. Poslanec E. Lacko:
Vážené predsedníctvo,
vážená slovenská vláda,
vážený zbytok kolegýň a kolegov,
chcel by som povedať niekoľko slov o veľmi diskutovanom probléme našich miest, sídlisk, činžiakov. Ide predovšetkým o zvyšovanie nájomného, ale najmä o náklady na kúrenie. Pracovnici Západoslovenských energetických závodov nám poslali krátku štúdiu, ktorá hovorí, že tento strašiak zvyšovania cien je skutočne strašiakom, ktorý by si zaslúžil aj nejaký program v televízii.
Dovoľte mi, aby som vás stručne s niektorými údajmi z tejto štúdie oboznámil. Liberalizácia cien v roku 1991 sa prejaví aj v cenách energii, ktoré sa podobne, ako u
iných výrobkov, po mnohé roky tvorili umelo, bez ohľadu na skutočné výrobné náklady. Po zreálnení cien tepelnej energie s ohľadom na všeobecný rast cien palív a vzhľadom na skutočnosť, že značný podiel palív musíme zabezpečovať dovozom a uhradzovať platby za palivá v konvertibilnej mene, cena tepla sa pohybuje v rozmedzí od 130 do 220 korún za KJ, zatiaľ čo oficiálne stanovená cena je 21 korún za GJ. Ceny tepla pre rôzne druhy palív sú nasledovné: pri energetickom tuzemskom uhli je to 130 korún za GJ, u zemného plynu je to 180 korún za GJ, u vykurovacích olejov to dosahuje 200-220 korún a u jadrových elektrární je to 80 korún.
Zvyšovanie ceny tepla môže byt pri dodávkach tepla zo zdrojov spaľujúcich tekuté palivo až desaťnásobné. Ak doteraz vykurovanie, teplo a úžitková voda predstavuje v platbách pre trojizbový byt priemerne ročne l 400 korún, pri zvýšení cien, o ktorých som hovoril, by to mohlo byt až 13 200 korún. Z tohto dôvodu treba hľadať riešenie, ktoré dopad ceny na obyvateľstvo zmierni. Dovolím si niektoré takéto návrhy predložiť. Na základe analýzy situácie možno navrhnúť niektoré opatrenia krátkodobého charakteru, teda možno ich zrealizovať ihneď, alebo dlhodobého.
1. Je možné znížiť výrobcom tepla daň alebo odvod zo zisku na prípustnú mieru zisku vo vzťahu k hodnote výrobných fondov. Takto by bolo možné znížiť z tých 13 200 korún asi l 200 korún ročne.
2. Ďalej by bolo potrebné zaviesť účinné a spoľahlivé meranie a reguláciu tepla u spotrebiteľa. Žiaľ, na to nemáme dosť technických prostriedkov, ale myslím si, že by sa s tým mala vláda, a najmä naše podniky, veľmi rýchlo zapodievať. Reguláciou a úsporami v bytoch by bolo možné dosiahnuť úspory predstavujúce ročne minimálne l 300 korún na jeden byt. Ak si spomínate, hovoril som, že ako podklad sme si zobrali trojizbový byt.
3. Znížiť energetické straty budov na mieru obvyklú vo vyspelých krajinách nášho klimatického pásma. V tomto smere by úspory dosahovali minimálne 2 600 korún ročne na jeden byt.
4. Ako štvrté opatrenie sa navrhuje zaviesť výpočtovú techniku na optimálne riadenie zdrojov a sústav centrálneho zásobovania teplom, kde by predpokladaná úspora mohla dosiahnúť čiastku najmenej l 300 korún na jeden byt.
Väčšina z opatrení si vyžaduje dlhodobejšie investičné zámery a nákladné riešenia, na ktorých by sa mal podieľať aj štát. účasť štátu by sa mala prejaviť vo vhodnej forme daňovej politiky, ktorá by mala realizátorov týchto opatrení, o ktorých som hovoril, výrazne zvýhodňovať, údaje, o ktorých som hovoril, sa opierajú o rozbor nákladov v troch mestách: Bratislava, Trnava a Komárno. V Bratislave vychádzajú náklady pri celkovej spotrebe 2 694 000 GJ 208 korún na GJ. Keďže cena je 21 korún, štát by musel doplácať 187 korún. V Trnave to vychádza 165 korún na GJ, teda doplácanie štátu by predstavovalo 144 korún na GJ, v Komárne dosahujú tieto náklady 170 korún, nečítam haliere, a po odpočítaní tejto položky by išlo o dotácie zo strany štátu 153 korún. Keď zoberieme celkové náklady v týchto troch mestách, je to schodok v rozpočtoch týchto miest predstavujúci 686 miliónov korún.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
vzhľadom na to, že dnes Predsedníctvo Slovenskej
národnej rady zasadalo k otázke Vysokých Tatier a k tej zmluve dvakrát, pred prerušením nášho rokovania chceli by sme vám prečítať uznesenie zo zasadnutia, aby ste neodišli s tým, že nie ste informovaní. K tomuto bodu zajtra otvoríme diskusiu, je zaradený na program ako samostatný bod.
Uznesenie prečíta pán poslanec Tatár. Polanec P. Tatár:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
najprv vás spätne oboznámim s uznesením vlády Slovenskej republiky zo 14. decembra 1990. Je to uznesenie číslo 603 k návrhu na uzatvorenie Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou amerického štátu New Hampshire o spolupráci v obchode, ekonomike, poradenskej činnosti, vede, školstve a kultúre.
