V prílohe návrhu zákona sú do skupiny a/ zaradené popri stredných školách aj špeciálne školy, t. j. školy pri liečebniach a nemocniciach a osobitné školy. Osobitné školy sú v podstate základné školy pre deti, ktoré nie sú schopné z rôznych dôvodov v plnom rozsahu zvládnuť učivo základných škôl a držať krok so spolužiakmi v základných školách. Osobitne školy v podstate boli doteraz riadené odbormi školstva na úrovni okresu, tak ako všetky ostatné základné školy. Teraz by malo dôjsť k zmene. Základné školy a osobitné školy však úzko spolupracujú. Všetky deti, ktoré navrhuje riaditeľstvo základných škôl preradiť do osobitných škôl, absolvujú vyšetrenie v okresných pedagogicko-psychologických poradniach, ktoré po absolvovaní testov rozhodnú o ich zaradení do osobitnej školy alebo o ich ponechaní v základnej škole. Rovnaký proces prebieha i vtedy, keď dôjde k reintegrácii dieťaťa, teda keď dôjde k jeho preradeniu z osobitnej do základnej školy. Okrem toho deti z osobitných škôl sa pravidelne podrobujú diagnostickým vyšetreniam v pedagogicko-psychologických poradniach, ktorá sú a budú riadené okresnými, teda terajšími okresnými odbormi školstva. Je zrejmé, že školské správy, ktoré budú riadiť osobitné školy, potrebujú mat kontakty s rodičmi a neviem si dobre predstaviť, ako to bude možne, ak riadenie bude na navrhovanej úrovni, teda na úrovni doterajšieho kraja. Konštatujem preto, že zaradenie špeciálnych škôl do bodu a/ prílohy návrhu zákona považujem za nelogické. Prijatím tejto alternatívy by špeciálne školy spravovali de jure kraje, de facto by ich riadili školské správy na úrovni terajších okresov. Preto navrhujem, aby v prípade, ak nebude schválený návrh viacerých poslancov na preradenie škôl a školských zariadení uvedených v bodoch a/ a b/ prílohy návrhu zákona do pôsobnosti školských správ na úrovni terajších okresov, boli vyňaté z bodu a/ aspoň špeciálne školy a aby boli zaradené do bodu c/, teda z pôsobnosti krajov do pôsobnosti terajších okresov.

Chcel by som sa ešte na záver vyjadriť k bodu 29. V zákone 171 z roku 1990, teda v školskom zákone sme umožnili, aby sa na Slovensku zriaďovali aj cirkevné školy. V prípade, že príjmeme pozmeňovací návrh uvedený pod bodom 29, tým vlastne vedome znemožnime existenciu cirkevných škôl, ktoré sú pripravené slúžiť národu ako celku. Preto navrhujem, aby bod 29 nebol prijatý.

Ďakujem za pozornosť. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem pánovi poslancovi Masarikovi. Vystúpi pán poslanec Dobrovodský. Predtým má faktickú pripomienku pán poslanec Bárány.

Poslanec E. Bárány:

Plne zdieľam kritický názor pána poslanca Masarika na predložený vládny návrh. Napriek tomu však nepokladám za vhodné, aby sme ho dnes jednoducho zamietli, lebo už dnes podľa platného právneho poriadku nemá kto naše školy riadiť. Je potrebné vytvoriť aspoň aký-taký mechanizmus štátnej správy a dúfam, že pokiaľ sa bude dať, aj samosprávy, ktorý by zabezpečoval bežné riadenie.

Ďakujem. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem, slovo má pán poslanec Dobrovodský.

