- 322 - Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem. Má ešte niekto príspevok do rozpravy? Pán poslanec Findra.

Poslanec J. Findra:

Najprv by som chcel povedať, že súhlasím s pánom poslancom Poliakom. Skutočne vysoká škola sa prezentuje čímsi iným ako názvom, ale názov musí byť naozaj na spisovnej úrovni v poriadku. To je prvá poznámka.

Druhá poznámka: platí to, čo povedal pán poslanec Snopko. V zahraničí sa škola prezentuje na formálnej úrovni prekladom, čiže tu niet takýchto obáv, že by sa tu nejaký cudzinec nezorientoval. To je moja druhá poznámka.

A k tej zmätočnosti - došlo tu k istej ťažkosti v tom, že tieto dva zákony sa dali najprv samostatne a potom sa dali dohromady. Ale keď ich berieme jednotlivo, je to všetko v poriadku. Nechcem teraz obhajovať legislatívu alebo niekoho iného.

Navrhujem hlasovať o návrhu pána ministra a poslanca Snopku, aby názov znel tak, ako ho predniesol.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Najprv budeme hlasovať o názve ako ho predniesol pán minister a poslanec Snopko.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 93 poslancov. / Kto je za návrh pána ministra Snopku? /Za návrh hlasovalo 77 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. /

Zdržal sa hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 1O poslancov. /

Konštatujem, že sme návrh pána ministra a poslanca Snopku schválili.

Teraz dávam hlasovať o návrhu zákona vcelku v znení schválených pripomienok.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 94 poslancov. /

Kto je za návrh zákona o zmene názvu Vysokej školy technickej v Košiciach v znení pripomienok? /Za návrh hlasovalo 74 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. /

Zisťujem, že sme schválili vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o zmene názvu Vysokej školy technickej v Košiciach.

/Potlesk. /

Vážení poslanci, vážené poslankyne,

tým končím dnešné zasadnutie. Pokračujeme zajtra o deviatej hodine. Prajem vám príjemnú dobrú noc.

Tretí deň rokovania 1O. schôdze Slovenskej národnej rady

14. februára 1991

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení členovia vlády,

pokračujeme v rokovaní 10. schôdze Slovenskej národnej rady. Prosím, aby ste zaujali miesta a prezentovali sa.

Zisťujem, že na dnešnom rokovaní je prítomných 94 poslancov, takže Slovenská národná rada je schopná sa uznášať.

Jedenástym bodom programu je

Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o štátnom fonde kultúry.

Návrh zákona za vládu Slovenskej republiky odôvodni minister kultúry Ladislav Snopko. Prosím, aby sa ujal slova.

Minister kultúry SR L. Snopko:

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda,

projekt zriadenia a fungovania ekonomického nástroja, ktorý by popri štátnom rozpočte napomáhal finančné satúrovanie kultúrnych aktivít za situácie, že ekonomická reforma výrazne ovplyvňuje aj odvetvie kultúry, vzišiel z podnetu kultúrnej obce. Do procesu prípravy a modelovania jednotlivých právnych inštitútov predloženého vládneho návrhu zákona Slovenskej národnej rady boli okrem pravidelných legislatívnych mechanizmov zapojené aj združenia umeleckých pracovníkov, pracovníkov pôsobiacich vo sfére miestnej kultúry a pamiatkovej starostlivosti. Takže možno konštatovať, že predložený návrh zákona je výsledkom spoločného konsenzu všetkých zainteresovaných partnerov.

štátny fond kultúry je v súlade s česko-slovenským právnym poriadkom konštruovaný ako doplnkový zdroj financovania aktivít v odvetví kultúry. Považujem za potrebné zdôrazniť, že zriadenie fondu kultúry nie je možné chápať ako "ťahanie" peňazí naviac zo štátneho rozpočtu, ale v prvom rade a predovšetkým ho treba chápať ako nástroj starostlivosti štátu a občianskej verejnosti o rozvoj plurality štruktúr, foriem a aktivít kultúry ako organickej súčasti života.

