Za zamyslenie stojí skôr otázka, či je vôbec možné takýmto spôsobom fixovať rozdelenie prostriedkov štátneho rozpočtu do jednotlivých štátnych alebo podobných fondov bez ohľadu na to, ako sa budú meniť funkcie štátu pri zabezpečovaní jednotlivých oblasti spoločenského života. Tu sa vychádza z tézy, že hlavnú zodpovednosť za rozvoj kultúry nesie a mal by niesť štát. Nie som veľký filozof pokiaľ ide o otázky, čo je úlohou štátu v demokratickom zriadení, ale myslím si, že toto je pozostatok z predchádzajúceho chápania funkcie štátu, kde sme chceli, aby štát bol zodpovedný za všetko a keďže je zodpovedný, má právo hovoriť do všetkého.
Myslím si, že prechádzame do obdobia demokracie. Prechádzame do obdobia, kde chceme zveriť osud ľudí do vlastných rúk, chceme obmedziť funkcie štátu len na plnenie minimálnych nevyhnutných úloh, ktoré sú spojené s demokratickým rozvojom spoločnosti. Teda táto téza je podľa môjho názoru neprijateľná, pretože to, aká bude naša kultúra, rozhodne nemôže zabezpečiť štát peniazmi, ktoré by na kultúru dával. Je samozrejmé, že štát sa ani v budúcnosti toho nevzdá a bude chcieť v rozsahu svojich ekonomických možnosti vždy stanoviť priority, kde predovšetkým použije štátne prostriedky. Veď nakoniec vlastne ani nejde o štátne prostriedky, ide o prostriedky, ktoré štát získa od občanov a podnikateľov. Preto sa domnievam, že fixovať prostriedky pre nejaké fondy zo štátneho rozpočtu určitým záväzným percentom ako princíp je neprijateľný. Neodporúčam preto takýto návrh akceptovať.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi ministrovi za vysvetlenie. Tým, že vystúpil v rozprave, podľa § 23 rokovacieho poriadku sa znovu otvára rozprava. Ako prvý sa prihlásil pán minister Snopko.
- 341 - Minister kultúry SR L. Snopko:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, drahý kolega,
chcel by som len upozorniť, že slovenská opera patrí k najlepším na svete. Určite by sa ňou nestala, keby nebola dotovaná štátom, pretože opera nepatri k tomu druhu umenia, ktoré by vedelo na seba zarobiť. To dávam ako príklad.
A teraz k tomu, či štát financuje alebo nefinancuje kultúru. Francúzsko ako jedna z najvyspelejších kultúrnych krajín na svete má kultúru financovanú štátom. Vlastne každá krajina, ktorá má ministerstvo kultúry, ju má financovanú štátom. V Európe sa tento model osvedčil a okrem toho existuje aj financovanie na pomedzi štátu a podnikania. To je práve nominácia štátneho fondu kultúry. Vo Francúzsku je to Alians France, v Nemecku Goetheho inštitút atď. Ide tu o to, či štát - teraz polemizujem s tvrdením, že štát nemá financovať kultúru - možno Spojené štáty, ktoré sú bohaté na podnikateľov a ktoré majú veľa obyvateľov, môžu si vymyslieť iný systém finančnej existencie kultúry, ale taký malý národ, akým je Slovensko, nutne potrebuje štátnu dotáciu do kultúry. Bez nej sa nezaobídeme.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi ministrovi Snopkovi. O slovo sa hlási pán poslanec Hudec.
