Pripomínam slová maďarského ekonóma Jánosa Kornayho: "Inflácia nie je prírodná pohroma. Vyvolávajú ju vlády resp. za vládou stojace politické sily a iba ony ju dokážu zastavil. "

Aj v našom prípade by bolo možné poukázať na mnohé opatrenia vlády, treba povedal že vo väčšom meradle federálnej vlády, ktoré mali silný inflačný účinok. Zdá sa, že vláda Slovenskej republiky zmeškala včas pripravil a začal realizoval aktívnu priemyselnú, poľnohospodársku, inovačnú, ale aj regionálnu politiku - veď situácia v jednotlivých regiónoch je značne rozdielna - a neurobila dosť pre podporu rozvoja súkromného sektoru, pre vstup zahraničného kapitálu a podobne, účinky privatizácie a demonopolizácie bez adekvátnej politiky rastu, ku ktorej sa vláda tiež zaviazala, sa takto minú cieľa alebo začnú pôsobil veľmi neskoro.

Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení tiež zaviazala aktívnou politikou zamestnanosti včas riešil dopady štruktúrnych zmien na nezamestnanosť. Aké koncepčné rozhodnutie v tomto smere urobila? Nemôže tu vystačiť iba s usmerňovaním ponuky práce na trhu práce, ale treba programovo podporoval zvyšovanie dopytu po práci. Znova treba zdôraznil, že jedinou zárukou úspešného riešenia nezamestnanosti je rast hospodárstva.

K otázke sociálnej záchrannej siete. Je zarážajúce, že k jej vytváraniu vláda začala pristupoval až na základe odporúčania expertov Svetovej banky. Nemôžeme vládu Slovenskej republiky obviňoval zo zlého úmyslu, ale z pomalého a nedostatočného uskutočňovania niektorých opatrení. Tak napríklad úrady práce sa začali zriaďovať oneskorene a ich funkčnosť je ešte stále nízka, neriešia sa zatiaľ otázky kompenzácie dôsledkov cenovej liberalizácie na rodiny s deťmi a podobne, žiaľ, vývoj hospodárskych čísiel je nepriaznivý a hrozí, že po zdražení bývania v sociálnej záchrannej sieti uviazne čoraz viac ľudí - odhaduje sa to až na viac ako 60 % obyvateľstva. Sociálne slabými sa stávajú nielen niektoré handicapované skupiny obyvateľstva, ale už aj občania ekonomicky činní, ktorí sú postihovaní do takej miery, že ich reálna mzda klesá pod úroveň životného minima.

Dámy a páni,

na záver by som sa chcel vrátiť k vystúpeniu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Kučeráka na pôde Slovenskej národnej rady v decembri lanského roku, podľa ktorého biely alebo skôr ružový scenár nášho hospodárskeho vývoja môže ohroziť iba tlak odborov a ľavicových strán. Na rozdiel od neho sa nazdávam, že viac k tomu môže prispieť nečinnosť vlády, ak by zdieľala vieru v automatizmus pozitívnych zmien, alebo ak by uskutočňovala chybné alebo polovičaté rozhodnutia a kroky.

Svoje dnešné vystúpenie by som rád zakončil parafrázovanim múdrosti, o ktorej hovoril pán podpredseda vlády: "Aby človek dosiahol slobodu, nesmie mu jeho každodenná starosť o krajec chleba vziať silu o túto slobodu usilovať. "

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy;

Ďakujem. Faktickú pripomienku má minister financií pán Kováč.

- 453 - Minister financií SR M. Kováč:

Vážené predsedníctvo, vážené poslankyne, vážení poslanci,

iste nie je možné hneď vzápätí komplexne reagovať na všetky kritické pripomienky na adresu ekonomickej reformy i úlohy vlády Slovenskej republiky v jej realizácii. To urobíme písomne a dáme k dispozícii poslancovi. Teraz chcem poukázať na niektoré kritické poznámky, o ktorých sa domnievam, že si protirečia alebo nezohľadnili niektoré skutočnosti.

