Ďakujem všetkým pánom poslancom, ktorí dali otázky, a najmä tým, ktorí podporili náš rozpočet. Ešte by som chcel upútať vašu pozornosť na otázku delimitácie počtu pracovníkov, žiaľ, v tomto rebríčku počtu pracovníkov sme na prvom mieste. Opakujem iba to, čo povedal včera pán podpredseda vlády Kučerák, že sme zaviazaní znížiť počet pracovníkov minimálne o 2O % a sú tu skutočne veľké rezervy, najmä keď pristúpime k privatizácii veterinárnej služby.
Záverom prosím, aby ste rozpočet ministerstva poľnohospodárstva a výživy ako súčasť celého rozpočtu Slovenskej republiky schválili. Ubezpečujem vás. že tieto položky boli skutočne veľmi podrobne prediskutované v hospodár skej rade, vo vláde a že najmä subvenčná politika, ktorá bola publikovaná a zrejme aj bude musieť byť publikovaná, lebo ju málo ľudí pozná, bola predmetom a je predmetom rokovaní za okrúhlym stolom za prítomnosti rôznych zástupcov, rôznych zväzov, výrobcov a spracovateľov.
Ďakujem vám za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:
Ďakujem. Pán poslanec Huba má faktickú poznámku. Poslanec K. Huba:
Plne súhlasím s pánom ministrom, ale ide o nedorozumenie. Ja podporujem zvýšenú dotáciu na tento fond. Ide o to. aby sa neorientovala len na hydromeliorácie, ale na všetko to, o čom hovoril, vrátane protieroznej ochrany, lebo nám v tomto smere ročne unikajú miliardové hodnoty.
- 355 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Pre informáciu chcem uviesť, že do diskusie je ešte prihlásených 10 poslancov. Dnešný program by sme mali o 15. 00 hodine prerušiť, pretože o 16. 00 hod. členovia Predsedníctva Slovenskej národnej rady a vlády sú pozvaní do Prahy na hrad, kde má byť vianočný koncert a vianočné stretnutie s prezidentom Havlom. Pri takomto priebehu diskusie nie je predpoklad, že dnes ukončime rozpravu a hlasovanie o tomto zákone. Potom by sne mali pokračovať v rokovani zajtra a ešte aj v piatok, pretože na programe je všeobecná rozprava a interpelácie. Považujem za potrebné vás o tom informovať. Predpokladám, že snáď to bude mat vplyv na maximálnu hutnosť príspevkov.
O slovo sa prihlásil pán minister Košťa. Dávam mu slovo.
Minister spravodlivosti SR L. Košťa:
Vážený pán prvý podpredseda, dámy a páni, milí kolegovia,
v tomto prípade sa nebudem držať stereotypu a nebudem žiadať ani niekomu znížiť, ani niekomu zvýšiť pro striedky, ale prihováram sa za to, aby sa veľmi jednoznačne chránila rezerva v štátnom rozpočte, z hľadiska nášho rezortu, ktorý je ako ústredný orgán najmenším čo do počtu pracovníkov, kde si vypomáhame ako môžeme, vrátane dôchodcov, viem, že akákoľvek požiadavka by bola v podstate nereálna a nekorektná voči iným rezortom, ktoré majú svoje argumenty na presadenie.
Chcem len upozorniť tvorcov rozpočtu, že na budúci rok ostáva otvorenou otázkou odškodnenie mnohých nezákonných rozhodnuti minulého režimu, a to nielen v rámci aplikácie zákona 119 o súdnej rehabilitácii, ale aj zákona o mimosúdnej rehabilitácii, ktorého návrh bude v najbližších dňoch predložený do Federálneho zhromaždenia. Ak sme hovorili, že súdna rehabilitácia na Slovensku má okruh zhruba 5O - 6O tisíc občanov, mimosúdna rehabilitácia bude mnohonásobne vyššia, nehovoriac o pracovno-právnych, občiansko-právnych a iných dôsledkoch rôznych postupov, a to už nielen súdnych orgánov, ale aj orgánov štátnej správy. Zatiaľ viem, že mimosúdna rehabilitácia z federálneho rozpočtu bude krytá len vo vzťahu k armáde a všetky ostatné prípady budú realizované v rámci národných rozpočtov, kde pre tento účel nie je vyhradená osobitná kapitola. Preto počítame s tým, že asi siahneme hlboko do rezervy, ktorá sa nám zatiaľ fiktívne rysuje, že je ako-tak primeraná vo vzťahu k ostatným položkám štátneho rozpočtu.
