štátneho rozpočtu na rok 1989 bol len pasívnym hodnotovým odrazom hmotných procesov v ekonomike. Pri neúmerne vysokom rozsahu prerozdeľovacích procesov bolo jeho základným cieľom finančne zabezpečiť hmotné úlohy štátneho plánu. Štruktúrou príjmov i výdavkov nadväzoval na vývoj ekonomiky z predchádzajúcich rokov. Výsledky rozpočtového hospodárenia za rok 1989 boli najhoršie za posledné roky. Rozpočtové hospodárenie štátnych rozpočtov česko-slovenskej federácie sa uzatvára so schodkom vo výške 3, 5 miliardy Kčs, z toho štátny rozpočet slovenskej republiky vo výške l miliardy 4OO miliónov Kčs. Na jeho krytie bolo nevyhnutné použiť štátne finančne aktíva česko-slovenskej federácie.
Rozhodujúcou príčinou tohto vývoja bolo na jednej strane neplnenie rozpočtovýh príjmov spôsobené najmä poklesom dynamiky ekonomického rastu a nesplnením zámerov v znižovaní nákladovosti, na druhej strane výrazne prekročenie výdavkov v rozsahu, ktorý nezodpovedal reálnym možnostiam ekonomiky. Uvedený celkový schodok federácie by však bol ešte vyšší, ak by sa na úhradu fiale ich rozpočtových výdavkov vo výške 8 miliárd Kčs neboli už v priebehu roku 1989 použili štátne finančné aktíva federácie, z vecného hľadiska išlo o náklady spojené s výstavbou integračných akcii v Sovietskom zväze, výdavky súvisiace s prechodom na jednozložkový kurz koruny a úhradu ďalších stratovych kurzových rozdielov bankovej sústavy.
Obdobne v štátnom rozpočte Slovenskej republiky sa rozpočtovaný objem príjmov vo výške 91 miliárd 4OO miliónov Kčs zabezpečil aj využitím vlastných finančných rezerv z minulých rokov v celkovej sume l miliarda 6OO mil. Kčs. Bolo k nemu treba pristúpiť v dôsledku neplnenia odvodových povinnosti organizácii. Hospodárska sféra zostala štátnenu rozpočtu Slovenskej republiky dlžná l miliardu
500 miliónov Kčs. Z tažiskových rezortov plánované saldo vzťahov k štátnemu rozpočtu nesplnilo ministerstvo výstavby a stavebníctva o takmer 580 miliónov Kčs, ministerstvo obchodu a cestovného ruchu o 518 miliónov Kčs. Záporné saldo vzťahov prekročili ministerstvo poľnohospodárstva a výživy o viac ako l miliardu 300 miliónov Kčs a ministerstvo lesného, vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu o 213 miliónov Kčs.
Výdavky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v roku 1989 dosiahli 92 miliárd 800 miliónov Kčs, čo je oproti rozpočtu viac o 2 miliardy 400 miliónov Kčs. Prekročili sa výdavky na spoločenskú spotrebu obyvateľstva takmer o 2 miliardy a dotácie národným výborom o l miliardu. Prekročenie viacerých výdavkov vyplynulo však priamo z rozhodnutí federálnej vlády. Išlo najmä o prekročenie dotácii na vodne dielo na Dunaji, vyššie než rozpočtované boli subvencie na komplexnú a individuálnu bytovú výstavbu, vybrané druhy cenových dotácii a intervencií.
Z úrovne Federálneho ministerstva financii boli preto účelové dotácie oproti rozpočtu vyššie a l miliardu.
Zdanlivo dobré výsledky sa dosiahli v plnení rozpočtov národných výborov, ktoré sa skončilo prebytkom 900 miliónov Kčs. Pre úplnosť treba však uviesť, že bez prevodov z fondu rezerv a rozvoja národných výborov, teda prostriedkov vytvorených v minulých rokoch, a prekročenia dotácii poskytovaných z rozpočtu republiky by aj rozpočtové hospodárenie národných výborov bolo skončilo schodkom.
