aby rozsah nezamestnanosti bol na čo najnižšej hranici a ubezpečujem, že v tejto oblasti nepôjdeme horšie ako Po- 1iaci.
Ďakujem na pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Hlási sa pán poslanec Čečetka. Poslanec V. Čečetka:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážení členovia vlády,
dnes sa v tejto sále ozval celkom ojedinelý porlesk. Pri jednom hlasovaní, myslím si, že nie až lak dôležitom, sme dosiahli vzácnu zhodu. Všetci sme boli za. Predpokladal som a chcem ešte stále veriť, že pri hlasovaní o návrhu na vydanie uznesenia týkajúceho sa tak vážnej a zásadnej otázky, ako je tu predkladaná, ktorého spracovanie ocenili aj zástupcovia z oveľa demokratickejšie vyvinutých krajín, dosiahneme podobnú zhodu.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Pirovits.
Poslanec L. Pirovits:
Vážená Slovenská národná rada,
nemal som záujem vystúpiť, ale chcel by som reagoval na niektoré pripomienky. Čo sa týka početných pripomienok, súhlasím s pánom poslancom Fogašom, /že neznamenajú zlú kvalitu predloženého návrhu. Podľa môjho názoru sme doteraz svedkami, že skôr sú nekvalitné pripomienky. /Potlesk. /.
Čo sa tyká článkov 23 a 24, treba tiež povedať pravdu. Prisahal som, ?. e budem hovoriť pravdu a myslím si, že v prvom rade poslanci za VPN sa snažíme povedať pravdu. Pán poslanec Boroň nepovedal úplnú pravdu. Ide o to, že v Ústavnoprávnom výbore Slovenskej národnej rady došlo k vy pusteniu článkov 23 a 24, ale v. akého dôvodu? Preto, že došlo k naštrbeniu, vlastne k deformáciám tohto článku. Išlo o transformáciu zákona č. 144 do článku 23 a 24 s tým, že sa preformulujú všeobecná klauzula, že sa vypustia niektoré názvy, ako "socialistické" atď., ale všetko bude v tých článkoch zachované. Samozrejme, keď k tomu došlo, zrejme aj z týchto dôvodov poslanci Spolužitia hlasovali za vypustenie. Ale ako vie pán poslanec Boroň, že tam neboli slovenskí demokrati, ktorí tiež hlasovali za vypustenie práve z toho dôvodu, že došlo k naštrbenú týchto práv?
čo sa týka otázky kompetencie, myslím si, že pán poslanec Brňák to veľmi dobre vie, že ani doteraz národnom i neboli vo výlučnej kompetencii federalu. V článku 38 ods. l ústavného zákona je jasne povedané, že pokiaľ Federálne zhromaždenie nevydá zásadne zákonné úpravy, celá zákonodarná úprava patrí narodným radám. Išlo o to, aby nedošlo k tomu, ich by nastalo právnu vákuum. Myslím si, že to bolo veľmi spravodlivé.
K otázke toho, či hlava tretia patrí do zákona - myslím si, že vládny návrh ústavného zákona, ako ho predniesol spoločný spravodajca pán poslanec Paučo, pripravovali odborníci. Zrejme to lepšie posúdili, či tam patri alebo nie. Myslím si, že tam patri, vyplýva to aj z medzinárodných dokumentov.
Keď vystúpil pán poslanec Doboš, bol som pevne presvedčený, že vznesie konkrétnu pripomienku. Myslel som na to, čo predniesla pani poslankyňa Bauerova. Musím to tiež spresniť. To nie je novy návrh. Podľa môjho názoru zrejme ide o tlačovú chybu, lebo právo na tlač v ústavnom zákone č. 144 existuje. Zrejme ide o omyl. Tu nejde o poskytnutie nových práv, výdobytkov. Som toho názoru, že právo na tlač tam treba vrátiť. To je môj návrh k tejto časti.
Som pevne presvedčený, že demokratický slovenský parlament bude schopný zabezpečil demokratické práva, a tie aj zabezpečuje. K týmto demokratickým právam patria aj národnostné vzťahy. Zdôrazňujem demokratický slovenský parlament. Ak nebude demokratický, myslím si, že by bol koniec a] ostatným demokratickým výdobytkom.
Ďakujem vám za pozornost. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Rózsa.