Napokon mi ešte dovoľte, aby som ako jeden z bežných občanov našej republiky povedal niekoľko slov na adresu potrieb našej kultúry. Ešte niekoľko rokov nebudeme veľmi bohatým štátom, národom. Berieme to na vedomie. Je to výkupné za niečo, čo bolo a výkupné za to, čo bude. Ak hovoríme o tom, že slovenský národ sa má skutočne prezentovať pred celým svetom a Európou, žiaľ, ešte dlho potrvá, že to budú naše vynikajúce výrobky, ktoré nás preslávia na svetových trhoch. Počítajme s tym, že by to mali byt skutočne predovšetkým hodnoty ducha tohto národa a ten sa najviac prejavuje vo vede, kultúre a v umení. Tak, ako sme dnes pyšní na našu slovenskú operu Národného divadla, ktorá kdekoľvek rezonuje pod názvom špičková, či to je v New Yorku, v milánskej Scale, uvedomme si, že kultúrnosť národa nie je počítateľna na počet chladničiek, televízorov, počet divadiel, ale na kvalitu, ktorú vnášame na európske klbište svetovej kultúry.
Ak tu bola reč o ochudobnení slovenskej kinematografie, plne súhlasím s tým, že v starej praxi film bol na spoločenskú objednávku zneužitý na propagáciu aj nehumánnych a iných konjunkturálnych prejavov a potrieb. Ak dnes staviame film pred náročnú potrebu, aby skutočne si volil také témy, ktoré umelecky spracuje na vysokej európskej a svetovej úrovni, ak sa tieto naše filmy dostanú do vedomia cez festivaly a iné príležitosti, je to krásna vizitka nášho národa a tu neľutujme prostriedky, žiaľ, ešte nemáme bohatých mecenášov, ako existujú vo svete, ktorí z jedného vrecka veľmi ľahko vytiahnu, v daniach sa odpíšu veľké dotacte na umelecké diela. Kvalitná, dobra kultúra nemôže byt zisková. Musíme počítať s tým, že ju musíme podporovať. A to sa vzťahuje aj na slovenskú kinematografiu za predpokladu, že bude realizovať námety a umelecky ich stvárni na európskom a svetovom štandarde. Pritom isté riziko odpadu existuje v každej tvorbe, ale nech to kvalitné prenikne a nech Slovensko, slovenské umenie a slovenského ducha reprezentuje všade vo svete. Preto prosím, aby sa urobilo všetko, aby sme túto otázku vyriešili v záujme nás všetkých, ak nechceme byť pred svetom stále len pod idylickým obrazom krásnych Tatier, pekných krojov, valašiek, žinčice a podobne. Preto vás prosím, aby ste boli vnímaví k týmto požiadavkám nášho umeleckého a kultúrneho frontu.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi poslanec Hajduk.
- 358 - Poslanec A. Hajduk;
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni,
v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1991 sú výrazne krátené limity investičných dotácii pre ministerstvo lesného a vodného hospodárstva - tabuľka 8 - pre akcie v pôsobnosti podnikov vodární a kanalizácii. Sú to stavby čistiarní odpadových vôd, skupinové vodovody, kanalizácie. Požiadavky podnikov vodární a kanalizácii predstavujú 2 203 miliónov Kčs, pričom dotácie zo štátneho rozpočtu sú navrhnuté v sume iba 706, 6 milióna, čo kryje potreby iba vo výške 32%. Takéto radikálne krátenie dotácii vyvoláva mimoriadni' kritickú situáciu, pretože nebudú vytvorené podmienky pre ukončenie rozostavaných vodohospodárskych diel a o začatí nových stavieb nemožno ani uvažovať napriek tonu, že projekčné sú stavby pripravené. Iba podnik Východoslovenské vodárne a kanalizácie Košice, ktorý ma v súčasnosti rozostavaných 36 stavieb, požadoval na krytie investičnej výstavby cez svojho zakladateľa sumu 720 miliónov, prisľúb je však daný iba na 203 miliónov. Ak to takto schválime, väčšina rozostavaných stavieb bude utlmená resp. zastavená, zakonzervovaná, čo nás bude štát ďalšie prostriedky.
