- 237 - Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Ľuptákovi. Teraz vystúpi pán poslanec Balún. Pripraví sa pán poslanec Sládek.

Poslanec F. Balún:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

mám dve interpelácie. Prvú na neprítomného pána ministra spravodlivosti. Dostal som list od Slovenského zväzu PTP Východoslovenského kraja, v podstate adresovaný celej Slovenskej národnej rade, z ktorého si dovolím citová t: "Návrh zákona o mimosúdnej rehabilitácii, ktorý budete prerokúva t v Slovenskej národnej rade a vo Federálnom zhromaždení, robí veľký rozdiel medzi účastníkmi pracovných táborov a vojenských pracovných táborov, ktoré komunisti pomenovali krycím názvom PTP - pomocné technické prápory. Neskôr ich premenovali na vojenské pracovné jednotky, ale krycí názov zachováva aj návrh zákona o mimosúdnej rehabilitácii. Ak zákon prejde tak, ako je jeho návrh, potom všetci, čo boli vo vojenských pracovných táboroch do dvoch rokov, nedostanú žiadne odškodné, celkom nič. Pô mnohých už ostali len vdovy a píšu nám smutné listy. Z Východného Slovenska sa len doteraz prihlásilo 310 členov. Prosíme vás, páni poslanci, aby ste podporovali naše oprávnene požiadavky, ktoré pripájame, za čo vám vopred ďakujeme. "

Mám tu aj konkrétne návrhy na zmenu paragrafov, nebudem ich citovať. Sú tu len také dôvody, možno malicherné, že zárobková činnosť, ktorá je vyčíslená, robila minimálne l 000 korún rozdiel mesačne oproti bežným členom.

nehovoriac o možnosti vzdelania, ktoré nemohli nadobudnúť pracovníci alebo účastníci týchto pracovných táborov. Takže prosil by som pána ministra spravodlivosti, aby sa týmto zaoberal a vás. vážené kolegyne, kolegovia, aby sme na to pamätali, aby sme to podľa možností zohľadnili.

Druhú interpeláciu mám na pána ministra Nováka. Už predo mnou pani podpredsedníčka Keltošová hovorila o tejto problematike, o ústave sociálnej starostlivosti, o probléme telesne postihnutých. Včera som dostal list od vedúceho lekára ústavu sociálnej starostlivosti v Košiciach na opatovskej, kde pretrváva značne kritická situácia z rôznych strán ohľadne začlenenia alebo nezačlenenia ústavu alebo spravovania ústavu či už ministerstvom práce a sociálnych veci alebo ministerstvom zdravotníctva. Sú tam veľké problémy. Pán minister, predložím vám stanovisko, ktoré prijali aj rodičovské združenia. Prosím vás pekne, keby ste túto vec prešetrili.

To by boli tie dve interpelácie. Hovorilo sa tu o štátnom znaku, že na verejných budovách alebo v miestnostiach ešte stále figuruje starý štátny znak. Bol som, priznám sa, zhrozený a nemilo prekvapený, keď som minulý týždeň išiel okolo Slovenskej národnej galérie a zistil som, že tam visí starý štátny znak. V prvom rade by to mala byt národná inštitúcia, kde by mal byt štátny znak vymenený. Myslím si, že Slovenská národná galéria medzi ne patri. Aj z tohto miesta apelujem na zodpovedných činiteľov, tu prítomných členov vlády, aj v Slovenskej národnej galérii, aby sa na túto vec pozreli.

Chcem sa zmieniť ešte o jednej záležitosti. Na predchádzajúcich rokovaniach sme prijali zákon o zákaze alebo o podmienkach rozširovania tlačovín ohrozujúcich mravnosť. Bohužiaľ, po skúsenostiach zo samotných Košíc

musím konštatovať, že zákon sme síce prijali, ale tak ako v jednej hre, kde bol ustanovený palubný výbor, uvítací výbor, rozlúčkový výbor a všelijaké výbory, nakoniec predseda všetkých tých výborov konštatoval, že my si tu vládneme, vládneme a zatiaľ sa veci dejú. Neviem, čo si mám o tom myslieť. Zákony proste prijímame a veci idú po starom.