Ako viete, vláda Slovenskej republiky získala kompetencie, ktoré vstupujú do platnosti iba teraz, po 1. 1. 1991. Aby mohli vstúpiť do platnosti aj reálne, treba ešte vykonať celý rad legislatívnych opatrení. Okrem iného prijat aj náš ústavný zákon o sústave ústredných orgánov Slovenskej republiky, musia sa zmeniť zákony o sústave orgánov federálnej vlády a musí sa prijať celý rad opatrení, aby sa mohli jednotlivé ministerstvá ujať svojich funkcii v zmysle nového kompetenčného zákona. V uplynulom roku teda nebolo možné, aby vláda Slovenskej republiky mala úplne odchylný scenár reformy, než je ten, ktorý bol prijatý v súlade s vtedajšími kompetenciami federálnej vlády a federálnych orgánov. Čiže v tomto smere požiadavka na nejaký vlastný scenár ekonomickej reformy, myslím si, nie je opodstatnená a nebola prakticky ani realizovateľná. To znamená, že aj kritika na Slovenskú národnú radu, pripadne na vládu, že mohla iniciovať niektoré zákony, nie je celkom namieste, pretože by bolo dosť nereálne predpokladať, že by prešli federálnym parlamentom návrhy, ktoré presahujú kompetenciu.

Inou vecou je, či sme pri tvorbe týchto zákonov dostatočne využili náš potenciál. Osobne sa domnievam a poznám prácu jednotlivých rezortov v tejto oblasti, že náš potenciál, ktorý máme k dispozícii, je neporovnateľný s poteciálom, ktorý bol sústredený na federálnych orgánoch. To si nesmieme zakrývať. Sme vlastne v štádiu tvorby našich ústredných orgánov, s pracovníkmi, ktorých sme zdedili s tým, že títo pracovnici boli zvyknutí väčšinou na to, že prepisovali to, čo sa z federálnych orgánov dostávalo na republikové orgány. To znamená, že skutočne tvorivý potenciál bol sústredený v tejto republike prevažne na federálnych orgánoch, čakať od pracovníka, ktorý bol 20 rokov zvyknutý na to, že počká na predpis, vyhlášku, ktorá príde z Prahy, a potom ju preloží, aby začal pracovať úplne samostatne a nezávisle, je požiadavka oprávnená, ale tak rýchlo nerealizovateľná.

Ďalšia kritika tu zaznela na to, že náklady reformy sú už pre niektoré skupiny občanov neúnosné. Rozumel som tomu tak, že zvýšenie životných nákladov presahuje už hranice únosnosti. Osobne viem, že to, čo sa prijalo v trojpartitných dohodách a predtým určité zákonné opatrenia, ktoré určili hranice minimálnych dôchodkov, hranice minimálnych miezd, vlastne vychádzali z nášho ustálenia sociálnej únosnosti pre jednotlivé skupiny občanov. Vláde nie sú známe, a ani poslanec Weiss nevzniesol nejaké príklady, ktoré by ukazovali, že sa určité skupiny občanov ocitli na hranici biedy alebo v stave, o ktorom hovoríme, že predstavuje stav biedy. K tomu by boli potrebné určité analýzy a podklady. Zatiaľ takéto nemáme a opatrenia, ktoré v sociálnej oblasti sú, zaručujú, - môže dôjsť k omeškaniu jedného mesiaca - že by sa občan, ani nijaká skupina občanov nemala ocitnúť pod hranicou minima, ktoré bolo doposiaľ stanovené v trojpartitnej dohode vrátane indexácie, ktorá bola dohodnutá.

