život a devastácia prírody, ako to radi opakujú politickí ochrancovia prírody. Ekonomická reformu je len prostriedkom toho, aby ekonomika slúžila k uspokojovaniu všetkých po trieb ľudí, potrieb výživy, zdravia, vzdelania a kultúry. Ale ak si občania počas uplynulých rokov nemali možnosť vypestovať vzťah ku kultúre, alebo vzťah k prírode a nemajú takú potrebu kultúry ako si to predstavujú podaktorí odborníci, neobviňujme z toho ekonomickú reformu a ekonómov a nedeformujme kvôli tomu ekonomiku. Zmyslom ekonomickej reformy je vytvorenie normálnych (prirodzených vzťahov medzi ľuďmi, vzťahov, v ktorých každý občan môže a aj musí vykonávať užitočnú pracú. Prácu, ktorej zmysluplnosť sa preukáže len tým, že niekto druhý ju potrebuje.

Historické skúsenosti jednoznačne poukazujú, že všade tam, kde sa vytvorili takéto prirodzene ekonomické väzby, kde ľudia slobodne, spontánne rozhodovali o tom, čo a ako budú robiť, žili v zhode a porozumení. Stačí si pripomenúť rôzne hanzovné mestá, rôzne obchodné centra alebo súčasne trhové ekonomiky. A všade tam, kde sa trhové vzťahy nerozvinuli, kde vládla tvrdá ruka despotizmu alebo totalitná ekonomika, dochádzalo a dochádza k národným a národnostným svarom, ku kultúrnej a jazykovej neznášanlivosti alebo dokonca aj k ozbrojeným konfliktom a vojnám. To je príklad takmer všetkých komunistických alebo bývalých komunistických krajín. Snažme sa preto pochopiť aj takéto účinky ekonomickej reformy.

Viem, že v období reformy nás čakajú dva-tri roky obeti, hmotného odriekania a tvrdej práce. Ale stojí to za to, aby sme nakoniec získali viac zdravia, krajšiu prírodu, dlhší život, viac účelností vo voľnom čase, viac kva litnejších tovarov, lepšie služby, no hlavne viac slobody. Veď revolúciu v novembri minulého roku sme robili predo všetkým v túžbe po slobode. Ak by sme teraz videli zmysel

reformy len v okamžitom vyššom hmotnom štandarde, tak by sme asi nepochopili ani zmysel života. Jedna múdrosť vraví, že človek, ktorý by sa ochotne vzdal slobody kvôli krajcu chleba, nezaslúži si nielen slobodu, ale ani ten krajec chleba.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:

Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za jeho večerníček o štvrtej /smiech v sále a potlesk/, v ktorom nám vykreslil ružovo-čierno-ružovú budúcnosť. Myslím, že sme si vedomí toho, že hospodárske problémy budeme musieť riešiť a budeme ich musieť riešiť aj cez tento parlament. Verím, že sa tej úlohy spoločne zhostime.

Hlasí, sa pán poslanec Kliman. Poslanec L. Kliman:

Nejdem podať návrh na odstúpenie vlády, ako nás z toho pred chvíľou sympaticky pán podpredseda upodozrieval. Naopak nepochybujem o tom, že fragmenty z jeho vystúpenia budú zajtra uverejnene. Chcel by som však poprosiť, navrhujem a žiadam, aby bolo cele vystúpenie autorizované podľa pásky skontrolované, zverejnené v tlači, keď nie zajtra, tak z technických príčin možno pozajtra alebo v naj bližšom čase. Súčasne ho prosím, aby v rozprave uviedol niekoľko konkrétnych príkladov zníženia cien potravín v budúcom roku, ktoré vo svojom vystúpení naznačil.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Prokeš.

- 255 - Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, važené poslankyne,

vzhľadom na to, že už došlo k narušeniu odsúhlaseného programu, navrhujem, aby sa pokračovalo v bode desať tak, ako bol teraz otvorený, a aby sa prerokovanie rozpočtu presunulo na zajtra.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:

Pán poslanec, rozprava nebola otvorená, nový bod sme nezačali prerokovávať. Pán podpredseda vlády vystúpil v súlade s § 19 rokovacieho poriadku, podľa ktorého člen vlády môže kedykoľvek vystúpiť, teda aj s námetom, ktorý sa netyká programu rokovania. Myslím si, že by sme mali pokračoval podľa programu.

