tohto parlamentu a súčasnej politickej a vládnucej špičky. To je problém, ktorý sa týka priamo nás, ktorí sme sa dali na politiku a súhlasili sme s tým, že možno tá politika prinesie aj nám osobne alebo našim blízkym nepríjemné následky. A potom je druhý problém, a to je zabezpečenie právneho alebo aj inakšieho mechanizmu do budúcnosti, ktorý nám zaručí, že do politiky sa dostanú ľudia - použijem ten pojem ako ho použil kolega Sládek - čistí.
U štátnych zamestnancov sa to dá vyriešiť určitou pracovnou normou, povedzme štatútom štátneho zamestnanca, ktorý stanovi, že štátny zamestnanec musí mat také a také kritériá. Povedzme ak niekto chce byt policajtom, musí mať meter sedemdesiatpät, musí byť netrestaný a musí mať dobrý zdravotný stav. Ale dám si otázku: Aké sú kritériá na politika? Máme demokraciu a ak bude zvolený povedzme aj zločinec, a bude právoplatne zvolený, bude sedieť aj v parlamente. Preto by som tento problém neodkladal, to je problém na riešenie. Ale hlavný problém je v tom, ako sa zachováme my, terajší politici, pred našimi voličmi.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Poslanec Filipp má faktickú poznámku. Poslanec J. Filipp:
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,
keď nás niekto chcel niekam dostať, do niečoho zlého, tak už nás dostal. Tá debata, ktorá tu doteraz prebieha, o
tom svedčí. Prosím vás, nenaleťme tomu, kto nás chce všetkých navzájom pošpiniť, ako povedal teraz pán poslanec, kto chce, aby sme navzájom jeden druhého podozrievali, pretože dnes, zajtra sa budeme musieť zabíjať.
Prosím vás, prijmime návrh pána predsedu Miklošku. Poverme Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, dokonca si myslím, že ho ani poverovať netreba, na to mandát má, nech tieto veci vyrieši. Ale preboha, nezaoberajme sa tým ďalej.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi poslanec Paučo. Poslanec J. Paučo:
Vážené dámy a páni,
zo srdca nemôžem súhlasil s tým, čo povedal predchádzajúci rečník a takisto aj pán predseda Slovenskej národnej rady, pretože veci sa majú trošku inak. Hovoria, že kto nám dal právo prijal uznesenie alebo zákon, aby sme čosi také mohli robil. Ten mandát predsa máme. Máme ho od ľudí, ktorí nás zvolili. Teraz prebiehajú okresné snemy Verejnosti proti násiliu. Tam to stanovisko je jednozačné, pretože ľudia chcú, aby ich reprezentovali takí ľudia, ktorí naozaj majú právo reprezentoval a toto právo vzniká z toho, že sú naozaj čisti. Ak budeme hovoril, že zabudnime na všetko, opusťme si navzájom, to je v poriadku, odpustil môžeme, ale musíme vychádzal aj z toho, že ti ľudia nemajú morálne právo zastával funkcie, ktoré im ľud zveril.
Preto si myslím, ako tu bol jednoznačný návrh predchádzajúcich pánov poslancov, že dnes sa treba z hľadiska pléna Slovenskej národnej rady postaviť k tomu jednoznačne, či súhlasíme alebo nesúhlasíme s lustráciami a zajtra, po zasadnutí všetkých politických klubov treba stanoviť členstvo v tejto komisii. Nemyslím si, že by túto úlohu mohla naplniť komisia, ktorá bola ohlásená resp. predsedníctvo. Myslím si, že tieto veci treba hodnotiť z takéhoto hľadiska.
Dá sa povedať, že ten vlak, ktorý sa rozbehol, nie je tlakom. To si proste vynútila spoločenská klíma a my ju musíme jednoducho rešpektoval. Myslím si, že nie som pod tlakom a ani ostatní poslanci necítia tlak. Hádam tí, ktorí by sa snáď mohli cítil ohrození. Ale to je dosť málo na to, aby sme takéto návrhy zavrhli.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Faktickú poznámku má pán predseda. Predseda SNR F. Mikloško:
V prvom rade, pán poslanec, nemali by ste používal také výrazy, že ti sa cítia pod tlakom, ktorí sú ohrození. Myslím si, že je to prekročenie etiky poslanca. Ja sa necítim byť ohrozený a kedykoľvek sa môžem dať lustrovať. Napriek tomu mám výhrady. Ale chcem povedal jednu vec. Povedali ste, že dnes by plénum malo rozhodnúť o tom, či sme za lustrácie alebo sme proti. Buďte taký dobrý, keby ste definovali, čo znamená lustrácia. Musíme vedieť, za čo sme a proti čomu sme.