- 779 - Poslanec P. Dobrovodský:

Vážená pani predsedajúca, vážená vláda, dámy a páni,

už učiteľ národov Ján Amos Komenský povedal, že ak Ba má zdokonaliť národ, musí sa najskôr zdokonaliť a zmeniť škola. Predložený návrh zákona znovu navrhuje rezort školstva riadiť vertikálne, odvetvovo, z ministerstva Školstva cez územné školské správy. Novým prvkom je tu účinné prepojenie riadiacich orgánov na samosprávne orgány. Chcel by som pripomenúť, že i pri navrhovaní a pripomienkovaní tohoto návrhu zákona sme znovu svedkami časovej tiesne. K návrhu sa doteraz mohla vyjadriť len úzka časť učiteľskej verejnosti, hlavne odbory a riaditelia škôl. Nevyjadrila sa však k nemu široká občianska verejnosť, teda rodičia, ktorí škole zverujú svoje deti do výchovy. Škola sa v nových podmienkach totiž stáva výchovným a vyučovacím servisom pre rodičov. Preto sa v budúcnosti spolupráca, a tým i dôvera týchto partnerov musí pozdvihnúť.

Z návrhu zákona vyplýva, že popri riaditeľstve školy bude existovať rada školy a popri okresnej školskej správe okresná školská rada. Tieto rady budú iniciačnými a poradnými orgánmi a budú tvorené zdola. Jednotlivé zainteresované zložky v obci vytvoria školskú radu. Rada školy je zložená z volených zástupcov pedagógov, z volených zástupcov rodičov, z delegovaných zástupcov obecného zastupiteľstva a na stredných školách i z volených zástupcov žiakov. Z tohoto návrhu vyplýva, že naďalej, a ešte lepšie ako doteraz, by mali pri školách existovať rodičovské združenia. V školskej rade sú tiež zastúpení delegovaní zástupcovia obecného zastupiteľstva. Považujem to za správne, lebo predsa v obci, kde bude fungovať pluralitný

demokratický systém, je nemožné, aby škola stála bokom, aby bola budovaná na inom, starom základe.

Dôležitou úlohou týchto rád je možnosť ovplyvniť i voľbu budúcich riaditeľov škôl. Je predsa spoločným záujmom, aby riaditeľ školy mal dôveru a podporu obyvateľov obce. Jeho postoje a názory by nemali byt v rozpore s prevažnou väčšinou obyvateľov obce. Táto skutočnosť pomôže podstatnou mierou znovu vrátiť škole a učiteľovi stratenú dôveru a vážnosť vo verejnosti.

Napriek tomu, že tento návrh zákona bude dnes schválený, navrhujem pokračovať v širokej diskusii verejnosti o tomto návrhu. Na základe tohoto širokého pripomienkového konania budú ešte v budúcnosti prípadné nedostatky odstránené. Pripomienkovanie sme zatiaľ dohodli so Slovenským denníkom, a ako sme počuli, pripomienky prijíma i ministerstvo školstva.

Dovoľte mi tiež predniesť pozmeňujúce návrhy. Súhlasím s návrhom poslanca Balúna zrušiť bod 29 spoločnej spravodajskej správy a ponechať v návrhu zákona § 5 písm. 5 odsek f/. Cirkevné školy predsa fungujú a budú fungovať na základe normálnych štátnych učebných osnov, učebných plánov. Jedine naviac majú o jednu hodinu náboženstva viac. Kontrolovať ich bude normálna inšpekčná a metodická ustanovizeň, ktorú schválime, ktorá bude prijatá. Ďalej súhlasím s návrhom poslanca Szokola, ktorý žiada zachovať § 21 odsek 3 a doplniť tam vetu: "Podmienkou k ukončeniu príslušného vzdelania je ovládanie slovenského jazyka. " Myslím si tiež, že k úplnému vzdelaniu patri aj ovládanie slovenského jazyka na Slovensku.

Ďalej navrhujem, aby sa samostatne hlasovalo o bode 78 spravodajskej správy. Tento bod navrhujem v pôvodnom

znení: "V školách alebo triedach zriadených pre žiakov maďarskej, nemeckej, poľskej alebo ukrajinskej /rusínskej/ národnosti môže skúšaný žiak používať jazyk slovenský. " Nevidím v tom žiadnu chybu, veď všetci učitelia musia ovládať slovenský jazyk.