- 342 - Poslanec I. Hudec:
Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, vážená vláda,
v jednej orientálnej rozprávke sa hovorí o kupcovi, ktorý sľúbil komusi za nejakú službu mešec peňazí. Vieme, že kupec je lakomý a nepovedal, čo v tom mešci bude. V tomto zákone o fonde kultúry, bez podstatného konkrétneho naplnenia § 2 v bode e/, je ten miešok peňazí taký, že keď ho dostaneme do ruky, zistime, že je to len miešok na peniaze, pretože v ňom okrem halierov niet ničoho. Podstata veci totiž spočíva v tom, že pod kultúrou si často niekto mysli, že to je iba vydávanie literatúry, že sú to možno iba niektoré kultúrne aktivity, ako je natočenie filmu. Nikto si neuvedomuje napríklad také veci, že do kultúry patri aj ochrana pamiatok, že tam patri celá oblasť reštaurátorstva, starostlivosť o divadlá, že tam patri strašne veľa aktivít, ktoré nás prezentujú ako spoločnosť, ako národ a republiku. Ak nebude peňazí na toto, môžeme celú záležitosť zabaliť a dokonca navrhujem, aby sme potom takýto zákon ani neprijímali. Máme naň čas, keď budú vytvorené také daňové možnosti, ktoré umožnia, aby sa tento miešok na peniaze naplnil. Dovolím si tvrdiť, že takýmto postupom by sme počas roku 1993 dospeli do takého štádia, že neviem, či budeme mať ešte čo financovať, keď už tie dane budú. Bude to len pakultúra. Bojím sa, že to bude v takých primitívnych formách, že to nebude vlastne ani zmyslom celej veci.
O čo ide? Ide o zákon, zákonné opatrenie alebo legislatívno-technický krok, ktorý by mal zabezpečiť najmä preklenutie roku 1992 a 1993. V tomto roku už s týmto rá- - 343-
tať nemôžeme. V tomto roku môžeme iba uplatniť návrh, ktorý dal výbor pre kultúru, kde by sa z rezervy štátneho rozpočtu použila nejaká čiastka peňazí. Povedzme, že by to nemuselo byť 0, 5 %, lebo to je naozaj málo, ale že by to bolo 5-6 %, ktoré by sa do tohoto fondu kultúry vložili už tento rok. To by sa mohlo urobiť napríklad formou uznesenia Slovenskej národnej rady, alebo sa to nemusí robiť formálne, nakoniec vláda to môže prijať aj tak. Bez tohoto nemáme o čom hovoriť. Je to síce pekne formulované a pre budúcnosť potrebné a užitočné, ale teraz je to zbytočné, pretože to nemá čo naplniť.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi poslancovi Hudecovi. O slovo sa prihlásil pán poslanec Ľupták.
Poslanec I. Ľupták:
Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená vláda,
mám teraz tú výhodu, že súhlasím s obidvoma ministrami. S pánom ministrom Snopkom súhlasím v tom, že štát má dotovať kultúru. Je to nadstavba a štát, ktorý túto nadstavbu chce mať, musí ju podporovať. A súhlasím s pánom ministrom Kováčom v tom, že si nemôžeme určovať percentá. Hlavne nie teraz, keď vieme, ako náš rozpočet vyzerá. Keby sme prijali požiadavku 0, 5 % z celkového rozpočtu, zo 118 mld, je to, ako už spomínal pán minister Kováč, 600 miliónov a vieme, že neúčelová rezerva je jedna miliarda. Podotýkam, že sme už vo výboroch schvaľovali fond pre lesy, a týchto fondov bude ešte niekoľko. Keď si každý zakladateľ fondu dá nejakú klauzulu, aby tam mal určité percento peňazí, a my ju schválime, potom rozpočet, ktorý sme už schválili, bude rozbitý na kúsky.
Na druhej strane štát podporuje kultúru aj bez tohoto fondu. Neviem, pán minister Snopko, koľko presne, ale kapitola vášho ministerstva dostala cez dve miliardy. Takže tu sa nedá hovoriť o tom, že by štát kultúru nepodporoval. Ak by náhodou - dúfam že nie - prešlo tých 0, 5 % z celkového rozpočtu, potom prednostne žiadam, a to dávam ako pripomienku, ako návrh, aby tam bolo zabudovaných tých sľubovaných 50 miliónov, ktoré mali prísť tento rok na opravu košického divadla.
Ďakujem. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi poslancovi Ľuptákovi. Technickú pripomienku má pán poslanec Chmelo.
Poslanec J. Chmelo:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
inšpiroval ma pán Hudec, ktorý tvrdil, že ten mešec je prázdny. Navrhujem, aby sme po prijatí tohoto zákona každý dali 1000 korún, čo bude znamenať 150 tisíc, aby ten mešec nebol prázdny a halierový.