Východoslovenský kraj v rámci napojenia obyvateľstva na verejný vodovod a kanalizáciu je hlboko pod priemerom v rámci Slovenskej republiky a má zničené životné prostredie Je všeobecne známe, že rozhodujúci faktor pre rozvoj miest a obci sú dnes vodohospodárske a ekologické stavby. Z vyššie uvedeného krátenia dotácie nebude možné vo Východoslovenskom kraji plynulé realizovať také ekologické stavby mestského charakteru, ako sú Košice - čistiareň odpadových vôd. Humenné - čistiareň odpadových vôd. Štrbské pleso - čistiareň odpadových vôd Prešov - kanál a čistiareň odpadových vôd, tam sú 3 stavby. Krompachy - kanalizácia a čistiareň odpadových vôd Výšne Ružbachy - čistiareň odpadových vôd, Svidník -čistiareň odpadových vôd, Poprad - čistiareň odpadových vôd projekčnej sú pripravene na začatie v roku 91 Jelšava, čistiareň odpadových vôd, Stropkov a Gelnica - čistiareň odpadových vôd. Obdobne je to aj v ostatných krajoch Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené je potrebné prioritne hľadať možnosti finančného vykrytia investičných dotácii na vodohospodárske a ekologické stavby s cieľom ich včasného ukončenia a tym zmiernenia negatívneho dopadu na životné prostredie. Preto podporujem návrh pani poslankyne Badálovej, ktorý je v súlade s pripomienkami vznesenými vo Výbore Slovenskej národnej rady pre životne prostredie a ochranu prírody, s tým, aby boli znížené výdavky štátneho rozpočtu na štátnu správu, a to najmä v položke ústredie, minimálne o 100 miliónov korún. Tieto prostriedky presunúť do kapitoly "účelové dotácie na rozvojové a ekologické programy obci". Zároveň plne podporujem návrh pána poslanca Hykischa na riešenie možnosti finančného krytia filmovej tvorby, tak ako je to uvedené v bode 8 spoločnej správy, a jeho ďalšie návrhy.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Prihlásil sa pán minister Rakús. Pripraví sa poslankyňa Koptová.
- 360 - Minister zdravotníctva SR A. Rakús:
Vážený pán predsedajúci,
vážene torzo Slovenskej národnej rady,
dovoľte mi, aby som pomerne stručne poukazom na dva aspekty zareagoval na problematiku štátneho rozpočtu, ktorá sa týka rezortu zdravotníctva. Rád by som poďakoval vy boru Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy za to, že v bode b navrhol zvýšenie štátneho rozpočtu o 1, 5 miliardy korún v pôvodnom znení, ale aj za zvýšenie, ktoré sa objavilo v redukovanom, upravenom znení. Chcel by som len povedať, že ani zvýšenie o l, 5 miliardy nezachráni v budúcom roku naše zdravotníctvo pred tým, aby poskytovalo zdravotnícke služby na kvalitatívne nižšej úrovni, ako to bolo v tomto roku. Už teraz je zrejmé, aj keď ide len o odhad, že pravdepodobne z tohto rozpočtu nebude zdravotníctvo schopné kryť ani potretú na lieky pre budúci rok. To je jeden aspekt.
Druhy aspekt, na ktorý by som chcel poukázať, je možno optimistickejší. Predsa sa len nazdávam, že predložený štátny rozpočet je istý odhad, istá aproximácia toho, ako sa budú rozdeľovať finančné prostriedky, že pravdepodobne sa nebude môcť dôsledne dodržiavať a že priebežne počas roka - už pán minister financií naznačil, že v štvrťročných intervaloch bude treba štátny rozpočet a prideľovanie prostriedkov prehodnocovať - podľa potreby sa budú musieť jednotlivé položky meniť podľa toho, ako to budú naliehavé potreby - v našom prípade aj zdravotníctva vyžadovať. Dúfam, že tak, ako sa to stalo aj v posledných dňoch, keď sa ministerstvo financií rozhodlo pomôcť nám pri riešení istých schodkov v rozpočte, ktoré boli spôsobené napríklad devalváciou, zvýšenými cenami a podobne, bude aj v budúcnosti, v priebehu budúceho roka a že naliehavé aktuálne potreby sa zohľadnia tak, aby naše obyvateľstvo netrpelo a zbytočne neumieralo. Takže s touto optimistickou nádejou sa pozerám na štátny rozpočet, ako je predložený v terajšej aproximácii.
