- 115 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Hlási sa pán poslanec Strýko. Poslanec M. Strýko:

Vážená Slovenská národná rada,

chcem sa predsa len vrátiť k svojmu pôvodnému návrhu, pretože všetko, čo sme si dnes vypočuli, podľa môjho názoru svedčí o absolútnej neznalosti problematiky. Spomínala sa tu potreba prípadnej skartácie materiálov. Ono by to bolo v poriadku, pokiaľ by už niektoré neboli v súkromných rukách, v zásuvkách atď. Skartácia tých zvyšných, ktoré máme, by nám tým zabránila dávať ich do kontextu, čo je neprijateľné.

Druhá vec: to, že zrušenie štátnej bezpečnosti bolo príčinou toho, že naša republika sa stala Eldorádom zahraničných služieb, samozrejme, tak nie je, pretože štátna bezpečnosť zapríčinila, že táto republika bola po celý čas Eldorádom KGB.

Samozrejme, lustrácie našich kandidátov prebehli, ale vieme, že existovali nejaké blokácie, teda boli neúplné. Ďalšia vec - odhaliť tajných spolupracovníkov, teda tú jasnú kategóriu, ktorá sa skutočne dokázať dá, má za cieľ, aby sme nemali v politike ľudí, ktorí sú vydierateľní. Neobstojí ani to, že v nejakom podniku nejaký inžinier mal dobrý úmysel a chránil ekonomiku. Hovoríme tu o kategórii vnútorného nepriateľa a tam každý vedel, v čom pracuje, každý tajný spolupracovník dostával presné pokyny, či pracoval na cirkvách, či inde, nechránil ekonomiku, buďme si isti.

Navrhujem celé dnešné rokovanie ohľadom tohto problému ukončiť, prípadne dať o tom hlasovať, že to ukončime, pretože celý problém je v tom, že vec teraz nepoznáme. Treba, aby kluby delegovali svojich zástupcov, či jedného, či dvoch, vytvorila sa pracovná skupina ľudí, ktorá spozná problém, bude sa tomu venovať štyri dni, bude spolupracovať s pánom ministrom vnútra - s jedným aj druhým - a potom predostrie plénu materiál, ktorý dokáže, či lustrácie sú potrebné, či nie sú, či sú možné, či nie sú. Takto spoznaný problém môžeme kvalifikovane riešiť. Navrhujem, aby sme to ukončili, aby sa utvorila táto skupina, pracovala pár dní a potom nám oznámi, čo je to lustrácia a plénum sa rozhodne, čo ďalej.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Vystúpenia poslancov Dziaka-Košického a Strýka ma inšpirovali k jednej poznámke. Nielen Norimberský súd označil presne, ktorá organizácia je zločinecká. Slovenský národný súd bol v tom ešte dôslednejší. Za zločineckú organizáciu vyhlásil slovenskú vládu a slovenský snem. či to bolo správne, posúďte sami.

Ďalšia vec - budeme lustrovať príslušníkov štátnej bezpečnosti. Ale pýtam sa, napríklad spolupracovníci, ktorí sledovali iredentu štátnej bezpečnosti, boli nepriateľmi tohto ľudu alebo pracovali v jeho prospech?

Ďalej - kto vylustruje všetkých spolupracovníkov cudzích spravodajských služieb? Pre pána poslanca Federálneho zhromaždenia pána Malého to, čo sa deje na Slovensku, je akcia "klin". A kto mňa presvedčí, že konverzia nebola akciou nejakej cudzej spravodajskej služby, ktorá má svojich ľudí v najvyšších zákonodarných zboroch tohto štátu?

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Hofbauer. Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predseda,

vážená Slovenská národná rada,

prevažnú väčšinu toho, čo som chcel povedať, v podstate už povedali moji predrečníci pán Dziak-Košický a pán Marcel Strýko. Pokiaľ si pamätám, dôslednú lustráciu v rámci možnosti zatiaľ urobila len Verejnosť proti násiliu a žiadna z ostatných politických strán proti tomu nepochybovala, neznevažovala to. Práve naopak, odstúpenie zhruba 30 našich kandidátov bolo prijaté predovšetkým z iných politických strán vysoko pozitívne. Takže ma prekvapuje diametrálne odlišný názor v dnešnej diskusii na tú istú problematiku, ktorá by sa mala týkať všetkých politických strán. Moje stanovisko k tejto problematike je jednoznačné. Nové jedlo sa má prestierať na čistý stôl. Náš stôl do súčasnosti jednoznačne vyčistený nebol.