Predo mnou pani kolegyňa hovorila o otázke životnej úrovne, o otázke cien. Nechcem sa vracať k invektívam nedávnej alebo dávnej minulosti. Len si spomínam, ako sa nám vtedajší režim odvďačil, keď v Roku dieťaťa o 100 % zvýšil ceny detských výrobkov, Ďakujeme mu za to. Keď bývalý pán prezident večer v televízii vyhlásil, že nebude žiadne zdraženie benzínu a ráno sme nakupovali benzín drahšie o 50 %. V súvislosti so zvyšovaním životnej úrovne by som chcel povedať - pýtal som sa jedného z akadémie, bývalej socialistickej akadémie, ako hodnotí alebo definuje životnú úroveň. Odpovedal mi, že čím je životná úroveň vyššia, tým je ju menej vidieť. Myslím si, že to piati ako určitá odpoveď na predchádzajúce výroky pani kolegyne.

Ďakujem pekne. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi. Teraz vystúpi pán poslanec Sládek, po ňom v zmysle S 19 člen Predsedníctva Slovenskej národnej rady pán poslanec Tatár.

- 240 - Poslanec V. Sládek:

Vážená Slovenská národná rada, vážene predsedníctvo, vážená vláda, dámy a páni,

niekoľkokrát už tu bolo spomenuté referendum, a to ako celoľudové alebo všeľudové referendum. Táto otázka ma veľmi zaujala, pretože chápem to ako určitý inštitút. Dá sa povedať, že celoľudové referendum ako plebiscit je najvyššou formou priamej demokracie. Nejde mi len o to, čoho by sa malo týkať, ale vôbec o inštitút ako taký. Referendum sa môže dotýkať rôznych vecných otázok. Kolegovia predo mnou spomenuli aj návrh poslancov - oficiálne z pôdy Slovenskej národnej rady o ňom nič neviem, ale prečítal som si ho v Smene. S kolegami som sa tiež nad tým zamýšľal a tiež som si dovolil v novinách publikovať svoje názory, ktoré by som vám chcel predniesť. Nechcem ten návrh rozoberať, aj keď ho poznám. Sú tam formálne nedostatky, implicitne už aj v tom návrhu, o ktorom hovorím, je vetička, aby Slovenská národná rada na základe týchto formálnych nedostatkov náhodou tento návrh neprijala, takže si to asi navrhovatelia uvedomujú, že je to tak. Hneď ten začiatok - Slovenská národná rada by mala prijať rozhodnutie" - neviem, či sme taký orgán, myslím si, že ak, tak uznesenie. Potom je tam spomenutých 300 000 podpisov ľudí, lenže myslia si, že tieto neboli zbierané podľa petičného zákona, boli zbierané k úplne inej veci, nie kvôli vyhláseniu referenda.

Dovolil by som si predniesť otázku na predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pána Planka, či je správna naša úvaha - konkrétne hovorím za seba a za pánov kolegov Čečetku a Strýka - nazval by som to zásadami alebo

návrhmi, ako by to referendum malo vyzerať. Myslíme si, že referendum ako najvyššia forma priamej demokracie by malo mať tri základné znaky. Jednoznačne súhlasíme, že by malo byť v našom práve zakotvené, ale malo by byt na nejakom ústavnom základe. Neviem, aká je kompetencia, ale podľa toho, ako sa tu už niekoľko mesiacov rozprávame, zrejme to nie je v súčasnej kompetencii Slovenskej národnej rady. Mal by to byt federálny zákon, ale malo by to byt zakotvené v ústavnej listine.

Po druhé - referendum vyhlasujú zrejme zákonodarné zbory a nie spoločenské organizácie. Žiadal by som, aby to bolo na podklade petície, ale na podklade petície, ktorá sa odvoláva na tento ústavný zákon a ktorá má jasnú hlavičku, pod čo sa ľudia podpisujú. Myslím si, že by tam mali byt podpísaní iba ľudia, ktorí majú volebné právo, teda nad 18 rokov, nie aby tam boli podpisy žiakov stredných škôl, základných škôl. Kam až pôjdeme, až po materské školy?