Ešte raz sa hlási pán poslanec- Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Napriek tomu dávam návrh, aby sa hlasovalo o zmene programu, že budeme pokračovať desiatym bodom, pretože si myslím, že viac poslancov by chcelo reagovať na vystúpenie pána podpredsedu vlády. Druhy dôvod, pre ktorý to navrhujem, je, že dnes sotva stihneme prerokovať celý návrh roz počtu, čím by sa to členilo. Súčasne sa domnievam, že aj pán minister financií je dosť vyčerpaný, lebo je to už jeho tretí bod programu.

- 256 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:

Návrh pána poslanca Prokeša pokladám za pozmeňujúci návrh. Ide o to, či budeme pokračovať v programe uvedením návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1991. Sú štyri hodiny a zdá sa mi to zavčasu, aby sme dnešné rokovanie skončili, ale otvárať celý ďalší iný bod programu je neúnosne.

Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Prokeša, aby sme prerušili prerokovávanie programu a pokračovali bodom 10, to znamená všeobecnou rozpravou.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 101 poslancov. / Kto je za návrh pána poslanca Prokeša? /Za návrh hlasovalo 25 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. /

Ďakujem. Pán poslanec Prokeš, musíme pracovať ďalej, rozprávať sa bude až potom.

Pokračujeme prerokúvaním s i e d m e h o bodu programu, ktorým je

Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1991.

Prosím pána ministra Kováča, aby návrh zákona uviedol.

- 257 - Minister financií SR M. Kováč:

vážený pán predsedajúci, vážene poslankyne, vážení poslanci,

prerokovaním návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1991 sa završuje dôležité obdobie prípravy prechodu našej ekonomiky na podmienky trhového mechanizmu. V porovnaní s minulosťou sa návrh štátneho rozpočtu tvoril v neobyčajne zložitých podmienkach. Celý proces jeho prípravy bol poznamenaný značným rozsahom neistôt a rizík. Bolo nevyhnutné simulovať ho na úplne nové ekonomické podmienky, pritom však plne rešpektovať jednotlivé kroky ekonomickej reformy. Do jeho tvorby výrazne zasiahli aj požiadavky medzinárodného menového fondu, ktorými tento podmieňuje poskytnutie finančnej stabilizačnej pôžičky pre našu republiku.

O zložitosti prípravy predloženého návrhu svedčí aj to, že sa nim vláda Slovenskej republiky zaoberala dvakrát. Na prvej schôdzi dňa 24. novembra tohto roku prerokovala návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vychádzajúci z návrhu nových rozpočtových pravidiel, ktoré rešpektovali dohodnutú zásadu samostatnosti rozpočtov, územný princíp a zvrchovanosť republík nad zdrojmi vytvorenými na ich území.

Prípravu návrhu však sprevádzali kompetenčné spory medzi federáciou a republikami a nedorozumenia medzi republikami v chápaní princípu zvrchovanosti. Obsiahle diskusie sa viedli najmä o rozsahu potrieb federácie a naň nadväzujúceho objemu výdavkov rozpočtu. Od týchto potrieb sa totiž odvíja objem prostriedkov, ktorými sa republiky podieľajú na ich úhrade, čo na druhej strane priamo súvisi

s objemom vlastných rozpočtových zdrojov, s ktorými môžu republiky priamo disponovať. Rozdiely vyplývali nielen z výšky, ale aj odlišného prístupu k štruktúre potrieb federácie.

Čo sa tyká nedorozumení medzi republikami, tieto vyplývali z rozdielnych pohľadov najmä na tvorbu dane z obratu, rozdelenie zisku niektorých podnikov B celoštátnou pôsobnosťou. Išlo napriklad o banky, tranzitný plynovod a ropovod, o daň z obratu za benzín, odvody a dane za organizačne jednotky na území republiky majúce sídlo podniku v inej republike, vynos z odvodov a daní z objemu miezd za pracovníkov s trvalým bydliskom v jednej republike dochádzajúcich za prácou do druhej republiky.