K problematike morálnych kritérií verejného činiteľa - prosím vás, nikde nie je napísané, že spolupracovník so Štátnou bezpečnosťou nemôže statočne pracovať ako automontér, kuchár alebo v akejkoľvek inej profesii. Ale v tom okamihu, ako niekto vystúpi na politickú scénu, platia na neho trochu odlišné kritériá. To by sme si mali jednoznačne povedať, priznať to a držal sa toho.

Kritériá spolupráce alebo nespolupráce - prosím vás, v náboženstve a v desiatich božích prikázaniach je to kvantifikované a kodifikované veľmi jednoznačne: hriechu sa dopúšťa ten, kto vedome a dobrovoľne... atď.

A ešte posledná poznámka k otázke úplnosti alebo neúplnosti preverovania verejných činiteľov z dôvodu, že časť archívov mohla byť zničená alebo ukrytá. Aj pán minister vnútra môže potvrdiť, že polícia nevypátra všetkých zločincov a všetkých, ktorí prekročia zákon, ale to nie je dôvod na to, aby sme ministerstvo vnútra zrušili, políciu rozohnali a nepátrali po nikom. Takisto pán minister spravodlivosti môže potvrdiť, že súd nie vždy rozhodne správne a nie s definitívnou platnosťou odsúdi toho pravého. Ale to nie je dôvod na to, aby sme zrušili väznice a zrušili ministerstvo spravodlivosti a celý súdny a justičný aparát. Takže treba vychádzal z faktoru postihnuteľnosti tých, ktorých postihnutie je možné.

Osobne sa prikláňam k návrhu, ktorý uvádzal pán Čečetka, pripadne v závere pán Marcel Strýko.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Faktickú poznámku má poslankyňa Mistríková.

Poslankyňa Z. Mistríková:

Chcela by som doplniť to, čo hovoril pán poslanec Strýko. Ak by to bolo možné, mohla by Slovenská národná rada ešte počas tohoto zasadnutia požiadať, aby na ňom vystúpil federálny minister vnútra pán Langoš a vysvetlil aspoň technické problémy, o ktorých sa tu bavíme a ktoré nepoznáme natoľko, aby sme o tom mohli kvalifikovane hovoriť.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

S faktickou poznámkou vystúpi poslanec Kvietik. Poslanec Š. Kvietik:

Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, kolegovia, kolegyne,

kedže riešime alebo sme sa zastavili nad problémom, ktorý nemáme nejak presne definovaný, dovoľte mi povedať názor nie ako poslanca, ale svoj subjektívny. Myslím, že v tejto chvíli, pokiaľ je táto konštalácia problému, mám na to právo.

Predovšetkým by som chcel veľmi vrele súhlasiť s názorom pána predsedu Slovenskej národnej rady a takisto si myslím, že je pravdou aj to, čo hovoril náš pán minister Snopko, náš preto, že patrím do kultúry.

Vážené kolegyne a kolegovia, keby tento návrh bol prišiel z ktorejkoľvek inej strany, bol by som sa dosť alebo nie až tak veľmi nad nim zamýšľal, ale vždy na tom,

čo príde z Prahy - z ničoho ma neupodozrievajte - trochu si dávam záležal. Slovensku z Prahy sa niekedy určujú veci, ktoré potom tvrdo dopadajú na jeho ďalší vývin. Keď si spomínam na rok 1920, dali sme si vnútiť čechoslovakizmus a doplatili sme na to veľmi zle. v roku 1948 sme si dali vnútiť komunizmus, ako to dopadlo, vieme všetci veľmi dobre. Štyridsať rokov sme podaktorí trpeli. V roku 1968 sme si dali vnútiť protizmyselný antisovietizmus - tak nám bolo treba - a v sedemdesiatych rokoch sa nám vnútili previerky, 20 rokov sa trýznili ľudia a bola katorga.

