maximálne formálne. Pri zachovaní navrhovaného hlavu by to priamo odporovalo možnosti uplatňovania napríklad tohto paragrafu a podobná by bola situácia aj § 5 ods. l, ktorý tu už bol rozoberaný a ešte v prípade ďalších paragrafov.

Preto aby sa tento moment neuplatnil, predkladám nasledovný pozmeňujúci návrh: v § 3 ods l navrhujem nasledovne znenie "Sídla školských správ a školských zariadení, ktoré patria do pôsobnosti, uvádza príloha tohto zákona. " Príloha potom bude mať nasledovne znenie nadpis bude "Sídla školských správ a ich posobnosť". Ďalej druhy riadok prílohy "Pre účely tejto prílohy HU školy a školské zariadenia"" - a teraz sa vymenujú všetky tu uvedené školy a školské zariadenia bez písmen a, b, a c. A v zozname navrhujem vynechať nasledovne: Bratislava VII. Banská Bystrica a Košice II. Len touto úpravou vidím možnosť dostať návrh do polohy, ktorá je pre mňa prijateľná.

Ďakujem pekne za pozornosť Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem pánovi poslancovi Kertimu. Vystúpi pán poslanec Dobos. Pripraví sa pán poslanec Homola.

Poslanec L. Dobos:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

vo svojom diskusnom príspevku budem opakovať niektoré veci, ktoré povedal pán poslanec Bartakovics, ale napriek tomu pokladám za dôležité. Zrejme je vám známe, že najcitlivejším bodom života národnosti je školstvo.

Chcel by som reagovať predovšetkým na návrh branno-bezpečnostného výboru týkajúci sa § 21 ods. 3. Navrhuje sa - citujem: "Začínajúc školským rokom 1991/199 sa od piateho ročníka bude aspoň jedna tretina predmetov a vyučovacích hodín vyučovať v slovenskom jazyku. " Som proti takémuto riešeniu a neodporúčam prijať tento návrh. Nemôžem súhlasiť ani s pánom poslancom Adamicom a, bohužiaľ, mam výhrady a nemôžem súhlasiť ani s návrhom pána spravodajcu, ktorý predniesol.

Moje argumenty: Základné školy s vyučovacím jazykom maďarským svojou štruktúrou a učebnými osnovami sa stali silnou stránkou národnostného školstva. U nás a v susedných krajinách sa spomínajú ako vzor a príklad. Platí to dodnes. Tieto prívlastky si tento typ škôl vyslúžil. Vyučovanie prebieha na báze materinského jazyka e potrebným zreteľom na vyučovanie slovenského jazyka Tento fakt sme zdôrazňovali aj pri stretnutiach so zahraničnými novinármi a odborníkmi. Tuto našu osvedčenú prax sme odporúčali aj pre politikov Maďarskej republiky pri znovukoncipovaní národnostných škôl v Maďarsku. Podľa mojich informácií chystaný zákon o národnostiach a národnostných školách v Maďarskej republike zásady tejto praxe aj obsahuje.

V posledných rokoch, ako aj prijatím zákona o slovenčine pozícia slovenského jazyka rozhodne zosilnela a zosilnie. Toho času slovenčina sa začína vyučovať v materských školách. V učebných osnovách základných škôl najväčší počet hodín je venovaný vyučovaniu slovenského jazyka - týždenne 4 až 5 hodín plus 2 hodiny konverzácie. Viedla a vedie sa diskusia o metodike vyučovania slovenského jazyka na národnostných školách. Súhrn týchto diskusii svedči o tom, že je problematická predovšetkým metóda vyučovania slovenčiny. Konštatovalo sa, že táto metóda oproti praxi bežne používanej v Európe je zastaralá.

