- 402 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Baláž. Poslanec F. Baláž:

Vážene predsedníctvo,

vážená Slovenská národná rada,

nechcem, aby sa tu otázka dotácie cirkvi stala trhoviskom, pretože cirkev nechce byť na trhovisku a nechce sa dohadovať o tom, čo chce, čo potrebuje alebo na čo ma právo. Môj predrečník spomínal, že sú určite dohady o tom, aké boli platy duchovných. Som duchovný a zo svojej skúsenosti môžem povedať - keď manipulujeme s číslami, dovoľte, aby som si zamanipuloval aj ja - som duchovným 36 rokov a mám priemerný plat l 500 korún. Keď si prepočítam, že som mal mat 3 000 korún vo výške platu stredoškolského profesora, ako tu bolo spomínané, vyšlo mi, že štát mi vlastne dlhuje za 36 rokov 600 tisíc korún. Ďalej keď vypočítam, že v našej slovenskej evanjelickej cirkvi je 200 evanjelických duchovných, tak mi vyšlo, že štát našej cirkvi na platoch dlhuje 120 miliónov.

Vážená Slovenská národná rada,

sú určité oblasti života, ktoré sa nedajú vyčísliť. Bohužiaľ, to si tu nevieme alebo nechceme uvedomiť, alebo sme si to ešte neuvedomili. Práve tieto oblasti nejdú do čísiel, sú to oblasti duchovné, kultúrne a pedagogické. Všetky tieto tri oblasti sú zapojene do práce duchovného. A keďže bol duchovný v našej spoločnosti diskriminovaný a aj keď možno to patrí do určitej reštrikcie, myslím si, že by sme mali súdne uvažovať pravé v tej rovine, že aj keď tu hovoríme o číslach, tie služby, ktoré vykonáva cirkev a

duchovní, ktoré vykonávate aj vy na poli duchovnom, kultúrnom, sa nedajú prakticky vyčísliť. A tak skutočne nerobme, ako to povedal Pán Ježiš, trhovisko z tohoto nášho domu, lebo každý dom je chrám, aj tato sala je chrámom slovenského ľudu. Preto by som prosil, aby sme o týchto veciach hovorili rozumne, uvážlivo, zvažovali, čo je spravodlivé a čo je pravdivé. A keď to dokážeme takto, takýmto štýlom, potom budeme vedieť aj ohodnotiť, čo myslela vláda svojim rozpočtom.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:

Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Kružliak. Poslanec s. Kružliak:

Važený predsedajúci,

vážená vláda,

važené poslankyne,

vážení poslanci,

nechcel som vystúpiť, pretože na otázku, ku ktorej zaujmem stanovisko, dostatočne a fundovane reagoval prvý podpredseda vlády. Ale chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Sládeka. Hovoril, že obnova cirkevných objektov by mala patriť do kultúrnych pamiatok. Myslím si, že by bolo v podstate jedno, kde by to patrilo a kto by sa o to staral Ale keď konštatujeme, že doteraz sa o tieto kultúrne pamiatky staral štát, dokumentoval by som na niekto rých prípadoch, ako to v skutočnosti vyzerá. Objekty, kto re štát zobral násilne a používali ich niekoľkí uživatelia, sú v takom stave, že potrebujú na opravu veľa pro

striedkov. Vymenujem niektoré: rehoľa Notre Dame má rozpočet na opravu 8 mil. korún, kapucíni na statické zabezpečenie 15 mil. korún, benediktíni v Komárne 8 mil. korún, jezuiti v Piešťanoch 2 milióny, v Trnave 5 mil., na Kostolnej v Bratislave 10 mil. a dominikáni v Košiciach pol milióna korún. Na evanjelických kostoloch, kde treba opraviť predovšetkým strechy, ktoré neboli za obdobie 40 rokov opravované, sú takéto rozpočtované náklady: v Dolnej Strehovej 200 tisíc, v Poltári 100 tisíc, v Bratislave Veľký kostol l milión, Malý kostol 2 milióny, Levoča pol milióna, Kežmarok pol milióna, Spišské Vlachy pol milióna a Spišské Podhradie pol milióna.