Poslanec E. Rozsa:
Vážená Slovenská národná rada, dámy a pani,
k prerokúvanému návrhu základných ľudských práv už aj z toho hľadiska, že aj sloboda prejavu patri medzi základné pravá a preto, že k niektorým otázkam tu boli dane jednostranne odpovede alebo jednostranne stanoviska, dovolím si uviesť vo svojom krátkom vystúpení niekoľko viet. Chcem pripomenúť nám všetkým, ktorí sedíme v tejto sále, že pred niekoľkými mesiacmi, keď sme odsuhlasovali progra mové vyhlásenie našej vlády, súhlasili sme medziiným aj s otázkami, že hlavným cieľom národnostne] politiky vlády bude zabezpečiť harmonické spolunažívanie Slovákov, Maďarov, Rusinov, Ukrajincov a ďalších národnosti, ako a] etnickej skupiny Rómov, a to na základe právnej, sociálnej, ekonomickej a kultúrnej rovnoprávnosti. Nič preto nechceme, iba to, aby sme tieto hlavne zásady, ktoré sme vyhlásili, ku ktorým sme sa vyslovili, v praxi a v činnosti Slovenskej národnej rady pri prijímaní zákonov akceptovali.
Ak tu pán podpredseda Slovenskej národnej rady dal otázku na telo, v ktorých zákonoch boli zúžené práva národnostných menšín, ad hoc by som pripomenul: bol to zákon o obecnom zriadení, bol to jazykový zákon, bol to zákon o územnom členení štátu a bol to kompetenčný zákon. Uvádzam spamäti len to, čo sme prijali v posledných dňoch alebo mesiacoch.
Preto prosia, aby ste nás pochopili, že chápeme tento návrh ako jednotný celok. Budeme ho podporovať tak, ako bol vypracovaný, ako bol predložený na schválenie, samozrejme bez pripomienok, ktoré tu odzneli a v ktorých možno vidieť určitý úmysel skutočnosti obísť.
Z čoho vychádzam, keď dospievam k takémuto záveru? Z toho, že niektoré doplnky odzrkadľujú neodôvodnenú obavu väčšiny z nás, menšiny. Neviem, z čoho je ten strach. Od nikoho nič nechceme, od nikoho nič neber u prečo sa na nás pozerá ako na nepriateľov? Prečo sa umele vytvára takáto psychóza voči maďarskej národnej menšine? Je to neodôvodnene.
K technike samotného návrhu mi dovoľte vysloviť názor, i keď vo všeobecnej rovine s návrhom súhlasím. Pokiaľ ide o úpravu jednotlivých článkov, tento návrh obsahuje toľko blanketných foriem, toľko ustanovení a zmocnení, že my, národnostná menšina mame obavy, že základne občianske pravá budú neskoršími zákonmi upravene, zmenšené, znížené. Len ako príklady uvediem článok l, 4, 8, 11, 13, 5, 16, 21 a dokonca aj doplňujúce návrhy k článkom 11 a 17, všade je doložka "podrobnosti upraví zákon". Ak hovoríme o ústavnom zákone, o základnej listine ľudských práv alebo akokoľvek ho nazveme, už zo systematiky zákona vyplýva, že ostatne zákony nemôžu byť v rozpore s touto základnou normou, život vynúti vydávanie sekundárnych noriem A tieto netreba formulovať tak, ako keby už bolo predurči ne, že to bude inak.
Teší nás to, že konečne i pri rozpornom chápaní rovnoprávnosti zákon vychádza z existencie prirodzených práv človeka, ľudskej bytosti a prosím, aby sme to pochopili tak, že tu nejde o to, aby nám niekto tieto pravá dával. Základne pravá sú spojené s ľudskou bytosťou a nezávisí od žiadneho organu, či nám ich dá, či nám ich nedá, či nám ich odoberie, lebo tieto existujú a úlohou štátu a všetkých mocenských organov je tieto základne pravá iba registrovať a garantovať ich realizáciu.
Nemôžem nevyslovil stanovisko, pokiaľ sú pokusy preformulovať návrh ústavného zákona na nejakú listinu základných práv. Považujem to za určitý spôsob premeny tejto normy na nejakú druhoradú normu, aby stratila na vyznáme.
