hnutí od štátu je zrejmé a prípadné podrobnosti či výnimky nie je potrebné stanovovať. Neodporúčam schváliť ani pripomienku uvedenú pod bodom 38. Výraz "osobitná" je zaužívaný a presný právny pojem. Jeho nahradenie slovom "zodpovedajúca" je podľa môjho názoru nepresné a v právnom jazyku vágne. Neodporúčam schváliť pripomienku uvedenú pod bodom 46. Pôvodné navrhované znenie hovorí o bezplatnosti. Pre občana či človeka, ktorý je stredobodom návrhu zákona, nie je dôležité kto pomoc hradí. Pre neho ako subjekt pravá je dôležité, že v určitých prípadoch je právo na pomoc tlmočníka bezplatné. Z toho istého dôvodu neodporúčam schváliť ani pripomienku uvedenú pod bodom 47. Okrem toho aj zákon o advokácii v ustanovení S 19 upravuje možnosti poskytovania právnej pomoci za zníženú odmenu alebo bezplatne. Pripomienka uvedená pod bodom 52 spoločnej správy nemá normatívny charakter. V konečnom dôsledku ju však vylučuje pripomienka uvedená pod bodom 51, preto ju neodporúčam schváliť. Nakoniec neodporúčam schváliť ani pripomienku uvedenú pod bodom 53. Základné ľudské práva a slobody citované v navrhovanej pripomienke nesmú byť ohrozené nikdy, to znamená ani v čase pokoja, ani v čase zvýšeného ohrozenia štátu, života národa, či brannej pohotovosti. Okrem toho by sa toto ustanovenie dalo interpretovať tak, že ostatné ako citované práva a slobody ohrozené za tých istých okolnosti môžu byt.
Po prerokovaní a schválení takto diferencovaných pripomienok odporúčam schváliť predložený návrh na vydanie uznesenia, ktorým Slovenská národná rada navrhuje Federálnemu zhromaždeniu, aby prijalo ústavný zákon o základných právach a slobodách.
Ďakujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem poslancovi Paučovi za predneseniu spravodajskej správy a súčasne ho prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.
Otváram rozpravu o deviatom bode programu, do ktorej sa doteraz písomne prihlásilo šesť poslancov. Ako prvý vystúpi pán poslanec Kliman. Pripraví sa pán poslanec Brňák.
Poslanec L. Kliman:
Vážená Slovenská národná rada vážená vláda Slovenskej republiky.
základným právom človeka je právo na život. Človek musí predovšetkým existovať, aby mal vôbec možnost uplatnit akékoľvek z práv, ktoré dnes prerokovávame. V hlave druhej tohto dokumentu pod názvom "Ľudské práva a základné slobody" oddiel prvý - základné ľudské práva - v článku 7 sa hovorí: "Každý má právo na život". Avšak k uplatneniu tohoto práva v humánnej spoločnosti musia byť vytvorené zodpovedajúce podmienky. Dokument, ktorý máme pred sebou, na to čiastočne pamätá v hlave štvrtej pod názvom "Hospodárska, sociálne a kultúrne práva" - článok 25 ods. 3, ktorý hovorí: "Každý má právo získavať prostriedky na svoje životné potreby prácou. Občanov, ktorí toto svoje právo nemôžu bez vlastnej viny vykonávať, štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje. Podmienky ustanoví zákon. " V preklade z právnej do občianskej reči to znamená, že o toho, Kto bude chcieť a vedieť pracovať, ale nebude mat pracovnú príležitosť, sa postará štát. A to považujem za veľmi málo.
V týchto dňoch tu odzneli informácie od najpovolanejších o tom, že v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike sa očakáva nezamestnanosť približne 1, 2 mil. ľudí, z toho v Slovenskej republike je relatívne vyšší podiel - až do 440 tisíc ľudí. Tým bude sociálne ohrozených približne 1, 5 až 1, 8 milióna občanov, vrátane deti. Z práceschopného obyvateľstva je to približne 16 l, z celkového počtu sociálne ohrozených 30 % až jedna tretina. Aké teda právo na život, lepšie povedané na aký život potom takéto právo je?
