svetlení žiadam presne naformulovať odsek 2 § 5. Že nejde o dôchodkovú daň, je zrejmé, lebo tá je tu uvedená osobitne. Poľnohospodárska daň zo zisku ani odvod zo zisku nemôže byť príjmom obcí, pretože v obidvoch týchto prípadoch ide o príjmy, ktoré sú spoločné pre štátne rozpočty republiky a štátny rozpočet federácie. Pýtam sa na to preto, že neviem, ktorá iná daň popri týchto dvoch ma zložku dane zo zisku, ktorá by mohla plynúť do rozpočtov obci, ako je to ustanovené v tomto odseku.

Dovoľte mi ešte dovetok. Odporúčam tak ako pri prvom zákone o rozpočtových pravidlách, aby sme aj tu splnomocnili legislatívu Slovenskej národnej rady a ministerstva financii uplatniť legielativno-technické pripomienky.

Pokiaľ ide o spoločnú správu, na základe mojich predrečníkov odporúčam, aby sme hlasovali o prijatí bodu 5 a bodu 18 tak, ako to navrhol pán Hykisch a ostatní. Bod 5 navrhujem zatiaľ v pôvodnom znení. Keď sme schválili to, že farmácia prešla do priemyslu, nejako sa tie lieky budú musieť zabezpečiť. Považujem to za veľmi dôležité a podporujem to, čo povedal pán minister Rakús. Takisto podporujem knižnú kultúru v položkách, ako je to v bode 18. Pokiaľ ide o film, navrhujem neprijať bod 7 spoločnej správy a prijať bod 8 tak, ako sme ho navrhli v národohospodárskom a rozpočtovom výbore. Z toho dôvodu, že si myslím, že tých 25 miliónov potrebujú, ako to vysvetlil pán minister. Ale zásadne nesúhlasím ani s pánom Ftáčnikom, ani s pánom ministrom, ani s pánom Hykischom. Škoda, že pán poslanec Hykisch okrem toho, že v Nemecku a Taliansku sú spoločné zariadenia na tvorbu filmov, neuviedol, s koľkými pracovníkmi sa filmy robia. Myslím si, že to je zaujímavá a podstatná vec. A už vonkoncom nemôžem súhlasiť s tým, aby Slovenská filmová tvorba dostávala nejaké peniaze, lebo si myslím, že je to štátny podnik. Ak potrebuje, nech si vezme dočasný preklenovací úver. Na to máme úverovú sústavu. Všade vo svete je totiž tvorba filmov veľmi výnosný džob, takisto televízia. Myslím si, že než idem spraviť nejaký film, mal by som vedieť, čo mi prinesie. Nemusíme im radiť, s kým majú kooperovať, aby urobili dobrý a výnosný film, ale mali by sme vedieť, čo ten film prinesie. Ak nebude mat výnos v devízach alebo v korunách, vôbec by som ho nepustil /potlesk/. Myslím si, že to je podstata veci.

čiže odporúčam prijať bod 8 na preklenutie terajších nedostatkov, ale na tvorbu filmu nedávať, pretože film musí doniesť. Som laik, ale na podporu pánom poslancom, ktorí o tom diskutovali, najmä pánovi Ftáčnikovi chcem dať článok zo včerajšej Mladej fronty pána Martina Nezvala s našim možno povedať európskym alebo svetovým filmovým režisérom Jurajom Jakubiskom pod názvom "Slovansko-indiánsky priesečník". Hovorí to isté, kto nevie robiť filmy, nech ich nerobí.

Skončím faktickou poznámkou. Pán predsedajúci, nehnevajte sa, ale aby sa v tomto parlamente ignorovali návrhy dvoch poslancov, nebýva zvykom v žiadnom parlamente. Dal som návrh, aby sa tu nefajčilo. Nebolo mi odpovedané. Predtým mal návrh myslím pán poslanec Jakuš. Vieme ako poslanci chrániť zdravie našich voličov a vlastné zdravie si nevieme chrániť. Teda spresňujem svoj návrh, že po skončení tohto bodu žiadam hlasovať o tom, aby počas rokovania slovenskej národnej rady sa v kuloárových priestoroch nefajčilo a aby boli pre fajčiarov vyhradené miestnosti. Aby neboli ukrátení páni fajčiari z predsedníctva a vlády, navrhujem pre nich vyhradiť Hnedý salón. Myslím si, že je to reálny návrh a mali by sme o ňom hlasovať.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

S faktickými pripomienkami sa hlásia pán poslanec Ľupták a pán minister Snopko.