Koncom sedemdesiatych rokov, potom v roku 1981 a 1983 vtedajšie orgány ministerstva školstva vyvíjali silný tlak, dokonca bol pripravovaný zákon, aby na školách s vyučovacím jazykom maďarským sa prírodovedné predmety, ako biológia, matematika, zemepis, fyzika začali vyučovať po slovensky. Proti tomuto sa zdvihol mohutný odpor. Charakteristické na vtedajšie pomery bolo, že formou protestu boli anonymné listy. Podľa mojich informácii vtedajšie ústredné organy dostali vyše desaťtisíc protestných listov. Následkom silného protestu spomenutý zákon bol doslovne pred schválením stiahnutý. Po tejto konfliktnej situácii pre maďarské národnostné školstvo sa siahlo ku konzekvencii - v prírodovedných predmetoch vo výučbe zaviesť dvojjazyčnú terminológiu. Dodnes sa to praktizuje. Podľa skúsenosti maďarských pedagógov sa to aj osvedčuje.

Na moje aj na naše veľké prekvapenie spomenutá predstava vyučovania niektorých predmetov na národnostných školách po slovensky sa nastoľuje znova. Čo sa nepodarilo presadiť v najtemnejších rokoch diktatúry, pokúša sa o to pod kepienkom novej demokracie. Robí sa to bez toho, aby do toho boli zainteresovaní maďarskí pedagógovia a rodičia. Ak sa dobre pamätám, slovenská spisovateľka Hana Ponická to štylizovala takto: Ak chcete vedieť ako sa majú národnosti, akú predstavu majú o riešeniach týkajúcich sa ich životných problémov, spýtajte sa predovšetkým ich samých. Prečo sa to tak nestalo a nestane aj v tomto prípade? Podľa môjho názoru na základe skúsenosti stoviek a stoviek pedagógov, na základe histórie pedagogiky je elementárnou pravdou, že bázou vzdelanosti je predovšetkým materinský jazyk. Prečo chceme tie stovky rokov platne zásady hlásané práve Komenským zaprieť a prekonštruovať?

Dovoľte mi pri tejto príležitosti poukázať na istú súvislosť. V Maďarskej republike sa množia argumenty a

silnejú tendencie, aby na zásadách ako je organizované národnostné školstvo u nás na Slovensku, zriadili slovenské národnostné školstvo v Maďarsku. Naposledy Zväz Rákocziho v Maďarsku vydal veľmi jednoznačné prehlásenie na podporu práva Slovákov žijúcich v Maďarsku. Zdôrazňuje: 1. slobodné používanie materinského jazyka všade, v obciach i v úradoch, potrebu vytvorenia národnostného školstva počnúc materskými školami; 2. vytvorenie miestnych samospráv v spoločenských, kultúrnych, pripadne hospodárskych organizáciách; 3. mať parlamentné zastúpenie i za cenu zmeny súčasne platných zákonov; 4. nech sa vláda postará o potrebný počet farárov, ktorí ovládajú jazyk menšín; 5. vláda má zabezpečiť výchovu učiteľských kádrov. S radosťou konštatujú, že prví pedagógovia už prišli vypomáhať zo Slovenska. Rákocziho zväz zdôrazňuje, že tieto pravá prislúchajú Slovákom bez zreteľa na zásady reciprocity, pretože vyplývajú z ľudských práv. Nie je to ojedinelé prehlásenie. V maďarskej tlači sa čoraz častejšie objavujú podobné hlasy, je to už tendencia. Za vzor slúži predovšetkým náš doterajší školský systém. Preto by bolo nezmyselné, priam absurdné, práve teraz zákonmi oslabiť funkciu materinského jazyka u nás na základných školách.

Vieme, že toho času existuje na ministerstve školstva oddelenie alebo odbor národnostných škôl predstavujúci v istom zmysle zásadu či myšlienku samosprávy. Pýtam sa pána ministra školstva, aký bude osud tohoto útvaru, veď predložený vládny návrh zákona sa o tom nezmieňuje. Navrhli sme to vo výbore pre národnosti, prehlasovali nás. Pýtam sa, či nie sme schopní, či nie sme súci v rámci mechanizmu slovenského školstva a školskej politiky vytvoriť spôsob organizačnej sebarealizácie.

