si, že poviem niekoľko faktov, ktoré sme tu ešte nespomínali, ktoré sú potrebne na to, aby sme s pocitom, že vieme všetky fakty okolo tejto problematiky, mohli odhlasovať alebo neodhlasovať tu dotáciu na film. Chcela by som povedať, že sa tu narába s trochu nesprávnymi číslami a nesprávnymi argumentami, lebo 25 miliónov nie je dotácia na film na budúci rok. Ta bola požadovaná vo výške ďalších 5O miliónov, ktoré film nedostane. Tých 25 miliónov, o ktorých sa tu hovorí, je na to, aby sa dofinancovali rozpracovne filmy, ktorých rozpracovanosť povolil minister kultúry v tomto roku, to znamená, ktoré začali natáčať vo filmovom štúdiu Koliba na základe rozhodnutia ministerstva kultúry, že tie prostriedky budú. To znamená, že tie peniaze sú len na to, aby nové akciové spoločnosti, ktoré od 1. 4. začnú fungovať, pretože Koliba nebude ďalej fungovať v štruktúre, v akej fungovala, nebudú tam ani pracovnici, o ktorých sa tu pred chvíľou hovorilo, v oblasti filmu za čali od nuly a nie s mínus 25 miliónmi.

Považovala som to za potrebne povedať, pretože si myslím, že v súčasnom období sa trochu mylne interpretuje existencia kultúry v trhovom mechanizme. Existencia kultúry v trhovom mechanizme je zabezpečovaná a dotovaná napriklad z daňovej sústavy, ktorá ako všetci veľmi dob re vieme začne u nás fungovať až v roku 1993. To známe na, že kultúru nemôžeme hodiť do vody trhového mechanizmu, ktorý ešte nefunguje a ktorý nemá zabezpečené prostriedky pre financovanie kultúry. Mali by sme spraviť všetko pre to, aby kultúra tieto dva roky prežila a mohla začať v roku 1993 existovať v trhovom mechanizme. Preto si myslím, že je veľmi potrebne, aby problematika kinematografie bola nejakým spôsobom vyriešená. Nesúhlasím s tym, ak dovolíte, aby bola riešená bodom 8 spoločnej správy, pretože si myslím, že ešte nie je tak zle, aby sme museli siahať na rozpočtovú rezervu vlády, ktorú - podľa môjho názoru budeme

tento rok ešte veľmi potrebovať. Navrhujem, aby sa riešenia bodom 22 dodatku, ktorý bol navrhnutý, to znamená, aby sme vytvorili účelovú dotáciu pre slovenskú kinematografiu z peňazí, ktoré ušetrime v rámci bodov navrhnutých v spoločnej správe.

A mam ešte jednu poznámku. Dotácie na cirkvi - v správe na strane 35 sa začína bod 4, ktorý ma nadpis Neinvestičné výdavky do nevýrobnej sféry. Na strane 40 je určená suma 414 mil. ako dotácia pre jednotlivé cirkvi, ale v zdôvodnení, ktoré nám podal pán prvý podpredseda Čarnogurský, je tých posledných 113 miliónov určených na investície To znamená, že by v tom bolo potrebne nájsť nejaký súlad Prosila by som, keby to mohol vysvetliť pán minister financií.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:

Ďakujem. Faktickú poznámku ma pán podpredseda Čarnogurský.

Prvý podpredseda vlády SR J. Čarnogurský: Vážená Slovenská národná rada,

chcel by som reagovať na príspevok pána poslanca Ftáčnika, ktorý spochybnil sumu 120 miliónov korún na pla ty duchovných, ktoré som uviedol vo svojej predchádzajúcej špecifikácii. K tomu chcem uviesť nasledovne: V tejto sume sú zahrnuté platy všetkých duchovných počnúc od začínajúcich kaplánov až po biskupov a arcibiskupov. Taktiež sú tam zahrnuté ovšem aj platy pomocného personálu - organistov, snáď nejaké upratovanie, aj keď samozrejme, to nie

je v každej farnosti. Samotná výška platov, a tym vlastne aj podstatná čašť celkovej sumy, je vypočítaná na základe nariadenia federálnej vlády o úprave osobných požitkov poskytovaných duchovným cirkví a náboženských spoločností. V tomto nariadení je stupnica s jednotlivými sadzbami. Tieto sadzby sú prispôsobené porovnateľným sadzbám vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov v školstve a zdravotníctve. Nech mi je dovolené precitať jednu vetu z dôvodovej správy tohto vládneho nariadenia: "Navrhovaná úroveň zárobku duchovných vychádza z porovnania so zárobkami učiteľov na základných a stredných školách s vysokoškolským vzdelaním príslušného smeru. Navrhovaná úroveň zárobkov vyšších cirkevných hodnostárov vychádza z porovnania so zárobkami vedúcich pracovníkov organizácii v rozpočtovej sfére. " Čiže z toho sme vychádzali pri rozpočtovaní tejto sumy.