Poslanec I. Ľupták:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

chcem reagovať na príspevok pána poslanca Majera k S 3 ods. 3 pism. b/. Nesúhlasím s tým, aby sme písmeno b/ z tohto paragrafu vynechali, lebo by to bolo jednoznačne v neprospech Slovenskej republiky, ale aby sme žiadali a vyvinuli úsilie, aby to isté znenie, ktoré je obsiahnuté v písm. b/, bolo aj v zákone o rozpočte českej republiky. Vieme veľmi dobre, že Slovákov s trvalým bydliskom na Slovensku robí v Čechách podstatne viac, ako opačne, čiže nech to tam každopádne zostane, ale recipročne aby sme to dostali aj do návrhu zákona o rozpočte Českej republiky.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

S faktickou poznámkou vystúpi pán minister Snopko. Minister kultúry SR L. Snopko:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

po vystúpení pána poslanca Majera mi neostáva iné, len búrlivo protestovať. Pretože musíme si uvedomiť, že

zvrhnúť myslenie o kultúre, v tomto prípade o umení, na vyslovene utilitarnu polohu zodpovedajúcu napriklad automobilovému priemyslu, je voči nášmu národu nie príliš prijateľné. To, čo povedal pán poslanec, do normálnej reči možno previesť asi takto: Ak na trh dáme našu Škodu Favorit a potom americké a japonské autá rovnakej cenovej Kategórie, asi vieme, ako to e našou Škodou Favorit dopadne. Ak na náš trh dáme len z komerčného hľadiska naše filmy a filmy americké a japonské, je jasne, ako to a našimi filmami dopadne. Prestanú existovať. Nie sme totiž ani profesionálne, ani rutinou vybavení na to, aby sme natáčali komerčné filmy takým spôsobom, ako to už teraz vedia robiť v spojených štátoch. A to úmyselne nehovorím o obsahu tých filmov.

Snažil som sa túto problematiku modelovať aj v rámci jednej úvahy - nazval som ju možno trošku zjednodušene - o mrkve a pornografii. Osobne si myslím, že ak do trhového mechanizmu dáme výrobu a predaj zeleniny, dostaneme na trh dobrú, chutnú a kvalitnú mrkvu, ale ak do trhového mechanizmu dámu či už kinematografiu alebo knižnú kultúru, dostaneme pornografiu, pretože to nie sú zmerateľné hodnoty. Musíme rátať s určitým vývojom, s duševnou potenciou národa a tá sa buduje. Tam je opačný pristúp. Tam nie výrobu prispôsobujeme záujmu konzumenta, skôr naopak, snažíme sa záujem konzumenta pozdvihnúť na úroveň - prepáčte za výraz - výroby. V tomto prípade je lepšie slovo tvorba. Takže kinematografiu, ak chceme aby bola naša a nie americká, nevyhnutne musíme dotovať.

Ďakujem za pozornost. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Do diskusie sa prihlásil pán minister Pittner.

- 374 - Minister vnútra SR L. Pittner:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážení páni z vlády,