Ešte by som sa chcel vyjadriť k jednej otázke a potom končím. V návrhu je také naivné, jednoduché, nič nehovoriace ustanovenie vynechať časť "hromadne vyhostenie cudzincov je neprípustné". Treba to vraj vynechať. Prosím, aby ste ma dobre pochopili. Mám už na hlave šediny, prežil som obdobie, keď práve otázka straty štátneho občianstva priviedla maďarsku národnostnú menšinu do takej situácie, že sa e nami narábalo nie ako s človekom. Preto plne súhlasím so spoločným spravodajcom, ktorý navrhol, že tieto veci treba ponechať, lebo je to v súlade aj s ostatnými normami medzinárodného pravá.
Pokiaľ ide o článok 24 ods. 3, je tam jedna veta. Prosím, aby ste sa, páni poslanci, nad tym zamysleli. Dovolím si to prečítať, je to jedna veta. "Výkon práv príslušníkov národnostnej menšiny a iných etnických menšín nesmie byť na ujmu práv ostatných obyvateľov". Necítite, že ak to chcete tam vteliť, že by to malo byť aj opačne? Teda väčšina sa obáva výkonu našich práv? To je groteskné, prepáčte. Takýmto spôsobom nemožno s kľudným svedomím a B čestným, úprimným postupom alebo postojom navzájom formulovať niektoré otázky.
Napriek týmto postrehom, napriek týmto námietkam, v mene skupiny poslancov Maďarského Kresťansko-demokratického hnutia a Együttélés vyslovujem názor, že Slovenska národná rada bude mal dostatok síl a porozumenia aj pre nás a že zákon bude prijatý v takej forme, ktorá jednotne uspokojuje aj národnostné menšiny.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Chcel by som faktickou poznámkou reagovať na predchádzajúce vystúpenie pána poslanca Rózsu. Nemienim vnášal repliku alebo nesúhlas s tým, čo pán Rózsa v princípe povedal. Len znovu zdôrazňujem to, čo som povedal pred chvíľou, že zákony, ktoré sme doteraz prijali, neboli v rozpore s medzinárodnými dohodami. Pokiaľ sme prijali ďalšie zákony, prijali sme ich v tých problémoch. kde doteraz neboli žiadne zákony. Takže opäť je veľmi ťažko diskutovať, či sme zúžili alebo rozšírili, alebo čokoľvek robili s tými právami.
A rôzne články, pán poslanec, ktoré ste citovali a o ktorých hovoríte, že môžu spôsobiť podozrenie z obmedzovania práv menšiny, tie sa týkajú všetkých občanov, nielen maďarskej národnosti. Týkajú sa tak Slovákov ako ostatných národnosti, čiže vlastne všetci by sa potom museli cítiť ohrození. Chápem, že menšina má vždy pocity, a naviac, niektoré vystúpenia povedzme v tejto rozprave môžu dávať zámienku pre pocity ohrozenia, ale domnievam sa, že na všetkých doterajších rokovaniach tohoto parlamentu koalícia zdravého rozumu má tu naozaj väčšinu. A to je iná koalícia, nie koalícia strán, ale koalícia zdravého rozumu poslancov. A ukazuje sa, že ta tu zatiaľ v tomto parlamente je, povedal by som ešte silnejšia ako koalícia strán. /Potlesk. /
Faktickú poznámku má pán poslanec Rózsa. Poslanec E. Rózsa:
Vážená Slovenská národná rada,
trvám na tom, čo som povedal a s vašim dovolením predložím pánovi podpredsedovi písomne konkrétne údaje.
ktoré môžu byť v tomto parlamente potom zverejnené.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Dobre. Vystúpi poslanec Kotrus. Poslanec V. Kotrus:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,
nechcem hovoriť k jednotlivým ustanoveniam, ale ku všetkým ako celku. Pred piatimi dňami sme dostali zvon od národa, ktorý dosiahol vysoký stupeň demokracie napriek tomu, že jeho príslušníci sa zišli zo všetkých končín sveta. Podotýkam, že tento zvon sme dostali len jeden a všetci. Tento zvon zaznel za našu slobodu a naše deti, teda budúcnosť.