/Potlesk. /
- 345 - Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem. O slovo sa prihlásil pán poslanec Brndiar. Poslanec I. Brndiar:
Vážená pani predsedajúca, vážená vláda, kolegyne a kolegovia,
táto časť rozpravy bola otvorená tým, že pán minister financií odôvodnil a predniesol svoj návrh, aby sme tento zákon zamietli. Som trochu na rozpakoch, pretože jeden minister odôvodňuje, aby sme ho prijali a druhý, aby sme ho zamietli. Vo výbore bol prerokúvaný vládny návrh, predložil ho premiér pán Vladimír Mečiar, odporučili nám návrh na uznesenie schváliť. Keďže tu pán premiér nie je, prosil by som, aby aktuálnu pozíciu alebo aktuálne stanovisko vlády nám teraz povedal pán prvý podpredseda vlády. Čo od nás vláda chce, aby sme to schválili, alebo aby sme to zamietli?
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi poslancovi. Vyjadri sa k tomu pán podpredseda Ondruš?
Podpredseda vlády SR V. Ondruš:
Vážená Slovenská národná rada,
myslím, že tu došlo k neporozumeniu vystúpení oboch pánov ministrov, pretože pán minister Snopko reagoval na
pripomienku poslanca z pléna a pán minister Kováč zdôvodňoval svoj protinávrh, alebo vysvetlil svoje stanovisko. Takže to vôbec nič nemení na veci, že tento návrh zákona bol predložený do pléna na schválenie.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi podpredsedovi. O slovo sa prihlásil pán podpredseda Nagy.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
myslím si, že čo sa týka bodu e/ § 3, bolo by potrebné uvažovať v dvoch rovinách. Ide o dotáciu zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Chceme jednak vytvoriť akýsi spoľahlivý mechanizmus, aby sa každoročne do tohoto fondu dostalo niečo zo štátneho rozpočtu. Ak by sme prijali jeden alebo druhý pozmeňujúci návrh, či už pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy v bodoch 19 alebo 20, alebo pozmeňujúci návrh pána Dobosa alebo pána Belana, pre tento rok v rozpočtových prostriedkoch vlády tieto požiadavky nie sú reálne. Neviem, či ste urobili prepočet, aké by to malo mať finančné dôsledky.
Ak by sme prijali návrh pod bodom 19 spoločnej správy, žiadali by sme od vlády, aby tento fond bol v tomto roku dotovaný vo výške 5 miliónov korún. Zrejme nikto z nás, ani pán minister, ani poslanci by neboli spokojní s touto čiastkou. Keby sme prijali pozmeňujúci návrh pána poslanca Dobosa alebo pána poslanca Belana, čiže keby sme chceli 0, 5 % z objemu finančných prostriedkov štátneho rozpočtu na tento rok, to by malo byť 560 miliónov korún.
Je vláda v stave zabezpečiť takéto prostriedky na tento účel? Zrejme nie je. Uvedomujúc si tieto dopady si myslím, že väčšina poslancov bude uvažovať reálne a neodsúhlasí pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy pod číslom 19, 20, ani pozmeňujúci návrh pána Dobosa, ani pána Belana a sme tam, kde sme nechceli byť. Ostávame pri pôvodnom návrhu zákona, že pod bodom e/ zostáva formulácia "dotácia zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky" nijako neusmerňovaná, podľa akéhosi pravidla.
Mám takýto pozmeňujúci návrh: keďže v tomto roku rozpočet nemá vytvorené na tento účel prostriedky, aby sme text zákona v bode e/ nechali tak ako je a uznesením Slovenskej národnej rady určili akúsi sumu finančných prostriedkov, ktorými by vláda z neúčelových prostriedkov pre tento rok prispela do tohoto fondu kultúry. Navrhujem naformulovať v tom zmysle uznesenie Slovenskej národnej rady. Navrhujem, aby toto uznesenie naformuloval výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a v priebehu dnešného alebo zajtrajšieho rokovania ho predložil na schválenie. Čo sa týka ďalších rokov, bude treba myslieť na bode e/ tohoto zákona pri tvorbe rozpočtu vlády na každý rok.
Ďakujem za pozornosť. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi poslancovi Nagyovi. Hlásia sa pán poslanec Hamerlík, pán poslanec Kvietik a pani poslankyňa Urámová. Predtým podľa § 19 má slovo pán minister Húska.
Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR A. M. Húska:
Vážená pani predsedajúca, vážená Slovenská národná rada,
chcel by som sa pokúsiť pár poznámkami nájsť také priemerné videnie tejto veci. Hovorilo sa o stave ohrozenia kultúry. Musíme to vidieť v kontexte. Je to pravda, ale to nie je taký stav, že nastalo odcudzenie spoločnosti voči kultúre, ale že spoločnosť ako taká je v stave ohrozenia a v stave ohrozenia je teda aj jej kultúrny systém. To stanovuje celkom iné rozmery pre postup riešenia, pretože postupujem celkom inak, ak si uvedomujem, že je ohrozená celá slovenská spoločnosť a že svoje sily musím rozdeliť tak, aby som bol v stave čeliť tomuto ohrozeniu. Toto ohrozenie vystupuje stále ako nejaká nebezpečná, konfrontujúca výzva. V podstate sú tri možnosti. Buď je to výzva podprahová a vtedy jej nemusíme venovať pozornosť, len identifikujme, že ohrozenie síce je, ale nijako nemôže spôsobiť nejakú vážnu škodu, alebo je to vážna výzva, a to v evolúcii obyčajne znamená, že koncentrujeme sily, mobilizujeme sa a sme v stave čeliť tejto výzve, alebo je to také ohrozenie, že systém vlastnými silami nie je v stave tomu odolať a vlastne sa pred takouto výzvou zrúti.
Nádejam sa, že sme v situácii, kedy výzva je na prahovej úrovni, to znamená, že je to vážna výzva, je to ohrozenie celej spoločnosti, musíme mobilizovať svoje sily. Ale za takýchto podmienok potom neprijmime princíp len ako zápas o prerozdeľovanie koláča. Je totiž sporné, či koláč existuje. Jednoducho mám taký dojem, že je kúsok nejakej tvrdej korky chleba a koláč sa nerozdeľuje. Čiže, rád by som sa na to díval tak, aby sme uvažovali o tom, že toto potrebujeme ako inštrument. Preto sa aj vláda k tomu
tak postavila. Fondové hospodárstvo vlastne prekleňuje a dáva určitú pružnosť systémom, ktoré sa nemusia viazať len na rozpočtové zázemie a v ktorom do určitej miery môže existoval nejaký vzťah medzi rozpočtom a fondom, musí mať svoje rozmery a v týchto pre tento rok už niet iného riešenia ako to, ktoré sme prijali v reštrikčnom rozpočte, čiže takto by som navrhoval pristupoval aj k problematike kultúry. Tým ani na chvíľu nechcem spochybnil veľmi významný nadstavbový charakter kultúry, ale na druhej strane to každopádne musíme dať do proporcii so všetkým ostatným.
A mám ešte jednu poznámku pánovi poslancovi Hudecovi. Hovoril: "ako vieme, kupec je lakomý". Prosím vás, neveďme už tieto informácie, tieto slovoznaky, ktoré sú mimoriadne nebezpečné, pretože vytvárame určitú predstavu o jednom človeku, ktorému tečú sliny za všetkým, ktorý sa len hrabe o podobne. Kupec je proste človek, ktorý nám sprostredkuje úžitkové hodnoty, je mimoriadne potrebný. Niektorý je zlý, niektorý dobrý - proste ako každý človek.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi ministrovi Húskovi za vystúpenie. Vystúpi pán poslanec Hamerlík. Pripraví sa pán poslanec Kvietik.
Poslanec R. Hamerlík:
Vážená pani predsedajúca, vážená Slovenská národná rada,
- 350 - vážení členovia vlády,
vzhľadom na to, že tento zákon sa neprijíma iba na tento rok a vzhľadom na to, že treba zabezpečiť napĺňanie toho mešca podľa § 3 v ďalších rokoch - na tento rok v podstate to už nie je riešiteľné takým spôsobom, ako sa navrhuje podľa bodu 19 alebo 20 - navrhujem, aby sa tam vsunul nový § 5, ktorý by znel asi tak, že tento zákon piati od vyhlásenia, vyjmúc § 3 písm. e/ na rok 1991, čiže to ustanovenie podľa nového znenia v bode 20, že to bude 0, 5 %, neplatí na rok 1991. Myslím, že tým by sa preklenula aj nezrovnalosť medzi obidvoma ministrami.