Bola tu tiež kritika na to, že zvyšovanie cien vo všeobecnosti je vyššie, ako to predpokladal scenár ekonomickej reformy. Pokiaľ viete, scenár ekonomickej reformy uvažoval v tomto roku v prieme s 30-40-percentným zvýšením cien. Informácie, ktoré máme k dispozícii, nepotvrdzujú, že by sa tento pohyb cien vymykal tomuto scenáru, a to práve vďaka jednému opatreniu, ktoré znamená, že na strane dopytu štát funguje ako pomerne silný regulátor, jednak reštriktívnou politikou a jednak v oblasti mzdovej politiky. Keby sme totiž túto oblasť využili tak, ako sa teraz domnieva pán Weiss, že by sme v tejto oblasti mali iniciovať rozvoj, tvorbu nových pracovných miest, dostali by sme sa do neriešiteľného problému. Potrebujeme cenovú liberalizáciu, aby sme vôbec zistili, teda samotné podniky, kto je schopný v nových trhových podmienkach ďalšej existencie. Vyprofilovať svoj budúci výrobný program v nadväznosti na odbytové možnosti sa nedá urobiť za mesiac, ani za dva, ani za pol roka. Až keď budeme mať úplne jasné, ktoré naše výroby pri trhových cenách sú perspektívne, majú zabezpečený odbyt na trhoch vonku, na vnútornom trhu doma, potom možno pristúpiť k aktívnej politike. K tomu, aby sme vypracovali a spustili do života súbor opatrení aktívnej politiky, ktorá umožni investovať všetkým, ktorí majú záujem a vedia, do čoho možno investovať, a aby banky, ktoré budú poskytovať zdroje pre tieto investovania, boli presvedčené, že tieto zdroje budú návratné. V tomto období je absolútne nereálne pustiť program, ktorý by týmto spôsobom mal vytvoriť predpoklady pre ďalší ekonomický rast. Podľa môjho odhadu toto budeme môcť u určitej skupiny podnikov dosiahnuť možno v druhom polroku, možno v prvom polroku budúceho roka, keď si už overia svoje možnosti nových programov na zahraničných trhoch.

Ďalšia kritika bola, že sme neurobili dosť pre príliv zahraničného kapitálu. Myslím, že takmer všetci ministri máme dosť skúseností s tým, ako zahraniční partneri pristupujú k možnému investovaniu nielen u nás, ale aj v iných podobných krajinách. Predovšetkým potrebujú politickú stabilitu a potrebujú určitú ekonomickú stabilitu. Ak nás výrobný podnik ešte nie je v túto chvíľu schopný povedať, či jeho budúci program bude predstavovať návratnú investíciu, tým menej sa môže v súčasných našich podmienkach orientoval zahraničný investor. Čiže to, že sme doposiaľ nezískali určitý rozsah kapitálu zo zahraničia, nesúvisí s legislatívnymi opatreniami, ale s tým, že dnes je u nás ťažko sa zorientovať, do čoho a s ktorým partnerom sa dá investovať tak, aby investícia bola efektívna a návratná.

Bola tu tiež kritika, že vláda Slovenskej republiky urobila málo pre to, aby sa súkromné podniky mohli rýchlejšie rozvíjať. V určitom rozsahu možno túto kritiku akceptovať, skutočne ju aj akceptujem, ale hovorím, že v určitom rozsahu. A to z toho dôvodu, že dnes pre súkromný sektor piati to, čo platí pre veľký štátny či družstevný sektor. V priebehu hľadania výrobných programov sa nám ako súkromný sektor väčšinou objavujú obchodníci, priekupníci, ale menej taký súkromný sektor, ktorý by bol schopný vytvárať nové pracovné príležitosti. Pre tie isté príčiny o ktorých som hovoril. Napriek tomu sa domnievam, že je potrebné - a napríklad už dnes som dal pokyn, aby sme vypracovali program, ako budeme poskytoval daňové úľavy, ktorým skupinám súkromných podnikateľov. Tieto daňové úľavy môžeme poskytnúť maximálne na dva roky, ale musíme zvážil, či ich budeme poskytoval všetkým skupinám súkromných podnikateľov v rovnakej miere. To je jedna z možnosti, ktorú vláda Slovenskej republiky má i pri existujúcich kompetenciách.