A dovoľte mi na záver ešte jednu myšlienku. Nepopieram, ale pokladám za základné právo a povinnosť národa

povýšiť svoj jazyk na najvyššiu možnú úroveň. Ustavične zdôrazňovanie dôležitosti jazyka väčšiny však škodí spolunažívaniu. Len vzájomná úcta môže prispieť k dobrému spolunažívaniu. Spolunažívanie má aj iné nepísané zákony, sféry a styčné body. Bolo by dobré, keby sme cely problém spolunažívania nezúžili len na úroveň znalosti jazyka, ale aby sme rozmýšľali v širších všeľudských dimenziách. Osobne navrhujem ponechať § 21 v pôvodnom znení a predložený zákon navrhujem schváliť s pripomienkami.

Ďakujem za trpezlivosť. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem pánovi poslancovi Dobosovi V zmysle § 19 rokovacieho poriadku Slovenskej národne, rady udeľujem slovo pánovi poslancovi Tatárovi.

Poslanec P. Tatár:

Vážená Slovenska národná rada, vážené dámy, vážení páni,

navrhujem vypustiť celý § 21 z uvedeného zákona. Dôvody sú prinajmenšom dva. Prvý dôvod je ten, že celý 5 21 vôbec nepatri do takéhoto druhu zákona. Je to zákon o štruktúre a organizácii školskej štátnej správy a vôbec sa v ňom nemusí a nemá hovoriť o naplnila metodike školského procesu. Ako príklad môže slúžiť analogický zákon českej národnej rady, ktorý je prijatý a nič podobne neobsahuje. Druhým dôvodom je charakter našej spoločenskej situácie a charakter takejto diskusie, ktorá sa o ton vedie. Je tu už spúšťa, možno dve desiatky protichodných pripomienok na

túto tému. Od ideálneho stredu a od optima, ktoré sa dá, podľa mňa, najlepšie dosiahnuť tym, že sa bude vychádzať z dnešného stavu v tejto oblasti, na rezortnej pôde ministerstva školstva, sa tato diskusia dosť vychyľuje na jednu, aj na druhu stranu. Budú zbytočne pribúdať ďalšie pripomienky. Preto navrhujem hlasovať o dvoch veciach alebo uvažovať o dvoch veciach, aby sme najprv hlasovali o úplnom vypustení § 21, aby sme sa vyhli zdĺhavému, komplikovanému hlasovaniu o množstve pripomienok na túto tému a takto vyriešili tento problém. Skutočne to tam nepatri.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem pánovi poslancovi Tatárovi. Teraz vystúpi pán poslanec Homola. Pripraví sa pán poslanec Balún.

Poslanec P. Homola:

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vážená vláda,

keďže niektoré pripomienky boli už predomnou prednesené, tie nebudem prednášať. Sú zhodné čo sa týka dĺžky funkčného obdobia riaditeľa. Prednesiem len niektoré pozmeňujúce návrhy.

§ 4 ods. 2 prečíslovať na ods. 3 a tam zaradiť ods. 4 v tomto znení: "Riaditeľ školy a riaditeľ /vedúci/ školského zariadenia má pravo realizovať vznik a ukončenie pracovného pomeru pedagogických pracovníkov a ostatných zamestnancov školy, školského zariadenia pri dodržaní príslušných ustanovení Zákonníka práce.

Ďalej navrhujem zaradiť ods. 5 v tomto znení: "Riaditeľ školy a riaditeľ /vedúci/ školského zariadenia vymenúva a odvoláva svojich zástupcov. " Ďalšie odseky sa posunú a prečíslujú od ods. 3. Zdôvodnenie: Ak má mat riaditeľ školy zodpovednosť za úroveň a výsledky pedagogickej a odbornej práce na škole, musí mat aj zodpovedajúcu právomoc. Súčasne musí mať istotu, že ak neporuší predpisy a pracovnú disciplínu, zostane vo funckii najmenej 4 roky.

