Poslankyňa K. Kondášová:
Pripomienka v bode 35 bola prijatá. V takom prípade som navrhovala vypustiť pôvodné znenie § 9.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pôvodné znenie § 9 má len jednu vetu: "Pracovníci daňových orgánov požívajú pri plnení úloh podľa tohto zákona právnu ochranu verejných činiteľov. " Poslankyňa Kondášová navrhuje toto znenie vypustiť.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 113 poslancov. /
Kto je za návrh poslankyne Kondášovej?
/Za návrh hlasovalo 39 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. /
Kto sa zdržal sa hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. /
Pozmeňovací návrh nebol prijatý.
Potom boli návrhy ministra Kováča resp. poslanca Tatára. Pán spravodajca, prosím, aby ste to uviedli na správnu mieru. Boli tam tri pripomienky.
Poslanec L. Kliman:
Podstatou návrhu bolo to, že pán minister odporúčal, aby riaditelia daňových úradov boli menovaní síce ministrom, ale po konzultácii s riaditeľom daňového riaditeľstva.
- 208 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Hlási sa poslanec Tatár. Poslanec P. Tatár:
V poradí prvý pozmeňovací návrh bol k § 6 ods. l písm. a/. To bol pôvodný bod 15 spravodajskej správy - "riadi daňové riaditeľstvá". Osvojil som si rozšírený pozmeňovací návrh, ktorý znie: "Riadi daňové riaditeľstvá a určuje vnútornú štruktúru daňových orgánov. " To je presné znenie.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 117 poslancov. /
Kto je za doplňujúci návrh poslanca Tatára?
/Za návrh hlasovalo 80 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. /
Konštatujem, že prvý doplňujúci návrh bol prijatý.
Ďalší bol pozmeňovací návrh k § 7 ods. 2, aby riaditeľa menoval minister financií na návrh daňového riaditeľstva. Prosím, keby pán spravodajca uviedol, v ktorom bode spoločnej správy bol tento problém navrhnutý.
Poslanec L. Kliman: Ide o bod 23.
- 209 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ten sme zamietli a znel: "Na čele daňového úradu a daňového riaditeľstva je riaditeľ. Riaditeľov daňových riaditeľstiev a riaditeľov daňových úradov vymenúva a odvoláva minister financií Slovenskej republiky. " To sme zamietli. Teraz táto zmena hovorí len o menovaní, teda že minister financií menuje riaditeľa daňového úradu.
Hlási sa poslanec Tatár. Poslanec P. Tatár:
Sme pri bode 23 spoločnej spravodajskej správy a ide o spresnenie druhej vety. Prvá veta zostáva: "Na čele daňového úradu a daňového riaditeľstva je riaditeľ. " A ďalej: "Riaditeľov daňových riaditeľstiev vymenúva a odvoláva minister financií. Riaditeľov daňových úradov na návrh riaditeľov daňových riaditeľstiev vymenúva a odvoláva minister financií Slovenskej republiky. "
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Rozdiel oproti tomu, čo sme zamietli, je v tom, že riaditeľov daňových úradov vymenúva minister na návrh riaditeľov daňových riaditeľstiev. Pán poslanec Tatár, prosím, keby ste návrh prečítali ešte raz.
Poslanec P. Tatár:
Prvá veta zostáva nezmenená. Druhá veta je: "Riaditeľov daňových riaditeľstiev vymenúva a odvoláva minister financií Slovenskej republiky. " A pokračujeme: "Riaditeľov daňových úradov na návrh riaditeľa daňového riaditeľstva vymenúva a odvoláva minister financií Slovenskej republiky.
- 210 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Hlási sa pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:
Návrh pána ministra je obsahovo zhodný s bodom 23, ktorý sme neprijali. Rozdiel je len v tom, že pán minister vo svojom návrhu špecifikuje postup a ten nemusí byt podľa mojej mienky upravený v zákone. Myslím si, že by sme rozhodovali o tom istom.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Líši sa to iba o slová "na návrh". Princíp sme zamietli.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 119 poslancov. / Kto je tento pozmeňujúci návrh? /Za návrh hlasovalo 60 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. /
Tento doplňujúci návrh bol prijatý.