Dopyt po práci je skutočne spojený s tým, aby sme našli vhodné nové výrobné programy. Preto sa, žiaľ, musíme

v tomto roku zmieriť s tým, že nám bude narastať nezamestnanosť. Len v tej miere, ako sa vykryštalizuje náš budúci program a stabilizuje naša cenová úroveň, bude možné uvažovať o investičných zámeroch, a teda o vytváraní nových pracovných príležitosti.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi ministrovi Kováčovi. Faktickú pripomienku má poslanec Tatár.

Poslanec P. Tatár:

Vážené dámy, vážení páni,

chcem reagovať veľmi krátko k jednému bodu vystúpenia pána poslanca Weissa, a to je sociálna sieť. Je pravda, že sociálna sieť, a to, čo ňou nazývame, nepredbieha našu situáciu, ale je v procese, aby ju dobehla. Ale fakt, že by bola iniciovaná Svetovou bankou, musíme považovať jednoducho za omyl.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Pán poslanec Weiss má faktickú pripomienku. Poslanec P. Weiss:

Chcel by som pánovi ministrovi poďakovať za veľmi vecný pristúp k môjmu vystúpeniu. Ako pán minister prisľúbil, dá to v písomnej podobe. Potom by som si dovolil na budúcom zasadnutí v tejto diskusii pokračovať.

Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:

Slovo má pán podpredseda Klepáč. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Vážený pán predsedajúci,

vážených šesť členov slovenskej vlády,

vážený zbytok Slovenskej národnej rady,

prepáčte moju hlasovú indispozíciu pre ochorenie.

Ako je všeobecne známe, zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do obecných samospráv uplatnil pri voľbe poslancov väčšinový princíp. Tým sa vytvoril taký stav, ktorý umožnil aj malej väčšine voličov prehlasoval ostatných, ktorí, aj keď mali možnosť navrhnúť svojich vlastných kandidátov, nemohli počtom svojich hlasov vlastným kandidátom zabezpečil potrebné umiestnenie v poradí zvolených poslancov. Skupina poslancov Kresťanskodemokratického hnutia predložila ešte pred komunálnymi voľbami návrh na novelizáciu zákona o voľbách, s cieľom presadiť potrebnú modifikáciu väčšinového princípu, no plénum Slovenskej národnej rady návrh zamietlo.

Napriek tomu, že od volieb do obecných samospráv uplynul iba krátky čas a orgány obecnej samosprávy svoju pôsobnosť iba začínajú rozvíjal, už sa v národnostne zmiešaných obciach a mestách ukazujú nepriaznivé a pre rozvijajúcu sa demokraciu nebezpečné následky nedokonalej zákonnej úpravy o voľbách. Menšiny v národnostne zmiešaných obciach sa dostávajú do postavenia menejprávnych občanov, pretože väčšinovým spôsobom zvolené a utvorené orgány obecnej samosprávy neprihliadajú na ich práva a oprávnené občianske záujmy. Výrazne o tom svedčia sťažnosti najmä slovenského obyvateľstva z národnostne zmiešaných obci. Na mňa konkrétne sa obrátili občania z okresov Galanta, Nové Zámky a Rimavská Sobota. Ukazuje sa, že ak sa nenájde také riešenie, ktoré v rámci platného právneho poriadku umožni v tomto vývine nápravu, nastane v obciach so zmiešanou národnosťnou komunitou útlak slovenskej menšiny, a to priamo v jej vlastí. Dôsledky takéhoto vývinu sa nedajú dosť dobre predvídať, no evidentné je, že slovenské etnikum bude v takých obciach intenzívne zanikať.

