charakter vystúpenia niektorých poslancov. Pokladáme Slovenskú národnú radu za najvyšší zastupiteľský orgán Slovenska zvolený z vôle ľudu, od ktorého očakávame vysokú pracovnú erudovanosť a vysokú etiku vystupovania každého poslanca, s poľutovaním musíme konštatovať, že včerajšie rokovanie a vystúpenia niektorých poslanec" boli v príkrom rozpore s našimi predstavami.
Ružomberok svojim prejavom tolerancie a vylúčením nátlakových akcii formou bojkotovania volieb mal snahu, aby sa celá záležitosť na pôde Slovenskej národnej rady riešila kultivovaným a dôstojným spôsobom Tento váš postoj nemožno považovať za prejav slabosti ale naopak, spoliehali sme na objektívnu silu našich argumentov. Mrzí nás, že sa k problematike Ružomberka nepristupovalo ako k špecifickému problému celého Slovenska. Vonkoncom nezastávame názor, že problém pretrvávajúci niekoľko desiatok rokov vyriešime tým, že ho nebudeme riešiť. Keď naše ústavné orgány štátnej moci a správy majú eminentný záujem na naprávaní krívd spôsobených za posledné desaťročia bývalým systémom vo veciach rehabilitácie občanov, sme presvedčení, že princíp rehabilitácie by mal byt uplatnený aj v širších dimenziách. Jednou z najvýznamnejších rehabilitácii je bezosporu aj rehabilitácia postihnutých miest a územných regiónov, medzi ktorými mesto Ružomberok zaujíma prvé miesto.
Veľmi nás mrzí, že zámerne z parlamentnej rozpravy vyplynul názor, že akýmsi hlavným dôvodom rehabilitácie mesta bola skutočnosť, že tu žil a pôsobí Andrej Hlinka. Z toho vyplýva záver nepochopenia celej problematiky parlamentu v širších súvislostiach. V žiadnom prípade nemožno neakceptovať skutočnosti, že Ružomberok je najväčším neokresným mestom nielen na Slovensku, ale i v ČSFR. Nemožno zároveň neakceptovať, že ekonomický a hospodársky
potenciál robili z Ružomberka v minulosti druhé hospodársky najsilnejšie mesto na Slovensku. Je iróniou a špecifikom celého Slovenska, že mesto, ktoré ma všetky predpoklady na svoj dynamický rozvoj, bolo územnou reorganizáciou v roku 1960 politicko-administratívnym zásahom odsúdené na vývoj nezodpovedajúci jeho možnostiam a významu.
Je pre nás nepochopiteľne, že v priebehu troch desatroči neboli zohľadnené požiadavky nášho mesta, ale naopak, v rokoch 1960-1968 z politických dôvodov bolo mesto poškodené a zastávame názor, že včerajším ľahostajným prístupom bolo mestu tretíkrát ukrivdené Invektívy vo včerajšej rozprave na spôsob, že Mikulášu možno vyčítať len odsúdenie Jurka Jánošíka, že aparát pracovníkov štátnych organov nemôže byť posunutý do ekologicky znečisteného mesta a podobne hlboko urazili ťažko skúšaných obyvateľov mesta Ružomberka.
Žiadame vládu Slovenskej republiky a slovensky parlament, aby pri najbližšom prerokovávaní uzemno správneho členenia opätovne zohľadnili naše opodstatnene argumenty, aby sa mesto stalo sídlom uzemno-správneho regiónu, ktoré zodpovedá jeho významu. V prípade, že ani najbližšie rokovanie vlády a Slovenskej národnej rady k tejto problematike nezohľadnia požiadavky Ružomberka, je možne očakávať tvrdý prejav nespokojnosti našich obyvateľov, ktorých vy stúpenie môže byt už len tažko kontrolovateľné, s vážnymi následkami
Podpísaní: predseda MsNV Julian Helko, podpredseda MsNV Ing. Radislav Kendera, tajomník MsNV Ing. Juraj Čech.
Ďakujem.
- 730 - Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi poslancovi Javorskému za informáciu.
Vážene poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia,
pokračujeme v rokovaní. Prosím, aby sme sa tlačidlom prezentovali.
Zisťujem, že na dnešnom rokovaní je prítomných 111 poslancov, takže Slovenská národná rada je schopná sa uznášať.