Napokon by som chcel povedať ešte jednu poznámku, ktorá zdanlivo neprislúcha do nášho rezortu zdravotníctva a týka sa kultúry. Nazdávam sa totiž, že rozvoj kultúry je aj otázkou zdravia spoločnosti a bol by som skutočne sklamaný, keby kultúra mala nejakým spôsobom doplácať a nedostala to, čo aspoň v najnevyhnutnejšej miere potrebuje, pretože ak to kultúra nedostane, bude ohrozené zdravie tejto spoločnosti, duševné zdravie, bude ohrozená jej inteligencia, bude ohrozená kultúra emočného cítenia tejto spoločnosti. Týka sa to kultúry ako celku. Myslím si, že tato poznámka sa týka aj položky, ktorá bola vyčlenená na cirkvi, pretože si myslím, že ak vôbec majú nejaký zmysel, tak práve preto, že pomáhajú rozvíjať zdravie duševnej a emočnej kultúry národa.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:
Ďakujem. Vystúpi poslankyňa Koptová. Poslankyňa A. Koptová:
Vážená Slovenská národná rada, vážená slovenská vláda,
od včera rozmýšľam o prioritách. Rozmýšľam o tom, či skutočne v živote človeka je dôležité investovať do filmovej tvorby alebo do záchrany holého života. Pravé z
tohto dôvodu si dovoľujem navrhnúť doplňovací návrh, ktorý by znel: "z rezervy neinvestičných výdavkov na štátnu správu vytvoriť účelovú dotáciu vo výške najmenej 50 miliónov korún na likvidovanie nevyhovujúcich domkov a chatrčí rómskych rodín odkázaných na sociálnu pomoc štátu a na výstavbu a zabezpečenie primeraného náhradného bývania. " Spočiatku som chcela, aby v tejto kategórii boli všetci obyvatelia, ktorí sa dostanú do pásma ohrozenia, teda do skupín ohrozených. Medzi nimi sú dôchodcovia, invalidi, zdravotne postihnutí občania, deti a Rómovia.
Iste si pamätáte, že na poslednom plene som hovorila o tom, že Rómska občianska iniciatíva poskytla vláde koncepciu riešenia rómskeho problému alebo rómskej problematiky a vyrovnávania sociálnych vzťahov. Vlada zatiaľ neprišla so svojim návrhom, pretože táto koncepcia štátnej politiky voči Rómom sa momentálne pripravuje. Podľa včerajších informácii viem, že na úrade vlády sa dnes rodí v písomnej podobe jej koncepcia. Nazdávam sa, že z tohto dôvodu sa do rozpočtu nedostala žiadna položka, ktorá by riešila existenčné problémy rómskych rodín odkázaných na sociálnu pomoc. Upozorňujem, že chatrčí je asi dvetisíc na celom Slovensku a žijú tam tisíce detí, ktoré nemajú žiadne podmienky na telesný, duševný, duchovný, morálny, teda sociálny rozvoj.
Prednedávnom Výbor Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva preberal do hodu o právach dieťaťa, ktorú prednedávnom náš prezident ratifikoval. Tam sa hovorí, že štáty, ktoré sa k tejto zmluve pridali, mali by rešpektovať pravá deti na všestranný rozvoj. Ak deti napríklad v chatrčiach v Letanovciach, tam kde bol prednedávnom pán prezident, nemajú pitnú vodu, nemajú elektrinu, nemajú základne predpoklady na to, aby sa mohli v našej spoločnosti civilizovať, skultúrňovať, tak sa domnievam, že takýto štát nemá morálne právo podpisovať žiadne medzinárodné dokumenty, ktoré sa dotyka ju základných ľudských práv a potom našej vláde odporúčam, aby takéto dokumenty nepodpisovala, pokiaľ nemá odvahu a schopnosť riešiť základné existenčné problémy.
