Podľa mňa je tiež demagógiou, že zabúdame na robotnícku triedu. Kto zabúda? Však sme občania, sme už konečne štát občanov, a nie robotníkov, roľníkov a inteligencie. To boli umelé pojmy, ktoré sa vytvárali. Môj otec bol robotník, ale neviem o tom, že by bol hrdý na to, že je robotníkom. Hovorili si vtedy zámočníci, stolári, murári, majstri. Pojem robotnícka trieda si vymyslela naša bývalá ideológia. Sme skrátka štátom občanov a sme vládou všetkých občanov, či je to robotník, roľník alebo inteligent.

Národný dôchodok vôbec nie je tajnou veličinou, publikuje sa. Ale upozorňujem, že sme jasne vyhlásili, že v prechodnom období treba očakávať, že dôjde k tzv. recesii. Prechodné obdobie znamená, že z ekonomiky sa zákonite vylučujú určité neproduktívne odvetvia, neproduktívne podniky, že sa prepúšťajú pracovnici, aby sa mohli vytvárať nové zamestnania, nové podniky. A v tomto prechodnom období sa nedá vytvoriť situácia, že by národný dôchodok rástol. V každej spoločnosti, ktorá prechádza obdobím transformácie, národný dôchodok klesá. Aj u nás klesol v minulom roku, klesne aj v tomto roku a možno ešte aj v budúcom roku. Môže to byť až 10 %. Zároveň k tej recesii: klesá produkcia určitých odvetví, ktoré boli, dá sa povedať, nafúknuté, ako je stavebníctvo - to boli obrovské investície, ale budú rásť progresívnejšie, modernejšie odvetvia. V tom vlastne spočíva transformácia našej ekonomiky.

Pán Andel hovoril o cenách. My si tu vytvárame predstavu, ako keby ceny niekto naordinoval a spadli niekde z neba také vysoké. Ceny vytvárame my ako výrobcovia. Iba zabúdame na to, že ako výrobcovia schvaľujeme určité ceny a na druhý deň prídeme do predajne ako zákazníci a zabudneme, že včera sme ako výrobcovia schválili, že musia byť vyššie. Ceny u nás boli umelé, neboli v nich zakalkulované náklady na prírodu, na obnovu základných prostriedkov, výdavky na školstvo, kultúru. A ako výrobcovia chceme, aby v cenách boli aj mzdy, aby nám mohli mzdy rásť. Sami ste tu hovorili, že mzdy nerastú. Ale ako môžu rásť mzdy, keď ceny budú stáť? Z čoho? Preto nezabúdajme, že musíme myslieť priestorovo, nie raz ako zákazníci a raz ako výrobcovia. Jasne sme povedali, že ceny musia rásť. Budú rásť do určitej miery, pokiaľ budú ohraničené kúpyschopným dopytom a ak sa bude robiť aj monataristická politika, ktorú ste kritizovali, podarí sa, že ceny nebudú rásť horibilné a nepôjdu do takej výšky, ako rástli v Poľsku. Nakoniec sami dobre viete, že určité príznaky trhu, hoci ešte nemáme riadny súkromný sektor, sa už začínajú prejavovať. Sám som si všimol, že sa začína vyrábať iné mlieko, dokonca klesla cena trvanlivého mlieka, už začína niekde klesať cena masla, atď. Takže už sa začínajú prejavovať známky trhu napriek tomu, že súkromný sektor ešte riadne nefunguje.

O reštitúcii sa tu hovorilo, že nám hrozí zaplatiť 60 mld. Ešte sme neschvaľovali zákon o reštitúcii a už tu niekto robí demagógiu, že budeme platiť 60 mld. Vôbec to nie je pravda. Viete, fetišizácia alebo démonizácia pána Klausa mu robí iba popularitu. Pán Klaus túto reformu nevymyslel, za tým boli desiatky ekonómov, ktorí to robili disidentsky alebo to robili ako štúdie a pán Klaus to iba presadzuje ako jeden z nich. Keď pripisujete reformu pánovi Klausovi, to je to isté, ako keď si kupujete topánky od predavačky a tvrdíte, že ich šila tá predavačka. Takže nemýľte si pána Klausa ako autora reformy.