Ako vyplýva z výsledkov finančného a rozpočtového hospodárenia, ktoré obsahuje predložená správa, deficitné rozpočtové hospodárenie v Slovenskej republike nevyplynulo len zo samotného hospodárenia ekonomických subjektov hospodárstva vlády Slovenskej republiky, ktoré sa prejavilo v zhoršení finančného hospodárenia republiky. Oveľa významnejší vplyv malo dlhodobé pôsobenie vzájomnej previazanosti českej a slovenskej ekonomiky so zakomponovaným postavením Slovenska či už z hľadiska štruktúry výrobnej základne, vyrábanej produkcie alebo rozdeľovania finančných zdrojov.
Važené poslankyne, vážení poslanci,
návrhom štátneho rozpočtu na rok 1990, ale najmä návrhom štátneho rozpočtu na budúci rok, o ktorom budeme zá chviľu hovoriť, chceme definitívne zvrátiť negatívne tendencie z minulosti. Problémy uzatvorenia štátneho záverečného účtu za rok 1989 sme spoločne riešili za účasti zdrojov finančných aktív česko-slovenskej federácie, v súlade s platnými rozpočtovými pravidlami pre schvaľované obdobie. Navrhujem vám hospodárenie Slovenskej republiky s rozpočtovými prostriedkami za rok 1989 schváliť.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi ministrovi Kováčovi. Prosím spravodajcu pána poslanca Ivana Ľuptáka, aby podal informáciu o prerokovaní návrhu štátneho záverečného účtu vo výboroch.
Poslanec I. Ľupták:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vážený pán minister,
východiskovou základňou pre rozpočtové hospodárenie v roku 1989 bol štátny rozpočet Slovenskej republiky schválený uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 187 z roku 1988 a zákonom Slovenskej národnej rady číslo 210/1988 Zb. Rozpočtom, a jeho prepočtom zohľadňujúcim zmeny ekonomických podmienok najmä v cenovej oblasti, sa súčasne určili aj princípy finančnej a rozpočtovej politiky. Pri zostavovaní štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1989 sa postupovalo v intenciách predchádzajúcich prístupov. Rozpočtové hospodárenie v roku 1989 ukázalo, že už v štátnom rozpočte na rok 1989 boli založené niektoré nerovnovážne tendencie vyúsťujúce do jeho schodku. Štátny rozpočet Slovenskej republiky bol do istej miery vyrovnaný len formálne. Precenili sa najmä niektoré príjmy, podhodnotili sa objektívne výdavky najmä v odvetviach spoločenskej spotreby a neboli v ňom vytvorené reálne rezervy.
Ukazovatele štátneho rozpočtu, ako aj realizácia jeho úloh boli výrazne ovplyvnené úpravami vykonávacieho štátneho plánu, zmenami organizačných štruktúr, najmä vznikom nových štátnych podnikov, komplexnou prestavbou veľkoobchodných cien a nákupných cien k 1. 1. 1989, zmenami menových kurzov a zmenou ekonomických nástrojov v Agrokomplexe. Plne sa to odrazilo aj v priebežnom plnení rozpočtového hospodárenia a v zložitostiach pri jeho uzatváraní. Cenové, organizačne a iné zmeny mali na slovenskú ekonomiku negatívnejší dopad než celoštátne. Celkový rozsah príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky sa mal prepočtom vlivu cenových, metodických a organizačnych zmien znížil o S miliárd 49 miliónov, dotácie štátneho rozpočtu federácie absolútne o 6, 6 miliárd
Prerozdeľovanie zdrojov federálneho rozpočtu naďalej skresľuje asymetrické postavenie niektorých organizácii. Po prestavbe organizačných štruktúr, ktorá v podstate znamenala ďalšiu centralizáciu, značnú čašť zdrojov vytvorených na Slovensku naďalej evidovali, vykazovali a využíva li federálne orgány. Z analýzy faktorov, ktoré viedli k prekročeniu niektorých výdavkov a nenaplneniu príjmu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vyplýva spoluzodpovednosť federálnej vlády a následná opodstatnenosť väčších než plánovaných presunov zdrojov z rozpočtu federácie do rozpočtu Slovenskej republiky. Z úrovne Federálneho ministerstva financií boli preto priznané účelové dotácie do výšky skutočného čerpania prekročené o l miliardu. Kčs Prekročené boli dotácie na vodne dielo na Dunaji takmer o 0, 5 mld Kčs, subvencie na komplexnú bytovú výstavbu o 125 mil. Kčs, dotácie na investičnú bytovú výstavbu o 46O mil. Kčs, vybrané druhy cenových dotácii a intervencii o 219 mil. Kčs. Na druhej strane neplnene dotácie družstevnej bytovej výstavby o 3O6 mil. Kčs boli uhradene 75 mil. Kčs ako nájomné z vodných priehrad Slovenskej republiky. Po týchto vplyvoch predstavovali dotácie zo štátneho rozpočtu federácie do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky 53, 7 mld Kčs, v tom účelové dotácie 27, 9 mld Kčs a globálne dotácie 25, 8 mld Kčs.