Program, ktorý máme ešte prerokovať, máte rozdaný písomne.
S technickou pripomienkou sa hlási pan poslanec Hamerlík.
Poslanec R. Hamerlík:
Vážená pani predsedajúca, vážene poslankyne, vážení poslanci, vážení členovia vlády,
prijímanie zákonov je istá procedúra a už sa dvakrát stalo, že sme pri hlasovaní a schvaľovaní zákonov viac-menej trochu zlyhali. Preto som vypracoval algoritmus na spôsob hlasovania - prijímania zákonov. Nebudem ho citát, prečítam len názov: Algoritmus prijímania zákonov a uznesení Slovenskej národnej rady v zmysle zákona č. 44/1989 Zb. Je to jedna strana. Prosím, pani predsedajúca.
aby sa to dalo rozmnožiť pre každého poslanca. Myslím, že by to pomohlo našej činnosti. Keby náhodou bolo treba niečo v tom doplniť, prosil by som, aby sa to doplnilo v tom zmysle, aby sme vždy postupovali jednoznačne a striktne podľa nejakého algoritmu.
Ďakujem za pozornosť. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi poslancovi Hamerlíkovi za iniciatívny návrh.
V rokovani budeme pokračovať desiatym bodom programu, ktorým je
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
Návrh ste dostali ako tlač 59 a spoločnú správu výborov ako tlač 59a.
Návrh zákona za vládu Slovenskej republiky odôvodni minister školstva, mládeže a športu Ján Pišút. Prosím, aby sa ujal slova.
Minister školstva, mládeže a športu SR J. Pišút:
Vážená pani predsedajúca, vážene poslankyne, vážení poslanci,
vládny návrh zákona, ktorý sa v tejto chvíli dostáva na program vášho rokovania, má pre ďalšiu prácu celého nášho rezortu kľúčový význam. Zakladá podmienky a predpoklady pro mnohé potrebné kvalitatívne zmeny v riadení škôl a školských zariadení. Napriek istej časovej tiesni a meniacim sa vstupným podkladom bol návrh v jednotlivých fázach svojho vzniku pripomienkovaný stovkami učiteľov a učiteľských kolektívov. Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy, všetkými registrovanými učiteľskými iniciatívami, momentálne ich je šesť, pracovníkmi odborov školstva a zástupcami ďalších pracovníkov nášho rezortu.
Odhliadnuc od názorových rozdielov v niektorých podrobnostiach boli všetky kľúčové tézy návrhu zákona schválená učiteľskými iniciatívami. Mám tu stanovisko učiteľských iniciatív z 10. novembra, ktoré jednoznačne v bode l podporuje návrh vládneho zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení predloženom Slovenskej národnej rade. Chcel by som ešte poznamenať, že učiteľské iniciatívy sčasti z nedorozumení a sčasti z dobrých dôvodov mali námietky proti prílohe k zákonu, ktorým je nariadenie vlády, a týka sa otázky, ktoré školy ktorými školskými správami budú riadené. K tejto otázke sa pravdepodobne vrátime v diskusii, takže nebudem o nej teraz hovoriť.
Predkladaný návrh zákona vychádza z analýzy doterajších skúseností s riadením školstva a reaguje tiež na celkové zmeny v organizácii miestnej štátnej správy. Navrhovaná koncepcia si kladie za cieľ vytvoriť efektívny a flexibilný model riadenia škôl a školských zariadení, ktorý by odstránil viaceré závažné nedostatky doterajšieho spôsobu riadenia. Za hlavné charakteristiky predkladaného návrhu možno považovať tieto:
Prechod na rezortné riadenie - tento prechod by mal zabezpečiť vysokú odbornosť a efektívnosť riadenia. Mal by tiež zabezpečiť spoľahlivý tok finančných prostriedkov prostredníctvom ministerstva na školské správy a na jednotlivé školy.
Odstránenie nefunkčných medzičlánkov - doteraz školstvo bolo riadené prostredníctvom odborov školstva na krajských a okresných národných výboroch, pričom tam existovala podriadenosť okresných pod krajské. Tento medzistupeň zodpovedajúci odborom školstva na krajských národných výboroch teraz zo systému vypadáva. Existuje len školská správa, pod ktorou sa nachádza škola a nad ktorou je ministerstvo školstva.