Uvedené problémy mali značný finančný dosah, ktorý sa pohyboval v rozpätí 30 - 50 mld, z toho daň z obratu za benzín v sume 8 až 11 mld. Tak sa stalo, že viaceré z uvedených príjmov boli duplicitne započítané v návrhoch oboch rozpočtov republík. V návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky tieto sporné prípady predstavovali zhruba 13 miliárd korún. Hrozilo, že sa príprava rozpočtov dostane do slepej uličky. Nutnosť hľadať východiská a riešenia z tejto situácie viedli k významnému pracovnému rokovaniu predsedov vlád a následne ministrov financií 27. a 28. novembra tohoto roku v Prahe.

Treba otvorene povedať, že ani na tejto pracovnej porade nebol dosiahnutý konsens v problematike započítavania dane z obratu za predaj benzínu. Nedosiahla sa tiež dohoda pri rozdelení zisku niektorých podnikov s celoštátnou pôsobnosťou. Spoločne sme však konštatovali, že hlavnou príčinou toho sú platne, deformovane, administratívne stanovené ceny, dane i ďalšie ekonomické kategórie, ktoré neumožňujú v súčasnom období objektívne vyjadriť konkrétnu

ekonomickú silu jednotlivých republík a podiel na tvorbe zdrojov. Zhodli sme sa na tom, že to bude možné až pri plnom rozvinutí trhových vzťahov a pôsobení reálnych hodnotových ekonomických nástrojov.

Výnimočne pre rok 1991 sme preto dohodli úplne nový princíp podielového rozdeľovania vybraných príjmov, o čom som vás včera už informoval. Kvantifikoval sa celkový súhrn príjmov všetkých troch rozpočtov, v sume 472 mld korún a výdavkov vo výške 464 mld korún. Po definovaní príjmov štátneho rozpočtu federácie vo výške 108 mld 600 mil. korún a výdavkov v sume 102 mld 400 mil. korún sa medzirepublikové proporcie výdavkov rozpočtov republík stanovili pomerom 1, 91: l, čo zodpovedá približne tretinovému podielu počtu obyvateľstva Slovenskej republiky v porovnaní s počtom obyvateľstva Českej republiky.

Takýmto prístupom pri ponechaní nesporných príjmov by sa mal zabezpečiť vo všetkých troch rozpočtoch primeraný rast výdavkov a taký objem federálneho rozpočtu, ktorý by bol adekvátny svojou úrovňou výdavkov a príjmov s porovnateľnými krajinami sveta. Zároveň sa plnia podmienky, ktoré požadoval medzinárodný menový fond. Touto dohodou, i keď výnimočnou, sa zabezpečila určitá vyššia stabilita príjmov, pretože riziká z prípadného neplnenia niektorého z nich sa budú zákonite kompenzovať v rámci súhrnu všetkých troch štátnych rozpočtov. Toto riešenie je zároveň v súlade so zákonmi o rozpočtových pravidlách federácie a republík, ktoré sme včera schválili, pretože vychádza z princípu samostatnosti jednotlivých štátnych rozpočtov opierajúceho sa o vlastne príjmy každého rozpočtu. Na základe uvedeného sme pripravili návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1991.

Dovoľte mi. aby som teraz stručne charakterizoval hlavne zámery a ciele finančnej a rozpočtovej politiky na budúci rok.

Pri formovaní zásad finančnej a rozpočtovej politiky sme vychádzali z analýzy vonkajších, hlavne však vnútorných činitelov ekonomického vývoja. Súčasne sme museli rešpektovať aj nove ekonomické reality budúceho roka. Z exogénnych faktorov treba spomenúť predovšetkým problémy súvisiace s dodávkami ropy, formami jej úhrady, rozpad trhu RVHP, dôsledky zjednotenia Nemecka a iné Medzi vnútorné činitele patria výsledky tohtoročného hospodárenia úzko späté s rozpadom direktívneho systému riadenia, zhoršením dodávateľskí; odberateľských vzťahov a dôsledkami konverzie zbrojárskej výroby.

Významným východiskom pre nás boli aj výsledky realizácie zásad finančnej politiky koncentrovane vyjadrené v zámeroch, cieloch a číslach štátneho rozpočtu na tento rok. Pri prerokovaní štátneho rozpočtu na rok 1990 v marci t. r. sme si vytýčili dva hlavne ciele: dosiahnuť, aby štruktúrou svojich príjmov a výdavkov pôsobil výrazne protiinflačné a obmedzením prerozdeľovacích procesov, znižovaním rozpočtových výdavkov vytvárať tlak na zmenu chovania všetkých subjektov v smere ekonomickej racionality a maximálnej sebestatočnosti.