Čo sa týka odluky cirkvi od štátu, tato požiadavka už bola cirkvi kedysi nastolená. Samozrejme, myslím si a som o tom presvedčený, že cirkev bude môcť fungovať sama, ale musí mať z čoho. Keď jej boli majetky zobraté, musia jej byť najskôr vrátené, lebo bez majetku sa nedá fungovať.

Na záver by som chcel povedať, že veriaci boli za celé obdobie 40 rokov pokladaní za ľudí tretej kategórie. Ak si niečo chceli sami na vlastné náklady opraviť, nebolo im to dovolené. A teraz, keď sa situácia zmenila, nemali by sme z toho robiť trhovisko, ako to povedal môj predrečník.

Ďakujem pekne za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Kaliská.

Poslankyňa G. Kaliská: Vážení prítomní,

ešte raz by som sa dnes rada prihovorila za životné prostredie, a to za zvýšenie rozpočtu Slovenskej komisie pre životne prostredie 2 dôvodu nárastu činnosti a zmeny kompetencii predovšetkým Slovenskej vodohospodárskej inšpekcie a Štátnej technickej inšpekcie ochrany ovzdušia v Slovenskej republike a tiež v oblasti odpadového hospodárstva. V Slovenskej vodohospodárskej inšpekcii sa predpokladá nárast kontrolných úloh z dôvodov výrazných zmien v počte podnikateľských subjektov a privatizácie, pričom je možné odôvodnene predpokladať, že najmä novovytvárané podniky budú mať tendencie dosahovať zisky znižovaním nákladov na ochranu akosti vôd. Niečo podobne sa už deje v Poľskej republike.

Prijatím zákona Slovenskej národnej rady o štátnej správe pre životné prostredie bude Slovenská vodohospodárska inšpekcia oprávnená ukladať pokuty zá zistené porušenie zákonných ustanovení na úseku ochrany akosti vôd a ich racionálneho využívania, ako aj riešiť odvolania proti rozhodnutiam o uložených pokutách. Tym narastie jej práca, rozsah, ale hlavne náročná odborná kontrolná činnosť. To isté čaká aj Slovenskú technickú inšpekciu ochrany ovzdušia v Slovenskej republike, kde sa predpokladá, že zmenou kompetencie na úseku ukladania pokút, rovnako ako pri vodohospodárskej 'inšpekcii, sa očakáva nárast opäť v rozsahu odbornej náročnosti pri vykonávaní kontrol.

Takisto prijatím zákona o ochrane čistoty ovzdušia

predpokladá sa, že sa prijme začiatkom roku 1991 -

vznikne Štátnej technickej inšpekcii ochrany ovzdušia v

Slovenskej republike povinnosť kontrolovať dodržiavaní

emisných limitov znečistenia priamo u znečisťovateľov. Plnenie tejto povinností si vyžadujú vytvoriť meracie skupiny štátnej technickej inšpekcie a vybaviť ich potrebnou prístrojovou technikou.

Zabezpečenie podkladov a spracovanie koncepciu riešenia tuhého Komunálneho odpadu - predpokladá sa, že tato činnosť si vyžiada zhruba 1O miliónov korún. Príprava návrhu na zmenu kritérií pri povoľovaní vypúšťania odpadových vôd do povrchových vôd prechodom z emisného princípu na emisno vecný princíp si vyžaduje študijné a prieskumné práce, ktoré by si vyžiadali zhruba 7 miliónov korún. A postupné prehodnocovanie a upresňovaniu využiteľných zásob povrchovými vôd v Slovenskej republike si vyžiada pravdepodobne v roku 1991 náklady cca v hodnote 12 miliónov korún.