Riadiac sa myšlienkou, že každý si zaslúži len toľko slobody, koľko dopraje iným, budem sa pri hlasovaní v nesmiernej túžbe po rozšírení slobody, ktorú už, vďaka bohu, mám, a zabezpečenia slobody pre moje deti, ale aj deti nás všetkých, riadiť svojim svedomia a medzinárodnými konvenciami o ľudských právach a slobodách. Apelujem na vás, aby ste tak postupovali aj vy a poslali už spomínanému zvuku zvona ozvenu, hlas rodiacej sa demokracie, nie však našej národnej, ale ľudskej vo svetových rozmeroch.
Túto chviľu chápem nielen ako zákonodarný proces, ale ako slávnosť zrodu toho, čo je jedným zo zmyslov nášho duševná - slobody. Preto mi prepáčte kvetnatosť a farbu mojich slov, ktorými som chcel povedať len niečo pekné, nie bojovné, zaviesť do tejto našej rozpravy aj troška mieru a pohody.
Narhujem, aby predsedajúci po prijatí zákona ozvučil gong, ktorý nám symbolicky nahradí zvon za všetkých tých, ktorí za slobodu dali viac ako mali. Želám si, ale aj vám želám, aby ste pri hlasovaní mali taký pocit, aký sme mali pri prijatí zákona o vyhlásení miest. Podľa môjho názoru cestu do Európy prekonávame zatiaľ plazením. Takéto hlasovanie alebo takýto pocit by, podľa môjho názoru, bol prvým skutočným krokom.
Ďakujem za pozornost. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem za veľmi konštruktívny návrh. Páni poslanci, navrhujem, aby sme ukončili rozpravu pred prestávkou a po nej dáme záverečné slovo spravodajcovi aj predkladateľovi.
Vystúpi pani poslankyňa Koptová. Poslankyňa A. Koptová:
Vážená Slovenská národná rada,
chcem upozorniť na slová jedného z poslancov, žiaľ, už si nepamätám jeho meno, ktorý nás pobádal všimnúť si článok 7 ods. l a 2 - "každý má právo na život". Gynekológovia a pracovníčky sociálnych odborov asi už tušia, o čom chcem rozprávať. Charta 90 veci nastolila veľmi konkrétne. Ospravedlňujem sa, že. neviem presne číslo a rok smernice ministerstva zdravotníctva, ktorá umožnila a umožňuje rómskym ženám sterilizáciu za pomerne vysokú odmenu 25 tisíc korún. Táto odmena 25 tisíc korún, podľa môjho názoru, genocidnym spôsobom zasiahla do života rómskych rodín. Stretávam ženy, ktoré sa mi zverujú so svojim ľudským, tragickým osudom.
Takže vlastne chcem upozorniť, ak budeme hlasovať za článok 7 a za celú listinu, prosila by som ministerstvo zdravotníctva, aby zrušilo túto smernicu, pripadne radikálnym spôsobom ju upravilo.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Dubjel. Poslanec K. Dubjel:
Vážené predsedníctvo,
vážená Slovenská národná rada,
moja predrečníčka ma vlastne už predbehla a tak poviem len jednu zmenu. Článok 7 bod l navrhujeme zmeniť takto: "Každý má právo na život od jeho počatia a na dôstojnú smrť. "
A chcem sa dotknúť poznámkou ešte dvoch veci. V celom zákone o ľudských právach som sa nestretol s právom na rozmnožovania. Je tam právo o rodine, ale toto právo tam nie je. A potom sme zabudli ešte na jedno právo. Je to právo na mier. Ak by ho krajina mala zakotvené, bolo by to celkom iné. Keby všetky krajiny sveta zakotvili právo na mier, to znamená, že by sa každá krajina zaviazala, že nevypovie susedovi vojnu, vlastne až vtedy by bol naplnený článok 7, bod l, teda právo na život. Pretože článok Z umožňuje život za určitých okolnosti odobrať.
Ďakujem za pozornost.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Berényi.
Poslanec J. Berényi:
Vážená Slovenská národná rada,
mám pozmeňujúci návrh. Moji predrečníci už povedali argumentáciu. Kolektívne práva patria medzi základné práva takisto ako politické práva, kultúrne práva atď. To už spomínali. Tento ústavný zákon o základných právach a slobodách bez práv menšín je nekompaktný a chybný, lebo taký zákon by znamenal, že každý občan pred zákonom je rovný, len niektorí sú menej rovni. Preto mám pozmeňujúci návrh v tom zmysle, že ak prejde návrh pána Brňáka, prosím hlasová t o zmene názvu tohto zákona, a to tak, že ide o ústavný zákon o základných právach a slobodách okrem základných práv menšín.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Hlási sa ešte niekto do rozpravy? pán poslanec Macko.