Pokiaľ ide o platy katechetov, čiže laických učiteľov náboženstva, taktiež existuje nariadenie federálnej vlády alebo Federálneho ministerstva prace a sociálnych veci o určení platov týchto laických učiteľov, ktoré nemám momentálna poruke. Toto nariadenie vychádza taktiež zo sadzieb platných pre učiteľov na základných a stredných školách. Laickí učitelia náboženstva môžu vyučovať náboženstvo buď na plný úväzok, vlastne ako učitelia v podobnom rozsahu, alebo môžu vyučovať aj na čiastočný, skrátený úväzok. V takom prípade dostavajú plat podľa počtu odučených hodín presne tak, ako učitelia základných a stredných škôl, ktorí taktiež nemajú celý úväzok, ale majú iba čiastočný úväzok.

K celkovej sume platov duchovných treba povedať ešte toľko, že sadzby, ktoré sú uvedené v tomto vládnom nariadení, sú odstupňované podľa dĺžky odpracovaných rokov. Opäť podobne, ako je to vo všetkých iných zamestnaniach. Vzhľadom na to, že vekový priemer duchovných, ktorí sú v

súčasnosti v duchovnej správe. je pomerne vysoký, ich priemerný vek sa pohybuje okolo 60 rokov, podľa tejto stupnice zapadajú skôr do vyšších pasiem. Samozrejme, v budúcnosti tak, ako budú prichádzať väčšie počty absolventov teologických fakúlt, možno predpokladať, resp. ju vypočítané, že tento priemerný vek a zaradenie do vekovej stupnice sa bude znižovať a tym bude klesať ich priemerný plat. K tomuto nariadeniu federálnej vlády treba povedať toľko, že doteraz platná platová smernica pre duchovných bola vyslovene diskriminujúca, pretože základný plat sa pohyboval v rozpätí od l OOO do l 6OO korán a k tomu prislúchal hodnostný príplatok asi okolo 500 až 6OO korún. Čiže pokiaľ tato smernica predpokladá zvýšenie platov duchovných oproti existujúcemu stavu, je to len odstránenie vyslovene diskriminujúceho stavu. Posledná platová úprava, v súčasnosti platná platí od roku 1981 alebo 1982. Toľko na vysvetlenie k platom duchovných a vôbec k sume 120 miliónov korún, ktorá je navrhnutá v rozpočte.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský;

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Zselenák. Pripraví sa pán poslanec Lacko Emil.

Poslanec J. Zselenák:

Vážený pán predsedajúci,

vážené predsedníctvo Slovenskej národnej rady,

vážená vláda,

dámy a páni,

sOm Jozef Zselenák, poslanec za Komunistickú stranu Slovenska, stranu demokratickej ľavice, zvolený vo Východoslovenskom volebnom kraji.

Nemám v úmysle urobiť komplexný rozbor štátneho rozpočtu. Myslím si, že by to v tejto chvíli nemalo ani zmysel už aj preto, že pán Kučerák nám včera dal jasne najavo, že ako poslanci nemáme právo rozpočet odmietnuť, iba ak stanovovať priority. Mrzí ma len, že už niekoľkýkrát za sebou sme stavaní pred hotové veci, bez reálnych možností veci aj ovplyvňovať. A zvlášť ma mrzí, že práve u tých, ktorí majú plné reči o potrebe reštriktívnych prístupov k tvorbe rozpočtov a potrebe uskromniť sa, vidím pravý opak. Medzi mnohými položkami tu myslím najmä na rozpočty ústredných orgánov, ich náklady na štátnu správu. Sú tu aj objektívne príčiny, o tom nepochybujem. Myslím si však, že aj tak je vláda ďaleko od toho, čo nám sľubovala pri vyhlásení svojho programového vyhlásenia. Opäť sa akosi vyrojili známe a predtým, najmä v novembri, hodne kritizované šesťstotrinástky, ba dnes už aj renomovanejšie značky, rastie počet pracovníkov štátneho aparátu.