Pokiaľ ide o ceny a mzdy, tu sa tiež hovorilo, že ceny rastú horibilné a mzdy nerastú. V ekonomike a zvlášť v procese reformy platí určitá axióma. Všetko možno liberalizovať, ale mzdy liberalizovať načas nie je možné, pretože by sme sa krútili v hyperinflácii ako v Poľsku. Oni

na to doplatili. My sme sa jasne dohodli, že ak budú rásť ceny, tak mzdy môžu rásť do tej miery, aby naša reálna mzda klesla maximálne o 12 alebo 10 %. Musíme si predsa uvedomiť, že 10 % našich príjmov alebo miezd sa musíme vzdať, inak žiadnu nápravu neurobíme. Je to presne to isté, ako keby vám z každých 100 korún niekto 12 korún zobral. Ale ak si každý mysli, že tých 100 korún bude stále 100 korún, v čom spočíva naša obeť? V ničom. Potom si vytvárame ilúziu, že niečo naprávame, ale nebudeme naprávať nič.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi podpredsedovi. Faktickú pripomienku má pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Vážené dámy, vážení páni,

mám faktickú poznámku k prvej faktickej poznámke na vystúpenie pána Andela. Keď nastupoval terajší minister Dobrovský na miesto generála Vaceka, bolo to zdôvodňované tým, že obrana štátu je príliš dôležitý rezort na to, aby ho riadil vojak. Dospel som k názoru, že to platí aj o hospodárstve a ekonómoch, teda aspoň tých, ktorí dnes riadia náš prechod k trhovému systému hospodárstva. /Potlesk. / čo sa týka analýzy súčasnej situácie, keď prídem normálne na rad, dovolím si vám niečo predložiť.

- 437 - Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Húska. Pripraví sa pán poslanec Andel s faktickou pripomienkou.

Poslanec A. M. Húska:

Pán podpredseda,

vážená Slovenská národná rada,

myslím si, že by sme mali skúsiť problematiku posudzovať trocha solídnejšie a menej atakujúco, menej nervózne. Je takýto stav, a to by sme si mali ozrejmiť. Prosím vás, sú rozdiely dvoch cieľov. Bol sľúbený jeden cieľ - vybudovať beztriednu spoločnosť a spoločnosť plného blahobytu. Nemohla sa dosiahnuť, nedosiahla sa. Výsledkom bolo kolapsujúce hospodárstvo, v ktorom sa práve tak utvorila jedna vrchná zložka, ktorá vypojila všetky spätné väzby a niesla vlastnosti všetkých zlých móresov niekdajších vládnucich tried. V cieli, ktorý stanovujeme, nesľubujeme tento raj na zemi. Jednoducho hovoríme, že sa pokúsime zopakovať úspech iných. Nič inšie, len takú nedokonalú spoločnosť ako je západná spoločnosť, o ktorej aj sám osobne mám určité kritické predstavy, že jej prílišná konzumná orientácia je tiež problematická, že ostávajú v pozadí niektoré duchovné hodnoty, že človek vo veľkej snahe byť úspešný zabúda aj na to, mať úspech v sebapoznaní. Ale napriek tomu sú veľké rozdiely a to by som navrhoval rozlišovať.