Riešenie tu je. Je uplatnené a odskúšané najmä v štátoch s citlivou sociálnou politikou. Pri vzniku nezamestnanosti takáto spoločnosť popri sociálnej pomoci hľadá možnosti rozvoja verejných investícií. Tieto riešia jednak problém nezamestnanosti, jednak niektoré z naliehavých potrieb investičného rozvoja a prác. Predpokladám, že je zrejmé, že mi ide o riešenie existencie sociálne najslabších vrstiev. Preto podporujem spravodajskú správu v tejto oblasti, ale navrhujem doplniť zákon v hlave štvrtej o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, článok 25 o ďalší štvrtý bod tohto znenia: "Štát je povinný ochraňovať právo pracovníka na hmotné zabezpečenie /obživu prácou/".
Ďakujem za pozornost. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi poslanec Brňák. Pripraví sa poslanec Filipp.
Poslanec P. Brňák:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, vážení hostia,
dovoľte, aby som úvodom vyslovil presvedčenie, že prijatím Listiny základných práv a slobôd sa nielen formálne, ale aj kvalitatívne zaradíme medzi tie štáty a národy, ktoré sa usilujú o dosiahnutie demokratického ideálu, o zavŕšenie nielen materiálneho, ale i duchovného blaha spoločnosti a jej obyvateľstva. Naša spoločnosť má ešte stále hlboko pod kožou zakódovaný efekt krivého zrkadla aj v oblasti základných práv a slobôd. Je to daň minulosti a ani najkrajšia právna úprava sama osebe nenahradí bolestivú operáciu v každom z nás, v rámci ktorej bude toto krivé zrkadlo odstránené.
Samotný návrh iniciatívnej skupiny poslancov Slovenskej národnej rady pod parlamentným číslom 63 predstavuje štandard základných práv a slobôd vyplývajúci z mnohostranných medzinárodných zmlúv, ktoré sme, resp. budeme ratifikovať a prijatie a dodržiavanie ktorých nám umožní včleniť sa do systému medzinárodných organizácií a inštitúcii. V zmysle zásady "dobré sa chváli samé" prejdem k sporným bodom predloženého návrhu a zároveň vyslovím návrhy na doplnky a zmeny.
V prvom rade navrhujem, aby v predloženom materiáli bol zaradený novokoncipovaný článok l k hlave I, ktorým sa potvrdzuje právo slovenského a českého národa na sebaurčenie. Tento návrh je podmienený nesúhlasom s bodom 31 spoločnej správy, v rámci ktorého ústavnoprávny výbor navrhol vypustiť z predloženého návrhu celú III. hlavu, ktorá sa dotýka národnostných práv. Uvedený názor, pokiaľ ide o toto vypustenie národnostných práv z navrhovaného textu, nakoniec podporil aj pán premiér Mečiac vo svojom vystúpení predvčerom, ktorý v súvislosti s prerokúvaním kompetenčného zákona vyslovil názor, že komplexná oblasť národnosti prechádza do kompetencie republík. V danom prípade však ide o návrh ústavného zákona, ktorý sa dotýka federácie ako takej, to znamená, že oblasť národnostných práv by mala, byť upravená osobitne v republikovom zákonodarstve, podľa všetkého priamo v ústave Slovenskej republiky.
Na margo bodu 31 - neviem z akého dôvodu pán spoločný spravodajca nezdôvodnil, prečo navrhuje tento bod neprijať, hoci všetky ostatné body, ktoré navrhoval neprijať, zdôvodnil. Čiže toto zdôvodnenie zo strany spoločného spravodajcu mi chýbalo. Domnievam sa, že nie je možné nezakotviť v novom článku l právo na sebaurčenie slovenského a českého národa, ak návrh obsahuje práva národnostných menšín. Bolo by to nesporne nevyrovnané, nekonzistentné. Samotný text článku l v hlave I v prípade, ak by sa neprijal článok 31 spoločnej správy, navrhujem v tomto znení: "Český a slovenský národ znovu potvrdzujú svoje prirodzené a ústavné pravo na sebaurčenie, a tým aj na slobodnú voľbu formy štátu, hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho vývoja, i na slobodné disponovanie svojím prírodným bohatstvom a zdrojmi. " Tento text nie je vymyslený, ale vychádza priamo z medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, konkrétne časť I, článok l a 2 a zo Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe z roku. 1975 v Helsinkách, konkrétne prvej časti hlavy VIII, ktorá hovorí o práve na sebaurčenie. V prípade pochybnosti alebo spochybnení som ochotný citovať uvedené pasáže z oboch dokumentov.