A po tretie - na základe rozhodnutia zákonodarného zboru by mala byt jasná a dostatočne dlhá všeľudová diskusia o predmete referenda, presné formulovanie otázky. Neviem, akým inštitútom je ratifikačné referendum, ale mne sa zdalo, keď som počul o referendách, že ľudia na otázku odpovedajú áno alebo nie. Iné možnosti nemôžu byť dané. Takto si to predstavujem. Otázka musí byť presne formulovaná. Preto by som veľmi prosil, aby diskusia bola jasná. Osobne si myslím, že sa prijala zlá dohoda - hovorím o jazykovom zákone - z oboch strán predkladateľov alebo navrhovateľov týchto zákonov. Malo sa to zverejniť v masmédiách, aby ľudia jasne vedeli, o čom je reč, aby si to mohli prečítať, aby si to mohli vydiskutovať. Lebo sú informácie, že teraz, keď sa predloží zákon, ktorý náš zbor prijal, pod názvom matičný, ľudia sa s nim jednoznačne stotožňujú, ale iba na základe emócii. Proste to nečítajú.

Takže pýtam sa pána predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, či naše úvahy sú dobré. Ak by boli dobré alebo ak by ich ešte nejako rozšíril, prosil by som, aby navrhovateľom, ktorí chceli od Slovenskej národnej rady, aby prijala to rozhodnutie, sme umožnili, aj so všetkou váhou nášho zboru, vycestovať do zahraničia tam, kde je zvykom robiť referendá - do Švajčiarska, aby nenastal nejaký omyl, aby sme sa nemuseli o dva alebo tri mesiace hanbiť za svoje rozhodnutie, alebo aby sa nestalo, že niektorý poslanec by zrazu zistil, že jeho rozhodnutie bolo chybné a už by sa nehlásil k tomu, čo hovoril pred tromi alebo štyrmi mesiacmi. To by bola moja otázka.

Potom mám ešte jednu malú poznámku, nechcem sa o nej rozširovať. Pán poslanec Filipp tu niečo hovoril o vode. Prosil by som všetkých občanov Slovenska, ktorí majú malé deti - nebudem to rozoberať po medicínskej stránke - ale prosil by som tých, ktorí majú malé deti a musia im robiť Sunar alebo nejakú inú náhradnú detskú výživu, aby ju nerobili z destilovanej vody, aby si z detí nerobili baterky. Tam, kde majú zdravotne závadnú vodu, môžu to robiť zo sódovky. Konkrétne u nás to je oblasť Nemšovej, kde je veľa dusičnanov. Sódová voda je veľmi vhodná na to, aby v nej robili Sunar.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Sládekovi. Vystúpi poslanec Tatár. Pripraví sa poslanec Kmeť.

Poslanec P. Tatár:

Vážene dámy, vážení páni,

chcem sa len malou poznámkou vrátiť k otázkam okolo hladovky. S potešením konštatujem, že ukončenie hladovky iste prinieslo úľavu nielen účastníkom dohody, ktorú zverejnil podpredseda vlády Dr. Čarnogurský. Musím však jasne upozorniť, že požiadavky hladujúcich spochybňujú prácu a legitimitu tohto parlamentu a zároveň spochybňujú náš právny poriadok a budovanie právneho štátu. Napriek tomu, že táto dohoda k ničomu nezaväzuje ani vládu, ani parlament, ani ďalšie Inštitúcie, ako je Matica slovenská, predsa len v súvislosti s týmito skutočnosťami istého spochybňovania toho, o čo sa tu všetci usilujeme, sa chcem opýtať, či si účastníci tej dohody, ale aj celý parlament a nepriamo aj celá verejnosť toto uvedomujú.

To je moja otázka. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Tatárovi. Teraz vystúpi pán poslanec Kmeť. Pripraví sa pán poslanec Masarik.

