ktoré navrhuje ústavnoprávny výbor v bode 70. Ak prijmeme návrh v bode 70, ostatne body, to znamená 71 až 78 sa vylučujú. Je aj tretia alternatíva, ktorá je akousi modifikáciou všetkých návrhov, ktoré sa objavili v uvedených bodoch 70 až 78. Tuto alternatívu predkladám ako svoj návrh. Teda S 21 ods. l "Vyučovacím jazykom je i slovensky jazyk. " Druha veta: "V školách /v triedach/ určení ministerstvom školstva je vyučovacím jazykom český jazyk " Odsek 2: "V školách alebo triedach zriadených pre žiak v národnostných menšín je vyučovacím jazykom ich materinský jazyk. Rozsah výučby v slovenskom jazyku určuje v súlade s osobitnými predpismi ministerstvo. " To je druhá veta v odseku 2. Za slovom "predpismi" v tejto vete bude odkaz 7/ na § 4 zákona SNR 1990/Zb o úradnom jazyku. Odsek 3 "Ak sa v škole /triede/ vyučuje v inom ako slovenskom jazyku, vyučuje sa vždy aj slovenský jazyk "
To sú všetky moje poznámky ako spoločného spravodajcu k tomuto návrhu zákona. Opäť pripomínam, že k návrhu došlo 82 pripomienok, že sa treba v nich kvalitne zorientovať a z týchto dôvodov som ich aj klasifikoval do štyroch okruhov
Záverom odporúčam Slovenskej národnej rade návrh zákona o školskej správe a školskej samospráve prijať s pripomienkami, ku ktorým záujme kladne stanovisko Slovenska národná rada.
Ďakujem za pozornosť. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi poslancovi Findrovi za prednesenie spravodajskej správy.
Otváram rozpravu k vládnemu návrhu zákona, do ktorej sa písomne prihlásilo 11 poslancov.
Ako prvý vystúpi pán Berényi. Pripraví sa pani Kmetova.
Poslanec J. Berényi:
Vážená Slovenská národná rada,
podľa § 3 ods. l tohto zákona školy zriaďuje a zrušuje školská správa, ktorá je však menovaným orgánom a nie zvoleným. Kontrolným orgánom školskej správy je územná školská rada. Podľa § 5 ods. 6, bod a/ školská správa predkladá územnej školskej rade na vyjadrenie návrhy na zriaďovanie a zrušenie škôl. Podľa tohto zákona je to vlastne celá kontrola procesu zriaďovania, či zrušenia. S 7 bod 6 určuje, kto je členom územnej školskej rady. Sú to zástupcovia rad škôl patriacich do danej školskej správy. Predpokladám, že to bude veľký počet ľudí aj vtedy, keď každá škola môže delegovať len dvoch poslancov. Každý poslanec územnej školskej rady bude, samozrejme, prioritne zastupovať záujmy tej školy, odkiaľ prišiel. Z lono vyplýva, že pri rokovani poslancov územnej školskej rady veľmi ľahko môže dôjsť v jednotlivých otázkach k totálnemu nesúhlasu. Takou diferencujúcou otázkou môže byt práve zrušenie a zriadenie škôl.
Myslím si, že je absurdné, aby sa o tom, že v dane] obci má byt škola zriadená alebo nie, mohla plnoprávne a kompetentne vyjadrovať podľa zákona jedine územná školská rada. Veď v prípade hlasovania poslancov z jednej obce ľahko prehlasuje prostá väčšina poslancov z iných obcí. Preto môj návrh je, aby sa k prípadnému zriaďovaniu či zrušeniu školy mohla vyjadrovať nielen územná školská rada, ale aj miestna školská rada. Konkrétne § 4 ods. 6 bod a/ formulovať takto: "podnet školskej správy na zrušenie školy". Ostatné body by sa posunuli. Tým tým sme vyriešili problém, že podľa zákona ani riaditeľ si nepotrebuje vypýtať stanovisko školskej rady pri zrušení n h vlastnej školy.
Vážení poslanci, môj návrh som predniesol preto, aby sme trocha zmiernili vertikálne riadenie celého rezortu školstva. Na zaver dovoľte, aby som vyslovil súhlas s predkladaným návrhom a odporúčam ho prijať s pripomienkami.