Poslanec Š. Macko:
Vážený slovenský parlament, vážení páni ministri,
ospravedlňujem sa, ak náhodou načriem do prípadu, o ktorom bolo rokované vtedy, keď som musel na chvíľku odísť. Ale nie je mi celkom jasné, ako môže byť v článku 7 v odseku 2 napísané: "Nikto nesmie byť usmrtený okrem prípadov, kedy zákon vylučuje protiprávnosť takéhoto činu. "
Mal by som otázku, aký zákon môže dať súhlas na vraždu? A pokiaľ nebol navrhnutý tento článok na zrušenie, podávam tento návrh.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec, bolo to prediskutovávané vo výboroch. Tento článok sa týka celého radu článkov u ozbrojených síl, polície, právo na sebaobranu atď., súvisí priamo s tým, dokonca aj s armádou.
Faktickú poznámku má poslanec Géci. Poslanec M. Géci:
Pán konkrétny návrh. Sústavne sa opakujeme. Myslím, že by bolo najrozumnejšie ukončiť diskusiu a prikročiť hlasovaniu. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:
Ospravedlňuješ sa, že zdržiavam, ale budem veľmi stručný. Reagujem na vystúpenie pána poslanca Pirovitsa a viacerí poslanci na upozornili, že formuláciu práva na prácu by som mal povedať presne, ako si čo predstavujem.
Tak to poviem: "Každý má právo na prácu, ktorá zahŕňa právo každého na príležitosť zarábať si na živobytie svojou prácou, ktorú si slobodne vyberie. " Druhá veta začínajúca slovami "Občanov, ktorí tieto svoje" zostava, na konci je bodkočiarka a nasleduje: "súčasne zabezpečuje štát bezplatné sprostredkovanie práce a rekvalifikáciu".
Ešte jednu stručnú poznámku. Odznel tu návrh, aby sme do tohto dokumentu zahrnuli aj referendom. Osobne sa domnievam, že z článku 21 to celkom jednoznačne nevyplýva, i keď v dôvodovej správe to poznačené alebo vyznačené je. Myslím si, že právo vyhlásiť referendum by malo byt v ústavách republík, teda v ústave slovenské i republiky, nie v tomto dokumente, výslovne garantované.
A pokiaľ ide o návrhy pána poslanca Dubjela, treba si uvedomiť, že podľa tohto dokumentu by sa malo umožniť tomu súdu judikovať, teda nielen u nás, ale aj európskemu súdu pre ľudské práva. Formulácia "právo na život* je vo všetkých medzinárodných normách a my to musíme rešpektovat, aby bol spoločný jazyk. Pán predseda vo svojej správe uviedol, prečo sme nakoniec neprijali jedinú konvenciu, ale sme sa priklonili k vypracovaniu dokumentu, ktorý je širší a zahrňuje aj trochu modernejší jazyk. Majme na mysli aj to, že musí byť možnosť podľa toho rozhodovať.
Ďakujem pekne. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Faktickú poznámku má pán poslanec Kusý. Poslanec M. Kusý;
Nebol by som hovoril, keby pán pán poslanec Fogaš nebol znovu vystúpil s touto svojou pripomienkou. Ide tu o
nedorozumenie. Hovoríme predsa o určitom i európskom štandarde, hovoríme o európskom minime základných ľudských a občianskych práv. Do tohoto minima nemôžeme nastrkávať stále niečo ďalšie bez toho, aby sne nerozbili to, čomu snáď právnici hovoríte právna čistota daného legislatívneho aktu. Iste, americká ustáva obsahuje právo na šťastie Američania napriek tomu nenaliehali, aby sa do základnej liatiny ľudských práv dostalo toto právo na šťastie. Takisto tam nemôžeme dávať také právo, ako je právo na bývanie, pravo na prácu a podobne.