Zavedenie kvalitatívne nového prvku - orgánov školskej samosprávy na úrovni školy a okresu, ktoré sa majú štát iniciatívnym a poradným orgánom štátnej správy v školstve. Ich úlohou bude artikulovať názory a presadzovať miestne rodičovské, aj širšie občianske záujmy.
Ďalej sa v návrhu posilňujú právomoci riaditeľa školy okrem iného tým, že sa mu udeľuje pravo rozhodovania ako orgánu štátnej správy v prvom stupni v mnohých otázkach, v ktorých doposiaľ rozhodovali odbory školstva národných výborov.
Návrh ďalej predpokladá inštitucionálne oddelenie ekonomického a organizačného riadenia škôl a školských zariadení od ich riadenia odborno-metodického.
Tento prechod na osobitnú štátnu správu v školstve si nevyžiada zvýšené finančne prostriedky zo štátneho rozpočtu. Počíta sa z využitím rovnakého počtu pracovníkov, koľko sa ich v súčasnosti podieľa na výkone štátnej správy v školstve.
Ak dovolíte, rád by som sa vyjadril k jednému z problémov, o ktorý ste sa, važené poslankyne a poslanci, najviac zaujímali počas diskusii v jednotlivých výboroch a ku ktorému boli z vašej strany najčastejšie vznášané pripomienky. Tyká sa doterajších odborov školstva.
Návrh zákona všeobecne vymedzuje postavenie a činnost školských správ ako nových orgánov štátnej správy. Neobsahuje však podrobnosti o ich sídlach a okruhoch škôl a školských zariadení, ktoré spadajú do pôsobnosti jednotlivých školských správ. Tieto podrobnosti ustanoví vláda nariadením, ktorého návrh ste dostali pre informáciu v prílohe. Toto vládne nariadenie je tiež otázkou, okolo ktorej boli najväčšie diskusie 20 strany učiteľských iniciatív. To, čo by sme chceli, je urobiť teraz rozdelenie školských správ a ich právomocí, ktoré by zjednodušilo delimitáciu všetkého, čo treba delimitovať z dočasných odborov školstva národných výborov na štátnu správu. Po tomto by nasledovala široká diskusia a učiteľskou verejnosťou, ktorú by sme chceli uzatvoril niekedy v marci - apríli. Ako výsledok tejto diskusie by sme chceli prísť k optimálnemu usporiadaniu právomoci jednotlivých školských správ. Toto by bolo potom zakotvené vládnym nariadením a podľa neho by začala pracovať nová školská správa od 1. augusta, to znamená od začiatku nového školského roku. Je notoricky známe, že školstvo neľúbi reformy všeobecne a špeciálne neľúbi reformy, ktoré sa uskutočňujú počas školského roku. Takže chceli by sme túto reformu uskutočniť - tú definitívnu, do optimálneho variantu právomoci školských správ - cez prázdniny.
Koncepcia prechodného stavu v právomociach školských správ niekedy viedla k obvineniu, že chceme zachovať staré štruktúry v riadení školských správ. Toto obvinenie sa nezakladá na pravde. Chceme uskutočniť úspešnú a rýchlu delimitáciu, ktorú musíme uskutočniť a ktorá je mimoriadne obtiažna napríklad pri stredných odborných učilištiach. Normálny chod celej štátnej správy aj počas tohto prechodu a nerušená práca škôl sú pre nás prioritné.
- 735 - Važené dámy a pani,
dovoľte, aby som sa vám záverom poďakoval za vašu prácu v jednotlivých výboroch Slovenskej národnej rady, za cenne pripomienky a návrhy, ktorými ste prispeli k zlepšeniu tohto zákona.