Kolegyne, kolegovia, možno, že som príliš humánne založený tým, že celý svoj život sa venujem tejto oblasti a je mi ako hercovi veľmi blízka. Preto vždy sa desím a bojím ak by sa malo ubližovať ľudom, ak by sa ľudia mali nespravodlivo "krágľovať". Myslím si, že nepotrebujeme ďalšiu kataklizmu a že by sme si mali uvedomiť - nazdávam sa a myslím si, že nie som ďaleko od pravdy, že lustráciami sa chce odviesť pozornosť od veci, ktoré sú oveľa dôležitejšie a nie druhotné. Nechcem sa tu rozširovať o tom, aké veci mám na mysli, ale povedzme len moment, že sme pred veľmi vážnym rozhodnutím konštituovania ústav a nehovoriac aj o probléme rozkrádania národného majetku.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Faktickú poznámku má poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Navrhujem, aby sme urobili prestávku.

- 121 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ešte vystúpi poslankyňa Oravcová a potom vyhlásime prestávku.

Poslankyňa M. Oravcová:

Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia,

zaznievajú tu hlasy za lustráciu, proti lustrácii. Dovolím sa trochu vyznať zo svojho cítenia v tom, že skutočne mi je ľúto, že hľadáme vždy akéhosi vnútorného nepriateľa. Preto sa prikláňam k tomu, čo tu povedal pán predseda Mikloško. Myslím si, že ozaj sú tu dôležitejšie veci, ako je ekonomická reforma, ktorú sme na tejto pôde vôbec neprerokovali, že nás predbehla liberalizácia pred privatizáciou. Keď sa pohybujeme medzi našimi pracujúcimi, medzi našimi voličmi, aké sú odozvy na našu prácu? Myslím si, že práve lustrácie sú otázkou toho, aby sme odviedli pozornosť od toho základného. Chceme ísť do Európy. Prosím vás ako? Bez ekonomickej reformy? Myslím si, že nie. Mali by sme túto vec odložiť bokom a viac sa venovať na tejto pôde práve takým otázkam, ako je ekonomická reforma.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

/Po prestávke. / Prvý podrpedseda SNR I. Čarnogurský:

Vystúpi minister vnútra pán Pittner.

Minister vnútra SR L. Pittner:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážení hostia,

neprichodí mi riešiť tento problém, o ktorom tu debatujete, alebo hovoriť k tomuto problému z titulu mojej funkcie, a to z toho dôvodu, že ani v minulosti, ani teraz republikové ministerstvá vnútra nemali pod sebou štátnu bezpečnosť. Ale keďže som predtým, než som nastúpil za ministra vnútra, robil v problematike spravodajskej služby, presnejšie námestníka riaditeľa úradu Federálneho ministerstva vnútra na ochranu ústavy a demokracie, predsa len by som chcel niečo povedať. Ale hneď úvodom chcem potvrdiť názory, ktoré tu niektorí páni poslanci už vyslovili, že ide o tak špecifický problém, že by bolo potrebné, aby ste si vypočuli kvalifikovaný úplný výklad, ktorý môže poskytnút federálny minister vnútra, pretože pod Federálne ministerstvo vnútra v minulosti tieto zložky patrili a aj nástupnícke organizácie spravodajských služieb, či už úrady na ochranu ústavy a demokracie alebo terajšia Federálna informačná služba patria pod federálne ministerstvo.

Ďalej by som chcel povedať, že štátna bezpečnosť nikdy nemala vymedzenú svoju činnosť jej prislúchajúcim zákonom. To je ďalšia vec, na ktorú by sme nemali zabúdať. Išlo len o zákon o Zbore národnej bezpečnosti resp. zákon o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti. Všetko ostatné bola vec interných predpisov a vec častokrát vyslovenej svojvôle v organizovaní činnosti štátnej bezpečnosti.

Ďalej chcel by som potvrdiť to, čo tu už povedal niektorý pán poslanec, že štátna bezpečnosť nebola jedným

homogénnym celkom, to nebola len záležitosť boja proti vnútornému nepriateľovi, ktorým sa zaoberali určité správy štátnej bezpečnosti, ale tam bola aj ochrana hospodárskych záujmov štátu, bola tam aj ochrana štátneho tajomstva, bola tam aj oblasť boja proti cudzím rozviedkam. Všetky tieto činnosti mali svojich spolupracovníkov. To je ďalšia vec, na ktorú by som chcel upozorniť.