Predpokladám, že sme prešli všetkými pripomienkami a návrhmi.
Faktickú poznámku má pán poslanec Ásványi.
- 211 - Poslanec L. Ásványi:
Dovoľte mi, aby som sa vrátil ešte k bodu 42 spoločnej správy ohľadne spresnenia § 10 ods. 1. Myslím, že sa nemýlim, ak podľa rokovacieho poriadku poprosím pána ministra financií Kováča, aby aspoň troma slovami znovu otvoril rozpravu, aby som mohol svoj návrh zargumentovať a predložiť.
/Oživenie v sále. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec, chápem, že máte nejaký názor, ale dostali by ste do nepríjemnej situácie celé plénum, ktoré už čosi schválilo. Vy teraz predsa len o tom pochybujete a chcete to zmeniť.
Poslanec L. Asványi:
To, čo bolo schválené, nijako nenapádam. Opačne, chcem ho odporučiť urobiť ešte lepším, zrozumiteľnejším. Poviem jeden príklad: podám daňové priznanie s daňovým základom zámerne 10 tisíc korún. Kontrola mi to upraví na 220 tisíc korún. Pýtam sa, z čoho budem platiť maximum 10 %, z 10 tisíc alebo z 220 tisíc?
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ku každému zákonu a hlavne k takémuto bude musieť ministerstvo vydať veľký rozsah vykonávacích pokynov. Nepochybujem, že si s tým poradí, lebo sa naviaže na Hospodársky zákonník, na Občiansky zákonník a všeobecné právne normy a nájde príslušnú regulu.
- 212 - Poslanec L. Ásványi:
Ak podľa rokovacieho poriadku by bol tento postup možný, ešte raz sa pýtam pána ministra Kováča, či by nechcel trvať na upresnení zákona.
Minister financií SR M. Kováč:
Vysvetlime si to cez obedňajšiu prestávku. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec, ľutujem, ale musíme končiť.
Faktickú poznámku má pani poslankyňa Vilčeková. Poslankyňa A. Vilčeková:
Chcem požiadať, aby sme sa vrátili k § 8 a hlasovali o návrhu pána poslanca Prokeša, lebo vieme, že došlo k porušeniu rokovacieho poriadku.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pani poslankyňa, nedošlo k porušeniu rokovacieho poriadku. Ak si dobre spomínate, hneď na začiatku som upozorňoval, že ideme najprv hlasovať o protinávrhoch. Plénum sa zhodlo na tom, že celá správa je sama osebe protinávrhom, čiže šli sme postupne. Ak je 5 protinávrhov, ide sa takisto v poradí. V tomto prípade protinávrh pána Prokeša bol až 51. Takže sme neporušili rokovací poriadok.
Poslankyňa A. Vilčeková:
Ide o protinávrh k § 8. Navrhujem, aby sa v tomto prípade zišiel ústavnoprávny výbor.
- 213 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím vás, veci sa dajú vyriešiť. Snáď sme už nejakú tú profesionalitu nabrali, tak nerobme si tu sami sebe procedurálne kolapsy.
Hlási sa pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš;
§ 26 ods. 2 rokovacieho poriadku hovorí: "Ak boli k návrhu predložené pozmeňovacie návrhy, hlasuje sa najprv o nich, a to v poradí, v akom boli podané. Ak prijatý pozmeňovací návrh vylučuje ďalšie pozmeňovacie návrhy, o týchto ďalších pozmeňovacích návrhoch sa už nehlasuje. " Tie návrhy, ktoré boli prijaté, nevylučovali môj návrh, pretože všetky smerovali k obmedzeniu právomoci daňového úradu a môj návrh bol najširší.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pokúsime sa nájsť riešenie hlasovaním. Uvidíme ako sa rozhodne celé plénum. Čiže je tu ďalší, teda 51. pozmeňovací návrh, aby § 8 ods. l písm. b/ bol úplne vypustený z návrhu zákona.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 12O poslancov. /
Kto je za protinávrh poslanca Prokeša?
/Za protinávrh hlasovalo 39 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. /
Konštatujem, že tento protinávrh nebol prijatý.
