Politické pravá vyjadrené v článku 17 predloženého ústavného zákona na prvom mieste uvádzajú slobodu prejavu a pravo na informácie, ktoré sú zaručení. Ale v odseku 4 tato charta umožňuje, a aj všetky charty a medzinárodne konvencie, že zákonodarné organy môžu svojimi zákonodarnými aktami vstúpiť tam, kde vidia, že sa sloboda prejavu zneužíva. Sme toho, bohužiaľ svedkami v každodennom poriadku.

Prečítal som vo veľkom náklade vydaný leták Matice slovenskej, ktorý je vyčiarkovaný, pripravený na podpisy, s rodným číslom a podpisom. Je to anketa získavania podpisov na uznanie jediného štátneho a úradného jazyka na území Slovenkej republiky podľa matičného návrhu. Dole je venovanie každému občanovi, ktorý to získa /vyšlo to vo vyše päťstotisícovom náklade, je to rozposlané, hádzané do poštovných schránok/: "Na pamiatku. Aj svojim hlasom som prispel k emancipácii slovenského národa v zápase za slovensky jazyk. Jeseň 199O. Predseda vybocu Matice slovenskej, vlastnoručný podpis Jozef Markuš". Nechcem sa v tomto prípade dotykať pána predsedu, jeho osoby, jeho osobnej integrity. Ale tvrdím, že tento druh politického zápasu, pod zámienkou, že chráni identitu národa, škodí tej najvzácnejšej inštitúcii, ktorú si náš národ vážil. Ovplyvňovat týmto spôsobom mienku národa, ktorý je citlivý na svoju národnú príslušnosť, ale chce byt aj tolerantný, považujem za zneužitie poslania Matice slovenskej. Je to obyčajné politikarčenie, ktoré počíta s dobromyseľnosťou národa, s citlivosťou na tieto otázky.

Ak práve tento leták vstupuje v predvečer našich komunálnych volieb, nemôžem sa zbaviť dojmu že aj v tomto prípade ide o zneužitie slobody prejavu, politického pravá nášho občana a preto sa chcem od toho verejne dištancovať. Nesmierne ľutujem všetkých občanov, ktorí dajú prednosť

takej demonštrácii svojej príslušnosti k demokraticky vyspelému národu. Mali by sme byť hrdí na to, že Slovenská národná rada prijme tento ústavný zákon, ktorý by mal byť vo svojom obsahu a znení identický s prejavom českého národa, druhého štátotvorného národa, ktorý vyústi v manifestačný prejav nášho parlamentu. Preto považujem naše dnešné rokovanie za mimoriadne dôležité a prosím vás, uvedomme si to všetci.

Pani Theatcherová raz povedala: "Sú len dva druhy prejavov - dobrý a zlý. Ten dobrý Je ten krátky". Tentoraz som nemal dobrý prejav. Prepáčte mi to.

/Potlesk. / Podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Faktickú poznámku na poslanec Balážik. Poslanec v. Balážik:

Vážení páni a dámy,

je tomu presne rok, možno rok a deň, čo som jedného pána či súdruha ministra počul hovoriť a odsudzovať ľudí, ktorí politikárčia. Ďalej by som chcel povedať, že ideme prijať zákon, ktorý má umožniť právo na názory. Takže nebráňme právo na názor ani pánovi Markušovi a jeho priateľom a priaznivcom.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásil poslanec Boroň. Pripraví sa poslanec Fogaš.

Poslanec P. Boroň:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni,

dovolil by som si krátko vystúpiť k bodu 31 spoločnej správy, k tretej hlave návrhu ústavného zákona o základných právach a slobodách. Robím to z toho dôvodu, že na môj návrh prijal ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady uznesenie, v ktorom navrhol tretiu hlavu návrhu vypustiť. Preto považujem za potrebné vysvetliť moje stanovisko, v tejto súvislosti by som si dovolil upriamiť vadu pozornosť na článok 3 návrhu ústavného zákona, v ktorom sa hovorí, citujem: "Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Domnievam sa, že týmto článkom sa zabezpečuje rovnosť všetkých našich občanov v oblasti realizácie a ochrany základných práv a slobôd, a to bez ohľadu na národný pôvod či príslušnosť k národnostnej menšine. A o základné práva a slobody, to chcem zdôrazniť, pre všetkých našich občanov v predloženom dokumente ide.