Ďakujem za pozornosť. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi poslancovi Hamerlikovi. Vystúpi pán poslanec Kvietik.
Poslanec š. Kvietik:
ospravedlňujem sa pani podpredsedníčke, že reagujem tak neskoro, ale už som sa upokojil. Predovšetkým by som chcel reagovať na vstup pán poslanca Chmelu. Myslím si, že ak niekto sedí v tejto miestnosti a vystúpi s takýmto preslovom k otázke, ktorá podľa môjho skromného názoru je nie tá najnepodstatnejšia, ak mu absentuje osobná kultúra, tak si myslím, že by nemala absentovať aspoň politická kultúra. Odpusťte, mňa to veľmi rozrušilo a veľmi dojalo, ak poslanec slovenského parlamentu k otázke kultúry zaujal takéto stanovisko. Viem, že ma budete upodozrievať, že vystupujem vtedy, keď sa pertraktujú bytostné otázky, ktoré sú mi najbližšie a srdcu najdrahšie. Odpusťte mi, nebudem tu hovoriť v metaforách, pretože by som mohol mať obavu.
že by niekto tomu nerozumel. Ale ak si precitáme niekoľko veci z krásnej literatúry, všetci veľkí ľudia, ktorí svetu ponúkli veľký potenciál nielen umelecký, ale aj mozgový, pokladajú kultúru za jednu z najdôležitejších inštancií, ktoré formujú človeka a ľudskú bytosť ako takú. Ja som ten mešec neponímal tak, ako tu bol vysvetľovaný, ani toho kupca, ale ak teda na kultúru nemáme, tak to zabaľme.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi poslancovi Kvietikovi. Vystúpi pani poslankyňa Urámová.
Poslankyňa D. Urámová:
Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vážená vláda,
chcela by som sa prihovoriť za pozmeňujúce návrhy, ktoré predložili páni poslanci Doboš a Hudec z jedného dôvodu. Každý si myslí, že kultúra je tá oficiálna štátna kultúra. Zatiaľ sa zabúda na národnú kultúru a chcem zdôrazniť, na miestnu kultúru. Dobre vieme, aké podmienky budú mať teraz jednotlivé obce, mestá vzhľadom na doteraz prijaté zákony. Tie financie tam nebudú. A pokiaľ chceme udržať aj kultúrne dedičstvo našich otcov, je to vlastne úloha miestnej kultúry. Pokiaľ nebudeme mať peniaze v rozpočte na štátnu oficiálnu kultúru, predpokladám, že práve na miestnu kultúru ostane tým menej peňazí.
Ešte by som chcela podotknúť, nech sa pán minister neurazí, ale rozprávky sú tiež našim kultúrnym dedičstvom a pokiaľ by sme už nemohli používať ani rozprávky, myslím si, že by to bolo smutné.
Ďakujem. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pani poslankyni Urámovej. S technickou pripomienkou sa prihlásil pán poslanec Krajčovič.
Poslanec M. Krajčovič:
Domnievam sa, že skutočne netreba rozprávať v metaforách. Pánovi poslancovi Kvietikovi by som rád na obranu pána Chmela povedal rečou paragrafov, ktoré máme v tomto návrhu, že § 3 bod a/ hovorí "dary a iné príspevky od tuzemských a zahraničných právnických a fyzických osôb". Takže neviem prečo pán poslanec napáda pána poslanca za nejakú etiku alebo za nepochopenie problematiky.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Pirovits. Poslanec L. Pirovits:
Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne,
- 353 - vážení poslanci,
v plnej miere podporujem vystúpenie pána podpredsedu Nagya, a to z reálnych dôvodov. Z reálnych dôvodov preto, lebo na tento rok naozaj nie je možné pevnou sumou ani percentuálne určiť výšku dotácie. Bránia tomu ďalšie predpisy, z ktorých sa tento štátny fond zriaďuje a vychádza. Je to zákon o rozpočtových pravidlách. V § 23 ods. 2 tento zákon hovorí: "Orgán vykonávajúci správu štátneho fondu predkladá ministerstvu financií na každý rok návrh rozpočtu príjmov a výdavkov, prehľad pohľadávok a záväzkov a záverečný účet štátneho fondu. " Aj to sú dôvody, pre ktoré v priebehu tohto roku nie je možné pevnou sumou alebo percentuálne stanoviť výšku dotácie.