Aké sú v skutočnosti predbežne výsledky? Treba otvorene konštatovať, že naša východisková pozícia v ekonomike na konci tohto roku nie je dobra. V koncentrovanej podobe sa to prejavuje v neplnení niektorých odvodov do štátneho rozpočtu a v silnom tlaku organizácii na poskytovanie neplánovaných prostriedkov. Z uvedeného dôvodu vykazujeme zatiaľ pasívny rozdiel príjmov a výdavkov okolo 2 mld korún. Pritom evidujeme ďalšie požiadavky rezortov a organizácii na mimoriadne riešenia. Preto musím opätovne zdôrazniť, že nie je možné, aby rezorty a organizácie uplatňovali dodatočne nároky nad rámec schváleného rozpočtu na rok 1990, lebo tym by sme si nevytvorili žiaducu východiskovú pozíciu pre budúci rok.

Pri formulovaní zásad finančne] politiky a následne zámerov a cieľov rozpočtovej politiky na budúci rok bolo nevyhnutne rešpektovať tiež očakávané nové reality súvisiace G realizáciou jednotlivých krokov ekonomickej reformy. Ide predovšetkým o pohyb cien, reštrukturalizáciu ekonomiky, problémy nezamestnanosti, privatizáciu a podobne. Nechcem sa jednotlivými faktormi zaoberal podrobne. Chcem však vás ubezpečiť, že sme každý z nich zodpovedne zhodnotili a v rámci daných možností, neistôt a rizík kvalifikovali jeho dôsledky. Znamená to, že všetky dnes známe očakávané zmeny, či už na strane príjmov alebo výdavkov, HÚ v predloženom návrhu zákona v nevyhnutne možnej miere zohľadnené.

Vychádzajúc z rámcového vymedzenia kompetencii medzi federálnymi a republikovými ústrednými finančnými orgánmi sme zámery a zásady finančnej politiky na budúci rok pripravovali spoločne. Dospeli sme k záveru, že len tak možno prispieť k vytvoreniu náročného trhového prostredia. V prvom rade sme si boli vedomí toho, že finančná politika musí byt úzko spojená s dôsledkami liberalizácie cien, ktorá by mala zabezpečiť vytvorenie reálnych hodnotových vzťahov a dať cenám funkcie, ktoré v trhovej ekonomike musia plniť. Dnes už je zrejmé, že liberalizácia cien bude nevyhnutne spojená s pohybom cenových hladín a zmenami cenových relácii. Vieme, že sa dotkne prakticky každého výrobcu a spotrebiteľa. Našim cieľom, a k tomu smerujeme aj nástroje finančnej politiky, je však udržať tento pohyb v primeraných reláciách a zabrániť tomu, aby sa /menil v nezvládnuteľné hyperinflačné tlaky rezoltujúce do výrazného poklesu životnej úrovne a rastu životných nákladov.

Vychádzajúc z tohto významného cieľa a v kontexte s podmienkami stanovenými medzinárodným menovým fondom navrhujeme, aby podobne ako v tomto roku i v roku 1991 mala

finančná pilitika naďalej výrazne reštriktívny charakter. Znamená to súčinnosťou finančných nástrojov chceme nepriamo zabezpečiť reguláciu makroekonomickej rovnováhy. Tento zámer sme plne rešpektovali pri projekcii štátnych rozpočtov, ktoré i naďalej považujeme za základný nástroj finančnej politiky zabezpečujúci účinne protiinflačné pôsobenie. Považujeme za nevyhnutné obmedziť celkový dopyt v ekonomike, aby sme reálne dosiahli súlad vecnej a hodnotovej stránke reprodukčného procesu, t. j. cieľ, ktorý starý systém riadenia nebol schopný zabezpečiť.