Ďalší môj návrh je opäť podmienený neodhlasovaním vypustenia hlavy III, ktorá sa dotýka národnostných práv.
Samotná navrhovaná zmena sa dotýka priamo hlavy III a mala by vyznám len v prípade, že by sa neodhlasovalo vypúštanie celej tejto hlavy. Konkrétne navrhujem v článku 24 ods. l vypustiť druhú vetu, ktorá znie: "Podrobnosti ustanoví zákon. " Táto veta je nadbytočná, pretože niektoré podrobnosti už zákony ustanovili, napr. oblasť školstva, vzdelávania a je jasné, že tieto veci podrobne upraví Ústava Slovenskej republiky.
Ďalej navrhujem zmenu v ods. 2 citovaného článku 24, ktorého pôvodne znenie teraz odcitujem: "Občanom, ktorí sú príslušníkmi národnostných menšín sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje tiež
a/ pravo na vzdelanie v ich jazyku,
b/ právo používať ich jazyk v úradnom styku".
Navrhujem zmenu v tomto znení: "Občanom, ktorí sú príslušníkmi národnostnej menšiny, sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje tiež právo:
a/ okrem vzdelania v úradnom jazyku aj na výučbu v ich jazyku,
b/ ak je to možné a účelné, používame ich jazyka v úradnom styku".
Mnou navrhované znenie je opätovne plne v súlade a vychádza z článku 34 Záverečného dokumentu z Kodane, k dodržiavaniu ktorého sme sa aj my zaviazali. Pôvodné znenie je v priamom logickom rozpore s týmto článkom, ako aj s prijatým zákonom slovenskej národnej rady o úradnom jazyku, konkrétne s ustanoveniami §5 4 a 6 tohto zákona.
Ďalšia zmena sa dotýka ods. 3 článku 24, ktorého pôvodne znenie citujem: "Výkon práv príslušníkmi národnosených a iných etnických menšín nesmie byť na ujmu práv ostatného obyvateľstva". Navrhujem pozmení i tento text na znenie: "Výkon práv príslušníkmi národnostných a iných etnických menšín nesmie viesť k narušovaniu integrity štátu a byt na ujmu práv ostatného obyvateľstva. " Z hľadiska zdôvodnenia opätovne poukazujem na Kodaňsky dohovor, konkrétne na článok 37 tohto dohovoru. Ak by výklad a spojitost s Kodanským dohovorom boli opätovne v ďalšej rozprave rozporované, dovolím si ich v ďalšom priebehu citovať konkrétne.
Na zaver navrhujem ešte jednu zmenu, ktorá je skôr precizovaním článku 21 a dotýka sa zosúladenia dôvodovej správy s textom článku 21. Citujem pôvodný článok 21 ods. l: "Občania majú právo podieľať sa na správe verejných veci buď priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. " K tomu si dovolím odcitovať komentár na str. 12 dôvodovej správy: "Právo podieľal sa na správe verejných veci /článok 21/ je obmedzené na občanov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Vychádza sa z toho, že iba občanom prináleží v suverénnom štáte zastávať funkcie, e ktorými je spojene rozhodovanie o verejných záležitostiach a že len občania sa môžu zúčastňovať na správe verejných veci, či už priamo, formou referenda alebo zvolenia svojich zástupcov". Práve z dôvodu jasnosti, určitosti, zrozumiteľnosti a zároveň nemožnosti iného výkladu navrhujem prevziat z textu tejto dôvodovej správy časť vyjadrenia priamej formy účasti občanov na správe verejných veci, teda pokiaľ ide o formu referenda. Mnou navrhované znenie, ktoré je opätovne v súlade s obsahovou myšlienkou samotného textu, aj s myšlienkou obsiahnutou v dôvodovej správa, je nasledovné: "Občania majú právo podieľať sa na správe verejných veci buď priamo, formou referenda alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov*.
Ďakujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím pána poslanca Brňáka, aby svoje návrhy odovzdal spravodajcovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brndiar.
Poslanec I. Brndiar:
Vážené dámy a páni poslanci.
Ak som tomu dobre rozumel, pán poslanec Brňák hovoril, že článok 24 ods. 3 je v rozpore s článkom 37 Kodanského dohovoru. Tvrdil, že bude citovať Kodaňský dohovor, v akom sú rozpore. Prosím, aby tak urobil.
Poslanec P. Brňák:
Pokiaľ ide o článok 24, spomínal som, že v rozpore B Kodaňským dohovorom je odsek 2 písm. a/ a b/. Pokiaľ ide o odsek 3, pasáž, pokiaľ ide o rozšírenie môjho návrhu ohľadne porušenia integrity, vyplýva jednak z článku 37 Kodaňského dohovoru a jednak zo Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Ten mám tiež poznačený, aj ten môžem pripadne prečítať. ale najskôr článok 37.
Článok 37 Kodanského dohovoru: "žiaden z týchto záväzkov nemožno vykladat ako oprávnenie zúčastňovať sa na činnosti alebo vyvíjať činnosť odporujúcu cieľom a zásadám Charty Organizácie spojených národov, iným záväzkom vyplývajúcim z medzinárodného práva alebo ustanovení Záverečného aktu, vrátane princípu územnej nedotknuteľnosti štátov. " Tu je vyjadrená myšlienka, pokiaľ ide o zachovanie integrity.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec Brndiar, stačí toto vysvetlenie? Poslanec I. Brndiar:
Stačí. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďalším prihláseným do rozpravy je poslanec Pilipp. Poslanec J. Filipp;
Vzdávam sa slova. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi poslanec Brestenský. Pripraví sa poslanec Prokeš.
Poslanec R. Brestenský:
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni,
napriek tomu, že som si toho pripravil viac, nepovažujem to za nutné predniesť kompletne. Chcem len upozorniť a podporiť bod 51 spoločnej spravodajskej správy s tým, že to, čo je uvedené v bode 52, okrem toho, že to nie je vyprecizované, nezahŕňa to kompletne všetko, čo sa týka práv, o ktorých pôvodný článok 44 hovoril. Okrem paktu o politických a občianskych právach existuje aj medzinárodný dohovor Medzinárodnej organizácie práce zo 17. júna 1948,
ku ktorému sme sa pripojili a práve vzhľadom na to tu boli v pôvodnom návrhu určité nezrovnalosti.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi poslanec Prokeš. Pripraví sa pán poslanec Agárdy.
Poslanec J. Prokeš:
Vážená Slovenská národná rada, vážení pani ministri,
dokument o ľudských a občianskych právach tiež považujem za veľmi dôležitý. Tým viac ma mrzí, že tento dokument bol pripravený tak nedostatočne, že k nemu vo výboroch bolo vznesených vyše 50 poznámok, resp. pozmeňujúcich návrhov. Prikladám k tomu ďalší. Navrhujem, aby v článku 32 ods. l za slovo "vzdelanie" a pred slovo "podľa" boli vložené slová "v štátnom jazyku", teda čl. 32 ods. l by znel: "Každý má právo na vzdelanie v štátnom jazyku podľa svojich schopnosti... ", pripadne je tam ďalšia odvolávka, aby slová "podľa svojich schopností" vypadli. To už je v spoločnej správe. Prečo to hovorím? Definuje sa právo na vzdelanie v materinskom jazyku národnostnej menšiny. Ak tu nebude definované právo v štátnom jazyku, môže sa to obrátit práve proti národnostným menšinám, že budú uzavreté do enklávy a nebudú pripustení k vyučovaniu v štátnom jazyku.
Z hľadiska logiky zákona by som si dovolil navrhnúť ďalšiu zmenu. Pokiaľ by mala byt prijatá hlava tretia, aby bola posunutá až za hlavu štvrtú, a to čisté z logického dôvodu, pretože najprv musíme definovať všeobecne práva
občana a až potom ďalšie práva príslušníka národnostnej menšiny.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi poslanec Agárdy, Pripraví sa poslanec Bárány.