Ďakujem za pozornosť. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi poslancovi Pirovitsovi. Hlási sa pán poslanec Doboš.
Poslanec L. Doboš:
Chcel by som povedať niekoľko viet k prerokúvanej téme. Sledujem proces v Maďarsku, ako sa prejavuje trhový mechanizmus v kultúre. Nech mi pán minister financií prepáči, že o tom budem hovoriť trochu inak. V uplynulých piatich rokoch som počul hovoriť a argumentovať dvoch alebo troch ministrov hospodárstva alebo financií Maďarska. Je pravdou, že je tam iná situácia a iné mechanizmy. V Maďarsku pred piatimi rokmi štát začal cúvať z dotácie kultúry. A vidím a poznám terajšiu situáciu. Maďarský model, keď štát vycúval z podpory kultúry, viedol a vedie k rozkladu národnej kultúry preto, lebo malé kultúry ten tlak
nevydržia. Nie je možné, aby malá kultúra bola hodená napospas trhu pod zámienkou, že piati trhový mechanizmus. Kultúra je v tomto prechode takisto bezbranná ako nezamestnaný človek. Pán minister financií, prepáčte, ja týždenne chodím žobrať na ministerstvo kultúry. Dostávam stále odpoveď - a nielen ja, ale aj ostatní vydavatelia a členovia redakcií - nemáme, nemáme, nemáme.
Pred troma dňami Slovenská kniha rozposlala list, že je insolventná, nemôže platiť, že nemôže prijať do svojich skladov žiadnu zásielku, žiadnu knihu. Kruh je uzavretý, čo majú robiť vydavateľstvá? Isté je, že je obrovskou záťažou platiť kultúrne inštitúcie, tie mechanizmy. V prípade fondov ide o podporu práve tej tvorivej činnosti, nie administrátorov kultúry. V prípade slovenskej opery by som bol veľmi zvedavý, pán minister kultúry, aká je dotácia na slovenskú operu ročne. Len jedna najzákladnejšia národná inštitúcia.
Maďarskí kultúrni politici pred piatimi rokmi, keď vyhlásili trhový mechanizmus aj v prípade kultúry, asi nemysleli na to, aké to bude mať následky. Teraz, po piatich rokoch, idú založiť národný fond kultúry, keď už je skutočne neskoro, keď v Maďarsku je už 4OO vydavateľstiev, keď národná kultúra je vytlačená zo všetkého, keď v popredí je sex a pornografia a národná kultúra nemá oporu. Pýtal som sa jedného zodpovedného v Maďarsku, ako je to s vydávaním pôvodných diel. Povedal mi, že od augusta vo všetkých maďarských vydavateľstvách vydali 7 pôvodných diel. Ak by sme to chceli kvalifikovať, tak je to otrasné. Kde sme teraz my na Slovensku? Je to predobraz toho, kde je teraz Maďarsko. Neželám to nikomu. Pán minister financií, je to vyskúšané, ako vyzerá mechanické aplikovanie trhového mechanizmu na život národnej kultúry.
/Potlesk. /
- 355 - Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi poslancovi Dobosovi. O slovo sa prihlásil pán minister Filkus.
Minister pre hospodársku stratégiu SR R. Filkus:
Je mi ľúto, ale musím konštatovať, že táto diskusia sa dostáva z cesty. Ak si dobre prečítate zdroje pre tvorbu fondu kultúry, tam sú v prvom rade dotácie štátu, dary, nadácie atď. Štát sa nijako z toho nevyzúva. Ide len o posúdenie súčasnej situácie. O štátnych dotáciách sa tam jednoznačne hovorí. A dovoľte mi ešte jednu poznámku. Ekonomické centrum to nie je len štát. V našom poňatí a v prechode k trhovému mechanizmu je niekedy dôležitejšia banka ako ekonomické centrum. Poviem príklad. Do meny a do toho, čo s peniazmi robiť, by nemal zasahovať štát, ale banka. Vo vyspelých ekonomikách sú zákony, podľa ktorých štát nesmie vôbec zasahovať do banky. Banka môže riešiť aj problémy kultúry, so zvýhodneným úrokom atď.