Keďže si s plnou vážnosťou uvedomujem dôsledky bývalého režimu na ekonomickú situáciu a z nej vyplývajúce obmedzené možnosti finančných zdrojov obzvlášť pre odvetvie kultúry, nemôžem neupozorniť na reálne nebezpečenstvo rozvoja ekonomicky síce zaujímavých, ale z kultúrneho i spoločenského hľadiska zanedbateľných aktivít. To však neznamená, že by ministerstvo kultúry neorientovalo subjekty pôsobiace v oblasti kultúry na potrebu efektívnejšieho využívania poskytovaných finančných prostriedkov, ale, samozrejme, aj na vytváranie podmienok pre rozvoj podnikateľských aktivít zabezpečujúcich vyššiu tvorbu vlastných zdrojov. A práve v týchto súvislostiach, najmä v prvej etape pôsobenia trhových mechanizmov, je pre kultúru priam životne nevyhnutné mať k dispozícii nástroj, ktorý by podporoval aj rozvoj takých aktivít, ktoré nie sú z ekonomického hľadiska efektívne a plnil ostatné funkcie, ktoré sú detailnejšie uvedené v predloženom návrhu zákona.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky sa v tvorbe zdrojov fondu usilovalo presadil, aby

1. zdroje, ktoré sa v kultúre vytvoria, boli aspoň sčasti ponechané na jej ďalší rozvoj,

2. boli vytvorené podmienky pre rozvoj vo vyspelých štátoch bežne zaužívaného sponzorstva, čo, žiaľ, nie je v súlade s existujúcim právnym stavom a v tomto zmysle bolo potrebné po viacnásobnom pripomienkovom konaní upraviť tvorbu zdrojov fondu.

Pri posudzovaní nových právnych noriem tieto myšlienky sústavne "oživujeme" a uplatňujeme v pripomienkovom konaní príslušných právnych noriem. Vzhľadom na obmedzenú tvorbu zdrojov oproti pôvodnému zámeru ministerstva kultúry musím upozorniť, že v predloženej podobe navrhovaného zákona fond kultúry nemôže v plnom rozsahu splnil svoju funkciu očakávanú predovšetkým všetkými subjektami pôsobiacimi v oblasti kultúry. Osobitne je potrebné zdôraznil skutočnosť, že používanie prostriedkov štátneho fondu kultúry bude kontrolovať široká verejnosť. Táto kontrola je zabezpečená jednak Slovenskou národnou radou a jednak radou fondu. Rada fondu je kolektívny orgán, tvorený z radov tvorcov a šíriteľov umenia a kultúry a ďalších zástupcov tých subjektov, ktoré participujú na tvorbe, sprostredkúvaní a uchovávaní hodnôt kultúry, pričom rade fondu prislúcha navrhnúc ministrovi kultúry použitie prostriedkov štátneho fondu kultúry. Pritom rada fondu sa bude spolupodieľať nielen na rozhodovaní o tom, ktoré kultúrne aktivity sa budú finančne podporovať, ale zároveň bude aj spolurozhodoval o finančnej výške tejto podpory. Ide o legálne

garantovanú konštrukciu vzájomného spolupôsobenia štátu a záujmových združení pracovníkov odvetvia kultúry. Aj týmto sa napĺňa jedna zo základných požiadaviek demokratizácie kultúry.

Vážené dámy a páni,

predložený vládny návrh zákona nie je, ale ani nemôže byť univerzálnym ekonomickým nástrojom na riešenie celého veľkého množstva problémov, ktoré sú v odvetví kultúry nahromadené. Popri ňom budú musieť ešte fungovať také mechanizmy, akými je daňová, poplatková či odvodová sústava. Pred generálnou rekonštrukciou uvedených mechanizmov stojíme. Uvažujeme o tom, že vhodné nástroje v mechanizmoch daňovej, poplatkovej či odvodovej sústavy, v interakcii s rozpočtovým hospodárením Slovenskej republiky a štátnym fondom kultúry vytvoria optimálnu finančnú bázu pre rozvoj tvorby, aktivít, sprístupňovania a uchovávania hodnôt kultúry.

Nakoľko sa domnievam, že dôvodová správa k predloženému vládnemu návrhu zákona Slovenskej národnej rady o štátnom fonde kultúry, ako aj jeho prerokovanie vo výboroch Slovenskej národnej rady dostatočne preukazujú odôvodnenosť existencie a fungovania tohto ekonomického inštitútu, končím svoje vystúpenie a ďakujem vám za pozornosť.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem pánovi ministrovi Snopkovi za odôvodnenie návrhu zákona. Teraz prosím spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady pána Antona Hykischa, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.