Ďalej sa prihováram za pripomienku poslanca Szokola spojiť do jedného celku inšpekčné a metodické centrá. Tiež som toho názoru, že poriadny inšpektor má byt aj poriadny metodik, predsa to nemôže byť opačne.

Ďakujem za pozornost. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;

Ďakujem pánovi poslancovi Dobrovodskému. Teraz vystúpi pán podpredseda Nagy.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, vážená vláda,

predkladám vám tri skupiny pripomienok. Prvá skupina sa týka interpretácie bodov 1O, 13, 16 a 57, ktorú nám poskytol pán spravodajca. Interpretácia týchto štyroch bodov spoločnej správy má jednu spoločnú vlastnosť, črtu. Pozmeňujúce návrhy pána spravodajcu smerujú k znižovaniu samostatnosti samosprávnych orgánov, resp. neodôvodnene a neopodstatnene posilňujú postavenie školskej štátnej správy. Dovoľte, aby som aspoň ukážkovo na to poukázal aj konkrétne.

V bode 10 spoločnej správy pôvodný návrh počíta s tým, že rada školy bude mat pôsobnosť dávať návrhy na vymenúvanie a odvolávanie riaditeľa strednej školy. Pozmeňujúci návrh poslanca Findru znižuje toto pravo iba na prerokovanie. Podobne je to aj v bode 13, kde pozmeňujúci návrh Výboru Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva navrhuje, aby sa riaditeľ vymenúval na štvorročné funkčné obdobie, a to na základe konkurzného konania. Návrh pána spravodajcu znel vynechať konkurzné konanie, čiže zase je tu nebezpečenstvo subjektivizácie týchto rozhodnutí. Bod 16 vyžaduje súhlas orgánu miestnej samosprávy. Podľa pozmeňujúceho návrhu spravodajcu je potrebné iba prerokovanie s orgánom miestnej samosprávy. Pokiaľ ide o bod 57, musím sa spýtať, pretože som nestačil zachytiť interpretáciu pána poslanca Findru, či zmena spočíva v tom, že sa iba vsúva slovo "riaditeľa" alebo či treba aj vynechať niektoré ostatné časti. Pokiaľ by sa to tykalo iba vsuvky slova "riaditeľa", je to v poriadku. Pokiaľ by bol iba poradným a iniciatívnym orgánom riaditeľa, je to podľa mojej interpretácie ten istý prípad znižovania pôsobnosti samosprávnych orgánov školy a zvyšovanie postavenia osoby riaditeľa. To je prvá skupina mojich pripomienok.

Druhá skupina pripomienok sa týka bodu 51 spoločnej správy, ktorý obsahuje návrh na rozšírenie § 6 ods. 2 o pism. d/ s textom: "na zabezpečenie metodického usmerňovania a kontroly psychologických služieb poskytovaných v školách a školských zariadeniach Ústrednú radu pre psychologickú starostlivosť a poradenstvo". Rád by som tento návrh zdôvodnil. Návrh predloženého zákona sa zameriava takmer výlučne na riadenie pedagogickej činnosti v rámci základných a stredných škôl. Neráta s pôsobením iných odborných pracovníkov než pedagógov. V rezorte ministerstva školstva na Slovensku existuje sieť 46 pedagogicko-psychologických poradní, ktorých primárnym poslaním je poskytovanie psychologickej starostlivosti a poradenstva pre deti, mládež, ich rodičov a zákonných zástupcov. Túto činnosť zabezpečuje približne 520 odborných pracovníkov, z toho asi 260 psychológov. Okrem nich v rôznych školách a školských zariadeniach pracuje ďalších vyše 100 psychológov.