v priebehu rozpravy k rozpočtu odznela aj určitá výhrada voči kapitole, ktorú má Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ide tu o neinvestičné výdavky na bezpečnosť, ktoré sú v návrhu rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1991 zabezpečené v čiastke 25O mil. Kčs, výdavky na činnosť federálnych útvarov pôsobiacich na území republiky. Skôr, než prejdem k ich vymenovaniu, chcel by som povedal asi toto: Je to prvý raz po dlhých desaťročiach, že vo federáli, i v parlamentoch Českej a Slovenskej republiky - národných radách, sa prerokúvajú také chúlostivé otázky, ako sú jednotlivé kapitoly rozpočtu ministerstva vnútra. Tým samozrejme vyvstávajú pred poslancami aj také otázky, ktoré si predtým predchádzajúci páni poslanci nekládli jednoducho z toho dôvodu, že v tých časoch sa takéto podrobné rozpočty a kapitoly rozpočtov nepreukazovali. Chcem tu teda povedať, že v tejto súvislosti nechávam pánom poslancom a pani poslankyniam na zváženie, o čo by sme tu prišli. Federálne útvary, ktoré pôsobia na teritóriu Slovenskej republiky, sa dotýkajú úradu pre ochranu ústavy a demokracie, ktorý má svoje pracoviská na jednotlivých územiach Slovenskej republiky, úradu pre pasovú agendu, Úradu pre ochranu ústavných činiteľov Slovenskej republiky, ozbrojenej ochrany letísk, rádiokontrarozviedky, technickej divízie, resp. tylového zabezpečenia a Správy ochrany štátnych hraníc.

úlohy v týchto oblastiach boli aj doteraz finančne zabezpečované zo štátneho rozpočtu republiky. cez bezpečnostný úsek Ministerstva vnútra Slovenskej-republiky, len

vzhľadom na prax predchádzajúcej totality to boli utajovane položky a predchádzajúci poslanci nevedeli, čo sa za nimi skrýva.

Výdavky sú zabezpečované výlučne v štátnych rozpočtoch republík a nie sú duplicitne zahrnuté aj do rozpočtu Federálneho ministerstva vnútra. Toto svoje tvrdenie opieram o návrh štátneho rozpočtu federácie, ktorý na strane 18 dôvodovej správy, čašť Vývoj hlavných druhov príjmov a výdavkov verejných rozpočtov ČSFR, menovite uvádza, že celoštátne 7 500 príslušníkov Federálneho ministerstva vnútra naďalej zostava v ekonomickom zabezpečení štátnych rozpočtov republík, pričom v Slovenskej republike ide o cca 3 000 príslušníkov. Pokiaľ sa tieto činnosti majú zabezpečovať v záujme našich občanov aj v roku 1991 z rozpočtu bezpečnostného úseku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, musia byť aj finančne zabezpečené v rozpočte kapitoly Ministerstva vnútra slovenskej republiky. Z týchto dôvodov neinvestičné výdavky na bezpečnosť nemôžu byt znížené. Pritom otvoreným problémom roku 1991, ako som to uviedol aj pre verejnosť, ostáva naďalej materiálno-technické zabezpečenie polície, a to aj v nadväznosti na nové legislatívne úpravy o polícii, ktoré majú nadobudnúť účinnosť od 1. januára 1991. Všimnite si len reakciu verejnosti na tragicky príbeh, ktorý sa odohral pred dvomi dňami, ide o zastrelenie príslušníka hliadky, ktorý bol z vojak Pohraničnej stráže.

Chcel by som ešte povedať, že v súčasnosti medzi Federálnym ministerstvom vnútra a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky prebieha rokovanie o tom, akým spôsobom tieto útvary, ktoré teraz patria pod federal a vykonávajú službu pre občanov Slovenskej republiky, delimitovať do kompetencie Slovenskej republiky. Zdá sa, že podľa kompetenčných zákonov, ktoré boli prijaté, je veľký predpoklad. že sa tieto zložky dostanú do plnej pôsobnosti Slovenskej republiky a v takom prípade jednoducho je vám jasne čo by sa stalo, ak by sme tieto prostriedky nemali.

Ďakujem za pozornost. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:

Ďakujem pánovi ministrovi. Ďalej sa prihlásil pán poslanec Hübel. Pripraví sa pán poslanec Brestensky.

Poslanec J. Hübel:

Vážené dámy a páni,

dovoľte, aby som predovšetkým reagoval svojou faktickou poznámkou na včerajšie vystúpenie pána poslanca Géciho, ktorý nám s bravúrou patológa rozpitval náš štátny rozpočet, aby v jeho útrobách našiel iste položky, ktoré sa mu nepozdávajú a ku ktorým potrebuje isté vysvetlenie. Ja by som mu ho poskytol. Ide o položku dotácie pre rudné baníctvo na Slovensku.