- 328 - Poslanec A. Hykisch:

Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená predsedajúca, vážená slovenská vláda,

netreba skrývať, že predložená podoba návrhu zákona o štátnom fonde kultúry je pre časť odborníkov z kultúrnej oblasti istým rozčarovaním. Vyplýva to totiž z genézy tohto návrhu. Pôvodným zámerom bolo zriadenie akéhosi národného fondu kultúry ako nadrezortného zdroja na udržanie a rozvoj slovenskej národnej kultúry. Podľa pôvodnej predstavy zdrojovú časť tohto národného fondu mali tvoriť predovšetkým povinné príspevky všetkých hospodárskych, podnikateľských subjektov na území Slovenskej republiky, ktoré by do tohto fondu prispievali istým zlomkom percenta. Tento obligatórny príspevok by bol tvoril hlavný zdroj národného fondu kultúry. Popri tomto hlavnom zdroji by boli fakultatívne príspevky, dary podnikateľských subjektov, ktoré by sa viazali na novú daňovú sústavu, čiže na podporu kultúry by mali odpisy z daňového základu. Tak by sa sponzorstvo vlialo do jedného kanála. Táto filozofia má svoj veľký význam práve pri málopočetných národoch ako je náš. Navyše v pôvodných zámeroch bolo členenie tohto národného fondu kultúry na ústredný, celonárodný, republikový a na regionálne fondy. To predpokladalo tvorbu fondov kultúry aj na nižších správnych stupňoch s obdobnými typmi zdrojov.

Všetky tieto pôvodné zámery nadrezortného fondu kultúry, ktorý by bol vlastne jediným zdrojom financovania všetkých kultúrnych zariadení a projektov na území Slovenskej republiky, narazili v pripomienkovom konaní na pochopiteľný odpor iných rezortov. Treba povedať, že vážnym argumentom bolo, že plné sponzorstvo, dary kultúre sa bude

môcť uplatniť až po realizácii novej daňovej sústavy, to znamená po 1. januári 1993. Hovoríme o tejto genéze preto, aby sme pochopili tento minimálny variant predkladaného návrhu zákona o fonde kultúry v terajšej podobe, ktorý, ako povedal pán minister, má iba doplnkový charakter a nerieši problém financovania národnej kultúry v celej jeho šírke.

Napriek tomu odporúčam prijať návrh zákona o štátnom fonde kultúry. Hlavným dôvodom je, že popri nie vždy možne štedrom štátnom rozpočte navrhovaný štátny fond kultúry predstavuje aspoň nejaký zdroj navyše. Druhým závažným dôvodom pre prijatie tohto zákona je, že pre budúcnosť vytvára veľmi dobrý legislatívny rámec, akúsi bázu na budúce sponzorovanie, v ktoré pevne dúfame po uskutočnení ekonomickej reformy.

Predložený legislatívny návrh má isté legislatívne slabiny, ktoré výbory Slovenskej národnej rady vo svojich pripomienkach dosť presne diagnostikovali. Aby sme sa potom pri praktickom prerokovávaní netrápili, zhrniem hlavné skupiny pripomienok.

Predovšetkým ide o základnú otázku, kto má fond spravovať a ako sa má rozhodovať o prideľovaní prostriedkov fondu. Návrh uvádza ako disponenta ministra kultúry, povedľa ktorého je rada fondu ako reprezentatívny orgán širokého spektra kultúry a umenia. Nerieši sa podrobnejšie zloženie rady, či to majú byť len umelci, tvorcovia alebo aj iní, a kto. Ďalšou diskutovanou otázkou bol spôsob kreovania rady. Podľa návrhu vzniká menovaním, menuje ju minister. Táto rada má byť poradným orgánom. Návrh nerieši prípad, že mienka rady bude odlišná povedzme od mienky ministra, čo sa stane, ak rada s predloženým návrhom nesúhlasí, čo urobí vtedy minister? Dúfajme, že aspoň v tejto

oblasti umenia a kultúry citlivé otázky vyrieši štatút k tomuto zákonu o fonde kultúry, ktorý má predložiť predkladateľ a mal by byť akousi organickou, súčasťou platnosti tohto zákona. Toľko k vecnej problematike zákona a teraz podrobnejšie k legislatívnym problémom.

