nie, vedu, kultúru a šport, pripadne celého parlamentu zostavila komisia ľudí, ktorí by si mohli prizvať odborníkov z ďalších oblastí, aby sa mohli spolu zamyslieť a navrhnúť opatrenia, ktoré by i v rámci trhovej ekonomiky pomohli našu kultúru zachrániť. Aby sme teda mohli vedome, odborne a účinne vzopnúť sily, nejak sa spojiť, pretože už to tu odznelo veľakrát, ale kultúra veľmi nádejne do budúcna nevyzerá.
Bohužial, toto moje vystúpenie, pretože som tam spomenul župný dom v Košiciach ako zneužitie kultúrnej ustanovizne, pán poslanec Ľupták za VPN asi zle pochopil a hrubo ma napadol, v zmysle S 17 zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady som žiadal pána predsedu, aby som mohol odpovedať na tento hrubý, vulgárny útok a nedostal som slovo. Lenže v § 17 sa hovorí, že poslanec, pokiaľ reagujú na faktickú pripomienku, má dostať prednostne, teda okamžite slovo. Prosím vás, stalo sa mi to už niekoľkokrát, keď som reagoval na neférové útoky niektorých tzv. demokratov, slovo som nedostal. Bol by som strašne rád, keby vystúpenie každého poslanca bolo brané B váznosťou, s úctou, lebo ten hurónsky smiech včera, ktorý sa ozval na krutý žart pána predsedu, keď oslovil poslanca Ivana, nesvedči o demokracii, o humanite, o ľudskom prístupe poslancov VPN. Prepáčte mi, nie je to kritika, je to skutočne konštatovanie toho, čo som tu včera počul a čo počuli všetci ostatní.
Viete, povedal by som snáď tak, že pán predseda - ja sa dokonca vyjadrujem aj v nejakom článku, vyjde to o chviľu v tlači - zvykne občas žartovať. Je to skutočne prijemné, ale niekedy tie žarty vyzerajú dosť kruto. A vôbec sa nečudujem ani pánovi poslancovi Ivanovi, že sa dnes považoval za potrebné brániť. Pán poslanec Zoričák takisto pripomenul, bolo tu mnoho komunistov, ktorí boli vylúčení
v roku 1968, ktorí trpeli 2O rokov i na plate, trpeli rodiny, ktorí sa museli hanbiť a skrývať, tajiť, že boli vylúčení, aby mohli nejakým spôsobom prežiť a týchto ludí nakoniec budeme ešte trestať tým, že ich zosmiešnime? Viete.....
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec, môžeme túto ďalšiu časť vášho vystúpenia chápať ako interpeláciu na všetkých poslancov?
Poslanec J. Filipp:
Nie na všetkých poslancov, na vás pán predsedajúci, aby ste takýmto spôsobom, ako ste mne včera nedovolili vystúpit...
Podpredseda SNR J. Klepáč;
To už som počul, ale teraz hovoríte o ostatných, o hurónskom smiechu. Tieto interpelácie a otázky by mali byť adresné, aby sa na ne dalo adresne odpovedať.
Poslanec J. Filipp:
Myslím si, že to adresné je. Dovoľte mi, prosím, pokračoval takto. Takýchto ľudí by som považoval dokonca za vzácnych. Ale opýtam sa takto: Keď vieme zosmiešňovať, či sa skutočne zamýšľame, kto v doterajšej Štátnej správe pracuje, koľko komunistov ešte z decembra a z januára je vo funkciách predsedov, podpredsedov, tajomníkov ONV atď. Hovorím vám. že títo ľudia budú aj ďalej v štátnej správe. Už minule som oslovil pána ministra Andráša, že som počul, že chodia za nim doslova procesie a už si dupajú cestičky, pokúšajú sa zistiť, aké psychologické testy budú a čo
všetko to bude. Takže skôr by som varoval pred týmito ľudmi. Ale pýtam sa, kde študovali ti, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie, v Amerike? Ti študovali za komunistov, skladali skúšky z marxizmu-leninizmu. A z týchto ľudí sa netreba smiať, keď sú dnes vo vysokých vládnych a iných funkciách?