Treba povedať, že ide o odvetvie, ktoré je dlhé roky dotovane zo štátneho rozpočtu, pretože náklady na jeho činnosť nie sú kryté vlastnými tržbami. Táto dotácia pre rok 1991 predstavuje 29O mil. korún, z toho pre podnik Želeiocudné bane 235 mil. korún. Ide zhruba o jednu tretinu dotácii, ktoré sa doteraz na túto činnosť vydávali zo štátneho rozpočtu, pretože z rozhodnutia federálnej vlády toto odvetvie je určené na útlm a ten sa postupne začína realizovať aj cestou znižovania dotácii. Chcel by som však upozorniť na niektoré okolnosti, ktoré vnesú trochu viac svetla do tejto problematiky a ktoré snáď naznačia cesty a

východiská, ako sa bude v budúcnosti v tomto odvetví postupovať.

Treba predovšetkým povedať, že realizácia tohoto odvetvia sa v minulosti pohybovala v atmosfére naprostých deformácii. Ceny výrobkov, ktoré sa realizujú v našom štáte, ide hlavne o železné rudy a koncentráty, medené koncentráty, ďalej o ortuť, baryty a kremene, rafinovaný kremeň, nezodpovedali svetovým alebo burzovým cenám, za ktoré sa tieto výrobky vo svete nakupujú. Teda v prepočte tieto realizačné ceny nepredstavovali ekvivalent svetových cien. V tom spočíva prvá deformácia. Ďalšia deformácia spočíva v tom, že zatiaľ čo materiálové vstupy do týchto výrob sa prakticky v každej päťročnici enormne zvyšovali, ceny prakticky ostávali stagnovať zhruba na jednej výške. Deklarujem to na jednom výrobku, ktorý sa realizuje do českej republiky, konkrétne do Moravských chemických závodov. Je to baryt, ktorého sa predáva ročne asi za 50 až 6O miliónov korún a ktorého cena sa za 2O rokov nezmenila. Dokonca v istom období bol taký paradox, že pri vyššej realizácii, pri vyššom predanom množstve sa cena úmerne znižovala. Zatiaľčo tento výrobok sa donedávna predával zhruba na úrovni 25 dolárov, ak to prepočítame na dolár, realizačná cena výstupov tohto spracovateľského odvetvia v Čechách sa pohybovala na úrovni 1OO až 15O dolárov. Takže už z toho vidíte enormnú deformáciu napríklad ceny tohto výrobku.

Samozrejme, oveľa väčším problémom je technológia výroby, pretože nedokážeme z týchto polymetalických rúd získať všetky úžitkové komponenty, ktoré v nich sú, napriek tomu, že bola schválená technológia výroby na získanie antimónu a bizmutu, ale nerealizovaním tohto Investičného zámeru prakticky sa tieto prvky dnes nerealizujú. Naopak, ak sa chcú realizovať inému odberateľovi, sú sankcionované. To znamená, že tento podnik sa musí usilovať,

aby tieto úžitkové zložky v realizačnom výstupe potláčal. To je ďalší nenormálny stav. Takže tento podnik sa skutočne teraz usiluje o to, aby dosiahol z tohto výrobku všetky úžitkové zložky a tym dosiahol aj vyššie realizačné ceny. V tom je základne meritum veci. Samozrejme, pokiaľ pôjdeme na prepočítaný dolár na 24 korún, ekonomika tohto podniku bude vyzerať naprosto ináč

Odpoviem ešte na jednu konkrétnu otázku, ktorú pán Géci predložil, a to je pomer dotácii k výrobe alebo k výkonom. K tým 290 miliónom dotácii - ide o výrobu zhruba za l miliardu korún a vo výkonoch to predstavuje okolo 1, 3 až 1, 4 miliardy korún. Chcel by som upozorniť na jednu veľmi závažnú vec, že sme sa už istej surovinovej bazy v tomto state raz zriekli Ide konkrétne o mangán, ktorý sa dnes vyhlásil za strategickú surovinu Naše hutnícke podniky ho nemajú odkiaľ nakúpiť a my ho mame v zemi Bohužiaľ, naše pracoviska sme za veľmi vysokých nákladov museli opustiť a dnes sa k nim ideme vracať pri obrovských investičných na kladoch. Skutočne by som chcel upozorniť, aby sme neurobili v tomto smere pre budúcnosť neuvážene kroky a aby sme si vlastnú surovinovú základňu, i keď nie je veľmi bohatá, veľmi dobre strážili. Toľko len na vysvetlenie.