Pri finančnom zúčtovaní sa použili finančné rezervy z minulých rokov v objeme l miliarda 61O mil Kčs, ktoré vznikli z finančných operácii mimo rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu Obdobne prostriedky sa využili vo väčšom rozsahu aj na úrovni Českej republiky a federácie Bez použitia týchto finančných rezerv, ktoré boli v kompetenčil Ministerstva financií, cien a miezd Slovenskej republiky, by rozpočtový schodok predstavoval 3 mld 22 mil. Kčs.
Statne finančné aktíva z prebytkov rozpočtového hospodárstva z minulých rokov, s ktorými môže disponovať len Slovenská národná rada, boli nezmenené.
Po zúčtovaní uvedených položiek zostáva ešte schodok l mld 422 mil. Kčs. Vykázaný schodok sa kryl zo štátnych finančných aktív federácie na základe uznesenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o štátnom záverečnom učte federácie za rok 1989 a prehľadu o súhrne štátneho záverečného účtu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky za rok 1989.
Kapitoly návrhu štátneho záverečného účtu za rok 1989 prerokovali jednotlivé výbory Slovenskej národnej rady, ktoré odporučili tieto schváliť. Návrh štátneho záverečného účtu za rok 1989 prerokovali Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady. Výbor Slovenskej národnej rady pre obchod a služby a Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady. Tieto výbory odporučili prijať uznesenie Slovenskej národnej rady o štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 1989 tak, ako je predložené v tlači Slovenskej národnej rady č. 145 z júna 199O.
Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj na to, že dnes v tejto sále nie je prítomný žiaden zodpovedný činiteľ, ktorý sa na tvorbe rozpočtu na rok 1989 podieľal, odporúčam štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 1989 schváliť bez rozpravy tak, ako je predložený v tlači SNR 145, ktorú ste obdržali na 2. schôdzi Slovenskej národnej rady.
Ďakujem za pozornost.
- 228 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem poslancovi Ľuptákovi za informáciu. Otváram rozpravu o šiestom bode programu. Písomne sa zatiaľ neprihlásil nikto. Hlási sa pán poslanec Strýko.
Poslanec M. Strýko:
Chcem k tomu povedať pár viet. Máme pred sebou Štátny záverečný účet, v ktorom okrem iných veci sú napriklad výdavky na obranu a bezpečnosť. Neviem, či si dostatočne uvedomujeme také maličkosti, že zrejme v týchto výdavkoch sú zahrnuté peniaze na pôsobenie ľudových milícií, ktoré boli vždy protizákonné, peniaze na činnosť štátnej bezpečnosti, ktorá sa vždy správala protizákonne, peniaze na zásahy Verejnej bezpečnosti pri zatýkaní Jána Čarnogurského, Mira Kusého, Ponickej a podobne. Zdá sa, že tento záverečný účet treba zobrať na vedomie, a tým už neurobíme nič. Chcem požiadať, aby sa o tom hlasovalo. Navrhujem, aby Slovenská národná rada so smútkom zobrala tento účet na vedomie, ale nikdy ho neodsúhlasila.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Ďakujem. K pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Strýka, lebo inak ho nemôžem kvalifikovať, prosím pána ministra Kováča, keby podal vysvetlenie, či takýto pristúp je možný a či to nebude znamenať rozpustenie ministerstva financii. /Smiech v sále. /
- 229 - Minister financii SR M. Kováč:
Myslím si, že treba rozlíšiť politickú stránku veci od rozpočtovej. Pokiaľ ide o rozlíšenie politickej stránky veci, plne súhlasím, aby mne to so smútkom vzali na vedomie, ale pokiaľ ide o rozpočtovú stránku, možnost odúčtovania aktív a uzatvorenia roku 1989, odporúčam, aby sme to schválili tak, ako nám to zákon o rozpočtových pravidlách a o rozpočte káže.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi ministrovi. Sú dve možnosti. Buď sa opýtam, kto sa hlási ďalej, alebo dám návrh hlasovať, že nebudeme pokračovať v diskusii. Hlási sa pán poslanec Ondruš.