Poslanec G. Agárdy;
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené dámy, páni,
plne podporujem neschválenie bodu 53 spoločnej správy, ale ak by predsa bol tento bod schválený, mám pozmeňovací návrh. Do článku 45 podľa bodu 53 spoločnej správy navrhujem ešte doplniť článok 12, článok 23 a článok 24. Ďalej už mimo pozmeňovacích návrhov dávam do pozornosti článok 7 hlavy druhej, ods. 1. ďalej ods. 2 a zamyslite sa nad množstvom nenarodených deti.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi poslanec Bárány. Pripraví sa poslanec Hamerlík.
Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
keď pán poslanec Lacko včera alebo predvčerom začínal svoje vystúpenie, začínal ho slovami, že chodí sem zriedka a preto bude hovoriť trochu dlhšie. Ja sem chodím veľmi často/ budem stručný. Chcel by som sa dotknúť jediného z bodov prerokúvanej správy, a to bodu 35. Ide o návrh na doplnenie prerokúvaného materiálu o článok zakotvujúci právo občanov na bývanie. Podčiarkujem termín "bývanie", nie byt. Čo to znamená? Ak niekto si nedokáže vlastným úsilím zaobstarať primeraný byt alebo bývanie, štát by mu mal garantovať, aby neostal na ulici, a zabezpečiť mu aspoň prechodnú akú-takú núdzovú strechu nad hlavou formou nejakej ubytovne alebo niečoho podobného, aby sa naše nádražia a podchody v dobe nevyhnutných ekonomických socialnych otrasov nezaplnili bezdomovcami, ľuďmi, ktorí nebudú mat kde v zime prespávať. Preto vás prosím, aby ste schválili bod 35 a tak doplnili návrh ústavného zákona o základných právach a slobodách o právo občanov na bývanie. Ide o jedinú krátku vetu: "Občania majú právo na bývanie. "
Ďakujem za pozornosť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Ďakujem. Vystúpi poslanec Hamerlík. Pripraví sa pán
poslanec Doboš. Poslanec R. Hamerlík:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda.
važené dámy, páni,
keď som dostal do ruky tento materiál, návrh na vydanie uznesenia o prijatí ústavného zákona o základných právach a slobodách, potešil som sa, že aj my, naša krajina po nejakom období vážne nastupuje na cestu do Európy. Veci len prečítajme niektoré pasáže hneď na prvej strane. "... nadväzujúc na humanitné hodnoty doterajšej histórie ľudstva a na demokratické tradície v dejinách našich národov, vychádzajúc z trpkých skúsenosti z doby, kedy ľudské práva a základné slobody boli v našej vlasci potlačované, uznávajúc zvrchovanosť práva a neporušiteľnosť prirodzených práv človeka a občana, vyjadrujúc vôľu, aby sa Česká a Slovenská Federatívna Republika dôstojne zaradila po boku štátov uctievajúcich tieto hodnoty a skladajúc nádeje na zabezpečenie týchto práv spoločným úsilím všetkých slobodných národov. " A ešte si dovolím prečítať jednu vetu z článku 5. "Medzinárodné zmluvy o ľudských /občianskych a politických/ právach a slobodách, ktoré Česká a Slovenská Federatívna Republika ratifikovala a ktoré sú riadne vyhlásené, majú na juj území rovnakú záväznosť, ako jej ústavné zákony. "
Precital som spoločnú spravodajskú správu, kde v článku 31 Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady navrhuje vypustiť tretiu hlavu, články 23 a 24, ktoré hovoria o národnostiach. Pýtam sa: U nás nie sú národnosti? Prečo máme tieto články vypustiť? Národnosti sú a preto aj v tomto zákone treba ich práva vyjadriť explicitne, podľa medzinárodných dohôd. Preto navrhujem a prosím vás, aby sme články 23 a 24 ponechali v pôvodnom znení, na rozdiel od pána Brňáka, ktorý ich chce v upravenom znení. Rovnako sa prihováram, aby sme neakceptovali pozmeňujúci návrh pána Prokeša. Veď aj vzdelanie v rodnom jazyku je podľa medzinárodných dohôd zaručené každému občanovi.