Rovnako ako štátny rozpočet na tento rok, aj štátny rozpočet na rok 1991 je preto prebytkový, rozpočet Slovenskej republiky sume 7OO miliónov Kčs, čo znamená pravý senie očakávaného objemu príjmov nad objemom jeho výdavkov. Veľký am v tejto súvislosti pripisujeme tiež vytvoreniu rezervy vo výške jednej miliardy korún, ktorú chceme využiť na krytie možného negatívneho vývoja vnútorných i vonkajších ekonomických a politických faktorov, ktoré nebolo možné dostatočne očakávať v samotnom rozpočte.

Dovoľte mi teraz stručne charakterizovať nový obsah na budúci cok. Na strane príjmov dochádza k zásadným zmenám. V zmysle dohodnutého nového princípu rozdelenia príjmov bude 61 2OO mil. korún prideľovaných cez spoločný účet. Vlastné príjmy, ktoré idú priamo do rozpočtu Slovenskej republiky, predpokladáme vo výške takmer 64 miliárd korún, čo z celkového objemu príjmov predstavuje 51. 1 %. Oproti objemu príjmov štátneho rozpočtu na rok 199O, schválenému vo výške 119 miliárd, sa predpokladajú príjmy na rok 1991 výške 125 1OO mil. korún, a to pri poklese výroby takmer o 10 %. Z toho príjmy rozpočtov miest a obcí predstavujú 6 2OO mil. korún.

Nárast objemu príjmov štátneho rozpočtu je v značnej miere výsledkom zmien v organizačnom usporiadaní miest a obci. So zrušením národných výborov sa organizácie doteraz nimi riadené prevažne delimituje do hospodárstva ústredne riadeného vládou Slovenskej republiky. Preto je ten nárast v príjmoch v rozpočte republiky bez rozpočtov obci. Ide o organizácie školstva, zdravotníctva, kultúry a dopravy.

K významným zmenám dochádza aj na strane výdavkov. Ich rozsah sa priamo odvíja od očakávaného vývoja príjmov pri plnom rešpektovaní dohodnutej zásady prebytkovosti. Znížením výdavkov resp. dotácii do výrobnej sféry a zvýšením celkových výdavkov v prospech obyvateľstva sa výrazne posilňuje sociálny charakter štátneho rozpočtu. V štruktúre výdavkov dochádza k redukcii. Celkový rozsah dotácii podnikovému a družstevnému sektoru sa znižuje o 8 %, t. j. z 22, 4% v roku 1990 na 14, 5 % v roku 1991. Znižujú sa dotácie hospodárskym organizáciám, poľnohospodárske- potravinárskemu komplexu a bytovému hospodárstvu. Výdavky na investície zostávajú prakticky na úrovni roku 1990. Objem i podiel neinvestičných výdavkov najmä na sociálne zabezpečenie, školstvo, zdravotníctvo rastie. Vzrastú tiež výdavky na ekológiu, vnútornú bezpečnosť a správu, tiež príspevky pre cirkev. Transfer výdavkov na spoločenskú spotrebu obyvateľstva rastie o 8, 7 %, a to z 55, 7 % v roku 1990 na 64, 4 % v roku 1991.

Súčasne však treba otvorene povedať, že očakávaný objem príjmov neumožňuje v tejto etape v plnej miere zabezpeciť všetky požadovane potreby. Poklesnú aj výdavky na vedu a techniku, ale očakávame ich efektívnejšie vynakladanie a v dôsledku toho nepredpokladáme ohrozenie skutočného rozvoja vedy.

Pri koncipovaní výdavkovej časti rozpočtu bolo nevyhnutne akceptovať rad nových skutočnosti. Vytvárame v rozpočte záchrannú sociálnu sieť, pomocou ktorej chceme tlmiť nepriaznivé dopady trhového hospodárstva na určite skupiny obyvateľstva. Mám na mysli predovšetkým vyčlenenie zdrojov na valorizáciu dôchodkov v sume 3 400 mil. korún, na riešenie problémov nezamestnanosti, vrátane podpôr v nezamestnanosti vo výške 4 miliardy korún, ako aj štátny vyrovnávací príspevok na potraviny a predpokladanú kompenzáciu zvýšenia cien energie, kde sú rezervovane prostriedky vo federálnom rozpočte. Súčasťou týchto opatrení sú aj výdavky vyplývajúce zo zákona o súdnych rehabilitáciách a prijatia nového školského zákona. Ide o mimoriadne citlivé sociálne otázky. Chcem vás v mene vlády Slovenskej republiky ubezpečiť, že táto sféra bude neustále v centre našej pozorností. Riešenie tu vznikajúcich problémov bude patriť k prioritným úlohám našej rozpočtovej politiky.