Hovorilo sa tu o robotníckej triede. Pochybujem, že je správne deliť spoločnosť triedne, že je to naozaj veľký problém. Okrem toho rád by som pripomenúť, že vo vyspelých zemiach sa objektívne vôbec nepotvrdili závery, že robotnícka trieda bude najsilnejšou častou spoločnosti. Len na Západe klesla jej podielová početnosť o vyše 30 % a v tom,

kde vlastne sa vždy charakterizovala ako najdôležitejší nosný činiteľ, teda vo sfére produkcie, tvorby priamych materiálových hodnôt, klesla o 60 %. To znamená, že svet sa objektívne vyvíja celkom ináč. Objektívne pribúda terciárna sféra, ktorá je sférou služieb a už sa ohlasuje sféra kvartárna. To znamená, že s tým musíme rátať a neodporúčam, aby sme sa takto lacno vysporiadavali s problémami. Rád by som reagovať aj na...

Podpredseda SNR L. Nagy:

Pán minister, dovoľte, aby som vás upozornil, že na faktickú pripomienku máte tri minúty.

Poslanec A. M. Húska:

Dobre. Aspoň toľko by som chcel povedať, že nie sme slepí pri posudzovaní vnútornej štruktúry krokov reformy. Nestotožňujeme sa so všetkými vecmi, najmä s politickými postojmi niektorých ekonómov, napríklad Klausa. Samozrejme, že sa nestotožňujeme dokonca aj s krokmi ekonomického rázu. Iste si viem predstaviť, že bolo možné postupovať napríklad pri problematike devalvácie jednak demokratickejšie, to znamená v súlade s republikovými vládami, a jednak zvážil, po akú mieru potrebujeme tieto typy vyrovnania, či takým šokovým postupom ako bolo tých 28 korún. Ale z toho nevyplýva, že základné podmienky reformy sú spochybniteľné. Je to proste návrat do sveta, do moderného trhového sveta. Bez tohoto návratu je vlastne náš koniec.

/Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. S faktickou pripomienkou vystúpi pán poslanec Andel.

Poslanec M. Andel:

Naši bratia Česi vravia: "Na každém šprochu je pravdy trochu". Som skutočne šťastný, že na moje vystúpenie bolo toľko reakcií. To znamená, že skutočne všetkých nás tento problém zaujíma, každý máme, samozrejme, iný názor. Pán kolega Hübel, povedal som, že nie som ekonóm. Snáď našťastie alebo na nešťastie, kto to dnes vie posúdiť? Prosím vás pekne, nechcem dávať návod, ale v budúcnosti, ak chceme zareagovať na vystúpenie kolegu v takých nejakých priateľských dimenziách, treba si ho vypočuť. Reprodukujem svoje vystúpenie: východisko, resp. východiská naznačujú poprední svetoví ekonómovia, ďalej napríklad pán Komárek, iniciatíva 61 krokov, atď. Čiže nie ja, ale verím určitej skupine odborníkov, ktorí sa k tomuto problému, podľa môjho názoru, stavajú veľmi seriózne. Skutočne nemám zázrak na to, aby som tu niečo vyriešil. Verím, že keby hocikto z nás ten recept mal, tak by sme ho použili.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy;

Ešte sa hlásil pán poslanec Varjú. Pripraví sa pani poslankyňa Anna Vilčeková.

Poslanec J. Varjú:

Vážené dámy, vážení páni,

mám dotaz na pána podpredsedu Kučeráka, ktorý tu vyslovil jednu vec a nedokončil ju. Týka sa to otázky reštitúcie. Som veľmi rád, že sa už začína k tejto problematike pristupovať triezvejšie. Pán podpredseda povedal, že tých 60 mld korún nie je pravda. Pýtal som sa už viacerých členov vlády, naposledy aj pána ministra Húsku, čo nás to bude štát? Koncom minulého roka po dlhších vysvetleniach povedal, že cca 1, 8 až 2, 3 mld korún, ale zatiaľ bez poľnohospodárstva. Dávam teda otázku čo nás to bude stáť, či vláda má na to pripravené aspoň nejaké približné výpočty a keď má, koľko to bude?

Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:

Teraz udeľujem slovo pani poslankyni Vilčekovej. Poslankyňa A. Vilčeková:

Vážená Slovenská národná rada, vážená slovenská vláda,

ako ma informovali moji voliči, odvtedy ako Ministerstvo kontroly Slovenskej republiky vykonalo opatrenia na zlepšenie ekologickej situácie v podnikoch Severoslovenské celulózky a papierne a Bavlnárske závody Texikon v Ružomberku a ako kontrolné orgány zistené skutočnosti zapracovali do záverečnej správy z kontroly, ktorú prerokovali i so zástupcami mestskej samosprávy v Ružomberku a uvedenými podnikmi dňa 4. 12. 1990, zdá sa, že sa nenaplnila snaha slovenskej vlády a závažnosť problému ohrozujúca zdravie občanov mesta sa podceňuje. Chcem upozorniť, že i podľa uvedenej správy z kontroly naďalej zaostáva budovanie monitorovacieho systému ovzdušia v meste na kyslíkové bielenie, ktoré by nahradilo chlór vo výrobe, na ktoré nie sú zatiaľ vyčlenené finančné prostriedky. Sľúbil ho pán podpredseda vlády Ondruš.

- 441 - Vážený pán podpredseda vlády,

voliči ma žiadajú, aby ste prijali účinné a rozhodné opatrenia na likvidáciu najmä organosírnych látok a zlúčenín chlóru, ktoré sa z SCP trvalo dostávajú do ovzdušia a odpadových vôd. V tlači bola informácia, že európske spoločenstvá na ekológiu pre ČSFR venujú 40 miliónov dolárov. Finančné prostriedky majú byť použité aj na presné zhodnotenie stavu a stanovenie konkrétnych opatrení proti znečisťovaniu ovzdušia. Ak je tomu tak, zaujímalo by ma prerozdeľovanie týchto finančných prostriedkov a ako sa uvažuje vysporiadať s dlhoročnými problémami v oblasti životného prostredia na Slovensku a konkrétne v Ružomberku.

Naša spoločnosť sa objektívne zapája do trhového mechanizmu, kde konkurencia je hybnou pákou ďalšieho vývoja. česká vláda sa vo svojom výbere zahraničného partnera pre rozvoj škodovky v Mladej Boleslavi rozhodla pre nemeckú firmu Volkswagen. Slovensko by nemalo v tomto smere zaostať. Veľmi sa to týka budúcnosti akciovej spoločnosti BAZ.

žiadam vládu Slovenskej republiky, aby poslancov Slovenskej národnej rady zodpovedne informovala:

1. na základe ktorých odborníkov firiem prišla k uvedenému rozhodnutiu publikovanému v Národnej obrode 6. 2. 1991; akú európsku úroveň, aké svetové meno majú odborníci, firma, ktorá oceňovala BAZ; solventnosť zahraničných partnerov. Bola to len jedna alebo viac firiem, ktoré také ocenenie robili?

2. Vláda Slovenskej republiky teda získala objektívne ocenenie akciovej spoločnosti BAZ. žiadam vládu, aby informovala poslancov Slovenskej národnej rady o výsledkoch oceňovania akciovej spoločnosti BAZ a solventnosti prípadných zahraničných partnerov firmy General Motors Corporation Opel.

3. Vláda Slovenskej republiky by mala dokázať ekonomickú, sociálnu, politickú výhodnosť výberu zahraničného partnera akciovej spoločnosti BAZ. Prečo je výhodnejšia firma General Motors Opel a nie napríklad Renault?

V novoročnom prejave pána prezidenta bolo spomínané, že rehabilitačný proces priamych poškodených pokrivkáva. Ako sa ukazuje, je tomu tak predovšetkým na Slovensku. Ako vieme, v Prahe aj v Brne už boli rehabilitovaní bývali študenti, ktorí pre politické príčiny boli vyhodení zo štúdia. Preto žiadam, aby v zmysle demokratického procesu pán minister Košta, aj pán minister Pišút zdôvodnili príčiny zbrzdenia procesu rehabilitácie bývalých študentov na vysokých školách na Slovensku a bol podaný podnet rektorátom vysokých škôl na Slovensku, aby symbolickú rehabilitáciu urobili do konca apríla 1991. Navrhujem, aby celkový rehabilitačný proces bol vykonaný najskôr u tých, ktorí boli v dôsledku bývalého totalitného režimu poškodení od roku 1968.