Ako prekvapenie preto na mňa pôsobilo včerajšie priznanie pána Kučeráka, ktoré síce prišlo až potom, čo sa do tohoto problému obuli poslanci, že aj tu sa plánujú isté opatrenia na zníženie rozpočtu. Tým vlastne potvrdil oprávnenosť vznesenej kritiky. Napriek tomu však nechápem, prečo potom tieto opatrenia nie sú zapracované do návrhu štátneho rozpočtu, ktorý je predložený a prečo nikto o nich v konkrétnej rovine zatiaľ nehovorí? Preto považujem tento stav za taký, ktorý je v príkrom rozpore so stavom situácie vo finančnom zabezpečení činnosti obci a miest. Nie, už tu nechcem hovoriť o tom, ako sme obce dobehli zákonom o malej privatizácii, ktorý skutočne môže obrat o majetok obce ešte predtým, ako si ho stihnú identifikovať a obhájiť, ani o situácii a komplikáciách, ktoré sú v tejto situácii, v tejto chvíli pri tvorbe rozpočtov obci a miest. Prekvapuje ma len, že za takého stavu rozpočtujeme položku l 862 miliónov korún pod hlavičkou výnosy z majetku obce, keď všetci vieme, že splnenie tejto položky je takmer nerealizovateľné. Táto položka je príliš vysoká na to, aby potom obciam do rozpočtu chýba.

Aby sme obciam v tejto situáci oň trocha pomohli, navrhujem v rozpočte obci prijať nasledovné úpravy: Podiel na dani zo mzdy zvýšiť z 13 % na 20%, podiel dani z objemu miezd a odmien z poľnohospodárskych organizácii obdobne zvýšiť z 11 na 20 %, čo bude znamenať zvýšenie v prvom prípade z 2 210 miliónov korún na 3 400 miliónov korún, v druhom prípade z l 289 milióna korún na l 983, 5 milióna korún, celkove teda zvýšenie 3 499 miliónov na 5 383 miliónov. Aby ste si nemysleli, že znova iba žiadam, kde na túto čiastku nájsť krytie? Ide celkove, ak to spočitárne, o l 883 miliónov korún, o ktoré navrhujem znížiť dotáciu obciam zo štátneho rozpočtu na úroveň 4 279 miliónov Kčs. Celkove teda rozpočtované príjmy obcí zostanú nezmenené vo výške 12 miliárd korún, ktoré sú uvedené v príslušnej tabuľke číslo 2.

V nadväznosti na tieto úpravy v tabuľke l dôjde k zníženiu položky príjmov z dani zo mzdy na úroveň 8O %-ného odvodu, úmerne k tejto čiastke sa zníži výdavok v kapitole dotácie rozpočtom obci. To všetko sa premietne v § 3 ods. 1., kde sa zníži uvedené percento 87 % na 80 % a rovnako v tom istom paragrafe v odseku 2 by sa urobilo to isté. Uvedenou úpravou, plne v intenciách včerajšieho vystúpenia podpredsedu vlády pána Kučeráka, urobíme obec viac zodpovednou za svoje príjmy, príjmy sa stanú prehľadnejšími a bude to i v duchu schválených rozpočtových pravidiel. Vytvoríme tak podmienky pre prinavrátenie časti produktívneho obyvateľstva do našich obci. Rovnako tak znížime aj tlak obcí a miest na dotačnú politiku štátu, najmä čo sa týka neúčelových dotácii. Zvýšime istotu obci a pomôžeme im pri tvorbe rozpočtov, s ktorými teraz majú veľa problémov.

Dámy a páni, ďalej chcem navrhnúť do uznesenia, aby vláda Slovenskej republiky bola zaviazaná okamžite zabezpečiť financovanie obci v prechodnom období do tej doby, kým sa začnú naplňovať položky príjmov v obecných rozpočtoch, pretože stav vo finančnom zabezpečení obci je skutočne kriticky a neúnosný.