V ústavnoprávnom výbore Slovenskej národnej rady som tiež zdôraznil, že podľa môjho názoru má oblasť národnostných práv, ako i celkového postavenia národnostných menšín upravovať ústava Slovenskej republiky, resp. Českej republiky, ktoré sa v súčasnosti intenzívne pripravujú. Vychádzam pritom z presvedčenia, že ústavné a ďalšie orgány Slovenskej republiky, resp. Českej republiky musia niesť plnú zodpovednosť za celkový hospodársky, sociálny,

kultúrny a spoločenský rozvoj Slovenskej, resp. Českej republiky a v tomto duchu i za postavenie a slobodný rozvoj národnostných menšín žijúcich na ich území. Dovoľujem si vás tiež upozorniť na tú skutočnosť, že Ústava Slovenskej republiky, ktorá bude upravovať i základné otázky štátoprávneho usporiadania Slovenskej republiky, jeho vzťah k federácii a tým aj postavenie slovenského národa, by v každom prípade mala tiež upravovať základné národnostné práva a postavenie národnostných menšín žijúcich na území Slovenskej republiky vôbec.

Na záver by som tiež uviedol, že odporúčanie prijatia citovaného návrhu ústavného zákona s článkom 41 tak, ako je tam uvedený, počíta s úpravou základných práv a slobôd, a teda i národnostných práv v Ústave Slovenskej, resp. Českej republiky. Poznamenávam, že do prijatia novej ústavy by samozrejme zostal v platnosti ústavný zákon č. 144/1968 Zb. o postavení národnosti v ČSFR. Z uvedených dôvodov vám, dámy a páni, navrhujem bod 31 spoločnej správy prijať.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásil pán minister Snopko.

Poslanec L. Snopko:

ospravedlňujem sa, neviem, či môžem využiť právo, lebo sa teraz hlásim ako poslanec.

Len v krátkosti chcem doplniť na strane 17 hlavu štvrtú, článok 33 o odsek 3. Prečítam formuláciu: "Každý

občan má právo na sebauplatnenie v dobrovoľných záujmových a tvorivých činnostiach".

Ďakujem. Podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Fogaš. Pripraví sa pán poslanec Ásványi.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, važené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády,

pán poslanec Prokeš kritizoval predložený vládny návrh zákona trefnou poznámkou, že je k nemu predložených cez 50 pripomienok a že teda ide o návrh, ktorý nebol dobre pripravený, chcel by som na to zareagovať tak, že tento zákon tvoríme aj my, práve dnes. Išlo o návrh, ktorý sa vypracoval postupne a ktorý sa rodil rovnako tažko ako kompetenčný zákon. Vyplynulo to i zo slov pána predsedu Slovenskej národnej rady. Išlo o niekoľko kôl rokovani s predstaviteľmi Českej národnej rady a s poslancami Federálneho zhromaždenia, ktoré sa týkali koncepcie, ako aj vlastného obsahu. Myslím si, že ak je predložených toľko pripomienok, je to dobre, že poslanci Slovenskej národnej rady sa takýmto spôsobom budú podieľať na dotvorení tak závažného dokumentu, ktorý vo vstanú k človeku dnes máme odporučiť Federálnemu zhromaždeniu na prerokovanie a prijatie.

Predložený návrh ústavného zákona vychádza z filozofie komplexnej úpravy postavenia občana v osobitnom dokumente v podobe ústavného zákona. Je to svojim spôsobom osobitný prístup v novodobých dejinách moderných demokratických štátov. Väčšina ústav totiž túto úpravu obsahuje vo vlastnej systematike. Poňatie tohto dokumentu má byť tiež jedným z utváraných právnych predpokladov pre prijatie do Rady Európy, ako i kreovanie sústavy ústavných súdov do obdobia schválenia nových ústav. Táto filozofia má svoje kladné stránky a, samozrejme, má aj úskalia. Jedným z nich je i množstvo pripomienok. Kladnú stránku však vi dím v tom, že v období priprav ústav, a to najmä federálnej, sa vlastne tento inštitút do ústavnej podoby pripravuje. Kladom je i to, že v období zásadných reforiem štátu takýto dokument, pravda pri jeho plnom rešpektovaní, môže utvárať podmienky pre právne istoty všetkých občanov a chrániť ich i takouto formou v prípade politicky motivovaných rozhodnutí jednotlivých štátnych orgánov. Filozofiou tohto inštitútu, ako i formuláciami jednotlivých ustanovení sa v mnohých smeroch približuje moderným demokraciám západného typu. V niektorých ideme dokonca ďalej, a utvárame si tak predpoklad pre akceptáciu budúceho politickoprivneho vývoja v procese integrujúcej sa Európy.