Je našou snahou rehabilitovať všetkých neprávom postihnutých predošlým režimom. Zaujímavé však je, že tí, ktorí boli nekompromisnými vykonávateľmi totalitnej zvole, sú dnes pozdvihovaní do zodpovedných verejných funkcii. Napríklad podľa informácii mojich voličov JUDr. Juraj Trokan, teraz krajský prokurátor, JUDr. Wesselényiová z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky prešla na Najvyšší súd. Je to úmysel alebo neznalosť? Otázne je však najmä to, či títo ľudia môžu byť nezávislí v konaní. Veď môžu sa stať, vzhľadom na minulosť, i obetami vydierania.

Ďakujem.

- 443 - Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem poslankyni Vilčekovej. Vážené dámy a páni,

dovoľte, aby som upozornil na jednu skutočnosť. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady zaradilo tento bod preto, aby sme mohli vyčistiť dve kategórie príspevkov. Príspevky, ktoré smerujú k interpeláciám a otázkam na členov vlády resp. predsedníctvo a iné orgány. Táto kategória, v ktorej sa nachádzame, je rozprava k aktuálnym spoločenským otázkam. Napriek tomu prosím členov vlády, aby otázky, ktoré boli formulované pani Poslankyňou, chápali ako otázky a vhodným spôsobom na ne odpovedali.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Sečánský.

Poslanec M. Sečánský:

Pán podpredseda vlády,

uisťujem vás, že od vlády nebudem žiadať nič. Hádam robím výnimku spomedzi tých, ktorí vystupujú, ale chcel by som kolegom poslancom a poslankyniam odporučiť, ako pômocť tejto vláde, hádam takým drobným príspevkom.

Každý žijeme niekde vo svojom obvode - mimo Bratislavy, v obciach, mestách. Prosím vás, ktorí to tak nerobíte, vezmite si svoj poslanecký preukaz, zoberte si niektorého z miestnych poslancov, aby ste neboli sám a choďte sa pozrieť do jednotlivých obchodov, do Jednoty, do Zdroja, do predajne mäsa. Ja to robím takisto. Nie je problém preverit si, či sa na predávanom tovare dodržujú záručné

lehoty, aj keď sú niekedy zakódované do desaťčíselného symbolu, dajú sa vyčítať, dajú sa zistiť. Nie je problémom zistiť, ako sa dodržuje sortiment, dodávkové listy, prípadne faktúry sa dajú veľmi jednoducho zistiť. Nie je problém zistiť, ako sa dodržiavajú maximálne ceny - a najmä na toto upozorňujem - či sa rožky, keď je stanovená maximálna cena 0, 80 halierov, nepredávajú za 0, 90 halierov a viac.

Žiadajte kalkulácie týchto cien, aby sme získali pravý obraz, ako to vlastne je. Svoje poznatky zapíšte do inšpekčnej knihy. Na to máte ako poslanci Slovenskej národnej rady plné právo, a nielen ako poslanci Slovenskej národnej rady. Ak by niektorí vedúci nesúhlasili, máte právo zapísať svoje poznatky do knihy návrhov a sťažností. Pomôžeme takto vláde dvakrát. Po prvé: obchodný systém zistí, že je tu poslanecká kontrola a verte mi, že tejto kontrole pripisujú veľkú váhu, a po druhé tým de facto kontrolujeme, či sa dodržiava to, čo je súčasne aktuálne. Je zaujímavé, že najvyššie ceny zatiaľ má Jednota, ani Zdroj nemá také vysoké ceny ako Jednota. Tým hádam prispejeme k tomu, aby sa ceny trošičku znížili.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. S faktickou pripomienkou sa hlási poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážená vláda, poslankyne, poslanci,