Poslanec H. Ondruš:
V podstate súhlasím s pánom poslancom Strýkom a nesúhlasím s pánom ministrom, pretože plnenie rozpočtu za rok 1989 som nemohol nijako ovplyvniť, lebo tu vládla diktatúra, či už proletariátu alebo nejaká iná. Neviem, prečo by som mal schváliť niečo, na čo som nemal žiaden vplyv. Proste nechcem, aby moje meno bolo pod tým, že súhlasím s tým, čo je tu napísané.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi poslancovi Ondrušovi. Chcel by som prispieť faktickou poznámkou do tejto diskusie, ktorá sa takto nečakane otvára. Keď som po degradácii v Hydrostave prechádzal zo závodu na podnikové riaditeľstvo a mal som na karte vyfasované gumáky a prešívaný kabát, musel som to tiež podpísať, bez toho to nešlo. Domnievam sa, že určité
náležitosti finančného hospodárenia by sme mali rešpektovať, pretože to, čo hovorí pán minister Kováč, je čiste účtovnícka vec "má dať - dal" s príslušnými podpismi. Keďže jediný kompetentný organ je parlament, žiaľ, táto, aj keď trpká povinnosť nás neminie. Ak dovolíte, rozpravu ukončím. Chce sa ešte vyjadriť pán minister Kováč?
Minister financií SR M. Kováč:
Nie. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Chce sa vyjadril pán spravodajca? Poslanec I. Ľupták;
V parlamente asi prvýkrát traja Košičania z VPN ideme proti sebe. Ale naozaj rozlíšme politickú stránku od praktickej a finančnej stránky a schváľme tento záverečný účet, aby ministerstvo mohlo ďalej pokračovať.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi poslancovi. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na uznesenie k štátnemu záverečnému účtu Slovenskej republiky za rok 1989. Návrh na uznesenie máte na tretej strane materiálu, ktorý ste dostalii. Návrh ma časti A. schvaľuje a B. berie na vedomie. Faktickú poznámku ma pán podpredseda Nagy.
- 231 - Podpredseda SNR L. Nagy:
Aby to nedopadlo tak, že neodsúhlasíme záverečný účet a nebudeme môcť ďalej pokračovať, dávam kompromisný návrh. Navrhujem, aby sme ho schválili tak, ako má byť schválený s tým, aby sme prijali dodatok k uzneseniu v tom zmysle, ako to navrhoval pán poslanec Strýko. Tým by sme preklenuli problém prípadného neschválenia záverečného účtu.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ľutujem, ale procedurálne sa návrh už nedá prijať, pretože rozprava bola ukončená. Spolieham sa na to, že vieme, aké sú povinnosti parlamentu. Dovoľte, nemám inú možnosť, len dať hlasovať.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 1O7 poslancov. /
Kto je za to, aby sme uzavreli štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 1989 s poľutovaním? /Za návrh hlasovalo 67 poslancov. / Kto je proti tomuto návrhu? /Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. /
Konštatujem, že sme schválili štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 1989.
Býva zvykom, že po každom zákone, ktorý schválime, je potlesk. Tento záverečný účet sme takto neschválili.
Skôr než prikročíme k ďalšiemu bodu rokovania, v zmysle S 19 rokovacieho poriadku požiadal o vystúpenie podpredseda vlády pán Kučerak. Prosím, aby sa ujal slova.
- 232 - Podpredseda vlády SR J. Kučerák:
Vážený pán predsedajúci, vážene predsedníctvo, dámy a páni,
ako už bolo povedané, v súlade s rokovacím poriadkom som požiadal o vystúpenie, aby som mohol hovoriť o ekonomickej reforme. Myslím, že je posledný čas v tomto roku na to, aby sme o tejto téme mohli pohovoriť. Zároveň táto téma vo veľkej miere súvisí aj s bodom, ktorý budete o chviľu prerokovávať.