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi ministrovi Pišutovi za odvôvodnenie návrhu zákona. Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady pána Jana Findru, aby predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec J. Findra:
Vážená pani predsedajúca, vážená vláda, dámy a pani,
úvodom mi dovoľte vysloviť všeobecnú myšlienku o situácii v našom školstve, ktorá je rezultátom jeho vývoja v uplynulých štyroch desaťročiach. Viackrát už aj z tohto miesta zazneli adresne konštatacie o tom, že pravé v oblasti školstva sa veľmi výrazne prejavili negatívne dôsledky byrokraticko-direktívneho riadenia, ako aj dôsledky proklamativneho, verbálneho zdôrazňovania významu školy, vzdelávania a učiteľa. V snahe posilniť cez štátnu ideológiu služobnú väzbu školy na strane a štáte sa uskutočnilo množstvo zbytočných školských reforiem. Výsledkom bolo rozrušenie systému školského vzdelávania, ktorý aj v širšom, prinajmenšom európskom kontexte mal predtým pomerne
vysoký kredit. Smečom dovnútra to viedlo k oslabeniu autority školy i autority učiteľa. V celkom konkrétnej rovine to malo za následok, že v našom školstve sa nakopilo množstvo problémov, riešenie ktorých sa alebo odkladalo alebo sa zainteresovaní, či vlastne tí čo mali byť kompetentní, tvárili akoby ich nebolo.
A tak je dnes nevyhnutne z jednej strany pokračovať v začatých zmenách v koncepcii vzdelávania reštrukturalizácii obsahu učiva, v hľadaní nových metód postupov i prístupov k školskému vzdelávaniu, z druhu. strany zas je potrebné vytvoriť na to primerané podmienky aj legislatívnym zabezpečením nových organizačných štruktúr, a to aj pokiaľ ide o riadenie školy ako inštitúcie čo sa, pravdaže, musí pozitívne odraziť aj na vnútornom skvalitnení vlastného vzdelávacieho procesii. Je len prirodzené, že v takýchto súvislostiach pôjde aj o programovo premyslené a dôsledne realizované materiálno-technické A finančné zabezpečenie slovenského školstva na všetkých úrovniach vonkajšieho riadenia školy ako vzdelávacej inštitúcie, čo by sa zas tiež malo kladne premietnúť i do vnútornej organizácie optimálneho systému školského vzdelávania.
V naznačených súvislostiach sa treba pozerať, ako sa domnievam, aj na vládny návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Prvotne v ňom ide o vonkajšiu organizáciu riadiacej štruktúry na a úseku stredného a základného školstva a školských zariadení, v skutočnosti však by sa tieto zmeny mali v krátkom čase odraziť najmä v skvalitnení vlastného výchovno-vzdelávacieho procesu.
V systémovej rovine predkladaný návrh zákona je v súlade s novou koncepciou konštituovania štátnej správy a orgánov miestnej samosprávy, ktorá je podmienená aj úpravou územného členenia štátu. Zároveň navrhovaný zákon,
ktorý vymedzuje štruktúru a pôsobnosť štátnej správy v školstve, zohľadňuje požiadavku, aby sa Štátna sprava v školstve vykonávala odvetvovým riadením, pre ktoré vytvára legislatívne a právne predpoklady. Z pragmatického hľadiska treba pripomenúť, že navrhovaná koncepcia školskej správy by mala priniesť väčšiu samostatnosť školstva aj v oblasti finančného zabezpečenia, zabráni uniku finančných prostriedkov cielene alebo ak chcete pôvodne určených pre školstvo na nejaké iné účely. Perspektívne úprava pôsobnosti, organizácie a úloh organov štátne] správy v školstve a organov školskej samosprávy poskytne aj právny za klad na spoluprácu školských sprav a samospráv s obcami.
Dovoľte mi ešte pripomenúť, že predkladaný návrh prerokovali v dňoch od 6. do 13. novembra 199O všetky výbory Slovenskej národnej rady, okrem Mandátového a imunitného výboru Slovenskej národnej rady. Národohospodársky a rozpočtový vyboč Slovenské] národnej rady nesúhlasí s týmto vládnym návrhom zákona a žiada ho prepracovať. Ostatne výbory s nim vyslovili súhlas s pripomienkami.
Ako vyplýva zo spoločnej správy o výsledkoch preto kúvania návrhu zákona, výbory odporučili vykonať v návrhu zákona pred jeho schválením 82 rôznych uprav. Viaceré z nich majú charakter jazykových a legislatívno technických zmien. Niektoré však majú zásadný význam, pretože sledujú zladenie návrhu zákona s platným právnym poriadkom alebo aj zmeny v koncepcii riadenia, pripadne vlastného výkonu štátnej správy na úseku školstva. Z rokovania výborov slovenskej národnej rady však vzišlo aj niekoľko protichodných názorov a konkrétnych formulácii" jednotlivých ustanovení, ktoré sa navzájom popierajú alebo vylučujú.