trošku som sa začudoval, že pani predrečníčka sa zmienila o JUDr. Jurajovi Trokanovi, ktorého, domnievam

sa, pozná. Ja ho poznám tiež. Snáď na vysvetlenie ostatným a dokreslenie kompletu. Jeho otec, profesor Trokan, profesor betónových konštrukcií a betónových mostov na Katedre betónových konštrukcii a mostov Slovenskej vysokej školy technickej v rokoch 1967 až 1969 bol ministrom výstavby. V čase invázie sovietskych vojsk do Česko-Slovenska spolu s profesorom Jiřím Hájkom - vtedajším ministrom zahraničných veci - boli v šidle OSN v New Yorku ako predstavitelia Česko-Slovenska. Profesora Trokana po návrate do republiky zbavili profesúry, zbavili katedry, vyhodili z vysokej školy technickej, jeho syna zo štúdia na technike. Dva roky mi robil figuranta ako stavebnému inžinierovi. Ako som vytyčoval stavby, tak chodil s latou a zatĺkal koliky. Po čase sa mu podarilo dostať na univerzitu a vyštudovať právo. Takže som sa veľmi čudoval nad väzbou tohoto mena, tejto genézy a tohoto politika do minulosti.

Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:

Faktickú pripomienku má pani poslankyňa Vilčeková. Poslankyňa A. Vilčeková:

JUDr. Juraj Trokan bol mestský prokurátor v Bratislave a pokiaľ mám informácie, ide o roky 1974-1976. Viac nechcem tu hovoriť nič.

Dovolím si ešte doplniť, že ide vlastne o politické procesy a myslím, že viac nemusím ani dodávať. A dokonca som bola aj v tomto období na jednom zasadnutí, kde vystupoval. Dodnes som na to nezabudla. Hoci nie preto som to povedala, tento podnet skutočne vychádza od mojich voličov. Zaujatá voči nemu nie som.

- 446 - Podpredseda SNR L. Nagy:

S faktickou pripomienkou sa hlási podpredseda vlády pán Ondruš.

Podpredseda vlády SR V. Ondruš:

Vážená Slovenská národná rada,

pani poslankyňa Vilčeková tu predniesla niekoľko otázok v súvislosti s Bratislavskými automobilovými závodmi, akoby ich už citovala z budúceho vyšetrovacieho výboru parlamentu o tom, ako vláda predala BAZ. /Potlesk. / Keďže vláda môže očakávať takúto situáciu, starostlivo sa na to pripravuje. Preto súčasne nemôže splniť druhú požiadavku pani poslankyne, aby urýchlila uzavretie zmlúv zo zahraničnými partnermi. Ale ubezpečujem, že verejnosť bude o celom výbere informovaná.

Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Weiss. Poslanec P. Weiss:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a pani,

najprv by som vám chcel poďakovať, že ste mi umožnili zmeniť poradie vo vystúpení. Nie mojou vinou som toto poradie porušil. Bol som na stretnutí predstaviteľov politických strán. Z diskusie, ktorá bola doteraz, som predsa

len niečo počul a musím povedať, že, žiaľ, naša rozprava sa dostala trochu aj vinou nášho poslanca do pozície ideologických šarvátok. Boli aj pokusy urobiť z nej len akýsi seminár pre odborníkov ekonómov. Domnievam sa, že by nebolo dobré pokračovať tým alebo oným smerom. Veď sme tu predsa zástupcovia občanov z rôznych skupín našej spoločnosti, ktorá je veľmi pestrá a nie na všetkých zmeny dopadajú rovnako. Rešpektujme preto, prosím, aj rôznosť názorov poslancov, aj prirodzenú rôznosť politických prístupov

k reforme. Veď v tomto parlamente, chvalabohu, už reálne pôsobí niekoľko politických strán a hnutí a konečne je v ňom počuť aj opozičný hlas.