- 102 - Poslanec J. Paučo:
Ak dovolíte, vážený pán predseda, zrejme ste ma nepochopili. To čo ste povedali, že som vás priamo urazil, je zlé pochopenie toho, pretože to bolo myslené celkom iným spôsobom, ani sa z toho nedá vyvodiť záver, čo ste vyslovili. Myslím si, že lustrácia znamená niečo preveriť. Aj na notárstve to robia, koľko pozemkov má, keď niekto ide dediť. Tu ide o to, akou činnosťou sa niekto zaoberal, či sa zaoberal takou, že ubližoval svojim blížnym tým, že ich udával trebárs orgánom činným v trestnom konaní, kde podľa hlavy I boli niektorí aj šikanoví a súdení atď. Myslím si, že ide o zistenie stavu, či sa niekto dopúšťal takejto činnosti alebo nie. Neviem, či potrebujeme najprv vysloviť definíciu. Vieme, čo je lustrácia.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pre informáciu môžem doplniť, že presne to, o čom teraz hovoríme, bol prvý problém, na ktorom sa komisia zasekla - keď mala definovať, čo sa pod tým myslí. Urobila akúsi definíciu, ktorá bola už v predsedníctve spochybnená. Tak si nerobte ilúzie, že 150 poslancov teraz prijme jednu definíciu. Preto sme navrhovali, aby sa pokračovalo v práci, pripravil sa materiál a prerokoval vo výboroch, čim dlhšie a chaotickejšie toto povedieme, tým menej sa budeme blížiť k záveru.
Nasleduje pán poslanec Pirovits. Poslanec L. Pirovits:
Myslím si, že nie je také tažké definovať lustrácie. Je to overenie určitých skutočnosti. Napríklad v tomto prípade skutočnosti, ktoré potvrdzujú spôsobilosť pre
výkon ústavnej funkcie. Myslím si, že takáto je definícia. Samozrejme, niektoré zásady bude treba vymedzil. Chcel by som podotknúť, že lustrácia neznamená len overovať skutočnosti vo vzťahu príslušnej osoby k ŠTB, ale napríklad aj iné veci z registra trestov, či bol nepodmienečne odsúdený atď. Tie by sa dali presne a vecne vyšpecifikovať. Ale skôr mi ide o to - dá sa v plnej miere súhlasiť s tým, čo hovoril pán Galanda, že Federálne zhromaždenie prijalo listinu o základných právach a slobodách. Tam je jasne vymedzená ochrana osobnosti, ale na druhej strane právo verejnosti na informácie. A sme pod tlakom verejnosti. Nie je povinnosť vykonať lustrácie, ale zrejme dospejeme k tomu, že v demokratickej spoločnosti budú požiadavky na overenie určitých skutočnosti, či príslušná osoba alebo subjekt je spôsobilý, či spĺňa určité kritériá na výkon ústavnej funkcie.
čo sa týka ďalších oblasti, to by bolo treba vymedzit v zákone - na ktorých ľudí sa to vzťahuje. Táto kategória ľudí prijala určité riziko, ktoré cítime, že visí vo vzduchu. Myslím si, že treba prijať seriózne stanovisko. Slovenská národná rada sa má vyjadiť k tomu, či uskutočnil alebo neuskutočniť lustrácie. Súhlasím s vytvorením parlamentnej komisie a overením týchto skutočnosti, pretože vidíme tu neznalosť tejto problematiky. Sami nie sme pripravení na všetky okolnosti, ale myslím si, že nie je tu taká prekážka, že by sa nedal definovať pojem lustrácie.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Faktickú poznámku má poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
pán poslanec Pirovits veľmi pekne definoval, čo je to lustrácia, že je to spôsobilosť vykonávať nejakú funkciu. Len zabudol definovať, kedy je človek nespôsobilý vykonávať túto funkciu. A sme tam, kde sme boli predtým. Prikláňam sa k tomu, čo povedal pán predseda Slovenskej národnej rady. Pokiaľ nedefinujeme presne, kedy sa poslanec stáva nespôsobilým vykonávať svoju funkciu z morálneho hľadiska, nemôžeme o lustráciách nič hovoriť.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Ďalej má faktickú poznámku pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Mám krátku faktickú poznámku k tomu, čo hovoril poslanec Pirovits. Nemôžeme sa nechať mystifikovať tým, že listina práv a slobôd stanovuje, že každý má právo na informácie. Tam išlo o to, aby štátne orgány, prípadne ostatné orgány verejnej moci boli povinné podávať informácie o svojej činnosti. Ale toto sa predsa týka informácii o osobnosti a listina práv a slobôd jednoducho každý zásah do práva občana podmieňuje zákonnosťou, zákonným prístupom. V tomto smere treba túto listinu vykladať a nie tak, ako sa nám to kedykoľvek hodí.
