ky vyprázdňované objekty po detských jasliach sa zaujíma školstvo, tak alebo si to celé zoberie školstvo alebo si to celé zoberie zdravotníctvo. Nemá zmysel, aby sme to členili a niečo, nejaký príspevok nechali ešte na mestskom zastupiteľskom orgáne. Pokiaľ ide o zdravotnícke zariadenia prvého kontaktu s pacientom, som toho názoru, že to patri výhradne do Kompetencie zdravotníctva.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Lackovi. V zmysle § 19 rokovacieho poriadku udeľujem slovo pánovi poslancovi Ľuptákovi.
Poslanec I. Ľupták:
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené plénum,
mám námietku voči návrhu výboru pre štátnu správu a územnú samosprávu. Ide o § 2, kde sa navrhuje ďalší odsek 5. Námietku mám voči tomu, že miestne stavebníctvo založené národnými výbormi v Košiciach by malo prejsť pod štátnu správu, Namietam z toho dôvodu, že pokiaľ ide o stavebníctvo a bytovú výstavbu, i všetko, čo a tým súvisí, Košice - i keď netvrdím, že majú také problémy ako Bratislava, ale majú porovnateľné problémy. Organizácie miestneho stavebníctva samotných Košíc majú toľko práce, že budú pracovať len pre Košice, čiže nemajú širší záber práce. Z tohto dôvodu namietam a prosím vás, aby ste zobrali do úvahy, že miestne stavebníctvo založené Národným výborom mesta Košíc Každopádne by malo zostať v pôsobnosti Národného výboru mesta Košíc.
Ďakujem.
- 579 - Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Ľuptákovi Slovo má pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Važená Slovenska národná rada, vážená vláda,
mam tu stanoviská miestnych stavebných podnikov, zhodou okolnosti aj Stavebného podniku mesta Košíc. Sú to stanoviská z celého Slovenska. V podstate zahrňujú stanovisko 46 podnikov miestneho stavebníctva, stavebný podnik Trnava, Kežmarok, Sabinov, Okresný stavebný podnik Nitra, stavebný podnik Košice, Rimavská Sobota, Bardejov, Svidník, Senica, Žilina, Liptovsky Mikuláš, Trenčín. Tieto mestské stavebne podniky alebo miestne stavebné podniky na celom Slovensku zamestnávajú asi 34 tisíc zamestnancov a ich majetok len v základných prostriedkoch predstavuje 4 miliardy korún. Sú to konsolidované stavebné firmy, samofinancovateľné už viac rokov a pripravene na proces odštátnenia a prechod na akciové spoločnosti v tzv. veľkej privatizácii.
Dovolím si z toho množstva vymenovaných zacitovať z listu Okresného stavebného podniku v Kežmarku. "Máme odôvodnené obavy, že prechodom zakladateľskej funkcie na obce prídeme, a spolu s nami i spoločnosť, pravé o túto prednosť, pretože možno celkom vážne očakávať uplatňovanie nárokov jednotlivých miest a obci na municipalný majetok nachádzajúci sa na ich území. Dôsledkom toho nevyhnutne bude neorganické rozdrobenie podnikov miestneho stavebníctva na menšie, až celkom malé samostatné časti sídliace po celom okrese. Takáto reštrukturalizácia je možná u podnikov služieb, v prípade stavebníctva však znamená atomizáciu pod niku na také drobné jednotky územne vzdialene od seba, ktoré nielen z technologického, ale aj z ekonomického hľadiska nebudú schopné samostatnej existencie. Ohrozene sú tu tisíce pracovných miest. To, čo sme desaťročia za veľmi tažkých podmienok a prakticky na okraji zaujmú centra vlastnými silami v našich regiónoch vybudovali až do dnešnej podoby, Ba tak môže jediným nesprávnym rozhodnutím rozplynúť na škodu regiónu a na škodu ľudí, ktorí v ňom žijú a pracujú. "