Dámy a páni,

ubehlo už viac ako pol roka odo dňa, keď Slovenská národná rada vyjadrila podporu Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. Môže sa zdať, že je to obdobie krátke, ale predstavuje štvrtinu času, ktorý má vláda k dispozícii, aby svoj program splnila. Nože posúďme, čo sa vláde počas prvej štvrtiny funkčného obdobia podarilo a čo nepodarilo dosiahnuť v tej sfére života, ktorá je v strede pozornosti našej spoločnosti - v hospodárstve.

Východisková pozícia hospodárstva Slovenskej republiky na začiatku roku 1991 je vari až dramaticky nepriaznivejšia, ako pred rokom. Takmer celkom sa eliminovali počiatočné výhody, ktoré na začiatku prechodu na trhové hospodárstvo mala česká a Slovenská Federatívna Republika v porovnaní s Poľskom a Maďarskom, tie výhody, na ktorých chceli stavať aj dnešní protagonisti ekonomickej reformy. Dnes stojíme tvárou v tvár vysokej miere inflácie, rozpadu trhu, rastúcej zadĺženosti, prudkému vzrastu nezamestnanosti. Predpovede na rok 1991: 25-percentný rast cien, 4-percentný rast nezamestnanosti, 5-percentný pokles reálnej produkcie, 30-percentná inflácia sú pravdepodobne - u cien to už možno povedať s istotou - ešte optimistické.

Je pravda, nepriaznivé výsledky hospodárstva možno čiastočne zdôvodňoval negatívnymi dopadmi zo zahraničia, rozpadom RVHP, chaotizáciou sovietskej ekonomiky, vojnou v Perzskom zálive. Je možné pripustiť aj to, že nepriaznivé dôsledky minulosti majú ešte väčší rozmer, ako sa predpokladalo. Osobne nemám žiadne ilúzie o dedičstve, ktoré zanechal bývalý režim sústavne odsúvajúci potrebné reformy. Na dnešných výsledkoch, a o tom by sme mali v parlamente hovoriť, sa však podpísali, a to celkom zreteľne, aj bežné rozhodnutia a kroky vlád, slovenskej vlády nevynímajúc a predovšetkým scenár ekonomickej reformy a spôsob jeho realizácie.

Oceňovali sme a podporili úsilie slovenskej vlády o získanie takých kompetencii, ktoré majú umožniť vo väčšej miere nám samým rozhodovať o našom ekonomickom osude, žiaľ, faktom je, že nasmerovanie tohto osudu je už dnes na viac rokov v značnom rozsahu predurčené federálnym scenárom reformy, ktorý okrem iného nezohľadňoval reálne východiská a možnosti adaptácie na trhové podmienky, ktoré sú pre slovenskú ekonomiku nepriaznivejšie, ako pre ekonomiku českú. Väčšia zraniteľnosť slovenskej ekonomiky pri realizácii federálneho scenára sa už odrazila v prudšom poklese produkcie, vo väčšej miere nezamestnanosti, v rýchlejšej inflácii a podobne v porovnaní s českou republikou.

Vážim si snahu slovenskej vlády o demokratickejší obsah reformy, proti nadmernej koncentrácii moci a centralizácii rozhodovacích právomoci, jej snahu zachovať určité hranice spoločenského konsenzu, ktorý tu vznikol po novembri 1989 a bez ktorého sa prechod na trhové hospodárstvo nemôže podaril. Pozitívne treba hodnotiť i viaceré hospodársko-politické kroky vlády Slovenskej republiky, napríklad reakciu slovenskej vlády - i keď oneskorenú - na rozhodnutie federálnej vlády o konverzii zbrojnej výroby, ktoré, ako je známe, dopadlo na Slovenskú republiku, pokiaľ som dobre informovaný, päťkrát tvrdšie ako na českú republiku.