Poslanec V. Kmeť:

Vážený pán predseda, slovutný slovenský parlament, vážená vláda, dámy a páni,

vo svojej interpelácii by som sa chcel dotknúť niektorých naliehavých tém, ktoré, podľa mňa, vzbudzujú pozornosť širokej verejnosti. V prvom rade v okolitom civilizovanom svete je bežné, že vrcholné štátne delegácie, ktoré prichádzajú na návštevu tej-ktorej krajiny, sú prijímané veľmi často, ak nie prevažne, v iných ako hlavných mestách prijímajúcich krajín. Nikto sa tam nad takouto praxou nepozastavuje ani nepohoršuje. Osobne nie som proti príjimaniu takýchto návštev v Čechách a na Slovensku oddelene. Ak sa dohodneme, je to obyčajne v poriadku. Ale v tejto súvislosti sa pýtam, ak ide o krátke návštevy, prečo by sme návštevy aj na najvyššej úrovni nemohli prijímať aj v iných mestách, napríklad v Bratislave, Brne, Ostrave, Vysokých Tatrách, Košiciach aj inde. Moja otázka na vládu Slovenskej republiky je jednoduchá: Či vláda hodlá postupovať v tejto veci vo vzťahu k federálnym orgánom? Ak áno, ako?

ďalšia z interpelácii sa týka takej oblasti, okolo ktorej sa veľa diskutuje. Je to otázka rozdeľovania zahraničných pôžičiek a finančných pomoci plynúcich do Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Aká je predstava vlády Slovenskej republiky o adekvátnom podiele pre Slovensko z tejto pomoci?

Vieme o ton, že v tlači aj v širokej verejnosti sa diskutuje o tejto otázke, o konkrétnom pomere. V tejto súvislosti by som chcel povedať, že fáma je dovtedy fámou, pokiaľ sa fakticky nepotvrdí. Skutočne si myslím, že k upokojeniu verejnej mienky by prispelo aj to, keby sa slovenská vláda k tejto otázke jasne vyjadrila.

V súvislosti s diplomatickými službami som na 6. schôdzi Slovenskej národnej rady predniesol Interpeláciu na ministerstvo medzinárodných vzťahov ohľadom personálneho podielu občanov Slovenskej republiky na zastúpení Českej a Slovenskej Federatívnej republiky v zahraničí. Chcem

pripomenúť, že odpoveď na túto interpeláciu som nenašiel medzi materiálmi, ktoré tvoria súbor "Písomné odpovede na interpelácie poslancov prednesené na 6. schôdzi Slovenské] národnej rady*. Zahraničný výbor, a myslím, že aj všetci poslanci pokladajú túto oblasť za veľmi dôležitý problém. Predsa nám nemôže byt ľahostajné, ako je Slovensko reprezentované v diplomatických službách. Chápeme, že ministerstvo medzinárodných vzťahov je rezort, ktorý je budovaný od základov, ale už by bolo namieste, aby toto ministerstvo bolo skutočne v činnosti vlády aj navonok cítiť. Zatiaľ mám dojem, že tomu tak nie je.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Kmeťovi. Teraz vystúpi pán poslanec Masarik. Pripraví sa pán poslanec Homola.

Poslanec J. Masarik:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,

o problémoch, s ktorými zápasia naše stredné odborné učilištia, informovali obšírne oznamovacie prostriedky, na poslednom pléne o tom hovoril pán poslanec Brocka a včera vyčerpávajúcim spôsobom tieto problémy rozoberala pani poslankyňa Tóthová. Preto sa k rozboru tohto problému nebudem vracať. Určité problémy súvisiace s transformáciou štátnych podnikov a zriaďovaním a ďalšou existenciou odborných učilíšť bude riešiť novelizácia školského zákona, do konca tohoto roka uvoľnilo ministerstvo financií aj prostriedky na refundáciu miezd majstrov odbornej výchovy

a vychovávateľov, ako aj na výchovu žiakov, ktorí sa nepripravujú pre žiadnu organizáciu, teda tých tzv. štátnych deti. Dovoľte, aby som pripomenul vláde a ministerstvu financii, že podľa školského zákona č. 170/1990 Zb., S 12 ods. 3, písm. c/ mala federálna vláda ustanoviť spôsob tvorby fondu pre prevádzku a rozvoj stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania a jeho použitie. Tento odsek zákona sa zatiaľ nedodržiava. Aj v tomto vidím príčinu problémov spojených s financovaním stredných odborných učilíšť. I keď do konca tohto roka sú finančné prostriedky uvoľnené, spytujem sa pána ministra financií, ako chce predísť v budúcom roku podobným komplikáciám, aké sa vyskytli v druhej polovici tohto roka, keď národné výbory odmietali podnikom preplácať refundácie miezd a nákladov na prípravu žiakov, pretože ich nemali z čoho vyplácať.