Záverom - všetci cítime, že rozpočet je nesmierne napätý a tesný. Peňazí akosi nieto. Sú tu však v hre aj iné veľké peniaze, s ktorými štátny rozpočet neráta. Myslím si však, že by bolo vhodné, aby parlament požiadal vládu o predloženie návrhu, ako napriklad časť príjmov z malej privatizácie, ale možno sú tiež nezanedbateľné aj iné prijmy, využiť na krytie nákladov napriklad chýbajúcich peňazí v zdravotníctve, v sociálnej starostlivosti, ak pre normálny život v tejto spoločnosti to bude v ďalšom období potrebné.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Lacko. Pripraví sa pán poslanec Cyril Ivan.

Poslanec E. Lacko:

Vážený pán predseda,

vážené torzo slovenskej vlády, /ospravedlňujem sa za toto oslovenie, ale prvý ho použil pravé člen slovenskej vlády/.

vážené preriedené plénum,

chcel by som sa tiež venovať jednej výdavkovej a príjmovej položke štátneho rozpočtu, respektíve jeho návrhu

na tabuľkách 11 a 12. Ministerstvo medzinárodných vzťahov tam má v príjmovej položke O, vo výdajovej položke 23 69§ tisíc korún. Popri tých miliardách, čo tu lietajú už dva dni, to iste nie je veľa, ale ja neviem posúdiť, či to je málo alebo veľa, pretože pán minister, budem teraz trochu perojatívny ako obyčajne, tu nie je. Pokiaľ by sme posudzovali tých 23 miliónov - z toho sú 4 milióny na investičné výdavky, 19 695 tisíc na iné neinvestičné výdavky - podľa toho, čo o činnosti tohoto ministerstva ako poslanci vieme, tak by som povedal, že to veľa je. Preto by som odporúčal zaradiť ho do bodu l, 2 alebo 3 spoločnej správy. Bol by som rád, keby sme pána ministra Kňažku poznali nielen ako dobrého herca z obrazovky, ale aj ako ministra našej vlády.

Na záver ešte jedna pripomienka. Hovorilo sa tu

dosť o platoch duchovných alebo kňazov. Ľudová múdrosť,

priatelia, hovorí, že kto býva v skleníku, by nemal hádzať skaly. Spomeňte si na naše platy.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Cyril Ivan. Pripraví sa poslanec Sabo.

Poslanec C. Ivan;

Vážená vláda,

važené predsedníctvo,

vážení poslanci,

v rozprave už odzneli mnohé príspevky, ktoré sa do tykali mnohých oblasti kultúry, školstva, poľnohospodárstva, cirkevnej i sociálnej oblasti. Hovorilo sa aj o možnej finančnej transakcii pre oblasť filmu a kultúry. Na základe rôznych a mnohých otázok voličov a obyvateľstva pokladal som za žiadúce v rámci rozpravy predostrieť ako otázku i často spomínanú problematiku financovania utečencov. Dotýka sa to aj federálneho rozpočtu, kde sa uvažuje s vyplácaním 150 Kčs denne každému utečencovi, ktorý dostane podľa našich zákonov platný štatút utečenca. Tato čiastka podľa prepočtov by mala činiť mesačne 4 500 až 4 650 Kčs. Vyvstávajú tu otázky, že náš pracujúci človek v priemere takýto plat nedosiahne, nehovoriac o dôchodcoch, ktorí podľa posledného zákona dostávajú -životné minimum l 200 Kčs, hoci si toto životné minimum museli vydrieť celoživotnou tvrdou pracou.

Vznikajú také voličské otázky, či si budeme viac vážiť utečenca ako vlastného občana, i keď berieme do úvahy humanitné aspekty utečencov. Sociálne a humanitne aspekty sú podľa posledného sociálneho vývoja aktuálne už aj pre väčšinu nášho obyvateľstva. V rozprave sme dnes hovorili, že vysokoškolsky vzdelaný učiteľ má strop 3 150 Kčs, absolvent teologickej fakulty l 000 Kčs. Ďalšie úpravy sa už počas rozpravy vysvetlili. Znovu vzniká otázka, že utečencovi sa za 4 600 Kčs u nás bude celkom dodbre dariť a či sa mu bude chcieť od nás aj odísť. Slovenská republika podľa určitých perspektív bude vážnou tranzitnou oblasťou Európy. Kladiem otázku, prípadne žiadam vysvetlenie, ako sa to bude zohľadňovať v rozpočte Slovenskej republiky, pripadne čo odpovedať záujemcom o tuto otázku.