Ďalej pozmeňujúci návrh sa týka S 12- Na záver ods.

doplniť vetu: "O vylúčení žiaka zo štúdia na strednej škole rozhoduje po prerokovaní v pedagogickej rade a v rade školy riaditeľ školy. " Zdôvodnenie: Aj toto ustanovenie si kladie za cieľ zvýšiť právomoc, autoritu a postavenie riaditeľa školy.

Ďakujem vám za pozornost. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem pánovi poslancovi Homolovi. vystúpi pán poslanec Balún. Pripraví sa pán poslanec Cyril Ivan.

Poslanec F. Balún:

Vážená pani predsedajúca, vážené predsedníctvo, vážená vláda,

dámy a páni,

tlmočím vám najprv žiadosť slovenských konzervatórií, aby boli vypustené z okresnej školskej správy a podriadené priamo ministerstvu školstva, kde by mal byť zriadený odbor alebo aspoň oddelenie pre správu stredných umeleckých škôl, kde by okrem konzervatórií patrili aj ostatné stredné umelecké školy. Myslím si, že stanovisko o problémoch konzervatórií obdržal aj pán minister. Ak nie, mám ho u seba.

Na tejto pôde a z tohto miesta odznela kritika v minulých dňoch na adresu slovenských konzervatórií, že sa tam nevyučuje dejepis. To len tak na okraj. Podotýkam, že sa tam vyučujú dejiny hudby a umenia a z vlastných skúsenosti viem, že tieto dejiny sú v mnohom ohľade komplexnejšie a objektívnejšie, než doterajšie učebnice dejepisu. Takže v tomto nevidím žiaden problém, skôr naopak, väčší prínos.

Chcel by som sa však zamerať a zaujať stanovisko k bodu 29 spoločnej správy, v ktorom sa navrhuje úprava § 5 ods. 5 pism. f/. Konkrétne sa tam hovorí o cirkevných školách, o vypustení cirkevných škôl z oblasti financovania či nefinancovania, resp. konkrétne sa navrhuje, aby sa cirkevné školy nefinancovali zo štátneho rozpočtu, ak tomu dobre rozumiem. Nedokážem pochopiť dôvody, no dovolím si poznamenať toto: Cirkevní predstavitelia či zamestnanci rôznych cirkvi sú financovaní zo štátneho rozpočtu, konkrétne z ministerstva kultúry. Je pravdou aj to, že v minulosti si cirkev viac-menej financovala školstvo sama. No mala na to aj patričné zdroje a prostriedky. Mimochodom, boli to práve rôzne cirkvi, ktoré sa v minulosti zaslúžili o rozvoj školstva a vedy, aj kultúry. Vieme tiež veľmi dobre, čo sa v nedávnej minulosti s týmito zdrojmi, teda s cirkevným majetkom, stalo a vieme si teda predstaviť, z akých zdrojov cirkvi dnes žijú a existujú. Pritom berme do úvahy veľkorysosť cirkvi ako sa prejavila pri navrhovaní zákona o prinavrátení majetku.

Predchádzajúce devastovanie cirkvi a v tej súvislosti aj školstva spôsobil totalitný režim. Je pre mňa smutnou skutočnosťou, že skoro podobne sa k tomuto problému stavia a] demokraticky zvolený parlament. Naproti tomu ten istý parlament nič nenamieta voči financovaniu súkromných škôl. Kladiem si otázku, aká je to demokracia? Minulý týždeň sme prijali návrh na ústavný zákon o ľudských právach, kde sa hovorí okrem iného o pravé na školstvo, vzdelanie a rôznych právach. Podľa môjho názoru tento návrh školského zákona je v úplnom rozpore s týmto ústavným zákonom, ktorý sme minulý týždeň prijali.