Preto si dovoľujem navrhnúť úpravu § 2 predkladaného zákona. Táto úprava je veľmi podobná s navrhovanou úpravou v bode 8 spoločnej správy. Navrhujem zaradiť za ods. 4 ods. 5. "Na prislušný ústredný orgán štátnej správy prechádza zakladateľská funkcia aj voči štátnym podnikom miestneho stavebníctva založeným okresnými národnými výbormi, krajskými národnými výbormi a Národným výborom mesta Košíc a Národným výborom mesta Bratislavy. " Doplnením návrhu zákona o navrhovaný odsek by sa dosiahlo zosúladenie rozhodnutia o spôsobe privatizácie a výkonu funkcie zakladateľa podnikov, vytvorili by sa optimálne podmienky pre rozvoj podnikateľskej aktivity týchto podnikov, čím by sa dlhoročne budované a dobre vybavené kapacity stali trvalým zdrojom tvorby odvodov zo zisku a daňových odvodov príjmov obci. Ďalej tzv. veľká privatizácia umožňuje motivoval zamestnancov majiteľov akcii k racionálnejšej práci a svojim spôsobom aj ohodnotiť predajom akcii za investičné kupóny doterajší vzťah k týmto podnikom. Vylúčili by sa prípadné kontradikčné rozhodnutia obci vo veci privatizácie stanovenou formou. Pre kritické prechodne obdobie ekonomickej reformy, predpokladám dva-tri roky, by sa zachovali dobre organizované produkčné jednotky. A ten problém alebo obavy obci, ten vzťah je možné v tomto prípade riešit predajom alebo pridelením časti akcii takýmto podnikom.
Ďakujem za pozornosť.
- 581 - Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Brockovi. Slovo má pán poslanec Agárdy.
Poslanec G. Agárdy:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené dámy a páni,
k § 2 odsek 4 - je to otázka vodární a zásobovania pitnou vodou. Ako odborný pracovník tohoto rezortu zastávam názor, že máme dosť negatívnych skúsenosti z riadenia vodární národnými výbormi. Národný výbor využíval vodárne a kanalizácie ako jeden fiktívny zdroj príjmov, vodárne a kanalizácie totiž sú vždy, a zrejme aj budú stratové. O odborný rast vodární a kanalizácii sa mal starať ústredný štátny orgán. Hovorím preto, že sa mal starať, lebo sa nestaral. Odborné záležitosti vodární a kanalizácii so zhoršujúcou sa kvalitou pitnej vody a s rastom požiadaviek na ekológiu budú stále vyššie a vyššie. To znamená, že odborná úroveň riadenia vodami a kanalizácii, ako aj systémový rozbor problémov, ktoré vznikajú, by mali byť riešené na úrovni ústrednej štátnej správy, teda ministerstva. Zastávam názor, že momentálne v tejto prechodnej dobe vodárne a kanalizácie majú patriť ústrednej štátnej správe. Preto odporúčam ods. 4 z § 2 vynechá t, ako to navrhol spoločný spravodajca.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Agárdymu. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy? Pán poslanec Hajduk.
- 682 - Poslanec A. Hajduk:
Vážený pán predsedajúci,
vážená časť vlády,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
k tejto rozprave ma inšpiroval pán poslanec Hofbauer, ktorý hovoril o podniku Vodárne a kanalizácie Bratislava. Keďže som z Východoslovenského kraja a pracujem v podniku Vodárne a kanalizácie Košice, chcem povedať, aká je situácia v košických vodárňach a vôbec v celom regióne východoslovenských vodární a kanalizácii. V Košiciach sne úplne iného názoru a zdôvodním prečo. Samotné mesto Košice má dennú spotrebu l 500 litrov sekundových pitnej vody. Z regiónu mesta Košice sa však voda čerpá, kapacita je iba 100 litrov sekundových. Zvyšok l 400 litrov sekundových je voda dopravovaná z blízkych, respektíve vzdialenejších vodných nádrži, a to sú vodná nádrž Starina, vodná nádrž Bukovec, vodné zdroje Družstevná, potom sú to vodné zdroje Medzev a Drienovec. Prakticky celý presun kapacity alebo zdrojov tejto pitnej vody kdesi z okrajových oblasti regiónu Východoslovenského kraja bol spôsobený jednak znehodnotením existujúcich vodných zdrojov v aglomerácii mesta Košíc a jednak z toho dôvodu, že kvalitná voda v oblasti mesta Košíc nie je. Z toho dôvodu podnik Vodárne a kanalizácie Košice má skoordinovanú dodávku pitnej vody celého regiónu, má vytvorené systémy rozdelenia a prerozdelenia tejto vody. Preto odporúčam, aby bola ponechaná kompetencia zakladateľa tak, ako to je v zákone uvedené, príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy, a to je ministerstvo lesného a vodného hospodárstva.