Z týchto uvedených dôvodov odporúčam úpravu rozpočtu Slovenskej komisie pre životné prostredie na rok 1991 nasledovne: neinvestičné prostriedky zvýšiť o 35 miliónov a investičné prostriedky, ktoré by sa použili na dovoz prístrojovej techniky, predovšetkým pre Štátnu technickú inšpekciu ovzdušia, o 56 miliónov korún. Spolu je to 91 miliónov. A teraz by malo prísť to, že mám navrhnúť, odkiaľ sa tie peniaze majú zobrať. Môj návrh znie, aby sa prehodnotila opodstatnenosť aparátu a množstvo aparátu v ústredných štátnych orgánoch štátnej správy Slovenskej republiky a odtiaľ sa pokúsiť získať časť týchto prostried - kov.

Ďakujem za pozornosť.

- 407 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:

Ďakujem. Pani poslankyňa Kalisková posledná prihlanena do diskusie.

Faktickú poznámku ma pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Navrhujem, aby sme zajtra dostali spracovanú, na čisto prepísanú a rozmnoženú spoločnú správu, ktorá už bude zodpovedať všetkým pripomienkam. Tým urýchlime, naše rokovanie o prijatí záverečného uznesenia.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Pán spravodajca, dalo by sa to tak urobiť? Poslanec Š. Ha r na:

Áno, bude to možné. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;

Ďalšiu faktickú poznámku má pán poslanec Tirinda. Poslanec P. Tirinda:

Využívam príležitosť, že spoločný spravodajca ako aj predkladateľ dostali čas na to, aby sme zajtra dostali v podstate novokoncipovanú spoločnú správu. Chcel by som zdôrazniť, že v rozširujúcich pripomienkach vznikli - podľa môjho názoru alebo aspoň na základe mojich doterajších

vedomosti určité formálne rozpory. Schvaľujeme totiž na vrh zákona o štátnom rozpočte. Tento zákon pozostáva z piatich strán a troch príloh. Domnievam sa, že dôvodová správa, ako aj ďalšia časť, teda sprievodná sprava, nie sú súčasťou zákona. Tým po formálnej stránke tieto pozmeňujúce návrhy nechcem ich všetky vymenovať, napríklad čo sa týka spôsobu prerozdeľovania účelovej dotácie Slovenskej akadémie vied - pochopiteľne podporujem, ale domnievam sa, že je to vec vlády. Buď sa to zamontuje ako súčasť zákona, alebo formálne tieto pozmeňujúce návrhy dajme do dvoch skupín, a to návrhy, ktoré sa týkajú sprievodnej správy a návrhy, ktoré sa týkajú priamo zmeny zákona. Domnievam sa totiž, že v priebehu roka 1991 môže dôjsť k nedorozumeniu. Teda môj návrh je, aby sa v tom urobil určitý poriadok.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Snáď by to mal objasniť pán minister Kováč, nakoľko predpokladám, že všetky tabuľky HÚ súčasťou zákona, teda jeho prílohou.

Minister financií SR M. Kováč:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,

som toho názoru, že všetko, čo chceme zmeniť a má sa stať zákonom, musí sa dostať do časti "vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady" aj v číselnej podobe. Pokiaľ chceme vládu zmocniť, aby ešte na základe ďalších rokovani urobila určité úpravy, samozrejme, bez dopadu na celkový objem výdavkov, bolo by možné tento návrh zákona doplniť o príslušné Zmocnenie. Inak sa domnievam, že to, čo by sa nedostalo do tejto časti, ktorú voláme "návrh zákona", vlastne by potom nebolo pre vládu záväzné.

Ďakujem.

- 409 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Fafkticku poznámku má pán poslanec Brestenský. Poslanec R. Brestenský:

Chcel by som upozorniť na jednu maličkosť. Spoločná spravodajská sprava je a tá sa už meniť nemôže. Spoločný spravodajca potrebuje spracovať pripomienky, ktoré sú mimo spoločnej spravodajskej správy, či prejdú alebo neprejdú a či budú prijaté formou uznesenia Slovenskej národnej rady alebo pozmeňujúcich znení jednotlivých časti zákona, to je druha vec. V každom prípade sa stanú pre vládu a vládnych činiteľov záväznými.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Pán poslanec, predpokladám, že tomu rozumieme. Sám som si značil mnohé protichodné pripomienky, ktoré sa viažu k 20 bodom spravodajskej správy. Pripomienky by sme mali mať zoradené a naviazané na príslušné body spravodajskej správy. Tuto prácu by mali do rána urobiť a predložiť, aby sme sa mohli pri hlasovaní dobre orientovať.