Výbory Slovenskej národnej rady vládny návrh zákona prerokovali v dňoch 8. - 10. januára 1991 okrem Výboru Slovenskej národnej rady pre sociálnu politickú, zdravotníctvo a sociálne vzťahy. Tento výbor prerokoval návrh zákona 23. januára 1991. Všetky výbory Slovenskej národnej rady zaujali k vládnemu návrhu zákona súhlasné stanovisko.

Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport konštatoval, že predložený návrh zákona predstavuje v súčasnom období tvorby trhovej ekonomiky kompromis v príprave systému získavania prostriedkov ako doplnkového zdroja pre potreby kultúry. Súčasne požiadal ministra kultúry, aby predložil tomuto výboru na posúdenie návrh štatútu štátneho fondu kultúry pred jeho predložením na rokovanie vlády Slovenskej republiky a odporučil mu aj zriadiť informačný servis pre potreby miestnej kultúry.

Výbory Slovenskej národnej rady sformulovali celkom 40 pripomienok na úpravu predloženého vládneho návrhu. Niektoré sa navzájom vylučujú, ako to už býva. Väčšina má charakter spresňujúci a zaoberá sa kľúčovými vecami, o ktorých som hovoril, najmä zložením rady, menovaním, atď.

Ako spoločný spravodajca navrhujem spoločným hlasovaním prijať pripomienky uvedené v týchto bodoch: l, 2, 3, 4, 9, 13, 14, 15, 18, 20, 21, 30, 34, 36, 39 a 4O. Prijatím týchto pripomienok sa vylučujú pripomienky uvedené v bodoch 5, 6, 8, 16, 17, 22, 23, 28, 29, 32, 33, 37 a 38. Navrhujem, aby sme sa osobitným hlasovaním zaoberali pripomienkami v bodoch 7, 10, 11, 12, 19 a 25. Body, ktoré som nečítal, vysvetlím. Pokúsime sa nájsť spoločné formulácie zo susediacich pripomienok.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem pánovi poslancovi Hykischovi za prednesenie spravodajskej správy. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená vláda,

chcela by som dodatočne napraviť jednu chybu. Zabudla som ospravedlniť dnešný oneskorený začiatok nášho zasadania spôsobený zvolaním mimoriadneho Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Prepáčte, že sme vás nechali tak dlho čakať.

Teraz otváram rozpravu o jedenástom bode programu, do ktorej sa zatiaľ písomne prihlásili traja poslanci. Ako prvý vystúpi pán László Doboš. Pripraví sa pán poslanec Belan.

Poslanec L. Doboš:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

podľa môjho presvedčenia zákon o štátnom fonde kultúry je prepotrebný. Dňa 20. decembra 1990 pri prerokúvaní rozpočtu na rok 1991 Slovenská národná rada schválila sumu 25 miliónov korún na podporu detskej literatúry, detskej a mládežníckej tlače. Komisia ustanovená pri sekretariáte

prvého podpredsedu vlády urobila návrh na rozdelenie, snažiac sa zasypať tie najväčšie diery na tejto mape. Je príznačné, že požiadavky o podporu rapídne pribúdali. Posledné stretnutie zástupcov jednotlivých vydavateľstiev a redakcii bolo trápne a ponižujúce. Svojim spôsobom každý redaktor či vydavateľ mal pravdu. Každý sa snažil urvať kúsok z toho malého. V tomto prípade nejde o prilepšenie, ale o boj, boj o existenciu detskej literatúry a detskej tlače. Pomoc žiadajú aj silné slovenské vydavateľstvá, ktoré vydávajú detskú literatúru. Je to Tatran, Slovenský spisovateľ, Alfa, Smena, Mladé letá, časopis Dotyky, detské cudzojazyčné časopisy vydávané Pedagogickým nakladateľstvom. Samozrejme, v rade žiadajúcich stojí aj národnostné vydavateľstvo Madách.