Ďakujem za pozornosť.
- 583 - Podpredseda SNR H. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Hajdukovi. O slovo sa hlási pani poslankyňa Oravcová.
Poslankyňa M. Oravcová:
Vážené poslankyne, vážení poslanci.
vznášam námietku proti bodu 11 spoločnej správy, ktorú predkladal výbor pre Štátnu správu a územnú samosprávu a ktorý navrhol úpravu ods. 2 pism. a/ § 3 v tom zmysle, aby na ústredný orgán prechádzali všetky zariadenia zdravotníctva, a to zdravotnícke zariadenia okrem detských jaslí a zdravotníckych zariadení prvého kontaktu s pacientom. Myslím si, že prvý kontakt s pacientom by sme nemali vynímať z riadenia zdravotníctva a teda vznášam námietku, aby tento bod 11 sme neprijali, aby ostal pôvodný text.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pani poslankyni Oravcovej. Hlási sa pán minister Rakús.
Minister zdravotníctva SR A. Rakús:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Slovenská národná rada,
rad by som nadviazal na pani poslankyňu, ktorá hovorila predo mnou k bodu 11 a pripojil sa k jej názoru, že
by nebolo vhodné a rozumné, aby zdravotnícke zariadenia prvého kontaktu boli vyňaté spod ústrednej štátnej správy. Nechcem teraz uvádzať všetky argumenty, ale rád by som apelovať na vás v takom zmysle, že ministerstvo zdravotníctva pripravuje reformu zdravotníctva, na tejto reforme pracovali obrovské počty odborníkov prakticky deväť mesiacov a to, že sa vo vládnom návrhu neocitli cic zdravotnícke zariadenia a špeciálne zdravotnícke zariadenia prvého kontaktu, má svoj dôvod.
V súčasnej dobe náš návrh reformy je motivovaný dvoma predstavami. Prvá predstava vychádza z určitého cieľového modelu, ako by naše zdravotníctvo malo fungovať. Druha predstava je podmienená istými vynútenými okolnosťami a zmenami, ktoré nesúvisia priamo s touto našou cieľovou predstavou, ale súvisia s inými okolnosťami, napríklad s tým, že sa rušia krajské a okresné národne výbory. V tejto fáze pri rušení krajských a okresných národných výborov pre nás najväčší problém predstavovalo to, ako pretvoriť fungovanie zdravotníctva takým spôbom, aby bola zachovaná Kontinuita zdravotníckych služieb v zdravotníckej starostlivosti, aby naše zdravotníctvo nezlyhalo. Vyňatie zdravotníckych zariadení prvého kontaktu z tejto celkovej koncepcie, z takzvaných obvodných zdravotníckych služieb, ktoré tiež budú musieť prejsť určitými reformnými úpravami, by vážnym spôsobom narušilo jednotu a kontinuitu zdravotníckych služieb, napríklad ich napojenosť na zdravotnícke zariadenia nemocničného typu a to by mohlo mat vážne dôsledky pre fungovanie nášho zdravotníctva. Z tohto dôvodu by som chcel apelovať na vás, aby pozmeňujúci návrh, aby zdravotnícke zariadenia prvého kontaktu prešiel pod riadenie obci, nebol prijatý.