Ďalej, až neuveriteľne jednohlasne sme odhlasovali, že Spišské Podhradie sa stáva mestom. Jedným z hlavných argumentov bolo, že tam existovala, existuje vysoká škola, existoval učiteľský ustav. No pritom skutočnosť je taká, že tato vysoká škola zápasí s financiami a nebyť hmotných či finančných milodarov veriacich existencia tejto školy by bola ohrozená. Nechcem sa tu zaoberať tym, koľko percent obyvateľstva na Slovensku sa hlasí k rôznym cirkvám, možno sú to dve tretiny, možno tri štvrtiny. Neviem, nie som štatistik. Preto sa chcem len spýtať, čo bude s národ nym dôchodkom, na ktorom sa podieľajú aj veriaci občania a z rozpočtu tohto národného dôchodku sa majú financovať štátne, ba l súkromne školy, ale cirkevne nie. Je to lo gicke? Je to normálna situácia? Navrhujem preto, aby bol bod 29 spoločnej správy vypustený, aby sa prijalo pôvodne znenie § 5 ods. 5 písm. f/.

Len na okraj: Pán premiér Mečiar raz vyhlásil, aké stanovisko zaujíma vláda k cirkvám, reholiam, ako ich štát bude podporovať, pretože sú pre našu spoločnosť nesmierne potrební a užitoční. Spomeniem konkrétne oblasť zdravotníctva. Pýtam sa teda, komu slúžia alebo komu budú slúžiť absolventky napríklad cirkevnej zdravotníckej školy, iba veriacim občanom, alebo všetkým? /Potlesk/

Ďalej spomeniem piaristické gymnázium v Trenčíne. Pre akú spoločnosť vychováva toto gymnázium svojich poslucháčov? Tvorí sa nejaká iná? Pre ktorý národ budú títo absolventi pracovať? opakujem teda svoj návrh, aby bol bod 29 zo spoločnej správy vypustený, bol § 5 ods. 5 písm. £/ prijatý tak, ako je navrhnutý v zákone.

Ďakujem pekne. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem pánovi poslancovi Balúnovi Teraz vystúpi pán poslanec Cyril Ivan. Pripraví sa pán poslanec Masarik.

Poslanec c. Ivan:

Vážená Slovenská národná rada, vážene poslankyne, vážení poslanci,

prerokovávame zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorý upravuje ich pôsobnosť, určuje ďalší vývoj v jednej najvýznamnejšej oblasti našej spoločnosti, akým je školstvo, vzdelanie, vzdelávanie mládeže, ktorá je budúcnosťou národa. Poznáme príslovie, že investovať do mládeže znamená zberať úrodu minimálne na 100 rokov. Rozoberáme zákon, ktorý je významom veľmi dôležitý, no nie už tak obsahom a dôslednosťou jeho prípravy. Za uplynulých 45 rokov uskutočnilo sa u nás viacero, podľa informácii asi osem školských reforiem. A podľa vyjadrenia minuloročnej ministerky školstva Českej republiky, ako som sa to dočítal, všetko nepodarených. Zdá sa, že i terajšie pripravovane zákonné ustanovenie tiež nie je najideálnejšie. Značným nedostatkom je už to, že zákonné ustanovenie nebolo dostatočne zverejnené, nemohla sa K nemu vyjadriť široká garnitúra pedagógov, ktorí prejavujú veľký záujem o súčasný stav i budúcnosť nášho školstva.