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Filippovi. Ak môžem k tomu povedať faktickú poznámku, včera vystúpil podľa mojich záznamov trikrát a spolu hovoril necelých deväť minút. Ak som ho nevyvolal štvrtýkrát, urobil som to skutočne úmyselne. Ospravedlňujem sa. Myslím, že dnes ste k tomu mohli povedať viac.
Ďalšiu faktickú poznámku má pán poslanec Jakuš. Poslanec SNR J. Jakuš:
Sedíme tu dve hodiny. Bola tu kritická pripomienka na disciplínu poslancov. Myslím si, že disciplína poslancov nie je dobrá preto, že nedodržujeme fyziologické prestávky, čim je narušená pozornosť poslancov. Navrhujem, aby po každej hodine rokovania bola urobená 5-minútová prestávka. Ako lekár mám za to, že to pomôže nášmu rokovaniu.
/Potlesk. / Podpredseda SNR J. Klepáč:
Chcel som vyhlásil prestávku, avšak vzhľadom na to, že sme stále pri druhom bode rokovania a máme ešte pred sebou 16 bodov, snažím sa schôdzu viest tak, aby sme sa
vtesnali do programu. S interpeláciami a otázkami je ešte prihlásených 13 poslancov a podľa požiadavky pána premiéra máme dnes prerokovať kompetenčný zákon, ku ktorému chce vystúpiť s hodinovým diskusným príspevkom. Viete sami, že 5-minútovú prestávku sa ešte nepodarilo zorganizovať. Napriek tomu po dvoch hodinách si ju skutočne zaslúžime. Vyhlasujem prestávku do 11. 40 hodiny a žiadam vás o dochviľnost. Ďakujem.
/Prestávka. / Podpredseda SNR J. Klepáč:
Predtým, ako začneme, mal by som interpeláciu na pracovníkov slovenskej televízie a osvetľovačov. Členovia predsedníctva ďakujú za fólie na svetlách, ale jeden reflektor je stále mimoriadne nepríjemný. Prosíme, ak by to bolo možné, taktiež ho vybaviť ochrannou fóliou. Ďakujeme vám.
vážene poslankyne, vážení poslanci,
niektorí kolegovia si prestávku svojvoľne predĺžili. Čakali sme na nich 6 minút. Predpokladáme, že chceme dôjsť k záveru S. schôdze, takže budeme pokračovať. V zmysle § 19 sa o slovo prihlásil prvý podpredseda vlády Ján Čarnogurský.
Prvý podpredseda vlády SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Slovenská národná rada,
chcem vás informovať, že včera sa uskutočnilo u mňa stretnutie zástupcov skupiny občanov, ktorí držali hladovKu pôvodne pred budovou Slovenskej národnej rady a neskoč na námestí SNP. Na stretnutí sa okrem tejto skupiny občanov zúčastnil minister priemyslu Ing. Holčik, vaši kolegovia poslanci Pavol Koštál a Martin Krajčovič, ako aj niektorí ďalší občania. Dohodli sne sa, že vás oboznámim s obsahom našej včerajšej dohody, a preto mi dovoľte, aby som tak urobil.
Prítomní účastníci protestnej hladovky na námestí SNP a ďalší prítomní na dnešnom rokovani sa žiali, aby prerokovali spoločenskú situáciu na Slovensku, ktorá vznikla po prijatí zákona Slovenskej národnej rady o úradnom jazyku. Zhodli sa na tom, že ich spoločným cieľom je riešenie spoločenských problémov formou dialógu. Konkrétne sa dohodli na tom, že:
1. Slovenská televízia v Bratislave odvysiela v priamom prenose besedu o návrhoch zákonov o štátnom resp. úradnom jazyku, ktoré boli predložené Slovenskej národnej rade, za účasti asi piatich zástupcov účastníkov protestnej hladovky, dvoch zástupcov Matice slovenskej a asi piatich ďalších účastníkov. Televízna beseda potrvá najmenej 90 minút a uskutočni sa do konca novembra 1990. v jej priebehu moderátor besedy oznámi, že ak dostatočný počet občanov prejaví písomne záujem o ďalšiu podobnú televíznu besedu, taká beseda sa uskutočni.