Čo sa týka detských jaslí, tam je dobré si uvedomiť, že detské jasle sú zdravotníckymi zariadeniami vlastne len v takom veľmi špeciálnom zmysle, pretože neposkytujú deťom zdravotnícku starostlivosť, aj keď tam pracujú zdravotné sestry. Treba si uvedomiť, že už v dnešnej situácii tie detské jasle, ktoré boli samostatnými, patrili do rezortu zdravotníctva a tie, ktoré boli v jednej budove a materskými školami, patrili pod rezort školstva. Už tu bola istá dvojkoľajnosť, ktorá poukazuje na to, že nejde o zdravotnícke zariadenia v pravom slova zmysle. Detské jasle poskytujú služby obyvateľstvu určitej obce a preto by obec sama mala rozhodnúť, či tieto jasle zriadiť, v akom počte a ako ich riadiť. Preto sme detské jasle vyňali z riadenia zdravotníctva. Čiže súhrnné by som odporúčal, aby S 3 ods. 2 pism. a/ bol prijatý v takej podobe, v akej sa formuluje vo vládnom návrhu zákona.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi ministrovi Rakúsovi. u slovo sa hlási pán podpredseda vlády Čarnogurský.
Prvý podpredseda vlády SR J. Čarnogurský: Vážená Slovenská národná rada,
k diskusii k tomuto návrhu zákona by som chcel poznámenať, že sa týkala predovšetkým toho, kam má prejsť zakladateľská funkcia k jednotlivým typom hospodárskych zariadení, to znamená či smerom hore, či smerom dole. Nech mi je dovolené poznamenať, že pokiaľ sa aj v spoločnej spravodajskej správe vláde vytýkalo, že v tomto návrhu zákona prejavuje určitú centralizáciu, nazdávam sa, že diskusia nepotvrdila tento zámer. Napríklad ohľadom okresných
stavebných podnikov, ktoré sú dosť rozšíreným typom podnikov, vládny návrh zákona navrhuje, aby zakladateľská funkcia k týmto podnikom prešla smerom dole na obce, kým diskutujúci poslanci - poslanec Lacko, poslanec Brocka navrhli - poslanec Brocka predložil dokonca aj petície alebo žiadosti viacerých týchto podnikov - aby zakladateľská funkcia prešla na ústredie. Tým chcem povedať, že vláda pri svojom návrhu zvažovala vec čisto z hľadísk účelnosti, ako sa jej táto účelnosť javila. Prosím, ak podniky majú iné predstavy o svojom riadení, ponechávam la zváženie Slovenskej národnej rady.
Konkrétne k jednotlivým diskusným príspevkom: Podpredseda SNR H. Zemko:
Pán podpredseda, toto je už slovo no záver? Podpredseda vlády SR J. Čarnogurský:
Áno. Podpredseda SNR H. Zemko:
Prepáčte, ale ešte nebola ukončená rozprava. Hlási sa ešte ďalší poslanec do diskusie? Pán poslanec Sabó.
Poslanec P. Sabó:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
budem veľmi stručný. Chcel by som len požiadať o
vysvetlenie, čo bude s útvarmi hlavného architekta mesta
Bratislavy a mesta Košice, nakoľko som tu nenašiel o nich zmienku.
- 587 - Podpredseda SNR M. Zemko:
Hlási sa ešte niekto do diskusie? Pán poslanec Chmelo a pán poslanec Kačmar.
Poslanec J. Chmelo
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda dámy a pani.
v krátkosti sa chcem vyjadriť k bodom 8 a 9 spoloč nej správy. Domnievam sa opačne, že podniky miestneho stavebníctva by mali byť tak, ako je to v návrhu s tym, že o chviľu predsa príde privatizácia a domnievam sa, že tieto podniky budú takisto privatizované. Ale aby sme mohli rozhodnuť správne, poprosil by som, aby dal k tomu stanovisko pán minister Dubníček. Vychádzam aj z toho, že v našom ústavnoprávnom výbore to bolo - mam dojem, že jednomyseľne zamietnuté.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi Chmelovi. S faktickou poináukou sa hlási pán poslanec Hübel.