Ďalej by som chcel upozorniť, že pokiaľ ide o tajných spolupracovníkov štátnej bezpečnosti, to neboli jediné piliere minulého režimu. Už som to viackrát vo svojich vystúpeniach na verejnosti hovoril a opakujem to aj pri tejto príležitosti, že toto všetko mi pripadá síce ako účelová činnosť, ktorá má svoje racionálne jadro a má aj svoj etický náboj a treba ho jednoducho brat na zreteľ, ale že v pozadí tu naozaj je ešte to, čo vlastne zastiera skutočný problém, tú skutočnú organizáciu, tú skutočnú pavučinu moci bývalého režimu. My sa tu ideme naháňať za jednotlivými spolupracovníkmi. V poriadku. Naozaj sa tiež domnievam, že by nemali byt ministrami, pokiaľ sa im preukáže spolupráca najmä na úseku boja proti vnútornému nepriateľovi. Z etických dôvodov by nemali byt poslancami. Ale na druhej strane každý nomenklatúrny káder, počínajúc riaditeľom podniku, riaditeľom inštitúcie, mal povinnosť informovať o zmýšľaní, o politickej atmosfére nielen v podniku, ale aj konkrétnej osoby, každého, kto za nim zo štátnej bezpečnosti prišiel, pretože každá inštitúcia, každý podnik, dokonca aj každý významnejší závod mal svojich referentov na štátnej bezpečnosti, ktorí za týmito nomeklatúrnymi kádrami chodili. A to nehovorím o straníckych funkcionároch, to nehovorím o kádrovákoch, to nehovorím o ďalších, ktorí celú tú pavučinu vytvárali.

Poďme k tej problematike štátnej bezpečnosti. Spravodajská činnosť, či už je to činnosť výzvedná alebo kontrašpionážna, je vysoko profesná činnosť, to nerobia diletanti, čiže to, čo nám zostalo ako náboj, ako mína, to je práve to, čo aj tu teraz zažívame. Prečo? Správne to povedal jeden pán poslanec, že je zaujímavé, že inštrukcie o skartácii sa naplnili alebo nenaplnili, to znamená skartovali alebo rozkradli, ale registre nikto neskartoval. A teraz máte v registroch zväzkov naozaj vieruhodné zápisy. Zo skúsenosti, ktoré som mal v službe, v ktorej som pracoval, pokladám tie zápisy po tejto stránke za veľmi vysoko výpovedné, pretože sa tam narastajúcim spôsobom zapisujú do registru príslušní občania a vpísanie takéhoto občana do takto už vypísaných zväzkov sa kriminalistickou expertízou dá veľmi ľahko identifikovať.

Problém je však v inom. Ččo sa vlastne o príslušnom občanovi registrovalo? Tých zápisov bolo viac. NO bol záznam - nepriateľská osoba. O takejto osobe sa štátna bezpečnost snažila cestou svojich informátorov získať čo najviac dôkazov a o takejto nepriateľskej osobe bol založený zväzok. Každý, kto prešiel väzením z politických dôvodov, každý takýto zväzok tam má. Ďalej ZO - záujmová osoba - to bol prvý krok k tomu, keď štátna bezpečnosť sa na niekoho zamerala s určitým zámerom, určitým cieľom. Takáto osoba ešte vôbec nevedela o tom, že štátna bezpečnosť má o ňu záujem. Napriek tomu do zväzku o tejto osobe boli ukladané informácie, ktoré štátna bezpečnosť o nej zozbierala. Potom to bolo D - dôverník. Dôverník bola osoba, ktorá mohla, ale nemusela vedieť o tom, že dáva informácie štátnej bezpečnosti. Bola to osoba, ktorá sa pohybovala v blízkosti záujmových osôb a táto osoba bola vyťažovaná častokrát úplne nevinnými osobami - susedia, rodina atď., ktoré vôbec nereprezentovali príslušníka štátnej bezpečnosti. Ale tým, že mala o záujmovej osobe určité informácie, štátna bezpečnosť si ju viedla ako D - dôverníka.