- 105 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
S faktickou poznámkou sa hlási poslanec Brestenský. Poslanec R. Brestenský:
Mám otázku na pána poslanca Fogaša, či poslanec Slovenskej národnej rady je súkromná alebo verejná osoba.
Poslanec Ľ. Fogaš:
V každom prípade je osoba, ale zrejme ste sa chceli spýtať, či je verejným činiteľom alebo nie je. Myslím si, že je verejným činiteľom. Je však fyzickou osobou a každá fyzická osoba má rovnaké práva na ochranu svojej osobnosti. Dané sú jednak občianskym zákonníkom, ale najmä teraz listinou práv a slobôd, ktorú sme prijali.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi poslankyňa Mistríková. Poslankyňa Z. Mistríková:
Vážené predsedníctvo,
vážená Slovenská národná rada,
chcela by som sa k problému lustrácii vyjadriť takto: Myslím si, že takmer nikto z nás tu nie je v tejto chvíli kompetentný posúdil problematiku lustrácií ako takých. Preto si myslím, že naozaj najčistejšie je riešenie, ktoré navrhol napríklad pán poslanec Čečetka, a to z určitých dôvodov. To, že federálny a český parlament už prijali nejaké uznesenie, že môžeme mat pocit, že sme pozadu, môže byt aj obrovskou výhodou. Máme šancu vyhnúť sa všetkým chybám, ktoré tieto parlamenty urobili. Ale aby sme sa vôbec mohli nejakým chybám vyhnúť, aby sme sa mohli k niečomu vyjadriť, v prvom rade to niekto musí poznať. Nemôžeme sa v týchto chvíľach vyjadroval k lustrácii, pretože pochybujem, že niekto z nás presne pozná mechanizmus fungovania štátnej bezpečnosti. Ja mám určité informácie, tí, ktorí tu vystúpili, majú určité informácie, ale nemusia byt kompletné. Celá táto dvojhodinová diskusia je len diskusiou dohadov, ktorú sme si mohli ušetriť, keby sme si na začiatku povedali, že proste poveríme skupinu ľudí, ktorá zisti šírku problematiky, tú nám predloží a potom môžeme o tom diskutovať. Takže si myslím, že by sme sa mohli vrátiť k návrhu, ktorý dal pán Čečetka. Nemyslím si, že toto by mala byt práca predsedníctva, lebo ak sa skutočne majú zistiť všetky fakty, tak predsedníctvo nebude najbližšie dva týždne - a to som ešte veľmi optimistická - robiť nič iné.
Podľa mňa je šanca okamžite sa napojiť na pána federálneho ministra vnútra, na komisiu, ktorá už pracuje a vyvarovať sa práve tých chýb, ktoré už boli urobené. Takisto si myslím, že nemôžeme oddeliť problematiku lustrácii od problematiky akéhosi kódexu ústavného činiteľa, o ktorom sa už hovorí v niektorých vyhláseniach, hovorí sa v niektorých kluboch. To je vec, ktorú musíme riešiť komplexnejšie a tento problém musí byť len súčasťou tohto komplexného problému. Ale opät, aby sme ho mohli zaradiť do toho komplexu, musíme ho poznať.
Preto navrhujem, aby sme sa vrátili k návrhu pána Čečetku.
Ďakujem.