Domnievam sa, že tuto právnu čistotu rozbijeme. Ide o to, že na týchto základných ľudských a občianskych právach v Európe sa pracuje od Charty Organizácie spojených národov až po Kodaňský dokument. Medzitým bol Fakt o ľudských a občianskych právach. Tam sa tento európsky štandard vypracovával Myslím si, že by sme ho mali prijať tak, ako je daný. Pán poslanec Fogaš si sa odporuje, keď hovorí o tom, že sme tam neprijali určite veci, pretože v tomto európskom štandarde zahrnuté neboli. On sám ho navrhuje porušiť.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Tam je formulované právo na pracú presne s tym obsahom, ako som to teraz povedal. Nič inšie nechcem, len aby to zodpovedalo medzinárodnemu jazyku. To iste je aj v Pakte sociálnych, kultúrnych a hospodárskych práv, presne táto terminológia, len s novým obsahom. Ide mi o to, aby skutočne to bolo aj navonok rovnaké, ide nám o európsky štandard. Hovoríme o tej istej veci. Preto som citoval európsku sociálnu chartu, že tam je to prosné vyjadrené. Trhový mechanizmus tam rovnako funguje. Takto si treba rozumieť. Myslím si, že obidvaja hovoríme to iste, len mam pocit, ako by sme chceli tuto terminológiu obísť. Prečo?
Tento nový obsah, ako som to teraz predniesol, plne tonu zodpovedá. Môžeme si k tomu sadnúť a porovnať to, dokonca slová aj vety. Je to tam presne tak. Prepáčte, že som do toho vstúpil, ale práve o to mi išlo.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Dávam slovo predsedovi Najvyššieho súdu pánovi Plankovi.
Predseda Najvyššieho súdu SR K. Plank:
Vážená Slovenská národná rada,
vážený pán predseda,
vážená vláda Slovenskej republiky,
už by som sa nebol hlásil, pretože v podstate tu už bolo všetko povedané, ale predsa len musím reagovať na repliku vo veci práva na prácu. Myslím si, že to, čo chcel pán poslanec Fogaš, existuje v článku 21. V odseku 3 sa hovorí, že každý má právo získavať prostriedky na svoje životné potreby prácou. Čiže prostredníctvom získavania sa tam práca spomína. Myslím si, že osobitne to netreba forsirovat, pretože keby sme osobitne formulovali právo na prácu, neviem si predstaviť judikovanie takejto otázky na ústavnom súde. Treba počítal s tým, že podľa článku 36 tohto ústavného zákona budú o týchto veciach rozhodovať nielen administratívne orgány, ale aj súdy.
To isté si myslím, aj pokiaľ ide o právo na bývanie, viete, bola to taká propagandistická fraška, ktorá sa dostala do poslednej ústavy Sovietskeho zväzu, kde boli najďalej od toho, aby zabezpečili každému občanovi právo
na bývanie. Bolo to len v ústave formulované. Povedzte, pán primátor mesta Bratislavy, koľko máme teraz uchádzačov o byty?
Poslanec R. Hofbauer:
30 tisíc. Predseda Najvyššieho súdu SR K. Plank:
30 tisíc. Keď tu zakotvime právo na bývanie, tým tú situáciu vyriešime ľahšie? Domnievam sa, že by to bolo zase len deklarovanie niečoho, čo nemôžeme zaručiť. Dokument, ktorý sa tu predkladá na schválenie, je veľmi vážnym dokumentom. Sledujú sa ním viaceré účely, predovšetkým to, aby nám umožnil vstup do Európskeho spoločenstva, do Rady Európy. Musíme dokumentovať smerom navonok, že s demokraciou a s ochranou ľudských práv a slobôd to myslíme vážne.
Okrem toho by som vám chcel povedať, že tento dokument sleduje ešte aj niečo iné, a síce odstránenie doterajších, nie najpodarenejších ustanovení našej ústavy. To vyplýva z článku 47, ktorý hovorí o tom, že sa týmto zákonom zrušuje druhá hlava ústavného zákona č. 100, čiže jestvujúcej platnej ústavy Česko-Slovenskej Republiky. Okrem toho sa ruší aj ústavný zákon č. 144 o postavení národnosti v Česko-Slovenskej Republike, s výnimkou jedného ustanovenia, ktoré zostane naďalej v platnosti. Myslím si, že aj tento druhý účel je veľmi dôležitý, aby sme konečne ústavu, ktorá dnes ešte platí z minulého zriadenia, nahradili novými a pokrokovými ustanoveniami, ktoré zodpovedajú podmienkam demokratického a právneho štátu. Je veľmi dôležité, aby sme si to uvedomili.