Od novembra 1989 sme začali zásadne meniť našu spoločnosť. Vtedy sme si predsavzali, že zmeníme nielen politický systém, ale urobíme aj radikálnu ekonomickú reformu. Potrebujeme ekonomiku, ktorej základom bude súkromne vlastníctvo a sloboda podnikania. Základy nového politického usporiadania sme už položili. Uskutočnili sa prvé slobodné voľby, v ktorých si občania zvolili svojich zástupcov do parlamentov. Zástupcov, ktorí teraz tvoria a schvaľujú právne normy demokratickej spoločnosti. Na rade je teraz ekonomická reforma.
O ekonomickej reforme sa veľa hovorí, píše a diskutuje. Viacerí z občanov si pritom kladu otázku o zmysle reformy, najmä ak ju hodnotia v súvislosti s rastúcimi cenami, poloprázdnymi obchodmi a s rastúcimi obavami z nezamestnanosti. Pripomínam však, že základne reformne kroky sme ešte neurobili. To, čo vidíme okolo seba, to je stále pozostatok ekonomiky fungujúcej a pretrvávajúcej podľa starých pravidiel. A ešte dlho budeme na sebe cítiť nepriaznivé dôsledky minulého vývoja, lebo napraviť to, čo sa deformovalo vyše 4O rokov, nejde zo dňa na deň. Podstatné zmeny v ekonomike sme ešte ani nemohli urobiť. Jednak sme museli prekonať pozostatky v našom myslení, lebo mnohí z nás si nevedeli a ani nechceli predstaviť inú než tu ekonomiku, v ktorej všetko riadi, usmerňuje a plánuje štát na báze socialistického vlastníctva. A jednak bolo potrebné, aby demokraticky zvolení poslanci prijali veľký počet zákonov pre nove riadenie ekonomiky. Nastáva však čas, keď ekonomika začne fungovať po novom a nastáva čas, aby sme si znovu stručne povedali, čo chceme reformou dosiahnuť, aký je jej zmysel a aké tažkosti a obete nás čakajú, kým sa pravé pomocou radikálnej reformy dostaneme k zdravej, normálnej ekonomike.
Kde vlastne sme a prečo sa nachádzame v určitej situácii? Súčasný stav našej ekonomiky i celej spoločnosti je neradostný. Začali sme po všetkých stránkach stále viac zaostávať za ekonomicky vyspelými krajinami. Odhaduje sa, že naša republika bola pred druhou svetovou vojnou svojou ekonomickou úrovňou na desiatom až dvanástom mieste vo svete, no dnes sa pohybuje vo štvrtej až piatej desiatke. Štát a vládnuca strana vytvárali dojem, že všetci si môžeme všetko dovoliť, že všetko máme a všetko je lacné. No bol to naozaj len dojem a dojem falošný. Princíp bol jednoduchý. Z jedného vrecka vám štát bral a na druhej strane vás presviedčal, že vám dáva veľmi lacno alebo zadarmo potraviny, byty, lekára, školstvo. Lenže tie peniaze, čo vám vzal, sa akosi rozkotúľali v nehospodárnosti podnikov, JRD, štatných majetkov, v zbytočných úradoch, vo všelijakých marxistických ústavoch a v prepychu privilegovaných funkcionárov. A výsledok - zastaralé stroje, zariadenia, ošarpané budovy, neudržiavané byty, ktoré vám štát prideľuje na štvorcové metre, nedôstojné, neľudské a zdraviu škodlivé pracoviská, nedostatočne vybavené školy, poškodené a odumierajúce lesy, zničená pôda, znečistené potoky, voda, čo sa nedá piť a priemerný vek, ktorý je takmer najnižší v Európe.
Takýmto spôsobom je veľmi ľahko udržiavať nízke ceny. Takto pohodlne a populárne by mohla pokračovať aj naša vláda. No bola by to falošná popularita, lebo by to viedlo k zániku našej prírody a k nevyčísliteľným nákladom, ktoré by museli znášať generácie po nás, ak by vôbec prežili výsledky takejto politiky.