Pán poslanec Galanda má faktickú poznámku. Poslanec M. Galanda:

Podľa môjho názoru samotný návrh zákona končí pri dôvodovej správe. Ako to povedal pán minister, záväzné sú tie veci, ktoré sú vo forme zákona. Zvyšok berieme ako informáciu, ale to, čo budeme schvaľovať, je pre vládu záväzné. Máme 20 pripomienok z výborov a ďalšie pripomienky.

ktoré boli vznesené v rozprave. Podľa mňa by bolo dobré, keby to bolo oddelené a vyčlenené na dve časti, na tie, ktoré sa týkajú návrhu zákona, teda hlavnej časti zákona a tie, ktoré sa týkajú vnútorných kapitol a presunov medzi jednotlivými rezortami. Tak by sa to malo pripraviť, aby sme v tom mali jasno.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Ešte sa hlási pán poslanec Tatár. Poslanec P. Tatár:

Vážená Slovenská národná rada.

ukázali sa tie položky, ktoré boli na nule. To je filmová tvorba, detská pôvodná a ostatná knižná tvorba. Viackrát bolo spomenuté, ako zle je na lom zdravotníctvo. Chcel by som podporiť pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol spoločný spravodajca - tých 761 miliónov, a zároveň aj ten, ktorý pripomenul pán poslanec Jakuš - jeden a pol miliardy, aby sme o oboch hlasovali, uvidíme ako to dopadne. Chcem znovu podotknúť, že v najbližšom období zrejme nebude žiadna nová investícia v zdravotníctve a budú prostriedky len na základné lieky. Takisto zlu je na tom školstvo, sociálne programy atď.

Sú tu pozmeňovacie návrhy spoločnej správy v bodoch l, 2 a 3, ktoré ukazujú, kde by sa v prípadu schválenia dali získať prostriedky. Rovnakým spôsobom dávam ďalší pozmeňovací návrh a navrhujem získať prostriedky z centrálnych orgánov v súvislosti s rozhodnutím vlády o znížení počtu pracovníkov o 2O % a výdavkov o 1O % u niektorých

rezortov. Po konzultáciách navrhujem takýto ďalší postup: pre ministerstvo poľnohospodárstva a výživy znížiť o ďalnich SO miliónov, pre ministerstvo stavebníctva o ďalšie 4 milióny, pre ministerstvo priemyslu znížiť o 15 miliónov, pre ministerstvo hospodárskej stratégie znížiť o 1O miliónov, pre ministerstvo obchodu znížiť o 4 milióny. Spolu B pripomienkami l, 2, 3 spoločnej správy je to 154 miliónov. Tieto prostriedky navrhujem rozdeliť takýmto spôsobom: pre ministerstvo zdravotníctva na položku lieky 75 miliónov, pre ministerstvo kultúry na krytie položky 18 spoločnej spravodajskej správy 29 miliónov, pre Slovanskú filmovú tvorbu 25 miliónov a pre ministerstvo školstva tiež 25 miliónov.

Ďalej sa chcem zmieniť o položke cirkev. Najprv trochu nevecne. Uvedomte si, nech si každý uvedomí, že všetko, o čom sme tu doteraz hovorili, bolo znižované okrem oprávnenej požiadavky cirkvi, ktorá jediná je oproti minulému obdobiu zvýšená. Takže tu naozaj nejde o to, že niekto cirkvi niečo chce uberať. Diskusia generálne sa nemôže za takúto považovať. Koaličná vláda predložila návrh 414 miliónov a pluralitný parlament o tom rozhoduje. Takisto by som chcel upozorniť, že tu nejde len o záujem poRlancov Kresťansko-demokratického hnutia, aby cirkev fungovala, ale o záujem celej spoločnosti. Zároveň chcem upozorniť, že či zostane 414 miliónov alebo či sa budú akceptovať pozmeňovacie návrhy, stále to bude viacnásobok toho, čo bolo minulý rok. To je teda jediná časť, kde je opráv nene pridané. Na to chcem upozorniť.