Potom je tu vyššia forma KTS - kandidát na tajného spolupracovníka. Kandidát na tajného spolupracovníka zase nemusel, ale mohol vedieť o tom, že štátna bezpečnosť má o neho záujem. Pretože boli aj takí občania, ktorí sa či už z ideových dôvodov alebo z finančných dôvodov, alebo z dôvodov, ktoré súvisia s určitým patologickým myslením, prihlasovali za spolupracovníkov, štátna bezpečnosť aj takýchto za KTS evidovala, ale skúmala, či z nich bude niečo mať alebo nebude, čiže ak nájdeme o niekom záznam, že bol KTS, z toho ešte jednoznačne nevyplýva, či táto osoba vedela o tom, že je kandidátom na tajného spolupracovníka. O tom sa dá získať informácia až z ďalšieho kroku.

Ďalší krok bola verbovka. Táto verbovka mala interné pokyny, interné predpisy, ktoré hovorili o tom, akým spôsobom má prebehnúť. Väčšinou sa to robilo tým spôsobom, že takto získaný zverbovaný tajný spolupracovník vlastnoručne podpísal záväzok o spolupráci. Ale interné predpisy umožňovali aj to, že ak pred dvoma dôstojníkmi štátnej bezpečnosti občan prehlásil, že bude spolupracovať, aj to postačovalo na to, aby bol zverbovaný.

Tieto KTS-ky sa potom delili na tri skupiny. Na "A", to znamená agenta, ktorý mal presne vymedzené svoje funkčné pôsobenie. Potom na prenajímateľa konšpiračného bytu, kde pre účely štátnej bezpečnosti takýto spolupracovník garantoval prenájom tohto bytu. To nemusel byt trvalý prenájom, išlo tam o vyhradený čas, išlo o konšpiratívne kontakty, ktoré umožnil KTS-kár. A najvyšší stupeň bol "R" - rezident, ktorý už mal určité vysoké postavenie v hierarchii štátnej bezpečnosti a tento človek bol na vrchole týchto spolupracovníkov, riadil agentov, riadil agentúrnu sieť, riadil prenajímateľov konšpiračných bytov.

Pre úplnosť treba povedať, že z poznatkov, ktoré máme, väčšina týchto spolupracovníkov bola k tejto spolupráci donútená, a to alebo tým, že im našli nejaké prečiny, trebárs homosexuálom, záletníkom alebo zálezničkam, alebo alebo... a hoci to znie ako trochu frivolná záležitost, všetci si vieme predstaviť, čo to pre človeka znamená. Je mi známy prípad, keď manželka práve preto, že milovala svojho manžela, celé roky na neho poskytovala informácie, pretože v istej chúlostivej situácii, ktorá bola zaranžovaná príslušnými pracovníkmi ŠTB, nafilmovali celú situáciu a vždy, keď ochabovala, jej to premietli. To sú veci, nad ktorými sa normálnym ľudom obracia žalúdok. Preto by som chcel povedať, že takíto ľudia by si mali sami rozvážiť, čo s takýmito, i keď vynútenými záležitosťami. Poviem vám, že sú spolupracovníci nielen medzi bežnými občanmi, ale aj medzi kňazmi. U tých kňazov, kde sa im pohlo svedomie a odmietli spolupracovať, dnes vyšetrujeme nevyšetrovateľné vraždy, ktoré mali zastrašiť tých ostatných a mali ich jednoducho držať práve v tej poslušnosti. A to sa netýka len takýchto. Keď som bol v Prahe, prišiel za mnou jeden vedec, ktorý ako typický vedec, úplne apolitický, počas minulého režimu bol upozorňovaný svojim priateľom, aby si dal pozor, že by ten objav nezískali v zahraničí a vôbec nevedel, že ten jeho "priateľ" je dôstojník ŠTB, ktorý ho takýmto spôsobom vyťažoval. Prišiel za nami s tým, že teraz sa dozvedel, že tento pracovník medzitým bol odhalený a pri prvých lustráciách zistený ako taký, a že aj dnes za ním chodí a vypytuje sa na veci, ktoré komu hlási.