Ako spoločný spravodajca výborov Slovenskej národnej rady odporúčam vládny návrh zákona Slovenskej národnej
rady o štátnej správe v školstve a školskej samospráve prijať s niektorými úpravami, ktoré vyplynuli z uznesení výborov takto:
Skôr ako prejdem ku konkrétnej analýze a k roztriedeniu pripomienok z jednotlivých výborov, ako ich mate v spoločnej správe, vyslovím dve všeobecne pripomienky respektíve poznámky. Tieto poznámky nemajú vplyv na vlastne znenie zákona. Podstata prvej je explicitne formulovaná v uznesení Výboru Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a časť tohto uznesenia si dovolím citovať: "K plnému uplatneniu zákona je potrebné v následných právnych predpisoch podrobne upraviť najmä otázky kvalifikačných a osobných kritérií pre riadiacich pracovníkov školskej správy, nezávislosti školskej inšpekcie, účelnej štruktúry administratívno-správneho aparátu a problematiku okresných metodických centier. " To je úloha, na ktorú ministerstvo školstva musí pamätať. Pán minister školstva predomnou naznačil, že v diskusii & učiteľmi sa s takýmto postupom rata, ak som dobre rozumel
Druha poznámka: výbor Slovenskej národnej rady pre životne prostredie a ochranu prírody svojim uznesením zo dňa 7. novembra 1990 ukladá ministrovi školstva, mládeže a športu Slovenské] republiky - citujem: "Aplikovať zákon o úradnom jazyku do vyučovacieho procesu škôl formou osobitnej vyhlášky. " - koniec citátu. Tu dodávam, že výbor nemôže členovi vlády ukladať, ale iba odporúčať. Zároveň pripomínam, že citovane uznesenie výboru Slovenskej národne] rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport sa vzťahuje aj na tuto požiadavku.
A teraz dovoľte, aby som pristúpil ku klasifikácii, roztriedeniu pripomienok ako sú uvedené v spoločnej správe. Je ich, ako som naznačil 82. Z toho vychádza, že sa
musíme pokúsiť o spoločnú koordináciu vecí, musíme sa usilovať o kultivovanosť a kultúru diskusie, o konkrétne vyslovovanie pripomienok, aby sme dokázali všetky tieto pripomienky, ktoré sú v spoločnej správe a prípadne pripomienky, ktoré odznejú vo vašich diskusných príspevkoch, zladil a zosynchronizovať.
Po prvé - bez ďalších zmien navrhujem prijať odporúčania výborov Slovenskej národnej rady na vykonanie úprav v predloženom návrhu zákona tak, ako boli formulované v spoločnej správe v nasledujúcich bodoch: l, 2, 3, 4, 5, 6 - pri tomto bode pripomínam, že v texte je tlačová chyba, namiesto § 3 má byť § 10, ďalej bod 7, 8, 9, 11, 14 - pri tomto bode je tiež poznámka - v § 4 ods. 2 namiesto slova "zodpovedá" navrhujem spojenie "ako aj". Nejde o vecný, obsahový zásah, ide o syntaktickú úpravu textu. Teda navrhovaný doplnok, ako je v spoločnej správe, nebude znieť "zodpovedá za riadne", ale bude zniesť "ako aj za riadne hospodárenie s majetkom v užívaní alebo vlastníctve školy /školského zariadenia/". Ďalej navrhujem schváliť bod 15 s jedinou poznámkou, že za slová "školské zariadenia" sa kladie odkaz l/. Nedopatreniu sa to tam nedostalo. Ďalej navrhujem schváliť navrhované úpravy v bodoch 17, 21, 22, 23, 26. Pri bode 26 opäť ide o tlačovú chybu. V § 5 ods. 5 ide o písm e/ nie o c/. Ďalšie body, ktoré navrhujem prijať: 27, 29, 31, 33, 34, 35, 36, 37, 40, 44, 47, 49, 53, 54, 55, 58, 59 - tu treba doplniť v S 7, Že ide o ods. 4, ďalej 61, 62, 63, 64, 65, 66, 67, 68 a 69. O všetkých týchto bodoch navrhujem hlasovať spoločne ako o jednom návrhu, teda an blok. Je to spolu 43 bodov, teda polovica.