Pán poslanec, aspoň nás udržujete v aktivite a druhý raz si budeme dávať pozor.
Ešte sa hlási pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:
Nemám pripomienku k prerokovávanému zákonu, ale procedurálny spor, ktorý sa tu odohral, sa v tejto miestnosti odohral už niekoľkokrát, opäť žiadam ústavnoprávny výbor, aby zaujal jednoznačné stanovisko, ako v takýchto prípadoch pokračovať a oboznámil s tým plénum, aby sme sa v budúcnosti zbytočne nezdržovali.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Áno, súhlasím. Teraz budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 123 poslancov. /
Kto je za prijatie tohoto návrhu zákona?
/Za prijatie návrhu zákona hlasovalo 93 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. /
Konštatujem, že sme schválili návrh zákona Slovenskej národnej rady o daňových orgánoch.
/Potlesk. /
V zmysle nášho včerajšieho uznesenia k otázke lustrácii v Slovenskej republike poslanecké kluby politických strán a hnutí nahlásili týchto členov komisie:
za Verejnosť proti násiliu poslanci Vladimír Čečetka a Marcel Strýko, za Kresťansko-demokratické hnutie František Javorský a Miroslav Poliak, za Demokratickú stranu Ivan Brndiar a Michal Géci, za Slovenskú národnú stranu Marián Andel a Marián Januš, za Stranu demokratickej ľavice Eduard Bárány a Jozef Dobrovoľný, za Maďarské Krestansko-demokratické hnutie a Spolužitie László Doboš a Štefan Bartakovics a za stranu zelených Gabriela Kaliská a Marián Buday.
Prvé stretnutie tejto komisie sa uskutoční zajtra, t. j. 14. februára o 8. 30 hodine v Modrom salóne.
Do 14. 00 hodiny vyhlasujem obedňajšiu prestávku. /Po prestávke. / Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Pokračujeme v rokovaní deviatym bodom programu, ktorým je
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti.
Návrh ste dostali ako tlač 94, spoločnú správu výborov ako tlač 94a.
Návrh zákona za vládu Slovenskej republiky odôvodni minister práce a sociálnych veci pán Stanislav Novák. Prosím, aby sa ujal slova.
- 216 - Minister práce a sociálnych vecí SR S. Novák:
Vážená pani predsedajúca, vážená vláda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti sa dostáva na program zasadnutia Slovenskej národnej rady po prijatí a schválení takých významných ústavných a ďalších dokumentov, akým je novela ústavného zákona o československej federácii, Listina základných práv a slobôd, ale nepochybne aj záchranná sociálna sieť, ktorú schválila vláda českej a Slovenskej Federatívnej Republiky minulý týždeň, 7. 2. 1991.
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti je súčasťou komplexu právnych predpisov, ktorými sa občanovi má garantovať právo na zamestnanie, ako aj právo na primerané hmotné zabezpečenie v prípade, ak toto právo nemôže bez vlastnej viny vykonávať. Je to v súlade s článkom 26 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.
Zákon o zamestnanosti č. 1 z roku 1991, ktorý je súhrnom hmotno-právnych noriem z oblasti zamestnanosti, čiže ide o federálny zákon, nadobudol účinnosť 1. 2. 1991 a do života ho zatiaľ uvádzajú okresné úrady práce zriadené zákonom Slovenskej národnej rady č. 444/1990 Zb. Tento zákon nadobudol svoju účinnosť s pätmesačným oneskorením.
Predložený vládny návrh zákona okrem kreačnej funkcie a dovŕšenia inštitucionálneho konštituovania osobitnej
sústavy miestnej štátnej správy reprezentovanej okresnými a obvodnými úradmi práce ustanovuje pôsobnosť týchto orgánov a upravuje procedurálne otázky ich činnosti. Jeho príprava mala zložitý priebeh, pretože sa tvoril spolu s ďalšimi predpismi o zamestnanosti v čase vykryštalizovania sa kompetenčných vzťahov medzi federáciou a republikami a nachádzania náležitej ústavno-právnej resp. právnej podoby riešenia týchto vzťahov. To znamená, že ešte v minulom roku v auguste, septembri, októbri. Dovoľte, aby som k tomuto problému povedal niekoľko slov.