Viete, že v Čechách sa prvý prípad dostal aj pred súd, kde takýto riadiaci orgán vydieral svojho bývalého agenta a žiadal od neho peniaze za mlčanlivosť. čiže čo je strašné? Strašné je to, že to bolo robené vysoko profesionálnou úrovňou nielen celých 42 rokov, ale že tá profesionalita sa prejavila aj v perfídnosti, akým spôsobom boli za nimi zametané alebo nezametané stopy. Prečo? Pretože v osobných spisoch sa nachádzajú aj také údaje, z ktorých je zrejmé, že štátna bezpečnosť takéhoto agenta jednoducho vypozorovala, že jej odmieta dávať informácie, že s ňou nespolupracuje. Dokonca s mnohými z toho dôvodu prerušili spoluprácu. No ak sa takéto spisy ukradnú, ako takýto človek môže potom dokázať, že vlastne robil z blbosti - ináč teda neospravedlniteľnú vec u ministra alebo poslanca, o tom nie je čo diskutovať - ale z ľudského hľadiska by sa bolo treba pred týmto človekom ináč zachovať, mat tieto dokumenty o jeho správaní, než o takom, ktorý až do poslednej chvíle nielenže zrádzal, nielenže udával ľudí, ktorí zmýšľali ináč než si to želal režim, ale dokonca aj podpisovali potvrdenky o prevzatí peňazí. Veď tu máme celý rad dôkazov o takýchto ľuďoch, ktorí tie peniaze brali.

Ďalšia vec - z bratislavských registrov niektoré listy boli vyrezané žiletkou. V Banskej Bystrici napríklad registre do roku šesťdesiateho, neviem presne ktorého, neexistujú.

Ďalšia vec - vieme, že boli aj takí agenti a rezidenti, ktorí vôbec neboli zapisovaní, tzv. "F". Referoval o tom v českej národnej rade bývalý riaditeľ úradu Federálneho ministerstva vnútra na ochranu ústavy a demokracie. Sú to také háklivé veci, že vo verejnosti nemožno o nich podrobne hovoriť. Prečo? Pretože ako ste aj ďalší konštatovali, konajú tu cudzie výzvedné služby, ktoré práve s takýmito ľuďmi operujú, a to nie hneď. Vieme o tzv. "dlhých sieťach" a "krátkych sieťach", o sieťach, ktoré sú načasované na určité situácie. Vieme o prevode peňazí, ktoré majú takúto budúcu činnosť financoval, čiže to je tak zložitý, veľmi komplikovaný a vysoko profesionálny problém, že by som sa na záver vrele prihováral za to, aby

o tejto veci, pokiaľ chcete kvalifikovane rozhodnúť, ste dostali kvalifikované informácie z Federálneho ministerstva vnútra, aby ste mali možnosť posúdiť, do akej miery a prečo je nutné takýmto spôsobom pokračovat a uvedomiť si, že tým z celého systému bývalého komunistického totalitného režimu vyberáme len pár prvkov, že systém ako celok ešte stále nepostihujeme. A tu práve ide o to, aby sme nedali zámienku k tomu, že budeme v týchto veciach postupovať nenáležité.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Sabo. Poslanec P. Sabo:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

striedali sa tu poslanecké kluby, tak dovoľte predniest aj stanovisko poslaneckého klubu zelených. Budem veľmi stručný, pretože pán minister vnútra objasnil mnohé otázky, ktoré som chcel položiť.

Pre informáciu uvediem, že Strana zelených dala lustrovať všetkých kandidátov, ktorí išli do parlamentných volieb a pokiaľ viem, podpisovali prehlásenia aj tí, ktorí išli do komunálnych volieb. Patrili sme k tým, ktorí určitým spôsobom iniciovali, aby sa na Slovensku rozbehli lustrácie. Boli sme aj za pánom Mikloškom. Na druhej strane, ako sme aj teraz počuli, je to pomerne zložitý problém, podľa všetkého vysoko profesionálny, čiže chcel by

som upozorniť na tie hlasy, ktoré tu vyzývali na zostavenie nejakých ad hoc komisií, že tento spôsob je snáď neprijateľný.

Pokiaľ sa do lustrácii pustíme, treba postupovať takým spôsobom, aby to malo veľmi jednoznačný právny rámec. Poukázal by som na príklad českého ministra životného prostredia pána Moldana. Dodnes nikto jasne nepovedal, či spolupracoval alebo nie, aké dôkazy sa vlastne našli, aké sa nenašli. Ten pán bol odvolaný. Nevidím do pozadia tohoto prípadu, nechcem sa k tomu vyslovovať. Chcem len poukázať na nevyhnutnosť právneho rámca, aby lustráciu nebolo možné nejakým spôsobom zneužívať.