Po druhé - ak príjmeme navrhovane úpravy v uvedených bodoch, potom sú bez ďalšieho rokovania vylúčené návrhy na úpravy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe v
týchto bodoch: Bod 12 sa vylučuje prijatím bodu 10 za predpokladu, že sa tento bod v ďalšom rokovani prijme. Bod 10 som neuvádzal medzi pripomienkami, ktorí: treba schváliť an blok. Bod 10 navrhnem schváliť s istým mojím doplnkom. Ak sa úprava navrhnutá v bode 10 s mojou pripomienkou prijme, potom sa bod 12 vylučuje. Dávam vám to do pozornosti, aby sme si to v ďalšom rokovani uvedomili. Bod 18 sa vylučuje prijatím bodu 17, bod 20 sa vylučuje prijatím bodu 21, body 24 a 25 sa vylučujú prijatím bodu 23, návrh v bodoch 28 a 30 sa vylučuje prijatím návrhu 29. Body 38, 39, 41, 42 a 43 sa vylučujú prijatím bodu 40, bod 48 sa vylučuje prijatím bodu 47, bod 60 sa vylučuje prijatím návrhu v bode 61. Iba pripomínam, aby ste mali v povedomí, že body 70 až 78 sa vylúčia prípadným prijatím môjho návrhu. To sú body, ktoré sa týkajú S 21. O týchto bodoch, ktoré sa vylučujú prijatím uvedených bodov v predchádzajúcej časti, potom navrhujem hlasovať an blok.
Po tretie - ako spoločný spravodajca výborov Slovenskej národnej rady neodporúčam prijať návrhy na úpravy uvedené v nasledujúcich bodoch /zároveň uvediem aj dôvody, prečo ich neodporúčam prijať/:
Bod 16 - ide o S 5 ods. 1. Namiesto textu, ktorý je navrhovaný v bode 16 navrhujem takúto formuláciu: "a to po prerokovaní s orgánom miestnej samosprávy". Takže bod 16 neodporúčam prijať, ale nie z dôvodov, že by nevyhovoval, ale z tých dôvodov, že bude mat miernu úpravu textu.
Bod 19 neodporúčam prijať. Tu ide o S 5 ods. 3. Na rozdiel od pozmeňujúceho návrhu odporúčam pôvodný text v zákone ponechať, pretože riaditeľ je rozhodovacím orgánom v prvom stupni, kým štátna správa rozhoduje v druhom stupni ako odvolací orgán voči rozhodnutiam riaditeľa v správnom konaní. To je dôvod, prečo vec navrhujem takto riešiť.
Bod 45 - v § 5 ods. 11 navrhujem ponechať pôvodný text, lebo je v súlade s § 7 ods. 2 "školské rady pôsobia ako poradné orgány".
Bod 46 - v § 5 ods. 11 mám ten istý dôvod ako v predošlej pripomienke, čiže to isté ako pri bode 45.
Bod 51 - v S 6 ods. 2 nepovažujem za účelné zriaďovať ďalšiu ústrednú inštitúciu ako centrálny usmerňovaci a kontrolný orgán. Pripomínam, že tu ide o návrh na zriadenie ústrednej rady pre psychologickú starostlivosť a poradenstvo. To znamená, že môj návrh je nezriaďovať takúto ústrednú inštitúciu.
Bod 52 - v § 6 ods. 3 písm. c/ neodporúčam vložiť do textu slovo "inšpekcia", pretože táto kategória je implicitne obsiahnutá v znení § 6 ods. 4 pism. c/; navyše túto inštitúciu by mal určovať osobitný predpis. Takto sa to signalizuje v § 8 ods. 3.
Bod 56 - ak by sa prijal návrh, ktorý sa odporúča do S 7 ods. l, na vertikálnej osi by sa opäť rozšírilo vrstvenie ústredných orgánov a posilňoval by sa centralizmus. Ide o návrh na zriadenie Slovenskej školskej rady ako nejakého vrcholného strešného organu.