- 107 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pekne. Vystúpi pán poslanec Húska. Pripraví sa pán poslanec Cyril Ivan.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán podpredseda, vážená Slovenská národná rada,
všetci, ak sa nemýlim - neviem ako je to v druhých stranách - sme pred kandidatúrou na poslancov podpísali súhlas s lustráciou. Pokiaľ viem, u nás sa kandidáti potom vzdali uchádzania sa o kandidatúru a takýmto spôsobom to prebehlo. Teda vlastne táto skutočnosť bola už urobená. Napriek tomu by som svoj názor staval niekde medzi názorom pána predsedu Slovenskej národnej rady a pána poslanca Čečetku. O čo vlastne tu ide? Ide o to, aby sme sa jednoznačne dohodli. Počuli sme, čo je lustrácia - zisťovanie kompetencie pre výkon nejakej funkcie. Za tým však rozumieme hlavne a predovšetkým spoluprácu s ŠTB, teda s jednou tajnou donucovacou organizáciou. Chcem upozorniť, že v tú chviľu vlastne prijímame zásadu, že veríme záznamom najnedôveryhodnejšej organizácie, ktorá nás celý čas gniavila, pretože jej záznamy majú byt kritériami celého postupu.
Po druhé - vôbec sa nám tým nedarí zachytiť napríklad celú štruktúru sieti iných zahraničných služieb a predovšetkým tej najobávanejšej - KGB. To by sme si mali každopádne uvedomiť. Potom si myslím, že pre budúcnosť aj kódex, ktorý má vlastne postupne krištalizovať nejaký etalón, nejakú normu, nejaký vzor, podľa ktorého by sa malo primerať správanie sa ľudí k tomuto kódexu, by mal byt k terajším činom. Pretože v podstate ide o to, ako sa teraz
pozitívne správame k tejto spoločnosti, ktorá sa v kŕčoch zbavuje totality. Toto odporúčam zvážiť. Skutočne, ide o evidenciu najnedôveryhodnejšej organizácie.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Faktickú poznámku má poslanec Snopko. Poslanec L. Snopko:
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
ak uvažujem o tom, čo lustrácie majú priniesť, zisťujem, že už to priniesli. Prerušili sme svoje pokojné profesionálne rokovanie a dali sme im prednosť pred tým, čo od nás verejnosť chce. Nie je pravdou, že verejnosť chce od nás lustrácie na prvom mieste. Verejnosť od nás chce prácu na ekonomickej reforme, na sociálnych problémoch z nej vyplývajúcich atď. Ale keď sme sa už do tohto deja dostali, a asi sa mu nevyhneme, myslím si, že by bol prijateľný návrh, aby sme podobne, ako sme pred pár hodinami vypočuli seriózny a fundovaný výklad pána ministra zahraničných veci na tému našej zahraničnej politiky, prijali podobný výklad pána federálneho ministra vnútra na tému, ktorá nás tak zaujíma. Dovtedy by sme sa mohli tejto téme vyhnúť a pracovať.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi poslanec Cyril Ivan.
- 109 - Poslanec C. Ivan:
Vážené predsedníctvo, vážení poslanci,
budem hovoriť pripomienky, stanovisko klubu poslancov k lustráciám, viac-menej z ich poverenia. Budú to pripomienky, ktoré sa vyskytli v tlači, v dialógoch.
Moje osobné stanovisko poviem na úvod. Stotožňujem sa s názorom, ktorý povedal predseda Slovenskej národnej rady pán Mikloško a pokúsim sa to vyjadriť jednou vetou - nech je konečne Slovensko Slovenskom a nech si rozhoduje o Slovensku samo.
Pripomienky z tlače, z televízie, i členov klubu poslancov - sú rozdielne názory na lustrácie v politickej sfére u nás i v zahraničí. Kritizujú nás a čudujú sa nám. Proces lustrácii nemá zatiaľ právne podklady a záruky objektivity. Bez právnych a hlavne zákonných noriem, ktoré môžu mat svoj dopad, môžu byt lustrácie aktom zneužitia, vydierania, politického nátlaku, spoločenskej a politickej destabilizácie. I v tlači sa hovorí o spochybňovaní pravdivosti a hlavne úplnosti. Rozsah viny môže byt od nula do tisíc. Následok rozsahu viny môže byt, samozrejme, riešený právnym spôsobom. Ak osoba ako taká bude obvinená, môže sa sťažovať. Prevažne sa súdy vyhrávajú. Konkrétne napríklad ti, čo boli zamestnaní ako učitelia a pre politické ciele nejakým spôsobom pozbavení svojich funkcii, vyhrali všetky súdne procesy.