Poslanec J. Hübel: Dámy a pani,
k tomu, čo povedal pán poslanec Chmelo, by som chcel informovať, že táto otázka bola prerokovaná na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ktoré odporúčalo.
aby prechod zakladateľskej a zriaďovateľskej funkcie v oblasti miestneho stavebníctva prešiel na ministerstvo výstavby a stavebníctva. Je tu stanovisko resp. odstúpenie tohto problému z ministerstva pre privatizáciu národného majetku na ministerstvo stavebníctva. Prečítam vám len záver zápisu z rokovania o postupe privatizácie stavebných podnikov na ministerstve výstavby a stavebníctva, ktoré sa uskutočnilo 31. 1O. 199O a ktoré znie: "Ministerstvo výstavby a stavebníctva Slovenskej republiky nemá námietok k prechodu zakladateľských funkcii od ONV a KNV na ministerstvo výstavby a stavebníctva u spomínaných stavebných organizácii. "
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Hüblovi. Slovo má pán poslanec Kačmar.
Poslanec B. Kačmar:
Vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
prepáčte mi, nemám tento diskusný príspevok pripravený, ale vzhľadom k tomu, kam včerajšie aj dnešné rokovanie smeruje, mám pocit, že niečo iné hovoríme a niečo iné konáme. Myslím si, že keď sa pohybujeme v terciárnej alebo abstraktnej rovine, všetci sme jednotne za zmenu v tomto systéme riadenia, v systéme hospodárstva, v systéme fungovania tejto spoločnosti. Myslím si, že skoro jednotne budeme za privatizáciu, za zlepšenie hospodárskeho fungovania jednotlivých subjektov v tejto spoločnosti. Tu sme zatiaľ zajedno. Avšak keä sme vo včerajšom prerokovávaní zákona o malej privatizácii prišli na úroveň miest, čiže keď sa to už týkalo konkrétnych veci, myslím si, že naše postoje sa razom zmenili. Väčšina z nás naraz bola proti privatizácii a zastávali sme názor, že treba zachoval nejaké spoločné v minulom chápaní kvázi socialistické podniky, kde nepredpokladáme, že hospodárnosť je tak efektívna ako u jednotlivých hospodárskych subjektov. Myslím, že v tej istej rovine sme dnes, čo sa týka stavebných podnikov. Opäť je tu myšlienka uchovať status quo alebo dovolil ho čo najmenej zmeniť. Sú tu obavy, že ak by stavebné podniky prešli pod miestne hospodárstvo, kde by mohli ísť do malej privatizácie, mohla by do toho hovoril, vstupovať značná časť subjektov. Sme radšej za to, aby to išlo pod ústredný orgán, kde by to mohlo ísť do veľkej privatizácie. Formou kupónov by sa vlastne uchovala alebo len s malými zmenami by prešla štruktúra v stavebníctve.
K stanoviskám jednotlivých stavebných podnikov, s ktorými tu vystupoval pán Brocka, si myslím, že to je osobný záujem vedenia jednotlivých stavebných podnikov. Myslím si, že tam sú podpísaní predovšetkým riaditelia a vedúci funkcionári týchto podnikov, ktorým najviac vyhovuje, alebo z toho zla, ktoré očakávajú, je im prijateľnejšia druhá forma, aby to mohlo ísť do veľkej privatizácie a formou kupónov by sa vlastne vytvorili akciové spoločnosti, kde by sa súčasný stav mohol čo najmenej zmeniť a oni by mohli zotrvať tam, kde sú.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Sládek.
- 590 - Poslanec V. Sládek:
Osobne sa prihováram a podporujem stanovisko môjho predrečníka a prosím, aby sme zvážili, ako rozhodnúť v takejto závažnej otázke. To sa týka celkovej filozofie, ako sa postavíme k tomuto zákonu. Navrhujem prestávku, v ktorej by sa stretli jednotlivé kluby.
/potlesk. / Podpredseda SNR M. Zemko:
Ešte vystúpia s faktickými poznámkami pán poslanec Brocka, pán poslanec Brestenský a pán poslanec Jakuš.
Poslanec J. Brocka:
Myslím si, že zmyslom malej privatizácie je v prvom rade vyriešiť to, čo nefunguje. Stanoviská, ktoré som uviedol, sú stanoviskami podnikov, nielen riaditeľov. Treba zvážiť, či v prechodnom období treba búral aj to, čo je prosperujúce, i keď v starých podmienkach, či to v tom období ešte nevyhovuje. Myslím si, že keď sa to zaradí do veľkej privatizácie, odštátnenie nastane.