Ďakujem. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi poslancovi Berényimu. Vystúpi pani poslankyňa Kmeťová. Pripraví sa pán poslanec Bartakovics.
Poslankyňa D. Kmeťová:
Vážená pani predsedajúca,
važené pani poslankyne, poslanci,
vážená vláda,
návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve umožňuje delenie okresných školských správ na dva stupne. Už teraz sú z viacerých okresov protesty proti takému riešeniu. Všetky okresy sú schopne riadiť a riešiť problémy škôl a školských zariadení vo svojom územnom celku. Opätovne by vznikol ďalší stupeň riadenia a vlastne medzičlánok. Riadiaci orgán stredných škôl by sa zmenil iba formálne, miesto doterajšieho krajského národného výboru. Je to len otázka organizačného charakteru školských správ, ktoré si vo vlastnej štruktúre môžu podelil všetky
typy či druhy škôl v riadení. Navrhujem preto zrušiť okresne školské správy s rozšírenou právomocou, napríklad Banská Bystrica II, Košice I, II, III a podobne a zároveň v tom zmysle upraviť a] nariadenie vlády Slovenskej republiky o sídlach školských sprav a ich pôsobnosti. V našom okrese som tento problém do podrobnosti prerokovala a vedúci odboru školstva ONV, ako aj riaditelia škôl vyslovili s týmto návrhom súhlas.
Ďakujem Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pani poslankyni Kmeťovej. Vystúpi pán poslanec Bartakovics. Pripraví sa pán poslanec Szokol.
Poslanec Š. Barrakovics:
Vážená Slovenská národná rada,
predkladaný návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve je príliš centralisticky. Neumožňuje školám samostatne rozhodovanie v mnohých oblastiach. Podľa vyjadrenia pedagógov na celookresnom aktíve v Komárne, na ktorom sa zúčastnil aj pán minister Pišút, v navrhovanom zákone školské správy s rozšírenou pôsobnosťou sa zhodujú s terajšou štruktúrou, krajskými národnými výbormi, čiže mení sa iba názov inštitúcie. Navrhujem preto:
l. Vypustiť z návrhu: v § 5 ods 6 písm. c/ na strane 5, nakoľko školská sprava nevykonáva inšpekčnú činnosť; v § 6 ods. 3 písm. c/ na strane 6 nech ministerstvo neurčuje zásady pre pedagogické riadenie škôl, a najmä nie pre školy zriadene iným zriaďovateľom; v § 6 ods. 4 písm. d/ strane 7 - ide o prijímanie na štúdium na stredných
školách; ďalej § 12 ods. 2 na strane 11 - nech nepatrí do kompetencie ministerstva určenie spôsobu pochvaly a pokarhania žiakov.
2. Doplnenie a upresnenie jednotlivých paragrafov: v § 4 ods. l na strane 2 v štvrtom riadku na konci druhej vety sa pripájajú slová "so súhlasom predagogického zboru a školskej rady". V § 4 ods. 3 písm. a/ na strane dva na konci vety sa pripájajú slová "a o prijatí a prepustení učiteľa", V § 5 ods. 5 písm. f/ na strane 4 za slovami "prideľuje cirkevným a súkromným školám finančné prostriedky" - návrh: "v rozsahu aspoň 80 t podľa počtu žiakov". V S 4 ods. 6. pism. a/ na strane 3 na konci sa pripájajú slova "a učiteľov, počet tried a vyučovací jazyk v jednotlivých triedach berúc do úvahy nároky žiakov a ich rodičov". S 6 ods. 2 strana 6 za písm. c/ sa vkladá nové písmeno d/, ktoré znie: "samotný odbor na riadenie národnostných škôl každého typu". V § 6 ods. 4 písm. g/ na strane 7 doplnil pokračovaním "na národnostných školách a v triedach sú dvojjazyčné dokumenty, ako katalóg žiakov, triedna kniha, vysvedčenia". S 7 ods. 2 na strane 8 za prvú vetu sa vkladá ďalšia veta, ktorá znie: "Vyjadruje sa o vyučovacom jazyku školy alebo triedy na národnostne zmiešanom území". § 22 ods. l strana 13 v prvom riadku za slovo "zriaďujú" sa vkladá slovo "namiesto" a vo štvrtom riadku za slovo "obciach" by nasledovalo slovo "ktoré". Za úroveň výchovnovzdelávacej práce má zodpovedať riaditeľ školy, v prípade potreby požiada o pomoc príslušného metodika, ako to normalizuje § 6 v ods. 2 písm. c/. Z toho dôvodu existencia inšpekčných centier nie je opodstatnená. Navrhujem preto vypustiť z § 6 ods. 2 písm. b/ a v súvislosti s týmto bodom upraviť znenie ostatných paragrafov.