Voľbami vytvorené zloženie orgánov obecných samospráv a z nich vyplývajúce postavenie je, pochopiteľne, zákonné a nie je možné ho modifikovať. Preto je evidentné, že na nápravu výsledkov volieb nie je žiaden priestor. Orgány samosprávy sú právoplatne zvolené a v konštituovanom zložení aj pôsobia. Z toho vyplýva, že priestor na nápravu treba hľadať v procesných súvislostiach pôsobenia samosprávy a jej orgánov reglementovaných vyššie citovaným zákonom. Oprávnené je totiž vychádzať z toho predpokladu, že demokratická obecná samospráva musí prihliadať na práva a záujmy čo aj menšej časti obyvateľov obce. To zaväzuje vládu ako vykonávateľa zákonov, aby primerane svojej funkcií a zodpovedajúco vývinu zasiahla do stavu veci takou nápravou, ktorá uvedie do súladu reálie obecnej samosprávy zo zákonom, najmä s § 3 a 4 citovaného zákona.

Vychádzajúc z toho, že žiadúca náprava sa musí orientovať na procesné stránky postavenia a pôsobenia orgánov samosprávy, treba na ňu uplatniť, podľa môjho názoru, ako nástroj nariadenie vlády nadväzujúce na príslušné ustanovenia citovaného zákona. Preto predkladám vláde Slovenskej republiky návrh zásad na vypracovanie vládneho nariadenia nadväzujúceho na zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. Podľa neho nech obecné zastupiteľstvo v zmysle § 10 ods. 2 citovaného zákona v tých národnostne zmiešaných obciach, v ktorých počet príslušníkov menšiny dosahuje najmenej 20 % všetkého obyvateľstva, vytvorí tzv. menšinovú občiansku radu. členom občianskej rady sa môže stať občan, príslušník menšiny v obci, ktorý má aktívne volebné právo a zodpovedá príslušným osobnostným kritériám. Počet členov menšinovej občianskej rady by bolo možné určiť po dohode s obecným zastupiteľstvom tak, aby bol reprezentatívny a mohol splniť nároky na funkciu rady. Vznik rady možno riešiť niekoľkými spôsobmi. Môže sa uskutočniť neformálnym spôsobom na schôdzach občanov predstavujúcich menšinu v danej obci, môže sa vytvoriť usporiadaním miestnych volieb, môže vzniknúť osobnou iniciatívou občanov, ktorí sa chcú venovať verejným veciam, alebo aj menovaním z radov tých občanov menšinovej komunity, ktorí boli vo voľbách do obecnej samosprávy zapísaní ako kandidáti na kandidátnych listinách.

Postavenie menšinovej občianskej rady vymedzí nariadenie vlády v súlade s ods. 2 § 10 citovaného zákona, ako postavenie ďalšieho orgánu obecného zastupiteľstva. Z toho vyplýva, že popri vlastnom programe pôsobnosti bude viazaná vo svojej práci aj tými úlohami, ktorými ju poverí obecné zastupiteľstvo. V nariadení vlády treba menovite uviesť, ktoré podnety resp. podklady predkladané menšinovou radou musí obecné zastupiteľstvo zaradiť do programu svojho rokovania, a to aj vtedy, keď na ne samo nedalo podnet alebo o ne nemá záujem. Evidentné je, že to budú tie podnety, ktoré budú zabraňovať politickej, národnostnej, hospodárskej diskriminácii v prípade neuznávania

iných, oprávnených záujmov. Menšinová občianska rada by mala mať právo zvolať kedykoľvek zhromaždenie občanov a prerokovať na tomto zhromaždení aktuálne otázky života v obci vo vzťahu k občianskym právam a slobodám. Obecnému zastupiteľstvu treba v nariadení uložiť povinnosť vypočuť stanovisko menšinovej občianskej rady pred každým takým rozhodnutím, ktoré sa v určitom zmysle dotýka práv a záujmov menšinovej komunity a mohlo by ich ohroziť.