Práve v tejto súvislosti vás chcem upozornil na jeden inštitút, ktorého akoby sme sa trošku obávali. Ide o inštitút práva na prácu. Treba si uvedomiť, že tento inštitút úzko súvisí s jednou z najzákladnejších ústavných zásad, a to je rovnosť občanov. Tú tam máme tiež vyjadrenú. Rovnosť občanov a právo na prácu poskytuje všetkým občanom rovnakú príležitosť zúčastniť sa na spoločenskej práci formami, ktoré spoločnosť vytvorí. Teda nejde o nejaký starý obsah tohto pojmu. Pokúsim sa ho vysvetliť. S ohľadom na to, že úplná rovnosť nie je vždy zabezpečená formálne rovnou právnou úpravou, premieta sa v pracovnom

práve, i v tomto inštitúte, vyrovnávaním faktických disproporcií a týka sa predovšetkým žien, mladistvých a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou. V zásadách, ktoré sa bežne, a nielen v našom pracovnom práve, ale aj vo vzťahu k moderným západným demokraciám uplatňujú, pod pojmom právo na prácu sa potom rozumie právo na získanie zamestnania, ktoré zahŕňa pomoc štátnych orgánov a organizácií pri umiestňovaní občanov do spoločenskej pracovnej činnosti. Pokiaľ ide o charakteristiku tohto pojmu, ide o možnost vzniku pracovnoprávnych vzťahov iba so súhlasom pracovníka, vrátane možnosti, aby občan mohol tento vzťah slobodne rozviazať. Zahrňuje teda slobodu výberu miesta a druhu činnosti. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že právom na prácu v novom ponímaní by sme mali rozumieť tiež napomáhanie rozvoju sebarealizačných danosti. 1 človeka prostredníctvom pracovnoprávnych vzťahov, teda aj možnost určitej rekvalifikácie.

Ďalej je to ochrana štátnosti pracovnoprávnych vzťahov. Musíme si totiž uvedomiť, že ak chceme pripraviť dokument, ktorý bude mať, resp. bude obsahovať európsky štandard, česká a Slovenská Federatívna Republika je členom viacerých medzinárodných združení a že z členstva v tejto oblasti pre nás vyplývajú záväzky, aj z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, z Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a jednak záväzky z dohovorov Medzinárodnej organizácie práce. Predovšetkým Medzinárodná organizácia práce ako jediná má veľmi podrobne prepracovaný systém kontroly plnenia týchto záväzkov. V samotnom dokumente o práci ako takej hovoríme jednak v súvislosti s osobnou slobodou, kde máme článok u nútenej práci podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Je to článok 8, ktorý rešpektujeme. Ďalej podľa Medzinárodnej organizácie práce je to dohovor č. 29 o nútenej alebo povinnej práci. Tento

tiež rešpektujeme v súvislosti s prijímaniu tohto ústavného zákona. Pritom článok e Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach výslovne hovorí, že zmluvné strany tohto paktu uznávajú právo každého na prácu, pričom precizuje obsah tohto práva, ktoré zahŕňa aj právo každého na príležitosť zarábať si na živobytie prácou. Súčasne tento článok predpokladá opatrenia, ktoré majú urobiť stály na dosiahnutie plného uskutočňovania tohto práva. Nejde teda o žiadny inštitút, ktorý by bol charakteristický len pre bývalý režim.