Ďakujem.

- 395 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem poslancovi Ivanovi. Technickú pripomienku ma pán minister Pittner.

Minister vnútra SR L. Pittner:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

aby nedošlo k nejakým omylom alebo nesprávnym interpretáciám, dovoľte mi povedať pár faktických pripomienok k otázke utečencov. Sme v situácii, kedy musíme rátať s tym, že naše územie sa stane minimálne tranzitom pre utečencov, ktorých počty môžu nadobudnúť určité rozmery a a ktorými vo svojom scenári rátane. Robíme opatrenia, ktoré boli odsúhlasené napriklad na predchádzajúcej vláde, že popri štatúte splnomocnenca vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky som dostal za úlohu vypracovať štatút splnomocnenca slovenskej vlády pre problematiku utečencov, a to z toho dôvodu, že naozaj sú tu reálne signály tejto problematiky.

S tými 15O korunami, ktoré pán poslanec uviedol, sa naozaj uvažuje, ale to nie je príjem toho utečenca. To sú náklady na jeho pobyt, pretože nikto z občanov, ani z tých dôchodcov, si nehradí také náklady, ako je napríklad ostraha, lekárske zabezpečenie a ostatné služby, ktoré mu musia byť poskytnuté. Uvažuje sa s čistým vreckovým 1O korún na deň. Ide o to, že nevieme, kto medzi utečencami bude, len predpokladáme, kto tam môže byť. Preto zberné a utečenecké tábory, ktoré pripravujeme, musia byť chránené tak, aby utečenci nespôsobili našim občanom nejaké ujmy, Z týchto dôvodov sa uvažuje so 15O korunami na jeden deň pobytu utečenca. Celkove pre Slovenskú republiku za

predpokladov dohôd, ktoré prebiehajú medzi vládami - nám na mysli ČSFR a ZSSR - nemalo by to mat nejaký katastrofický scenár, pretože majú mať regulovaný charakter. Ale keďže pomery vo svete sa môžu vyvinúť aj inak, než sa dá nateraz predpokladať, musíme rátať aj so scenárom, ktorý by mohol nadobudnúť určité nateraz veľmi nepravdepodobné rozmery. Preto je naše zabezpečenie v rozpočte také, aby sme nakoniec neboli, a vy spolu s nami, našimi občanmi obvinení, že sme sa na takúto situáciu nepripravili.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Sabo. Poslanec P. Sabo;

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády,

pokúsim sa stručne prezentovať spoločne stanovisko poslaneckého klubu zelených k návrhu rozpočtu.

Podporujeme návrhy, ktoré sa tykajú zvýšenia vydáv kov na potreby ministerstva zdravotníctva, na potreby vedy a kultúry, osobitne dotovanie tlače a takisto sa tam spomínal príspevok na televíziu, aj z toho dôvodu, že sa domnievame, že zachovanie dostatočného množstva periodík a dobrého televízneho vysielania je jedným z predpokladov rozvoja demokracie. O ekologických problémoch dostatočne široko hovoril poslanec Huba - o časti, ktorá sa dotykala životného prostredia, nebudem preto opakovať veci, ktoré tu boli včera podrobne rozobrané. Sústredím sa len na niektoré konkrétnejšie návrhy.

Podporujeme návrh poslanca Hubu, aby sa hlasovalo o tom, či prijmeme rozpočet alebo rozpočtové provizórium z toho dôvodu, že bolo toľko požiadaviek na zvýšenie výdavkov a toľko pripomienok k návrhu rozpočtu, že by bolo zrejme potrebné nové čítanie rozpočtu, aby sa zistilo, kde je vlastne možné ubrať, aby sa požiadavky, väčšina ktorých je oprávnená, mohli pokryť. Snáď by sa to rozpočtovým provizóriom dalo vyriešiť.