Zo znenia S 6 ods. 2 pôvodného návrhu zákona by mohlo vyplývať, že odborné riadenie psychologických služieb poskytovaných na školách a v školských zariadeniach vykonáva ústredné inšpekčné centrum a ústredné metodické centrum. Tieto orgány sú určené na riadenie a kontrolu pedagogických inštitúcii a pedagogických pracovníkov. Odborne kompetentnú koordináciu a kontrolu činnosti psychologických služieb musí vykonávať odborný psychologický orgán. Navrhovaná ústredná rada má byt iniciatívnym poradným orgánom ministerstva školstva, ktorý sa bude podieľať aj na vytváraní koncepcie celého systému psychologickej starostlivosti a poradenstva. Jej štatút je pripravený. Jej členmi majú byť odborníci z praxe, výskumu, z ministerstva školstva, takže jej zriadenie nevyžaduje žiadne dodatočné finančné prostriedky. Jej organizačným zabezpečením na Slovensku by mohol byt poverený Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie.

Moja tretia pripomienka sa týka S 21- V krátkosti chcem podporiť návrh pána poslanca Tatára, aby sme celý návrh S 21 zo znenia návrhu zákona vypustili. K tonu sú nasledujúce dôvody:

Máme pred sebou organizačný zákon, ktorý nerieši otázky vyučovacieho jazyka. Tento problém už bol v tomto roku riešený v novele malého školského zákona, kde sne určili vyučovací jazyk nielen na základných školách, ale aj

na základných osobitných školách a na ďalších typoch škôl, aj na stredných školách. Tento paragraf je tu obsiahnutý neorganicky. Preto prvým dôvodom je, že sem nepatrí.

Pokiaľ by sme hlasovali tak, že tento paragraf v zákone zostane buď v pôvodnej podobe alebo v podobe ako ho navrhol pán spravodajca, musím upozorniť vážených poslancov, že všetky ostatné návrhy odporujú duchu a litere ústavného zákona č. 144/1968 Zb. a odporujú" duchu a litere ústavného zákona, ktorý sme prijali minulý týždeň o ľudských právach. Obidva zákony zaručujú pre príslušníkov národnostných menšín právo na vzdelanie v materinskom jazyku. Akékoľvek oklieštenie by bolo v rozpore s ústavnými zákonmi.

Ďakujem vám za pozornost. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem pánovi podpredsedovi Nagyovi. Faktickú poznámku má pán poslanec Jakuš.

Poslanec J. Jakuš:

Prerokovávame školský zákon, takže sa prihováram, aby sme zo školy prevzali rokovanie v určitých intervaloch, aby sme urobili prestávku. Rokujeme už tri hodiny. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ak dovolíte, vážené kolegyne a kolegovia, ako posledná by som chcela vystúpiť ja a potom vyhlásime hodinovú prestávku.

Vážení poslanci, vážene poslankyne,

dovoľte mi, aby som skonkretizovala návrh, ktorý tu odznel od pána poslanca Dobrovodského. Ide o S 7 bod 4 písm b/. Hovorí sa tam o tom, kto sú členovia rady školy. Pod písm. b/ navrhujem doplniť "ako aj členovia rodičovskej rady na školách, kde je založené rodičovské združenie". O potrebe zachovania tejto inštitúcie tu už bolo povedané. Chcem vás upozorniť len na to, že ak nechceme rodičom diktovať za rodičovské združenia musia byť na každej škole, stačí keď pripomenieme, že iniciatíva musí vychádzať od nich. Môžu sa združovať podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní ale na to, aby sa mohli združovať na pôde školy, a čo je dôležité, aby škola akceptovala rodičov ako partnerov, treba vytvoriť priestor aj v tomto pripravovanom zákone. Preto navrhujem tento pozmeňovací dodatok.

Ďalej navrhujem v § 5 doplniť ďalšie písmeno, a síce: "územná školská správa spolupracuje s organmi rodičovských združení a pomáha riešiť problémy presahujúce rámec školy, zbiera podnety na ich riešenie". Hovorím to preto, že rodičovské združenia pomáhajú školám nielen finančne, ale zároveň sa počíta s tým, že finančná pomoc škole predtým podľa starej vyhlášky, ktorá už zanikla, musela byt prerokovaná s národnými výbormi. Teraz záleží len na dohovore rodičov s vedením školy, na čo sa prostriedky použijú. Nebude na to potrebný súhlas.