Myslím si, že pred nami je rozhodnutie v dvoch smeroch - či do toho pôjdeme na právnej báze, a potom je potrebné prijať jednoznačnú právnu normu, ako sa bude postupovať, alebo do toho pôjdeme, ako sa tu hovorilo, na báze morálnej a etickej. Pokiaľ sa uspokojíme s takouto bázou, potom je to možné urobiť takým spôsobom, ako sme skladali poslanecké sľuby. To je tá morálna stránka, ale právnu stránku musí vyšpecifikovať zákonné nariadenie.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Faktickú poznámku má pán minister Pittner. Minister vnútra SR L. Pittner:

Ak budete od federálu žiadať takúto informáciu, vyžiadajte si aj vysvetlenie, ako mohlo dôjsť k tomu, že lustrované osoby napriek tomu neboli čisté, pretože treba vedieť, že to bol ďalší krok, ktorý urobila štátna bezpečnosť, že narušila po prvé príslušné médiá a po druhé systém blokácií.

- 130 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Doboš. Poslanec L. Doboš:

Ak dovolíte, nie som za ad hoc komisiu, pretože jedna takáto komisia už bola ustanovená - z každej strany a z každého hnutia. Myslím si, že vymenovať alebo ustanoviť ad hoc ďalšiu komisiu nemá zmysel. Táto komisia predložila isté predstavy o lustráciách. Materiál, ktorý sme predložili, nech zhodnotí a kvalifikuje predsedníctvo. Prihováram sa aj za to, aby sa vyžadovalo stanovisko aj komunistických poslancov, lebo je to trápne. Myslím si, že nemôžeme hrať pre vybraných, pre dospelých a nedospelých, pre spoľahlivých a nespoľahlivých, keď sme poslancami Slovenskej národnej rady.

Prihováram sa za návrh pána predsedu Slovenskej národnej rady, aby Predsedníctvo Slovenskej národnej rady kvalifikovalo návrhy a predstavy komisie k lustráciám, ktoré vypracovala, a potom sa k tomu vyjadrilo. Podľa mňa to treba dať do rúk Predsedníctva Slovenskej národnej rady. To, čo sme počuli od pána ministra vnútra, mnou otriasa. Prežil som tieto veci veľmi zblízka. Takže predtým, než sa rozhodneme tak či onak, predovšetkým treba poznať situáciu, poznať fakty. Znovu odporúčam prijať návrh predsedu Slovenskej národnej rady pána Miklošku.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Ešte sa prihlásil poslanec Prokeš.

- 131 - Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

vzhľadom na to, že vlastný akt lustrácie v tomto okamihu je protiprávny, dovoľujem si dať konkrétny návrh. Postavme jasné kritériá, pokiaľ je spolupráca s ŠTB, resp. v akej úrovni je nežiadúce, aby u ŠTB registrovaný budúci poslanec nemal byt poslancom. Spravme novelizáciu volebného zákona do Slovenskej národnej rady, rozpusťme tento parlament a vypíšme nové voľby.

Prečo navrhujem tento postup? Dámy a páni, uvedomte si, že keď teraz odstúpi ktorýkoľvek poslanec z akéhokoľvek dôvodu, nikto z neho nezmyje, že bol eštebák a že sa to s nim povezie, aj s jeho rodinou.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Navrhujem takýto postup: V tých 28 diskusných príspevkoch, ktoré sme si vypočuli, sa viac ako desaťkrát opakoval návrh na vytvorenie komisie. Niekoľkokrát sa opakoval návrh nevytvoriť komisiu, odložiť ad acta, dokonca skartovať na desaťročia - poslanec Bárány. Prvý vystúpil v diskusii pán poslanec Brndiar, ktorý tiež navrhol komisiu. Pokúsili sme sa tento návrh na vytvorenie komisie sformulovať. Prečítam vám ho. Domnievam sa, že to zohľadňuje všetky možnosti, aj to, čo navrhoval pán minister, to oboznámenie sa s problematikou, aj eventuelne tú právnu normu, pretože komisia nakoniec to môže navrhnúť alebo nie. Precitám text, ktorý vyplýva z prvého návrhu pána poslanca Brndiara.