Aj po prijatí novely ústavného zákona o československej federácii ostali mnohé otázky v tomto smere nedoriešené a kompetenčné vzťahy naďalej ostávajú zahmlené. Snaha vychádzať z originálnej právomoci republík a zverenia taxatívne určených veci do pôsobnosti federácie ako prioritných postulátov budovania našej federatívnej republiky, ktorá sa plne prejavila aj pri príprave tohoto zákona, žiaľ, bez náležitého legislatívneho ukončenia, prekračujúceho však rámec pôsobnosti ministerstva, naďalej ostáva úlohou číslo l aj v období po 1. januári 1991. Nejde len o nájdenie resp. hľadanie adekvátnej právnej formy s úpravou určitých spoločenských vzťahov, ale aj o reálne a jasné doriešenie kompetenčných otázok. Vzhľadom na to, že nejde o problematiku dotýkajúcu sa len pôsobnosti rezortu práce a sociálnych veci, ale ide o problematiku ďaleko širšiu, rád by som vás požiadal, vážení páni poslanci, aby ste pri tomto riešení aktívne spolupracovali. Reálne doriešenie kompetenčných otázok vytvorí ďaleko širší priestor pre riešenie rovnako vážnych vecných problémov, pred ktorými stojíme. Rezort práce a sociálnych veci má týchto problémov skutočne plné priehrštie a, žiaľ, nemá už ich komu inému postúpiť.
štatistické údaje o počte nezamestnaných v Slovenskej republike začínajú byt dosť alarmujúce. K 1. 2. 1990 bolo evidovaných l 749 nezamestnaných, k 1. 7. 1990 bolo evidovaných 8 942 a k 1. 2. 1991 už je 60 583. V českej republike je to 58 895, takže sa nám prvýkrát asi podarilo predbehnúť českú republiku. Poberajúcich príspevok na Slovensku je 34 826 občanov a v českej republike je 31 744. Voľných pracovných miest k tomuto dátumu v Slovenskej republike je 9 740 a v českej republike 48 657, takže situácia v českej republike je podstatne lepšia aj v tom, že je tam podstatne viac voľných pracovných miest. A to prakticky stojíme ešte na začiatku našej ekonomickej reformy.
Aj keď záchranná sociálna sieť považuje zabezpečenie zamestnanosti za prioritnú úlohu a aktívnu politiku zamestnanosti za jedno zo stimulujúcich opatrení smerujúcich k vytváraniu nových pracovných miest, k rekvalifikácii a zabezpečeniu nezamestnaných, nemožno problém zabezpečenia zamestnanosti zužovať len na konštatovanie záchrannej sociálnej siete, dotýka sa to prakticky celej hospodársko-ekonomickej sféry.
Predložený vládny návrh zákona má vytvoriť organizačné a inštitucionálne predpoklady pre rozvíjanie aktívnej politiky zamestnanosti v regionálnych podmienkach a ustanoviť procedurálne aj ďalšie predpoklady pre realizáciu opatrení v záujme dosiahnutia plnej, produktívnej a slobodne zvolenej zamestnanosti tak, ako to ustanovuje dohovor Medzinárodnej organizácie práce o politike zamestnanosti číslo 132, ktorý nadobudol pre nás platnosť ešte v roku 1976.
Som veľmi rád, že na rokovaní výborov Slovenskej národnej rady ste venovali mimoriadnu pozornosť prerokovaniu tohto vládneho návrhu zákona a ďakujeme za všetky pripomienky, ktoré boli veľmi cenné a prospeli k lepšiemu vyjadreniu resp. využitiu tohto zákona pri plnení úloh ministerstva. Verím, že prijatím vládneho návrhu zákona sa vytvoria inštitucionálne garancie riešenia problémov v oblasti zamestnanosti.
Ďakujem za pozornosť. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi ministrovi Novákovi za odôvodnenie návrhu zákona.