Nadväznosť rodičovských združení na Zväz rodičov, ktorý sa vytvára, je hypotetická a dobrovoľná. Tam, kde budú dobre fungovať združenia a spolupráca rodičov so školou, nebude už potrebný žiaden ďalší orgán ani organizácia, ani zväzy na vyšších úrovniach. Inde, ak budeme chcieť podporiť sociálnu politiku v prospech najširších

vrstiev obyvateľstva a záujmov rodičov, vtedy sa zväzy môžu stať pomocníkmi pri riešení problémov, pokiaľ budú existovať dobrovoľní funkcionári. Rodičovské združenia, ktoré budú koncipované po novom, dávajú záruku, že napokon aj tých nespokojných rodičov, ktorí by chceli štrajkovať, nebude veľa, pretože svoje problémy si môžu riešiť priamo na pôde školy a v spolupráci BO školou.

Môj druhý pozmeňovací návrh sa týka S 5 ods. 7. Znenie príslušného odseku je totiž redundantné so znením ods. l toho istého paragrafu. Školské účelové zariadenia, o ktorých je tu reč, sú druhom školských zariadení, o zriaďovaní a zrušovaní ktorých hovorí ods. 1. V nadväznosti na zákon Slovenskej národnej rady, ktorý práve teraz prerokúvame, sa pripravuje zákon Slovenskej národnej rady o školských zariadeniach. V zákone o štátnej správe v školstve ich teda alebo netreba vôbec špecifikovať alebo by bolo treba vymenovať všetky. Napríklad nielen poradne a školské a technické a materiálové strediská. Okrem toho poradne sa zriaďujú primárne pre potreby deti, mládeže, ich zákonných zástupcov a pedagogických pracovníkov a nie pre zabezpečenie vlastnej činnosti školskej správy. V návrhu zákona Slovenskej národnej rady o školských zariadeniach sú preto klasifikované ako školské odborné zariadenia.

Na zaver by som sa chcela pripojiť k návrhu pána spravodajcu, aby sme v § 6 ods. 2 pism c/ vypustili slovo "riadenie-" a nahradili ho slovom "usmerňovanie výchovnovzdelávacej činnosti".

Ďakujem vám za pozornosť.

Do rozpravy sa ešte hlási pani poslankyňa Tóthová.

•

Poslankyňa Z. Tóthová:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

chcela by som reagovať na niektoré poznámky, ktoré tu boli povedané k tomuto zákonu. V 5 6 ods. 3 písm. c/ pán poslanec Bartakovics navrhol vypustiť tú časť, kde sa hovorí, že ministerstvo školstva určuje zásady pre pedagogické riadenie škôl, a to aj škôl zriadených inými zriaďovateľmi. Myslím si, že to je nevhodné, pretože by to bolo už porušenie školského zákona aj s jeho dodatkom. V každom type škôl musí ministerstvo školstva určovať určité pedagogické zásady.

Druhá moja poznámka sa týka často spomínaného návrhu nariadenia vlády, teda prílohy tohto zákona o sídlach školských správ. Po prvé si myslím, že tuto prílohu sme dostali nie ako súčasť zákona, ale iba na informáciu, takže nemáme právo robiť do nej zásahy. Po druhé, nedávno sme uložili vláde, aby do 30. 6. vytvorila nové územné členenie Slovenskej republiky a pán minister školstva tu navrhol, aby do 30. 6. zostal stav, ktorý oni navrhli. Ja sa teda s tým nestotožňujem. Po tretie - hovorilo sa tu o stredných školách, ktoré sa chcú pričlenil k okresným školských správam, ale nehovorilo sa tu o učilištiach. Práve členovia asociácie učilíšť nás prosili, aby sme učilištia nechali ešte v správe tak ako boli doteraz, pretože ak ste prerokúvali vo výboroch návrh dodatku novely k školskému zákonu o prevode majetku učilíšť, spôsobilo by to učilištiam značné komplikácie, nakoľko tento prevod majetku na štátnu správu sa mal uskutočniť práve do 30. 6. Boli by veľmi radi, keby všetky informácie ohľadom tohto majetku do doby, kým sa to neprevedie na orgány štátnej správy, boli sústredené v doterajších školských správach.