2. Účastníci protestnej hladovky žiadajú uskutočnenie ratifikačného referenda o jazykovom zákone. V prípade, že Slovenska národná rada neprijme návrh na uskutočnenie ratifikačného referenda. Matica slovenská a skupina občianskych aktivistov bude zbierať podpisy voličov vyjadrujúcich nesúhlas s platným jazykovým zákonom. Súčasne Matica slovenská vytvorí odbornú komisiu, ktorá bude skúmať problémy uplatňovania jazykového zákona v praxi. Odborná
komisia Matice slovenskej závery svojej práce predloží Komisii Slovenskej národnej rady pre dohľad nad uplatňovania jazykového zákona. Najneskôr za mesiac po získaní päťstotlsíc nesúhlasných podpisov s platným jazykovým zákonom a na základe zapracovania nových skúsenosti z praxe, najmä na národnostne zmiešaných územiach, odborná komisia Matice slovenskej vypracuje nový návrh zákona o slovenskom jazyku ako o jedinou štátnom a úradnom jazyku na území slovanskej republiky a predloží ho Slovenskej národnej rade. Ak Slovenská národná rada neprijme takto predložený návrh zákona. Matica slovenská navrhne ľudové referendum o jazykovom zákone. Konštatuje sa, že alternatívny návrh uvedený vyššie navrhla Matica slovenská ako východisko pre riešenie vzniknutej situácie a účastníci protestnej hladovky tento alternatívny návrh prijali.
3. Prvý podpredseda vlády oboznámi plénum Slovenskej národnej rady s doslovným znením tejto dohody.
4. účastníci protestnej hladovky nebudú na pracovisku alebo v školách vystavení represiám za svoje postoje v súvislostí s jazykovým zákonom. Ak by k takýmto represiám predsa došlo, informujú o nich prvého podpredsedu vlády, ktorý vynaloží úsilie na zastavenie represii.
5. účastníci protestnej hladovky hladovku prerušujú dnešným dňom a hladovku definitívne ukončia splnenia záväzkov podľa tejto dohody.
Toľko samotný obsah dohody. Chcem povedať, že stretnutie sa uskutočnilo bez splnomocnenia vlády alebo Slovenskej národnej rady pre ktoréhokoľvek z účastníkov stretnutia a takýmto spôsobom sme na stretnutí vystupovali. Na stretnutí sme neprijali žiadne záväzky, ktoré by zaväzovali Slovenskú národnú radu alebo vládu Slovenskej republiky.
- 226 - Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakuje pánovi podpredsedovi vlády. Pokračujeme v interpeláciách a otázkach poslancov. Chcem vás informovať, že do tejto chvíle zostalo ešte -prihlásených 17 poslancov. Ako prvý vystúpi pán poslanec Chmelo. Pripraví sa pani poslankyňa Badálová.
Poslanec J. Chmelo;
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,
dovolil by som si dať pár otázok ministrovi zdravotníctva pánovi Rakúsovi. Som už štvrtý, ktorý dnes naňho kladie otázky.
Stojíme pred komunálnymi voľbami. Národné výbory všetkých stupňov končia svoju činnosť. Podľa § l ods. l zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení bude obec samostatným, samosprávnym územným celkom. Obec bude právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými zdrojmi. Podľa odseku 2 tohto paragrafu možno obci ukladať povinnosti alebo zasahoval do jej oprávnení len zákonom.
Pýtam sa pána ministra, dokedy budú pre kúpeľné mestá platiť štatúty, ktoré sú schválené uznesením vlády. Vláda ich vydala na základe ustanovenia S 46 ods. l zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu. Pre Pieatany napríklad piati uznesenie vlády č. 23 z 21. 1. 1981. Uznesenia vlády Slovenskej republiky majú niššiu právnu silu ako zákony, ale v prípade kúpeľných miest existujú, a
podľa môjho názoru je nutné ich zosúladiť s teraz platnými ustanoveniami zákonov, teda novelizovať, pokiaľ štatúty kúpeľných miest majú v takejto podobe vôbec existovať.
Ďalej by som poprosil pána ministra zaujať stanovisko k problematike kúpeľníctva a jeho koncepcii. Bude ešte dlho existovať snáď posledné generálne riaditeľstvo Slovakoterma, ktoré riadi slovenské kúpeľné organizácie? Budú kúpeľné organizácie existovať ako Štátne podniky s verejno-prospešnou činnosťou? Hlavným zámerom súčasnej ekonomickej reformy je vytvorenie náročného konkurenčného prostredia. Budú mať takto konštituované kúpeľné organizácie vytvorené podmienky na prechod k trhovému hospodárstvu?