Je to malý prierez zo zápasu kultúry o existenciu, ale je to charakteristické. Suma 25 miliónov bolo len kvapkou. Dva až trikrát toľko by snáď ako tak krylo potrebu. Z toho všetkého jedno je isté, rozpočet pre kultúru je biedne malý. V tejto podobe nestačí udržať tú záťaž. Preto je potrebný fond kultúry, ktorý by mohol podporovať zoslabnutú pozíciu kultúry. Veď aj v starých osvedčených demokraciách existujú fondy kultúry. V našom prípade je to o to dôležitejšie, že ide o prechod, o zmenu štruktúr. A táto situácia priam provokuje pomoc, podporu, a to čo najrýchlejšie.

Základnou otázkou tohoto fondu sú peniaze. Preto kľúčovým paragrafom predloženého návrhu zákona je § 3, kde sa hovorí o tvorbe zdrojov fondu. Citujem: "Fond sa tvorí z týchto zdrojov: dary a iné príspevky, výnosy z cenných papierov, výnos lotérii, podiel na úsporách výdavkov rozpočtových organizácii, dotácia zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, iné zdroje ustanovené osobitnými predpismi. " Z vymenovaných možnosti je najdôležitejšia dotácia

zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. To je najistejšie. V odporúčaní dvoch výborov, výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport v bode 19 spoločnej správy, výboru pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva v bode 20 sú návrhy na konkretizáciu finančnej čiastky. Nakoľko spomenuté body 19 a 20 spoločnej správy sú nepresné, dávam doplňujúci návrh, ktorý vychádza z bodu 20 spoločnej správy a má nasledovné znenie: "ktorá nesmie činiť menej ako 0, 5 % z celkových príjmov štátneho rozpočtu". Pôvodný text v bode 20 spoločnej správy znie takto: na konci sa pripájajú slová "ktorá nesmie činiť menej ako 0, 5 %". Tam by som pokračoval svojim doplňujúcim návrhom "ktorá nesmie činiť menej ako 0, 5 % z celkových príjmov štátneho rozpočtu". Prosím vás o podporu tohto návrhu.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem pánovi poslancovi Dobosovi. Teraz vystúpi pán poslanec Belan. Pripraví sa pani poslankyňa Mistríková.

Poslanec R. Belan:

Vážená pani podpredsedníčka, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,

verím, že nikto z nás nepochybuje o tom, že stav kultúry je, či chceme alebo nie, svojim spôsobom najsúhrnejším obrazom a zároveň kritériom stavu spoločnosti a je najvlastnejšou podstatou rozvojaschopnosti spoločnosti, spoločenskej a národnej identity, ručiteľom našich schopnosti. Ak kultúru, lepšie povedané problémy, s ktorými zápasí, obídeme, hoci s úctou a vznešenými slovami, mali by sme si uvedomiť, že vlastne tým nahrávame extenzívnej ceste rozvoja spoločnosti. Ak sa s kultúrou hrá na pokraji

ofsidu, hrá sa o to, čo je v útrobách ľudských bytostných síl - o tvorivosť, o stupeň rozvinutosti všeľudského v živote spoločnosti i jednotlivca.

Ak dnes vravíme o slobodnom človeku v demokratickom prostredí, vravíme vlastne o miere jeho kultúrnosti a o stave našej kultúry. Vychádzajúc z povedaného aj vklady do kultúry by sa mali chápať ako základné a určujúce spoločenské vklady, ktoré sú hybnou silou základnej hybnej sily spoločnosti, ktorou v tomto ponímaní je vždy človek. Kultúrna efektívnosť je totiž sumárnym a najmä syntetickým vyjadrením širšej spoločenskej efektívnosti vôbec, teda aj ekonomickej, ekologickej, mravnej a v našom prípade i politickej a právnej. Vravím o tom preto, lebo ma kvári neodbytný pocit, že práve v riešení problémov vlastnej kultúry môže náš zákonodarný zbor vyhrať alebo aj prehrať najviac. Kauza kultúry sa tu totiž lomí a nastoľuje vážnu otázku. K čomu sa prikloníme? K prchavému, chvíľkovému, efemérnemu efektu a teda k možnej strategickej prehre alebo k našej najzodpovednejšej povinnosti, ktorá spočíva v tom, pokúsiť sa toto strategické bremeno - ako sa azda javí v tomto okamihu - premenil na šancu našej spoločnosti?