Predkladaný návrh zásad pre nariadenie vlády je otvoreným návrhom, ktorý je možné modifikovať alebo dopracovať. Aj keď som zaregistroval sťažnosti predovšetkým od občanov slovenskej národnosti, náprava v tejto oblasti sa bude dotýkať všetkých národností. Verím, že prijatie navrhovaných opatrení alebo im podobných zásad prispeje k obnoveniu dôvery a k upevneniu vzájomného spolužitia občanov rôznych národnosti v jazykovo zmiešaných oblastiach Slovenskej republiky.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy:

Pán poslanec Agárdy má faktickú pripomienku. Poslanec G. Agárdy:

Som rád, že to, čo odznelo, počujem práve z úst pána podpredsedu, nakoľko to bol náš návrh pri zosnovaní volebného zákona. Môžem zasa povedať, že naše skúsenosti ukazujú, že v tých obciach, kde obecné zastupiteľstvo je väčšinou inej národnosti než slovenskej, práve miestna štátna správa chce obmedzovať jeho právomoci.

Ďakujem.

- 462 - Podpredseda SNR L. Nagy:

Faktickú poznámku má pán poslanec Brestenský. Poslanec R. Brestenský:

Mám poznámku k vystúpeniu pána ministra Kováča. Vychádzajúc z vágnej spôsobilosti a odbornosti pracovníkov jednotlivých ústredných orgánov dovolím si položiť rečnícku otázku: Do akého času sa predpokladá výmena týchto "prekladateľov" za odborníkov?

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Prokeš. Pripraví sa pán poslanec Kaňa.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci, vážená slovenská vláda, vážený slovenský parlament,

trhové hospodárstvo nie je lineárnym systémom. V skutočnosti je to nelineárny dynamický systém s mnohými stupňami voľnosti. Vlastnosti takýchto systémov študovali mnohí autori a charakteristiky ich správania sa sú známe, žiaľ, zdá sa, že našim vedúcim ekonómom nie. Inak by vedeli, že nás čaká pád do priepasti. Do priepasti podobnej tej, ktorá zachvátila svet v roku 1929. Svet sa poučil, my nie. Aby som ilustroval to, o čom hovorím, dovolím si vám ukázať takýto veľmi zjednodušený model len s jedným stupňom voľnosti v prvej, druhej a tretej aproximácii. To je lineárny model, model s kvadratickou a model s kubickou nelinearitou.

Tento čierny, dámy a páni, je model, ktorý predpokladajú naši ekonómovia. Nech sme kdekoľvek s cenami - tu sú ceny, tu je výroba - samozrejme, zovšeobecnená - stačí uvoľniť mechanizmy a prídeme do optima. Avšak už prvá aproximácia, keď použijeme kvadratickú nelinearitu, ukazuje - táto zelená, že to nie je také jednoduché. Ak sa nachádzame tu - padáme do priepasti. Ďalšia aproximácia, ktorá používa už kubickú nelinearitu, ukazuje, že v skutočnosti - to je táto červená - padáme do priepasti na obidvoch stranách okolo nie veľmi širokej oblasti autoregulácie trhového mechanizmu. Ďalšie aproximácie ukazujú, že tu sú nejaké hrby, kde máme šancu sa ako-tak zachytiť. Otázka je, keď ideme do ekonomickej reformy, v prvom rade urobiť analýzu, kde sa nachádzame. Ak sme sa náhodou pôvodne nachádzali aj v tejto oblasti, vďaka tomu, že liberalizácia cien predbehla privatizáciu a vytváranie konkurenčného prostredia, sme preleteli na túto stranu. Táto oblasť je totiž charakterizovaná dosť jednoznačne tým, že rastú ceny, klesá výroba a rastie nezamestnanosť. Myslím, že každý, kto dnes vyjde na ulicu, sa môže presvedčiť, že sme v tejto oblasti.

Ďalším omylom, ktorého sa naši ekonómovia dopúštajú, je domnievať sa, že z neefektívneho podniku sa stane efektívny, ak mu dovolíme zvýšiť ceny. To sa netýka len samotnej výroby, ale i obchodu. Je to tak, ako by sme chceli prinútiť tučného schudnúť tým, že mu umožnime ešte viacej jest.