Ináč by som chcel upozorniť, že je to sociálna obzlášť, je to len tento jeden podnik, v ktorom pracuje 8 tišie zamestnancov a v akomkolvek prípade ďalšieho útlmu po nejakom bezhlavom prístupe by sme skutočne vyprodukovali ďalšie sociálne napätie. Tak toľko na margo vystúpenia pána poslanca Géciho

K štátnemu rozpočtu by som chcel povedať pár poznámok. Podiel štátneho rozpočtu na tvorbe národného dôchodku predstavuje v roku 1991 okolo 53 l Je to obrovsky finančno-ekonomický nástroj v rukách vlády, a pre tuto chvíľu i

v rukách slovenského parlamentu, na ovplyvnenie ekonomické], sociálnej a spoločenskej stránky nášho života. MUsÍ byť teda použitý tak, aby zabezpečoval tak krátkodobé, ako aj dlhodobé potreby. Musí byť nástrojom, pomocou ktorého možno ovplyvniť štruktúru národného hospodárstva takým smerom, aby založil ekonomický základ pre zvýšenie schopnosti produkovať i väčšie prijmy do štátneho rozpočtu. Hovorím to preto, že tento prízvuk na zmenu štruktúry, pripadne diverzifikácie národného hospodárstva na Slovensku mi akosi v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1991 chýba. Chýba mi v zmysle potláčania materiálovo a energeticky náročných vyrob na výroby materiálovo a energeticky nenáročne, snáď pracovne náročné, nie však v zmysle fyzickej národnosti.

Na druhej strane by sme mali veľmi výrazne podporiť i pomocou ekonomických nástrojov, najmä odvodov a dani, výroby a vývoj technológii výrobkov zametaných na znižovanie energetickej náročnosti, na výrobu ekologických zariadení na Slovensku, ktoré dodnes nemáme a sme nútení dovážať ich za vysoké devízové nároky. Spomeniem len jednu oblasť, kde vôbec nemáme výrobnú základňu na Slovensku. Je to oblasť výroby drevoobrábacích strojov, napriek tomu, že na Slovensku mame pomerne rozsiahlu drevársku, nábytkársku výrobu. Navrhujem teda, aby sme sa ihneď a permanentne týmito problémami zaoberali a snažili sa nielen minimalizovať výdavky, ale hlavne zvýšiť prijmy. A k tomu potrebuje me zmenu štruktúry základne národného hospodárstva. Prosil by som, ak vláda bude vyhodnocovať plnenie štátneho rozpočtu v budúcom roku, aby prednášala tieto informácie a] v slovenskom parlamente, akým spôsobom štátny rozpočet plníme a ako sa budeme ďalej uberať.

Dovoľte ešte na záver jednu poznámku. Stojíme na prahu poslednej dekády druhého tisícročia. Možno, že sa už

v takomto zložení, okrem zajtrajška, v tomto roku neuvidíme. Chcel by som vám všetkým zo srdca zaželať všetko najlepšie do konca tohto a začiatku budúceho roku, aby sme zabudli na strastiplné udalosti, ktoré nás v tomto roku postihli, aby sme sa snažili byť trošku iní, aby sme k tomu prizvali celú našu spoločnosť. Zo srdca vám chcem zablahoželať ku koncu tohto roku a do nového roku všetko najlepšie, aby sme sa v zdraví a trošku pookriati v budúcom roku stretli. Ja si na vás pri vianočnom stromčeku určite spomeniem.

/Potlesk. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem pánovi poslancovi. Aj my si na neho spomenieme. Vystúpi pán poslanec Brestensky. Pripraví sa pán poslanec Olejár.