Na druhej strane nemôžeme zakrývať ani nedostatočne uvážené, nedostatočne koordinované alebo chybné kroky, ktoré vláda Slovenskej republiky za pol roka urobila, ani to, čo za tento čas zanedbala resp. neurobila.

Slovenská národná rada napríklad neprerokovala otázky tvorby a realizácie scenára ekonomickej reformy s prihliadnutím na osobitosti slovenskej ekonomiky a chtiac-nechtiac sme sa vlastne dostali do vleku koncepcií a konkrétnych opatrení, ktoré presadzuje federálna byrokracia. Bolo by napríklad bývalo namieste, keďže ekonomické zákony majú taký závažný a dlhodobý dopad, keby niektoré z nich boli iniciované národnými radami v súlade s koncepciou autentickej federácie.

Vláda sa vo svojom programe zaviazala robiť všetky reformné kroky tak, aby sa neohrozili základné funkcie ekonomického systému, z ktorých prvou a najdôležitejšou je zabezpečenie materiálnych a duchovných potrieb človeka, v prospech ktorého by sa mala reforma uskutočňovať.

Isteže, bez zásadnej reformy v hospodárskom živote nie je možné životnú úroveň slovenského národa udržať a zdvihnúť vyššie. O tom by vari už dnes nemal pochyboval nikto. Uvedomujeme si tiež, že treba zniesť aj určité náklady reformy. Nemôžeme ale nečinne prizerať, keď sa tieto náklady pre väčšinu národa stávajú jednoducho neznesiteľnými a hrozí, že doba ich znášania sa neúmerne predĺži.

Závratná výška, do ktorej vyleteli spotrebiteľské ceny, prekvapila aj ministra financií pána Klausa. Prečo k tomu došlo? Nemôžeme súhlasiť s tým, že príčina je iba v tom, že liberalizáciu cien nesprevádzala resp. nepredchádzala zmena vlastníckych vzťahov a vznik konkurenčného prostredia, hoci dôvod na otázky je aj tu. Vláda predsa pôvodne sľubovala rýchlu malú privatizáciu, ak si dobre pamätám, do 31. 12. 1990. Prečo sa neuskutočnila? Je to zhoda okolností, alebo je to aj zámer? Faktom ostáva, že drastické zvýšenie cien prinútilo mnohých občanov siahnuť hlboko do svojich úspor a ešte zmenšilo už aj tak neveľkú časť obyvateľstva, ktorá je z privatizácie fakticky vylúčená. Pri veľkej privatizácii pozorujeme len zdanlivo opačný proces. Jej potenciálne objekty sa sústavne zlacňujú pre prípadných, zrejme aj zahraničných záujemcov.

Príčiny zvýšenia cien nemožno hľadať ani v neskorom a nedostatočnom fungovaní antimonopolných úradov a nedostatočnej represii štátnych orgánov voči porušovateľom zákona o cenách. Základná chyba, ktorú naši poslanci od začiatku kritizovali, je v samom koncepte scenára reformy, v jeho jednostrannej orientácii na obmedzovanie dopytu. Ak v deficitnom hospodárstve, akým je naše hospodárstvo, vďaka minulosti, chýba politika zameraná na podporu ponuky, nielenže ceny dosiahnu závratnú úroveň, ale nezačne pôsobiť ani mechanizmus, ktorý ich stlačí dole. Dokedy to občan ale vydrží? Ak sa dosiahne resp. ak sa už dosiahol povestný "dopytový strop", môže to mať za následok masové zatváranie podnikov, ale to deficit na trhu ešte prehĺbi. Chcel by som preto poznať, aký program pripravila slovenská vláda pre to, aby sa inflácia udržala na uzde resp. aby sa v krátkom čase zrazila na pánom Klausom pôvodne sľubované jedno-miestne číslo.