Pokiaľ sa neprijme tento návrh, chceme sa zamerať na oblasť vodných diel, ktoré sú podľa rozpisu ministerstva financii zahrnuté medzi stavby tykajúce sa životného prostredia. Hovorilo sa tu o l, 368 mld Kčs. Pokiaľ som to kofrontoval s návrhom rozpočtu, v skutočnosti na vodné diela Gabčikovo, Málinec a Turček ide 966, 2 mil. Kčs. Je to takmer miliarda korún, ktorá figuruje ako zložka výdavkov na životne prostredie. Domnievam sa, že buď ide o jedno veľké nedorozumenie alebo ide doslovne o vpašovanie medzi tieto výdavky niečoho, čo do životného prostredia nepatri. Čiže ostáva nám otázka, či sa uspokojíme s podstatne nižšou sumou na životné prostredie, alebo týchto 966 mil. rozdelíme nejakým inakším spôsobom. Sme presvedčení, že problémy životného prostredia sú tak rozsiahle, že proklamovaných 4, 4 mld Kčs v návrhu rozpočtu je skutočne minimálnych. Nemali by sme od tejto sumy odstupovať. Preto dávam pozmeňovacie návrhy, aby 966, 2 mil. Kčs bolo rozdelených nasledovne:

Aby- z nich bolo zobraných 55O mil. Kčs na Štátny fond vodného hospodárstva a 2OO mil. Kčs na Štátny fond ochrany ovzdušia. Ide o položky, ktoré v týchto fondoch chýbajú, nakoľko výdavky prezentované v návrhu sa práve o tento rozdiel líšia od vybilancovaných potrieb, ktoré bilancovala Slovenská komisia pre životné prostredie. Ďalších 5O mil. Kčs navrhujeme presunúť na akcie celospoločenského významu, osobitne na starostlivosť o lesy vzhľadom k tomu, že lesy máme v katastrofálnom stave. Keď to spočítame, zostáva nám 166, 2 mil. Kčs. Vzhľadom na diskusiu, ktorá sa týkala potrieb na zdravotníctvo, súhlasíme s tým. aby tieto boli presunuté pre potreby zdravotníctva. Aj keď to nie je oblasť životného prostredia, ale je s touto oblasťou určitým spôsobom previazaná a mnohí ľudia vlastne nesú zdravotne následky nášho zlého životného prostredia. Keď tam tie peniaze chýbajú, súhlasíme s tym, aby tam boli poskytované.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Pokorný. Pripraví sa pán poslanec Sládek.

Poslanec J. Pokorný;

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vláda Slovenskej rpeubliky,

väčšina poslancov, ktorí vystúpili predo mnou, žiadali alebo prosili zvýšenie rôznych rozpočtových kapitol, alebo presunutie z iných rezortov. Nebudem o nič žiadať, podobne ako pán minister Košťa, chcel by som len požiadať o to, aby ste rezortu, za ktorý chcem vystúpiť, nič nezobrali. Ako pracovník Slovenskej akadémie vied mal som určité obavy, keď som pristúpil k tejto rozprave, na základe práve nie najlepších referencii o slovenskej vede, najmä o Slovenskej akadémii vied z tlače, z televízie, ale i z úst predchádzajúceho ministra školstva, ako to so Slovenskou akadémiou vied naozaj je.

Nie je teraz priestor na to. aby som obhajoval Slovenskú akadémiu vied, alebo uvádzal nesprávne informácie na správnu mieru, ale ak už hovoríme o financiách, rád by som spomenul jeden príklad. I vo Francúzsku totiž existuje ekvivalent našej Slovenskej akadémie vied, nielen v Sovietskom zväze, dokonca tam je i samostatné ministerstvo pre vedu a technológie. Rozpočet, resp. výdavky na jedného pracovníka vedy vo Francúzsku sú zhruba 1OO OOO frankov. Ak by sme to prepočítali na nášho vedeckého pracovníka, ktorých podľa hustoty v prepočte na milión obyvateľov je približne rovnako ako vo Francúzsku, preto tento výklad - vyšlo by nám, že ekvivalent peňazí, ktoré má k dispozícii vedec vo Francúzsku, by sa rovnal 8 až 1O pracovníkom na Slovensku. Nechcem vás však zdržiavať takýmito príkladmi. Pri reálnom nedostatku financii na vedu sa však môže stať, že stratíme minimálne jednu generáciu, ktorá odíde Z dôvodov lepších zárobkov do zahraničia.

V dôvodovej správe sa konštatuje, i keď viem, že by sme nemali rozprávať o dôvodovej správe, ale len kvôli určitým súvislostiam, že v rozpočte výdavkov na rozvoj vody a techniky sa navrhuje 5O % výdavkov smerovaných do oblasti školstva a Slovenskej akadémie vied viazať na realizáciu vnútorného grantového systému. V poriadku. Pôvodný návrh grantov však počítal a 25 t, čo je reálne percento pre prvý rok tohto systému. Pre informáciu uvediem, že v ČSAV je takýmto spôsobom viazaných 1O alebo 15 l výdavkov.