Záverom niekoľko poznámok k spoločnej správe: V bode 71 k S 21 ods. 3 sa navrhuje doplnok: "začínajúc škôlským rokom 1991/92 sa od piateho ročníka bude aspoň jedna tretina predmetov a vyučovacích hodín vyučovať v slovenskom jazyku". Prosím vás, ešte stále takýmito prostriedkami chceme vynútiť jazykovú výuku? Bude to mať nejaký výsledok? Prečo chceme silou-mocou žiaka trestať? Na jednej strane musí získať vedomosti, na druhej strane musí získať také znalosti jazyka, nie materinského, v ktorom dokáže voľne reprodukovať získané vedomosti. Nebolo už toho dosť, važené poslankyne a vážení poslanci? Nestali sme sa už doteraz obeťami takýchto spôsobov? Prosím, nech správa, orgán prísnejšie požaduje dodržanie doplnku k S 21 ods. 3.
V bode 73 k § 21 ods. 2 sa navrhuje veta: "Žiaci slovenskej národnosti môžu v týchto školách komunikovať v slovenskom jazyku. " Také prípady, že do národnostnej školy chodí žiak slovenskej národnosti, sú veľmi ojedinelé. Ak chcete, berme to ako prípad. Ale predsa, je tento doplnok potrebný? Keď je potrebný, nech je. Nemyslime však na to, že aj žiak inej národnosti sa dostane do slovenskej školy v hociktorej časti republiky? A vtedy?
V bode 78 v § 21 sa pripája odsek 4, ktorý znie: "V školách alebo triedach zriadených pre žiakov maďarskej, nemeckej, poľskej alebo ukrajinskej /rusínskej/ národnosti môže skúšaný používať jazyk slovenský. " Znova je myšlienka neukončená, lebo to je opačný prípad ako v predošlom paragrafe. Páni navrhovatelia, nemyslite si, že je to znova určitý prejav diskriminácie? Ak ste to takto nemysleli,
potom tu chýba logika.
Ďakujem. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
• Technickú pripomienku má pán poslanec Findra.
Poslanec J. Findra Dámy a pani,
navrhujem, aby sme sa v ďalšej diskisii riadili podľa štrukturacie bodov, ktoré som si dovolil načrtnúť vo svojej spravodajskej správe. Netreba napríklad diskutovať o S 71. ak ho nikto nenavrhuje prijať. Tym, že ako spoločný spravodajca navrhujem niečo iné, netreba polemizovať s tým, čo sa nenavrhuje prijať. Takisto som povedal, že ak sa prijme jedna z troch alternatív, ktoré navrhujem ako riešenie § 21, nemá zmysel polemizovať napríklad s bodom 73 alebo 76, pretože tieto sa tym vylučujú. Takže rad by som pripomenul, že ak hovoríme o logike, ako hovoril pán Bartakovics, navrhujem, aby sa logika uplatnila aj v týchto súvislostiach.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Sokol. Pripraví sa pán poslanec Košický.
Poslanec J. sokol:
Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní členovia vlády, važené kolegyne, kolegovia poslanci,
dovoľte mi, aby som predniesol tri pozmeňujúce návrhy. Nebudem k nim robiť politické prednášky, idem priamo k návrhom.
Po prvé - doplniť vetu v pripomienke 13 spoločného spravodajcu o text: "a na úplných zakla Iných školách a všetkých stredných školách najviac na dve funkčne obdobia
za sebou". Zdôvodnenie: myslím si, že aj dobrý riaditeľ za osem rokov príde do určitého stereotypu v riadení a potrebuje si prakticky aj oddýchnuť a nový riaditeľ prinesie oživenie v školskej činnosti.