Prosím spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady pána Jozefa Jakuša, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec J. Jakuš:
Vážená Slovenská národná rada, vážení členovia vlády,
do série zákonov, ktorými sa rieši problematika zamestnanosti, predkladá vláda Slovenskej republiky zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti.
Predložený zákon bol veľmi precízne a zodpovedne prerokovaný vo výboroch Slovenskej národnej rady, o čom svedči i 51 pripomienok z výborov. Na prvý pohľad veľký počet pripomienok a pozmeňujúcich návrhov nehodnotím ako nedostatok predloženého návrhu, ale ako známku dôležitosti problému, akým sú otázky zamestnanosti.
V úvode si dovolím konštatovať, že zákon rovnakého názvu bol predložený výborom Slovenskej národnej rady už v septembri 1990. Problém zamestnanosti musí v základe riešiť zákon Federálneho zhromaždenia a ten v tej dobe ešte neexistoval. Z toho dôvodu bol pôvodný návrh zákona Slovenskej národnej rady o zamestnanosti stiahnutý z rokovania výborov. V záujme riešenia problémov vznikajúcich pohybom pracovných síl, uvoľňovaním pracovníkov a vzrastom nezamestnanosti bol prijatý zákon Slovenskej národnej rady číslo 444/1990 Zb. o zriadení úradov práce.
Zákon Federálneho zhromaždenia o zamestnanosti rieši zásadne hmotno-právnu úpravu na zamestnanie, zabezpečovanie práva na zamestnanie, vrátane sprostredkovania zamestnania, rekvalifikácie a hmotného zabezpečenia uchádzačov o zamestnanie. Ďalej rieši postup zamestnávateľov pri zamestnávaní občanov, ako aj zamestnávanie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Nadobudol účinnosť 1. februára 1991.
Dnes predkladaný návrh zákona Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti formuluje hlavné nástroje politiky zamestnanosti v Slovenskej republike a potvrdzuje nový systém inštitucionálneho zabezpečovania zamestnanosti v Slovenskej republike, ktorý upravil zákon o úradoch práce.
V § 1 predloženého zákona sa vymenúva rad nástrojov hospodárskej a sociálnej politiky, časť vymenovaných nástrojov možno považovať za nástroje aktívnej politiky zamestnanosti, časť rieši problematiku pasívne. K aktívnej politike zamestnanosti patria nástroje odvodovej, daňovej a subvenčnej politiky, ktoré budú stimulovať tvorbu nových pracovných príležitostí. Táto aktívna politika zamestnanesti je koncepčnou záležitosťou ministerstiev hospodárstva, hospodárskej stratégie, financií, práce, i orgánov miestnej správy. V návrhu zákona je upravené napríklad zriaďovanie spoločensky účelných pracovných miest a vytváranie verejnoprospešných prác.
V § 3 pojednávajúcom o tejto problematike, v odseku 3 sa hovorí, že "podnety na vytváranie spoločensky účelných pracovných miest a verejnoprospešných prác dávajú štátne orgány práce". Len na tieto dve činnosti z celkového rozpočtu 4, 1 mld Kčs na zabezpečenie zamestnanosti pripadne 648 mil. Kčs. Z týchto financií by sa malo vytvoriť
20 tisíc spoločensky účelných pracovných miest a pre 10 tisíc uchádzačov o zamestnanie by sa mali organizovať verejnoprospešné práce.
Obdobne zákon hovorí o rekvalifikáciách, kde štátne orgány práce budú zo zákona povinné uskutočňovať, organizovať rekvalifikáciu uchádzačov a záujemcov o zamestnanie. Je predpoklad, že len v roku 1991 sa bude rekvalifikovať 60 tisíc uchádzačov o zamestnanie a náklady s tým spojené pohltia čiastku l 080 miliónov Kčs. V navrhovanom zákone je riešená organizačno-materiálna stránka rekvalifikácie. Rekvalifikačné programy nemôže vytvoril žiaden úrad práce, či ministerstvo práce a sociálnych veci, keď nebude mať požiadavku na pracovníkov, ktorých bude rekvalifikovať. Rekvalifikácia má zmysel jedine vtedy, keď sa zrušením neefektívnej výroby ruka v ruke bude tvoril nová výroba, ktorá zamestná uvoľnených a rekvalifikovaných pracovníkov. Toho času sme svedkami uvoľňovania pracovníkov a minimálneho vytvárania nových pracovných miest vyžadujúcich rekvalifikáciu pracovníkov. V roku 199O, a v tomto roku ešte viac, sme svedkami vyššej mobility pracovných síl. Narastajú počty uchádzačov o zamestnanie a čim ďalej tým viac sú sťažené podmienky pre ich umiestňovanie.