A ešte chcem podporiť u lesov - bol pozmeňovací návrh, aby z reprodukčnej ekologickej funkcie lesa 86O miliónov na vedu šlo 21 miliónov. Chcel by som tiež pripomenúť k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Koptová, že tam nejde len o akési presuny finančných čiastok. Tam je problém štátnej správy. Zlé obydlia, v ktorých žijú rómski obyvatelia, majú pôvod v tom, že napríklad v niektorých obciach štátna správa a samospráva doteraz nebola schopná dať im vyhovujúce pozemky na stavbu domov. Takže tam nejde len o finančné, ale aj o oveľa zložitejšie vzťahy, ktorými sa musíme zaoberať inokedy.

Ešte sa zastavím pri troch veciach. Je tu návrh zo Strany zelených, že by sa mali inak rozdeliť financie na vodné diela. Chcem predovšetkým podporiť návrh, aby čašť z toho išlo na zdravotníctvo. A teraz poviem podporné stanovisko k celému ich návrhu, čo sa týka konkrétne Gabčíkova, politicky je jasné, že sa tam akýmsi spôsobom musí pokračovať. Dodnes nemáme jasno, podľa akého projektu sa bude pokračovať, napriek tomu sa tam plánujú peniaze, čiže táto položka nie je z toho hľadiska, podľa môjho názoru, politicky podložená. To je tiež jeden z dôvodov, prečo podporujem návrh poslanca Sabu na prerozdelenie.

Chcel by som povedať komentár k filozofii vystúpenia pána poslanca Zselenáka. K rozpočtu pristupoval tak, ako by to bol majetok vlády, čo pripomína prístup z minulých rokov. Skutočne si musíme uvedomiť, že sme pluralitným parlamentom a takýto pristúp k rozpočtu považujem trochu za nerealistický.

A ešte sa vrátim k cirkvám a tým skončím. Bolo navrhované, aby sa 75 miliónov na opravu rehoľných objektov presunulo do celkových prostriedkov na opravu pamiatok. Myslím si, že to nie je celkom správne, lebo nie všetky objekty sú pamiatkami. Jediná položka, kde by sa dalo uvažovať o akýchsi dočasných presunoch, že pri tých 113 miliónoch išlo aj o novostavby kostolov, pri uvedomení si, že v zúboženom stave je aj školstvo, aj všetko ostatne.

Ďakujem za pozornosť.

- 413 - Prvý podpredseda SNR I: Čarnoqurský:

Ďakujem. Musím reagovať faktickou poznámkou na tú časť príspevku pána poslanca Tatára, kde hovorí, že nie Je jasné, ako by sa malo dokončiť Vodne dielo Gabčikovo, resp. že sa rozpočtujú peniaze a nevie sa na čo. Je logické, že to tak nemôže byť, pretože vodne dielo, ktoré je rozpočtované za vyše 20 miliárd korún, ma od prvého do posledného bodu jednotlivé kroky naprojektované, pripravené a rozpočtované. Otázka neznie tak, že nevieme, čo by sme na ňom mali robiť. To je jednoznačné. Tam sa nedá nenamontovať turbínu alebo vráta na plavebných komorách. Tam je iba politická otázka v tom, kedy sa spusti do prevádzky. Takže sa tam pokračuje úplne jednoznačne a povedal by som neúprosne podľa schválených projektov, podľa denného harmonogramu a podľa medzištátnej zmluvy, ktorá stále platí. Nejasnosť tam nie je žiadna, ani v jednotlivom dni.