Po druhé - pozmeňovací návrh k § 6 ods. 2, ktorý by vylúčil body 49 a 50 spoločnej správy. Ide o nový text pismena b/ v znení: "na plnenie úloh školskej inšpekcie a na zabezpečenie odborného a metodického usmerňovania výchovnovzdelávacej činnosti ústredné inšpekčno-metodické centrum ako ústredne riadenú organizáciu. Ktorá si na tento účel utvára inšpekčno-metodické centrá". Písmeno c/ navrhujem vynechať. Zdôvodnenie: azda nikomu netreba pripomínať, že každý inšpektor musí byť aj dobrým metodikom, v budúcnosti sa tak vyhneme mnohým oprávneným kritikám zo strany učiteľov na činnosť a efektívnosť terajších okresných pedagogických stredísk a krajských pedagogických ústavov. Tu chcem pripomenúť, aby na príslušné miesta boli menovaní kompetentní ľudia s dostatočnou, minimálne desaťročnou pedagogickou praxou, morálne a odborne schopní. Doteraz vieme, že na okresných pedagogických strediskách a v krajských pedagogických ústavoch boli aj takí ľudia, ktorí boli vlastne čerstvými absolventmi vysokých škôl, pripadne s minimálnou pedagogickou praxou, dosadení osobitnou mocou. Zároveň tým nebudeme rozširovať novovznikajúce centrálne organy a inšpektori spolu s metodikmi budú mať vzájomnú prepojenosť aj zastupiteľnosť pri usmerňovaní výchovnovzdelávacej činnosti škôl a školských zariadení. Zmenšíme aj byrokratický princíp alebo spôsob riadenia. Načo je osobitné metodické centrum?
Tretí pozmeňujúci návrh: pred chvíľou sa hovorilo o S 21. Predsa by som § 21 ods. 3 odporučil doplniť o novú vetu: "Podmienkou ukončenia príslušného vzdelania je ovládanie slovenského jazyka. "
Dovoľte mi ešte dve poznámky. Som zasadne - a hádam nielen ja proti vytvoreniu školských správ Bratislava VI, Bratislava VII, Banská Bystrica II a Košice II, ktoré sú uvedene v prílohe. Je to príloha - nariadenie vlády Slovenskej republiky o sídlach školských správ a ich pôsobnosti Je to vlastne akési doterajšie poriadanie riadenia cez krajské národne výbory, aj keď nie celkom, a to vari nechceme. Navrhujem, aby prechodne, do budúceho uzemneho usporiadania Slovenskej republiky aj školy uvedene v prílohe pod označením a/ a b/ patrili do pôsobnosti možno povedať okresných školských sprav, ktorým príloha vymedzuje skupinu škôl c/, ak tieto školy majú sídla v týchto okresoch
Druha moja poznámka chcem vám odporučiť prečítať si v Učiteľských novinách číslo 41 z 15 novembra 199O článok "Koho za riaditeľa?", ktorým námestník ministra školstva pán Dr. Milan Hejny otvára verejnú diskusiu o výberovom pokračovani na funkciu riaditeľa školy a jeho za stupcu Osobne sa mi nepáči návod tých 5 bodov, o ktorých sa ma každý vyjadrovať.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi poslancovi Sokolovi. Vystúpi pán poslanec Košický. Pripraví sa pán poslanec Adamica
Poslanec M. Dziak-Košický:
Vážená Slovenska národná rada,
k prerokovávanému návrhu zákona by som odporučil nasledovne pripomienky alebo pozmeňujúce návrhy: K § 3
ods. l vo Výbore Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva sme sa dohodli na znení, ktoré prečítam Nedostalo sa do uznesenia. Tato moja poznámka nie je kritikou na organizačných pracovníkov Kancelárie Slovenskej národnej rady, skôr sebakritikou, lebo som predsedom tejto komisie a zo záhadných dôvodov sme to, na čom sme sa dohodli, tam nedostali. Takže § 3 ods. l, ktorý sa týka školských sprav, navrhujem upraviť nasledovne: "Správne obvody a sídla územných školských správ sú totožné so správnymi obvodmi a sídlami okresov ako územných celkov štátnej správy. " Tato úprava má mať ten zmysel, aby sa predišlo vytvoreniu tretieho stupňa riadenia škôl, t. j. akéhosi pozostatku riadenia KNV v školských správach a v školstve. To je pozmeňujúci návrh č. l.