Dovolil by som si v tej súvislosti citovať tiež z Európskej sociálnej charty, ktorá sa stala základným dokumentom pri príprave časti o sociálnych právach, článok l začína: Právo na prácu... a ďalej pokračuje... s cieľom zabezpečiť účinný výkon práva na prácu - po prvé za jeden z hlavných cieľov a povinnosti považovať dosiahnutie a udržanie čo najvyššej a najstabilnejšej úrovne zamestnanosti s cieľom dosiahnúť plnú zamestnanosť. Čiže je to tam vcelku voľne formulované. Po druhé - právo na prácu zahrňuje účinným spôsobom chránil právo pracovníka na obživu slobodne prijatou prácou. Po tretie, zriadiť alebo zachová t bezplatné sprostredkovanie práce pre všetkých pracovníkov a po štvrte, zabezpečiť alebo podporovať vhodné poradenstvo o povolaní, príprave na povolanie a na profesnú readaptáciu. Pred nedávnom sme prerokovali návrh zákona o zamestnanosti, ktorý vlastne tiež obsahuje právo na rekvalifikáciu, bezplatnú pomoc i sprostredkovaniu zamestnania. Takže si myslím, že by sme sa samotného pojmu nemuseli báť. Toľko k inštitútu, ktorý navrhujem, aby bol zahrnutý do spravodajskej správy a aby sa o ňom hlasovalo.

Súčasne odporúčam, aby v bode 54 spravodajskej správy bolo vypustené slovo "preambula". Teraz opäť predvádzam pánovi poslancovi Prokešovi, že ten dokument aj teraz dotvárame. Nikto, kto sa s týmto dokumentom pôvodne stretával, si nevšimol, že ústavným zákonom č. 100/1990 Zb., konkrétne článkom l tohto ústavného zákona je už preambula zrušená. Takže prosím, aby to bolo rešpektované aj pokiaľ ide o spravodajskú správu, aby sne o tom takto hlasovali.

Pán minister Košťa hovoril o potrebe rozširovať tento dokument. Súhlasím s nim. Verím, že o krátky čas budeme mať k tomu príležitosť, a to predovšetkým pri posudzovaní a schvaľovaní základného ústavného dokumentu ústavy Slovenskej republiky.

Na záver prosím, aby ste dokument chápali ako celok pre základ právnej úpravy v ústavách republík. Nesnažme sa doň prepašovať všetko to, čo si môžeme na úrovni republiky upraviť sami, podľa našich predstáv a podmienok. Túžbou každého sudcu bolo mat možnost judikovať podľa ústavy. Predložený návrh takúto možnosť po zapracovaní alebo rozpracovaní na republikovej úrovni vytvára. Ak sme pri schvaľovaní tzv. kompetenčného zákona hovorili o historickom okamihu vo vzťahu k štátu, dnes možno o historickom okamihu hovoriť vo vzťahu k ochrane politických, občianskych, hospodárskych, sociálnych práv človeka, ktorý žije v našej vlasti. Či si to uvedomujeme alebo nie, vyjadrujeme sa totiž k časti novej ústavy.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem poslancovi Fogašovi. Vystúpi poslanec Ásványi. Pripraví sa poslanec Sabo.

Poslanec L. Ásványi:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

pán poslanec Brňák povedal k svojmu vystúpeniu taký krásny úvod, že ma to až hrialo. Vykresľoval peknú cestu nadej vlasti do demokratickej Európy. Myslel som si, že v noci bolo zjavenie, ktoré pána poslanca obrátilo v zmýšľaní. Ale to, čo povedal k hlave III prerokúvanej listiny, je vrcholne nedemokratické, diskriminujúce a odvážim sa povedať hraničiace s fašistickou ideológiou, pýtam sa, vážené kolegyne a vážení kolegovia, demokracia jedného národa má znamenať vyhubenie alebo zotretie príslušníkov iných národov alebo národnosti? Ak táto cesta má viest do demokratickej Európy, ja sa po nej nevydám a prosím, aby ste sa vy, väčšina múdro zmýšľajúcich zástupcov slovenského národa dištancovali od takýchto prejavov a nevydali sa po tejto ceste. Odtiaľ budú vrátení, nasmerovaní opačne a tam sme už raz boli, tam sa nechcime dostať. Navrhujem, aby hlava III bola schválená bez zmeny. Zdôvodnenie vynechania hlavy III pánom poslancom Boroňom, s odvolaním sa na článok 3 zrejme nestačí. Pán poslanec Brňák zdôvodňoval zotretie hlavy III celkom inak, z opačného konca. Teda ani jenu článok 3 návrhu nepostačoval. Teda hlava III má v tejto listine svoje miesto.