A ešte by som vás chcel upozorniť na článok 41. Tomuto článku pripisujem značnú dôležitosť. Venujte pozornost tomu, aby tento článok prešiel a aby sa presadil aj pri konečnom znení do ústavného zákona vo Federálnom zhromaždení, pretože od počiatku tu boli snahy upraviť základné práva a slobody len na úrovni federálneho ústavného zákona. Práve preto tu boli z našej strany snahy zabezpečiť, aby to bol aj ústavný zákon Slovenskej národnej rady a ústavný zákon českej národnej rady. Napokon bola ďalšia politická dohoda, na základe ktorej sa volil taký postup, že Slovenská národná rada aj česká národná rada podajú návrh na prijatie tohto ústavného zákona na federálnej úrovni. Ale na druhej strane nám ide o to, aby prijatie tohto ústavného zákona Federálneho zhromaždenia nebránilo tomu, aby sa to mohlo dostať do ustav našich republík, aj do budúcej ústavy federácie. Zdá sa, že sú ešte stále námietky proti článku 41, nie u nás na Slovensku, ale najmä v Čechách. Preto upozorňujem na jeho dôležitosť.
Vzhľadom na to, že má ísť o spoločný návrh Slovenskej a Českej národnej rady na prijatie tohto ústavného zákona, ktorý má byt prijatý 10. decembra k Medzinárodnému dňu ľudských práv, prosil by som vás, aby ste prijali čo najmenej pripomienok k tomuto zákonu. Nie z toho dôvodu, že by som chcel podceňovať vaše pripomienky. Tie sú veľmi závažné, ale často ide len o formulačne pripomienky. Keď budú rozdielne návrhy, bude sa to potom ťažko zlaďovať, budú sa musieť stretnúť predsedníctva Českej a Slovenskej národnej, čiže sústrediť sa treba na zásadné otázky, s ktorými nesúhlasíte. Napríklad veľmi súhlasím s pripomienkou pána poslanca Sabu, že právo na životné prostredie patri medzi základné ľudské práva a patri to do prvej časti. Neviem akým nedopatrením sa to dostalo až do štvrtej časti. Na druhej strane sa tu navrhuje vypustiť niektoré ustanovenia, ktoré ja považujem za veľmi dôležité. Chcel
by som upozorniť na článok 9, kde sa navrhuje, aby sa vypustil odsek 3, 4 a 5. Na prvý pohľad sa zdá, že táto pripomienka je veľmi dobrá, pretože ide o určité podrobnosti, ale keď porovnáte to, čo je tu zakotvené, s praxou, ktorá bola doteraz, určite nikto nebude hlasovať za vypustenie týchto troch odsekov. Ide o to, aby vás nemohli bezdôvodne zavrieť, aby vám nemohli bezdôvodne uvaliť väzbu, atď. Tu sú dané záruky, kto môže o tom rozhodovať, do akého času o tom treba rozhodnúť atď. Som toho názoru, že by to tam malo zostať.
Ďalej by som chcel upozorniť, že tu panuje neistota, čo všetko má tento zákon upraviť. Tento zákon má upravil individuálne práva občanov, žiadne kolektívne práva. Preto doplnky o suverenite národa alebo suverenite republiky tu nemajú čo hľadať. To bude v prvej časti ústavy, kým toto má nahradiť druhú časť o individuálnych právach našich občanov. Takže kolektívne sa tu nedá formulovať nič. R vo všetkých ustanoveniach sú tieto individuálne práva formulované tak, že ide o práva jednotlivých občanov. To je aj v tretej časti, hoci je tam nadpis národnostné práva, ale vždy sa hovorí o občanoch určitej národnosti. Keby sme túto časť vypustili, musel by nevyhnutne zostal v platnosti ústavný zákon č. 144/1968 Zb.
Ešte by som chcel upriamil vašu pozornosť na článok 36, ktorý v súvislosti s inými otázkami hovorí o ochrane ľudských práv. "Každý, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia, ak zákon neustanovuje inak. Vykonanie upravuje zákon. " Z toho hľadiska by som chcel apelovať na vás, aby ste ako poslanci Slovenskej národnej rady tlačili na to, aby bol čo najrýchlejšie zriadený ústavný súd Slovenskej republiky, ústavný súd