Faktickú poznámku má pán poslanec Dobrovodský. Poslanec D. Dubrovodský:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

pani poslankyne, páni poslanci.

vo svojej faktickej poznámke musím reagovať na príhovory pána Tatára a pána Sládeka. Nezdá sa mi, že je rozumne krátiť položku cirkvi, vieme, že cirkev má záujem riešiť aj otázku školstva, otázku zdravotníctva, vieme v akom stave zdravotníctvo máme, v akom stave máme školstvo. Na najkritickejšie zdravotnícke úkony máme problém zohnať zdravotné sestry. Aby nám zdravotnícky personál neodchádzal pracovať do Rakúska, potrebujeme im zvýšiť mzdy. Vieme, že mali k tomu pripomienky členovia Českej národnej

rady, keď boli na našom výbore. Lenže keä chceme, aby nám cirkev v týchto oblastiach pomáhala, musíme jej dať šancu, aby si čo najskôr vychovala dorast, aby nám zdravotné sestry dokázali pracovať v zdravotníckych zariadeniach. Tie potom nepozerajú na to, že deň má 24 hodín a či pracovná doba je 10 alebo 16 hodinová. SÚ ochotné venovať sa pacientom celým svojim životom fakticky celý čas, ktorý sú tam. Nepotrebujú sa ponáhľať domov k deťom. Ich hlavným poslaním je venovať sa pacientom, čiže treba sa pozerať na to, za potrebujeme, aby tieto zdravotné sestry mali kde začať študovať, aby ich rehole mali kde vychovávať.

A ohľadne školstva - tohto roku bolo otvorené piaristické cirkevné gymnázium - prvé na Slovensku v Trenčíne, chceli sa nasťahovať do priestorov, ktoré im boli v pätdesiatych rokoch odohrané. Užívali ich niekoľkí užívatelia. Priestory sú v dezolátnom stave, čašť z nich sa podarilo zrenovovať. Veľké prísľuby boli z mestského národného výboru. Polovicu strechy sa doteraz nepodarilo opraviť. Náklady na opravu strechy iba pre budúci rok sú okolo 3 miliónov korún. Ďalšie náklady budú na úpravu priestorov, kde budú mat chlapci internát. Zatiaľ bývajú po rodinách, na priváte. Myslím si, že nám ide o to, aby sa naše školstvo dostalo na patričnú svetovú úroveň. Musí byť v tom konkurencia, k čomu by malo prispieť aj to, že budú aj iné, nielen štátne gymnáziá a stredné školy. Včera som sa rozprával s pánom ministrom Pišútom, ktorý mi oznámil, že to školstva na opravu týchto objektov nepôjde nič. Pôjde to z financií zakladateľa, ktorým je cirkev. Nemyslím, že by bolo rozumné, aby cirkevné financie boli v tomto krátené. Je potrebné, aby boli ďalšie gymnáziá, ďalšie zdravotné strediská. Cirkev sa zaviazala, že ich sprístupni, ale keď im na to nedáme financie, nebude na to šanca. Budeme tým ukrátení všetci, nielen cirkev.

Ďakujem.

- 415 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. S taktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Sabo. Prosím však, aby ste dodržiavali 3 minúty určené na faktickú poznámku.

Poslanec P. Sabo:

vážený parlament, vážená vláda,

chcem reagovať na vystúpenie podpredsedu Slovenskej národnej rady pána Ivana Čarnogurského k Vodnému dielu Gabčíkovo. Myslím si, že existuje niekoľko variantov, o ktorých ešte nebolo rozhodnuté. Ale nemienim diskutovať o Gabčíkove, ani o Turčeku, o ktorom tiež nebolo rozhodnuté. Ide mi však o princíp. To predsa nepatrí medzi položky životného prostredia, patrí to do iných položiek. Keď vláda odsúhlasí, že sa bude pokračovať podľa určitého variantu a parlament to schváli, nech sa na to dajú prostriedky, ale predsa nie z oblasti životného prostredia, pretože tým sa ukracujeme o to, aby sme mohli budovať trebárs čističky, aby sme mohli vôbec dokončiť tie, ktoré sú rozostavané a začať nove. Myslím si, že je tu veľmi veľký posun priorít. Nedávno sa našlo plutónium v Dudváhu a posunieme čističku v Jaslovských Bohuniciach? Ako budeme postupovať?