Ešte jednu poznámku. Veľmi si vážim pána Kvietika, ale takéto urážajúce invektívy na tejto úrovni nie sú potrebné. Ak máme svetovú operu, máme aj svetových spevákov, majú aj svetové honoráre. Ak máme činohru, máme aj dobrých hercov. Všade vo svete je zaužívané, že sa aj druhy týchto zdrojov používajú na rozvoj kultúry. To nie je nič nevážneho alebo dehonestujúceho. Prosím, aby ste si to uvedomili, nie preto, aby som tu obhajoval pána Chmela, ale to je normálny život. Keď sa dostanem na úroveň svetového vedca, svetového speváka a mám dobré príjmy, prečo by som svojej profesii nepomohol?
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
- 356 - Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi ministrovi Filkusovi. S technickou pripomienkou sa hlásia pán minister Snopko, pán podpredseda Zemko a pán poslanec Hudec.
Minister kultúry SR L. Snopko:
K tým svetovým honorárom: sólistka opery Slovenského národného divadla - je rozdiel dva roky vonku ako 42 rokov u nás.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem. Slovo má pán podpredseda Zemko. Podpredseda SNR M. Zemko:
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia,
chcem povedať iba poznámku k tomu, že by sme si predsa len mali upresniť predovšetkým to, o čom diskutujeme. Tento orgán každoročne schvaľuje finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pre rezort kultúry. Bude závisieť od nás, koľko z tej globálnej sumy sa rozhodneme prideliť na kultúru. Záleží to od filozofie národa a teda od filozofie štátneho rozpočtu, čiže ak je tu isté množstvo peňazí, môžeme zobrať z iných rezortov a dať ich na kultúru. To je, myslím, naše sväté právo a takto rozhodnúť môžeme v rámci štátneho rozpočtu. Zmysel fondu kultúry je podľa mňa v niečom inom. Je to fond kultúry, ktorý má iniciovať, podporovať niečo navyše. V tomto ohľade vlastne štát vložením istej základnej sumy každý rok má byť príkladom pre všetkých ostatných, čiže fond kultúry nemôže zachraňovať celú kultúru, lebo ak by sa to malo stať, tam by sme primárne zlyhali ako poslanci, ktorí rozhodujú koniec-koncov o štátnom rozpočte. Je samozrejmé, že suma vo výške 5 miliónov korún, ako to teraz vychádza, je minimálna. Tá nemôže pôsobiť podnecujúco. Suma 560 miliónov korún je podľa všetkého nereálna, čiže mali by sme uvažovať o sume, ktorá by bola príkladom a ktorú by súčasne štátny rozpočet v tomto roku uniesol. O tom, ako to bude v ďalších rokoch, môžeme znovu diskutovať.
Ďakujem. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:
Ak dovolíte, navrhujem, aby sme opustili sféru emócií a poďme pracovať technicky. Je tu totiž jediné východisko, hovoril som to vo svojom diskuznom príspevku. Pán poslanec Pirovits má pravdu, nie je možné dať pol percenta od tohto roku. Je jasné, že to môže byť až od 1. januára budúceho roku. Je jasné, že tento rok môže byť fond kultúry dotovaný iba z neúčelovej rezervy rozpočtu Slovenskej republiky. To inak nevyriešime. Ak to má byť urobené zákonne, musíme to takto formulovať. Nemôžeme predsa týmto zákonom rušiť zákon Slovenskej národnej rady o rozpočte. To je zákon. Myslel som si, že je to samozrejmé. Keďže to tak nie je, budeme musieť schváliť text podľa bodu 2O "ktorá nesmie činiť menej ako 0, 5 % od 1. 1. 1992" s tým, že na rok 1991 dostane fond kultúry prostriedky z neúčelovej rezervy rozpočtu Slovenskej republiky vo výške dvoch percent.