A napokon mam jeden pozmeňujúci návrh k § 4 ods. 4, k bodom a/, b/, c/, kde sa hovorí o kompetencii riaditeľa školy alebo školského zariadenia v odklade povinnej školskej dochádzky žiaka, v dodatočnom odložení povinnej školskej dochádzky žiaka a v oslobodení žiaka od povinnej školskej dochádzky. Navrhujem, aby sa tam doplnilo "na základe odporúčania pedagogicko-psychologickej poradne", alebo pripadne tieto tri odseky vypustiť a vyriešiť to vykonávacími predpismi.

Ďakujem. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem pani poslankyni Tóthovej. Hlasí sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

Hlasy z pléna:

Je potrebne vyhlasiť obedňajšiu prestávku.

Prerušujem rokovanie do 14, 00 hodiny

/Po prestávke. / Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Pokračujeme v rokovani. Vzhľadom na to, že tento návrh zákona ma 82 pripomienok spoločného spravodajcu a niekoľko desiatok ďalšich pripomienok z radov poslancov, prosím vás o stručnosť pri vašich ďalších vystúpeniach a zároveň pre uľahčenie prace keby ste uvádzali konkrétne body k spravodajskej správe alebo presne označenia paragrafov a ich odsekov, ktoré mienite pozmenit alebo doplnit. Hlasí sa niekto do rozpravy?

Pán minister Pišút. Dávam mu slovo. Minister školstva, mládeže a športu SR J. Pišút:

Vážená pani predsedajúca, vážená Slovenská národná rada,

dovoľte mi povedať niekoľko poznámok k tym pripomienkam, ktoré odzneli. Budem sa snažiť držať vo všeobecnej úrovni, aby som veľmi nezdržoval. Viaceré pripomienky sa dotýkali modelu prechodu, toho medzistupňa pri prechode územnej kompetencie jednotlivých školských správ. Chcel by som zdôrazniť, že v diskusiách s učiteľmi a s učiteľskými iniciatívami je to veľmi diskutovaný bod. Na poslednej porade, ktorú sme mali, učiteľské iniciatívy súhlasili tiež s týmto prechodovým štádiom.

Chcel by som poďakovať pani poslankyni Tóthovej, ktorá veľmi kompetentne hovorila o problematike stredných odborných učilíšť a o problémoch s príslušnou delimitáciou. Tam je totiž schovaných ešte veľa ďalších problémov. To je otázka investícii. Keď máte stavať novú strednú školu v danom okrese, často sa dá očakávať, že príslušná školská správa tomu bude menej naklonená ako stavaniu novej základnej školy, pretože stredná škola spravidla slúži viacerým okolitým okresom.

Pokiaľ ide o potrebnosť zákona, rád by som zdôraznil, že je naozaj potrebný kvôli tonu, že ako poznamenal pán poslanec Fárány, národné výbory prestali existovať dnom volieb a novú školskú správu treba urýchlene zaviesť. Pripomínam tiež, že územné otázky nie sú ľahké. Spomeňte si na diskusiu, ktorá bola pred niekoľkými dňami, nebudem to podrobnejšie rozvádzať.

K otázke cirkevných škôl sa tiež diskutovalo. Tu nie je žiaden problém. Dúfam, že nebude prijatý pozmeňovaci návrh. Cirkevné školy podľa doterajšej legislatívy a podľa vyhlášky ministerstva školstva sú platené v plnom rozsahu ministerstvom školstva.