Ak podľahneme sugescii prvého variantu, podľa mňa iba potvrdíme ilúziu o tom, že kultúra je síce lahodná, no jednako len ozdôbka nášho života, ktorá by napokon ani nemusela byť. Ak sme náchylní podujať sa na druhý variant, pravdepodobne spoločne dospejeme ku konštatovaniu, že štát musí prevziať zodpovednosť za osud našej kultúry, za vytváranie podmienok a prostredia pre kultúrny rozvoj nášho národa a národnosti celkom inak, než to predpokladá návrh zákona o štátnom fonde kultúry, ktorý podľa mňa ani zďaleka nenapĺňa literu programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa konštatuje, že vláda sa zaväzuje prostredníctvom fondu kultúry zabezpečovať v kultúre a umení ich nezávislosť na

výlučne komerčnom prístupe pri ich spoločenskom presadzovaní sa. Ak by sa malo naplniť programové vyhlásenie vlády, o čom iste nikto nepochybuje, potom je potrebné pevne stanoviť podielom zo štátneho rozpočtu, ako sa bude fond kultúry tvoriť. Lebo práve tvorba zdrojov fondu, o čom hovoril aj môj predrečník, ale aj rozhodovanie o ich používaní, sú najslabším a najproblematickejším miestom predloženého návrhu. Nepostačujúce sa mi zdajú aj návrhy dotýkajúce sa zdrojov tvorby fondu, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe.

V bode 19 sa napríklad požaduje z neúčelovej rezervy rozpočtu Slovenskej republiky určiť pre fond kultúry prostriedky vo výške 0, 5 %. Neúčelová rezerva pre tento rok je niečo vyše jednej miliardy korún, myslím presne miliarda dvadsať miliónov korún. Z toho sa dá ľahko vypočítal, čo z toho reálne predstavuje 0, 5 %.

Bodu 20 spoločnej správy sa dá rozumieť, najmä po spresnení mojim predrečníkom, že ide o 0, 5 % z celého rozpočtu Slovenskej republiky. To by bolo už prijateľnejšie, avšak pre tento rok už nerealizovateľné. Ak sa mýlim, bol by som rád, keby k otázkam dotácií fondu zo štátneho rozpočtu zaujal stanovisko aj pán minister financií, pripadne keby sa mohol vyjadriť i k § 3 písm. d/ predloženého návrhu, čo sa dá konkrétne od naplnenia týchto ustanovení reálne očakávať.

Dnes je v tlači zverejnené vyhlásenie Združenia vydavateľov periodickej a neperiodickej tlače na Slovensku, v ktorom sa konštatuje, že vydavateľská činnosť na Slovensku sa dostala do krízového stavu a vydavatelia sa obracajú na nás, poslancov, aby sme sa vážne zaoberali riešením zhoršenej ekonomickej situácie v tejto oblasti. Toto ich stanovisko by sme mali brat s plnou vážnosťou i pri schvaľovaní predloženého návrhu zákona o fonde kultúry.

Vychádzajúc z uvedených dôvodov dovoľujem si navrhnúť:

1. aby sa v § 3 písm. e/ presne stanovilo, že pôjde o dotáciu fondu zo štátneho rozpočtu, ktorá bude predstavovať minimálne 0, 5 % z celého rozpočtu Slovenskej republiky v príslušnom roku. Vtedy by sa stalo reálnym aj to, čo obsahuje programové vyhlásenie vlády ku kultúre, ktoré som spomínal;

2. súhlasím s tým, aby fond spravovalo ministerstvo kultúry, ale rozhodovanie o využívaní prostriedkov fondu by sme mali zveriť rade fondu, ktorú by mal menovať minister kultúry predovšetkým z radov kultúrnych a umeleckých pracovníkov a zároveň aby bola vytvorená dozorná rada z predstaviteľov kultúrnych a umeleckých organizácii a inštitúcii ako objektívny orgán, ktorý by kontroloval nakladanie s finančnými prostriedkami fondu;

3. navrhujem, aby sa rozšírilo využívanie prostriedkov fondu aj na to, aby fond poskytoval úverovým bankám garancie za úvery pre právnické a fyzické osoby na účely podnikania, najmä v oblasti rozširovania kultúry a umenia.

A na záver chcem zdôrazniť, že vytvorenie fondu kultúry v zmysle programového vyhlásenia vlády plne podporujem.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem pánovi poslancovi Belanovi. Zároveň by som chcela poprosiť pána poslanca ako právnika, aby presne

sformuloval a odovzdal pánovi spravodajcovi, ktoré paragrafy chce doplniť alebo zmeniť.