Záverom by som pána ministra požiadal o odpoveď - denne podúvame, že naše zdravotníctvo je choré, potrebuje sa liečiť. Netreba celú reformu zdravotníctva urýchliť a harmonogram skrátiť a predovšetkým novelizovať zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu tak, aby obyvateľstvo bolo zainteresované na svojom zdraví, aby zdravotníctvo malo vytvorené podmienky na poskytovanie zdravotníckych služieb, nie proklamované na papieri, ako to bolo doteraz?
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánu poslancovi Chmelovi.. Vystúpi pani poslankyňa Badálová. Pripraví sa pán poslanec Fogaš.
Poslankyňa B. Badálová:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
obraciam sa teraz s dvoma odlišnými požiadavkami na vládu, ale myslia, že v tejto Interpelácii je to vhodné.
Po prvé - obraciam sa na vládu slovenskej republiky O pomoc pri doriešení veľmi vážneho problému týkajúceho sa bývania Rómov v obci Vrbnica okres Michalovce, žiadam o to preto, že všetky možnosť i sa v okrese vyčerpali a využili. Koncom mesiaca má byť ukončená výstavba 16 bytov postavených z kvóty komunálnej výstavby okresu. Výstavba začala v roku 1988 pre rómska rodiny, ktoré neboli schopné si svoj bytový problém, teda náhradné bývanie vyriešiť inou formou, problém nastal 1. októbra 1990, keď rada a plenárne zasadanie národného výboru neodporučili ukoncit výstavbu a pozastaviť jej pokračovanie do 31. decembra 1990. Dôvodom je skutočnosť, že občania obce, a najmä funkcionári, bránia nastahovaniu sa občanom Rómom do pre nich postavených bytov. Rómovia sa dožadujú ľudských bytových podmienok, lebo na osade, ktorú obývajú, nemajú podmienky pre existenciu a pre slušný život. Chýba elektrina, cesta, hygienické zariadenia a vodné zdroje. Osada je v poli, od obce vzdialená asi 2, 5 km.
Aj z týchto dôvodov sme navrhovali výstavbu nizkoItandardných bytov pre rómskych občanov. Prípad sa dostal do veľmi vážnej situácie, aj politickej, v obci je nevraživosť, sú výpady jedných proti druhým, situácia je vyostrená na ostrie noža. Obidve strany presadzujú svoje, obávam sa, že v tomto spore o doriešení prípadu niet zodpovedného orgánu v okrese, pretože orgány obce vyčkávajú na voľby a samosprávu, aby mohli rozhodnúc tak, ako si to
plánujú. Rómská občianska iniciatíva po oboznámení sa s prípadom odporučila ho riešiť na úrovni najvyššieho zákonodarného orgánu Slovenskej republiky.
Z týchto dôvodov žiadam o pomoc vládu, pretože mám taký pocit - a nielen pocit, ale vidím, že dochádza k diskriminácii rómskych občanov.
Druhá moja požiadavka znie: Od zrušenia čl. 4 v ústave rôzne periodiká zverejňovali, a ešte aj teraz zverejňujú prípady obohacovania sa bývalých čelných predstaviteľov KSČ a ich prisluhovačov. Mám na mysli odkúpenie nehnuteľnosti od štátu za minimálne, podhodnotené ceny. Pô prijatí zákona Federálneho zhromaždenia o odňatí majetku KSČ v prospech ľudu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v mnohých členoch strany to vyvolalo nevôľu nad týmto pre nich nespravodlivým aktom. Niektorí členovia strany môžu byť roztrpčení, najmä tí, ktorí z členstva v strane nemali žiaden osoh a výhody. Bolo by nespravodlivé, aby bývali členovia strany, ktorí takto získali veľké bohatstvo a majetok aj na úkor ostatných členov strany, boli s nimi zrovnaní.