Hovorilo sa o spojení inšpekčných a metodických centier, pričom sa argumentovalo z hľadiska samotného centra, to znamená, že inšpektor musí byť aj metodikom. To je pravda. Problém vzniká zo strany učiteľa, ktorý ma záujem o konzultáciu. Je to istý konflikt záujmov. Keä učiteľ príde za metodikom, prizná svoje vlastné neznalosti a opýta sa na metodické rady. Keď učiteľ príde za inšpektorom alebo keď inšpektor príde na školu, nie je v záujme učiteľa, aby okamžite priznal všetko, čo nevie. Takže je otázne, ako bude chodiť učiteľ konzultovať za niekým, kto je zároveň metodikom aj inšpektorom.

Hovorilo sa tiež o Ústrednej rade pre psychologické poradenstvo. Pokiaľ táto rada nie je orgánom štátnej správy, nemusí byt explicitne uvedená v zákone a bude tak či tak zriadená, pokiaľ je užitočná. Myslím si, že je užitočná. Chcel by som pripomenúť zo skúsenosti vysokých škôl napríklad to, že jednou z najvplyvnejších organizácií na vysokých školách je dnes klub rektorov. Keď si prečítate vysokoškolský zákon, nenájdete tam ani slovo o klube rektorov.

K S 21 by som rád pripomenul, aj keď to robím zrejme zbytočne, lebo každému je to známe, že v zákone Slovenskej národnej rady z 25. októbra - to je zákon o úradnom jazyku v Slovenskej republike - sa hovorí, že štát je povinný v školskom a vzdelávacom systéme vytváral podmienky na to, aby si občania Slovenskej republiky osvojili slovenský jazyk v miere žiadúcej na používanie v úradnom a

bežnom styku. Berieme to ako zákon, ktorý- je záväzný v prvom rade pre ministerstvo školstva a chceme zlepšiť vyučovanie slovenského jazyka na školách v národnostne zmiešaných oblastiach. To však vyžaduje analýzu súčasného stavu vyučovania slovenčiny, otázky prípravy učiteľov, otázky kvality učiteľov, otázky kvality učebníc, vhodnosti učebnic. Pri každom takomto návrhu treba posúdit aj možnosti realizácie, či máme dostatočný počet kvalitných učiteľov a ďalšie praktické otázky, či učiteľov môžeme dostať na dané školy.

V prípade, že by sme prijali návrh, v ktorom sa navrhuje začať od školského roku 1991/92 s výukou viacerých predmetov v slovenčine, obávam sa, že by sme to neboli schopní zabezpečiť učiteľmi. Pričom toto je jedna z možnosti. Nedávno som diskutoval s učiteľmi na maďarskom gymnáziu v Dunajskej strede. Oni si sami plne uvedomujú dôležitost ovládania slovenského jazyka, pretože ich absolventi potom mávajú ťažkosti na vysokej škole. Ako vysokoškolsky učiteľ si to pamätám. Diskusia o skvalitnení slovenčiny, teda vyučovania slovenského jazyka našla u nich kladný postoj. Verím, že toto skvalitňovanie bude najlepšie robiť diskusiou so samotnými učiteľmi, pripadne s rodičmi tamojších žiakov. Pritom to nebude tak jednoduchý proces, aby sa dal vyriešiť uznesením. To vyžaduje dlhodobú prácu. Odporúčam preto, aby sme sa uspokojili s tým, ako je táto vec pokrytá zákonom o úradnom jazyku a prikláňam sa k tomu, čo navrhoval pán poslanec Tatár a ďalší, to znamená vypustiť § 21.

Ešte by som sa zmienil o jednej všeobecnej poznámke. Hovorilo sa tam o tom, že tento zákon nie je dostatočne demokraticky. My by sme ho boli rozhodne navrhli ako deiaokratickejší v tom zmysle, že riaditeľ je volený školskou radou alebo že riaditeľ školskej správy je volený uzemnou

školskou správou. Len veľmi sme sa obávali výsledku, pretože máme skúsenosti s voľbami riaditeľov, čo je nakoniec všeobecne známe, ktoré prebehli na základných a stredných školách v období od januára do marca. Takže chápeme niektoré centralistické črty navrhovaného zákona ako prechodnú záležitosť, ktorá potom, keď na školách začne skutočne demokratický život, po dvoch rokoch sa novelou vrátia naspät. To je odpoveď okrem iného na niektoré z pripomienok pána poslanca Berényiho a pána poslanca Bartakovicsa.