Obraz školstva, vzdelania je aj obrazom spoločnosti. Je to investícia, ktorá sa vždy spoločnosti vracia buď viacnásobným ziskom alebo aj nežiadúcim dlhom. Od januára 1990 za trištvrte roka sa v školstve uskutočnili viaceré pokusy o jeho rekonštrukciu. Tiež nie najvydarenejšie, hlavne v kádrovej problematike. Dozvuky volieb riaditeľov; trvajú dodnes. Mnohé paragrafy vládneho návrhu zákona nie sú dopracované, sú málo konkretizované, čo nedáva veľkú istotu ani po vydaní vykonávacích predpisov. Aj keď, ako hovoril pán minister, sa ešte k čomu predpokladá rozprava. Bolo by žiadúce, aby tieto vykonávacie predpisy boli už čiastoční; navodené. Martin Rázus vyslovil raz veľkú pravdu, životnú múdrosť: "Vzdelanie národa nie je majetkom iba jednej generácie, ale viacerých generácii. " Bolo by žiadúce si to uvedomiť. Nielen v minulosti., ale i v súčasnosti je školská problematika hybnou pákou spoločnosti, dediny, mesta, národa.

Veľa otázok sa nastoľuje k poklamovanej efektívnosti ústredného metodického a inšpekčného centra i ostatných metodických centier. Doterajšia prax týchto inštitúcii spôsobila u pedagógov značnú nedôveru. Koncepcia rozvoja priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti škôl, školských zariadení, školských stredísk praktického vyučovania, nie je upresnená a vyvoláva veľa otázok pre praktickú, aktuálnu a hlavne rýchlu i efektívnejšiu realizáciu.

V kádrovej oblasti k §§ 4, 9 je žiadúce doriešiť súčasný stav i právnu záruku budúcich riadiacich kádrov. Návrh voľby na t roky, eventuálne dve funkčné obdobia, sa stretáva s porozumením. Treba tam ešte dopracovať i Zákonník práce, ktorý súčasným kádrom umožňujú zotrvávať, ale budúcim riadiacim pracovníkom je treba tiež zabezpečiť právnu istotu.

K S 5 - technická vybavenosť škôl je veľmi nízka. Bolo by žiadúce umožniť väčšiu manipuláciu, pružnosť s odsúhlaseným rozpočtom, hlavne pri zadovažovaní a zabezpečovaní audiovizuálnej techniky.

K § 6 - pre metodické centrá sa naliehavo odporúča využívať aprobácie pedagógov, odborníkov, hlavne pri zostavovaní metodik a učebníc, kde chýbajú mnohé didaktické zámery, efektívnosť, výchovné zameranie a zvyšovanie upadnutého národného povedomia v rámci obsahovej stránky učebnic. Riešenie investičnej výstavby a rekonštrukcie školských zariadení a objektov vykonávať formou súbehu, konkurzného konania, zverejnenia a zdôvodnenia plánovanej akcie, zvýšiť akcent na svetové parametre, perspektívu takýchto objektov, účelnosť a efektívnosť. Keď nám je blízke Švédsko v ekonomickej reforme, nech nám je i v školskej, kde sa napríklad zakazuje vytvoriť projekt školského zariadenia bez plavárne. Československá norma tiež stanovi pre určitý počet a rozsah školských objektov určité parametre a na počet obyvateľov a žiakov stanovuje tiež určité zariadenia, ktoré sa nedodržiavajú napriek tomu, že naša norma je v pomere k európskym a svetovým veľmi nízka. Mal som možnost v tejto oblasti pracovať.

K § 5 - podporovať efektívnosť materiálno-technických stredísk, ktoré zabezpečujú požadovanú techniku i jej opravu a ktoré sú do určitej miery v paľbe kritiky. Bolo by hádam potrebné umožniť im riešenie oprav aj iných technologických zariadení, nielen audiovizuálnej techniky.