Navrhujem preto, aby vláda Slovenskej republiky iniciovala návrh zákona, ktorým by bola zrušená platnosť kúpno-predajných zmlúv tých funkcionárov, ktorí odkúpili nehnuteľnosť od Štátu. Nehnuteľnosť by bola daná do dražby tak, ako je to v prípadoch malej privatizácie. Ten, kto by mal záujem o nehnuteľnosť, zaplatil by jej skutočnú hodnotu, teda aj tú, ktorá bola rekonštrukciami, do ktorých prispel štát, ohodnotená. Takto by sa učinilo zadosť tým členom KSČ, ktorí nemali z členstva v strane prospech, lebo ich je viac. Túto požiadavku predkladám vláde Slovenskej republiky na žiadosť mojich voličov, ako aj v záujme spravodlivosti.
Ďakujem za pozornost.
- 230 - Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pani poslankyni Badálovej. Teraz vystúpi pán poslanec Fogaš. Pripraví sa pán poslanec Belan.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
páni poslanci,
vážení členovia vlády,
mám otázku vlastne na troch ľudí. žiaľ, ani jeden z nich tu nesedí, ale je tu pán predseda vlády a určite zaeviduje, čo sa budem pýtať.
Z tlače a upozornení voličov som sa dozvedel, že na území Slovenskej republiky, konkrétne Bratislavy, pôsobí ozbrojená zložka, údajne akciová spoločnosť, ktorá nesie názov Civilen Sicherheitsdienst - teda Civilná bezpečnostná služba. Má ísť údajne o akciovú spoločnosť, ktorej šidlo je v Spolkovej republike Nemecko. Pýtam sa, či je správne, že na území našej republiky pôsobí ozbrojená zložka zo zahraničia a kto dal k jej pôsobeniu súhlas.
Pýtam sa ďalej: sú jej. členovia občania Slovenskej republiky alebo sú to občania Spolkovej republiky. Nemecko? Ďalej sa pýtam: je v súlade so zákonom, že príslušníci tejto akciovej spoločnosti, ak nie sú našimi občanmi, sú ozbrojení a môžu teda i používal zbraň? Podľa akých ustanovení príslušných našich zákonov môžu na našom území príslušníci zahraničnej bezpečnostnej služby, i keď civilnej, zaisťovať - aspoň tak to z tlače vyznelo - našich občanov?
Otázku som chcel adresovať prvému podpredsedovi vlády pánovi Čarnogurskému a súčasne generálnemu prokurátorovi Dr. Bachovi.
Moja druhý otázka znie: Pán minister Chren včera v súvislosti s odpoveďou na diskusný príspevok poslanca Hubu povedal, že vláda chystá určité pokyny vo vzťahu k obchodu a ak budú, máme ich podporiť. Ak som tomu dobre porozumel, potom prosím, aby sme boli o týchto pokynoch informovaní.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi poslancovi Fogašovi. Teraz vystúpi pán poslanec Belan. Pripraví sa pán poslanec Plesník.
Poslanec R. Belan:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážene dámy a páni,
o problémoch knižnej kultúry a edičnej činnosti som hovoril už na dvoch zasadnutiach Slovenskej národnej rady a niekoľkokrát aj na rokovani Ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady. Upozorňoval som najmä na nežiadúcu komercionalizáciu a vôbec na narastanie negatívnych javov v oblasti edičnej činnosti. Okrem niekoľkých návrhov na riešenie čiastkových problémov vo vydávaní literatúry na piatej schôdzi Slovenskej národnej rady som odporučil predložiť na rokovanie Slovenskej národnej rady návrh zákona, ktorý by problematiku edičnej činnosti riešil komplexne. Nemám informácie o tom, či sa mojimi návrhmi niekto zaoberal.
Domnievam sa, že dnes je už najvyšší čas urobil rozhodné opatrenia, aby sa predovšetkým národná litecatura nedostala na okraj kultúrno-spoločenského života a aby sa nestala menšinovým žánrom kultúry. Národnú kultúru si musí každý štát chrániť a rozvijať ju. Malo by to byt aj našou prvoradou povinnostou.