Ak teda nechceme ožobračiť našich potomkov, musíme vo vyšších cenách platiť daň za to, čo sme pokazili my, súčasné generácie. A nakoniec sme zistili, že ani s populárnymi cenami to akosi nie je v poriadku. Stačilo prekročiť hranice na západ a videli sme, že zo svojej mzdy si môžeme kúpiť len malú časť toho, čo si môže kúpiť tamojší robotník, technik alebo učiteľ. O kvalite a nákupe bez čakania, radov a známosti ani nehovoriac. Pritom naša propaganda tvrdila, že ceny na západe závratne rastu a že tie naše, socialistické, sú stabilne.
Chválili sme sa tiež plnou zamestnanosťou, ale keď sa pred pár rokmi robil prieskum v priemysle, zistilo sa, že asi 18 % pracovného času sa vôbec nevyužíva. V stavebníctve to bolo dokonca vyše 25 %. Bez ohľadu na dôvody to znamená, že veľké percento pracovníkov bolo zbytočných. Uvedomujeme si, že boli platení z vrecak ostatných, a že ti ostatní preto mali nižšie mzdy? Potrebujeme vôbec takúto zamestnanosť?
Reforma nie je samoúčelom. Pomocou reformy chceme vytvoriť predpoklady pre modernu, dynamickú spoločnosť. Niet pochýb o tom, že tato spoločnosť musí byť založená na parlamentnej demokracii a trhovej ekonomike. Napriek všeobecnému uznávaniu týchto princípov si rozličné politické smery a jednotliví ľudia rozdielne predstavujú ich napĺňanie. Existujú pomerne silne snahy o hľadanie tzv. tretej cesty. Ich zástancovia chcú presvedčiť o možnosti výtvorema ideálne] spoločnosti, ktorá by využívala všetky dobré stránky trhovej ekonomiky, ako je prosperita, výkonnosť, efektívnosť, vysoké mzdy, kvalitný tovar a pohodlný nakúp, ale pritom by sa vyvarovala takých nepríjemných javov, ako je nezamestnanosť a sociálne rozdiely. Takéto predstavy sú nielen naivne, ale aj nebezpečne, pretože chcú nahovoriť ľudom niečo, čo sa nedá vytvoriť. Ideálnej spoločnosti na svete neexistujú a ani nebudú existovať. Keby bol svet bez problémov, zanikol by. Preto s príjemnejšími stránkami trhovej ekonomiky treba prijať aj tie, ktoré sa nám nepáčia.
O nemožnosti vytvoriť tretiu cestu svedčia márne pokusy všetkých krajín, ktoré chceli zdokonaliť socializmus. Učebnicovým príkladom bola Juhoslávia, ktorá hľadala tretiu cestu kombinovaním prvkov trhu, pianu a kolektívneho vlastníctva. Výsledkom boli ešte väčšie problémy s infláciou, nezamestnanosťou a neefektívnosťou. Dokonca priveľa socializmu začína škodiť už aj Švédsku, kde začínajú mať ťažkosti so stagnáciou a ekonomickou neefektívnosťou.
Ako sa vlastne chceme dostať k trhovej ekonomike? Cestou k trhovej ekonomike je len ekonomická reforma a za kladnými kameňmi na tejto ceste podľa vladného scenara sú: 1. vytvorenie rovnováhy v ekonomike, 2. zmena vlastníckych vzťahov - privatizácia, 3. uvoľnenie - liberalizácia cien a 4. vnútorná vymeniteľnosť koruny.
K prvej fáze - vytvorenie rovnováhy: predstavte si Kocúrkovo, v ktorom sa takmer nič nevyrobí, ale tlačiareň bankoviek tam je. Mestská rada rozdáva bankovky podľa svojej vôle občanom, fabrikám, úradníkom. Občania prichádzajú do obchodov s peniazmi, tie sú však takmer prázdne, čaju v radoch, hľadajú známosti, niekedy s úspechom, niekedy bez neho. Fabriky ponúkajú peniaze, aby si postavili nové výrobné haly. no stavebného materiálu niet. Takýmto Kocúrkovom bola a, žiaľ, ešte aj je naša krajina. Takýmto Kocúrkovom je každá socialistická plánovaná ekonomika, pretože prideľuje peniaze, aj to nespravodlivo, za ktoré potom občan nedokáže kúpiť potrebný tovar alebo službu.