Záverom: väčšiu službu by sme urobili parlamentu a našej republike, ak by sme navrhovaný materiál schválili bez zmien a urýchlene, a prikročili k prerokúvaniu ďalších materiálov. Veď predkladatelia sú zástupcovia všetkých strán a hnutí a asi uplatnili myšlienky a postup každej strany, každého hnutia.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási poslanec Boroň.

Poslanec P. Boroň:

Chcem poznamenať, že moje stanovisko k tomuto návrhu, ako som to pred chvíľou zdôvodnil, som predniesol aj vo výbore a za toto stanovisko hlasovali aj poslanci z hnutia Együttélés.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Ako ďalší v rozprave vystúpi poslanec Sabo. Pripraví sa poslanec Galanda.

Poslanec P. Sabo:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

dovolím si jednu poznámku. Domnievam sa, že za týmto pultom by sme sa mali snažiť vystupovať vecne a pokiaľ nesúhlasíme s argumentami tej-ktorej strany, snažme sa ich vecne vyvrátiť, ale neoznačovať druhú stranu kadejakými nálepkami, ktoré sú v podstate urážlivé. /Potlesk. /

Nemôžem súhlasiť s tým, aby sme tento zákon prijali bez zmien, pretože má vážny nedostatok. Nie je v ňom totiž zakotvené pravo na zdravé životné prostredie. Vraciam sa k nemu preto, že pán spoločný spravodajca tento bod jednoznačne neodporučil. Čiže navrhujem, aby hod l článku 35 "každý má pravo na zdravé životné prostredie" bol v každom prípade v zákone zakotvený s dvoma zmenami. Myslím si, že

podmienky by nemal ustanovovať zákon. Navrhujem, aby bola druhá veta zmenená takto: "Podrobnosti ustanoví zákon. " Predsa každý má prirodzené právo na zdravé životne prostredie, keď sa narodí. To nesmie byť ničím podmienene. Môže to byt detailizované, vysvetlené a definované, ale nemalo by to byť podmieňované. Čiže som za to, aby druhá veta bola zmenená: "Podrobnosti ustanoví zákon. " Ďalej to pokladám za základné ľudské právo. Neviem, prečo je až v hlave IV, kde sa hovorí o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Pravo na zdravé životne prostredie je právom na existenciu človeka. Takže dávam aj druhý pozmeňujúci návrh, aby sme odsek l článku 35 presunuli do hlavy I oddielu l ako nový článok 17.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Galanda. Pripraví sa poslankyňa Bauerova.

Poslanec H. Galanda:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, páni poslanci,

čo sa týka predloženého návrhu ústavnej listiny, môžeme u jednotlivých článkov uvažovať o tom, či sú koncipované dosť široko alebo nie, či tu niečo nie je naviac alebo naopak, či tu niečo chýba. Dovolím si však povedať, že pre mňa je z celého návrhu najdôležitejšia jedna skutočnosť, a to tá, že schválením tohto návrhu sa prihlasujeme a právne zakotvujeme filozofiu prirodzeného práva. V našom právnom systéme je to absolútne nová myšlienka, uplna zmena. Ak sa hovorilo o lom, že existuje nejaká perestrojka v politike, toto je podľa mňa ekvivalent v našom právnom systéme. Znamená to, že akceptujeme a štátom garantujeme skutočnosť, že pravo je niečo prirodzene, dane človeku, dane každému jedincovi, každej ľudskej bytosti. Nikto mu ho nemôže odcudziť, nikto ho nemôže oň ukrátiť. Čo ba tyká štátu, ten na seba preberá povinnosť zabezpečiť také podmienky a záruky, aby nikomu neboli brane jeho pravá, aby nikomu, komu sa stane ujma, nebolo znemožnené týchto práv sa dovolať Týmto dávame našim spoluobčanom, nám všetkým do rúk určite záruky na život v právnom štáte, v demokratickej spoločnosti. A preto si vás dovolím poprosiť: môžeme mat výhrady k jednotlivým článkom, ale zásadná myšlienka, schválenie prirodzených ľudských práv, prihlasenie sa k medzinárodným závažným všeľudským právam, k medzinárodným konvenciám, si zaslúži, aby sme tento návrh dnes schválili.