Ďalším klincom do truhly nášho hospodárstva, ktorý zatĺkli naše ekonomické vydry a ktorý sotva možno označiť inak ako trestuhodnú ignoranciu, je práve to, že pripustili, aby liberalizácia cien predbehla privatizáciu. Nebolo problémom liberalizáciu cien pozdržať.

Ďalej sa pozrime na problém ceny a konkurencie. Nie počet nezávislých obchodov znižuje cenu. Tie totiž veľmi rýchlo dospejú k maximálnej cene a spoločnej resp. líšiacej sa len veľmi málo. Cenu znižuje možnosť otvorenia ďalšej predajne a dostatok tovaru od výrobcu. Potom je cena predávaného tovaru určená nákladmi na vytvorenie novej predajne podľa veľmi jednoduchého receptu. Plne musí pokryt úver v banke plus priniesť zisk, ktorý obchodník považuje ešte za akceptovateľný. Inak zavrie predajňu a ide podnikať inde.

Na záver mi dovoľte dotknúť sa ešte nekontrovateľnej účasti zahraničného kapitálu v našom hospodárstve. Myslím, že najlepšie je uviesť príklad.

Vážené poslankyne a poslanci,

dávam do vašej láskavej pozornosti bývalú NDR. To, čo sa deje tam, čaká i nás. Dnes je tam 700 tisíc nezamestnaných a očakáva sa, že začiatkom leta, kedy vypršia garancie, ich bude 3 milióny. Podniky sú v ruinách a firmy z bývalej NSR ich skupujú za babku. A to robia Nemci Nemcom. Prečo sa teda domnievame, že k nám sa bude zahraničný kapitál správať inak? Najmä, ak sme nastúpili cestu programového ruinovania nášho hospodárstva. Alebo je to snáď podmienka menového fondu? Mimochodom, keď už sme pri bývalej NDR, náš čaká to isté i vo vzťahu k silnejšej ekonomike českej republiky. A to už je na naše triko, zodpovednost na triko tohto parlamentu, ak nevyhlásime aspoň ekonomickú zvrchovanosť Slovenskej republiky, so všetkým, čo k tomu patri.

Vážené poslankyne a poslanci,

všetci vieme, že vláda Slovenskej republiky sa po schválení kompetenčného zákona vrátila z Prahy ošklbaná

ako martinská hus. Pán premiér Mečiar to v záchvate úprimnosti správne nazval národnou tragédiou, škoda, že pri tejto úprimnosti nezostal. A za toto ošklbanie sme sa ešte aj poďakovali a odslúžili. Tragikomické na tom je, že akt varenia a vydávania halušiek najvyššími predstaviteľmi Slovenskej národnej rady verne odráža skutočný vzťah Slovenskej národnej rady k federálu: poníženosť a posluhovanie.

Dámy a páni, § l nášho rokovacieho poriadku hovorí - citujem: "Predstaviteľom národnej zvrchovanosti a svojbytnosti slovenského národa, najvyšším orgánom štátnej moci a jediným zákonodarným zborom Slovenskej republiky je Slovenská národná rada, ktorá"... atď. Tento parlament však nedokázal dať slovenskému národu ani štátny jazyk, čo je jedným zo základných atribútov zvrchovanosti a svojbytnosti ktoréhokoľvek národa, že nie sme jediným zákonodarným zborom a najvyšším orgánom štátnej moci Slovenskej republiky, dokazuje naše bezvýhradné podriaďovanie sa rozhodnutiam Federálneho zhromaždenia a prosenie o kompetencie.

Na záver dovoľte mi už len otázku. Dokedy mieni tento parlament morálne a ekonomicky mrzačiť nielen slovenský národ, ale všetkých obyvateľov Slovenska a kedy začne dodržiavať svoj vlastný rokovací poriadok?

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy:

Vystúpi poslanec Kaňa - Slovenská národná strana. Pripraví sa poslanec Csáky - Maďarské Kresťansko-demokratické hnutie.