Vážene poslankyne, vážení poslanci,

súčasťou sústavy verejných rozpočtov sú aj rozpočty samosprávnych obcí. Rovnako ako v návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, aj v návrhu rozpočtov obcí. je premietnutý princíp reštriktívnej rozpočtovej politiky. Ako som už stručne uviedol v inej súvislosti, zrušením sústavy národných výborov boli vykonane pomerne rozsiahle delimitácie časti ich hospodárstva do ústredne riadeného hospodárstva. Kým napriklad v roku 1990 celkové prijmy národných výborov dosahovali sumu 47 000 mil. korún, v roku 1991 rozpočty obci dosiahnu úroveň len 12 400 mil. korún. Z toho vlastne rozpočtové prijmy obci sú nami rozpočtované vo výške 6 200 mil. korún a ďalších 6 200 mil. korún obciam poskytne štátny rozpočet Slovenskej republiky vo forme neúčelových, ale predovšetkým účelových dotácii. Je to

v plnom súlade s ich potrebami vyplývajúcimi zo zákona o obecnom zriadení a ďalších zákonov v tejto oblasti.

Pre systém dotácii obciam sme vypracovali pravidlá na ich poskytovanie, ktoré sú súčasťou predloženého návrhu štátneho rozpočtu. Po vyhodnotení štatistických podkladov o úrovni vybavenosti obci základnou občianskou vybavenosťou, ktoré sme dali na tento účel spracovať, a ich zatriedení do príslušných skupín poskytneme príslušným obciam v súlade s uvedenými pravidlami účelové dotácie.

Važené poslankyne, vážení poslanci,

novy štátny rozpočet bude pôsobiť v podmienkach, ktoré dnes ešte nevieme, ani nemôžeme vedieť exaktne odhadnúť. Vo vláde ho preto budeme pravidelne štvrťročne vyhodnocovať a podľa potreby nadväzne na reálny vývoj vykonávať príslušne rozpočtové opatrenia tak, aby sme zabezpečili postupnú transformáciu nášho života na podmienky trhovej ekonomiky. O týchto skutočnostiach budeme aj vás pravidelne informovať.

Záverom mi dovoľte, aby som vám v mene vlády Slovenskej republiky poďakoval za vašu aktívnu účasť pri prerokovaní návrhu štátneho rozpočtu v jednotlivých výboroch Slovenskej národnej rady. Pri jeho prerokovaní ste sa neraz prejavili ako dobrí hospodári, ktorí pochopili nielen zámery, ale aj zodpovednosť nás všetkých za budúci ekonomicky vývoj. Svojim posudzovaním niektorých rozpočtových výdavkov ste boli v reštrikcii ešte prísnejší ako ministerstvo financií a vláda, za čo vám ďakujeme. Vaše požiadavky v tomto smere boli plne zohľadnené predovšetkým v národohospodárskom výbore a o dosiahnutú úsporu, pokiaľ s týmto postupom vyslovíte súhlas, budeme môcť zvýšiť neučelovú rezervu vlády Slovenskej republiky na krytie rizík o ďalších 24 mil. korún. Za vaše pripomienky, cenné námety, ale i kritické slová, ktoré ste na adresu nášho štátneho rozpočtu vyslovili, ešte raz vám úprimne ďakujem.

Na záver mi dovoľte ešte jednu poznámku. Všetci si uvedomujeme, že peňazí v rozpočte mame veľmi malo. Zároveň si uvedomujeme, že hodnoty, ktoré sú reprezentované peniazmi, sa nevytvárajú v bankách ani v štátnych rozpočtoch, ale v našej ekonomike. Mnoho preto bude závisieť od toho, ako sa nám podarí v budúcom roku dosiahnuť zvýšenie výkonnosti našej ekonomiky. Ak sa nám podarí dosiahnuť lepšie výsledky než očakávame v tomto rozpočte, samozrejme, budeme mať k dispozícii viac zdrojov bez ohľadu na tento rozpočet. Želám si a želám vám všetkým, aby sa v budúcnosti naše úsilie sústredilo práve na túto oblasť, od ktorej môžeme očakávať zlepšenie výsledkov oproti tomu, čo obsahuje náš rozpočet.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem pánovi ministrovi Kováčovi za odôvodnenie návrhu. Prosím spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady pána Štefana Harnu, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhov vo výboroch.