Uveďme pár príkladov: Výrobný závod stavajú 1O až 15 rokov, závod dlho nič neprodukuje, a keď ho postavia, je už zastaralý. Stavbári, technici, projektanti dostali peniaze a za tieto peniaze potrebujú jest a bývať. Ale tovaru, samozrejme, niet. Tisíce učiteľov straníckej ideológie, rôzni školitelia a lektori ohlupovali mladých ľudí, a dostavali za to peniaze. Mladým ľuďom táto ideológia nič duchovného, ale ani praktického nedala. Vo svojej profesii nedokázali vytvoriť nič novšie, nič kvalitnejšie, užitočnejšie. Školitelia prázdnych reči so svojimi platmi prichádzali do obchodov a chceli tovar. Postavili sme vodné dielo Gabčíkovo. Stavitelia dostali milióny korún miezd, ale Gabčíkovo neprodukuje žiadnu elektriku, aby sa pomocou nej mohlo vyrobiť viac tovaru. Samozrejme, stavitelia prichádzajú so svojimi mzdami do obchodov a tovar chcú už teraz. Tovaru prirodzene niet. Takéto príklady, ktorých by sme mohli uviesť stovky, spolu predstavujú nerovnováhu, de ktorej sa dostala naša ekonomika. Na trhu je viac peňazí než tovaru. Samozrejme, pre jednotlivého občana to nemusí platiť. Veď mnohí majú naozaj malo peňazí. Na podstate nerovnováhy sa tým však nič nemení.
Prvým reformným krokom na ceste k trhovej ekonomike je preto obnovenie rovnováhy, zosúladenie množstva peňazí a množstvom tovaru, zosúladenie dopytu s ponukou. Dá sa to urobiť len tým spôsobom, že štát obmedzí svoje výdavky zo štátneho rozpočtu, že skráti dotácie priemyslu, poľnohospodárstvu, načas musí nepríjemne šetriť na kultúre alebo doprave, banky obmedzia úvery, aby podniky nemohli zvyšovať dopyt po strojoch, zariadeniach, stavbách, po dovoze
strojov a technológii. V mnohých podnikoch a družstvách protestujú. Protestuje aj časť ekonómov, ktorá tvrdí opak, že štát musí podniky podporovať, dotovať ich, že banky musia poskytovať viac úverov. Len tak sa vraj zvýši ponuka a vytvorí rovnováha, bude dosť tovarov bez toho, aby sa museli robiť drastické úsporné opatrenia. Mimochodom, takéto rady dával aj slávny poradca ministra Dlouheho Simmon, ktorý nakoniec neslávne zdupkal. Je to síce lákavý postup, bol by to však krok do priepasti. Veď naša ekonomika je zaostala preto, lebo máme zaostalé podniky, závody, družstvá, zlú organizáciu práce, zbytočnú administratívu, umelú zamestnanosť, nekvalitnú produkciu. A keby štát podporoval takúto ekonomiku, pokračoval by pravé tou cestou, ktorou sme išli vyše 40 rokov, čo by sa teda zmenilo v našej ekomike? Asi nič.
Obmedzovanie štátnych výdavkov, dotácii, úverov núti podniky, aby hľadali úsporné opatrenia, zbavovali sa nadbytočných pracovníkov, aby zdokonaľovali svoj výrobný program alebo v krajnom prípade zanikli. Samozrejme, takéto zmeny sa nedajú v podnikoch urobiť zo dňa na deň. Trvá to možno niekoľko mesiacov, kým sa podnik zmodernizuje a kým zdokonalí svoju organizáciu. Preto nás nesmie prekvapiť, ak sú v tomto období mnohé podniky v ťažkostiach, ak sa znižuje výroba, národný dôchodok, spoločenský produkt, ak je niektorých tovarov menej a ak veľa podnikov nemá takmer čo robiť. Tieto prechodné tažkosti sú potrebnou súčasťou zmeny našej ekonomiky.
Zbytočne mnohé podniky volajú, aby im vláda pomohla a dala dotácie, finančnú podporu. Vláda nemá čím pomôcť a v podstate ani nemôže pomôcť. V podnikoch najlepšie vedia, čo všetko musia zmeniť, aby odstránili stratovosť a dosahovali vyšší zisk. Vládni úradníci môžu nanajvýš poradil alebo sprostredkovať pripadnú spoluprácu so zahraničnými