- 466 - Poslanec A. Kaňa:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážený páni poslanci,

dovoľte, aby som sa vyjadril k aktuálnym problémom česko-slovenskej zahraničnej politiky z pohľadu slovenského národného cítenia, špeciálne k právnym otázkam medzinárodno-právnej subjektivity Slovenskej republiky. Samozrejme, môže sa týkať aj medzinárodno-právnej subjektivity českej republiky, pokiaľ to uzná za vhodné Česká národná rada. Je vnútornou záležitosťou každého štátu, či jeho jednotlivé časti majú medzinárodno-právnu subjektivitu alebo nie. Takéto vybavenie časti štátu medzinárodno-právnou subjektivitou, ako aj jej rozsah resp. obsah musí byť uvedený v základnom zákone štátu, v ústave. Z toho vyplývajú medzinárodno-právne dôsledky, ktoré musia rešpektovali aj ostatné subjekty medzinárodného práva.

Môžeme si teraz položiť otázku, či medzinárodnoprávna subjektivita časti štátu, napríklad národných štátnych útvarov, v prípade federácie tohto typu posilňuje alebo oslabuje štát. Aj v prípade, že dielčie štáty majú medzinárodno-právnu subjektivitu, subjektom medzinárodného práva je predovšetkým ústredný štát, ktorý vystupuje svojím menom. Ústava federatívneho štátu však môže ponechať, a obyčajne aj ponecháva, i dielčím štátom niektoré atribúty medzinárodno-právnej osobnosti, t. j. obmedzenú medinárodnú spôsobilosť k právam a právnym úkonom. Pokiaľ dielčie štáty nepoužívajú túto spôsobilosť, v takom prípade nejde z hľadiska medzinárodného práva o federáciu, ale o jednotný štát, a to bez ohľadu na to, aká rozsiahla je autonómia dielčích štátov vo vnútorných veciach.

Federáciou v zmysle medzinárodného práva je Švajčiarsko. Dokonca podľa ústavy Sovietskeho zväzu jednotlivé zväzové republiky majú právo nadväzovať styky s cudzími štátmi, uzatvárať s nimi zmluvy, vymieňať si diplomatických a konzulárnych zástupcov a zúčastniť sa činnosti medzinárodných organizácii. Je to článok 80 ústavy Sovietskeho zväzu. Subjektami medzinárodného práva sú tak Sovietsky zväz ako celok, ako aj 15 jednotlivých zväzových republík.

Položím teraz otázku: My žijeme v nižšej medzinárodno-právnej kultúre, ako je tomu v Sovietskom zväze? Niet pochýb o tom, že voľbu formy územného členenia štátu určovali a aj v súčasnosti určujú viaceré faktory. Sú to politické, sociálne, ekonomické, geografické, môžu to byť aj faktory historické, kultúrne. K politickému faktoru sa musia prirátať aj medzinárodno-právne prvky, ako je národný prvok. Tento treba však vyzdvihnúť ako samostatný fenomén u viacnárodných štátov. Nemôžu byť pochybnosti o tom, že pre upevnenie štátu má oveľa väčší význam federatívne štátoprávne usporiadanie štátu, kde žijú dva a viac národov, ako tam, kde je štát národne jednotný, to znamená, že ide o tzv. autentickú administratívnu federáciu. V prípade Sovietskeho zväzu, ak by boli všetky zväzové republiky rovnoprávne, okrem smerom dovnútra štátu i smerom navonok, t. j. ak by im bola umožnená medzinárodno-právna subjektivita v aspoň takom rozsahu, ako je fixovaná v ústave Sovietskeho zväzu, bolo by dnes v Sovietskom zväze iste oveľa menej problémov, ako je tomu dnes.

Múdry sa učí z chýb druhého. Je otázkou krátkeho času, kedy bude prijatá naša nová ústava. Podľa môjho názoru zakotvenie medzinárodno-právnej subjektivity národných republík by značne upevnilo dôveru a priateľstvo medzi našimi bratskými národmi. Dobré alebo horšie vzťahy