Úrady práce zriadené zákonom Slovenskej národnej rady č. 444/199O Zb. pre zvládnutie týchto úloh zvyšujú stavy svojich pracovníkov z 229 v roku 1989 na bývalých odboroch pracovných síl národných výborov na cieľových 85O osôb na konci roku 1991. Plánovaný stav pracovníkov úradov práce, ich technická a organizačná koncepcia, je vypracovaná pre zvládnutie 5 %-nej nezamestnanosti v roku 1991.
Podľa koncepcie zamestnanosti a sociálnej politiky vypracovanej ministerstvom práce a sociálnych veci a ministerstvom pre hospodársku stratégiu, prerokovanej vo vláde Slovenskej republiky v decembri 199O, sa predpokladá vzrast nezamestnanosti pri optimálnom variante na 8, 5 % a pri varovnom variante na 17, 7 %. Je jednoznačné, že štátny rozpočet určený na riešenie problémov nezamestnanosti nemôže tento nárast nezamestnanosti pokryť ani pri optimálnom variante a už vôbec nie pri varovnom variante. Už dnes úrady práce sú doslova zavalené množstvom agendy súvisiacej s nárastom počtu nezamestnaných a plánované počty pracovníkov na týchto úradoch sa javia ako nedostatočné.
Vo všeobecnej časti dôvodovej správy je uvedené, že hlavným cieľom navrhovaného zákona je úprava pôsobnosti štátnych orgánov práce Slovenskej republiky pri zabezpečovaní práva na zamestnanie, tvorbe a uplatňovaní politiky zamestnanosti, vytváraní a ochrane trhu práce tak, aby bola zabezpečená plná a produktívna zamestnanosť založená na slobodne zvolenom zamestnaní. S touto filozofiou zákona je potrebné vysloviť plný súhlas a schválenie zákona podporiť. Je však otázne, či tento zákon, a taktiež zákon Federálneho zhromaždenia o zamestnanosti, bude môcť uplatňovať svoju základnú filozofiu pri veľkom náraste počtu nezamestnaných a hlbokej depresii hospodárstva, ktorej sme svedkami.
Záverom chcem odporučiť, aby Slovenská národná rada s predloženým návrhom zákona vyslovila súhlas. Súčasne odporúčam zohľadniť viaceré pripomienky obsiahnuté v spoločnej správe výborov Slovenskej národnej rady k tomuto návrhu zákona.
Spoločnú správu ste obdržali ako tlač SNR č. 94 a/. Vymenujem teraz body, ktoré navrhujem prijať an blok. Sú to body l, 2, 3, 4, 5, 6, 1O, 11, 12, 14, 17, 18, 19, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 3O, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 4O, 41, 42, 43, 45, 46, 47, 48 a 51. Neprijať navrhujem len dva body, a to bod 7 a 9. Ďalej precitám body, o ktorých odporúčam hlasovať osobitne. Sú to body 8, 13, 15, 16, 2O, 44, 49 a 5O.
Ešte k spoločnej správe - v úvodnom texte je napísané, že Výbor Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva odporúča vypustiť riešenie problematiky o civilnej službe /§ 12 a § 13/ a riešiť ju v iných zákonných normách. Toto v bodovom usporiadaní nie je. Navrhujem, aby sme to pojali do bodového usporiadania ako body 52 a 53. Znenie bodu 52 je: k § 12 - vypustiť písmeno i/ a j/ o civilnej službe. Bod 53 k § 13 - vypustiť písmeno j/ o civilnej službe. Týka sa to aj § 11, kde by sa mal v ods. 2 vypustiť bod f/ a v ods. 3 bod i/ a j/. To by bol bod 54.