Ďakujem za pozornosť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. S faktickou pripomienkou sa hlási poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Rád by som zopakoval to, čo som povedal ohľadne vloženia slov "v štátnom jazyku". Jasne som povedal, že mi ide o to, aby sa nemohlo stať, že niekto preto, že je príslušníkom národnostnej menšiny, nebude pripustený do školy so štátnym jazykom, pretože má zaručené právo vo svojom jazyku. Čiže chránim národnosti a nie som proti nim.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Slovo na poslanec Dobos. Poslanec L. Dobos:
Vážená Slovanská národná rada, vážená vláda,
mám veľmi horké pocity. Pokračoval by som tam, kde prestal pán poslanec Hamerlík, aby hlava III bola zaradená normálne na hlasovanie bezo zmien. Dovoľte mi predtým ešte niekoľko slov. V uplynulých mesiacoch a týždňoch v rôznych časopisoch, na manifestáciách a demonštráciách sa na nás sypali rôzne obvinenia. Atmosféra negatívnych protimaďarských prejavov sa dostala aj do tejto sály. Možno, že nám zlú pamäť, ale keď sa dobre pamätám, tento nový parlament z národnostných práv skôr uberá než pridáva. Početné diskusné príspevky, ktoré odzneli v tejto sále, národnostnú verejnosť priam provokujú. Nezabúdajme, že opakujúce sa negatívne prejavy vyvolávajú len odpor. Bolo by
osúdne, keby si národnostnú politiku vyvlastnili a stali sa meradlom protimaďarský zaujaté nacionalistické vášne. Prosíme vás, nerobte z nás silou-mocou nepriateľov. Prosia a prosíme vás, nerobte z nás prípadných hladovkárov a demonštrantov.
Ďakujem pekne. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi poslancovi. Chcel by som pripomenúť aj pre verejnosť, že tento parlament si stále zachováva svoju tvár a rozvahu, pretože i keď v ňom odznievajú extrémne názory a vystúpenia jednotlivcov tak, ako v každom parlamente sveta, väčšinou hlasov doteraz vždy prevládal rozum a nepripustili sme takéto extrémne názory. /Potlesk. /
Vystúpi pán poslanec Huba. Poslanec H. Huba:
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,
navrhujem doplniť článok 7 ods. l týmto znenia: "a zdravé podmienky života". Zdôvodním to tak, že nemôže nám ísť jednorazovo o právo na život, ale aj o právo na zachovanie podmienok života z takého dlhodobejšieho hradiska. Na vysvetlenie celého problému by bolo potrebné viac času, ale dúfam, že ak sa nad tým hlbšie zamyslite, pochopíte, že pokiaľ nás niekto dlhodobo zbavuje života, je to podobné porušenie základných ľudských práv, ako keby nás chcel jednorazovo zbaviť života.
Článok 35 navrhujem doplniť novou vetou: "Každý je pri uspokojovaní svojich potrieb povinný rešpektovať nutnosť zachovania zdravého životného prostredia pre ostatné organizmy a minimalizoval negatívne dôsledky svojej činnosti na život a nerušený vývoj týchto organizmov".
Ďakujem za pozornost. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Faktickú poznámku má pán poslanec Balážik. Poslanec V. Balážik:
Chcem sa spýtať, či pán poslanec má na mysli aj rôzne škodlivé organizmy.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Prosím poslanca Hubu a vyjadrenie. Poslanec H. Huba:
Ak vychádzame zo základných ekologických poučiek, tak v podstate áno. Jednak nie je dodnes jasné, a čin ďalej je menej jasné, ktorý organizmus je škodlivý a ktorý nie. Zdá sa, že pre fungovanie " prírody a tým aj človeka ako tvora z veľkej časti prírodného, je rovnako potrebný každý organizmus. Ale práve v tej formulácii minimalizovať negatívne dopady je obsiahnutá aj možnost brániť sa proti organizmom, ktoré ho bezprostredne ohrozujú. Takže si myslím, že tá požiadavka nie je natoľko ultimatívna, aby nám neotvárala zadné dvierka vyhnúť sa tomu, keď nás bude nejaký organizmus ohrozovať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi pán minister Košťa. Pripraví sa poslanec Boroň.