V l á d a
A. s ú h l a s í
s návrhom na uzatvorenie Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou amerického štátu New Hampshire o spolupráci v obchode, ekonomike, poradenskej činnosti, vede, školstve a kultúre, v zmysle pripomienok prednesených na rokovaní vlády s tým, že
a/ skupina odborníkov a podnikateľov firmy Tatra Mountains Corporation z amerického štátu New Hampshire vypracuje odbornú štúdiu o ochrane prírodného prostredia a rozvoji turistického ruchu v oblasti Vysokých a Nízkych Tatier; odborná štúdia musí byť vypracovaná v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike; orgány štátnej správy v Slovenskej republike poskytnú dostupné informácie potrebné pre vypracovanie štúdie,
b/ odborná štúdia bude podliehať po starostlivom a objektívnom posúdení a prípadnom zverejnení a verejnej diskusii schváleniu vládou,
c/ náklady na vypracovanie odbornej štúdie bude znášať firma Tatra Mountains Corporation, pričom povinnosť nahradiť tieto náklady nevznikne žiadnej zo zúčastnených strán Slovenskej republiky, ani v prípade, že vláda vypracovanú štúdiu neschváli;
B. berie na vedomie, že
1. vypracovanie štúdie uvedenej v časti A bod 2 písm. a/ tohto uznesenia nebráni ďalším stranám predložiť na schválenie konkurenčné štúdie s obdobným zameraním,
2. v prípade schválenia štúdie vypracovanej americkou firmou sa ďalší plán realizačnej činnosti spracuje prostredníctvom Slovensko-americkej firmy, ktorá môže na tento účel vzniknúť s tým, že účasť subjektov z americkej strany bude predmetom osobitnej dohody, pričom americká strana môže mat zodpovednosť za management,
3. Slovensko-americkej spoločnosti uvedenej v predchádzajúcom bode sa umožní vstup do procesu privatizácie v súlade so zákonmi o privatizácii, hospodárskej súťaži a ochrane životného prostredia;
C. poveruje
predsedu vlády podpísať dohodu uvedenú v časti A bod l tohto uznesenia;
- 483 - D. ukladá
podpredsedovi vlády Jozefovi Kučerákovi, ministrovi predsedovi Slovenskej komisie pre životné prostredie, ministrovi obchodu a cestovného ruchu, ministrovi pre správu a privatizáciu národného majetku a ministrovi hospodárstva zabezpečiť plnenie úloh vyplývajúcich z tohto uznesenia.
Toľko k zneseniu zo 14. decembra 1990. Na dnešnom mimoriadnom zasadaní Predsedníctva Slovenskej národnej rady sme mali predložené prehlásenie zástupcu firmy Tatra Mountains Corporation. Precitám jeho doslovný preklad: "Ja, podpísaný Steven Lewis, viceprezident Tatra Mountain Corporation" - ďalej nasleduje adresa - "potvrdzujem týmto pravdivosť vyhlásenia prezidenta našej spoločnosti pána Geralda Vecchione zo dňa 16. januára 1991, že jedinou autoritou pre naše pôsobenie na Slovensku je uznesenie vlády Slovenskej republiky zo dňa 14. 12. 1990. Okrem tohoto uznesenia neexistovali a neexistujú žiadne právne, finančné a ani iné záväzky vlády Slovenskej republiky alebo jej členov voči firme Tatra Mountains Corporation. " S dnešným dátumom podpísal Steven Lewis.
Teraz prečítam informáciu Predsedníctva Slovenskej národnej rady k práci komisie Predsedníctva Slovenskej národnej rady na prešetrenie dohôd o pôsobení americkej firmy Tatra Mountains Corporation vo Vysokých Tatrách a Nízkych Tatrách.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady považuje za svoju úlohu prispievať k objasneniu skutočnosti, ktoré by mohli záporne vplývať na rozvoj Slovenska v ktorejkoľvek oblasti hospodárskej, politickej, či ekologickej. Cieľom objasňovania je zistiť skutočný stav veci a možné, hlavne negatívne dopady.
V posledných týždňoch sa v masmédiách objavili viaceré podozrenia týkajúce sa rokovaní zástupcov vlády Slovenskej republiky a zástupcov štátu New Hampshire /USA/ o spolupráci v oblasti Vysokých a Nízkych Tatier. Preto Predsedníctvo Slovenskej národnej rady dňa 28. januára 1991 zriadilo Komisiu Predsedníctva Slovenskej národnej rady na prešetrenie dohôd o pôsobení americkej firmy Tatra Mountains Corporation vo Vysokých a Nízkych Tatrách. Poverilo Mikuláša Hubu, predsedu Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody vedením komisie. Uložilo zistené výsledky komisie predložiť najbližšej schôdzi Slovenskej národnej rady.
Na mimoriadnom zasadaní dňa 30. januára 1991 Predsedníctvo Slovenskej národnej rady posudzovalo otázku, či predsedom komisie má byť poslanec Huba, pretože je jednou zo zúčastnených strán diskusie o týchto otázkach. Vzhľadom na to, že úlohou komisie bolo overenie skutočnosti a ich predloženie do Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ponechalo poslanca Hubu ako predsedu komisie.
Dňa 11. februára 1991 Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vzalo na vedomie priebežnú informáciu komisie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, na základe ktorej nedospelo ku konečným záverom. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady požiadalo predsedu vlády Slovenskej republiky predložiť Predsedníctvu Slovenskej národnej rady najneskôr do 15. februára 1991 originály dohôd a zmlúv uzavretých medzi Tatra Mountains Corporation a členmi vlády Slovenskej republiky v jazyku slovenskom a anglickom. Zámerom bolo objasniť právoplatnosť a právnu účinnosť prešetrovaných dohôd. Do ukončenia práce komisie Predsedníctvo Slovenskej národnej rady zaviazalo jej členov nezverejňovať priebežné zistenia.