Dovoľujem si upozorniť, že v Česko - Slovensku je veľmi vysoká kojenecká detská úmrtnosť rómskych detí, že je temer najvyššia v Európe a v niektorých okresoch je porovnateľná s detskou úmrtnosťou v Rumunsku. Dovoľujem si upozorniť, že dĺžka priemerného veku rómskych občanov na Slovensku, teda v Česko-Slovensku, je v priemere o 7 až 10 rokov nižšia ako ostatných obyvateľov. Ak teda dĺžka prie merného života v Česko-Slovensku je veľmi nízka, potom v porovnaní týchto hodnôt, ako som povedala, je to doslova katastrofa. Na to všetko ale existuje jediná otázka: prečo? Mali by na to odpovedať odborníci a predpokladám, že aj vláda Slovenskej republiky.
V prípade, že tento môj návrh neprejde, dovoľujem si navrhnúť, aby na poslednej schôdzi Slovenskej národnej rady pred našim odchodom na parlamentné prázdniny minister zdravotníctva nás informoval, koľko ľudí v priebehu tejto zimy zomrelo pre podvýživu, pre podchladenie a zamrznutie, koľko ľudí z tohto dôvodu vyhľadalo lekársku pomoc a koľkým ľuďom zdravotníctvo poskytlo nemocničné ošetrenie. Ďalej žiadam, aby na tej schôdzi minister prace a sociálnych veci informoval, koľko ľudí sa ocitlo v pásme biedy a z akých dôvodov, žiadam potom, aby minister vnútra informoval o stave kriminality a aby analyzoval príčiny toho stavu, žiadam tiež ministra školstva, aby informoval, koľko školopovinných deti nechodilo do školy a z akých dôvodov.
Z časových dôvodov nie je možne uviesť všetky informácie alebo fakty, ktoré by vás mohli presvedčiť alebo
aspoň prinútiť zamyslieť sa. Verím však, že sme na spoločnej vlne, že žijeme v jednom štáte a nedovolíme, aby ľudia skutočne ohrození zostali bez našej pomoci.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem poslankyni Kopcovej. Faktickú poznámku má pán minister Novák.
Minister práce a sociálnych veci SR S. Novák:
Vážené pani poslankyne, vážení pani poslanci, vážená vláda,
dovolím si reagovať na slová mojej predsedníčky pani poslankyne Koptovej. Vláda ma taký návrh, že rómsku otázku musíme riešiť presne tak, ako všetky ostatne otázky našich obyvateľov /potlesk/. To znamená, že všetci občania tejto republiky budú rovni, žiaľ, doteraz to bolo tak, že keď sa narodil mladý Róm, mal už automaticky určite privilégia, ktoré bolí v štátnom rozpočte zaručene nejakou finančnou čiastkou. Ako sa s touto finančnou čiastkou, s ty mito desiatkami miliónov korún počas 40 rokov hospodárilo, sami dobre viete. Zistili sme, že vlastne tieto peniaze nepomohli tomu účelu, ktorý sme si priali. Dokonca možno aj poškodili. Preto sme povedali, že problémy všetkých občanov v tejto republike, a nie sú to len Rómovia, ktorí sa nachádzajú v určitej ťažkej situácii, budeme riešiť opatreniami, ktoré budú platné pre každého a nebudeme vyčleňovať žiadne iné fondy. To znamená, že keď máme Róma, ktorý sa nachádza pod hranicou biedy alebo by sa pod touto hranicou mohol nachádzať, budeme ho riešiť tak ako každého iného.
Je otázka, ktorú som položil zástupcom rómskych obyvateľov a rómskych iniciatív mnohokrát, prečo práve také vysoké percento rómskeho etnika sa nachádza v tejto situácii, žiaľ, na túto otázku sa ťažko odpovedá. Verím, že všetky rómske iniciatívy sa spoja, prestanú rôzne nezrovnalosti, ktoré majú medzi sebou a ŽE nám pomôžu, aby sme im spoločne pomohli k tomu, aby sa čo najskôr vyrovnali so všetkými problémami.