Bod 80 - v S 23 obsahové zacielenie tejto formulácie vyplýva už zo zákona, preto nie je potrebné ho osobitne explicitne formulovať.
Bod 81 - v § 23 ods. 2 a 3 navrhujem ponechať pôvodné slovo "primerane" ako legislatívny vyraz v súlade s legislatívnymi pravidlami.
Po štvrte - ako spoločný spravodajca mám ešte takéto doplňujúce návrhy, ktoré sa tykajú bodov 1O, 13, už
analyzovaného bodu 16, 32, 50, 57 a 79. Návrhy uvedené v týchto bodoch neodporúčam prijal a navrhujem zmeny alebo precizovanie formulácií uvedených v týchto bodoch.
V bode 10, ktorý sa týka § 4 ods. l, v druhej vete za slová "vymenúva a odvoláva" navrhujem vložiť slová "po prerokovaní s radou školy".
K bodu 13 spoločnej správy - v doterajšom § 4 ods. l navrhujem za druhú vetu vložiť ďalšiu vetu, ktorá znie: "Takýto riaditeľ sa vymenúva na štvorročné funkčné obdobie. " Ide o požiadavku, ktorá sa veľmi často ohlášala v návrhoch učiteľov. Nenavrhujem, aby sa do textu vložil spôsob ako sa bude riaditeľ vyberať, určovať, vymenúvať, pretože by to mali určovať osobitné právne predpisy resp. pracovno-právne predpisy.
V bode 16 ide o § 5 ods. 1. Tam je formulácia "a to po prerokovaní s orgánom miestnej samosprávy".
Bod 32 - v S 5 ods. 5 ide o požiadavku, ktorú odporúčali odbory, aby sa za nové písmeno m/ pripojilo nové písmeno n/, ktoré znie: "dbá o zabezpečenie sociálnej starostlivosti o pracovníkov v školstve vo svojej pôsobnosti".
Bod 50 - v § 6 ods. 2 písm. c/ odporúčam namiesto slova "riadenia" použiť slovo "usmerňovania". Ide tu o legislatívnu, ale aj jazykovú čistotu, je to analógia s bodom 47.
Bod 57 - v S 7 ods. 2 navrhujem nahradiť znenie prvej vety takto: "Rada školy je iniciatívnym a poradným samosprávnym orgánom riaditeľa školy. Územná školská rada je iniciatívnym a poradným orgánom školskej správy. Vyjadrujú a presadzujú miestne záujmy a záujmy pedagógov v oblasti výchovy a vzdelávania. "
Ďalšia poznámka sa tyká bodu 79. § 23 navrhujem precizovať formuláciu takto: "Na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní" - tam bude odkaz 5/ za slovom "konaní", "s výnimkou rozhodovania o prijatí žiaka na školu, o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy, o podmienečnom vylúčení a vylúčení žiaka zo školy, o priznaní štipendia, o odložení povinnej školskej dochádzky, o dodatočnom odložení povinnej školskej dochádzky, o oslobodení žiada od povinnej školskej dochádzky a o príspevku zákonného zástupcu žiaka na čiastočnú úhradu nákladov, na starostlivosť poskytovanú mládeži v škole a v školskom zariadení. " Myslím si, že nie je treba cely tento text citát, pri hlasovaní si ho znova pripomenieme.
Potom pôvodný odsek 4 sa označuje ako odsek 5 v S
23 a v poznámke pod čiarou sa uvádza odkaz 5/. Ten znie:
"zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /správny poriadok/".
Ešte k S 22 navrhujem pripojiť nový odsek 4, ktorý znie: "Do vzniku školských správ plnia úlohy podľa tohto zákona odbory národných výborov, ktoré vykonávali štátnu správu na úseku školstva; na ich postup sa primerane vzťahuje ustanovenie S 13 zákona č. 472/199O Zb. o miestnej štátnej správe. "
Napokon k bodu 82 v S 25 navrhujem takéto znenie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1991; ustanovenie S 72 nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia "
Dostávame sa k bodom 70 až 78, ide o S 21. Odporúčam vám do pozornosti bod 7O spoločnej správy na strane 15. Sú tu možne 3 alternatívy. Prvá je, že sa tento paragraf vynechá. Druha alternatíva je, že sa prijme riešenie.