Hovoriť vo sfére vydávania tlače a literatúry výlučne o trhových vzťahoch, aké vládnu a sú samozrejmosťou napríklad v tažkom priemysle, považujem za celkom pomýlené a pre ďalši vývoj spoločnosti a kultúry škodlivé. Nijaké problémy spoločenského vývoja nemožno totiž riešiť pri absencii literatúry a umenia. Dokonca aj strategická efektivnost ekonomiky môže byt úspešná iba vtedy, ak bude založená na kultúrnej stratégii celej spoločnosti. V programovom vyhlásení sa vláda Slovenskej republiky osvedčuje, že kultúru chápe ako najvýraznejší prejav národnej svojbytnosti a zároveň vyhlasuje, že sa - citujem: "zaväzuje prostredníctvom Fondu kultúry zabezpečoval v kultúre a umení ich nezávislosť na výlučne komerčnom pristupe pri spoločenskom presadzovaní. "
Včerajšia diskusia, aj niektoré dnešné vystúpenia na našom zasadnutí upozornili opäť na vážne problémy vo vydávaní tlače a literatúry, najmä v súvilosti s prípravami na zavedenie dane z obratu a vydávanej literatúry a tlače a očakávaným zvýšením cien papiera a polygrafickej výroby. Na nás, poslancov Slovenskej národnej rady, sa obrátil s výzvou aj Slovenský odborový zväz pracovníkov vydavateľstiev, nakladateľstiev a knižného obchodu, aby sme zabránili kolapsu a rozkladu našej kultúry písaného slova. A v poslednom čase sa vôbec hromadia varovné hlasy k uvedenej problematike.
Obraciam sa preto na ministra kultúry pána Snopku s interpeláciou, aby nás informoval o tom, aké opatrenia
prijalo ministerstvo kultúry na naplnenie programového vyhlásenia vlády v oblasti kultúry a aby predložil Slovenskej národnej rade návrh na okamžité a perspektívne opatrenia na zastavenie negatívnych tendencii vo vývoji edičnej činnosti a osobitne knižného obchodu na Slovensku a na vytvorenie vyhovujúcich podmienok na sprístupňovanie hodnôt národnej literatúry, literatúr našich národnosti a svetovej literatúry všetkým vrstvám občanov, najmä však našim deťom a mládeži.
Ďakujem. potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Belanovi. Teraz vystúpi pán poslanec Plesnik. Pripraví sa pán poslanec Ján Ľupták.
Poslanec J. Plesník:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
na 6. schôdzi Slovenskej národnej rady som žiadal vysvetlenie, prečo neboli doteraz - rozumiem tomu do termínu volieb - predložené Slovenskej národnej rade všetky súvzťažné zákony k výkonu samosprávneho postavenia obci. Nestalo sa tak. Vyvoláva to nielen moje obavy, že samospráva obce za týchto podmienok neuzavretej legislatívy Štyri dni pred voľbami bude vlastne predčasne narodeným dieťaťom. V priebehu týchto troch dni budeme posudzovať ´dalši zo série vládnych návrhov zákonov, a to návrh zákona o prechode zakladateľskej alebo zriadovateľskej funkcie národných výborov na obce a orgány štátnej správy bez spolusúvisiaceho zákona o majetku obci, ktorý zatiaľ do programu na tieto tri dni nebol zaradený. Na problémy, ktoré z tejto nepreviazanosti pri prerokúvaní vznikajú, očakávam tentoraz od komfetentných jasnú a konrétnu odpoveď.
Pýtám sa preto pána ministra Húsku, ako to bude s majetkom obce v procese malej privatizácie, keď podľa návrhu zákon o majetku obce - vyberám: "Obec je oprávnená takýto majetok držať, užívať a nakladať. " Podľa S 3 ods. l a 2 toho istého návrhu zákona a návrhu zákona o prechode zakadateľske alebo zriaďovateľskej funkcie národného výboru na ober - § 2 ods. l a S 3 ods. l - obec získava obecný majetok. Podotýkam, že ide najmä o drobné prevádzkárne, komunálne podniky služieb, technické služby či miestne stavebné podniky. Avšak podľa zákona o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby, tzv. malého privatizačného zákona, ktorý je už vo Federálnom zhromaždení schválený, je ten istý majetok postúpený do malej privatizácie bez možnosti vyjadrenia obce, pričom takto získané prostriedky za aukčný predaj nebudú odvedené obci, ale na osobitný účet ministerstva. Záverom dokladám len konštatáciu. Týmto totiž vzniká paradoxná situácia, a to, že jeden zákon obci síce nejaký majetok dáva i s právom o ňom rozhodovať a nakladal, ale iný zákon ten istý majetok zaraďuje bez možnosti jej priameho ovplyvnenia do privatizácie. Naviac, takýmto spôsobom budú obce pripravené o tú časť financii, ktorú do hodnoty prevádzkových jednotiek vložili občania vlastnou prácou v budovateľskej akcii "Z".