Minister spravodlivosti SR L. Košťa:
Vážené Predsedníctvo slovenskej národnej rady, dámy a páni, vážení kolegovia,
vraciam sa k úvodným slovám nášho predsedu pána Miklošku, ktorý uvádzal tento ústavný zákon a povedal, že je to jeden z najvýznamnejších právnych aktov, ktorý sa predkladá nášmu najvyššiemu slovenskému zákonodarnému orgánu. Keď si uvedomujeme túto skutočnosť a naše rokovania rozdelíme podľa hierarchie hodnôt, tak ako v ekonomickej oblasti má mimoriadny význam každá právna norma, ktorá nám pomôže uskutočniť ekonomickú reformu, tak tento ústavný zákon je vlastne jedným z najdôležitejších v oblasti politických právnych noriem, ktoré nás majú priviesť na vyšší stupeň našej občianskej demokratickej identity ako občanov tohto štátu, ako príslušníkov nášho národa i našich národnostných menšín.
Možno, že stereotyp mechanizmu nás vo výboroch alebo v pléne priamo zvádza hľadať tie "blšky", kde by sme mohli ukázať našu umnosť, kde môžeme ešte v rozpore s mienkou svojho kolegu uplatniť svoj múdry hlas. Bolo by výborné, keby to tak bolo, ak by sme vo vzťahu k tejto norme, k tomuto ústavnému zákonu hľadali cesty jeho obsah nie minimalizoval, ale ho maximalizovať. Treba si skutočne uvedomil, že sú ľudské hodnoty, ktoré moderný svet postavil do presného poradia hierarchie hodnôt a medzi tými na najvyššom stupni sú základné práva, slobody občanov, občianske a politické práva.
Táto skutočnosť je o to významnejšia, že práve v nedávnych dňoch, v týchto dňoch vidíme okolo seba akty násilia, počujeme výkriky nenávisti, stretávame sa aj s volaním po pomste a vlastne si neuvedomujeme, aké je poslanie našej generácie a generácie mladších, ktorá príde po nás. Či je našim poslaním stále sa vracať do minulosti a snažiť sa odčiniť krivdu a krivdy našich predkov, na hroby ktorých občas položíme kytičku kvetov? Alebo či nie je našim poslaním povzniesť úroveň nášho národa na vysoký stupeň rovnocenného partnera vyspelých národov vo svete a vizitkou tejto našej vyspelosti nie sú zárodky intolerancie, nenávisti, ktoré sa prejavujú, bohužiaľ, aj extrémnym nacionalizmom, ktorý je v rozpore so zdravým uvedomením si našej národnej identity a túžby po našom sebaurčovacom práve? Veď tento druh prejavovaný výkrikmi, podporovaný rôznymi neukojenými vodcami po politickej sláve, môže viesť opäť len k totalite, kým prejav hrdého pocitu príslušnosti k národu v demokratických podmienkach posilňuje obsah demokracie, tej našej mladej a krehkej demokracie, ktorú má posilniť aj tento ústavný zákon, o ktorom dnes máme rokovať, ale nie snažiac sa ho minimalizovať. na naše úzke lokálne pomery, v ktorých prejavujeme ešte dedičstvá hriechov našich predkov alebo ich krivdy.
Známy politológ, disident, Poliak Adam Michnik raz vyslovil túto myšlienku: "Pravda politiky spočíva v politike pravdy. Každý politický systém je poznačený hriechom prvorodenej nedokonalosti*. Za to, že sme nedokonalí, sa nemusíme hanbiť. Ale sme národ učenlivý. Práve v tieto dni nás prejavy extrémnych živlov burcujú k povinnosti dvíhať hlas na obranu našej demokracie. V dnešnom dokumente, ktorý nám predložil predseda Slovenskej národnej rady, prejavme našu veľkorysosť, našu úžasnú toleranciu, aby sme nikomu nebránili uplatniť jeho základné práva, a to bez ohľadu na jeho vierovyznanie, politické presvedčenie, na to, do akého hnutia patri a tobôž nie z dôvodov, že niekto sa narodil Slovákom, niekto Maďarom, Rusínom, Poliakom a podobne. Stále si myslím, že nás to ťahá do minulého obdobia, do 19. storočia a pritom stojíme na prahu tretieho tisícročia.