Ďalej chcem upozorniť na to, aby sa v predstihu riešila problematika žiakov, ktorí sa nepripravujú pre žiadnu organizáciu /to sú tie Štátne deti/, pretože už teraz sú signály, že v najbližších rokoch nebudú mať podniky záujem podieľať sa na príprave učňov, teda počet týchto deti by mal značne vzrast. Je preto potrebné umožniť, aby stredné odborné učilištia mohli prijímať žiakov nezávisle na vyjadrení organizácii; treba, aby sa legislatívne riešil spôsob financovania učňov z daní podnikateľov a spôsob motivácie podnikateľov v tomto smere tak, ako je to bežné v rozvinutých krajinách.

Ďakujem za pozornost. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Masarikovi. Teraz prehovorí pán poslanec Homola. Pripraví sa pán poslanec Boroň.

Poslanec P. Homola:

Vážený pán predseda,

vážená vláda,

vážená slovenská národná rada,

podávam interpeláciu na ministra práce a sociálnych veci pána Nováka vo veci priznania a zvýšenia priemerného zárobku, tzv. valorizácie pre osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou z titulu choroby z povolania alebo pracovného úrazu pre náhrady za stratu na zárobku.

Vážený pán minister, situácia týchto ľudí je veľmi zlá a ďalej sa zhoršuje. Zároveň by som vám chcel priložiť doklady, ktorými sa pracovnici Štátneho podniku Tatra pokúfiali v uvedenej veci dostať k náprave, no zatiaľ bezvýsledne.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Homolovi. v zmysle § 19 prehovorí pán poslanec Ivan Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

Važené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán predsedajúci, Vážená vláda,

chcem sa dotknúť problému, o ktorom hovoril pán poslanec Masarik dnes a včera o tom hovorila pani poslankyňa Tóthová, aj pani podpredsedníčka Keltošová. Ide o učňovskú

mládež. Konkrétne by Som chcel hovoriť o zlej interpretácii uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 245 z roku 1990, kde sa hovorí o zachovaní kapacít stredných odborných učilíšť. Žiaľ, toto uznesenie sa v praxi chápe tak, že sa zachovávajú počty žiakov, ale podniky sa chovajú tak, ako by sa zrejme choval každý - a proti tomu treba prijať nejaké opatrenie, že odoberajú týmto odborným učilištiam školské priestory a výučbové prostriedky, stroje, na ktorých sa majú učni učiť. Čiže dostávame sa do situácie, že máme učňov, ale títo doslova nemajú zariadenia. V tomto ohľade si jednoznačne myslím, že vláda by mala veľmi urýchlene prijať opatrenie, aby sa zabránilo tomu, ako sa teraz chovajú podniky. V zmysle spomínaného uznesenia č. 245 by sa to malo rozšíriť aj na tieto zariadenia.

Ďalej chcem podporiť to, čo hovoril pán poslanec Masarik. Musíme brať do úvahy nielen potreby podnikov na prijímanie učňov do učenia, ale záujem mládeže o to-ktoré učenie, aby sme dodržali aj Chartu detských práv v tom zmysle, aby každý mal právo vyučiť sa tomu, čomu sa chce vyučiť. Myslím si, že pre našu spoločnosť bude vždy lepšie, keď naše deti budú v učilištiach, ako keby sme mali detskú nezamestnanosť 14-15-ročných deti a deti by sa túlali po uliciach.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Ľuptákovi. Teraz vystúpi pán poslanec Boroň. Pripraví sa pán poslanec Prokeš.