A na zaver jednu poznámku. Aj keď sa považujem za patriota a tvrdím, že slovenské halušky s oravskou slaninou a liptovskou bryndzou sú jedine a najlepšie na svete, v niektorých prípadoch je lepšie niečo dobre a osvedčené prevziať a akceptovať to. Tyká sa to technológie a v niektorých prípadoch aj pravá.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem Vystúpi poslankyňa Bauerova

Poslankyňa E. Bauerová:

Vážená Slovenská národná rad, dámy a páni,

minule sa ma voliči pýtali, či som hrdá na pracú v parlamente. Musela som sa priznať, že nie vždy. Sú však aj vzácne chvíle a výnimočné. Ako príklad som uviedla možnosť byt pri zrode tohoto zákona. Momentálne som v tomto svojom pocite trochu rozviklaná. Prijatiu tohoto dokumentu završuje jedno obdobie- na ceste k demokracii a otvára iné. Dúfam, že pro každého lepšie, zaručujúc dôstojnosť každého občana. Predvčerom pán premiér pri predkladaní kompetenčného zákona hovoril túto vetu: "Sme každý iný, a v tom, v čom sme iní, musíme sa rešpektovať"'. Myslím, že to znie i v tomto prípade zmysluplne.

Včera účastníci parížskej schôdzky prijali dokument, z ktorého mi dovoľte citovať. "Účastnícke štáty vyjadrujú svoje odhodlanie, že budú bojovať proti rasovej a etnickej nenávisti, proti antisemitizmu a xenofóbii a proti všetkým formám diskriminácie. Budú ochraňovať etnickú, kultúrnu, jazykovú a národnú identitu. Príslušníci národ nostných menšín majú právo vyjadriť svoju identitu, chránil ju a rozvíjať bez akejkoľvek diskriminácie, pri plnej rovnosti pred zákonom. "

V tomto zmysle vás žiadam o neschválenie bodu 31 spoločnej úpravy. V prípade schválenia prosím vypustiť bod 2 z § 47. Mám ešte jeden doplňujúci návrh. V čl. 7. 4 ods. l v prvej vete za slovom "právo" navrhujem doplniť slovo "tlač".

Chcem byť hrdá, že môžem byť pri zrode tohoto zákona. Ďakujem.

/Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem pani poslankyni Bauerovej, vystúpi poslanec Harna.

Poslanec Š. Harna:

Vážený pán predsedajúci, Vážené predsedníctvo, vážená Slovenska národná rada, dámy a pani,

národné menšiny žijúce v Slovenskej republike dúfali, že zmena politického systému a odstránenie totality bude znamenať nastolenie demokracie a právneho štátu, a tym aj rozšírenie práv národnosti. Ubezpečujem Slovensku národnú radu, že príslušníci národnosti sú lojálnymi občanmi Slovenkej republiky a pri zachovaní svojej národnej identity chcú ako plnoprávni občania pokojne a harmonické spolužitie s občanmi slovenskej národnosti v jednom štáte - Slovenskej republike. Je preto nepochopiteľne, že tu v parlamente sa prostredníctvom majorizácie prijímajú zákony obmedzujúce pravá národných menšín a v rozpore a medzinárodne uznanými a deklarovanými právami týchto menšín. Uvedomujete si, dámy a pani, že od začiatku fungovania slobodne zvoleného parlamentu sme neprijali ani jeden zákon, ktorý by bol rozšíril pravá národností, ale využili sa všetky priležitOsti na oklieštenie týchto práv?

Vážene dámy a páni,

bolo veľkou chybou maďarskej reprezentácie v revolúcii roku 1848 v boji o samostatnosť Uhorska, že neprihliadala na oprávnene požiadavky a práva ostatných národov a národností žijúcich v Uhorsku. A je veľkou chybou časti

slovenskej reprezentácie, že v úsilí o zvrchovanosť Slovenskej republiky neprihliada na oprávnené požiadavky a práva národných menšín žijúcich v Slovanskej republike. Preto odporúčam, aby hlava tretia zostala bezo zmeny súčasťou ústavného zákona.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;