Sú predpoklady zneužitia osôb i politických zoskupení. Závažnú pochybnosť o vieryhodnosti lustrácii vyslovil bývalý pán minister Sacher, i náš pán minister. Dovolil som si poznámku, že by mal byt prítomný. Keď je pritomný, prosil by som ho, aby vyslovil k tomu svoj názor a svoj postoj. Takisto sa objavilo v tlači a v televízii, že niektorí politici - i náš pán premiér to spomínal - boli štyrikrát lustrovaní. Pýtam sa: Ktorá lustrácia je pravdivá? Tá prvá, či tá štvrtá, alebo tá piata? Prečo neboli vykonané lustrácie pred voľbami alebo pred vykonávaním niektorých aktov spoločenského poverenia, aby nenastala destabilizácia? Prečo tu musí byt nenútenosť z pražského centra a nie je určený rozsah?
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský
Ďakujem. Ďalej vystúpi poslanec Brocka. Poslanec J. Brocka:
Vážení poslanci,
dovoľte vyjadriť môj názor k problému lustrácii. Po 17. novembri budujeme právny štát, demokratickú spoločnost. Prijímame nové zákony, tie zlé nahrádzame novými, lepšími, pripadne ich novelizujeme, ale tie staré nekonzervujeme. Dokonca úplne rušíme starý ekonomický systém. A tiež veľmi dobre vieme, že systém fungovania štátnej bezpečnosti bol najväčšou oporou bývalého režimu. Preto sa vás pýtam: budeme tento systém konzervovať? Prikláňam sa k názoru môjho predrečníka poslanca Čečetku, aby sme parlamentnú skupinu rozšírili o zástupcov jednotlivých poslaneckých klubov. Nech táto komisia pracuje na vypracovaní určitého stanoviska, ktoré by sme mohli prijať formou uznesenia v Slovenskej národnej rade, pripadne aby oni ďalej pracovali a my môžeme pracovať na konkrétnych ďalších zákonoch.
Ďakujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Faktickú poznámku má pán predseda Mikloško. Predseda SNR F. Mikloško:
Sľubujem, že je to posledná faktická poznámka k tejto téme. čo bráni ktorejkoľvek skupine poslancov, aby vytvorili návrh zákona o lustráciách, ktorý by predložili plénu? Prečo by sme tu museli vytvárať komisiu? Ktorákoľvek skupina poslancov sa môže dať dohromady a predložiť takýto návrh.
/Potlesk. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
veľkú časť z toho, čo som chcel k téme lustrácii povedať, už predo mnou povedal pán minister Húska, čiže z toho vzniknú určité diery v mojom vystúpení. Nebudem opakovat to, čo už predo mnou lepšie a hutnejšie povedal. Mali by sme si však uvedomiť aj niekoľko takých veci, že napríklad v evidencii, s ktorou by sme tu chceli pracovať, možno sú ľudia, ktorí nevedia o tom, že v nej sú, okrem tých, ktorí spoluprácu podpísali cieľavedome, že sú v nej ľudia, ktorí boli vymyslení pre to, aby príslušný pracovník štátnej bezpečnosti vykázal plnenie plánu, plnenie svojich úloh, že dôveryhodnosť tejto evidencie je mimoriadne pochybná. Nielen z týchto dôvodov, ale - a tu vidím základnú otázku, ktorú by som si dovolil položiť - všetky dokumenty štátnej bezpečnosti ostali ešte aj po 17. novembri, myslím presný dátum, určitú dobu v rukách štátnej bezpečnosti. Kadečo bolo skartované. Je veľmi zaujímavé, že práve táto základná dokumentácia prežila a nestala sa obetou skartovacích strojov. Možno niektoré jej časti áno, ale väčšina dnes je, aspoň si to myslíme, v našich rukách. Hoci vzhľadom na množstvo papiera by nebol býval najmenší problém ju počas tých dni, čo ju ešte štátna bezpečnosť v dňoch, keď vedela, že jej dni sú zrátané, mohla zlikvidovať. Aký zámer za týmto bol? Nie som totiž ochotný veriť, že to bola nedôslednosť, že niekto si neuvedomil, čo to je a ako môže byt táto dokumentácia využitá.
Kladiem otázku, či naša dnešná diskusia a predchádzajúce diskusie a rozhodnutia zákonodarných zborov nie sú realizáciou zámerov tých, ktorí nám práve túto dokumentáciu odovzdali. V súvislosti s tým je tu ešte ďalšia otázka. Určitú dobu mala štátna bezpečnosť v rukách túto dokumentáciu v dobách, keď vedela, že jej dni sú spočítané. Za túto dobu nebolo možné určité časti tejto dokumentácie prepracovať? Nehovorím, že celú. Ale tam to bolo viacero dni. Cieľavedome. Nie som presvedčený, že bola prepracovaná, ale netrúfam si túto vec vylúčiť. A v tomto prípade je pochybnosť sama osebe veľmi závažná. Nezamýšľame sa, žiaľ, ako už hovoril pán minister Húska, nad tým, že dnes sa naša krajina stáva eldorádom cudzích spravodajských služieb. Prečo? Aj preto, že sme totálne zlikvidovali vlastnú kontrarozviedku, vlastnú spravodajskú službu, z veľkej časti, ktorá tiež patrila k štátnej bezpečnosti.