Záverom by som povedal to najdôležitejšie. Prosím pánov poslancov, aby pri možnom presúvaní financií 2 jednej kapitoly do druhej nesiahali na účelovú rezervu určenú na základný výskum a nežiadali už i tak znížené neinvestičné výdavky na vedu a techniku.

Prihováram sa za body 9 a 1O spoločnej správy, aby boli prijaté a tiež za návrh pani poslankyne Mistríkovej.

- 400 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Sládek. Pripraví sa poslankyňa Kaliská.

Poslanec V. Sládek:

Vážená Slovenská národná rada, vážení členovia vlády, dámy a páni,

chcel by som sa zmieniť o jednej položke, ktorá v diskusii bola možno najviac rozoberaná, a to sú pravé účelové prostriedky štátneho rozpočtu zapracované v kapitole ministerstva kultúry. V tlačí 80 ministerstvo kultúry má účelové prostriedky rozdelené na obnovu národných kultúrnych pamiatok v sume 300 miliónov a na cirkev 414 miliónov. To, čo tu hovoril pán prvý podpredseda vlády, ako boli delené mzdové prostriedky, beriem. Hovoril o 120 a 40 miliónoch, spolu 160 miliónoch, v tlači číslo 80 je to až 205 600 tisíc korún. Je tam rozdiel 45 miliónov. Prosím pána ministra financii o odpoveď, či je to v 4 a S časti tých 45 miliónov, to znamená 30 miliónov na Slovensku katolícku charitu a 36 miliónov na činnosť ústredí cirkvi. Predpokladám, že je to v tejto položke. Pokiaľ ide o 120 miliónov, chcel by som sa pripojiť k návrhu pána poslanca Ftáčnika, pretože vysvetlenie ma nepresvedčilo, aj keď tu boli argumenty, ako boli platy stanovené. Ak je iba približný počet okolo 2 500 duchovných, ktorých sa to bude týkať, myslím, že by mal byť daný presný počet.

Ďalej sa mi zdá, že k tejto položke je preto taká veľká rozprava, že sa tu mieša svetonázor, politika a rozpočet. Myslím si, že by sa to dalo vyriešiť tak. aby sa na budúca už parlament touto položkou nezaoberal. Mám za to.

že by bolo potrebne fakticky aj právne zaručiť odluku cirkvi od štátu. To by nás alebo našich nástupcov v budúcnosti zbavilo týchto problémov. Takisto by som prosil Slovensku národnú radu, aby sa zamyslela nad tym, ako čo najskôr zakotviť cirkevnú daň, ktorá by zabezpečila oprávnené požiadavky jednotlivých cirkvi.

Hovorilo sa aj o tom, že 75 miliónov má ísť na obnovu rehoľných objektov. Rehoľné objekty sú súčasťou na rodného dedičstva a takisto do neho patria. Preto sa pripájam k pozmeňujúcemu návrhu pána ministra a poslanca Slo venskej národnej rady pán Snopku, aby táto čiastka bola presunula do položky na obnovu národných kultúrnych pamiatok.

Mám ešte jednu vec, ktorá sa týka Matice slovenskej. Myslím si, že pre túto nadpolitickú inštitúciu, ktorá by mala na našom území i mimo neho hájiť nepolitické záujmy nášho národa, je čiastka 60 miliónov dosť nízka. Myslím si, že aj Slovenská národná rada ma možnosť urobiť určite gesto a zo svojich prostriedkov vyčleniť možno malú čiastku, ale možno dosť dobre použiteľnú, ktorá by mohla isť do neúčelovej rezervy vlády, a to konkrétnu z investičných výdavkov Kancelárie Slovenskej národnej rady navrhovaných vo výške 160 miliónov korún. Myslím, že je tam zahrnuté aj zariadenie v častej, ktoré Kancelária Slovenskej národnej rady prevzala iba nedávno a dala by sa tam nájsť čiastka 20 miliónov, ktoré sú určené na dobudovanie tohto zariadenia. Dávam návrh, aby sme sa nad tým zamysleli, pozastavili riešenie tejto investičnej akcie a tuto čiastku previedli do neúčelovej rezervy vlády.

Ďakujem za pozornosť.