- 249 - Poslanec P. Boroň:

Vážený pán predsedajúci, vážení vláda, milé dámy, vážení páni,

dovoľte mi úvodom môjho vystúpenia istú krátku poznámku. Domnievam sa, že v mnohých mestách na Slovensku boli za minulého režimu budované tzv. historické stavby storočia. Mara na mysli historické v úvodzovkách z hľadiska dĺžky ich výstavby. V Banskej Bystrici konkrétne takouto historickou stavbou storočia bola výstavba krajskej nemocnice s poliklinikou, ktorá trvala zhruba 13 až 14 rokov. Momentálne už pár rokov slúži verejnosti. Moja konkrétna interpelácia je adresovaná pánovi ministrovi výstavby A stavebníctva a dotýka sa výstavby bratislavskej rýchlodráhy. Moja interpelácia pozostáva z takých troch podotázok:

Prvá podotázka je, či sa už začala výstavba bratislavskej rýchlodráhy, druhá podotázka - ak sa nezačala, z akého dôvodu a aký je vôbec harmonogram začatia a priebehu výstavby tohto diela a tretia podotázka je, aký osud stihol približne S miliárd korún určených na výstavbu rýchlodráhy, schválených na úrovni federálnej vlády v roku 1989. Dovolím si poznamenať, že dôležitosť tejto stavby pre naše hlavné mesto vidím predovšetkým v efektívnosti, resp. v zefektívnení dopravy vôbec, ďalej v odstránení stresov obyvateľstva najmä pri presunoch z Petržalky do historického mesta, teda do starého mesta a v neposlednom rade z ekologického hľadiska, ktoré je pre Bratislavu také dôležité.

A na záver môjho vystúpenia si dovolím krátku rečnícku otázku. Nestane sa náhodou výstavba bratislavskej

rýchlodráhy historickou stavbou storočia nášho hlavného mesta?

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Boroňovi. Teraz vystúpi pán poslanec Prokeš. Pripraví sa pán poslanec Adamica.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci, vážená slovenská vláda, vážená Slovenská národná rada,

predovšetkým mi dovoľte ospravedlniť sa, že som nebol prítomný, keď som bol v poradí prvýkrát. Spôsobila to celkom obyčajná ľudská nutnosť, tentokrát telo zvíťazilo nad duchom.

Po prvé - rád by som sa poďakoval podpredsedovi slovenskej vlády pánovi Jánovi Čarnogurskému za rokovanie s hladovkármi a za výsledok. Skutočne ďakujem.

Dovolím si predniesť interpeláciu na ministra školstva. V Národnej obrode zo 4. 11. bol uverejnený článok pod nadpisom "Vďačnosť po slovensky', kde bola dosť nepriaznivo vykreslená situácia lektorov angličtiny zo zahraničia u nás. Pre stručnosť, uvediem len toľko, že podmienky, ktoré sú tam popísané, sú úbohé a výsledok je, že majú chuť od nás odísť. Obraciam sa preto na ministra školstva, aby prešetril situáciu okolo lektorov angličtiny, ale nielen týchto, aj ostatných zo zahraničia a povedal nám, aká je situácia.

Ďalej sa obraciam na Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby prijalo ako Interpeláciu moju otázku zo včerajška, či predkladanie materiálov v češtine Kanceláriou Slovenskej národnej rady neodporuje prijatému jazykovému zákonu. Nemienim to zosmiešňovať, ale skutočne tento zákon podľa mojej mienky zakladá toto právo len občanovi a je v kontroverzii s ústavou.

Ďalej si dovolím predniesť petíciu, ktorú berte, prosím, ako moju interpeláciu celého parlamentu. "My, pracovnici štátneho podniku Slovnaft podporujeme výbor Matice slovenskej v jej doterajšej činnosti, presadzovanie "matičného" návrhu jazykového zákona nevynímajúc, žiadame o opätovné prerokovávanie zákona o štátnom a úradnom jazyku a vypísanie referenda o tejto otázke. Protestujeme proti osočovaniu a znevažovaniu predstaviteľov Matice slovenskej vládnymi a ústavnými činiteľmi. Sme pobúrení nedemokratickým riadením a priebehom zasadania Slovenskej národnej rady ohľadom jazykového zákona a činnosťou niektorých poslancov, zväčša koaličných. Poslanci by si mali uvedomiť, že sú povinní rešpektovať a presadzovať vôľu svojich voličov, ak nechcú znižovať autoritu parlamentu. Upozorňujeme, že si uvedomujeme veľmi zlý stav nášho hospodárstva, ale existenciu a slobodnú činnosť Matice slovenskej považujeme za takú dôležitú pre slovenský národ, že sme na jej obhajobu v prípade nevyhnutnosti odhodlaní použiť všetky právne prostriedky. Tak ako sme v novembri minulého roku obhajovali hnutie Verejnosť proti násiliu, teraz cítime, že musíme vystúpiť na obhajobu našej Matice slovenskej.