Podpredseda SNR M. Klepáč:
Ďalej vystúpi pán poslanec Brestenský. Poslanec R. Brestenský:
Domnievam sa, že pri zaraďovaní akýchkoľvek hospodárskych subjektov do malej privatizácie funkcia zriaďovateľa vôbec nie je rozhodujúca. Čiže pokiaľ sa to navrhne a príslušná okresná privatizačná komisia to prijme, napríklad v bratislavskom prípade ak prijme privatizovanie Slovnaftu a jeho prevádzok v malej privatizácii a ministerstvo pre privatizáciu to odsúhlasí, je možné privatizovať aj takýchto "obrov". Naopak sa domnievam, že pokiaľ by sa dokonca všetky zakladateľské funkcie previedli na ústredné orgány, mnohé organizácie by boli opäť prevedené na niektoré nižšie stupne, pretože nie je mysliteľné, aby ústredné orgány zvládli komplexne všetky tieto subjekty na Slovensku.
Podpredseda SNR Zemko:
Ďakujem. Ešte vystúpi pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:
Pokiaľ ide o okresné stavebné podniky, poviem stanovisko z hľadiska laika. Kto bude v okrese, napríklad v našom okrese Čadca, stávať nemocnicu v náklade 100 miliónov korún, keď rozdrobíme okresný stavebný podnik na menšie celky, ktoré budú mať objem kapacít povedzme najviac 10 miliónov. Takže je v tom aj táto praktická stránka, nehľadajme v tomto nejaké politické zámery, ale hľadajme aj praktickú stránku.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Hlási sa pán poslanec Brocka, pani poslankyňa Oravcová, pán poslanec Hübel a pán poslanec Hofbauer.
Poslanec J. Brocka:
Obec bude mat záujem, aby to šlo do malej privatizácie.
Podpredseda SNR H. Zemko:
Nasleduje pani poslankyňa Oravcová. Poslankyňa M. Oravcová:
Okresný stavebný podnik predstavuje určitý technologický celok. Na základe zákona o individuálnom podnikaní tieto funkcie nám zabezpečujú občania, teda jednotlivé profesie hlavnej stavebnej výroby a pomocne stavebnej výroby. Ale okresné stavebné podniky predstavujú jeden celok, ako tu bolo zdôraznené, a preto si myslím, že by nemali ísť do malej privatizácie, ale tak, ako sa navrhuje, aby išli pod ústredné orgány, teda do veľkej privatizácie.
Ďakujem. Podpredseda SNR Zemko:
Ďalej sa hlásia pán poslanec Hübel, pán poslanec Pirovits a pán poslanec Galanda.
Poslanec J. Hübel:
Pokiaľ ide o výstavbu nemocnice, domnievam sa, že
ju bude stavať ten, kto dá najlepšie podmienky na jej
stavbu. Kto vyhrá v súťaži, v konkurze. Takto to musí byt a tak to všade vo svete beží..
/Potlesk. / Podpredseda SNR M. Zemko;
Pán poslanec Pirovits.
- 593 - Poslanec L. Pirovits:
Som jednoznačne za výklad pána poslanca Brestenského, že prechod zakladateľskej a zriaďovateľskej funkcie nebráni malej privatizácii. To vyplýva zo zákona o malej privatizácii. Treba správne vykladať § l a § 2 odsek l. Ide o ucelený súbor prevádzkovej jednotky. Keď sa to navrhne, samozrejme, potvrdzuje to ministerstvo, ale to vôbec nebráni malej privatizácii.
Podpredseda SNR Zemko:
V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi ministrovi Huskovi.
Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR A. M. Húska:
Vážené dámy a páni,
je celkom prirodzené, že hlavne určití ľudia, ktorí pracujú v aparáte týchto podnikov, v obave o možnosť byť ďalej v tejto oblasti zamestnaní, presadzujú rýchle premeny týchto okresných podnikov na účastinné spoločnosti. Ale podstata je taká, že štruktúra všetkých našich stavebných podnikov je nadmerná. Rád by som vám pripomenul dve jednoduché cifry, ktoré vždy treba mať na pamäti. K 1. januáru t. r. bola priemerná veľkosť podniku nášho tzv. veľkého stavebníctva 5 300 ľudí. V okresných stavebných podnikoch sa to pohybuje okolo l 500 až 2 000 ľudí. Priemerná veľkosť západoeurópskej stavebnej firmy je 36 ľudí. Znovu chcem povedať, že aj na západe existujú veľké firmy, ale v podstate tak, že okolo nich krúži veľké množstvo satelitných malých firiem ako kooperantov.
Pán poslanec Hübel správne poznamenal, že všetky väčšie stavebne akcie sa majú diať konkurzom, súbehom, a to nemusí byť jedna firma Sú systémy, ktoré kooperujú s viacerými dodávateľmi. Napríklad v okresných stavebných podnikoch mame organizovane tzv. remesla, teda spoločne sústredenú pridruženú stavebnú výrobu, ale v trhových hospodárstvách nikde na svete takýto spôsob neexistuje. V podstate každé remeslo je organizovane relatívne samostatne. Samozrejme, že aparát bude mať iný návrh na tuto skutočnost, ale realita trhu vyžaduje nove štrukturovanie. A] súťaživosť v cenách sa dosiahne iba vtedy, keä každý podnik bude mať čo najmenšiu správnu režiu, ktorú dosiahne len vtedy, keď bude mať čo najmenší aparát. To je celkom jednoducho riešenie.
Počítajme s tym, že napriek tonu, že zakladateľské podniky budú podriadene napríklad stavebníctvu, to len vyjadruje, že do okresných privatizačných komisii budú zaradení aj odborníci z branžovych privatizačných komisii stavebníctva, ale zaradenie jednotlivých prevádzkových jednotiek z týchto podnikov do malej privatizácie je možné, legitimne a musíme ho celkom normálne očakávať.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi ministrovi, v zmysle S 19 dávam slovo pánovi podpredsedovi Čarnogurskému.
Podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Nechcem nijako ovplyvniť tuto debatu v jednom alebo druhom smere. Keďže pracujem v tejto branži a mám dostatočne osobne skúsenosti, môžem potvrdiť hlavne to, čo v
týchto dňoch ľudí najviac zaujíma a čoho sa najviac boja. Sú to sociálne istoty - nestratiť zamestnanie. A v tomto prípade sa napríklad v tom obrovskom podniku sám stretávam nie so snahou riaditeľov udržať ten kolos, ale so snahou robotníkov, zamestnancov, ktorí vedia, že pokiaľ podnik funguje, pokiaľ to vedenie tam je, sú za neho, chcú ho mať. Dnes je dostatok demokratických spôsobov, aby si veľmi rýchlo vedeli vynútiť zmenu vedenia, ak by to boli typy, aké sa tu spomínali, teda že by chceli niečo urobiť proti vôli zamestnancov.
Plne súhlasím aj s pripomienkou, že je možné robiť privatizáciu. Môžem to potvrdiť opäť v tomto veľkom kolose, kde napríklad v závode sociálnych služieb a v závode Stavomontáže ideme až do malej privatizácie. Vyzývame majstrov a sme ochotní s nimi vstupoval do zmluvných vzťahov ako s partnermi, ktorí budú dodávateľsky zabezpečovať prácu tomuto veľkému podniku. Čiže nevidím žiadne rozpory a problémy, aby sa privatizácia nedala riešiť. Zároveň však je tu sociálna neistota, takže sa ľuďom nedivme, že majú záujem, aby sa takéto organizácie udržali.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi podpredsedovi. Slovo má pán poslanec Galanda.
Poslanec M. Galanda:
Prosil by som prítomných, aby sa zamysleli nad podstatou funkcie zakladateľa a zriaďovateľa, aby sme sa mohli o tom ďalej baviť.
A po druhé - aj včera a dnes sme narazili na určitý problém a hneď sú hádky - ja som za ja som proti. Podľa-