K bodom, ktoré som navrhol neprijať ak prijmeme bod 6, vylučuje sa bod 7. Ďalej navrhujem neprijať bod 9 k § 2 ods. 5 písm. b/ z toho dôvodu, že v zákone Federálneho zhromaždenia o zamestnanosti v § 5 sa hovorí, že sprostredkovanie zamestnania za účelom dosiahnutia zisku za túto činnosť je zakázané a tento paragraf to vlastne pripúšta. Toto neprijatie ešte podporujem zmluvou Medzinárodnej organizácie práce č. 33 o sprostredkovateľniach zamestnania činných za úplatu. Táto nepripúšta sprostredkovanie zamestnania za účelom dosiahnutia zisku. Preto odporúčam tento bod neprijať.
Ďakujem za pozornosť. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi poslancovi Jakušovi za prednesenie spravodajskej správy. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.
Otváram rozpravu o deviatom bode programu, do ktorej sa zatiaľ písomne prihlásili traja poslanci. Ako prvý vystúpi pán Bruncko. Pripraví sa pán Brestenský.
Poslanec J. Bruncko:
Vážená Slovenská národná rada, vážené pani poslankyne, páni poslanci,
nastupujúce štrukturálne zmeny v hospodárskej sfére a prechod na trhové hospodárstvo sú sprevádzané zvýšeným počtom uchádzačov o zamestnanie a sťaženými podmienkami ich uplatnenia. Zvyšujú sa nároky na štátny rozpočet pre nezamestnaných, ale nikto z ekonómov dodnes jasne nepovedal, kde a predovšetkým ako sa tento trend zastaví. Od dobre pripravenej a fungujúcej ekonomickej reformy možno očakávať:
1. Zvýšenie výkonnosti národného hospodárstva, menovite pracovného procesu.
2. Rýchlu drobnú privatizáciu spojenú s okamžitou likvidáciou medzičlánkov administratívneho charakteru.
3. Demonopolizáciu.
Táto reforma je síce potrebná, ale pri jej realizácii si musíme uvedomiť, že do produktívneho veku vstupuje vysoká natalitná vlna, že pracujúci dôchodcovia reprezentujú viac než 10 % z celkového počtu pracujúcich a ich zotrvávanie v pracovnom pomere je motivované predovšetkým existenčne, že v súčasnosti sa zapája do pracovného procesu aj skoro 90 % robotníkov v poproduktívnom veku. Predĺ- ženie školskej dochádzky, menovite u vysokoškolákov, sa na odľahčení tohto stavu bezprostredne prejaví veľmi málo alebo vôbec, ale skrátenie vojenskej služby sa v tom negatívnom zmysle prejaví okamžite. Predĺženie riadnej dovolenky sa len plánuje a možnosť dlhšieho pobytu doma s deťmi využije iba menší počet žien, pretože budú pôsobiť existenčné starosti.
Uvedené skutočnosti povedú k absolútnemu nárastu záujemcov o zamestnanie pri súčasnom obmedzovaní pracovných príležitosti. Dotkne sa to predovšetkým mladých ľudí, ktorí budú po príprave na povolanie zháňať uplatnenie. Tieto fakty vytvárajú potencionálne nebezpečenstvo sociálnych nepokojov. Myslím si, že zákon takéhoto významu sme mali prijať podstatne skôr a že dnes viac-menej chytáme líšku za chvost, pretože počet ľudí bez práce stúpa, nové pracovné miesta sa nevytvárajú, rekvalifikačné programy prakticky neexistujú, čo je však aj logické, nakoľko ťažko niekoho rekvalifikovať, keď nie je jasné, či po rekvalifikácii bude mať vôbec zamestnanie, ak zatiaľ pracovné miesta viac-menej len zanikajú. Je to situácia, ktorú treba urýchlene riešiť. Možnou cestou, aspoň na určitú dobu, by snáď bola úzka spolupráca úradov práce s obecnými zastupiteľstvami, ktoré by programom verejno-prospešných prác vytvárali na prechodnú dobu pracovné príležitosti a zároveň by si obce a mestá riešili aspoň časť svojej nejasnej finančnej situácie.