Poslanec R. Brestenský:

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážení členovia vlády,

štátny rozpočet Slovenskej republiky neobsahuje žiadnu položku aspoň ako príspevok na humanitne projekty realizované mimovládnymi humanitnými organizáciami, pripadne ako príspevok na ich činnosti. Na Slovensku pôsobí toho času 27 takýchto organizácii, najmä v oblasti zdravotne postihnutých deti a starých ľudí, ako aj na pomoc občanom sociálne odkázaným. V demokratických krajinách, napríklad aj vo Veľkej Británii, štát s takýmito výdavkami počíta a poskytuje ich. V novembri v roku 1989 znela pieseň, ktorá sa ujala temer ako hymnická a stala sa symbolom. Znejú v nej slova "sľúbili sme si lásku". Tieto slo va, dúfam, platia i po roku.

Dovoľujem si navrhnúť vyclenie z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky aspoň čiastku 5 miliónov Kčs na humanitne účely, ktoré by boli použité na humanitné projekty členských organizácii pre Slovenskú komoru Česko-slovenskej rady pre humanitnú spoluprácu. V týchto členských organizáciách sa mnohé veci už zrodili, dávajú sa dohromady, pripravujú sa, niektoré sú spracované. Našťastie, určite prostriedky existujú, s tými sa to kryt dá, ale nie všetko.

Uvedomujem si, že sa tu veľa hovorilo o výdavkoch a ozaj menej o príjmoch. A ťažko sa dá povedať, že všetky prijmy, ktoré sú v jednotlivých kapitolách, sú zabezpečené na 1OO %, ba ešte naviac. Preto si dovoľujem požiadať o doslovne symbolický príspevok na túto činnosť v počiatku rozvíjania sa humanitnej činnosti v dobrovoľných mimovládnych organizáciách.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Olejár. Pripraví sa poslankyňa Mistríková.

- 382 - Poslanec M. Olejár;

Vážené predsedníctvo,

vážená Slovenská národná rada,

som rád, že predo mnou vystúpil pán Brestenský, pretože mám krátky príspevok, ktorý sa dotýka práve takejto malej sumy. Rozprávame tu o miliardách korún. Napriek tomu mi dovoľte vyjadriť sa k drobnej čiastke 6, 4 mil. Kčs, teda k bodu 21 dodatku spoločnej správy výborov Slovenskej národnej rady.

Suma 6, 4 mil. Kčs pre Zväz protifašistických bojovníkov je súčasťou rozpočtu ministerstva vnútra ako príspevok spoločenským organizáciám. Chcem podotknúť, že podľa získaných informácii pri stanovení uvedenej sumy sa vychádzalo z podkladov rozpočtu minulého roku. Je to časť fondov, ktorá bola delimitovaná z financovania bývalého Národného frontu. V snahe predísť zdĺhavej diskusii na túto tému, v záujme účelnej reštrikcie štátneho rozpočtu navrhujem, aby suma 6, 4 mil. Kčs bola škrtnutá z výdavkov ministerstva vnútra a prevedená do rezerv alebo použitá na ciele, ktoré navrhoval pán Brestensky.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Faktickú poznámku ma pán minister Pittner.

- 383 - Minister vnútra SR L. Pittner:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

viem ako je vám, keď počúvate o čiastke 6, 4 milióna Kčs pre Zväz protifašistických bojovníkov. Chcel by som povedať, že tento Zväz protifašistických bojovníkov je dnes predsa len očistený od tzv. kukuričných partizánov. Sú tam naozaj, alebo dúfajme, že postupne budú, naozaj len tí, ktorí bojovali proti fašizmu a najmä sú tam dnes začlenení i ľudia, ktorí bojovali proti fažizmu na západných frontoch. Pre rok 1991 sa uvažovalo s čiastkou 8 984 tisíc. Práve z dôvodov, o ktorých hovorili predchádzajúci páni poslanci, v konzultáciách s Ministerstvom financií Slovenskej republiky sme túto čiastku znížili na 6, 4 mil. Kčs. Toto zníženie môžeme samozrejme ešte raz preveriť.