Poslanec Š. Harna:

Vážený pán predsedajúci,

vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady,

vážená vláda.

vážená Slovenska národná rada, dámy a páni,

návrh zákona Slovenskej národnej rady o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1991 predkladá vláda Slovenskej republiky v zmysle novoprijatého ústavného zákona Federálneho zhromaždenia o kompetenciách a taktiež včera prijatého zákona Slovenskej národnej rady o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky. Ako to už bolo niekoľkokrát spomínané, príjmovú základňu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky tvorí 25 %-ný podiel výnosov z celoštátnej tvorby dane z obratu, odvodov zo zisku a poľnohospodárskej dane zo zisku a všetky ostatné príjmy na základe územného princípu resp. podľa trvalého bydliska pracovníka, úplnú realizáciu územného princípu neumožňuje dnešné organizačné usporiadanie hospodárskych subjektov, dnešná daňová sústava a súčasná voluntaristická cenová štruktúra.

V ekonomike Slovenskej republiky pokračuje ako dôsledok minulých chýb bývalého politického systému hospodárska recesia, ktorá postihla najmä priemysel, stavebníctvo, nadväzne nákladnú dopravu a tiež ostatné odvetvia, čo má za následok pokles výkonnosti a zamestnanosti a ďalšie negatívne sprievodné javy. Prehĺbila sa platobná neschopnosť podnikov, znížila sa sporivosť obyvateľstva a prejavila sa premenou korunových úspor obyvateľstva na valutové úspory. Naviac budú ekonomiku v roku 1991 ovplyvňovať priame a nepriame dopady súvisiace s dovozom a cenou ropy, prechodom na jej platenie ZSSR vo voľne zmeniteľných menách a devalváciou kurzu koruny. Zúčtovanie zahranično-obchodných operácii vo voľne zmeniteľných menách so štátmi RVHP bude mať na ekonomiku Slovenskej republiky výraznejší vplyv ako celoštátne, čo vyplýva z jej užšej väzby na tieto teritória.

Popri vysokej neistote ekonomických podmienok prípríprave zásad finančnej politiky a návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1991 bolo nevyhnutne rešpektovať a zohľadniť rad nových faktorov súvisiacich s ekonomickou formou. Takými sú liberalizácia cien, zavedenie vnútornej vymeniteľnosti meny spojene s devalváciou česko-slovenskej koruny a realizácia procesov privatizácie. Ich sprievodnými javmi je inflácia a rast nezamestnanosti. Preto najväčšia rizikovosť v návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1991 je koncentrovaná do oblasti predpokladaných príjmov tak, ako o nich hovoril a] pán minister. Reštrikcia výdavkov štátneho rozpočtu resp. reštrikčná politika, najmä jej konkrétny prejav, obmedzuje celkový dopyt v ekonomike. Znamená tiež obmedzenie niekto rých výdavkov, ktoré z hľadiska republikových zámerov nie sú dynamizujúcim faktorom ekonomického rastu a nezodpovedajú transformačnej funkcii rozpočtu smerom k trhovej ekonomike.

Finančná politika vlády Slovenskej republiky však chce zároveň i stimulovať podnikateľskú sféru k vyšším výkonom a k realizácii zámerov a úloh ekonomickej reformy Vymedzenie hranice medzi reštrikciou a stimuláciou možno po važovať za jednu z najobtiažnejších úloh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Toľko ako všeobecný úvod. Skôr než budem pokračovať v prednesení stanovísk k spoločnej správe, dovoľte mi tuto správu upraviť v zmysle nových skutočnosti, ku ktorým došlo. Ako viete, národohospodársky a rozpočtový výbor zasa dal v piatok a všetky výbory Slovenskej národnej rady ešte neprerokovali návrh rozpočtu, takže sme dodatočne dostali niektoré upravujúce návrhy. Aj dnes ešte zasadali niektoré výbory. Dovolil by som si vás upozorniť na pozmeňujúce návrhy, ktoré sa nedostali do spoločnej správy Navyše dnes