Ďalej sa hovorilo o prámovoci riaditeľa na prijímanie a prepúšťanie, teda odvolávanie učiteľov. Toto zatiaľ bude vyplývať z právnej subjektivity na tých školách, ktoré budú mat právnu subjektivitu.

Pán poslanec Košický hovoril o zriadení Slovenskej školskej rady, ktorá by mala byt poradnou a diskusnou inštitúciou. Predpokladáme, že takého poradné inštitúcie vzniknú, pričom si nemyslime, že by ich bolo potrebné zakotvovat do zákona. Ďalšia taká inštitúcia, ktorá by pravdepodobne mala vniknúť, je Rada riaditeľov škôl.

Pán poslanec Hirjak hovoril o ústrednom inšpektorovi v ukrajinskom jazyku, pripadne aj v ďalších jazykoch. Myšlienka je dobrá, a pokiaľ nám to dovolia možnosti pracovníkov na ministerstve alebo v inštitúciách Školského riadenia, budeme to realizovať.

Viacerí z rečníkov, vrátane pani podpredsedníčky, spomínali inštitúcie rodičovského združenia. Náš postoj je veľmi blízky k tomu, čo hovorila pani podpredsedníčka, aj s tou odvolávkou na zákon o združovaní. Nemáme námietky proti tomu, aby možnost bola explicitne spomenutá v návrhu zákona. Predpokladáme, že riaditeľ, ktorý by akýmsi spôsobom bránil činnosti rodičovského združenia, by nekonal racionálne, pretože možnosť konzultácie s rodičmi je veľmi podstatná.

Pán poslanec Dobos hovoril k S 21. okrem toho navrhoval, aby sme zriadili na ministerstve školstva útvar, ktorý sa bude zaoberať národnostnými školami. Problém je v tom, že nechceme zvyšovať počty pracovníkov. Mame viacero oblasti, ktoré nie sú pravdepodobne dostatočne pokryte. Tyká sa to povedzme osobitných škôl, umeleckých škôl a ďalšich. V argumentoch tiež spomínal ako sa podarilo zabránit tomu, aby československá totalita zvýšila jazykový útlak na slovenských vysokých školách. Tomu sa žiada len poznamenať, že v Maďarsku sa to stalo.

Ďalšie námety nebudem komentovať, zriadenie odboru alebo oddelenia umeleckých škôl jednak nepatri do tohto zákona a jednak je to viazané nemožnosťou zvyšovať počty pracovníkov aparátu. Pokiaľ ide o psychologické poradne, samozrejme, že ich chceme zachovať. K tomu tiež boli nejaké otázky. Padlo tu viacero, o pripomienok na nízku vybavenost škôl. Samozrejme s tým súhlasíme.

f

Pán poslanec Masatik navrhoval, aby sa najprv hlasovalo o tom, či tento -zákon nemá byť vrátený na prepracovanie. K tomu som vlastne už hovoril. Odporúčam, aby zákon bol schválený vzhľadom na právne vákuum v otázke riadenia škôl a vzhľadom na to, že diskusia k tomuto zákonu alebo výtky sa väčšinou tykajú územnej právomoci školských sprav a nie samotnej podstaty zákona.

Pán poslanec Kerti hovoril o tom, že by bolo lepšie, keby nariadenie vlády, ktoré je prílohou zákona, bolo súčasťou zákona. Obávam sa, že by to podstatne komplikovalo administratívnu procedúru s určením územnej pôsobnosti školských správ. Nemáme najmenší záujem robit niečo proti