Prosím, aby mi bola dana možnosť písomnej odpovede. Ale z podkladov, ktoré tu mám, ťažko si viem predstaviť, najmä preto, že sa tam zaraďujú aj príslušníci protifašistického odboja zo západných frontov, ako by sme vedeli zabezpečiť činnosti a dlhy zo strany našej spoločnosti voči týmto ľudom, ktorí sú dnes už prestárli, potrebujú určitú výpomoc pri rekreačnej činnosti, zdravotníctve a podobne. Prihováram sa za to, aby sme na jednej strane naďalej vyvíjali spoločenský tlak na to, aby vo Zväze protifašistických bojovníkov boli naozaj len ti, ktorí naozaj proti fašizmu bojovali, ale na druhej strane aby sme tým, ktorí sa o boj proti fašizmu zaslúžili, vytvorili dôstojné podmienky aspoň v tom rozsahu, ako to rozpočet umožňuje.

Ďakujem vám. /Potlesk. /

- 384 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Pán minister, obdobne bola vznesená otázka, ako je to s prostriedkami na bývalý Národný front, teraz Združenie politických organizácii, ktoré sme - ako sa pamätám - odporúčali aj v Predsedníctve Slovenskej národnej rady zrušiť a rozdeliť medzi príslušne rezorty, či sa v rozpočte počíta alebo nepočíta a touto následníčkou organizáciou?

Minister vnútra SR L. Pittner:

Podľa informácii, ktoré mám, neuvažovali sme s takýmto príspevkom, ale to by som si ešte musel dať overiť.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Vystúpi poslankyňa Mistríková. Pripraví sa pán poslanec Zselenák.

Poslankyňa Z. Mistríková:

Vážená Slovenská národná rada,

ak môžem na začiatok sčasti odpovedať na otázku, ktorú práve položil pán podpredseda Čarnogurský, mládežnícke organizácie sú financované cez rezort ministerstva školstva, takže to šlo takým spôsobom, ako sa odhlasovalo

Dovoľte, aby som sa vyjadrila k bodom 10 a. 11. spoločnej správy, ako k tomu vyzval spoločný spravodajca, to znamená k problematike vedy. V prvom rade by som chcela plne podporiť to, čo navrhol pán poslanec Ftáčnik, pokiaľ Ide o bod 10. Myslím si, že prijatie tohto bodu by nemalo byt problémom, pretože neuvažuje so žiadnym zvýšením, znížením so žiadnym presúvaním prostriedkov, ide len o to,

aby politika, ktorú chceme zaujať voči vede, to znamená, aby sa tlak cez 5O % prostriedkov, ktoré majú vytvoriť tlak na vyberanie naozaj najlepších projektov na financovanie, sa začal uskutočňovať až v momente, keď sú pripravene na to všetky predpoklady. To znamená, aby sme veci viac neublížili ako pomohli. Preto si myslím, že tento bod treba podporiť.

S bodom 10 súvisí aj bod 11. Tu by som chcela upozorniť na jednu vec. Tento bod je v spoločnej správe naformulovany inak, ako sme ho žiadali vo výbore. Neviem, kde sa to stalo. Preto ako pozmeňovací návrh poviem text, ktorý, si myslím, že viac vystihuje to, o čo nám vo výbore šlo. Celá problematika spočíva v tom, že prístup k financovaniu vedy cez grantovú agentúru má zabezpečiť, aby naozaj len najlepšie projekty vo vede dostali dotáciu. Lenže táto politika je v tomto štátnom rozpočte uplatňovaná iba voči vede, ktorá sa uskutočňuje na vysokých školách a v ústavoch slovenskej akadémie vied. Je opomenutý celý veľký počet výskumných ústavov, ktoré sú v rezortoch. Preto u nás vo výbore vznikol podnet, aby výskumné ústavy, ktoré sú po jednotlivých rezortoch, takisto 5O % svojich účelových dotácií na rozvoj vedy odložili na bok a takisto ich podriadilo grantovej agentúre. Preto môj pozmeňovací návrh znie: "Neinvestičné prostriedky v rezortnom výskume rozdeliť na inštitucionálnu a účelovú časť, to znamená 5O t a 5O % od 1. 4. 1991 a využívanie účelového fondu podriadiť gramovému systému. "

Chcela by som povedať, že tieto body 1O, 11 som ešte pred vystúpením konzultovala s pánom podpredsedom Kučerákom, ktorý nemal voči nim výhrady.

Dovoľte mi, aby som sa ešte vyjadrila k problematike kultúry. Viem, že sa tu o nej hovorilo veľa, ale myslím