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Plesnikovi. Vystúpi pán poslanec Ján Ľupták. Pripraví sa pán poslanec Balún.
- 235 - Poslanec J. Ľupták:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,,
vážená vláda,
vážene predsedníctvo,
mám pac otázok, ktoré sú konkrétne a priame. Naši predkovia sa po reforme, ktorá vznikla, keď vznikla ČSR, naatahovali na pohraničie v blízkosti Fiľakova. Sú to obce Bukovinka, Ratka, Siatoroš, Bába a ďalšie dediny. Tieto dediny sú slovenské dediny na pohraničí. Zrejme je nám všetkým jasne, prečo tieto dediny vznikli a prečo tu museli byt ustanovené po založení nášho štátu - Československej republiky. Situácia je však iná. Tento národ tu nikdy nemal tak vyvinutú slovenskú kultúru, aká by mala byt, pretože na pohraničí už niet kde ukročiť. Tam je maďarská hranica - presne u nás - a dovnútra Radzovce, Fiľakovo atď. sú maďarské alebo triátvrte obyvateľov je maďarskej národnosti. Teraz mi o to nejde. Teraz mi ide o to, že slovenskú kultúru by sme mali predsa len podporovať. Tento národ by sme tu mali podporiť, lebo - poviem to otvorene - je biedny.
Chcem povedať jednu vec. Ľudia v týchto obciach nemajú možnosť sledovať vysielanie Slovenskej televízie. Preto sledujú Budapešť. Tak ako som v minulosti apeloval na bývalé komunistické vedenie, teraz znova apelujem na terajšie vedenie, aby sa týmto obciam pomohlo tým, že sa tu postaví televízny vykrývač, ktorý by umožnil týmto ľu- 3om sledoval nielen Budapešť, ale aj vysielanie programov z Bratislavy a z Čiech. Je to požiadavka mojich voličov z tamojších obci, z ktorých mnohé sú aj čisto slovenské.
Na adresu pána ministra stavebníctva by som chcel povedal jednu vec. V odpovedi na môj dotaz ohľadom bytovej
výstavby mi listom odpovedal, že stavebníctvo sa bude uberal formou tradičnej výstavby, že budeme stavať liatym betónom, klasické tehlové stavby a pod. S tým nemôžem súhlasil. Už Štvrtýkrát som chcel vystúpiť s touto otázkou, avšak pán minister tu nikdy nie je. Dnes som ho tu videl, avšak opäť tu nie je. Chcem sa opýtať, kto bude investovať do stavebníctva, keď štát ho nechce? Podniky odvádzajú štátu 65 % zisku, nemajú na svoju reprodukciu. Kto bude investovať formovacie zariadenia na liaty betón, kto bude investovať do tehelni, ktoré sa ešte ani nezačali stavať, teda ako budeme riešiť bytovú výstavbu?
Myslím si, že toľko žiadosti, koľko je v Bystrici, vo Zvolene a v Košiciach, aj v iných mestách, nie je možné udržal. Bude nespokojnosť ľudí a preto pána ministra varujem. Možno, že chce dobre, robí dobre a snaží sa, aby sme sa v tej stavbárskej rodine mali lepšie, možno aj teraz podniká všetko pre to, aby sme stavali lepšie a rýchlejiie. Bodaj by to tak bolo! Nesúhlasím s tým, čo mi odpísal domov. Žiadam znovu o vyjadrenie a považujem túto moju požiadavku za interpeláciu.
Pán poslanec Lacko tu vystúpil za prednostné byty. To tu už raz bolo. Žiadnym sudcom prednostné byty nebudeme dávať, každý nech si počká na svoje miestečko. Ako robotník som musel počkať na byt poctivo, musel som bývať na priváte aj B rodinou, s deťmi. V komunistickom režime som odsudzoval tento systém. Musel som 6 rokov cestovať do Ostravy, tri roky som cestoval do Bystrice. Nech si nikto na základe funkcie nenárokuje na prednostné pridelenie bytu, fit je to minister alebo je to Ľupták. Nech sa byty prideľujú čestne tak, ako sa patri, aby zákony platili rovnako pre každého, lebo sa nám to môže znova zvrhnúť.
Ďakujem. /Potlesk. /