§ 6 hovorí o pedagogicko-psychologických poradniach, ktoré v niektorých výboroch neboli odporúčané. Podľa diskusie s pedagógmi a s existujúcimi školskými správami prikláňajú sa k myšlienke pedagogicko-psychologické poradne ponechať. Pri zvýšenej, pripadne primeranej náplni

a aktuálnych požiadavkách na ne môžu byt prospešné, ba EU pre školské zariadenia i prax pedagógov nutne. Riešiť tiež poskytovanie právnych služieb pedagogickým pracovníkom. Veľmi aktuálne sú otázky riešenia právnych i finančných náležitosti a činnosti cvičných "učiteľov škôl, kde sa vykonáva pedagogická prax študentov z pedagogických fakúlt a iných škôl s pedagogickým zameraním. Nie je doriešený problém platenia externých učiteľov a takisto vyvstáva aktuálnosť platenia záujmovej krúžkovej činnosti. Podľa určitej diskusie s pedagógmi ešte k § 5 bodu d/, g/ sa odporúča ponechať mzdové prostriedky na školské] správe. K bodu 5 som čiastočne hovoril k plateným právnikom, ktorí by mali poskytovať bezplatne právne služby a títo právnici by mali byť zamestnancami školské] správy.

K § 6 bodu d/ - zabezpečenie servisnej služby a materiálneho vybavenia, odporúčam úpravu § 6 bodu d/: "s prihliadnutím na požiadavky školských správ zostavuje plán a rozpočet a rozpisuje... "

Ešte dovoľte niekoľko poznámok k stredným odborným učilištiam. V súčasnej dobe sa v stredných odborných učilištiarh celej ČSFR pripravuje približne 440 tisíc žiakov zhruba v 950 učilištiach, učňovské školstvo je veľmi tesne prepojene s hospodárskou sférou. Prevažná časť učilíšť je priamo organizačnou súčasťou štátnych podnikov. Vzhľadom na túto väzbu a proces hospodárskej reformy sa učňovské školstvo dotyka a veľmi silne bude dotýkať vytvárania trhovej ekonomiky, štrukturálnej zmeny V ekonomike, rozpadu veľkých podnikov, procesov malej i veľkej privatizácie Hovorilo sa o tom veľa vo výboroch. Podľa určitých pokynov jednotlivých stredných odborných učilíšť odporúča sa ministerstvu školstva, aby všetci, ktorí sa ľudu podielať na týchto štrukturálnych zmenách, prispievali patričným fondom na zabezpečenie činnosti stredných odborných učilíšť a

aby to bolo riadené výlučne rezortom ministerstva školstva, aby sa nám to nevymklo z rúk, aby táto mládež, ktorá tvorí podstatnú časť našej mládeže, mala zabezpečené takisto vzdelávanie a právo na riadenie celého vzdelávacieho procesu.

Bolo tu určité komentáre k S 21. Odporučil sa vypustiť. Bola tu vznesená určitá kritika na prax so školami s výchovným jazykom maďarským. Dovoľte v rámci rozpravy pár poznámok. Tieto poznámky sa vzťahujú na zákony, ktoré sme prerokovávali na minulom zasadnutí. Maďarskí kolegovia tu vznášajú určité invektívy na školské správy, ktoré sú zamerané na určitú diskrimináciu. Uvediem znovu niekoľko údajov. Národnostné školstvo s výchovným jazykom maďarským v rokoch 1968-1990 malo u nás 309 škôl s počtom tried 646, základných škôl 277 s počtom žiakov l996, gymnázií 17, zmiešaných 208, stredné odborné ekonomické školy mali 25 tried, priemyselné školy 28, pedagogické a zdravotnícke školy 8 tried, odborných učilíšť bolo 27 s počtom 181 tried. Celkove počet tried 3 125 s počtom 83 840 žiakov. Podobný údaj uvediem aj pre národnostné školstvo s výchovným jazykom ukrajinským. Materské školy - počet škôl 71 a počet tried 94, základné školy - počet škôl 94, počet tried 326, gymnáziá 4, počet tried 16, stredné odborne školy - počet tried 30. Celkový počet tried 456, celkový počet deti 11 590. Pri prerokovávaní tohto paragrafu školského zákona možno položiť otázku alebo aj požiadavku, či aj naše národnostné menšiny v Maďarsku majú takéto podmienky, či podobné poukazovania na národnostné problémy niekto za nás hovorí aj v Maďarskej republike?