Vystúpi pani poslankyňa Mistríková. Poslankyňa Z. Mistríková:

Vážená Slovenská národná rada,

dovoľte mi predložiť jeden pozmeňovací návrh. V správe k zákonu o štátnom fonde kultúry sa hovorí: "Vzťahy fondu k jeho užívateľom v horizontálnej i vertikálnej sfére podrobnejšie určí štatút, ktorý schváli vláda Slovenskej republiky, štatút podrobne zakotvi aj podmienky pre zabezpečenie objektívneho rozhodovania pri použití zdrojov fondu s využitím samotnej analytickej činnosti ministerstva opierajúcej sa o vyjadrenia odborných inštitúcii i jednotlivcov. " V § 4 ods. 4 návrhu zákona sa hovorí: "O dotáciu z fondu sa môže uchádzať právnická a fyzická osoba na základe konkurzu vyhláseného ministerstvom. " Dostávame sa do paradoxnej situácie, že žiadatelia o dotáciu z fondu vlastne budú prechádzať dvojitým konkurzom. Naozaj si myslím, že na to, aby bol niekto zapísaný ako žiadateľ o udelenie nejakej dotácie, konkurzom by prechádzať nemusel, keď konkurz bude stanovený priamo v štatúte fondu kultúry. Preto môj pozmeňovací návrh znie, aby v § 4 ods. 4 sa z prvej vety vypustili slová "na základe konkurzu vyhláseného ministerstvom". Podobnú žiadosť predložil aj slovenský parlament kultúry ako žiadosť na pána predsedu Slovenskej národnej rady.

Ďakujem.

- 338 - Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem pani poslankyni Mistríkovej. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Ak nie, vyhlasujem rozpravu o jedenástom bode programu za skončenú.

Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Snopko? Minister kultúry SR L. Snopko:

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda,

len niekoľko slov na vysvetlenie, čo sa týka štatútu štátneho fondu kultúry, má ho tu pripravený, ale je samozrejmé, že bude musieť byť prepracovaný podľa prijatého zákona. S pánom poslancom Hykishom a zástupcami výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport sme sa dohodli, že aj oni ho budú pripomienkovať.

čo sa týka návrhu, aby bola zriadená aj dozorná rada, mechanizmus kontroly práce so štátnym fondom kultúry podlieha presne tomu mechanizmu, akému podlieha aj rozpočet. Čiže kontroluje ho ministerstvo financií, vláda a kontroluje ho aj Slovenská národná rada pri každej výročnej správe. Navyše z každého uznesenia rady fondu chceme vydávať výsledky - kto sa uchádza o dotáciu z fondu a koho rada fondu vybrala. Bude to zverejňované v základných kultúrnych časopisoch a aj v denníkoch. Takže si myslím, že

možnosť nesprávneho rozhodnutia bude hneď rozpoznateľná a kontrolovateľná. To, že to udeľuje minister na odporúčanie rady, je len legislatívna záležitosť, pretože niekto to musí byť a minister je zodpovedný za rozhodnutie.

K ostatným návrhom - prijímam návrh pani Mistríkovej, pána Dobosa, aj ostatné body z návrhu pána Belana.

Ďakujem za pozornosť. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem pánovi ministrovi Snopkovi. O slovo sa prihlásil pán minister Kováč.

Minister financií SR M. Kováč:

Vážené predsedníctvo, vážené poslankyne, vážení poslanci,

dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k návrhu, ktorý predniesli páni poslanci, naposledy pán poslanec Belan, aby v tomto návrhu zákona bola zakotvená dotácia zo štátneho rozpočtu v rozsahu 0, 5 % z objemu rozpočtových prostriedkov. Ak vezmeme do úvahy, že fond predstavuje iba jeden z doplnkových zdrojov financovania potrieb kultúry, pretože hlavným sú prostriedky z rozpočtu, ktoré budú každý rok schvaľované, tento návrh by predstavoval podľa rozpočtu na tento rok 600 miliónov korún dotácie, nehovoriac o tom, že takýto návrh pre tento rok je absolútne nerealizovateľný, pretože tohto roku sú prostriedky štátneho rozpočtu presne rozdelené.