Ďakujem /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pani poslankyňa Koptová má faktickú poznámku. Poslankyňa A. Koptová:
Važené poslankyne, poslanci,
skutočne nechcem rozvíjať túto tému. Je mi to veľmi nepríjemne, ale to. Čo povedal pán minister Novák, je veľmi skreslená informácia. Pracovnici sociálnych odborov by vám vedeli veľmi konkrétne na veci odpovedať. Nie je pravdou, že keď sa narodí Rom, má zákonite nejaké výhody. Keď som sa narodila, nemala som žiadnu výhodu z toho, že som Rómka. Skôr naopak. Hovorila som o tých Rómoch, ktorí sú sociálne odkázaní, ktorí sú odkázaní na pomoc štátu, o tých Rómoch, ktorí v priebehu 40 rokov stratili schopnosť starať sa o seba, o tých Rómoch, ktorí stratili pud sebazáchovy a jednoducho nie je v ich silách vymaniť sa z tejto pozície. Ak si to pán minister neuvedomuje, je mi to ľúto.
- 366 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 12. 45 hodiny.
/Po prestávke. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:
V diskusii vystúpi pán poslanec Majer. Pripraví sa pán poslanec Hübel.
Poslanec J. Majer:
Vážená Slovenska národná rada, vážený predsedajúci, vážený pán minister Pittner, kolegovia a kolegyne,
považujem za mimoriadne dôležité, aby tento zákon bol po legislatívnej i po vecnej a právnej stránke jedno značne spôsobilý na prijatie. Preto vás chcem poprosiť, aby ste mojim pozmeňujúcim návrhom na úpravy tohto zákona venovali pozornosť.
Po prvé - k §§ 4 a 7. V obidvoch týchto paragrafoch je potrebne v súlade s legislatívnou skratkou uvedenou v § l ods. l vložiť pred slovo "rozpočtu" slovo "štátneho" a vypustiť slová "Slovenskej republiky". Schválili sme legislatívnu skratku, tak ju používajme i v ďalšom. V S 4 je potrebné vypustiť slovo "odvodov za slovami "a poisťovníctva". Nepatri to tam. Ide o odvody zo zisku a nie odvody poľnohospodárskej dane zo zisku.
Druha pripomienka - k S 8 pism. b/. Na konci je uvedené nesprávne číslo zákona Slovenskej národnej rady.
Treba si ho opraviť na číslo 95 a nie 55, ako je uvedené v návrhu. To sú tie na pohľad drobnejšie pripomienky.
Tretia poznámka je k § 3 ods. 3. Včera pri schvaľovaní "návrhu zákona o poisťovníctve nás predseda Ústavnoprávneho výboru pán Sečánsky presvedčil, že ak chceme rešpektovať platný právny stav, musíme slova "daňový úrad" nahradiť tym orgánom, ktorý podľa doteraz platných zákonov Slovenskej národnej rady je oprávnený na príslušnú vec. V ods 3. tohto paragrafu ide o ten istý problém. Kedže bol včera podrobne vysvetlený, chcem len upozorniť, že čašť problematiky uvedenej v písm. a/ a b/ vykonávajú tak daňové úrady, ako aj okresne finančné správy. Mali by tu byt teda uvedené popri daňových úradoch aj okresné finančné správy, pretože iba tieto orgány zabezpečujú správu dane zo mzdy a odvody z objemu miezd a odmien. To znamená, že platitelia dane zo mzdy a odvodu z objemu miezd a odmien sú zo zákona povinní tu uvedene zoznamy pracovníkov predkladať týmto finančným správam a nie daňovým úradom. Zatiaľ, v ostatných tu uvedených prípadoch je to zasa naopak, t. j. tieto zoznamy by mali predkladať daňovému úradu. Takýto návrh som uplatňoval aj vo výbore, ale pán námestník Bosák ma presvedčil, že budú len daňové úrady. Zatiaľ však nemáme zrušené finančne správy a podľa včerajšieho vysvetlenia pána Sečánskeho by to malo takto existovať. Navrhujem preto slová v predvetí "daňový úrad" nahradiť slovami širšieho významu "finančný orgán miestnej štátnej správy". Tým sa vyhneme tomu, že nepovieme ani daňový úrad, ani finančná správa. Za tieto slová treba však vložiť odkaz 2/ s touto vysvetlivkou pod čiarou: "Zákon č. 115/1970 Zb. o. finančných správach v znení neskorších predpisov. " Potom doterajšie odkazy č. 2 a 7 prečíslovať.