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Ďalšie pripomienky nie sú. V rozprave vystúpilo 35 poslancov a 7 členov vlády. Možno teda povedať, že sme sa návrhu zákona o štátnom rozpočte venovali dôkladne.

Považujem rozpravu o tomto bode za ukončenú. V hlasovaní budeme pokračovať zajtra.

Podľa programu máme na deviatej schôdzi prorokovať návrh pána ministra Košťu na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a na zvolenie nového sudcu do tejto funkcie. Keďže pán minister Košťa sa zajtra nemôže zúčastniť rokovania, odporúčam, aby sme ešte v zvyšujúcom čase tento návrh prerokovali. Návrh ste dostali ako tlač 83. Keďže je to zásah do schváleného programu, je potrebné o tom hlasovať.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

/Prezentovalo sa 99 poslancov. /

Kto je za to, aby sme teraz prerokovali návrh na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a na zvolenie nového?

/Za návrh hlasovalo 68 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. /

Ďakujem. Prosím ministra spravodlivosti pána Košťu, aby materiál uviedol.

Minister spravodlivosti SR L. Košťa:

Vážený pán prvý podpredseda, dámy a páni,

nemajte mi za zlé, že som požiadal o zaradenie tohto bodu dnes. Zajtra sa mám zúčastniť na zasadnutí federálnej vlády za slovenskú vládu, takže sa na schôdzi Slovenskej národnej rady nezúčastním.

Už som aspoň dva razy pred týmto problémom uviedol, že otázka personálnych zmien v justícii nie je pre mňa ani

kampaňou, ani jednorazovou záležitosťou, ale je to permanentný proces, ktorý mi dáva možnosť lepšie poznať situáciu v justícii, lepšie spoznať výkon jednotlivých sudcov a všade, kde vznikne pochybnosť či už o odbornosti alebo o morálnom profile toho-ktorého pracovníka justície, aby som sa primeraným spôsobom, citlivo, berúc do úvahy moje zákonné prostriedky, touto otázkou zaoberal. Ako je známe, existujúci zákon o voľbách sudcov mi neumožňuje bez konkrétnych dôkazov odvolávať sudcov, ktorí sa v minulosti svojej funkcii spreneverili. Druhá vec je, že ak takýmto vyprší volebná lehota, nenavrhnúť ich na novú voľbu.

V tomto prípade doterajší podpredseda najvyššieho sudu JUDr. Minárik požiadal o uvoľnenie, a to po dlhších rozhovoroch predovšetkým s pánom predsedom najvyššieho súdu, ktorý získal našu dôveru, aby aj on postupne vylepšoval personálnu skladbu najvyššieho súdu. Máte predložené stručné, ale výstižné materiály. Pokiaľ ide o JUDr. Minárika, aj keď ide o odborníka z trestného práva, práve v období, ktoré už máme našťastie za sebou, či chcel alebo nie bol účastníkom pri prejednávaní viacerých trestnoprávnych vecí. Navrhovaný JUDr. Ivan Majerik je považovaný za jedného z najlepších trestno-právnych sudcov najvyššieho súdu, ktorému v minulosti pre jeho politické názory bol znemožnený akýkoľvek pracovný postup, a teda robil bežného sudcu na najvyššom súde. V čase formovania nových pracovníkov a personálnych zmien som sám požiadal pán JUDr. Majerika, či by neprijal vyššiu funkciu. Svojou skromnosťou sa odvolával na rodinné a iné pomery. Teraz by túto funkciu akceptoval. Preto vás prosím, aby ste o tomto návrhu na odvolanie, ako aj na menovanie nového podpredsedu najvyššieho súdu hlasovali a návrh schválili alebo zamietli. Tento môj návrh vychádza z konzultácie s predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pánom prof. Plankom.

Ďakujem za pozornosť.