Zároveň žiadame poslancov Slovenskej národnej rady, ktorí obhajovali "matičný" návrh zákona o štátnom a úradnom jazyku, aby vo svojom úsilí neustávali a aby s touto petíciou oboznámili slovenský parlament. "

Kópiu tejto petície odovzdávam predsedovi Slovenskej národnej rady.

Ešte chcem doplniť, je tu 26 podpisov a dodatok: "Môžeme ctený slovenský parlament ubezpečiť, že s touto petíciou súhlasí oveľa viac ľudí, ako je ich pre krátkosť času na tejto petícii podpísaných. V Slovnafte je nás možno niekoľko stoviek. "

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Prokešovi. v zmysle S 19 vystúpi prvý podpredseda Slovenskej národnej rady pán Čarnogurský.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Važené poslankyne, vážení poslanci,

včera vo večerných hodinách po skončení rokovania vo výboroch som bol náhle odvolaný do Gabčíkova na vodné dielo, kde som musel byť prítomný vzhľadom na vážnu haváriu. Došlo k trom smrteľným úrazom, keď plne naložená Tatra * vodičom a ďalšími spolusediacimi v kabíne sa zrútila do prázdnej plavebnej komory. Všetci traja na mieste zahynuli, aj z Tatry zostal len kus plechu.

Prečo to hovorím? Títo traja robotníci, ktorí v Tatre sedeli a ktorí tam zahynuli, boli dvaja Slováci z Topoľčian a jeden Maďar od Šale, bytom v Gabčíkovo. Keď som prišiel na stavbu asi o ôsmej hodine večer, už od popoludňajších hodín - stalo sa to ešte za šera - žeriavom

vyťahovali rozbité auto aj s mŕtvymi robotníkmi v ňom. Vyťahovala to posádka ČKD, dvaja Česi. Celé vyšetrovanie viedli traja príslušníci Verejnej bezpečnosti, Maďari z Dunajskej Stredy. Robotnici, ktorí okolo toho robili, boli kombinovane Slováci aj Maďari. Všetci si uvedomovali veľmi ťaživú chviľu, ktorej boli prítomní. Pri celom akte, kde bolo treba naozaj silné nervy dostať tie telá z rozbitého auta, spoločne pracovali Česi, Slováci a Maďari, hovorili po slovensky, po maďarsky aj po česky. Napriek tomu, že predmet mojej cesty bol iný, pracovný, nemohol som sa ubrániť pravú vnímaniu súladu týchto ľudí rôznych národnosti, ktorí na tomto exponovanom pracovisku, ktoré je často v našej tlači traktované, spoločne robili a nemali ani najmenšie vzájomné problémy. To bol môj najsilnejší zážitok a dojem, ktorý som si z toho odniesol, samozrejme okrem povinnosti, ktoré vyplývajú z takýchto nešťastných udalosti.

Spomínam to preto, aby som apeloval nielen na vás, poslancov, ale aj na celu našu verejnosť, aby sme už konečne prestali s tou neznašanlivosťou, aby sme prestali rozpaľovať jeden druhého na tomto jednom zákone alebo na jednej zámienke na to, aby sme tu rozoštvávali jeden druhého, aby sme neustále vyvolávali vášne, kto je väčší a menší Slovák. Môžem vám povedať, že som ich videl a robím s týmito ľuďmi. Sú to všetko rovnakí ľudia, rovnakí občania tejto republiky a nemajú vzájomne žiadne problémy.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem prvému podpredsedovi Slovenskej národnej rady. S faktickou poznámkou sa hlási poslanec Gašpar.