štvrtá poznámka - k § 4. Tento paragraf treba zosúladiť s rozpočtovými pravidlami Slovenskej republiky, ktore sme schválili predvčerom, t. j. zvýraznil v ňom, že ide o podiel na spoločných príjmoch štátnych rozpočtov republík a štátneho rozpočtu federácie a že 25 % sa tyká každé ho jedného príjmu osobitne. Takto je to aj v návrhu Českej národnej rady o štátnom rozpočte Českej republiky, z dôvodu systematiky sem preto treba zaradiť tiež § 7. Okrem to ho nemožno odkazovať na rozpočtové pravidla federácie, ako je to v odkaze č. 5/ a vo vysvetlivke k nemu na strane 3 návrhu zákona, keď máme vlastne rozpočtovo pravidla slo venskej republiky. Mame sa odvolávať na ne.
Z uvedených dôvodov navrhujem zmenu § 4 takto- "Podiel štátneho rozpočtu republiky na daniach a odvodoch spoločných pre štátne rozpočty republík a štátny rozpočet federácie sa ustanovuje takto:
a/ 25 % na celoštátnom výnose dane z obratu,
b/ 25 % na celoštátnom výnose odvodov zo zisku, vrátane odvodov zo zisku z peňažníctva a poisťovníctva,
c/ 25% na celoštátnom výnose poľnohospodárskej dane zo zisku,
d/ 25 % na celoštátnom výnose pokút uložených príspráve dani a odvodu podľa písm. a/ až c/. "
Doterajší § 7 sa vypustí. Doterajšie odkazy k S 4 a S 7 sa preberú, pričom doterajší odkaz č 5/ sa vloží v predvetí za slovo 'federácie a po vysvetlivke k tomuto odkazu sa uvedie nové znenie odkazu 5/ "Zákon Slovenskej národnej rady - číslo sa uvedie dodatočne zo 17. 12. 1990 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky". Číslovanie odkazov sa upraví, odvolávka bude teda na náš zákon a nie na zákon federálny.
K § 3 ods. 3 písm. b/ a k § 5 ods. 2 - k týmto dvom ustanoveniam mam najprv dve otázky na pána ministra financii. Sú to veľmi vážne otázky.
Prvá otázka k S 3 ods. 3 pism. b/ - či aj Česká republika má v návrhu svojho rozpočtu na rok 1991 také ustanovenia, ktorými sa príslušná časť výnosu odvodu a dane z objemu miezd a odmien za pracovníkov s bydliskom v Slovenskej republike bude odvádzať do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. My to v zákone máme, ale česká národná rada nie. Žiaľ, české rozpočtové pravidlá ešte nie sú schválené, ani zákon, ale v návrhu som to tiež nevidel. To je veľmi vážna vec. Prosím, aby sa k tomu pán minister vyjadril ešte raz, aká je dohoda alebo kde je to zaručené. Ak to nebude ani v zákone Českej národnej rady, ani v českých rozpočtových pravidlách, navrhujem, aby sme to aj my recipročne vypustili z našich už schválených rozpočtových pravidiel. Ide v podstate o to, že Slovákov je v Čechách okolo 426 OOO, čo som včera čítal v novinách, niekto hovorí, že ich je až pol milióna a pracovníkov českej národnosti na Slovensku je okolo 60 OOO. Preto to uplatňujem a chcem mať úplne jasno. Myslím si, že som to dosť jasne vysvetlil aj pri rozpočtových pravidlách.
S delením týchto príjmov podľa uvedených princípov medzi štátne rozpočty Českej republiky a Slovenskej republiky počítajú aj naše pravidlá a práve o to ide. Je zrejme, že podľa vysvetlenia pána ministra to bude potrebné dopracovať, pripadne S 3 ods. 3 písm. b/ z tohto zákona vypustiť. Prosím spoločného spravodajcu, ak to potvrdí pán minister, že to môžeme nechať, aby sa to potom takto upravilo.
Druhu otázku mam na pána ministra a týka sa nejasnosti v S 5 ods. 2 návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1991. Akokoľvek pozorne som ho študoval, stále neviem prísť na to, ktorý - citujem: "vynos odvodu dane zo zisku od obecných podnikov je príjmom obce, ktorá ich založila". Chýba mi tu spresnenie. Po vy-