Pozmeňujúci návrh č. 2 sa týka ods. 2 § 3, kde navrhujem nové znenie: "Do pôsobnosti územnej školskej správy patria všetky školy nachádzajúce sa na území miest a obci územného celku štátnej správy. Je to opäť pozmeňujúci návrh, ktorý vylučuje presah bývalej štruktúry KNV. A ustanovenie 3: "Vo výnimočných prípadoch ministerstvo školstva, mládeže a športu /ďalej len "ministerstvo školstva"/ môže rozhodovať o presunutí konkrétnej školy, školského zariadenia z pôsobnosti jednej územnej školskej správy do pôsobnosti inej územnej školskej správy. " Toto ustanovenie má ten zmysel, že existujú okresy, na území ktorých sa nachádza minimálne množstvo stredných škôl, napríklad jedna, ktoré susedia s okresmi, na území ktorých sa nachádza 25 stredných škôl. čiže by sa umožnilo, aby sa v okrese, kde je tých škôl minimum, nebudoval špeciálny odboč, ale aby sa to presunulo. To by malo, myslím, istú logiku.
Ďalej mám nasledovnú poznámku: V bode 80 spoločnej správy k S 3 je tlačová chyba. Nie ustanovenia tohto odseku na tykajú aj škôl podľa § 21 ods. 2, pretože to nemá zmysel ani logiku. Ma tam byt napísane - citujem to z našej správy: "Ustanovenia tohto zákona sa tykajú aj škôl podľa § 21 ods. 2. " Prosím, buďte takí láskaví a opravte si to v pripomienke zavedenej pod bodom 80.
Ďalej by som vás rad upozornil na pripomienku tykajúcu sa tzv. Slovenskej školskej rady. Je to pripomienka č. 56. Rád by som vysvetlil zmysel tohto návrhu, ktorý vzišiel z nášho vybocu. Tu nejde o vytvorenie akéhosi strešného orgánu, ktorý bude nadriadeným orgánom územným školským správam alebo miestnym či mestským školským samosprávam. Ide o vytvorenie organu, ktorý by sa stal akýmsi diskusným parlamentným centrom, na ktorom by sa mohli preosievať isté názory a podnety ako zhora tak zdola. Mohol by byť. metodickým pomocníkom pre ministerstvo na jednej strane a na druhej strane by tato Slovenska školská rada mohla byť priestorom, kde by dochádzalo k výmene skúsenosti z jednotlivých územných školských práv, miestnych školských samospráv atď. Náš pôvodný návrh nemal ten zmysel, aby sme vytvorili akúsi Slovenskú školskú samosprávu alebo Slovenskú školskú radu, ktorá by mala rozhodovacie možnosti, ale mala to byť Slovenska školská rada, ktorá by sa stala akýmsi metodickým pomocníkom, priestorom na výmenu skúsenosti.
Ďakujem. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi poslancovi Košickému. Vystúpi pán poslanec Adamica. Pripraví sa pán poslanec Hirjak.
Poslanec A. Adamica:
Vážená pani predsedajúca,
vážená Slovenská národná rada,
vážená vláda Slovenskej republiky,
dámy a páni,
obdržal som stanovisko školských pracovníkov Odborového zväzu pri Základnej škole Bebelova 10 v Petržalke k aktuálnym školským problémom. Neviera, či ha z týchto požiadaviek u: niečo splnilo alebo nie, keďže sú ešte z júna tohoto roku len pre zaujímavosť dovolím si ich prečítať, pretože niektoré body sa tykajú priamo tohoto školského zákona.
"Stanovisko školských pracovníkov Odborového zväzu pri Základnej škole Behalova 10 k aktuálnym školským problémom:
Už niekoľko desaťročí sa učitelia obracali so svojimi požiadavkami a predmetnými návrhmi na riešenie problémov v školstva na kompetentne orgány, národne výbory, odbor školstva, ministerstvo školstva atď. Ďesať rokov kompetentne organy ostávali hluché k požiadavkám petržalských učiteľov, rodičov a žiakov. Preto sme tu, aby sme zobudili tých, ktorí doteraz spali, aby nás počuli tí, ktorí nás počuť nechceli. Odborová organizácia pri Základnej škole Bebelova 10 sa obracia na Ministerstvo Školstva Slovenskej republiky s týmito požiadavkami:
1. Žiadame zrušenie OSAK, obvodných pedagogických stredísk. Chceme, aby základne školstvo prešlo priamo pod kontrolu Ministerstva školstva Slovenskej republiky.