Ďakujem. Pán poslanec Harna, považujem si za potrebné uviesť faktickú poznámku k vášmu vystúpeniu a konštatovať, že som v tomto parlamente od volieb a bol som v ňom aj v predchádzajúcom volebnom období od januára. Nepamätám sa na jediný zákon, ktorý by sme tu boli prijali, ktorý by bol v rozpore s medzinárodnými dohodami, ako ste teraz povedal i a takisto sa nepamätám na žiaden zákon, ktorým by sme boli okliešťovali menšinové práva. /Potlesk. / Prosil by som, aby sme vystúpenia poslancov v rozprave, ktoré v každom parlamente môžu byť rôzne, nestotožňovali so závermi, ktoré parlament prijme pri hlasovaní o zákonoch.

Ako ďalší sa prihlásil poslanec Kružliak. Poslanec Š. Kružliak:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážený slovenský parlament,

o význame zákona, ktorý prerokúvame, sa tu už povedalo. Zákon predovšetkým má hájiť človeka a jeho život. Mal by som doplňujúci návrh, aby v článku 7 ods. l veta "Každý má právo na život. " bola doplnená o slová "od jeho začiatku".

Ďakujem pekne.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Dovoľte mi, aby som sa sám prihlásil do diskusie.

Važené poslankyne, vážení poslanci,

v priebehu dnešnej rozpravy, aj v predchádzajúcich dňoch sa tu niekoľkokrát spomínal problém možnej nezamestnanosti, vyslovili sa aj viaceré čísla - štyristotisíc, dokonca aj viac. Považujem za potrebné v súvislosti s prebiehajúcou rozpravou poznamenať, že nepovažujem za správne, ak sa v parlamente v priebehu rozpravy používajú názory a stanoviská, dokonca mám pocit, že informácie viac-menej novinárske, ktoré nemajú za sebou príslušné analýzy alebo doklady. Musím konštatovať, že tak vážny problém ako je nezamestnanosť v takomto veľkom rozsahu, v každom prípade je povinnosťou a predmetom opatrení v prvom rade vlády a následne aj nás v parlamente. Doteraz nám nebol predložený žiaden materiál od ministra práce a sociálnych vecí, odkiaľ by snáď takýto impulz mal v prvom rade vzísť, ktorý by nás upozorňoval alebo odôvodňoval takéto možne následky. Naviac sa domnievam, nielen ako poslanec, ale aj ako pracovník, ktorý zastáva miesto na hospodárskom poli, že nevidím najmenší dôvod, aby v štáte, v ktorom je stále v porovnaní s ostatnými len priemerne vyspelými priemyselnými štátmi neporovnateľný nedostatok v sortimente, množstve bežných spotrebných tovarov, sme na jednej strane len trpne konštatovali, že nemáme ani štyri druhy varešiek a na druhej strane aby sme mali štyristotisíc nezamestnaných.

Myslím si, že je potrebné, aby aj verejnosť vedela, že vláda je povinná urobiť všetky opatrenia, aby nedošlo k takému javu. Nakoniec pán podpredseda vlády Kučerák v

predchádzajúcej rozprave spomínal, že v Poľsku ani v dobe superinflácie, ktorá znamenala nezvládnutie hospodárskeho vývoja v krajine, nedošlo k väčšej nezamestnanosti ako 6 t. Myslím si, že takého informácie púšťame na verejnosť z pôdy parlamentu, nie sú dostatočne seriózne a nepovažujem za správne, aby sme s nimi manipulovali

/Potlesk. /

Faktickú poznámku ma pán poslanec Kliman. Poslanec L. Kliman:

Pokiaľ sa číslo Štyristotisíc nezamestnaných v Slovenskej republike považuje za nezodpovedne vyslovené, potom musím pripomenúť, že to pred niekoľkými dňami povedal predseda vlády.

/Potlesk. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán minister Húska.

Minister pre úpravu a privatizáciu národného majetku SR A. M. Húska:

Važené dámy a pani,

rad by som zdôraznil, že to treba rozumieť tak, že sa robia tzv. optimistické a tzv. katastrofické scenáre. V prípade katastrofického stavu, kedy by mohli nastať vonkajšie komplikácie, sa môže hovoriť o takýchto číslach. Samozrejme, že vláda na čele s premierom urobia všetko.