Ďakujem za pozornost.

- 775 - Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem pánovi poslancovi Ivanovi. Slovo má pán poBlanec Masarik. Pripraví sa pán poslanec Dobrovodský.

Poslanec J. Masarik:

Vážená pani predsedajúca, vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,

predložený" návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve je poslednou z verzií, ktoré v priebehu jeho vypracovania postupne vznikali a zanikali. Posledná nám predložená verzia by teda mala byt najdokonalejšia, ale počet pripomienok z výborov Slovenskej národnej rady tomu nenasvedčuje. V spoločnej správe spravodajcu je 82 pripomienok, čo je zatiaľ rekordný počet v našej praxi. Predpokladám, že celkový počet pripomienok teraz je už vyšší ako 1OO. Myslím si, že aj ministerstvo školstva si je vedomé toho, že nám predkladá nezrelé ovocie.

Za jeden zo základných nedostatkov tohto návrhu považujem, že sa k nemu nemali možnosť v dostatočnej miere vyjadriť nižšie stupne riadenia školstva, riaditelia škôl, o ostatných pedagógoch ani nehovorím. Mám informáciu, že odbory školstva ONV sa mali možnost oboznámiť s poslednou teraz prerokúvanou verziou po prvýkrát v čase, keď sme návrh zákona už prerokúvali vo výboroch Slovenskej národnej rady. Teraz dochádza k tomu, že pracovnici školstva sa snažia presadzovať svoje pripomienky prostredníctvom nás, poslancov, za cenu toho, že počet pripomienok neúmerne vzrastá.

Samotné ministerstvo školstva považuje tento návrh zákona za prechodné riešenie, keď v jednej z dôvodových správ uvádza - budem citovať: "Opísaný stav bude trvať do 31. júla budúceho roku. Vedie k tomu snaha nenarúšať systém riadenia škôl a školských zariadení počas prebiehajúceho školského roka. " V dobe do konca februára 1991, pán minister školstva upresnil, že to bude do konca marca až apríla budúceho roku, na základe širokej diskusie pedagogickej verejnosti bude prehodnotený spôsob riadenia škôl a školských zariadení uvedených v bodoch a/ a b/. Tieto zmeny budú určené nariadením vlády slovenskej republiky. Spytujem sa vás, vážené poslankyne, vážení poslanci, či je rozumné zaoberať sa zákonom a schvaľovať taký zákon, ktorého časť sa bude prehodnocovať na základe širokej diskusie pedagogickej verejnosti v priebehu najbližších troch až piatich mesiacov. Nie je rozumnejšie, aby si ministerstvo školstva ujasnilo koncepciu, problematiku a predložilo nám návrh zákona, v ktorom už nebude potrebné meniť podstatné veci? Tentoraz nekladiem otázku iba ako rečnícku, ale naozaj navrhujem, aby poukončení rozpravy hneď pri prvom hlasovaní, sa hlasovalo o tom, či tento návrh zákona prijmeme, či o non vôbec budeme hlasovať, či ho nezamietneme.

V prípade, že sa poslanci vyjadria záporne, to znamená, že si budú želať, aby sa zohľadňovali pripomienky, mám pozmeňovacie návrhy. Tieto návrhy mám preto, lebo v národohospodárskom a rozpočtovom výbore sme návrh tohto zákona zamietli bez pripomienkovania. Niektorí poslanci navrhovali, aby neboli vytvorené školské správy Bratislava VI, Bratislava VII, Banská Bystrica II a Košice II, aby ich náplň prešla na školské správy na úrovni terajšieho okresu. Pripájam sa k ich návrhom, myslím, že dôvody uviedli v dostatočnej miere.