Uvedomme si, že štátna bezpečnosť a jej spolupracovníci, to neboli len ti klasickí bredschneidrovia. Termínom použitým z Haškovho románu nechcem navodzovať v tejto súvislosti humornú atmosféru. Tu sa niet čomu smiať.. Bola to nesmierne nebezpečná, zlomyseľná činnosť. Ale štátnej bezpečnosti patrila, pokiaľ viem, napríklad aj taká činnosť, ako je boj proti priemyselnej špionážni. Netrúfam si vylúčiť, že inžinier z podniku, ktorého naverbovali kvôli takejto činnosti, to robil s čistým svedomím a nikdy si nemyslel, že pácha niečo nečestné. Ani ja nie som presvedčený, že v tomto prípade niečo nečestné páchal. Ale v tomto zozname sa nám zaručene objaví. Kedysi sa objavila myšlienka, ako sa zbaviť vôbec tohto problému. Jedným z navrhnutých riešení bolo, neviem, či je najlepšie, ale chcel by som ho znovu pripomenul, tieto archívy na určitú dobu vyjadrenú v desaťročiach uzavrieť. Môžete povedať, tu i tam nám predsa niečo vyskočí, proti niekomu to zneužijú. Akonáhle - a k tomu by sme museli prijať príslušné zákonné rozhodnutie - je akékoľvek zverejnenie týchto dokumentov trestné, stáva sa veľmi tažko zneužiteľným voči niekomu, že mal takýto záznam.
Dávam to na zváženie a ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Ďakujem. Vystúpi poslanec Dziak-Košický. Poslanec M. Dziak-Košický:
Vážená Slovenská národná rada,
dovolím si niekoľko poznámok. Predovšetkým v žiadnom anglickom zákone nie je napísané, že minister nesmie mať milenku. Ale politická klíma v Anglicku je taká, že ak sa to náhodou o niektorom nešikovnom ministrovi prevalí, musí odstúpiť. Predseda vlády v Argentíne mal pechtlemechtle so svoju ministerkou. Neodstúpil ani jeden, dokonca pán premiér ma to konto získal ďalšie sympatie národa. Bush pracoval v CIA, to je jasné. A je prezidentom. Vôbec mu to pritom nevadí. Keby sa zistilo, že má milenku, určite by prezidentom nebol. Všeobecná mienka o tom, kto čo si na ktorom poste môže dovolil, je v tej-ktorej krajine iná. U nás sa zatiaľ ešte len špecifikuje a tvorí. Dnešná všeobecná mienka je taká, že ŠTB bola takou organizáciou, s ktorou spolupráca v súčasnej dobe vylučuje zastavanie verejnej funkcie. Verejná mienka je taká, že ŠTB bola zločineckou organizáciou. Dodnes neexistuje žiadna právna norma, ktorá by toto vyjadrovala. Neviem, či sa dá prijať právna norma, na základe ktorej by sme sa z problému lustrácii mohli dostať, pretože by sme museli definovať, prečo je nezlučiteľná spolupráca práve s touto organizáciou a museli by sme túto organizáciu definovať. Pokiaľ viem, toto sa udialo jeden jediný raz v dejinách, keď v rámci Norimberského procesu bola označená NSDAP za zločineckú organizáciu a za zločineckú organizáciu boli označené všetky nadväzné organizácie, ktoré na túto organizáciu nadväzovali. Tak bolo za zločineckú organizáciu vyhlásené Gestapo.
Mali by sme sa teda dohodnúť na tom, čo, prečo a ako chceme lustrovať, čo je zmyslom lustrácii. Mali by sme sa vrátiť k tomu, ako lustrácie vznikli a mali by sme sa dohodnúť, či toto naše snaženie je vyjadrením verejnej mienky. Ak je vyjadrením verejnej mienky, prijmime nejaké pravidlo, ale to môže byť len naše stanovisko. Nemôže to byť zákonná norma, pretože zákonnou normou nemôžeme upravil čosi, čo sa v princípe nezlučuje so zákonom.
Ďakujem.