2. Tak ako na stredných školách žiadame aj pre základné školy zabezpečil právnu subjektivitu základných škôl.
3. Odmietame almužnu 97 korún ako prídavok k základnému platu pedagogických pracovníkov a pripájame sa k požiadavke českého a moravského odborového zväzu, aby boli platové podmienky pedagogických pracovníkov riešené tak, aby sa vyrovnali platom pracovníkov ostatných rezortov. Z celkového počtu pracovníkov školstva je pedagogických pracovníkov len 49 %
4 žiadame zvýšiť finančne dotácie pre petržalských pedagógov, pedagogických pracovníkov príplatkami za sťažene pracovne podmienky tak, ako je to v Prahe.
5 Apelujeme na sľuby a vyhlásenia prezidenta českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ako aj jednotlivých politických strán na predvolebných mítingoch prioritne a komplexne riešiť problémy v školstve.
6. Podporujeme požiadavku riaditeľstva Osobitnej školy na Zadunajskej ulici, aby jej boli pridelene priestory v Strednej ekonomickej škole na Bierutovej ulici, resp. neriešiť problém osobitnej školy na úkor petržalských škôl
Vyzývame všetkých pracovníkov školstva a rodičovskú verejnosť, aby podporili naše požiadavky. Tieto požiadavky zašleme Ministerstvu školstva Slovenskej republiky a Celoslovenskému výboru Odborového zväzu pracovníkov školstva, vláde Slovenskej republiky a Slovenskej národnej rade.
Pracovnici Základnej školy na Bebelovej ulici č.
10 -
K návrhu zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve sa tiež sťažujú, že návrh školského zákona nebol prerokovaný a daný na pripomienkovanie učiteľskej
verejnosti, ale len v úzkom kruhu ľudí v odborovom zväze, ktorý toho času nepožíva dôveru väčšej časti učiteľov Petržalky.
A teraz len niekoľko pripomienok k samotnému zákonu. Dožadujú sa, aby v § 4 ods. l v druhé, vete za slovom "vymenúva" doplnilo "na základe predchádzajúceho konkurzu". Takisto sa dožadujú, aby na základe predchádzajúceho konkurzu bolo toto doplnene aj v § 5 ods. 2 na konci vety. V § 6 ods. 3 pism. b/ vypustiť posledne dve slova "a inšpekčné centra". Domnievajú sa, že úplne postačí ústredne inšpekčné centrum, aj to v zredukovanom počte inšpektorov na jednu územnú samosprávu, hlavne pre kontrolu riaditeľov škôl a školských nariadení. Doterajší spôsob inšpekcie vnášal do škôl atmosféru strachu a stresov. Na kontrolu učiteľov postačí demokraticky zvolená rada školy, resp. pracovnici riadiaci tuto školu. Ešte k § 2 ods. 3 na konci vety vynechať posledne dve slova "alebo česky". Javí sa to ako zbytočne.
V spoločnej správe sa v bode 71 navrhuje v § 21 ods. 3 na konci vety pripojiť text, ktorý navrhujem upraviť takto: "začínajúc školským rokom 1991 1992 sa od tretieho ročníka bude aspoň 50 % predmetov a vyučovacích hodín vyučovať v slovenskom jazyku".
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem, pánovi poslancovi Adamicovi. Vystúpi pán poslanec Hirjak. Pripraví sa pán poslanec Kerti.
- 758 - Poslanec M. H i r j a k:
Vážená pani predsedajúca,
vážené poslankyne a poslanci,
vážená vláda Slovenskej republiky,
dovoľte niekoľko slov k navrhovanému zákonu. Pozitívne hodnotíme skutočnosť, že navrhovaný zákon pamätá na vyučovanie žiakov národnosti v ich rodnom jazyku, čo sa konkrétne zdôrazňuje v § 21. Dôležité je, aby pri zriaďovani školských správ, ako aj metodických centier a ústredných inšpekčných centier, a taktiež na samotnom ministerstve školstva, mládeže a športu bolo vytvorene pracovné miesto aj pre pedagogických odborníkov - inšpektorov pre ukrajinské školy.
V žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť s tým, že prednedávnom bola zrušená funkcia ústredného inšpektora pre ukrajinské školy pri Ministerstve školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky. Táto funkcia je opodstatnená aj v školskej správe na úrovni kraja a najmä v okresných školských správach.
Opätovne chcem upozorniť Ministerstvo školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky, ako aj Ministerstvo financii Slovenskej republiky na skutočnosť, že napríklad žiaci ukrajinskej Základnej internátnej školy v Humennom, do ktorej sú začlenení žiaci z 23 integrovaných škôl, a najmä ich rodičia sú povinní za ubytovanie a stravovanie svojich delí platiť neúmerne vysoké poplatky. Podľa vyhlášky č. 124/1967 Zb. platia rodičia za ubytovanie a stravovanie svojich deti v internátnej škole viac ako napríklad v študentských domovoch a vysokoškolských internátoch. Preto si myslím, že keď v § 20 sa pojednáva o príspevkoch na školské ubytovanie a stravovanie v domovoch
mládeže, treba pri jeho realizácii prihliadať na únosnú výšku finančných príspevkov, ktorú ma určiť či už ministerstvo financii alebo ministerstvo školstva, mládeže a športu.
Nakoniec chcem podporiť návrh štatútu územne pedagogické stredisko alebo územne pedagogické centrum, ktorý vypracoval Ivan Turek, riaditeľ Krajského pedagogického ústavu v Prešove. Návrh okrem iného predpokladá zriadenie územných pedagogicko-metodických stredísk v budovách súčasnych krajských pedagogických ústavov v Bratislave, Banskej Bystrici a Prešove a okresných pedagogicko-medotických stredísk v budovách súčasných okresnych pedagogických stredísk. Územne pedagogicko-metodicke strediska by metodicky riadili stredne školy a školské zariadenia v rozsahu súčasnej územnej pôsobnosti krajských pedagogických ústavov, okresne pedagogické strediska by metodicky riadili materské školy, základne školy a záujmovú umeleckú činnosť tiež v rozsahu terajšej územnej pôsobnosti okresných pedagogických stredísk.
Návrh vychádza z požiadavky operatívnosti, aby každý pedagogicky pracovník sa mohol aktívne zapojiť do ďalšieho vzdelávania. Veľký počet škôl a školských zariadení, ešte väčší počet pedagogických pracovníkov a veľké zemepisne vzdialenosti spojene s nevhodným cestovaním vylučujú, aby sa ďalšie vzdelávanie rozvíjalo v jednom centre v Slovenskej republike. Ďakujem.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem. Slovo ma pán poslanec Kerti. Pripraví sa pán poslanec Dobos.
- 760 - Poslanec A. Kerti:
Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni,
dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona a tym vyjadril i názor časti pedagogickej verejnosti k vládnemu návrhu zákona Slovenskej národnej rady o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Musím konštaLovat, že touto zákon sa vymyká očakávanej delimitácii tak typického centrálneho riadenia bývalého systému. Podľa názoru pedagógov neboli zohľadnené ich pripomienky o sídlach školských správ a ich pôsobnosti. Tým, že § 3 ods. l ustanovuje, že šidla školských správ a ich pôsobnosti urči vláda slovenskej republiky nariadením, fakticky zabraňuje tomu, aby poslanci v rámci schvaľovania tohto zákona mohli túto dôležitú časť ovplyvniť. Je ťažko vysvetliteľné, prečo majú byť na tzv. školských správach s rozšírenou právomocou ľudové školy umenia, osobitné školy a podobne, ktoré doteraz nepatrili pod pôsobnosti krajského národného výboru. Naopak, očakávali sme, že aj stredné školy a ostatne školské zariadenia budú v pôsobnosti školských správ na úrovni terajších okresov.
Dovoľte malú ukážku možnej byrokratickej a fakticky nerealizovateľnej situácie. Podľa § 7 ods. l písm. b/ je inštitúcia územná školská rada a v ods. 3 sa píše o náplni tejto školskej rady. Územná školská rada by v mojom prípade mala v Banskej Bystrici niekoľko podôb, ako pre stredné školy, otázka pre všetky spoločne alebo pre každú osobitne, pre osobitné školy, pre základné školy atď. Aké zastúpenie by tu mali napríklad rodičia a ako by sa riešila ich účasť na zasadnutiach a činnosti? Pochopiteľne, bolo by to